Medzitýmny rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620202010
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8620202010.6

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu
škody za užívanie bytu vo výške 50 800 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 eura,

medzitýmnym rozsudkom, takto

r o z h o d o l :

I. Právny nárok žalobcu je čo do základu daný.

II. O výške nároku a o trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia A. B. C., D. C. a F. G. C. sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník

dňa 11.11.2009 domáhali proti žalovanej zaplatenia škody a nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnili tým,
že žalobca Mgr. Juraj Šoltés dňa 18.5.2006 uzavrel so spoločnosťou Danubia Financial s.r.o., Svetlá
1, 811 02 Bratislava zmluvu o úvere č. 022015 znejúcu na sumu 50 000,- Sk. V skutočnosti prevzal
žalobca od veriteľa sumu 47 000,- Sk. Zmluva bola zabezpečená Zmluvou o zabezpečení záväzku
prevodom práva, t. j. prevodom vlastníckeho práva, k bytu na ul. H. XX (t. č. po premenovaní názvu
ulíc a prečíslovaní č. domu, na ul. D. XX), ktorého vlastníkom bol žalobca. Žalobca previedol svoje

vlastnícke právo na účel zabezpečenia záväzku na veriteľa. Žalobca mal splácať v zmluve uvedenú
sumu v mesačných splátkach po 2 500,- Sk, po dobu 12 mesiacov, počínajúc dňom 18.07.2006 a v 12.
splátke, splatnej 18.5.2007 mal uhradiť sumu 52 500,- Sk. Žalobca splatil celkovo 2 splátky po 2 500,-
Sk. Z dôvodu finančnej tiesne ďalšie splátky neuhrádzal, nakoľko bol nezamestnaný, no opakovane
kontaktoval veriteľa, prostredníctvom B. I., konateľa spoločnosti a usiloval dohodnúť si určité zmeny
v splátkovom kalendári. V predmetnom byte pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, ako aj

SK-3C/42/2020
-2-

v čase jej splácania, t. j. 10.10.2006, nepretržite býval žalobca. Dňa 27.10.2006 vstúpili do bytu žalobcu
neznámi muži, z ktorých jeden sa predstavil ako A. J. K.. Títo muži boli bez doprovodu, zamestnanca
notárskeho úradu. A. J. K. telefonicky privolal asistenciu polície. Po ich príchode muži vedení A. J.

K. začali v neprimerane vysokom tempe deložovať zariadenie bytu, ktorého ale prevažná časť bola
majetkom rodičov A. B. C., F. G. C., L. a D. C.. Napriek príchodu matky prítomného A. B. C., D. C. z jej
trvalého bydliska na M. N. XX, XXX XX E. neznámi muži vedení A. J. K., za asistencie dvoch príslušníkov
polície,vynášalizpredmetnéhobytuvecipatriacečlenomrodinyC..OtecA.B.C.,F.G.C.,L.,telefonicky
informovaný manželkou a synom o prebiehajúcom deložovaní zariadenia bytu svojho syna, opakovane
3 krát telefonicky žiadal službukonajúceho operačného dôstojníka na linke 158 o ochranu a prešetrenie

skutočností prebiehajúcich v byte svojho syna. Napriek ubezpečovaniu operačného dôstojníka na linke
158, že hliadku vyslal, hliadka PZ zabezpečujúca zákrok po tiesňovom volaní na linku 158 sa namiesto, teda do bytu A. B. C., nedostavila. Je potrebné zdôrazniť, že vypratanie predmetného bytu
sa uskutočnilo bez toho, aby o vyprataní rozhodol súd a aby sa výkon takéhoto súdneho rozhodnutia
realizoval súdnou exekúciou. Hodnota bytu predstavovala cca 2 000 000,- Sk a oproti úveru 50 000,-

Sk ide o výrazný nepomer. Veriteľ odpredal byt K. mladšiemu, ten daroval byt K. staršiemu a ten
odpredal byt manželom Kedrovým. Zlý úmysel je zrejmý. Situácia sa A. B. C. veľmi skomplikovala aj
týmito prevodmi. Nepochybne by mal lepšiu právnu pozíciu proti manželom, súčasne zapísaným ako
vlastníkom v katastri nehnuteľnosti, ak by býval v byte, a to pokiaľ ide o namietanie ich dobromyseľnosti.
Abytomalznemožnené,prevodcoviapotrebovali„čistýbyt“aktomuimservilnýmspôsobomdopomohla

polícia vyprataním A. B. C. z obydlia. Veriteľ bol z Obchodného registra vymazaný bez likvidácie a teda
poškodení nemajú možnosť od neho žiadať náhradu škody zo súkromnoprávneho vzťahu. Príslušníci
polície na výzvu A. J. K. L. O. J. D. C. P. E. Mgr. Juraja Šoltésa. D. C. sa počas deložovania opakovane
dožadovala pomoci prítomných príslušníkov polície proti postupu deložujúcej skupiny vedenej A. J. K..
Aby zabránila svojmu vyvlečeniu z bytu, držala sa intenzívne rozvodov ústredného kúrenia v izbe bytu
svojhosyna,avšakpolicajtijejprstyvypáčiliazbytujuvyvliekli.D.C.bolavroku2006voveku68(slovom

šesťdesiatosem) rokov. Bola a je chorá (diagnózy Tetania, Cukrovka, ochorenie štítnej žľazy). Nakoľko
pri vyvliekaní matky A. B. C., D. C., dvomi prítomnými príslušníkmi polície boli v byte ešte ďalšie časti
zariadenia patriace rodine C., D. C. žiadala prítomných o vydanie všetkých vecí. Avšak za súhlasného
stanoviska policajtov jej A. J. K. oznámil, že si môže podať žalobu na súd. Po vyvlečení D. C. z bytu
muži patriaci k doprovodu A. J. K. vymenili Q. P. O. L. E., E. N. M. R.. R. B. C., F. G. C., L. K. O. N. H.

XX dostavil približne hodinu po odchode deložujúcich účastníkov. Svoju manželku na mieste nenašiel,
avšak syn Mgr. B. C. sedel pred vchodom do domu a strážil hromady zariadenia deložovaného zo svojho
bytu. Treba podotknúť, že hodnota deložovaného zariadenia bola rádovo viac stotisíc Sk, pričom časť
zariadenia bola očividne poškodená. Ing. G. C., DrSc. po vizuálnom vyhodnotení vzniknutej škody na
nešetrne deložovanom zariadení bytu šiel na najbližšie oddelenie PZ SR, kde podal trestné oznámenie

a požiadal policajnú fotografickú dokumentáciu stavu deložovaného a poškodeného majetku. Túto
bez možnosti spoluúčasti
SK-3C/42/2020
-3-

Ing. G. C., DrSc. amatérsky zabezpečili náčrtom miesta uloženia a stručným zoznamom deložovaných
vecí policajti z PZ na B. N. E. F.. Rodičia A. B. C. večer 27.10.2006, t. j. v deň deložovania, podali
ďalšie trestné oznámenie na neznámych páchateľov. Neskôr o 3 dni podali tiež trestné oznámenie
na činnosť v byte prítomných príslušníkov PZ, ktorí počas celého aktu, vedeného Mgr. J. K., postup
nie že neodsúdili, ale naopak ho schvaľovali a aktívne pri ňom asistovali násilným vyvlečením D. C.

z bytu jej syna. A. B. C. sa do predmetného bytu už vrátiť nemohol, nakoľko na byte A. J. K. vymenil
patentné zámky a keby A. B. C. neprichýlili jeho rodičia, je dnes na ulici ako bezdomovec. A. B. C.
podal na Okresnom riaditeľstve PZ, Oddelení skráteného vyšetrovania oznámenie o neoprávnenom
vysťahovaní z bytu. Z vyššie uvedených skutočností považujú za nepochybné, že nekonaním polície,
t. j. policajnej hliadky, ktorej asistenciu si privolal A. J. K., ale aj hliadky, ktorej zásahu sa telefonicky

dožadoval Ing. G. C., DrSc., došlo k porušeniu celého radu zákonov. Hliadka PZ zabezpečujúca zákrok
po tiesňovom volaní na linku 158 vôbec na miesto, t. j. na H. XX, (D. ulicu č. 28) Bratislava do bytu A.
B. C. neprišla. Je úplne zarážajúce, že dvaja príslušníci PZ SR, ktorých si privolal A. J. K., asistovali
nielen pri neoprávnenej činnosti cudzích osôb v obydlí A. B. C., ale aj pri násilnom vyvliekaní matky
A. B. C., D. C.. Naviac, napriek tomu, že A. J. K. potvrdil, že časť zariadenia bytu ostáva v byte

uzamknutá, príslušníci odmietli sa zdržovať vyhotovením akéhokoľvek súpisu inventára. Nevykonali
žiaden potrebný služobný zákrok. Došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď stáli na strane A. J. K.,
ktorého činnosť nebola nijako podopretá súdnym rozhodnutím, či prítomnosťou pracovníka notárskeho,
či exekučného úradu. Poukázali na Ústavu SR článok 21, ods. 1, 2, článok 19 ods. 2., § 2 a § 9 ods.
1, 2, 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a § 194 ods. 1 Trestného zákona. Žalobcovi A. B.

C. tak bola spôsobená nemajetková ujma nečinnosťou orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky,
a to hliadky asistujúcej A. J. K., ako aj hliadky zabezpečujúcej zákrok po tiesňovom volaní na linku 158,
dňa 27.10.2006 v byte č. X, O. H. XX, (D. N. S. XX), XXX XX E. vo výške 9 958,18 eura (300 000,- Sk)
a majetková ujma za stratu bytu vo výške 66 387,84 eura (2 000 000,- Sk). Okrem toho A. B. C. bola
spôsobená ujma aj tým, že v predmetnom byte od 27.10.2006 nemôže bývať a v jeho byte bývajú iné

osoby bez toho, aby za to A. B. C. niečo platili. Túto ujmu si A. B. C. vyčísľuje vo výške 400 eur mesačne
od 27.10.2006, čo do 27.10.2009 predstavuje 14 400 eur a uplatňuje si aj do budúcna za každý ďalší
mesiac po 400 eur až do sprístupnenia bytu na bývanie A. B. C.. D. C. tak bola spôsobená nemajetková
ujma za ohrozenie a poškodenie zdravia, ktorá bola spôsobená nečinnosťou orgánov Policajného zboruSlovenskej republiky a to hliadky asistujúcej A. J. K., ako aj hliadky zabezpečujúcej zákrok po tiesňovom
volaní na linku 158, dňa 27.10.2006, v byte č. X na H. XX, (D. N. S. XX), XXX XX E. vo výške 3 319,39
eura (100 000,- Sk). D. C. a F. G. C., L. tak vznikla majetková ujma, ktorá bola spôsobená nečinnosťou

orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky, D. C. a F. G. C., L. v celkovej výške 1 477,13 eura
[44 500,- Sk (poškodenie vecí)] a 1 560,11 eura [47 000,- Sk (zatajené veci)], t. j. spolu 3 037,24 eura
(91 500,- Sk). Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol žalovanej doručený dňa
21.5.2009. Žalovaná odmietla ich návrh listom č. p.: K./PS-2009 zo dňa 30.10.2009.
SK-3C/42/2020

-4-

2. Okresný súd Svidník uznesením č. k. 3C/82/2009-1062 zo dňa 14.12.2017 nároky žalobcov vylúčil
na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 3C/41/2018.

3. Nároky žalobcu A. B. C. boli uznesením Okresného súdu Svidník pod č. k. 3C/41/2018-38 zo dňa

6.10.2020 vylúčené na samostatné konanie, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/42/2020.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 50 800 eur ako náhrady škody a sumy 9 958,18 eura ako
nemajetkovej ujmy s príslušenstvom.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.4.2010 uviedla, že žiadosti žalobcov o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené a to na základe odpovede žalovanej č. p. K./
PS-2009 zo dňa 30.10.2009. Dňa 27.10.2006 o 9.30 hod. bola hliadka OO PZ Bratislava Nové Mesto
- východ vyslaná operačným strediskom OR PZ Bratislava III na preverenie oznámenia na D. S. XX J.
E., kde sa mala nachádzať osoba, ktorá neoprávnene užíva byt. Po príchode na miesto udalosti hliadka
zistila, že oznamovateľom bol A. J. K., ktorý oznámil, že je vlastníkom bytu, v ktorom sa v tom čase

nachádzal a zároveň sa preukázal aj listom vlastníctva. Do predmetného bytu sa dostavil, aby ho mohol
riadne užívať a zároveň žiadal predchádzajúceho vlastníka, A. B. C., aby ho vypratal a opustil. Mgr. B.
C. nechcel byt opustiť. A. J. K. oznámil hliadke, že má obavu, že sa v byte nachádzajú osoby a veci z
trestnej činnosti a požiadal hliadku, aby boli na mieste prítomní. Na mieste sa zároveň nachádzali osoby,
ktoré si A. J. K. zavolal na výpomoc pri vysťahovaní bytu. Hliadka poučila všetky prítomné osoby, že v

zmysle § 72 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov „každý má právo
obracať sa na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc, policajti a útvary Policajného
zboru sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť“, a zároveň hliadka poučila prítomné osoby,
za akých podmienok im bude poskytnutá ochrana útvarom Policajného zboru. Počas plnenia služobných
úloh sa následne A. J. K. dohodol s A. B. C., že začnú s vysťahovaním bytu, s čím A. B. C. súhlasil a

sám sa podieľal na vypratávaní bytu a dobrovoľne ho odovzdal novému vlastníkovi Mgr. J. K.. Hliadka
počas vypratávania bytu nezistila, že by sa v byte nachádzali osoby, prípadne veci pochádzajúce z
trestnej činnosti. Po následnej dobrovoľnej dohode oboch strán o odovzdaní bytu vstúpila do bytu matka
predchádzajúceho vlastníka, D. C., ktorá žiadala nového vlastníka, aby jej odovzdal z bytu vodovodné
batérie, kľučky, vaňu, poličku, rolety a iný inventár, pričom nevedela preukázať žiadne užívacie právo k

bytu a ani k jeho zariadeniu (nemala k predmetnému bytu žiadny vlastnícko - právny vzťah). D. C. bola
požiadaná A. J. K., aby opustila byt, čo odmietla a držala sa radiátora. Na toto konanie bola vyzvaná
hliadkou na opustenie bytu, nakoľko sa svojím konaním môže dopustiť trestného činu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru v zmysle § 218 Trestného zákona. D. C. bola
hliadkou viackrát vyzvaná v zmysle § 12 zákona o Policajnom zbore na uposlúchnutie výzvy verejného

činiteľa pri výkone jeho právomoci, pri neuposlúchnutí s následkom dopustenia sa priestupku proti
verejnémuporiadkupodľa§47ods.1písm.a)zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov, pričom D. C. nereagovala ani na tieto výzvy. Preto hliadka z dôvodu, že D. C. kládla pasívny
a aktívny odpor, použila citlivo vzhľadom na jej vek, donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 písm.
b) zákona o Policajnom zbore a vyviedla ju z bytu. Zároveň hliadka poučila prítomné strany, že daný

spor je potrebné riešiť cestou Okresného súdu Bratislava III v občiansko – právnom konaní s tým,
SK-3C/42/2020
-5-

že k tejto veci môžu podať oznámenie o priestupku, prípadne trestné oznámenie na ktoromkoľvek

útvare Policajného zboru. Počas použitia donucovacích prostriedkov k zraneniu D. C. nedošlo. Je
potrebné uviesť, že hliadka do aktu sťahovania nijako nezasahovala, nedávala žiadne pokyny týkajúce
sa sťahovania a preverovala len oznámenie o tom, že v byte sa nachádzajú osoby, prípadne
veci pochádzajúce z trestnej činnosti. D. C. podala na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru vBratislavesťažnosťvedenúpodč.p.:KRP-488/K-Sť-2006,ktorábolavyhodnotenáakoneopodstatnená.
Z ustanovení § 3 a 6 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov vyplýva, že v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za

škoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímmusíísťoprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolaspôsobená
škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaná má za to, že
v predmetnom prípade zo strany orgánu verejnej moci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia
a ani k nesprávnemu úradnému postupu a zároveň, že v danom prípade neboli naplnené základné
predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to existencia

nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené žalovaná
navrhuje po vykonanom dokazovaní podaný žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

5.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmi,atožiadosťoužalobcovopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.5.2009, odpoveďou žalovanej k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.10.2009, stanoviskom Ministerstva spravodlivosti

SR k nútenému vysťahovaniu adresovanom D. C. zo dňa 15.8.2008, výsluchom svedka F. T. zo dňa
17.1.2014, uznesením ČVS: SKIS-276/IS-1-V-2009 Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej
služby zo dňa 1.10.2009, výsluchom žalobcu, neb. D. C. a Ing. G. C..

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.2.2024 uviedol, že navrhuje rozhodnúť o základe

veci, nakoľko sú tu určité otvorené otázky, čo sa týka výšky škody. Podľa jeho názoru po tom uplynutom
čase bude potrebné na presnú výšku škody nariadiť znalecké dokazovanie a to čo sa týka hodnoty
nábytku v tej dobe a aj nemajetkovej ujmy, pretože žalobca utrpel aj značné psychické problémy.
Zopakoval podstatné dôvody, ktoré vedú k tomu, že základ nároku je daný. Prišla policajná hliadka
a videla, že z bytu, kde niekto býva, sa vynáša nábytok na ulicu. Už len ten samotný fakt, že nebolo

zabezpečené žiadne auto, ktoré by nábytok odviezlo, že to bolo na ulici, kde to zavadzalo, kde to rušilo
verejný poriadok a k tomu prišla matka žalobcu a chytila sa v izbe za radiátor a povedala, že vynášate
aj moje veci, pretože tu sú aj moje veci a policajti ju použitím sily doslova vyvliekli z toho bytu. Akým
právom do toho bytu vošli? Akým právom ju od toho radiátora odtrhli a vyniesli vonku a akým právom
pasívne sledovali to, ako sa ničí majetok, potencionálne znehodnocuje tým, že sa vynáša z bytu, kde

evidentne niekto býval a necháva sa na ulici bez toho, aby bolo zabezpečené, aby sa vôbec opýtali, vy
máte kde bývať, máte kde dať ten nábytok, máte kde ísť? To je zhruba tá podstata, ktorá vo výpovediach
je podrobnejšie uvedená v spise. Zákon o PZ hovorí, čo policajti môžu a čo nemôžu. Tu robili niečo, čo
nemôžu, na čo nemali oprávnenie. Je veľmi detailne popísané, že načo tam išli. Strýček ich zavolal. Otec
žalobcu niekoľkokrát volal ďalšiu hliadku a bolo mu povedané, netreba riešiť ďalšiu hliadku, lebo tam

už hliadka je, akurát sa k tej hliadke, ktorá tam bola, už nedostala informácia, že ten byt sa vypratáva
nezákonne.
SK-3C/42/2020
-6-

7. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 29.2.2024 odkázala na písomné a ústne vyjadrenia,
ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj základného spisu na základe žaloby z roku 2009. Má za to,
že žalovaná rozsiahlo špecifikovala svoj právny názor a že dôsledne vyvrátila tvrdenia protistrany.
Na základe zák. č. 514/2003 Z. z. je potrebné, aby došlo ku kumulatívnemu splneniu zákonných
predpokladov a v priebehu konania bolo zo strany žalovanej jednoznačne preukázané, že k ich splneniu

nedošlo, o čom žalovaná predložila listinné dôkazy, že k porušeniu zákona zo strany hliadky nedošlo.
Vzhľadom na to nie je možné v intenciách zák. č. 514/2003 Z. z. rozhodnúť vo vzťahu k danosti nároku
medzitýmnym rozsudkom. Žalobca v samotnej žalobe odkazuje na zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v súvislosti s hliadkou, ktorá na miesto v daný deň prišla. Oprávnenia a povinnosti zároveň,
ktoré z tohto zákona pre hliadku alebo príslušníkov policajného zboru vyplývali, v priebehu konania

neboli vyhodnotené žiadnym na to oprávneným dozorujúcim orgánom ako nezákonné. Zastáva názor,
že predmetná žaloba bola smerovaná proti žalovanému subjektu, ktorý nie je v tejto veci pasívne
vecne legitimovaný a preto vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Ak
žalobca alebo žalobcovia mali dojem, že škoda vznikla v súvislosti s nesprávnym postupom polície,
v súvislosti s vykonávaním jej oprávnení podľa Zákona o Policajnom zbore, bolo potrebné žalovať

ministerstvo vnútra, uvedená vec nespadá pod intencie zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k škode,
ako aj nemajetkovej ujme, v priebehu konania nebolo preukázané, že by k ujme, či už materiálnej
alebo imateriálnej na strane žalobcu došlo, v prípade, ak nejaká škoda žalobcovi vznikla, tak vznikla
len v súvislosti s jeho vlastným nezodpovedným konaním. Čo sa týka nároku na náhradu za užívaniebytu, neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť, ktorá by zaväzovala či už žalovanú alebo
Ministerstvo vnútra SR na úhradu takejto škody. V súvislosti s nemajetkovou ujmou, táto rovnako
nebola v priebehu konania zdokladovaná, špecifikovaná, skutočnosti, ktoré boli tvrdené v súvislosti

s utrpenou morálnou ujmou na osobnostných právach, zostávajú len v rovine tvrdení, sú to skutočnosti
alebo tvrdenia, ktoré neboli preukázané, žalobca trpel určitými duševnými poruchami, problémami, ktoré
ho sprevádzali a tým pádom nie je možné jednoznačne určiť, že práve polícia je tým jediným výlučným
faktorom, ktorá nejakú ujmu, či už materiálnu alebo nemateriálnu, v kontexte daného dňa a tej situácie,
ktorá je predmetom tohto konania, akokoľvek spôsobila.

8. Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k nútenému vysťahovaniu adresovanom D. C. zo dňa
15.8.2008 je zrejmé, že pri vysťahovaní musí byť splnený tento zákonný postup: 1. výzva na vypratanie,
2. v prípade, že byt nebol na základe výzvy vyprataný, žaloba o vypratanie bytu, 3. právoplatné
rozhodnutie o vyprataní bytu a 4. exekučné konanie o vyprataní bytu.

9. Z výsluchu svedka F. T. zo dňa 17.1.2014 súd zistil, že svedok si pre značný odstup času na priebeh
vypratávania bytu žalobcu nespomína a nepamätá si ani, čo on konkrétne vykonal v rámci podávania
trestného oznámenia.

10. Z uznesenia Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 1.10.2009, ČVS:

SKIS-276/IS-1-V-2009 súd zistil, že trestné oznámenie otca žalobcu F. G. C., L. K. o tom, že príslušníci
PZ zaradení na obvodnom oddelení PZ Nové Mesto - východ, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III.
boli účastní pri vypratávaní bytu A. B. C., pričom mali aktívne napomáhať novému vlastníkovi bytu pri
jeho vypratávaní, bolo odmietnuté.
SK-3C/42/2020

-7-

11. Žalobca pri výsluchu na dožiadanom súde dňa 27.4.2015 uviedol, že na žalobe trvá. S J. K. sa nikdy
nedohodol na vypratávaní bytu a čin dvoch príslušníkov PZ posudzuje ako svoju ujmu. Pán K. zavolal
políciu s tým, že v byte sa nachádzajú cudzie osoby a cudzie veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Boli

tam aj piati silnejší muži od pána K., ktorých on nepoznal. Poslúchali priamo jeho rozkazy, tak isto aj
príslušníci PZ sa správali, ako keby ich pán K. dobre poznal. On sa nikdy nedohodol, že sa dobrovoľne
vysťahuje, začali ho vysťahovať oni sami. Ako to sťahovali, hádzali von jeho veci, niektoré veci chránil
sám, niečo si aj sám vyniesol. Bol zmätený z celej situácie, zavolal svojich rodičov, ktorí po 20 minútach
prišli. Pamätá si, že keď bolo veľa vecí vonku, byt už bol prázdny, mama sa policajtov pýtala, či je nejaký

exekučný titul na vysťahovanie z bytu. Policajti nemali záujem s nimi komunikovať, diskutovať. Najprv sa
mu aj vyhrážali, že bolo nahlásené, že v byte sa nachádzajú drogy. Mama sa nechcela pustiť radiátora
a násilím ju odtiaľ vytiahli. Celú situáciu hodnotí ako krivdu. Policajti nemali právo vysťahovať ho z jeho
obydlia. Odvtedy už 10 rokov má hlásený pobyt bezdomovca, má problémy s doručovaním písomností
a preto sa nevedel dozvedieť ani o výsluchu. Od roku 2006 si vytvoril závislosť na alkohole, keďže to

psychicky nezvládal.

12. Nebohá matka žalobcu D. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že syn jej dňa 27.10.2006 volal
mobilom, aby urýchlene prišla, že ho idú vysťahovávať z bytu. Do bytu svojho syna ihneď prišla taxíkom,
aby zistila, kto a prečo chce jej syna B. pripraviť o obydlie. Keď vošla do bytu na ulici H., boli tam prítomní

dvaja policajti a ďalší pán, ktorého nepoznala. Policajti ju po príchode úplne ignorovali. Povedala im, že
je matkou B. C. a že prišla na pomoc synovi aj z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava III prebiehalo
konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony syna. Policajti asistovali v byte pri vysťahovaní
a komunikovali len s pánom K., vyhádzali synove veci, porušili domovú slobodu, poškodzovali osobné
veci, nemali žiadne súdne rozhodnutie a nebolo ani exekučné konanie o vypratanie bytu. Veci boli

vyhádzané na ulicu a niektoré dávali aj do plastových vriec. Jedná sa o byt na zvýšenom prízemí. Ona
bola stále v byte. Potom už všetci boli vonku na chodbe s tým, že chceli zamknúť uvedený byt. Za ňou
prišli policajti a povedali jej, aby opustila byt. Povedala im, že ich povinnosťou je chrániť a pomáhať a
nie asistovať pri veciach, ktoré nie sú zákonné, že vyhádzali veci. Tiež im povedala, že uvedený byt
neopustí, chcela, aby prišli takí príslušníci, ktorí budú konať nezávisle, spravodlivo a ktorých zavolal jej

manžel. Neprišiel nikto, ani odfotografovať to, čo bolo na tej ulici vysťahované a zostalo to všetko na
kope. Držala sa radiátora, následne ju dvaja policajti zobrali za ruku, jeden jej vykrútil prst ľavej ruky,
pričom aj teraz má s ním problémy a povedali jej, že keď neodíde, tak nahlásia, že v byte sú drogy. Aj tak
neodišla, policajti ju vytiahli z uvedeného bytu, doslova vyvliekli a videla, že rozrezávajú nejakým nožomtapetové vonkajšie vchodové dvere. Následne išla na Ministerstvo vnútra SR, kde ju usmernili, čo má
robiť.Naotázku,žeprečosajejsynB.nezdôverilstouskutočnosťou,žeuzavrelnejakúzmluvuoúverea
následkomnesplneniapodmienoktejtozmluvyprišielouvedenýbytatoeštepreddátumom27.10.2006,

uviedla, že syn konal neuvážené, dňa 12.9.2005 podali návrh na čiastočne obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony s tým, aby nemohol predať byt, báli sa, pretože takíto chorí ľudia sú ľahkou korisťou pre
úžerníkov, títo takýchto ľudí hľadajú. Syn jej povedal, že za jeden deň bola zmluva podpísaná a hneď ho
odviezli aj na správu katastra. Syn býval sám v uvedenom byte, ani ona ani manžel nevedeli, že uzavrel
uvedenú zmluvu, až na nasledujúci deň po vysťahovaní videli uvedenú zmluvu. Po prezretí zmluvy zistili,

že normálny človek by takúto zmluvu nepodpísal, len chorý. Podali
SK-3C/42/2020
-8-

žalobu proti spoločnosti Danubia Financial s.r.o., s ktorou uzatvoril ich syn zmluvu o úvere a aj proti
Mgr. Strýčkovi.

13. Otec žalobcu F. G. C. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že aj jemu syn volal dňa 27.10.2006
o 9.30 hod., že do jeho bytu vošli neznámi muži, ktorí mu začali vypratávať zariadenie bytu, žiadal ho o
pomoc a ochranu. Synovi potvrdil, že bude volať tiesňovú linku polície číslo 158. Po krátkom rozhovore
s manželkou, ktorá už o tejto situácii bola vyrozumená synom, volal políciu a operačnému dôstojníkovi

linky 158 vysvetlil vzniklú situáciu, s akou ho oboznámil syn a žiadal zásah, aby do bytu jeho syna bola
vyslaná hliadka, aby okamžite prišla policajná motorizovaná hliadka. Operačný dôstojník mu potvrdil,
že hliadku vysiela. V tom čase už v byte bola prítomná jeho manželka, ktorá mu povedala, že v byte
sú okrem neznámych mužov aj dvaja príslušníci polície, ktorí sa s cudzími osobami veľmi priateľsky
zhovárajú, pričom akúkoľvek komunikáciu s manželkou odmietali. Opätovne volal políciu, operačnému

dôstojníkovi oznámil, že pravdepodobne sa jedná o falošných alebo preoblečených policajtov, tak mu
to pripadalo podľa file_0.jpg

file_1.wmf

zdesenia jeho manželky a veľmi dôrazne žiadal operačného dôstojníka, aby vyslal motorizovanú rýchlu
jednotku na miesto, ktorá príde do bytu jeho syna a celú záležitosť preverí. V priebehu týchto činností
musel zrušiť dôležitú pracovnú schôdzu, ktorú mal viest', nakoľko je vedecký pracovník. Kým sa dostavil
k bytu, manželka mu so zdesením oznámila, že v uvedenom byte už fakticky nič nie je, všetko je
vyhádzané, že ona z bytu neodíde a že tí policajti sa jej neustále vyhrážajú, že keď z bytu neodíde,

tak budú konať. Tretíkrát volal operačného dôstojníka na linku 158, aby keď príde do bytu, tam bola
motorizovaná hliadka. Keď sa priblížil s kolegyňou v jej vozidle na dohľad bytového domu, kde býva jeho
syn, uvidel hromadu zariadenia z bytu a nikde v blízkosti nezazrel policajné auto, ani policajnú hliadku.
Syn sedel na schodoch, on ho poučil, aby sa ničoho nedotýkal. Odišiel na najbližšiu policajnú stanicu
na Jahodovej ulici, kde sa dožadoval rozhovoru s veliteľom policajného zboru alebo jeho zástupcom.

Dvaja prítomní policajti mu striedavo raz jeden raz druhý vysvetľovali, že ak podá trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, ktorý zničil, vypratal veci z bytu jeho syna, tak nahlásia, že v byte sa našli
drogy a jeho syn bude stíhaný v tejto veci. Zotrval na stanovisku, že chce podať trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa ohľadne vypratania veci z bytu jeho syna. Zároveň sa dožadoval od policajtov,
aby urobili fotodokumentáciu skutočnosti stavu vyprataných a poškodených vecí. Aj po príchode veliteľa

mu radili, aby odišiel, aby nepodával trestné oznámenie, pretože v byte sa údajne našli drogy. Nedal sa
odradiť a podal trestné oznámenie, v ktorom aj žiadal uviesť, že hodnota deložovaných veci je radovo
niekoľko 100 000,- Sk a hodnota poškodených veci je radovo niekoľko 10 000,- Sk. S manželkou
popoludní išli podať ďalšie trestné oznámenie v file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmffile_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

obvode Ružinov. O synovi nevedeli nič, až 28.10.2006 o 03.30 hod. im z polície z Dúbravky oznámili,

že syn, ktorý bol na policajnej stanici, ich požiadal, aby sa mohol s nimi file_10.jpg

file_11.wmf

spojiť telefonicky a oznámil im, že si siahne na život. Potom z policajnej stanice odišiel a bol nezvestný

až do nedele dopoludnia, kedy mu zavolal, že je u suseda v bytovom dome, že situáciu nezvláda a že
chce, aby mu pomohol. Dňa 29.10.2006 ho hospitalizovali na psychiatrickej klinike v Bratislave. Ďalšie
jeho konanie bolo zamerané na zdravotnú pomoc synovi, manželke a sám sa boril s problémami, ktoré
z danej situácie nastali. Od roku 2006 sa dramaticky zdravotný stav jeho syna zhoršuje, bol v priemere
6 - 8 krát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v Bratislave. Tieto udalosti a následná starostlivosť

mu do značnej miery file_12.jpg

file_13.wmf

obmedzujú pracovný výkon a prakticky má zabrzdenú kariéru. Je významný vedec, známy nie len na

Slovensku, ale aj v Európe a vo svete.
SK-3C/42/2020
-9-

14. Žalobca sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom domáha podľa zák. č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“). Zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je svojou podstatou
osobitná a iba podporne možno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecnou
normou so subsidiárnou pôsobnosťou. Keďže zák. č. 514/2003 Z. z. je voči Občianskemu zákonníku
predpisom špeciálnym, zvláštna úprava sa uplatní tam, kde špeciálny predpis stanovuje niečo iného

oproti úprave všeobecnej, pričom všeobecnú úpravu možno použiť tam, kde špeciálny predpis jej
aplikáciu nevylučuje buď výslovným zákazom alebo tým, že stanoví niečo iné. Občiansky zákonník sa
teda použije napríklad pre všeobecné vymedzenie pojmu škoda a rozsahu jej náhrady, spoluzavinenie
poškodeného, či subsidiárne v otázkach premlčania. Obdobne ani nároky na náhradu nemajetkovej
ujmy spadajúce pod zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci nie je možné

uplatňovať z titulu ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, pretože úprava zodpovednosti
štátu v zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je zároveň špeciálnou
úpravou v oblasti ochrany osobnosti tam, kde bolo do týchto práv zasiahnuté pri výkone verejnej moci.

15.Podľa§1zákona,tentozákonupravujea)zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnej

moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná
samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

16. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku

(ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

18. Podľa § 16 ods. 1 a 4 zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak

príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho
nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,
SK-3C/42/2020

-10-

ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej

lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní tieto úlohy: a)
spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody
a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

21. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je
policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti
s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd
prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní

služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

22. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach
tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z ich páchania. Policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať

služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život,
zdravie alebo majetok.

23. Podľa § 78 ods. 5 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, štát zodpovedá aj za škody spôsobené
Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to

neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného
zákroku policajta.

24. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

25. Podľa čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práva slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj
napodnikaniealebovykonávanieinejhospodárskejčinnosti,takétozásahymôžubyťzákonomdovolené
aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

SK-3C/42/2020
-11-

26. Podľa čl. 8 zák. č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, bod 1.
Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie,
bod 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

27. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

28. Okruh strán sporu určuje žalobca. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj to,

aby stranami boli všetky vecne legitimované osoby. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný). Procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe vždy nesie žalobca v tom

zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán znamená zamietnutie žaloby.

29. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

30. Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

31.Podľa§214ods.1až3CSP,akjetoúčelné,súdmôžerozhodnúťnajskôrlenozákladealebodôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym

rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo
veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom
nároku.

32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.10.2006 vstúpili do bytu

žalobcu neznámi muži, z ktorých jeden sa predstavil ako Mgr. J. K.. Ten následne privolal hliadku polície,
podľa vyjadrenia žalovanej z dôvodu, že v byte sa nachádzajú cudzie osoby a cudzie veci pochádzajúce
z trestnej činnosti (drogy). Po príchode polície muži vedení A. J. K. začali deložovať zariadenie bytu.
Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že sa na vysťahovaní bytu s J. K. dohodol a aj z výsluchov rodičov
žalobcu bolo preukázané, že žalobca ich hneď telefonicky informoval o situácii, ktorá v byte nastala

a dožadoval sa od nich pomoci. Napriek príchodu matky žalobcu, ktorá sa od J. K. dožadovala nejakého
rozhodnutia, neznámi muži stále za prítomnosti dvoch príslušníkov polície vynášali z predmetného
bytu veci patriace dokonca nie žalobcovi, ale rodine C.. Bolo preukázané a žalovaná to nepoprela, že
otec žalobcu, telefonicky informovaný manželkou a synom o prebiehajúcom deložovaní zariadenia bytu
svojho syna, opakovane 3-krát telefonicky žiadal službukonajúceho operačného dôstojníka na linke 158

oochranuaprešetrenieskutočnostíprebiehajúcichvbytežalobcu,ktorásanapriekprísľubuoperačného
dôstojníka na linke 158, že hliadku vyšle, nedostavila, podľa vyjadrenia žalovanej z toho dôvodu, že
jedna hliadka už
SK-3C/42/2020
-12-

tam bola. Z výsluchu matky žalobcu D. C. bolo preukázané, že tá sa počas deložovania opakovane
dožadovala pomoci prítomných príslušníkov polície proti postupu deložujúcej skupiny vedenej A. J.
K.. Z bytu odísť nechcela a aby zabránila svojmu vyvlečeniu z bytu, držala sa rozvodov ústrednéhokúrenia v izbe bytu žalobcu, avšak policajti ju z bytu vyvliekli, čo žalovaná nepoprela, vyjadrila sa,
že boli voči nej použité mierne donucovacie prostriedky. Po vyvlečení D. C. z bytu neznámi muži
vymenili patentný zámok na dverách bytu, byt uzamkli a odišli. Otec žalobcu F. G. C., L. sa k bytu

dostavil približne hodinu po odchode deložujúcich účastníkov. Svoju manželku na mieste nenašiel,
žalobca, podľa jeho vyjadrenia, sedel pred vchodom do domu a strážil hromady bytového zariadenia,
deložovaného zo svojho bytu, ktorých hodnota bola rádovo viac stotisíc Sk, pričom časť zariadenia bola
očividne poškodená. F. G. C. po vizuálnom vyhodnotení vzniknutej škody šiel na najbližšie oddelenie PZ
SR, kde podal trestné oznámenie a požiadal policajnú fotografickú dokumentáciu stavu deložovaného

a poškodeného majetku. Túto bez možnosti spoluúčasti F. G. C. amatérsky zabezpečili náčrtom miesta
uloženia a stručným zoznamom deložovaných vecí policajti z PZ na Jahodovej ul. Bratislava III. Bolo
preukázané, že rodičia žalobcu večer v deň deložovania podali ďalšie trestné oznámenie na neznámych
páchateľov. Neskôr o 3 dni podali tiež trestné oznámenie na činnosť v byte prítomných príslušníkov
PZ, ktorí počas celého deložovania sa zdržiavali v byte žalobcu. Z uvedeného skutkového stavu zostal
sporným postup príslušníkov polície. Súd mal za preukázané, že príslušníci polície, a to aj napriek

uzneseniu Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 1.10.2009, ktorým bolo
trestné oznámenie otca žalobcu o tom, že príslušníci PZ zaradení na obvodnom oddelení PZ Nové
Mesto - východ, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III. boli účastní pri vypratávaní bytu A. B. C.,
pričom mali aktívne napomáhať novému vlastníkovi bytu pri jeho vypratávaní, odmietnuté a výsluchu
svedka F. T. zo dňa 17.1.2014, ktorý si pre si pre značný odstup času na priebeh vypratávania bytu

žalobcu nespomína, sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym úradným postupom nie
sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná, ale aj ak spôsobí iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pretože úradný postup nie je
možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné
pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať

aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje. Súd má za to, že
príslušníci policajnej hliadky po zistení, že v byte žalobcu sa nenachádzajú cudzie osoby a cudzie veci
pochádzajúce z trestnej činnosti (drogy) a po zistení, že by mali asistovať pri deložovaní bytu žalobcu,
sa mali dožadovať od J. K., na základe čoho ide vypratávať byt žalobcu takým spôsobom, že z bytu, kde
niekto býva, bez akéhokoľvek rozhodnutia vynáša nábytok na ulicu. Museli vidieť, že ani jednou zo strán

nebolo zabezpečené žiadne auto, ktoré by nábytok odviezlo, nábytok bol na ulici, kde zavadzal, kde to
rušilo verejný poriadok. Súd sa zhoduje s tvrdením žalobcu, že príslušníci polície pasívne sledovali to,
ako sa ničí, znehodnocuje majetok tým, že sa vynáša z bytu, kde žalobca býval a necháva sa na ulici bez
toho, aby bol zabezpečený a že na ulici zostáva aj žalobca, a to všetko bez súdneho rozhodnutia. Podľa
vyjadrenia žalovanej na miesto nebola poslaná ďalšia policajná hliadka, pretože už prítomná hliadka

mala dohliadať na zákonnosť postupu pri vypratávaní. Aj z odpovede Ministerstva spravodlivosti SR
na dotaz matky žalobcu je zrejmé, že J. K. nedodržal zákonný postup pri vypratávaní. Súd teda musí
konštatovať, že príslušníci polície svojím konaním, keď neupozornili J. K. na tento nezákonný postup
a celý čas počas vysťahovávania žalobcu sa v byte
SK-3C/42/2020

-13-

zdržiavali, ako keby dohliadali a tým asistovali pri tomto nezákonnom vysťahovaní, postupovali
jednoznačne nesprávne a teda porušili ustanovenia § 2 a § 8 Zákona o policajnom zbore ako lex
specialis hlavne s poukazom na citované ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

33. Súd uzatvára, že nesprávnym úradným postupom príslušníkov polície bola žalobcovi spôsobená
škoda, a to za znemožnenie užívať byt, ktorý mu bol protiprávne odňatý a nemajetková ujma v súvislosti
so zhoršením jeho psychického stavu. Žalobca písomnou žiadosťou svoj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom predbežne prerokoval, žalovaná žalobcovi v odpovedi
uviedla, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a
ani k nesprávnemu úradnému postupu. Súd pripomína, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody
žalobcu treba vychádzať zo skutočnosti, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je zákonom č. 514/2004 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo

strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu,
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu
(tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky (každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu
iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom).

34. Súd mal za preukázanú aj otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
žalovanéhoaškodou.Tátootázkajeotázkouskutkovou.Pririešeníotázkypríčinnejsúvislostijeprávnym
posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou
(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda

(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)sapríčinnásúvislosťzisťuje.
V posudzovanej veci žalobca označil majetkovú aj nemajetkovú ujmu, ktorú požadoval od žalovanej a za
príčinu vzniku tejto ujmy považoval nesprávny úradný postup príslušníkmi PZ. Otázku príčinnej súvislosti
bolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu príslušníkmi
PZ a špecifikovanej škody a nemajetkovej ujmy. Je nepochybné, že vznik škody bol spôsobený výlučne

konaním žalovanej a preto žalovaná zodpovedá za škodu, ktorú žalobca požaduje.

35. Na základe uvedeného súd z hľadiska hospodárnosti rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku s tým, že riešil otázku základu uplatneného práva žalobcu,
keď právoplatné vyriešenie otázky, či právo žalobcu na náhradu škody je dané, je dôležité z hľadiska

ďalšieho priebehu konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, ktorých výšku bude následne nutné ďalším dokazovaním zisťovať, čo si vyžiada
s určitosťou ďalšie trovy konania, pričom v prípade, ak by bolo právoplatne rozhodnuté, že právo žalobcu
na náhradu škody nie je dané, potom ďalšie dokazovanie vo vzťahu k výške škody by nebolo potrebné.

36. Súd neprihliadol na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, vznesenú na
poslednom pojednávaní, ktorú žalovaná odôvodnila tým, že príslušníci hliadky polície zasahovali
v zmysle Zákona o policajnom zbore, na ich zásah je potrebné sa dívať len
SK-3C/42/2020
-14-

v medziach predmetného zákona a že pasívne legitimovaným má byť ministerstvo vnútra. Súd má
za to, že ku škode žalobcu došlo v súvislosti s plnením úloh príslušníkov PZ a v takom prípade za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej (štátnej) moci je zodpovedným subjektom priamo štát. Naviac
zákon č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore ako lex specialis vo svojom ustanovení § 78 ods. 5 rozširuje,

resp. precizuje nad rámec predpokladaný zákonom č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť štátu aj na škody
spôsobené Policajným zborom, alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto
zákonom.Uvedenéneplatílenvprípade,akkspôsobeniuškodydošlovdôsledkuprotiprávnehokonania
osoby, alebo oprávneného zákroku policajta. Tieto východiská sú významné aj pre záver o pasívnej
vecnejlegitimáciižalovanéhovtomtosúdnomkonaní.Zodpovednosťštátuzaškoduanemajetkovúujmu

spôsobenú pri výkone štátnej moci realizovanom v rozpore s princípom legality (najmä s požiadavkou
jej výkonu spôsobom ustanoveným zákonom) je zodpovednosťou upravenou v osobitnom predpise
verejnéhopráva,najmävzák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci, podľa ktorého aj súd rozhodoval. Ak je stranou súdneho konania štát, v žalobe sa označuje
uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná (§ 135

ods. 1 CSP). Kto za štát pred súdom koná, určuje osobitný predpis o konaní za štát (§ 73 CSP). Na
základe uvedeného žalovaný subjekt je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, a teda je pasívne vecne
legitimovaným v spore.

37. O výške nároku a o trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.