Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724203330
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7724203330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: B.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny H., dieťa matky Bc. Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 3, H., a otca B. H., nar. X.X.XXXX, bytom
R. XX, H., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Michalovce
č. k. 15P/139/2024-99 z 30.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 150 Eur na sumu 40
Eur mesačne k rukám matky vždy ku 20-temu dňu v mesiaci.

2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
otca na zníženie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1-5; § 65 ods. 1; § 76 ods. 1; § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZR“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrh otca o zníženie výživného nie je
dôvodný, keďže od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, u otca a ani na strane maloletého
dieťaťa nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.
Predchádzajúci rozsudok o určení výživného vo výške 150 Eur mesačne nadobudol právoplatnosť
16.7.2024 a otec nový návrh na zníženie výživného podal už 2.8.2024, teda ani nie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ nesúhlasil s výškou výživného mal v zákonnej lehote podať
odvolanie aj voči výroku o výške výživného. Počas takej krátkej doby ani nemohlo dôjsť k zásadným
zmenám pomerov na strane otca. Otec v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracoval v spoločnosti L.
G. C. J., s.r.o., s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 811,86 €, od 19.2.2024 do 15.1.2025
bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky. Je pravda, že 20.1.2025 ukončil pracovný pomer
zo zdravotných dôvodov, avšak od 19.2.2025 mu priznali dávku v nezamestnanosti vo výške 683 €
a vo svojej výpovedi pred súdom zatajil, že zamestnávateľ mu vyplatil odstupné vo výške 6228,80 €,

čo vyplýva z potvrdenia jeho predchádzajúceho zamestnávateľa. Od 21.1.2025 je otec evidovaný ako
nezamestnaný a jeho evidencia trvá.4. Otec tvrdil, že k podaniu návrhu na zníženie výživného ho viedli hlavne finančné a zdravotné dôvody,
avšak podľa názoru súdu, zo svojho terajšieho príjmu je schopný prispievať na výživu maloletého sumou
150 € mesačne. Takisto získal finančné prostriedky z predaja rodinného domu v G., čo vyplýva zo

správy kolízneho opatrovníka, keďže nová majiteľka rodinného domu, v ktorom býval otec, potvrdila, že
tento rodinný dom kúpili v októbri 2024. Otec pritom v priebehu konania tvrdil, že rodinný dom daroval
synovcovi,avšaksúduotomnepredložilžiadnedôkazy.Zlekárskychsprávpredloženýchotcomvyplýva,
že tento má zdravotné problémy, avšak tieto nie sú takého charakteru, žeby nemohol pracovať a nájsť
si prácu primeranú jeho zdravotnému stavu. Otec by sa mal začať správať zodpovedne voči svojmu

maloletému synovi a nájsť si stabilnú prácu, aby mohol pravidelne dobrovoľne prispievať na výživu
svojho maloletého dieťaťa. V konaní bolo totiž preukázané, že na výživu maloletého syna neprispieval
súdom určeným výživným ani v čase, kedy bol riadne zamestnaný.

5. Matka v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracovala s priemerným čistým mesačným zárobkom vo
výške 892,07 €, toho času jej zárobok činí 1.200 €, pričom sama z tohto príjmu zabezpečuje starostlivosť

o štyri maloleté deti. Výdavky na maloletého sa od doby predchádzajúceho rozhodnutia neznížili, naopak
došlo k ich zvýšeniu, avšak matka nepožadovala od otca zvýšenie výživného. Rodičom nepribudli
vyživovacie povinnosti. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého doterajšou výškou výživného. Súd neprihliadol na
výdavky otca spojené so splácaním pôžičiek a exekúcií, keďže výživné je prednostná pohľadávka.

6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a spojil ho s námietkou zaujatosti konajúcej
sudkyne. V odvolaní uviedol, že je bez príjmu, má závažné zdravotné problémy, pre ktoré prišiel o prácu,
momentálne žije na hranici životného minima. Hoci bol bez príjmu snažil sa prispievať na výživné syna
sumou 40 € mesačne. K odvolaniu pripojil lekársku správu-nález z ambulancie pracovného lekárstva z

10.1.2025, správu z kardiologického vyšetrenia zo 6.3.2025, dohodu o skončení pracovného pomeru zo
17.1.2025 a fotokópie poštových poukazov s poukázaným výživným v sume 40 € mesačne za obdobie
od júla 2024 do mája 2025.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh otca na zníženie výživného nie je

opodstatnený vzhľadom na tú skutočnosť, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
na strane otca a ani na strane maloletého dieťaťa nedošlo k výrazným zmenám pomerov, ktoré by
odôvodňovali zníženie výživného. Návrh otca na zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa,
preto navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

8. Otec vo vyjadrení k podaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že trpí viacerými diagnózami, ktoré mu
znemožnili vykonávať pracovnú činnosť, bol hospitalizovaný, čo vie preukázať prepúšťacou správou, po
stratezamestnaniapoberalšesťmesiacovpodporuvnezamestnanosti,momentálnejebezakéhokoľvek
príjmu, nedokáže si zabezpečiť ani základné potreby. Napriek tomu pravidelne posiela výživné 40
€ mesačne, čo je v jeho stave maximum možného. Svoj návrh podal v dobrej viere, nie preto, že

by sa chcel vyhnúť zodpovednosti, ale pre objektívnu nemožnosť platiť súdom určené výživné, čo
kolízna opatrovníčka zjavne nepochopila správne. Navrhol znížiť výživné na sumu, ktorá zodpovedá
jeho reálnym možnostiam a zdraviu. K vyjadreniu pripojil prepúšťaciu správu z N. X. L. J. F., podľa ktorej
bol hospitalizovaný od 28.7.2025 do 5.8.2025 na oddelení pracovného lekárstva.

9. Kolízny opatrovník v odvolacej duplike zotrval na predošlom vyjadrení.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa,
preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako
sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého
rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“).

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.Súdprvejinštancievrozsudkuuviedolskutkovýstav,zktoréhovychádzal,aztohtoskutkovéhostavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a

stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa.

14. Podľa § 62 ods.1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, je právny záver o tom, že nie sú

splnené zákonné podmienky na zníženie výživného správny. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd
mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím)
je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny),

dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a
pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd
preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti
(PAVELKOVÁ, Bronislava. § 78 [Zmena výživného]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 500).

19. Z obsahu spisovej dokumentácie vyplynulo, že otec podal návrh na zníženie výživného v auguste
2024 predovšetkým z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu, ešte v čase, keď bol zamestnaný. Z
výpovede otca vyplynulo, že po preventívnej prehliadke po skončení práceneschopnosti 16.1.2025 mu

lekárka oznámila, že zo zdravotných dôvodov nebude môcť ďalej pracovať u svojho zamestnávateľa.
V čase podania návrhu na zníženie výživného teda otec ešte nemohol vedieť, že bude musieť ukončiť
pracovný pomer. Zo správy z ambulancie pracovného lekárstva z 10.1.2025, ktorú otec pripojil k
odvolaniu, vyplynulo, že t. č. nie sú splnené klinické kritériá pre hlásenie choroby z povolania. Zvykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri skončení pracovného pomeru otcovi bolo vyplatené
odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku, čo otec pred súdom prvej inštancie
zatajil a nevyjadril sa k tomu ani v odvolaní, rovnako ako k skutočnosti, že v októbri 2024 predal

nehnuteľnosť v obci G., o čom podal pred súdom prvej inštancie nepravdivé tvrdenia. Je zrejmé, že otec
účelovo a v rozpore s dobrými mravmi zatajil svoje skutočné majetkové pomery, preto toto jeho konanie
nemôže požívať právnu ochranu. Pri hodnotení otcovho počínania treba vziať do úvahy aj to, že ani
doteraznavýživusynaneprispievalvplnejvýške,keďžesuma40€nepredstavujeani1/3zurčenejsumy
150 € mesačne. Je teda zrejmé, že otec disponoval aj inými príjmami, než ktoré uviedol v návrhu alebo

v odvolaní a bolo v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého v určenej výške. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôkazov predložených otcom nevyplýva, že zdravotné
dôvody mu znemožňujú uchádzať sa o iné vhodné zamestnanie, čo by mala byť jeho prvoradá snaha,
návrh na zníženie výživného by mal byť až na poslednom mieste v riešení otcovej finančnej situácie.

20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).