Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201892
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1519201892.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVvBratislave,vkonanípredsudcomMgr.VladimíromHerichom,vsporovejveci

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. A., zastúpená JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD.,
advokát, so sídlom Kamenárska 17/A, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding
a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpeným Škubla & Partneri s. r.
o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2019 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zverejnenia na vlastné náklady v printovej podobe denníka Plus Jeden Deň na str. 2 minimálne
v rozsahu 1 strany a na internetovej stránke denníka Plus Jeden Deň – https://www1.pluska.sk/
ospravedlnenie spolu so zverejnením podobizne A. B., v nasledovnom znení: „Ospravedlňujeme sa A.
B. za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, ku ktorému došlo zverejnením jej fotografií v článku

zo dňa XX.XX.XXXX o D. E., obvinenej vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy novinára
F. G. a jeho snúbenice A. G.. Vo videoklipe A. A. ft. Mega M Ampulka 2 z roku 2015, na ktorý odkazuje
predmetný článok a odkiaľ fotografie pochádzajú, neúčinkovala D. E., ale A. B., ktorá nemá s osobou
D. E. nič spoločné.“ Zároveň sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 25.000 Eur z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania.
Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný ako najväčšia mediálna spoločnosť a vydavateľ
bulvárneho denníka Plus Jeden Deň v printovej aj elektronickej podobe, dňa XX.XX.XXXX zverejnil

v tlačenej podobe článok s názvom: „D. E., ktorá je obvinená z vraždy novinára G.: Hviezda
videoklipu“, podobizeň žalobkyne. Na internetovom portáli https://www1.pluska.sk/, dňa 24.10.2018,
článok s názvom: „D. E., ktorá si mala objednať smrť F. G.: Pozrite sa, čo stihla pred zatknutím!“,
podobizeň A. B..
Na zverejnení týchto informácii neexistuje žiadny verejný záujem. Podobizne žalobkyne boli priradené
k D. E. v súvislosti s nasledovnými tvrdeniami v článkoch:
„D. E., ktorá si mala objednať smrť F. G.: Pozrite sa, čo stihla pred zatknutím!“

„Takto ju ešte nepoznáme! D. E. bude už navždy známa ako údajná objednávateľka beštiálnej vraždy
F. G. (27) a A. G. (27)...“„...Najzáhadnejšia osoba v prípade obvinenia z objednávky vraždy E. do roku 2007 pôsobila ako
konateľka v troch firmách s talianskymi podnikateľmi, pričom dve z týchto firiem už neexistujú, ostali
však tisícové dlhy na daniach.“

„Nie je jasné, čím a ako sa v posledných rokoch živila, ale podľa susedov sa vozila na luxusných autách.
Jej prepojenie na A. G. sa skloňuje už od jej zatknutia v Komárne. Okrem toho, že údajne pracovala ako
jeho prekladateľka z taliančiny, mal byť G. aj krstným otcom jej dcéry (15), čo však poprel.“
Printová aj elektronická verzia denníka naviac zhodne obsahovali titulok k predmetným článkom, čo
výrazným spôsobom podporilo propagáciu a čítanosť žalovaných článkov. Neoprávnený zásah do

práv žalobkyne spočíva v tom, že v článkoch bola zamenená podobizeň žalobkyne s D. E., ktorá je
v súčasnosti jednou z najmedializovanejších osôb, nakoľko je obvinená v obzvlášť závažnej trestnej
činnosti. K použitiu podobizní a obrazových snímok môže dôjsť výlučne na základe zákonných licencií
alebo povolenia, prípadne iného oprávnenia. Ani jedna z týchto podmienok nebola splnená. Išlo
o neoprávnený zásah v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Označenie žalobkyne cez podobizne za
páchateľku – objednávateľku vraždy je škandalózne. Ide o extrémne závažný zásah do osobnostných

práv žalobkyne, ktorý nezvrátiteľným spôsobom zasiahol najmä do práva na občiansku česť, ľudskú
dôstojnosť, súkromie a prejavy osobnej povahy. Ide o jeden z najzávažnejších mediálnych excesov na
Slovensku. Neoprávnený zásah má ďalekosiahle dopady nielen na súkromný a rodinný život žalobkyne
ale aj na pracovný. Takmer každý deň dopytujú žalobkyňu otázkami rôzni ľudia, konfrontujú ju na ulici.
Zverejnenie fotografií vzbudilo veľké pohoršenie u priateľov a známych. Situácia sa nepriaznivo odrazila

na jej psychickom stave. Je neustále oslovovaná a navštevovaná médiami. Tvár žalobkyne je hlavným
propagačným artiklom jej podnikateľských aktivít a kľúčovým zdrojom jej príjmov v rámci výhradnej
distribúcie kozmetickej značky SIVANNA COLORS v EÚ.
Zo strany vydavateľa išlo o hrubú nedbanlivosť a zanedbanie elementárnych povinností. Emailovou
žiadosťou odoslanou XX.XX.XXXX o 17:34 hod., žalobkyňa požadovala, aby žalovaný bezodkladne

odstránil z internetového portálu článok a urobil všetky potrebné kroky na zamedzenie vzniku ďalšej
ujmy na strane žalovanej. Žalovaný nijako nereagoval a článok neodstránil ani 25.10.2018, žalobkyňa
odoslala doporučenú zásielku poštou. Až 27.10.2018 žalovaný verejne priznal chybu a zverejnil
„nápravu“, ktorú považuje za absolútne neprimeranú a neadekvátnu. Žalobkyňa sa domnieva, že
žalovaný odkladal stiahnutie elektronického článku z dôvodu veľkej návštevnosti a čítanosti článku.

2. Dňa 12.08.2019 doručil súdu svoje vyjadrenie k podanej žalobe žalovaný. Uviedol, že nároky
žalobkyne neuznáva ani z časti. Články z 24.10.2018 boli zverejnené na základe tipu od čitateľa. Autorka
článku si informáciu overila plne s Etickým kódexom novinára, teda u ďalšieho nezávislého zdroja. Dňa
24.10.2018 bola cez email doručená žalovanému žiadosť o odstránenie článku. Žalovaný na žiadosť

zareagoval uverejnením opravy a ospravedlnenia formou printového článku dňa 27.10.2018 na strane
6 denníka Plus Jeden deň a súčasne online verziou uverejnenou v rovnaký deň, a teda 3. deň od
uverejnenia článku, pričom zároveň natrvalo odstránil internetovú verziu článku. Žalovaný zareagoval
o necelé tri dni. Za zverejnením ospravedlnenia s uvedeným časovým odstupom stojí to, že žalovaný
bol nútený informácie od žalobkyne overiť podobne ako si overoval informácie od čitateľa.

Napriek tomu, že žalovaný svoj omyl verejne priznal a žalobkyni sa ospravedlnil, žalobkyňa dňa
05.11.2018 doručila žalovanému predžalobnú výzvu, v rámci ktorej požadovala ospravedlnenie
a náhradu nemajetkovej ujmy 50.000 Eur. Právny zástupca žalovaného inicioval dňa 20.11.2018
stretnutie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne a navrhol finančnú satisfakciu 2.000 Eur.
Právny zástupca žalobkyne už žiadnu informáciu ohľadne možného vyrovnania žalovanému neposkytol.

Forma ospravedlnenia bola s ohľadom na prax vysoko nadštandardná, žalovaný uverejnil
ospravedlnenie formou plnohodnotných článkov a poskytol čitateľovi priestor na vytvorenie si vlastného
názoru na podobnosť žalobkyne s D. Z. O omyle žalovaného informovali aj iné celoštátne médiá, čo
prispelo k odstráneniu či zmierneniu následkov omylu žalovaného. Prispelo tomu aj konanie žalobkyne,
ktorá cez svoje konto na Facebooku zverejnila články s vysvetľujúcim popisom. Okrem Denníka N,

vo februári 2019 denník SME zverejnil videorozhovor so žalobkyňou, v rámci ktorého žalobkyňa sama
priznáva, že rozumie existencii pravdepodobnosti zámeny s D. E. H. sú v rozhovore zverejňované ďalšie
fotografie žalobkyne, ktoré prispievajú čitateľovi vytvoriť si vlastný názor.
Podobizne žalobkyne boli súčasťou videoklipu zverejneného na I., pričom však v žiadnom rozsahu
nie je z videoklipu jasné, že osoba vystupujúca vo videoklipe je práve žalobkyňa. Rovnako tomu

nenasvedčuje ani reklama podnikania žalobkyne uverejnená v posledných sekundách klipu. Ak teda
žalobkyňa tvrdí, že jej účasť vo videoklipe bola znásobená uverejnenou reklamou, čo malo spôsobiť
pohoršenie u priateľov a známych žalobkyne, naskytá sa otázka, prečo by niekto z priateľov a známych,
kto vie o videoklipe a účasti žalobkyne v ňom, zamieňal žalobkyňu s osobou D. Z. Žalobkyňa žiadaospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy napriek tomu, že žalovaný jej sám iniciatívne ponúkol
primerané zadosťučinenie v rozsahu, ktorý ďaleko presahuje primeranosť zverejnených informácii.
Ospravedlnenie, ktoré žalobkyňa požaduje, je neurčité, neprimerané a navodzuje dojem snahy o PR

žalobkyne, kedy žalobkyňa jednak uvádza svoju fotografiu a jednak odkazuje na videoklip, v ktorom
účinkovala. Žalovaný sa už žalobkyni ospravedlnil, pričom ospravedlnenie je stále dostupné aj v online
podobe.

3. Žalobkyňa vo svojej replike z 02.10.2019 uviedla, že protiprávny zásah žalovaného do práv žalobkyne

je následkom nezodpovednej práce vydavateľa, ktorého jediným cieľom je maximalizácia zisku a vyššia
čítanosť. Aj skutočnosť, že autor vychádzal z tipu čitateľa preukazuje, že išlo o hrubú nedbanlivosť
a zanedbanie elementárnych povinností. Forma a spôsob ospravedlnenia publikovaním ďalšieho
„bombastického“ článku s názvom „Kráska z videoklipu – ale D. to nie je“, je celkom neakceptovateľná,
nevhodná a urážajúca. Na omyl žalovaného neupozornila len žalobkyňa. Napriek tomu žalovaný
článok bezodkladne nestiahol. Neoprávnený zásah do práv žalobkyne mal mimoriadne širokú publicitu.

Označenie žalobkyne prostredníctvom podobizne za páchateľku trestnej činnosti je nielen škandalózne,
ale predstavuje extrémne závažný zásah do osobnostných práv. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy
súd musí prihliadnuť na závažnosť ujmy, okolnosti za akých došlo k porušeniu práv a mieru zavinenia
pôvodcu zásahu. Má za to, že už objektívne sú dané také okolnosti, ktoré odôvodňujú primerané
zadosťučinenie v požadovanej výške.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 07.11.2019 poukazuje, že dňa 26.10.2018 bola žalovanému poštou
doručená žiadosť o odstránenie protiprávneho stavu, ktorou žalobkyňa žiadala odstrániť online verziu
článku. Žalovaný v rovnaký deň podvečer článok z portálu stiahol. Žalovaný nad rámec uvedeného

reahoval uverejnením opravy a ospravedlnenia v printovej podobe 27.10.2018 na str. 6 denníka Plus
jeden deň a súčasne online verziou uverejnenou v rovnaký deň na internetovej stránke vydavateľa,
a teda 3. deň od uverejnenia článku, pričom zároveň natrvalo odstránil internetovú verziu článku.
Žalovaný si musel overiť tvrdenia žalobkyne. Najmä, ak o osobe žalobkyne nikdy predtým nemal
vedomosť a v situácii, kedy je zameniteľnosť výzoru žalobkyne s výzorom D. Z. vysoká. Žalovaný

na dennej báze dostáva množstvo výziev, keď rôzne subjekty tvrdia rôzne porušenia či nedostatky
v článkoch, pričom všetky musia byť analyzované a porušenia vyhodnotené a overené, čo určitý čas
trvá. Tvrdenia žalobkyne sú len domnienky, snaží sa navodiť dojem nezodpovednosti žalovaného.
Je absurdné stotožňovať články žalovaného založené na inom skutkovom stave, bez toho, aby tento
bližšie žalobkyňa špecifikovala, s tunajšou situáciou, kedy napriek tomu, že žalovaný uverejnil omyl,

svoj omyl odstránil a ospravedlnil sa zaň. Ako pri každej činnosti, ktorú vykonávajú ľudia, môže dôjsť
k pochybeniu a omylu ako v tomto prípade. Žalovaný sa k omylu postavil čelom a hneď reagoval
a navyše žalobkyni ponúkol finančné zadosťučinenie, ktoré žalobkyňa považuje za nedostatočné. Nárok
žalobkyne považuje za nedôvodný. Omyl trval len necelé tri dni, na základe zverejnených podobizní
možno žalobkyňu identifikovať len s neprimeranými ťažkosťami, pričom jej okolie vedelo, že sa nejedná

o D. Z., v čase vydania článku bola D. E. vo väzbe, čo vylučuje zamenenie jej osoby so žalobkyňou,
žalovaný poskytol primeranú satisfakciu, nepriaznivé následky omylu žalovaného eliminovali tak iné
celoštátne médiá ako aj samotná žalobkyňa.

5. Vo svojom záverečnom vyjadrení žalobkyňa konštatovala, že nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie

právanaochranupodobizneje,abyosobabolanazákladevyobrazeniaidentifikovateľná,kčomuvtomto
prípade jednoznačne došlo. Každé oprávnené použitie podobizní a obrazových snímok musí byť vždy
použité len primeraným spôsobom a nesmie byť v rozpore s osobnými záujmami oprávnenej osoby.
Právo zakazuje akékoľvek zobrazenie osoby, na základe ktorého ju možno identifikovať a stanovuje tiež
pravidlo, že súhlasom s vlastným zobrazením človek udeľuje súhlas k jeho obvyklému a s ohľadom na

okolnosti prípadu zároveň i pre neho predvídateľnému spôsobu šírenia podobizne.
V tejto veci došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému použitiu podobizní žalobkyne. Žalovaný
v dôsledku hrubej a neospravedlniteľnej nedbanlivosti, v rozpore s Etickým kódexom novinára,
označil žalobkyňu prostredníctvom podobizne za páchateľku trestnej činnosti. Už samotným spojením
podobizne žalobkyne s osobou D. E. v predmetných článkoch bol spôsobený závažný zásah do

osobnostnýchprávžalobkyne,najmädoprávanaobčianskučesť,ľudskúdôstojnosť,súkromieaprejavy
osobnej povahy. Je povinnosťou súdu určiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nielen
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne musí zvážiť okolnosti, za ktorých došlo
k porušeniu práva.V dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného na strane žalobkyne vznikla nezvrátiteľná
a nereparovateľná nemajetková ujma. Neoprávnený zásah mal ďalekosiahle negatívne dopady nielen
na súkromný a rodinný život žalobkyne, ale zasiahol ju aj v podnikateľskej sfére a negatívne ju

ovplyvnil vo všetkých oblastiach spoločenského ako aj profesionálneho života. Takmer každý deň bola
žalobkyňa oslovovaná, dopytovaná a konfrontovaná rôznymi ľuďmi. Zverejnenie fotografií vzbudilo
veľké pohoršenie u známych žalobkyne, ktorí sa oprávnene pýtali, akým spôsobom je prepojená
s ľuďmi, ktorí sa poznali s D. E., prípadne či sa pozná priamo s ňou. Nehovoriac o rodinnej traume,
ktorá bola spôsobená predovšetkým matke, ktorá pracuje ako učiteľka a je vystavená konfrontačným

otázkam zo strany žiakov, ich rodičov a kolegov. Žalobkyňa bola neustále oslovovaná a navštevovaná
médiami a bola neustále vystavovaná stresu. Žalované články mali niekoľko desiatok tisíc prečítaní
a vzhliadnutí a odkazy na elektronické články prevzali viaceré slovenské aj zahraničné médiá. Na
zverejnení informácii prezentovaných v predmetných článkoch neexistoval žiadny verejný záujem.
Peňažné zadosťučinenie spĺňa predovšetkým satisfakčnú funkciu, avšak nie je vylúčený ani
preventívny význam spravodlivého zadosťučinenia. Preventívno-sankčná funkcia má význam vtedy,

keď skutočne hrozí opakovanie podobných zásahov do ochrany osobnosti a je treba odradiť
žalovaného od podobných zásahov. Žalovaný sa opakovane dopustil vážnych mediálnych excesov.
V prejednávanej veci je pomerne jednoduché aplikovať objektivizáciu následkov neoprávneného
zásahu, nakoľko každý si vie predstaviť následky toho, ak by žalovaný zverejnil fotografie jeho rodinného
príslušníka. Ide o mimoriadne nepriaznivé a nepríjemné následky a zásah do súkromia každej rodiny

a blízkeho okolia. Výška nemajetkovej ujmy navrhnutá žalovaným v rámci mimosúdnych rokovaní je
neadekvátna, nedostatočná a neprimeraná. Neplní žiadny kompenzačný účinok. To platí o to viac
z pohľadu inflačnej krízy a značnému cenovému rastu.
Ak má žalobca úspech len čo do morálneho zadosťučinenia, prichádza do úvahy plná náhrada
nákladov konania, keďže nepriznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy bolo dané na úvahu

súdu. Argumentum a contrario to platí aj v opačnom garde (Nález ÚS ČR z 22.06.2000, sp.zn. III. ÚS
170/1999).

6. Žalovaný vo svojom záverečnom zhrnutí poukázal, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou je
potrebnévykonaťtestproporcionality,ktoréhopodstataspočívavhľadaníodpovedínaotázkykto,okom,

čokedyaakouverejnil.Priotázkekto,jedôležitépoukázať,žežalovanýjevydavateľomperiodickejtlače.
Novinárimajúspoločenskúpovinnosťposkytovaťinformácieamyšlienkytýkajúcesavšetkýchzáležitostí
verejného záujmu. Je im dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Žalovaný
netvrdí, že je neomylný. Naopak počas celého konania priznáva, že k pochybeniam pri vydavateľskej
činnosti môže dôjsť.

V súvislosti s otázkou o kom, žalovaný poukazuje, že článok sa netýka žalobkyne, ale D. Z, v tom čase
nachádzajúcej sa vo výkone väzby. Táto osoba bola v čase uverejnenia článku osobou absolútneho
verejného záujmu. Obsahom článku sú síce podobizne, ale tieto boli verejne dostupné v rámci
videoklipu. V žiadnom rozsahu však z predmetného videoklipu nie je jasné či prezumovateľné, že osoba
vystupujúca vo videoklipe je práve žalobkyňa. Rovnako tomu nenasvedčuje ani reklama podnikania

žalobkyne uverejnená v posledných sekundách videoklipu. Žalobkyňa je konkretizovaná iba v rámci
ospravedlnenia, i to najviac ako A. V. Žalovaný uverejnil krstné meno a počiatočné písmeno v záujme
vyváženia miery identifikácie žalobkyne tak, aby jej následnou identifikáciou nedošlo k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv. Nie je zrejmé a v konaní ani nebolo riadne preukázané, ako pochybenie
žalovaného spočívajúce v stotožnení podobizní s Alenou Z. mohlo objektívne negatívne zasiahnuť do

osobnostných práv žalobkyne.
Pri otázke čo bolo obsahom predmetného článku je dôležité poukázať, že článok sa týkal D. Z. a nie
žalobkyne. Žalovaný nepopiera, že išlo o omyl. Za tento sa však už sám ospravedlnil, dokonca vo
forme širšej, než súdy priznávajú poškodeným z titulu primeraného zadosťučinenia. O omyle žalovaného
navyše informovali aj iné celoštátne médiá, čo prispelo k zmierneniu následkov omylu. K tomu prispela

svojou činnosťou aj žalobkyňa. Rovnako s ohľadom na otázku kedy, žalovaný uvádza, že v čase
uverejnenia článok predstavoval aktuálnu a legitímnu tému verejného záujmu s ohľadom na D. E. J.
trval necelé tri dni, počas ktorých si žalovaný informáciu, že malo dôjsť k omylu, overoval tak rýchlo ako
to bolo možné.
K otázke ako, žalovaný zdôrazňuje, že uverejnené podobizne nemali žiaden potenciál zasiahnuť

negatívne do osobnostných práv žalobkyne. Uvedené vyplýva už zo samotnej povahy veci, keď v článku
boli uverejnené podobizne žalobkyne z videoklipu, v ktorom nie je spomínaná, resp. nie je možné ju
objektívne stotožniť. Ak niekto vedel stotožniť žalobkyňu s jej podobizňami vo videoklipe, mohol to
byť iba niekto z jej okolia, kto vedel, že v tomto videoklipe žalobkyňa účinkuje. Článok tak nemoholobjektívne spôsobiť zamieňanie si identity žalobkyne s D. E. v očiach známych žalobkyne, ale práve
naopak, známym muselo byť jasné, že ide o omyl. Uvedenému nasvedčujú aj reakcie okolia žalobkyne
na sociálnej sieti, z ktorých nevyplýva žiadna negatívna reakcia voči žalobkyni, ale naopak, voči

žalovanému. Žalobkyňa síce tvrdila a snažila sa negatívny dopad preukázať, ale ani jeden svedok
nepotvrdil, že ich vzťah so žalobkyňou sa akýmkoľvek negatívnym spôsobom zmenil. Je tiež absurdné,
že žalobkyňu chodili ľudia po zverejnení článku obzerať do butiku. Z článku nevyplýva žiadne prepojenie
nažalobkyňuaužvôbecnajejpodnikateľskúčinnosť.Samotnážalobkyňanavyšepotvrdzuje,žemožnej
zameniteľnosti s D. Z rozumie.

Nároky žalobkyne uplatňované žalobou prekračujú primeranosť zverejnených informácii. Požadované
znenie ospravedlnenia je neurčité, neprimerané a evokujúce dojem snahy o PR. Pokiaľ ide o výšku
nemajetkovej ujmy, žalovaný dáva do pozornosti judikatúru a uvádza, že náhrada v peniazoch
má subsidiárny charakter a prichádza do úvahy len keď sa nefinančné zadosťučinenie javí ako
nepostačujúce. Žalobkyni nevznikla žiadna ujma a to už nie ujma značnej intenzity a preto nie sú
splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dokazovaním nebola

preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným zásahom do osobnostných práv žalobkyne a zverejnením
článku, a teda nebol dokázaný negatívny dopad článku v rodinnom, pracovnom či inom prostredí
žalobkyne. Žalobkyňa požadovanú výšku nemajetkovej ujmy nijako nezdôvodňuje. Žalovaný poukazuje
na judikatúru rozhodovacej praxe vo veciach náhrady nemajetkovej ujmy obetí trestných činov
a požaduje, aby súd zohľadnil predmetnú rozhodovaciu prax. S ohľadom na uvedené je požadovaná

suma 25.000 Eur zo strany žalobkyne neprimeraná.

7. Súd vo veci vykonal v dňoch 03.09.2020, 30.09.2021, 21.04.2023 a 29.06.2023 pojednávania.
Právny zástupca žalobkyne na predmetných pojednávaniach uviedol, že s odstupom času má za
to, že išlo o úmysel zo strany žalovaného s cieľom zabezpečiť ešte vyššiu čítanosť média. Ak

žalovaný argumentuje, že články stiahol až po určitom období z dôvodu, že najskôr bolo potrebné
si splniť povinnosť ukladanú mu etickým kódexom novinára, takúto argumentáciu uznať nemožno.
Nevie o žiadnom členovi produkcie videoklipu ani o blízkych ľuďoch z okolia účinkujúcich či si
žalovaný takúto povinnosť splnil. Ospravedlnenie žalovaného bolo nedostatočné. Suma 2.000 Eur
je neakceptovateľná. Čítanosť elektronického portálu je mesačne obrovská a veľkú čítanosť má aj

printová podoba. Žalovaný vedel čo okamžitým nestiahnutím článku dosiahne. Ospravedlnenia aj jeho
forma zasiahla do najintímnejšej sféry žalobkyne, keď bol zverejnený jej vzťah s bývalým partnerom
D. E.. Forma ospravedlnenia bola so zlým úmyslom. Náhrada nemajetkovej ujmy by mala plniť nielen
satisfakčnú ale aj preventívnu funkciu.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, že ospravedlnenie bolo dostatočné až
nadštandardné. Na základe článkov nemohli žalobkyňu ľudia na ulici spoznávať ako D. E., tá už
bola vo väzbe. Nie je zo strany žalobkyne férové spomínať blog uverejnený v Denníku N, nakoľko
denník N na hlavnej stránke online verzie odkazuje na blogy. Pri mimosúdnych rokovaniach protistrana
neriešila ospravedlnenie, len peňažnú nápravu. Peniaze boli prejavom dobrej vôle žalovaného aj keď

nárok považovali za neoprávnený. Domnieva sa, že ak bolo ich ospravedlnenie zásahom do osobnosti
žalobkyne, bolo by ním aj nové ospravedlnenie. Správa o návšteve psychiatra nie je lekárska správa.

8. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z fotokópie printovej ako aj internetovej verzie denníka Plus Jeden deň vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX
uvedený denník zverejnil na titulnej stránke obidvoch formátov denníka články, v ktorých boli použité
fotografie žalobkyne. Jednalo sa o články s nadpismi „D. E. obvinený z vraždy G.: Pred zatknutím stihla
natočiť videoklip“ (printová verzia) a článok s nadpisom „D. E., ktorá si mala objednať smrť F. G.: Pozrite

sa, čo stihla pred zatknutím.“ (internetová verzia).
V obidvoch článkoch boli použité fotografie z videoklipu zverejneného na internetovom portáli I. pod
názvom „A. A. D. A. A. 2/Krstný otec“. V predmetných článkoch autor spája D. E. s účinkovaním
v predmetnom videoklipe, pričom v nich nie je menovite spomenutá žalobkyňa.

V rovnaký deň vyšiel aj článok na českom portáli I. , pod názvom „Žena, která zařizovala vraždu G.:
Takhle se „blýskla“ v klipu romských raperu!“
V článku autor uvádza, že informáciu prevzal zo serveru Pluska.sk.Z ďalších mediálnych článkov predložených žalobkyňou vyplýva rozsiahla mediálna informovanosť
o osobe D. E..

Dňa 26.10.2018 vyšiel článok na internetovom portáli omédiách.com s titulkom: „Plus Jeden deň šírila
ďalej článok o klipe E., hoci vedela, že je tam úplne iná žena.“ V rámci uvedeného článku autor
informoval, že žalovaný vo svojich článkoch pripojil fotky a video, na ktorom sa však nenachádza D. E..

Informácia o omyle žalovaného bola zverejnená dňa 25.10.2018 aj na stránke www.dennikn.sk/blog,

pod názvom „Blamáž Plusky – urobila objednávateľku vraždy G. z úplne inej ženy.“ Z daného článku
vyplýva, že o omyle žalovaného informoval na sociálnej sieti aj A. A., ktorý v predmetnom videoklipe
vystupoval, ako aj samotná žalobkyňa.

Mailom zo dňa XX.XX.XXXX o 17:34 hod., ako aj v listinnej podobe dňa 25.10.2018, požiadala
žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu o odstránenie protiprávneho stavu. Listinná podoba bola

žalovanému doručená 26.10.2018.

Dňa 25.10.2018 o 20:09 hod., informovala na sociálnej sieti Facebook žalobkyňa o omyle žalovaného.
Ďalší status na sociálnej sieti o omyle žalovaného s odkazom na článok Denníka N, ktorý informoval
o omyle žalovaného, zverejnila žalobkyňa dňa 25.10.2018 o 22:10 hod ako aj 27.10. o 0:01 hod. Ďalší

status s odkazom na článok portálu J., zverejnila žalobkyňa 26.10.2018 o 09:27 hod.
O omyle žalovaného na sociálnej sieti informovala aj v maďarskom jazyku dňa 26.10.2018 o 20:30 hod.

Dňa 27.10.2018 zverejnil žalovaný na internetovom portáli pluska.sk článok s titulkom: „FOTO Kráska
zvideoklipu–aleD.E.tonieje!“.Vdanomčlánkužalovanýinformuje,žebolupozornený,ženejednáoD.

E., ale o žalobkyňu. Na záver článku je uvedené ospravedlnenie, v znení „Týmto sa ospravedlňujeme
A. V., že sme ju v súvislosti s videoklipom omylom označili ako D. E..“

V rovnaký deň žalovaný na str. 6 printovej verzie denníka Plus Jeden Deň zverejnil článok s nadpisom
„Kráska z klipu – ale D. to nie je.“ V, ktorom uviedol, že vo videoklipe neúčinkuje D. E., ale A. V. Na záver

článku je uvedené ospravedlnenie, v znení „Týmto sa ospravedlňujeme A. V., že sme ju v súvislosti
s videoklipom omylom označili ako D. E..“

Dňa 02.02.2019 o 15:01 hod., bol na internetovom portáli K., zverejnený videorozhovor so žalobkyňou,
s titulkom: „Mýlia si ju so Zsuzsovou, pozrite si rozhovor s A. B..“

Ďalšími listinnými dôkazmi žalobkyňa poukazovala na internetové články zverejnené na internetovom
portáli dennikn.sk, ktoré poukazovali na ďalšie pochybenia žalovaného v jeho mediálnych článkoch.

Žalobkyňa predložila tiež výpis hospodárskych výsledkov žalovaného za rok 2018, s poukazom na

celkové tržby v hodnote viac ako 27 mil. Eur.

Z fotokópie čestného prehlásenia D. A. vyplýva, že dňa 25.10.2018 telefonicky kontaktovala denník Plus
Jeden Deň s upozornením, že vo svojom článku zamenili osoby.

Z potvrdenia zo dňa 03.10.2019, vystaveného A. L. B. pre žalobkyňu vyplýva, že táto sa v období od
14.11.2018 do 06.02.2019 zúčastňovala vyšetrenia a kontrol v psychiatrickej ambulancii.

Súd vykonal výsluch žalobkyne:
O predmetných článkoch sa dozvedela tak, že ju začali kontaktovať známy, či články videla. Aj oni sa to

dozvedeli buď prečítaním alebo od iných ľudí. Bol to šok pre ňu aj pre celú rodinu. Ľudia zastavovali na
ulici nielen ju ale aj jej rodičov. Matka je učiteľa a otec podnikateľ. Žijú vo B. A., kde poznajú množstvo
ľudí. Pre rodinu bolo nepríjemne, že ich dcéru spájali s vraždou novinára. Ihneď sa obrátila na priateľa
A. A., ktorý bol predtým aj partnerom E., možno aj práve preto si ich splietli a tiež preto, že mali obe
tmavé dlhé vlasy. Pán A. žalovanému aj písal, ale vrátili mu zásielku bez toho aby ju otvorili. Potom tam

telefonovala aj jeho matka pani A.. Potom ihneď kontaktovala svojho právneho zástupcu. Vo B. A. má
prevádzku s talianskou módou a kozmetikou. Do obchodu začali chodiť novinári a najskôr mali pocit,
že hovoria priamo so E.. Potom sa začali vypytovať, či ju pozná, aká je, ako vyzerá. Kontaktovali ju aj
cez sociálne siete. Rozhovor pre Denník SME poskytla, lebo chcela aby sa to už skončilo. Bolo ťažkévysvetliť celú situáciu napríklad starým rodičom. Chcela aby sa všetko vysvetlilo a uviedlo na pravú
mieru. Takúto pozornosť nikdy nevyhľadávala. Nemala záujem aby ju niekto spájal s nekalou činnosťou,
nie to ešte s vraždou. Následky pocítila aj v mediálnej rovine. Klientkam bolo nepríjemne chodiť k nej do

obchodu, nakoľko pri skúšaní šiat chodili do obchodu novinári, alebo len tak ľudia sa spýtať čo je na tom
pravdy. Okolie žalobkyne vedelo, že natočila videoklip. Reakcia okolia bola taká, že ľudia, ktorí ju poznali
vedeli, že to je nezmysel a vyjadrovali jej podporu. Boli aj ľudia, ktorí ju až tak nepoznajú a mali potrebu
ju na základe toho článku spájať s niečím zlým. Bezprostredne po zverejnení článkov ju kontaktovali aj
iné média aj nasledujúce dni keďže téma sa opakovala a trvalo to dosť dlho. Vie ukázať SMS správy

alebo cez sociálne siete, kedy presne a akí novinári ju kontaktovali. Mediálnu pozornosť nevyhľadávala
ani za iným účelom. V klipe účinkovala asi tri sekundy a len preto, že spolu s priateľmi kapelu poznali
a páčili sa im ich pesničky. Je pravda, že za predmetným klipom je reklama, ale nie na jej osobu ale
na značku s ktorou podniká. Pripúšťa, že po zverejnení článku si ju okolie mohlo mýliť so E.. Negatívne
reakcie na jej osobu boli aj pred článkami, ale nie také ako po nich.

Súd vykonal výsluch svedkov.
Svedkyňa M. B. uviedla:
Jej dcéra sa ocitla v novinách a bola spájaná s vraždou. Prežívala to nielen ona veľmi zle, ale celá rodina.
On aj jej 82 ročná matka sú učiteľky ZŠ a ani jedna tomu nerozumeli. Najskôr sa jej kolegovia, riaditeľ
a žiaci začali na ňu čudne pozerať a tak mala aj problém vysvetliť všetko svojej matke. Najviac to však

doliehalo na A., ktorá mala strach. Raz na výlete s priateľmi odpadla a museli jej volať záchranku. Jej sa
stalo, že dlhoročná kamarátka, s ktorou chodila aj na dovolenky, sa v obchodnom dome od nej odvrátila
aodišlapreč.Neskôrsazdalo,žesacelásituáciaupokojuje,novyšielďalšíčlánokaprežívalitoodznova.
O článku sa dozvedela od A.. Spočiatku nikto nerozumel tomu, ako sa to mohlo stať. A. nežije takýmto
štýlom života aby bola spájaná s trestnou činnosťou. Jej život sa zmenil. Niektoré kamarátky sa od nej

odvrátili a už ani práca jej nešla ako predtým. Všetky úspechy dosiahla sama svojou šikovnosťou. Po
zverejnení článku sa do seba viac stiahla, nekomunikovala ako predtým a nemala už taký spoločenský
život. Radšej zostávala doma. Chodili za ňou aj novinári a žiadali ju o rozhovor. Kontakt s nimi bol pre ňu
stresujúci. Článok na svedkyňu zapôsobil zle, ale vedela, že ide o omyl. Má vedomosť, že bola partnerka
A. A.. Nepamätá si, či zachytila v iných médiách informáciu o tom, že žalovaný pochybil pri uverejňovaní

článku. Nevie po akej dobe sa žalobkyňa začala cítiť lepšie, brala aj antidepresíva. Ďalší článok, ktorý
vyšiel a všetko prebral vrátane fotiek bol český článok.

Svedkyňa K. A. uviedla:
Je blízkou kamarátkou žalobkyne. Dnes je to už lepšie, keďže ubehli 3 roky, ale žalobkyňa zverejnenie

článku znášala veľmi zle najmä po psychickej stránke. Vo B. A. aj v K. N. je žalobkyňa známa, keďže
vlastní butik a oblečením. Nikomu by nebolo príjemné, keby bol spájaný s vraždou. Veľa sa o tom
rozprávali. A. bola vždy pozitívne naladená, spoločenská a po tom článku ako keby uťalo. Neskôr sa
dozvedela, že vyhľadala aj odbornú pomoc. Aj v súvislosti s jej prácou zle znášala ako sa k tomu ľudia
postavili. Znášala rôzne pohľady a otázky, ktorým predtým nebola vystavená. Najmä išlo o to, či si o nej

myslia blízki, rodina a vôbec ľudia, pretože ona si veľmi zakladá na tom, aby mala dobré meno a všetko
tomu podriaďuje. Ona sa snažila aby to na ňu tak nedoliehalo, ale neprišlo to, čo prísť malo, že áno,
pochybili sme a poďme to riešiť. Článok čítala a myslí si, že veľa ľudí ho čítali, nakoľko tou témou v tom
čase žilo celé Slovensko. Keď videla na fotkách žalobkyňu vedela, že ide o omyl, ale zároveň ju napadlo,
ako je vôbec možné takýto omyl zverejniť. Myslí si, že iní čitatelia mali podobný pocit ako ona, a tí

čo poznali A. si možno domysleli, že ide o omyl, ale cudzí ľudia videli len titulok a fotku. O článku sa
dozvedela od A.. Myslí si, že určite videla článok s titulkom „Kráska z videoklipu, ale E. to nie je“, ale už
si nespomína. Myslí si, že boli v iných médiách články vysvetľujúce tento omyl, ale nepamätá si v akých.
Ale to už bolo v čase, keď bolo vysvetlené, že ide o omyl. So žalobkyňou sú veľmi blízke a dôverné
kamarátky, sú spolu denne viac hodín a spolu aj pracujú. Jej prežívanie sa postupne zlepšuje a je určite

lepšie ako po zverejnení článku. Jej vzťah k žalobkyni sa nijako nezmenil, sú kamarátky. Rekcie okolia
boli drsné. Stávalo sa, že ľudia chodili do obchodu len preto, aby sa pozreli či tam je žalobkyňa alebo ju
už zobrali. Bolo ťažké sledovať nielen toto ale aj reakcie žalobkyne. O tom, že vyhľadala psychiatrickú
pomoc sa dozvedela až neskôr, keďže sa žalobkyňa za to hanbila a nechcela jej to povedať. Myslí si,
že aj brala nejaké lieky.

9. Súd nevykonal výsluch M. A., šéfredaktorky žalovaného, ako to navrhoval žalovaný, nakoľko mal
súd za to, že výsluch tejto svedkyne nie je nevyhnutný pre ustálenie skutkového stavu ako bol zistenýz iných listinných dôkazov. Pokiaľ ide o výsluchy D. A. a F. O., od požiadavky ich vykonania žalovaný
v konaní upustil.

10. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa
môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a

umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby žalovaný uverejnil na vlastné náklady v printovej
podobe denníka Plus Jeden Deň a na internetovej stránke rovnakého denníka ospravedlnenie v znení,

ako ho formulovala žalobkyňa v podanej žalobe, spolu so zverejnením jej podobizne. Zároveň sa
žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 25.000 Eur.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.10.2018 žalovaný zverejnil v printovej ako aj internetovej
podobe články, s titulkami: „D. E., ktorá je obvinená z vraždy novinára G.: Hviezda videoklipu“, k čomu
bola priradená podobizeň žalobkyne – printový článok a „D. E., ktorá si mala objednať smrť F. G.:

Pozrite sa, čo stihla pred zatknutím!“, k čomu bola rovnako priradená podobizeň žalobkyne – internetový
článok. Obdobne sporné nebolo ani to, že žalovaný si pri týchto článkoch zamenil osobu D. E. s osobou
žalobkyne, a teda, že účinkujúcou vo videoklipe nebola D. E. ale žalobkyňa. Sporné nebolo ani to,
že žalovaný odstránil internetový článok dňa 27.10.2018 a zároveň v printovej ako aj elektronickej
podobe zverejnil články, kde priznal svoj omyl. Súčasťou obidvoch článkov bolo ospravedlnenie pre

žalobkyňu, ktoré bolo umiestnené na záver predmetných článkov. Medzi stranami prebehlo aj rokovanie
pred podaním žaloby, v rámci ktorého žalovaný ponúkol žalobkyni finančnú kompenzáciu vo výške 2.000
Eur, ktoré žalobkyňa neprijala a od žalovaného požadovala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 50.000 Eur.

13. Medzi stranami zostalo sporné či ospravedlnenie, ktoré žalovaný poskytol žalobkyni bolo vo svojej
forme a vo svojom obsahu adekvátne, čo podľa žalobkyne nebolo a preto požadovala od žalovaného
nové ospravedlnenie, ako aj to, či má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, nakoľko podľa žalovaného v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi údajným zásahom do osobnostných práv žalobkyne a zverejnením článku, a teda nebol dokázaný

negatívny dopad článku v rodinnom, pracovnom či inom prostredí žalobkyne.

14. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby,
musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú 1. existencia zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmy a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti

fyzickej osoby v jej fyzickej a/alebo morálnej integrite, 2. musí ísť o zásah neoprávnený a 3. musí
byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Pre úspešné uplatnenie práva
na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale postačuje, že označený zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené zákonom. Uvedené znamená, že zásahomdo osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie vážnosti osobnosti. Obdobne nie je v konaní
pred súdom potrebné vyčerpávajúcim spôsobom preukázať následky, ktoré zásah dotknutej osobe
spôsobil. Je tomu tak preto, že pri zásahoch do osobnosti (obzvlášť to platí pri zásahoch verejnou formou

prostredníctvom médií) je len ťažko možné konkretizovať dosah zverejnených informácii v spoločnosti
a to, akým spôsobom zásah ovplyvnil vnímanie dotknutej osoby v spoločnosti.

15.Ževdanomprípadezostranyžalovanéhozverejnenímpredmetnýchčlánkovdňa24.10.2018došlok
zásahu do osobnosti žalovanej, keď zverejnil jej podobizne pri článkoch o osobe D. E., uznal aj samotný

žalovaný. Uvedené jasne vyplýva z následného postoja žalovaného k vzniknutej situácii, keď najskôr
zverejnil dňa 27.10.2018 ospravedlnenia v internetovej aj printovej podobe v rámci článkov, v ktorých
sa snažil vysvetliť svoj omyl čitateľom, ako aj následnej komunikácie so žalobkyňou, keď jej ponúkol
finančnú kompenzáciu vo výške 2.000 Eur. Je zrejmé, že žalovaný by takýmto spôsobom nekonal, keby
sisvojepochybenieneuvedomoval.Súdpretopovažovalzaúčelovúargumentáciuzostranyžalovaného
v priebehu súdneho konania, keď uvádzal, že do osobnosti žalobkyne svojim konaním nezasiahol.

Keby však aj k uznaniu zásahu do osobnosti žalobkyne zo strany žalovaného nedošlo, podľa názoru
súdu bolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaného došlo zverejnením predmetných článkov
k takému konaniu, ktoré možno posúdiť ako zásah, objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu.

16. Články, ktoré žalovaný dňa 24.10.2018 zverejnil mali spoločnosť informovať o tom, že D. E.

účinkovala vo videoklipe hudobného interpreta zverejneného na internetovom portáli I. pod názvom „A.
A. D. A. A. 2/Krstný otec“. K predmetným článkom žalovaný pripojil fotografie zachytávajúce, podľa
žalovaného, D. E. vystupujúcu vo videoklipe. Nejednalo sa však o osobu D. E. ale o žalobkyňu. Hoci
tak žalovaný písal o D. E., k vyjadreniam o nej použitých v predmetných článkoch ohľadne objednávky
vraždy, prepojenia na talianských podnikateľov či A. G., pripojil fotografie žalobkyne a nie D. E..

V internetovej podobe článku bol navyše presne uvedený názov daného videoklipu, ktorý si tak mohli
čitatelia na internete bezprostredne vzhliadnuť. Je síce pravdou, že žalovaný nikde v článku nespomenul
meno žalobkyne a teda jej priama identifikácia nebola z článku možná. Je však potrebné upozorniť, že
z daného videoklipu už identifikácia žalobkyne prostredníctvom jej podnikania možná bola. Na záver
danéhovideoklipujetotižumiestnenáreklamanaznačkuSIVANNACOLORS,sktorouakobolovkonaní

preukázané, podniká žalobkyňa. Je tak zrejmé, že žalovaný už takýmto spôsobom prepojil osobu D. E.
so žalobkyňou. K ďalšiemu prepojeniu podľa názoru súdu však došlo aj zverejnením ďalších článkov
zo strany žalovaného dňa 27.10.2018, ktoré mali byť ospravedlnením za mylné konanie z jeho strany.
V predmetných článkoch žalovaný použil ďalšie fotografie žalobkyne spolu s fotografiami D. E., pričom
žalobkyňu už bližšie identifikoval ako Moniku V a zároveň poukazoval na podobnosť týchto dvoch osôb.

Súd je preto názoru, že k neželanému zásahu do osobnosti žalobkyne zo strany žalovaného nedošlo
len zverejnením článkov dňa 24.10.2018 ale aj následným zverejnením článkov dňa 27.10.2018. Až po
zverejnení všetkých uvedených článkov bolo objektívne možné identifikovať žalobkyňu. Verejnosť bola
až týmto momentom aj menovite informovaná o tom, kto sa nachádzal na zverejnených fotografiách
a až týmto momentom bola spoločnosť oboznámená o tom, k akému pochybeniu zo strany žalovaného

došlo. Bez zverejnenia článkov dňa 24.10.2018 v spojení s článkami z 27.10.2018 by verejnosť osobu
a identitu žalobkyne nepoznala a ani nemohla poznať.

17. Žalovaný argumentoval, že okolie žalobkyne muselo vedieť, že sa jedná o ňu a nie o D. E.
a preto jej okolie nemohlo byť pohoršené. Uvedené je síce pravdou, je však potrebné uviesť, že články

žalovaného mali podstatné širší dosah ako len na okolie žalobkyne. Je potrebné si uvedomiť, že až
zverejnením všetkých uvedených článkov zo strany žalovaného sa začalo mediálne písať o žalobkyni,
čo bolo v konaní preukázané ďalšími článkami, ktoré vyšli či už v slovenských médiách (články
z portálu omediach.sk ako aj dennikn.sk), ako aj v zahraničných médiách (pripojený článok z českého
internetového portálu). Je však potrebné uviesť, že sa nejednalo o písanie o žalobkyni, ktoré by si

žalobkyňa sama vyslúžila vďaka svojim podnikateľským aktivitám či inému konaniu, ktoré by vzbudilo
mediálny záujem, ale jednalo sa o mediálny záujem spôsobený bulvarizáciou jej mena a škandalizáciou
konania žalovaného. Takýto mediálny záujem bol pre žalobkyňu neželaný a možno konštatovať, že by
bol objektívne neželaný pre ktorúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na mieste žalobkyne. Len vďaka omylu
žalovaného a jeho komplexnému konaniu XX.XX a 27.10.2018 bola žalobkyňa verejnosti prezentovaná

ako „tá čo sa podobá na Zsuzsovú.“ Neobstojí argumentácia žalovaného, že má spoločenskú povinnosť
poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu. Uvedená situácia,
ktorú žalovaný spôsobil s danou povinnosťou žiadnym spôsobom nesúvisí.Podľa názoru súdu takéto konanie zo strany žalovaného bolo jednoznačne objektívne spôsobilým
vyvolať nemajetkovú ujmu, ktoré spočívalo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej ako
aj morálnej integrite. Je potrebné uviesť, že v rozhodnom čase zverejnenia článkov bola osoba D.

E. intenzívne mediálne propagovaná v negatívnych súvislostiach trestnej a inej nemorálnej činnosti.
B. F. G. a ďalšie aktivity, na ktorých sa táto osoba mala podieľať vnímala spoločnosť veľmi citlivo
a bola voči nej jasne vyhranená. Ak preto začala byť len vďaka konaniu žalovaného žalobkyňa
spájaná s D. E., hoci aj len cez svoju (žalovaným tvrdenú) vzhľadovú podobnosť, je zrejmé, že sa
jedná o spájanie a porovnávanie, ktoré bolo pre žalobkyňu neželané. Súd je názoru, že konaním

žalovaného vzniklo konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby
u ostatných spoluobčanov. Pričom ako súd už uviedol vyššie, zásahom do osobnostného práva nemusí
nastať skutočné zníženie vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ustanovením § 11 OZ.

18. Pokiaľ ide o posúdenie či sa jednalo o zásah neoprávnený, aj tento predpoklad bol v danom
prípade splnený. Žalovaný fotografie žalobkyne v článkoch dňa 24.10.2018, použil využívajúc možnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka, upravujúce zákonné licencie. Predmetné
ustanovenie zákona však aj pre zákonné licencie stanovuje limity, a síce, že podobizne ako aj obrazové
snímky možno bez privolenia fyzickej osoby použiť za účelom spravodajstva len za predpokladu, že také

použitie nebude v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Posúdenie, či bolo v konkrétnom
prípade použitie chráneného osobnostného statku v rozpore s oprávneným záujmom určitého človeka,
závisí od okolností jednotlivého prípadu vrátane postavenia dotknutej osoby, pričom je vždy nutné
zohľadniť tiež naplnenie ,,primeranosti spôsobu”, akým bol osobnostný statok účelovo použitý. V danom
prípade je potrebné rozlišovať, či sa jedná o osobu tzv. verejného záujmu, pri ktorých je nevyhnutný

benevolentnejší prístup k posúdeniu medze prípustnosti ako z hľadiska primeranosti tak aj posúdenia
oprávnených záujmov. Žalobkyňa však až do zverejnenia článkov žalovaného nebola osobou verejného
záujmu a verejnosť nebola o nej nijakým spôsobom informovaná. Je zrejmé, že pokiaľ boli jej podobizne
použité pri článkoch, ktoré sa týkali D. E. a tiež pri článkoch, ktoré mali upozorňovať a ako uviedol
žalovaný, čitateľovi aj umožniť aby posúdil podobnosť žalobkyne s D. E., je takéto konanie z hľadiska

objektívne možných vplyvov takéhoto konania na záujmy dotknutej fyzickej osoby, možné posúdiť ako
rozporné s oprávnenými záujmami fyzickej osoby a tým pádom aj neoprávnené.
Z uvedených dvoch zákonných predpokladov podľa názoru súdu možno zároveň skonštatovať danosť
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ktoré bolo objektívne spôsobilé vyvolať zásah do
osobnosti žalobkyne, ako aj tým, že sa jednalo o konanie, ktoré bolo zo strany žalovaného neoprávnené.

19. Ak súd teda konštatoval, že sa v danom prípade jednalo o zásah, ktorý bol objektívne spôsobilý
vyvolať negatívny zásah do osobnosti žalobkyne, bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, aké
prostriedky právnej ochrany by v danom prípade prichádzali do úvahy za účelom zmiernenia následkov,
ktoré konanie žalovaného žalobkyni vyvolalo. Pre posúdenie uvedeného súd musel zobrať do

úvahy tvrdenia žalobkyne ohľadne jej vnímania vzniknutej situácie a ňou vnímaného vplyvu konania
žalovaného do jej osobného ako aj pracovného života, ako aj výsluch svedkov, ktorými žalobkyňa
preukazovala aké následky boli zo strany žalovaného žalobkyni spôsobené.
Žalobkyňa sa v konaní domáhala zverejnenia ňou formulovaného ospravedlnenia spolu so zverejnením
jej podobizne, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy 25.000 Eur.

20. Pre posúdenie toho aká forma nápravy vzniknutého nepriaznivého stavu je v danom prípade vhodná
je potrebné zvážiť to, či nepriaznivý zásah do ochrany osobnosti stále pretrváva alebo či sa od neho
upustilo, či došlo k odstráneniu alebo aspoň zmierneniu vyvolaných následkov zo strany rušiteľa, ako
aj to, aký následok dotknutej osobe spôsobil alebo mohol zásah spôsobiť, a teda akú závažnosť malo

konanie rušiteľa na osobnosť dotknutej osoby a jej vnímanie v spoločnosti.

21. Pokiaľ ide o požadované ospravedlnenie zo strany žalovaného, žalobkyňa ho žiadala z dôvodu,
že článok zo dňa 27.10.2018, ktorý žalovaný zverejnil v printovej ako aj internetovej podobe, a ktorý
mal vo svojom závere obsahovať ospravedlnenie, nebol podľa názoru žalobkyne dostatočným a najmä

primeraným ospravedlnením a mal skôr charakter ďalšej senzácie, pričom v ňom žalovaný zverejňoval
ďalšie detaily zo súkromného života žalobkyne, čo zo strany žalobkyne nebolo žiadúce. Žalovaný mal
za to, že predmetné ospravedlnenie bolo nadštandardné a vo forme plnohodnotných článkov.Ako súd uviedol vyššie, aj články zo dňa 27.10.2018 prispeli podľa názoru súdu k zásahu do osobnosti
žalobkyne. Na ich základe a použitím ďalších fotografii žalobkyne spolu s uvedením jej mena ako „A.
V.“, bolo pre širšiu verejnosť možné konkrétne identifikovať osobu, s ktorou si žalovaný pomýlil D. E..

Je pravdou tvrdenie žalobkyne, že uvedené články, boli čitateľom prezentované ako tzv. „bombastické“
články, ako forma senzácie. Je však potrebné mať na zreteli aj charakter média Plus Jeden Deň ako
taký. Dané médium je tzv. bulvárnym periodikom, ktoré svojich čitateľov láka najmä na senzačné nadpisy
a láka záujem tej skupiny čitateľov, ktorá vyhľadáva predovšetkým články obsahujúce senzácie. Aj preto
pre cieľovú skupinu tých istých čitateľov, ktorým boli určené články zo dňa 24.10.2018, bol určený aj

článok zo dňa 27.10.2018, ktorý vo svojom texte obsahoval aj ospravedlnenie žalovaného žalobkyni. Je
možno konštatovať, že aj nadpisom, ktorý žalovaný pri tomto článku použil „FOTO Kráska z videoklipu
– ale D. E. to nie je!“, prispel k väčšej čítanosti tohto článku, nakoľko bola téma v čase zverejnenia
uvedeného článku stále živá a vyvolávajúca záujem čitateľov.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že takáto forma ospravedlnenia, ktorá zo strany žalovaného
opäť len poukazuje na ním tvrdenú podobnosť žalobkyne s D. E., kde žalovaný zverejňuje ďalšie

intímne detaily zo súkromia žalobkyne a používa ďalšie fotografie žalobkyne za účelom „vytvorenia si
názoru samotných čitateľov“ a kde je ospravedlnenie uvedené len na konci článku, je ospravedlnením
nevhodným a zľahčujúcim pochybenie žalovaného. Je však potrebné uviesť, že aj takáto forma
ospravedlnenia zároveň s vymazaním internetového článku zo dňa 24.10.2018 prispela k uvedeniu
skutočností na pravú mieru a objasneniu, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k omylu.

22. Je tak možné konštatovať, že žalovaný zverejnením článkov zo dňa 27.10.2018 v internetovej ako aj
printovejpodobeazároveňodstráneníminternetovéhočlánkuzodňaXX.XX.XXXXB.úkonykupusteniu
od nepriaznivých zásahov do osobnosti žalobkyne. Obdobne v ďalšom jeho konaní možno badať snahu
o zmiernenie nepriaznivých následkov vyvolaných jeho konaním, keď v snahe o mimosúdne riešenie

sporu ponúkol žalobkyni finančnú kompenzáciu v sume 2.000 Eur. Je tak zrejmé, že žalovaný prejavil
snahu o nápravu vzniknutého stavu. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie žalobkyne, že
žalovaný články zo dňa XX.XX.XXXX odmietal stiahnuť, resp. sa za ne ospravedlniť skôr ako dňa
27.10.2018 zo zištných dôvodov, že sledoval vlastný profit z dôvodu veľkej čitateľnosti článkov, hoci na
stiahnutie článkov bol vyzvaný emailom už dňa XX.XX.XXXX a následne aj listinne zo dňa 25.10.2018.

Súdu nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by zverejnenie ospravedlnenia, resp. odstránenie
internetového článku zo strany žalovaného na tretí deň od ich zverejnenia bolo neprimerane dlhým
časovým obdobím, v ktorom bolo objektívne oprávnene možné od žalovaného požadovať, aby na
vzniknuté pochybenie reagoval. Žalobkyňa síce upozornila žalovaného na pochybenie a vyzvala ho
mailom zo dňa XX.XX.XXXX v čase o 17:54 hod., na odstránenie pochybenia, listinná podoba tejto

žiadosti však bola žalovanému doručená poštou až dňa 26.10.2018. Žalovaný uviedol, že podobne ako
zisťoval informácie pri zverejnení článkov zo dňa XX.XX.XXXX, musel si overiť aj skutočnosti, ktoré mu
tvrdila žalobkyňa. Súdu však nebolo preukázané, že by lehota troch dní v ktorých žalovaný reagoval
bola v obdobných situáciách neprimeranou. Naopak je potrebné uviesť, že v danom prípade došlo zo
strany žalovaného k reakcii v čase, kedy bola daná téma ešte objektom verejného záujmu a kedy bola

v „čerstvej pamäti“ čitateľov. Možno tak uviesť, že žalovaný reagoval v primeranom časovom odstupe.
Ak totiž k zásahu do ochrany osobnosti došlo prostredníctvom mediálneho prostredia, je nevyhnutné
aby k reakcii a zmierneniu negatívnych zásahov došlo v primeranom časovom odstupe od spôsobeného
zásahu, inak by sa takéto konanie míňalo svojmu účinku. Navyše je v tejto súvislosti potrebné uviesť,
že to nebol len samotný žalovaný, ktorý informoval verejnosť o svojom pochybení, ale k uvedeniu týchto

skutočností do širšieho povedomia verejnosti prispela aj samotná žalobkyňa svojimi verejnými statusmi
na sociálnej sieti Facebook, ako aj ďalšie médiá v Slovenskej republike (napr. Denník N), ktoré vo svojich
článkoch taktiež upozornili na pochybenie žalovaného.

23. Podľa názoru súdu tak z uvedeného možno konštatovať, že verejnosť bola dostatočným spôsobom

anavyšeeštevčase,kedybolapredmetnátématzv.„živou“témouvmédiách,oboznámená,žežalovaný
vo svojich článkoch zo dňa XX.XX.XXXX pochybil, a že na fotografiách pripojených k daným článkom
nebola osoba D. E., ale žalobkyňa. Ak preto žalobkyňa v tomto konaní požadovala zverejnenie ďalšieho
ospravedlnenia, uvedené by podľa názoru súdu už v súčasnosti nesplnilo svoju satisfakčno-reparačnú
úlohou a pôsobilo by skôr kontraproduktívne.

Podstatou celého nepriaznivého konania žalovaného bolo najskôr zamienanie a neskôr poukazovanie
na podobnosť žalobkyne s osobou D. E., čo malo negatívnym spôsobom ovplyvniť súkromný ako aj
pracovný život žalobkyne. Ak by preto súd opätovne uložil žalovanému s odstupom viac ako 5 rokov
povinnosť zverejniť ospravedlnenie v znení, ako ho požadovala žalobkyňa, navyše opäť s jej fotografiou,opäť by daný článok mohol u čitateľov vyvolať potrebu komparácie žalobkyne s osobou D. E., čím
by mohlo znovu dôjsť k ďalšej „škandalizácii“ osoby žalobkyne. Aj z výsluchu svedkyne M. B. ako aj
samotnej žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa zverejnenie článkov znášala zle. Navyše, keď sa situácia

časom upokojila, vyšiel ďalší článok a celú situáciu rodina prežívala odznova. Je tak zrejmé, že keď
opadol mediálny záujem o žalobkyňu, život žalobkyne sa začal vracať do normálu a každé ďalšie
zverejnenie článkov, ktoré poukazovali na jej podobnosť s D. E., nepriaznivým spôsobom zasahovali do
jej osobnosti. Súd má za to, že aj zverejnenie ospravedlnenia, ktorého súčasťou by mala byť aj fotografia
žalobkyne s odstupom značného času, by opäť, aj keď nepriamo, otvorilo tému porovnávania podobnosti

žalobkyne s D. E., čo by bolo značne kontraproduktívne a pre žalobkyňu neželané.
Súd preto návrhu žalobkyni v časti, ktorou navrhovala žalovanému uložiť povinnosť ospravedlniť sa tak
ako to špecifikovala vo svojom žalobnom návrhu nevyhovel, a v tejto časti žalobu zamietol. Súd žalobu
v tejto časti zamietol nie z toho dôvodu, že by žalobkyni neprináležalo ospravedlnenie, ktoré by nebolo vo
svojej podstate bulvárnym článkom, ktorý obsahuje ďalšie informácie z jej súkromného života, ale preto,
že v súčasnosti by takéto ospravedlnenie už nesplnilo svoj základný účel a to „očistenia“ mena a dobrej

povesti dotknutej osoby v spoločnosti. P., ktorá v dôsledku článku žalovaného v spoločnosti vznikla
ohľadne podobnosti žalobkyne s D. E. už nie je aktuálna, v spoločnosti nerezonuje. Žalobkyňa nijako
nepreukázala, že by naďalej čelila nepriaznivým reakciám verejnosti, čo by naopak ospravedlnenie so
zverejnením fotografie žalobkyne opätovne mohlo spôsobiť.

24. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak má teda ospravedlnenie v médiách pre
dotknutú osobu význam najmä vtedy, ak bude uverejnené čo najskôr od času protiprávneho konania,
inak nebude plniť svoju funkciu, je potrebné zvážiť inú formu zadosťučinenia za účelom zmiernenia
následkov nemateriálnej ujmy. Žalobkyňa požadovala v konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 25.000 Eur. Súdu však nebolo nijako bližšie špecifikované ako dospela žalobkyňa k uvedenej

finančnej čiastke a od akých skutočností túto sumu odvíja. Navyše v predsúdnom konaní požadovala od
žalovaného sumu 50.000 Eur, ako uviedol žalovaný a žalobkyňa to nepopierala. Javí sa tak, že uvedené
sumy nemajú reálny základ a nie sú ani s poukazom na ustálenú judikatúru súdov v SR primerané. Takto
žalobkyňou vyčíslená suma je podľa názoru súdu zjavne neopodstatnená.
V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípadoch, až keď bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo
vážnosť osoby v spoločnosti. Súd je však názoru, že judikatúra v súčasnosti už rozšírila tieto zákonom
stanovené podmienky. Uvedené jasne vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR, III. ÚS 281/03, v zmysle
ktorého, pokiaľ forma morálnej satisfakcie už nemôže byť totožná, prípadne porovnateľná s formou,
v akej k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby došlo (článok v periodiku), prípadne ak sa daný

spôsob satisfakcie vzhľadom na veľký časový odstup míňa účinku, potom spravidla treba vzniknutú
nerovnováhu kompenzovať finančným zadosťučinením. Z uvedeného tak je zrejmé, že nemusí ísť len
o situácie, kedy je zásah natoľko závažný, že imateriálne spôsoby náhrady už nie sú postačujúce, ale
tiež aj o situácie, kedy sa peňažná forma náhrady javí ako adekvátnejší spôsob kompenzácie s ohľadom
na všetky okolnosti.

25. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že požadované ospravedlnenie zo strany žalovaného by
bolo v súčasnosti vzhľadom na veľký časový odstup kontraproduktívne a minulo by sa požadovanému
účinku. Ak teda súd zároveň konštatoval, že konanie zo strany žalovaného bolo objektívne spôsobilé
zasiahnuť chránenú osobnosť žalobkyne, uvedené je podľa názoru súdu dostatočným predpokladom

na to, aby spôsobený zásah vykompenzoval žalobkyni finančným zadosťučinením, ktoré bude podľa
názoru súdu vhodnejším spôsobom satisfakcie pre žalobkyňu ako aj formou sankcie pre žalovaného
za jeho konanie.
Z výsluchu žalobkyne ako aj svedkov mal súd preukázané, že v čase keď vyšli články žalovaného,
žalobkyňa čelila nepriaznivým následkom konania žalovaného. Z výsluchu svedkyne K. A., ktorá

zároveň pracuje spoločne so žalobkyňou vyplynulo, že žalobkyňu si ľudia chodili do butiku, ktorý
prevádzkuje, obzerať, aby sa na vlastné oči presvedčili ako veľmi sa podobá s D. E.. Žalobkyňa tiež
musela čeliť zvýšenému mediálnemu záujmu, keď sa o ňu zaujímali novinári, čo aj sama potvrdila vo
svojej výpovedi. Žalobkyňa sa v rozhodnom období utiahla. Predtým bola spoločenská, po zverejnení
článkov ostávala radšej doma. Obdobne z výpovede matky žalobkyne vyplynulo, že nepriaznivým

následkom spájania žalobkyne s D. E. bola vystavená aj jej rodina. Súdu bolo predložené aj lekárske
potvrdenie, že v období od 14.11.2018 do 06.02.2019 sa žalobkyňa zúčastňovala vyšetrenia a kontrol
v psychiatrickej ambulancii. Všetky uvedené a zistené skutočnosti preukazujú, že konanie žalovaného
spôsobilo v rozhodnom čase neželané následky na každodennom živote žalobkyne.Súdu však nebolo preukázané, že by žalobkyňa nepriaznivým vplyvom čelila aj v súčasnosti, resp.,
že by zásah žalovaného do osobnosti žalobkyne mal akýkoľvek nepriaznivý vplyv na jej podnikanie.
Obdobne súdu nie je zrejmé, či žalobkyni bola na psychiatrickej ambulancii určená nejaká diagnóza,

ktorej pôvod by mohol súvisieť s konaním žalovaného, ani to, či v rozhodnom čase užívala nejaké lieky,
ako sa domnievala svedkyňa A..

26. Z uvedeného je tak zrejmé, že hoci k zásahu do osobnosti žalobkyne došlo, nepriaznivé následky,
ktoré nielen mohol zásah zo strany žalovaného objektívne vyvolať, ale aj tie, ktoré žalobkyňa preukázala,

pretrvávali len v období, keď uvedené články mediálne v spoločnosti rezonovali. Nebolo preukázané,
že by sa s nimi žalobkyňa musela vysporiadavať ešte aj v súčasnosti, resp., že by žalobkyni bola
na jej psychickom zdraví, či súkromnom alebo pracovnom živote spôsobená akákoľvek pretrvávajúca
nenapraviteľná alebo ťažko napraviteľná ujma, ako to žalobkyňa vo svojich vyjadreniach prezentovala.
Preto ak bolo v konaní ustálené, že žalobkyňa bola vystavená nepriaznivým následkom konania
žalovaného, avšak tieto následky neboli natoľko závažné, aby ešte aj v súčasnosti ovplyvňovali

život žalobkyne, súd posúdil ako neopodstatnenú žalobu žalobkyne o zaplatenie nemajetkovej
ujmy v peniazoch v požadovanej výške 25.000 Eur. Žalobkyňa v konaní poukazovala, že náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch má mať nielen satisfakčnú funkciu, ale aj funkciu sankčnú pre
žalovaného, ktorá by ho mala odradiť od ďalších obdobných mediálnych excesov, pričom poukazovala
na ďalšie pochybenia, ktoré za posledné roky žalovaný v mediálnom priestore spôsobil.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne ohľadne toho, aké funkcie by náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch mala plniť. Je však potrebné brať ohľad aj na to, že jej výška musí byť primeraná vzhľadom
nacharakterzásahudoosobnostiakoajmožnýchnásledkov,ktorétakétokonaniemohlospôsobiť,berúc
tiež do úvahy ustálenú judikatúru súdov SR. V danom prípade však súdu nebolo nijako preukázané, že
by konanie žalovaného spôsobilo u žalobkyni tak ťažké či ťažko napraviteľné následky (a objektívne ich

toto konanie ani spôsobiť nemohlo), ktoré by si vyžadovalo tak zásadné prelomenie ustálenej judikatúry,
ohľadne výšky priznávanej nemajetkovej ujmy v peniazoch v obdobných prípadoch, ako to požadovala
žalobkyňa.

27. Žalovaný vo svojej záverečnej reči poukazoval na sumy peňažných náhrad nemajetkovej ujmy obetí

trestných činov a s tým súvisiacej judikatúry a požadoval, aby súd zohľadňoval predmetnú rozhodovaciu
prax. Uviedol, že výška nemôže byť premrštená aby neviedla k bezdôvodnému obohacovaniu, a ktorá by
pri porovnaní s odškodňovaním zásahov do iných základných práv (napr. ujmy na zdraví či dokonca na
živote) mohla tieto ujmy bagatelizovať. Podľa názoru súdu nemožno porovnávať náhradu nemajetkovej
ujmypriznávanúvtrestnýchkonaniachobetiamtrestnýchčinovscivilnýmikonaniamiochranyosobnosti.

Takéto porovnávanie je zo strany žalovaného tendenčné, pričom žalovaným vybraná judikatúra je jasne
účelová bez akéhokoľvek súvisu s prejednávanou vecou. Je tiež potrebné upozorniť, že odškodňovanie
obetí násilných trestných činov je upravené osobitným právnym predpisom a pre stanovenie výšky
nemajetkovej ujmy takýchto obetí, súd vychádza zo zásadne iných skutočností, než je tomu v nami
prejednávanom prípadne.

Žalovaný tiež poukazoval na Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 26C/120/2007, kde bola
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy dotknutej osobe v sume 2.000 Eur. V uvedenom prípade bola
dotknutá osoba prostredníctvom fotografii zamenená s osobou páchateľa trestného činu. Obdobný
prípad bol riešený Okresným súdom Bratislava I, sp.zn.: 15C/33/2013, ktorý priznal žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 5.000 Eur, v rozsudku zo dňa 18.12.2020. V danom prípade bola dotknutá

osoba Policajným zborom uvedená prostredníctvom fotografii ako osoba, po ktorej bolo vyhlásené
pátranie ako osobe podozrivej zo spáchania trestnej činnosti, pričom túto informáciu prevzali viaceré
celoštátne médiá.
Z uvedeného tak možno badať, že v prípadoch, kedy dôjde k neoprávneným zásahom do osobnosti
dotknutej osoby prostredníctvom neoprávneného použitia podobizní tejto osoby, súdy priznávajú

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch cca 2.000 – 5.000 Eur. Je však tiež potrebné uviesť, že
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín bolo vydané dňa 21.06.2013, teda pred viac ako 10 rokmi. Je tak
potrebné zohľadniť aj hodnotu peňazí, ktorá sa od daného obdobia značným spôsobom zmenila. Súd
preto aj vychádzajúc z rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch a berúc do úvahy zistené skutočnosti
v tomto konaní, dospel k záveru, že primeranou sumou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú

možno žalobkyni poskytnúť je suma 3.000 Eur. Súd tiež zohľadnil návrh žalovaného v predsúdnom
konaní, ktorý žalovanej ponúkol satisfakciu v sume 2.000 Eur, ktorá bola podľa názoru súdu primerane
ponúknutou náhradou, avšak je potrebné zohľadniť aj mieru inflácie a súčasnú hodnotu peňazí. Keďže
sa jednalo o zásah, ktorý zo strany žalovaného trval 3 dni pred jeho reakciou a to ako v printovej tak ajinternetovej podobe, má súd za to, že suma 3.000 Eur je primeranou jednak z hľadiska satisfakčnej ako
aj sankčnej pre žalovaného. Uvedená suma je podľa názoru súdu primeraná aj z toho dôvodu, že hoci
v konaní žalobkyňa preukázala, že zásah žalovaného mal nepriaznivý vplyv na jej osobnosť, nebolo

preukázané, že by žalobkyni bol spôsobený ťažko napraviteľný zásah do osobnostných práv ako to
žalobkyňa tvrdila. Je nesporné, že žalovaný použil podobizeň žalobkyne a označil ju vo svojich článkoch
ako D. E., osobu, o ktorú v danom čase bol veľký mediálny záujem, ktorá bola negatívne vnímaná
verejnosťou, pričom je potrebné uviesť, že každá osoba by za daných okolností mohla pociťovať ujmu
žalovaného spôsobenú žalobkyni ako ujmu objektívne spôsobilú nepriaznivo zasiahnuť do chránenej

sféry osobnosti fyzickej osoby.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 3.000 Eur.

28. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade
s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd zamietol žalobu týkajúcu

sa uloženia povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie v znení a vo forme ako to požadovala
žalobkyňa. Úspech žalobkyne však predstavuje priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobkyňa si síce uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 Eur, z ustanovenia § 13 ods.
3 OZ však vyplýva, že výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje súd. Súd teda nie je žiadnym
spôsobom viazaný návrhom vo výške nemajetkovej ujmy. Podstatné pre úspech v tejto časti konania

a preto aj pre rozhodovanie o trovách je len to, či žalobkyni bola náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
priznaná alebo nie. Keďže žalobkyňa v tejto časti konania úspech mala, úspech žalobkyne a úspech
žalovaného si tým pádom vzájomne zodpovedá. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené, a nárok na
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).