Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469344
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6122469344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C., o zaplatenie 2701,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 594,04 Eur, úrokov vo výške 907,20 Eur, kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 231,41 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 590,49 Eur
od 4.3.2022 do zaplatenia zamieta.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica ako upomínacom súde domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2701,01 Eur spolu s úrokom z úveru v kapitalizovanej výške
907,20 Eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 231,41 Eur a úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2697,01 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a zároveň, aby súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa
5.9.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému finančné prostriedky za podmienok, ktoré sú upravené v zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že má za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu,
ktorýpostupovalvsúlades§53ods.9Občianskehozákonníka,neplnilvstanovenýchtermínochsplátky,

v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace a zároveň
bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, preto právny predchodca žalobcu k 17.6.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom k postúpeniu predmetnej
pohľadávky, ktorá v čase prechodu predstavovala sumu vo výške 3839,62 Eur, pozostávajúcu z istiny
vo výške 2697,01 Eur, úroku z úveru vo výške 907,20 Eur, úroku z omeškania vo výške 231,40 Eur

a z poplatkov vo výške 4,- Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky podľa tvrdení žalobcu neuhradil
žiadnu platbu. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v
sporoch s ochranou slabšej strany poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/113/2018
z 30.7.2019 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 aC-94/17. Vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na to, že tieto si uplatňuje počnúc dňom 4.3.2022,
t.j. dňom účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.11.2020, prílohy k zmluve o postúpení, prílohu k zmluve o postúpení zo dňa 3.3.2022,
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č.009504311040918 zo dňa 05.09.2019 vrátane zmluvných podmienok, Informácie o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, výzvu na predčasné

splatenie zostatku úveru zo dňa 17.6.2020 s doručenkou, Žiadosť o D. Pôžičku, Cenníkom D., E.-
Občania, platným od 13.01.2018, Tretiu upomienku- pokus o zmier z 15.4.2020, Platobnú disciplínu
žalovaného, Oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcom zo dňa 17.3.2022 spolu s Pokusom o zmier,
Pokus o zmier žalobcu so žalovaným zo dňa 15.8.2022 s príslušným podacím hárkom.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 36Up/1560/2022 zo dňa

28.11.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť. Po oznámení uvedenej skutočnosti, žalobca
súhlasil s pokračovaním v konaní a postúpením veci tunajšiemu súdu podľa § 10 zákona č. 307/2016
Z.z.. Dňa 24.1.2023 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

5. Následne tunajší súd vyzval žalobcu, aby oznámil a zároveň aj preukázal súdu ako si jeho právny

predchodca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosti podľa §7 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), teda ako skúmal bonitu žalovaného
a informácie o jeho finančnej a ekonomickej situácií podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z..
Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 27.2.2023, v ktorom poukázal na ustanovenia

§ 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch a §2 ods.1, 2, 3 a 5 Opatrenia
Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení ku dňu účinnosti zmluvy a konštatoval, že veriteľ pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver bral do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem
spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch získaných z registra a výšku nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež

prihliadal na rodinný stav žalovaného a počet osôb s ním žijúcich v spoločnej domácnosti, ktoré mu
poskytol samotný žalovaný. Čo sa týka povinnosti vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, žalobca uviedol, že tento sa vypočítava z údajov v § 7 ods.2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu
ukazovateľa schopnosti splácať stanovilo opatrenie Národnej banky Slovenska č.10/2017 v § 2 ods.1,

pričom sa jedná o podiel výdavkov a príjmu spotrebiteľa, zníženého o jeho náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb. Veriteľ akceptoval výšku príjmu žalovaného v sume 344,- Eur, keďže jeho
príjem titulom mzdy bol v sume 204,- Eur a vedľajší príjem titulom invalidného dôchodku bol vo výške
140,-Eur.TietoskutočnostiveriteľoverildopytomvSociálnejpoisťovni.Výdaježalovanéhopredstavovali
jeden záväzok vyplývajúci z bankového registra, ktorý žalovaný uhrádzal v mesačnej splátke po 12,-

Eur a záväzok novo poskytnutého úveru bol vo výške 51,65 Eur. Taktiež veriteľ bral do úvahy aj výšku
životného minima v sume 205,- Eur. Veriteľ prihliadol aj na skutočnosti uvedené žalovaným a to, že
tento je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené hodnoty bol realizovaný
výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úveru, pričom výsledok tohto ukazovateľa bol v hodnote 0,46,
pričom úver je možné poskytnúť spotrebiteľovi do momentu, kým hodnota ukazovateľa neprekročí 0,80.

Na základe uvedeného mal žalobca za to, že jeho právny predchodca neporušil povinnosti vyplývajúce
z ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca záverom taktiež uviedol, že veritelia nie sú povinní žiadať
preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov napríklad faktúrami za telefón, bývanie a iné. Podľa
názoru žalobcu uvedené je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom
prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.

Má za to, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s opatrením Národnej banky a zákona o
spotrebiteľských úveroch spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhol, aby konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca k predmetnému podaniu
pripojil aj výsledok z lustrácie v registri SRBI, výsledok dopytu v Sociálnej poisťovni a výpis zo žiadosti
o úver z roku 2019.

6. Súd výzvou zo dňa 13.3.2023 vyzval žalobcu, aby preukázal platobnú históriu žalovaného a zároveň,
aby uviedol, v akej sume bol žalovanému úver vyplatený, v akých sumách žalovaný tento úver splácal,
ako tieto platby boli zarátané na úhradu jednotlivých splátok a taktiež, aby špecifikoval, v akej výškebol žalovaný povinný uhrádzať úrok z úveru, nakoľko z predloženej zmluvy vyplýva, že žalobcovi
bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, avšak súdu nie je zrejmé, či táto zľava bola zrušená z
dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, a teda, či nedošlo k zmene úrokovej sadzby

počas úverového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu žalovaným. Žalobca v podaní zo dňa
22.03.2023 uviedol, že žalovanému bol dňa 05.09.2018 vyplatený úver vo výške 3000 Eur, na účet
pre čerpanie, uvedený v článku 1 ods. 1 zmluvy, pričom z predmetného úveru žalovaný uhradil sumu
893,48 Eur. Žalobca pripojil tabuľku, z ktorej je zrejmé, ako boli jednotlivé splátky úveru zarátané
na istinu, úroky, úrok z omeškania, poplatok za poskytnutie a iné poplatky. Z uvedeného prehľadu

vyplýva, že na istinu bola započítaná suma 302,99 Eur, na riadny úrok bola započítaná suma 523,41
Eur, na úroky z omeškania suma 0,08 Eur a na poplatky suma 67 Eur. Žalobca taktiež uviedol, že
žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej sume 71 Eur, z toho poplatok za poskytnutie úveru
bol vo výške 60 Eur podľa článku 1 ods. 7 úverovej zmluvy a poplatky za upomienky boli v sume 11
Eur, z toho poplatok za prvú upomienku bol vo výške 1,50 Eur a poplatok za každú ďalšiu podmienku
bol vo výške 4,- Eur, keďže zo žalovaným zaplatenej sumy bola na poplatky zarátaná suma 67,- Eur,

doposiaľ neuhradené poplatky sú vo výške 4,- Eur. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému riadnemu úroku
žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/42/2020, ktoré je zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R5/2021, v zmysle ktorého po
vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, ako by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Vzhľadom na uvedené žalobca odôvodnil ním

uplatnený nárok na úrok vo výške 907,20 Eur tým, že v prípade riadneho plnenia povinností by žalovaný
uhradil celkovo čiastku 5018,40 Eur, ktorá by pozostávala z čerpanej istiny vo výške 3000,- Eur, poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur a riadneho úroku vo výške 1958,40 Eur, keďže zo žalovaným
uhradenej sumy bola na úrok započítaná suma 523,41 Eur, neuhradený zostatok riadneho úroku, ktorý
by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení zmluvných povinností je v sume 1434,99 Eur. Z tohto nároku

však žalobca uviedol, že uplatňuje len časť a to vo výške 907,20 Eur. Úrok z omeškania do zosplatnenie
bol vypočítaný ako 5% ročný úrok z neuhradenej sumy v celkovej výške 1,12 Eur, pričom žalovanému
z jeho úhrad bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 0,08 Eur, v dôsledku čoho sa žalobca
domáhal úroku z omeškania do zosplatnenia pohľadávky vo výške 1,04 Eur. Po zosplatnení úveru do
postúpenia pohľadávky sa žalobca domáhal úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 230,37 Eur,

pričom táto suma bola vypočítaní za obdobie od 17.06.2020 do 02.03.2022, t.j. za 615 dní omeškania
zo sumy 2697,01 Eur.

7. Žaloba bola žalovanému doručená vyvesením na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na webovej
stránke tunajšieho súdu v období od 19.04.2023 do 04.05.2023, pričom žalovaný v súdom stanovenej

15 dňovej lehote na vyjadrenie sa k žalobe, žiadne vyjadrenie súdu nedoručil.

8. Súd vykonal dokazovanie, pričom z predložených listinných dokladov mal za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu (D. F., E. - ďalej aj ako dodávateľ) a žalovaným (ďalej aj ako
spotrebiteľom) došlo dňa 05.09.2018 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „D.

G.“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal, že poskytne za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve a vo „Všeobecných obchodných podmienkach D., E., na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám-občanom“ peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaviazal, že poskytnutý úver vráti, zaplatí úroky, poplatky, resp. náklady ako aj dohodnuté
sankcie pre prípad porušenia jeho povinností a rovnako splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Z bodu

I predmetnej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
vo výške 3000- Eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,74 % ročne so zľavou a s úrokovou
sadzbou15,74 % ročne bez zľavy z voliteľnej služby, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačné
anuitné splátky vo výške 51,65 Eur. Žalovaný sa zavial predmetné splátky uhrádzať od 4.10.2018, kedy
sa stala splatnou prvá splátka úveru a zaviazal sa uhradiť 96 mesačných splátok. Zároveň v predmetnej

zmluve je uvedené, že mesačná anuitná splátka bez zľavy z voliteľnej služby predstavuje sumu 55,10
Eur. Zľava z titulu voliteľnej služby prestavovala zľavu z úrokovej sadzby vo výške 2% ročne, ktorá bola
viazaná na splnenie podmienok a to, že žalovaný neuhradí veriteľovi mimoriadnu splátku taktiež, že
dlžník nebude v omeškaní so splácaním s dvoma alebo viac po sebe nasledujúcimi anuitnými splátkami
alebo inými peňažnými záväzkami z úverovej zmluvy. RPMN bola vypočítaná vo výške 15,33% pri

úrokovej sadzbe 13,74 % ročne a vo výške 17,64% pri výške úrokovej sadzby 15,74% (teda bez
zľavy z úrokovej sadzby vo výške 2% ročne). Rovnako aj celkové náklady boli určené v prípade, ak
bude žalovanému poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, pričom v tom prípade mali predstavovať sumu
2018,40 Eur a za predpokladu, že by zľava poskytnutá nebola, tak mali predstavovať sumu 2349,60 Eur.Taktiež z predmetnej zmluvy (bod 7) je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur, ktorý bol splatný ku dňu 1. čerpania úveru, pričom v zmysle
poznámky k uvedenému je zrejmé, že tento poplatok sa účtuje v najbližší bankový deň v prípade, ak k

čerpaniu úveru došlo v iný ako bankový deň.

9. V prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností bolo medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 5 zmluvy dojednané, že banka je oprávnená v
súlade s Podmienkami:

a.) účtovať úrok z omeškania uvedený v zmluve (čl. III. bod 3 Podmienok),
b.) vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII.
Podmienok;
c.) realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru za účelom uspokojenia vzniknutej
pohľadávky, pokiaľ pohľadávka nebude zo strany dlžníka uhradená v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.03.2023 na č.l.115 ako aj z platobnej histórie na č.l. 5 je zrejmé,
že dňa 05.09.2018 veriteľ vyplatil žalovanému na jeho účet pre čerpanie sumu 3000,- Eur, avšak ešte
v ten istý deň si vyrubil poplatok za poskytnutie úveru, ktorý žalovanému zrazil z účtu a z vyplatených
prostriedkov vo výške 60,-Eur. Okrem uvedenej sumy 60,- Eur žalovaný uhradil právnemu predchodcovi

žalobcu ešte sumu 833,48 Eur.
11. Keďže žalovaný sa omeškal s úhradou dojednaných splátok úveru, právny predchodca žalobcu
ho vyzval listom zo dňa 15.4.2020, označeným ako Tretia upomienka- pokus o zmier (na č.l. 55), aby
uhradil svoje záväzky plynúce zo zmluvy o úvere vo výške 162,13 Eur, z čoho istina predstavovala 63,14
Eur, úroky sumu 94,74 Eur, úroky z omeškania sumu 0,25 Eur a poplatky sumu 4,- Eur. Zároveň ho

upovedomil, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, veriteľ bude oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil
celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti, dohodnutým v zmluve o úvere.
Nakoľko však žalovaný ani po predmetnej výzve dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 17.06.2020 (na č.l. 44) mu oznámil, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu
17.06.2020, v dôsledku čoho jeho dlh predstavuje sumu 2884,05 Eur, z čoho istina je vo výške 2697,01

Eur, ktorá sa odo dňa 18.6.2020 úročí úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej
zaplatenia a taktiež dlžná suma pozostáva z úrokov vo výške 183,04 Eur a poplatkov vo výške 4,- Eur.
Oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru bolo žalovanému doručované doporučenou zásielkou na
adresu, ktorú uviedol dlžník veriteľovi v zmluve o úvere a zároveň, ktorá bola aj adresou jeho trvalého
pobytu. Zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote.

12. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.03.2022 bol žalovaný informovaný o postúpení
pohľadávky spoločnosti D. F., E. voči nemu ako dlžníkovi zo zmluvy č. 009504311040918 uzavretej
dňa 5.9.2018 v celosti na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi D. F., E. ako postupcom a
spoločnosťou EOS KSI, s.r.o. ako postupníkom.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok medzi D.
F., E. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 3.3.2022 je zrejmé, že D. F., E., postúpila na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2018, ktorú vymedzila
tak, že istina postúpenej pohľadávky predstavuje sumu 2697,01 Eur, základný úrok sumu 907,20 Eur,

sankčný úrok sumu 231,41 Eur a poplatky sumu 4,- Eur.

14. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 5Csp/9/2023-131 zo dňa 20.6.2023 rozhodol tak, že výrokom I.
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2106,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 2106,52 Eur od 4.3.2022 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Výrokom II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 10%. Predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej
zmluve o úvere bol uvedený nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2
písm.e)vspojenís§2písm.l)zákonač.129/2010,čomalozanásledokbezúročnosťabezpoplatkovosť
poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010. Uvedené závery súd oprel o judikát

č. 49, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022. Z dôvodu konštatovania
bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd dospel k záveru, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 833,48 Eur
a úver po odpočítaní okamžite splatného poplatku za poskytnutie úveru bol vyplatený v sume 2940,-
Eur, teda žalovaný nezaplatil žalobcovi sumu 2106,52 Eur, na úhradu ktorých žalovaného zaviazal. Vozvyšnej časti žalobu zamietol a na náhradu trov konania v rozsahu 10% zaviazal žalovaného, keďže
úspech žalobcu predstavoval 55% a úspech žalovaného predstavoval 45%.

15. Voči výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 25CoCsp/16/2023-177 zo dňa 6.6.2024 tak, že zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a vrátil veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd uložil súdu prvej

inštancie povinnosť doplniť dokazovanie ohľadom toho, či došlo k platnému zosplatneniu úveru a to, či
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bolo dohodnuté v splátkach, či došlo k dohode medzi stranami sporu,
že v prípade omeškania sa s úhradou jednej splátky sa stane splatným celý dlh, či došlo k uplatneniu
tohto práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a či spotrebiteľ
bol upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie taktiež povinnosť zisťovať, či žalobca doručoval žalovanému tretiu upomienku- pokus

o zmier ako upozornenie na možnosť zosplatniť úver zo dňa 15.4.2020 a taktiež, či žalobca doručoval
žalovanému kvalifikovanú výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v čase, kedy bol žalovaný dlhšie
ako 90 dní v omeškaní.

16. Po nadobudnutí právoplatnosti výroku I rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5Csp/9/2023-131 zo dňa

20.6.2023 a zrušení výrokov II a III predmetného rozsudku zostalo predmetom konania rozhodovanie
o zaplatení istiny vo výške 594,04 Eur, úrokov vo výške 907,20 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania
vo výške 231,41 Eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 590,49 Eur od 4.3.2022 do
zaplatenia.

17. Následne súd vyzval strany sporu, aby doplnili dokazovanie v zmysle záverov, vyslovených
odvolacím súdom, na čo žalobca zaslal súdu podanie zo dňa 29.7.2024, v ktorom uviedol, že možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť si strany sporu dohodli v čl. I ods. 5 Zmluvy o úvere. Následne
postupca výzvou zo dňa 15.4.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 162,13
Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, o čom predložil poštový

hárok a zároveň vysvetlil súdu, čo z hárku vyplýva a taktiež súdu predložil aj printscreen zo stránky
sledovania zásielok na pošte, z ktorého vyplýva, že žalovanému bola predmetná zásielka doručená
dňa 20.4.2020, teda 15 dňová lehote v zmysle § 53 ods. 9 OZ uplynula dňa 5.5.2020. Žalovaný
dlžnú sumu neuhradil, a preto žalobca dňa 17.6.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Vo vzťahu
k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca poukázal na to, že žalovaný bol

v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok a to napr. tretou upomienkou- pokusom o zmier zo dňa 15.4.2020
a výzvou na predčasne splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.6.2020. Žalobca taktiež
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017, sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa

24.4.2018, sp.zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019, z ktorých vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách konštituuje splnenie dvoch podmienok a to jej písomnú výzvu dlžníkov na splnenie
pohľadávky a následne omeškanie dlžníka po dobu viac ako 90 dní. V tejto súvislosti žalobca uviedol,
že žalovaný bol opakovane vyzvaný na splnenie týchto povinností (konkrétne tretia upomienka zo dňa
17.6.2020) a zároveň túto pohľadávku neuhradil. Taktiež žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn.

9Cdo/165/2022 a sp.zn. 1Cdo/154/2022 a v súvislosti s tam vyslovenými právnymi závermi mal za to,
že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní, a teda mal za to, že dostatočne preukázal, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. K predmetnému podaniu žalobca pripojil

správu zo sledovania zásielky H..

18. Z predloženej správy zo sledovania zásielok Slovenskej pošty v spojení s listinou označenou ako
tretiaupomienka-pokusozmierzodňa15.4.2020apoštovéhopodaciehohárkujezrejmé,žepredmetná
upomienka bola žalovanému doručovaná na adresu I. XXXX/XX, XXX XX C. pod podacím číslom H.,

pričom táto zásielka bola podaná na poštovú prepravu v F. dňa 16.4.2020 a žalovanému bola doručená
dňa 20.4.2020.19. Na takto ustálený skutkový stav súd právne posúdil tak, že na vec aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia:

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa§ 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd na vec aplikoval ustanovenia predmetného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 009504311040918 zo dňa 05.09.2018 (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z.z.“).

24. Podľa § 1 ods. 2 prvé dve vety zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

25. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o

úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúťinformáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva, uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľská zmluva, na ktorú je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľov ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vzhľadom na pokyn odvolacieho súdu zisťoval, či
žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu, pričom na základe žalobcom predložených listinných

dôkazov mal tunajší súd za to, že strany sporu si v ustanovení zmluvy čl. I ods. 5 písm. b) v spojení
s čl. VIII bod 1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok D., E. (na č.l. 38) dohodli možnosť
mimoriadneho zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania sa dlžníka
s úhradou anuitnej splátky viac ako 3 mesiace a to po tom, čo ho veriteľ vyzval na jej úhradu osobitnou
výzvou, od ktorej uplynulo viac ako 15 dní. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že medzi stranami sporu
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa malo vykonať v splátkach, pričom možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, a teda boli splnené podmienky
podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

30. Následne súd skúmal, či boli splnené aj ďalšie podmienky, uvedené v bode 37 uznesenia Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/16/2023, a teda, či uplatnenia práva na mimoriadne zosplatnenie úveru

nastalo po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky a či upozornenie na
uplatnenie tohto práva bolo dlžníkovi oznámené v lehote nie kratšej ako 15 dní. Vo vzťahu k týmto
podmienkam tunajší súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného podľa § 53
ods. 9 OZ na úhradu dlžných splátok a to treťou upomienkou zo dňa 15.4.2020, nakoľko z predmetnej
výzvy vyplýva, že dlžná suma žalovaného v čase vydania predmetnej listiny bola vo výške 162,13

Eur, z toho suma istiny bola 63,14 Eur a suma úrokov z úveru bola vo výške 94,74 Eur, zvyšnú sumu
predstavovaliúrokyzomeškaniaapoplatky,tedacelkovávýškaomeškanýchsplátokbolavsume157,88
Eur, pričom v zmysle zmluvných podmienok bola dohodnutá mesačná splátka 51,65 Eur a jej splatnosť
bola dohodnutá k 5. dňu v mesiaci, teda žalovaný bol k 15.4.2020 v omeškaní s tromi celými mesačnými
splátkami (splátky splatné k 5.2.2020, k 5.3.2020 a k 5.4.2020) a čiastočne bol v omeškaní aj s úhradou

štvrtejsplátkyvovýške2,93Eur,ktorábolasplatnák5.1.2020.Právnypredchodcažalobcuvpredmetnej
výzve zároveň žalovaného upovedomil a poučil o tom, že v prípade, ak dlžnú sumu žalovaný neuhradí,
tak bude veriteľ požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru aj s príslušenstvom pred dátumom
splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetnú upomienku veriteľ zasielal dlžníkovi doporučene
dňa 16.4.2020 na adresu I. XXXX/XX, XXX XX C., čo vyplýva z predloženého poštového podacieho

hárkuvspojenísvýpisomzosledovaniazásielok.Taktiežztýchtodokladovjezrejmáajtáskutočnosť,že
žalovaný si predmetnú zásielku prevzal dňa 20.4.2020, a teda táto sa mu dostala nie len do dispozičnej
sféry ale taktiež si ju aj prevzal, a teda sa s ňou oboznámil. Lehota 15 dní teda uplynula dňa 5.5.2020. Zo
strany žalovaného však po doručení tejto výzvy nedošlo k žiadnej úhrade dlhu veriteľa, a preto právny
predchodcažalobcupristúpilkvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúverukudňu17.6.2020,kdeoboznámil

žalovaného o tom, že napriek predchádzajúcim upozorneniam neuhradil dlžnú pohľadávku veriteľa,
a preto k 17.6.2020 vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom
2884,05 Eur s tým, že vyzval žalovaného, aby túto sumu uhradil v lehote 7 dní od doručenia výzvy
na účet, špecifikovaný v predmetnej výzve. Predmetná výzva bola žalovanému doručovaná na adresu
dlžníka, uvedenú v zmluve o úvere, dňa 17.6.2020. Žalovaný si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote

a dňa 20.7.2020 sa vrátila veriteľovi ako neprevzatá. Z uvedeného teda vyplýva naplnenie predpokladov
vymienených v ustanovení § 53 ods. 9 OZ.

31. Vzhľadom na preukázanie tej skutočnosti, že listina s označením tretia upomienka bola žalovanému
doručená dňa 20.4.2020, súd mal za to, že došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru.

32. Čo sa týka splnenia podmienok, uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd prvej
inštancie konštatuje, že uvedené ustanovenie vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky, aby došlo
k postúpeniu splatnej pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po tom,
čo bol na úhradu predmetného dlhu vyzvaný. Tunajší súd konštatuje, že veriteľ vyhlásil mimoriadnu

splatnosť dlhu podaním zo dňa 17.6.2020, ktoré doručoval do dispozičnej sféry žalovaného, o čom
svedčí predložená vrátená zásielka žalovanému s tým, že v predmetnom zosplatnení úveru vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2884,05 Eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Z tvrdení žalobcu podporených aj listinnými dokladmi, ktoré žalobca súdu predložil je zrejmé, že právnypredchodca veriteľa postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu až na základe prílohy k Rámcovej
zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 3.3.2022, a teda po uplynutí 90 kalendárnych dní po tom, čo
bol vyzvaný na úhradu dlhu. V tejto súvislosti na podporu záverov o splnení podmienok na postúpenie

predmetnej pohľadávky v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách, tunajší súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023, v ktorom dovolací súd vyslovil: „36 ...
Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti.
Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju
pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného
ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť
klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je
povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí
lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. 37. Ak banka klienta/
dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto

písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a
následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho
peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,
veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá
konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje,

že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za
výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“
Aj v prejednávanej právnej veci súd považoval výzvu na predčasné zosplatnenie zostatku úveru
s príslušenstvom zo dňa 17.6.2020 za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže od jej

doručovania do dispozičnej sféry žalovaného do postúpenia pohľadávky veriteľa na žalobcu uplynulo
viac ako 90 kalendárnych dní, súd mal za to, že došlo k splneniu podmienok aj podľa zákona o bankách.
Súd s poukazom na aktuálnu, teda najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, akou je
Najvyšší súd SR, a teda s poukazom na rozhodnutia sp.zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30.6.2022 (body 21
a 22), sp.zn. 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023 (body 36 a 37), sp.zn. 1Cdo/154/2022 z 27.2.2024 (bod 20)

dospel k záveru, že žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd následne pristúpil k preskúmaniu samotnej zmluvy o úveru
a žalobcom uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
splnil povinnosti, vyplývajúce mu z ustanovenia § 7 zákona č.129/2010 Z.z., keďže postupoval s

odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, nakoľko mal zistený príjem ako aj výdavky
žalovaného, tieto si preveril v príslušných registroch a pri poskytovaní úveru prihliadol aj na to, či
žalovaný disponuje voľnými finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný uhrádzať dohodnutú
výšku splátky. Následne po uzatvorení toho, že dodávateľ splnil podmienky vymienené v ustanovení
§ 7 zákona č. 129/2010 Z.z. súd skúmal, či predložená zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom č.

129/2010 Z.z. vymienené náležitosti a či tieto sú jasne, zrozumiteľne a správne, pričom dospel k záveru,
že v zmluve bol uvedený nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm.
e) v spojení s §2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

34. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9
Cdo 287/2021, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č.49 a
z ktorého vyplýva, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi
veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do

celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V predmetnom rozhodnutí v bode 9 Najvyšší súd SR odkázal na
rozsudok vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, kde Súdny dvor
EurópskejÚnievyslovil,že„pojem„celkovávýškaúveru“obsiahnutývčlánku3písm.l)ačlánku10ods.2
smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná

k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ V bode 10
judikátu 49/2022 Najvyšší súd SR uviedol: „Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon
striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a

veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje
v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o
náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za
poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.“ Z bodu 11 predmetného rozhodnutia zas vyplýva: „Ak

je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa
súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky
poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa tak síce formálne poskytla žalovanej finančné
prostriedky v sume 8.000,- eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru
s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver
poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o

poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,
ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým
výška hlavného predmetu zmluvy.“

35. Vzhľadom na uvedené závery ako aj na princíp právnej istoty, na ktorom je založený procesný kódex

a v zmysle ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tunajší súd dospel k záveru, že v spotrebiteľskej
zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol správne uvedený údaj
o celkovej výške poskytnutého úveru, nakoľko veriteľom deklarovaná suma úveru vo výške 3000,- Eur
v sebe zahŕňala aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur, ktorý bol žalovanému zrazený v

rovnaký deň, v aký veriteľ vyplatil žalovanému úver, teda nemožno konštatovať, že by bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3000,- Eur, keďže v tejto sume bol zahrnutý aj náklad spotrebiteľa, ktorý
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Z dôvodu nesprávne uvedenej náležitosti zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. e) zákona č.129/2010 Z.z., súd vyhodnotil právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver
ako bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda žalovaný

bol povinný uhradiť veriteľovi iba poskytnutú istinu vo výške 2940,- Eur (bez prihliadnutia na poplatok
za poskytnutie úveru, ktorý bol žalovanému vyplatený a okamžite mu bol aj stiahnutý z vyplatených
prostriedkov titulom poplatku za poskytnutie úveru), pričom z vyjadrení žalobcu ako aj z platobnej
histórie je tunajšiemu súdu zrejmé, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 833,48
Eur (v prípade, ak sa neprihliada na zaplatený poplatok za poskytnutie úveru, v opačnom prípade

žalobca deklaroval úhradu žalovaného vo výške 893,48 Eur, ktorá obsahuje aj úhradu poplatku za
poskytnutie úveru). Vzhľadom na súdom prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru pre nesprávne uvedenú celkovú čiastku úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá, súd konštatuje,
žežalovanýmalpovinnosťuhradiťžalobcovisumu2940,-Eur, zktorejdoposiaľuhradilsumu833,48Eur,
a teda dlh žalovaného titulom poskytnutého úveru predstavuje sumu 2106,52 Eur s príslušným úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo dňa 4.3.2022 do zaplatenia, na čo bol žalovaný zaviazaný výrokom
I. rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5Csp/9/2023- 131 zo dňa 20.6.2023, ktorý je toho času právoplatný.

36. Čo sa týka zostatku žalobcom uplatnenej sumy, teda istiny vo výške 594,04 Eur, úrokov vo výške
907,20 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 231,41 Eur a úrokov z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 590,49 Eur od 4.3.2022 do zaplatenia, súd v uvedenej časti žalobu zamietol, nakoľko
v dôsledku vyhodnotenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového boli všetky platby žalovaného
započítané na úhradu istiny úveru, teda aj tie, ktoré pôvodne veriteľ započítal na úhradu úroku, a teda
žalovaný je dlžný žalobcovi sumu istiny úveru len vo výške 2106,52 Eur (2940 Eur – 833,48 Eur), preto
nad uvedenú sumu istiny, ktorú si žalobca predmetnou žalobou uplatnil (žalobca si uplatnil sumu istiny

vo výške 2701,01 Eur – 2106,52 Eur, na ktorú má zákonný nárok = 594,49 Eur) súd žalobu zamietol.
Taktiež z dôvodu vyhodnotenia úveru ako bezúročný a bezpoplatkový súd zamietol aj kapitalizovaný
úrokzúveruvovýške907,20Eur,nakoľkonatentožalobcovinevznikolnárokpodľa§11ods.1zákonač.
129/2010Z.z..Súdnepriznalanižalobcomuplatnenýkapitalizovanýúrokzomeškania,nakoľkotentobol
vypočítaný nie len z dlžnej istiny ale aj z úrokov a poplatkov, ktoré súd vyhodnotil ako nezákonné podľa

§ 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako zamietol aj úrok z omeškania nad sumu istiny,
z ktorej súd priznával úroky z omeškania a na zaplatenie ktorých nadobudol žalobca nárok v zmysle
výroku I. rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5Csp/9/2023- 131 zo dňa 20.6.2023, nakoľko ako už bolo vyššie
konštatované, na zaplatenie istiny v žalobcom uplatnenej sume, nevznikol tomuto nárok.37. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods.2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 55% (keďže
súd priznal nárok na zaplatenie 2106,52 Eur zo žalobcom v žalobe uplatnenej a kapitalizovanej sumy

3839,62 Eur) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 45% (t.j. v tej časti konania o zaplatenie, v ktorej súd
žalobu zamietol), teda rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného bol 10% v prospech žalobcu,
preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 10%, keďže v konaní
neboli zistené žiadne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré by na vec aplikoval ustanovenie § 257
CSP. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.