Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515202533
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1515202533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobkyne: M. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX/X, Q. K., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, so sídlom E. Belluša 8, Piešťany
proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 47 918 101, so sídlom Panónska cesta
39, zast. advokátkou JUDr. Emíliou Kosibovou, so sídlom Hraničná 13, Bratislava, o zaplatenie 7.854,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.
novembra 2021 č. k. 12C/54/2015-299 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 10. februára 2022 č. k. 12C/54/2015-326, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 10.02.2022 č. k. 12C/54/2015-326 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 7.854 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07.11.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny za motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia s EČ: B. a žalovanému priznal nárok na náhradu rov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 6.8.2014 kúpila v predajni žalovaného
v Trenčíne (Bánovská cesta 1021) ojazdené motorové vozidlo zn. Škoda, model Octavia s EČ: B.
v cene 7.854,- eur. Vozidlo začalo bezprostredne po kúpe vykazovať technické problémy, ktorých
intenzita postupne narastala. Vozidlo vykazovalo zvýšenú hlučnosť a slabý záber motora. Po približne
12 dňoch od kúpy vozidla sa rozsvietila kontrolka motoru. V najskorší možný termín (26.8.2014 -
utorok) sa žalobkyňa dostavila na pobočku žalovaného v Trenčíne, aby tieto skutočnosti reklamovala.

Vozidlo však nebolo prijaté na reklamáciu, nakoľko podľa vyjadrenia zamestnancov žalovaného, osoba
oprávnená na preberanie reklamácií (tzv. reklamačný technik) sa na pobočke nachádza len v stredu. Iný
technik pripojil vozidlo na tzv. diagnostiku, z ktorej vyplynuli dve závady - vadný ERG ventil a porucha
dvojhmotného zotrvačníku. Podľa diagnostiky obe závady sú trvalého charakteru. Napriek výslovnému
nesúhlasu žalobkyne technik znefunkčnil rozsvietenie kontrolky, ktorá signalizovala poruchu motora
bez jeho opravy. Kupujúca mala v úmysle nasledujúci deň ukázať svietiacu kontrolku reklamačnému
technikovi, ale po tomto zásahu sa situácia javila rovnako ako pri kúpe, t. j. počítač vozidla nevykazoval

žiadnu vadu. Dňa 27.8.2014 bolo vozidlo opäť reklamované, a to pre tieto právne a vecné vady:
1. auto sa nedá prihlásiť k registrácii PZ, lebo doklady o montáži a schválení ťažného zariadenia
nachádzajúcom sa na vozidle neboli predávajúcim dodané, 2. vadný ERG ventil - auto stráca výkon a
3. vadná spojka a vadný dvojhmotný zotrvačník. Žalobkyňa dôvodila, že nebola informovaná o týchtovadách a má dôvodnú obavu, že došlo k pozmeňovaniu údajov o najazdených kilometroch najazdeného
vozidla tak, ako vyplýva z výpisu z histórie vozidla vypracovaného spol. CEBIA s.r.o. Žalobkyňa sa
po prvýkrát pokúsila vozidlo reklamovať 26.8.2014, avšak na pobočke nebola prítomná oprávnená

osoba, preto musela prísť opakovane dňa 27.08.2014 a reklamácia podľa nej nebola vybavená v
zákonnej lehote. Na vozidle bola v apríli 2012 vykonaná rozsiahlejšia oprava za 1.969, - eur, avšak v
servisnej knižke ani nikde inde tento údaj nebol uvedený. Žalobkyňa ho zistila až na základe výpisu
z histórie vozidla, pričom žalovaný jej túto skutočnosť neoznámil, a to napriek tomu, že žalobkyňa
si vymienila, aby kupované vozidlo nebolo havarované. Uvedené vady boli na vozidle už v dobe

predaja, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaný žalobkyňu výslovne a opakovane ubezpečil, že
vozidlo nemá žiadne vady a pripomienky žalobkyne na neštandardné správanie vozidla (hlučná spojka)
bagatelizoval. Reklamácia bola vybavená zamietnutím, s čím žalobkyňa nesúhlasila a aj s ohľadom na
dôvodné obavy o technický stav a bezpečnosť vozidla odmietla vozidlo prevziať. S prihliadnutím na
ust. § 620 ods. 2 a 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa žalobkyňa dňa 4.11.2014
rozhodla podľa § 597 ods. 2 OZ odstúpiť od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je následok vzniku

zodpovednostných vzťahov v zmluvnom práve a spôsobuje zánik zmluvy od počiatku. Za následok
má vznik bezdôvodného obohatenia na strane predávajúceho, ktorý má povinnosť vydať (vrátiť kúpnu
cenu). Popri práve na odstúpenie od zmluvy vznikajú kupujúcemu aj ďalšie práva ako náhrada nákladov
spojených s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a náhrada škody. Žalovaný odstúpenie od
zmluvy neakceptoval a odmietol vrátiť poskytnuté plnenie. Ďalšie finančné náklady, ktoré žalobkyni

vznikli sú poplatok za overenie vozidla v spol. CEBIA s.r.o. v sume 498,- CZK (17,96 eur) a poistenie
zodpovednosti pri prevádzke motorového vozidla v poisťovni UNIQA Poisťovňa, a.s. vo výške 26,01 eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že odstúpenie od zmluvy žalobkyne považuje za
neplatné, preto žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť a nahradiť mu trovy konania. Potvrdil, že dňa

6.8.2014 uzatvoril kúpnu zmluvu so žalobkyňou, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn.
Škoda Octavia s EČ: B.. Následne zhrnul dôvody podania žaloby uvádzané žalobkyňou, pričom na svoju
obranu uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: Žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykupuje
a predáva ojazdené, resp. použité motorové vozidlá, ktorých technický stav nezodpovedá technickému
stavu nových motorových vozidiel predávaných výrobcom motorových vozidiel. Ide o bežný jav, že

ojazdené a používané vozidlá vykazujú technické vady, a to najmä v súvislosti s počtom najazdených
kilometrov, vekom vozidiel a ich správnym, príp. nesprávnym používaním a pravidelným servisovaním.
Práve s ohľadom na zabezpečenie riadneho a čo najkomplexnejšieho informovania záujemcov o kúpu
motorového vozidla žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy spisuje Protokol o skúšobnej jazde a
odovzdaní vozidla, v ktorom sú podrobne charakterizované všetky relevantné vlastnosti motorového

vozidla a aj jeho prípadné vady. Žalovaný taktiež za účelom čo najvýstižnejšieho opisu motorových
vozidiel, ktoré ponúka na predaj, vypracoval vlastnú internú kategorizáciu motorových vozidiel, do
ktorej zaraďuje každé jedno motorové vozidlo, ktoré ponúka na predaj. Túto kategorizáciu spolu s
dostatočným vysvetlením zrozumiteľne a jasne uvádza v protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní
vozidla, čo žalovaný urobil aj v tomto prípade. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu tohto

protokolu, ktorý žalobkyňa podpísala. Protokol slúži na popis kvalitatívnych vlastností morového vozidla,
ako i na informovanie spotrebiteľa, v akej kategórii sa predávané vozidlo nachádza, a teda na aké
použitie je podľa názoru žalovaného vhodné. Žalobkyňa mala navyše možnosť si vozidlo prehliadnuť
osobne, ako i na rampe, vykonať skúšobnú jazdu a nechať si vozidlo prehliadnuť ňou prizvanými
technickými odborníkmi. V tomto prípade sa v protokole uvádza, že vozidlo je zaradené do skupiny

„C“, čo znamená, že jeho technický stav je veľmi zlý z dôvodu, ktorý žalovaný žalobkyni oznámil, a
to, že vozidlo bolo havarované, má vadnú spojku a zotrvačník. Žalovaný ďalej v protokole žalobkyni
odporučil dôkladnú technickú kontrolu, vykonanie opráv základných technických agregátov ako motora,
spojky, prevodovky, bŕzd, chladiča a iné. Žalobkyňa v tomto protokole tiež prehlásila, že je uzrozumená
s tým, že ide o automobil ojazdený a použitý, ktorý kúpila za nižšiu cenu ako je cena obvyklá na trhu s

ojazdenými vozidlami a zároveň žalobkyňa zobrala na vedomie a potvrdila, že bola výslovne upozornená
na technický stav automobilu, ktorý môže mať podstatné vady, najmä z dôvodu ich predchádzajúceho
nadmerného opotrebenia a používania. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola o stave vozidla, jeho
použiteľnosti ako i možnostiach jeho prehliadky ešte pred jeho kúpou dostatočne informovaná. Žalovaný
navyše poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy poskytuje potenciálnym záujemcom

vždy dostatočný priestor preto, aby sa títo mohli riadne oboznámiť s podmienkami kúpnej zmluvy ako
aj so stavom príslušného vozidla - žalovaný rovnako postupoval aj v prípade predaja motorového
vozidla žalobkyni. Zdôraznil tiež, že predáva použité vozidlá, ktorým zodpovedá aj kúpna cena. Tak
tomu bolo i v tomto prípade, keďže kúpna cena bola 7.179,- eur, čo zodpovedá polovici, resp. až tretinekúpnej ceny nového vozidla. Tento rozdiel v kúpnej cene zohľadňuje opotrebenie motorového vozidla,
jeho technický stav ako aj budúce náklady na opravu opotrebovaných častí vozidla. Dňa 27.8.2014
žalobkyňa uplatnila reklamáciu u žalovaného, ktorá bola vyriešená dňa 25.9.2014 zamietnutím a

zaslaním dokladov k ťažnému zariadeniu. V ten istý deň bolo žalobkyni zaslané oznámenie o vybavení
reklamácie. Reklamácia vady v prvom poradí bola vyriešená jej odstránením a to tak, že žalovaný zaslal
dňa 25.9.2014 vyjadrenie o vybavení reklamácie a prílohou tohto vyjadrenia boli doklady o montáži a
typové schválenie ťažného zariadenia, a preto táto vada nemôže byť dôvodom na odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Reklamácia vo zvyšnej časti bola zamietnutá na základe odborného vyjadrenia znalca D.. Q.

U., z dôvodu, že sa jedná o vady bežného opotrebenia. Vada EGR ventilu sa na vozidle prejavuje
slabým výkonom motorového vozidla. Slabý výkon vozidla je možné zistiť počas skúšobnej jazdy. Z
dokumentácie k predaju vozidla však nevyplýva, že by táto vada bola na vozidle počas jeho predaja
žalobkyni. EGR ventil je súčiastka vozidla, ktorá podlieha opotrebeniu a na výmenu tejto časti bola
žalobkyňa upozornená v protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. S ohľadom na vek vozidla
ako aj na počet najazdených kilometrov ide jednoznačne o vadu z opotrebenia, za ktorú žalovaný

ako predajca použitých vecí nezodpovedá. V prípade, ak by táto vada bola na motorovom vozidle
počas jeho predaja, táto vada by sa prejavila skôr ako po cca 1.100 km, ktoré s motorovým vozidlom
žalobkyňa najazdila. Žalovaný sa pri tejto vade opiera o vyjadrenie súdneho znalca, ktorý potvrdil, že
ide o vadu z opotrebenia. V poradí tretia a štvrtá vada sú vadami, ktoré vzájomne spolu súvisia a sú
vadami zjavnými. Opotrebenie spojky sa prejavuje nadmernou hlučnosťou a opotrebenie dvojhmotného

zotrvačníka klapaním, resp. trhaním v motorovej časti. Opotrebenie spojky a tiež nadmerná hlučnosť
bola žalobkyni oznámená pri predaji vozidla. Uvedené vlastnosti spojky sú zaznamenané v protokole
o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, čo potvrdzuje aj samotná žalobkyňa v odstúpení od zmluvy,
ako aj v žalobe. V písomnom podaní zo dňa 11.9.2014 tiež uvádza, že pri skúšobnej jazde zistila,
že pri zošliapnutí pedála do strednej polohy, je spojka príliš hlučná, čo pripomína vadu spojkového

ložiska alebo možno lamelov a zároveň, že pri voľnobehu bolo počuť klopania, a teda tieto vady sa
prejavili už pri predaji motorového vozidla. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že
vadná spojka a opotrebenie dvojhmotného zotrvačníka sú vadami zjavnými, tieto sa prejavili počas
skúšobnej jazdy a zároveň, že na tieto vady žalovaný žalobkyňu upozornil v protokole o skúšobnej
jazde a odovzdaní vozidla, a napriek uvedenému žalobkyňa motorové vozidla kúpila. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žalovaný za tieto vady nezodpovedá, a preto nie je možné považovať odstúpenie
od zmluvy ani v tejto časti za platné. Žalobkyňa oprávnenie na odstúpenie od zmluvy napokon opiera o
skutočnosť, že jej reklamácia nebola vybavená v zákonnej lehote. Žalovaný však ani s týmto tvrdením
nesúhlasil s odôvodnením, že žalobkyňa uplatnila u žalovaného reklamáciu dňa 27.8.2014, pričom táto
bola vyriešená dňa 25.9.2014 a zároveň v ten istý deň bolo žalobkyni zaslané aj vyjadrenie k reklamácii,

čo žalovaný preukazuje poštovým podacím hárkom zo dňa 25.9.2014. Keďže v žiadnom ustanovení
právneho predpisu nie je stanovená povinnosť vydať kupujúcemu tovar v rámci 30 dňovej lehoty a nie je
teda ustanovená zákonom ako podmienka pre formálne vybavenie reklamácie, predávajúci (žalovaný)
neporušil žiadne ustanovenie na ochranu spotrebiteľa. Písomné oznámenie o vybavení reklamácie
môže byť kupujúcemu doručené neskôr ako v 30-dňovej lehote a teda kupujúci sa po tejto lehote

dozvie o spôsobe vybavenia reklamácie a teda aj možnosti prevziať výrobok. Logickou úvahou žalovaný
dospel k záveru, že odovzdanie tovaru kupujúcemu nie je podmienkou pre správne formálne vybavenie
reklamácie. Okrem toho uviedol, že žalobkyňa bola viackrát vyzývaná na prevzatie motorového vozidla
a to telefonicky i písomne. K tvrdeniu žalobkyne, že údaje o vozidle boli pozmeňované žalovaný
uviedol, že kontaktoval spol. CEBIA za účelom zosúladenia skutočného stavu najazdených kilometrov

a údajov, ktoré boli známe z tachometra vozidla, pričom oslovená spoločnosť mailom zo dňa 5.12.2014
oznámila žalovanému, že záznamy k vozidlu boli opravené, a preto podozrenie žalobkyne bolo
neopodstatnené. Túto skutočnosť žalovaný žalobkyni oznámil listom zo dňa 9.12.2014. K námietke
žalobkyne o neprítomnosti osoby poverenej na vybavenie reklamácie v prevádzke žalovaného dňa
26.8.2014, čím mal porušiť ust. § 18 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v prevádzke

žalovaného je vždy prítomná takáto osoba a podľa jeho názoru táto skutočnosť nie je relevantná pre
ďalšie konanie o nárokoch žalobkyne uvedených v žalobe. Ďalej uviedol, že v apríli 2012 (kedy mala
byť vykonaná na vozidle rozsiahlejšia oprava) nebol vlastníkom predmetného vozidla, a preto mu nie
je známy rozsah, ani dôvod opravy. Navyše žalovanému žiadny právny predpis neukladá povinnosť
zisťovať rozsah vykonaných opráv, resp. vymenených dielov vozidla, pričom tieto informácie často ani

nie je možné zistiť. Žalovaný ako predajca použitých motorových vozidiel je povinný zistiť technický stav
motorového vozidla v čase, kedy toto vozidlo kupuje od zákazníkov a na základe takto zisteného stavu
následne o vadách informovať kupujúcich zákazníkov tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Poprel
tvrdenie žalobkyne, že nemohla zistiť, či kupované vozidlo je havarované a uviedol, že táto skutočnosťje jednoznačne uvedená v protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla v časti III Karoséria, kde
žalovaný uvádza, že vozidlo je po havárii, po oprave. Skutočnosť, že vozidlo bolo opravované, resp.
havarované nie je vadou vozidla a teda ani dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobkyňa je fyzickou osobou,
ktorú v danom prípade možno považovať za spotrebiteľa jednak v zmysle ustanovení OZ (§ 52 ods.
4) a jednak v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ZOS“), podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný je právnickou osobou
- predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec. Podľa výpisu z obchodného registra je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom
činnosti je okrem iného kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod),
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), maloobchod s motorovými vozidlami, opravy

cestných motorových vozidiel a karosérií a lakovnícke práce striekaním. Zistil, že žalobkyňa ako
kupujúca so žalovaným ako predávajúcim uzavreli dňa 6.8.2014 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
záväzok predávajúceho (žalovaného) predať kupujúcemu (žalobkyni) automobil zn. Škoda Octavia, s
dátumom prvej evidencie dňa 12.11.2009, so stavom tachometra 138.851 km za kúpnu cenu 7.179,-
eur a záväzok kupujúceho od predávajúceho za dohodnutú kúpnu cenu automobil kúpiť. Z daňového

dokladu (faktúry) súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo 7.854,- eur, ktorá
suma pozostávala z kúpnej ceny vozidla vo výške 7.179,- eur, poplatkom za prípravu vozidla vo výške
107,- eur, poplatkom za balíček povinnej výbavy vo výške 48,- eur a poplatkom za poistenie Carlife
Garance vo výške 520,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP a protokol, ktoré prílohy k zmluve
žalobkyňa osobitne podpísala.

5. Mal za preukázané, že podľa bodu 2.1 VOP kupujúci prehlásil, že mu predávajúci umožnil uskutočniť
s vybraným automobilom skúšobnú jazdu v dĺžke najmenej 5 km tak, aby sa mohol riadne oboznámiť
s funkčnosťou automobilu a s jeho technickým stavom a zároveň mu bolo umožnené prehliadnuť si
automobil pred jeho kúpou na rampe v servisných priestoroch predávajúceho, a to za účasti kupujúceho

a/alebo ním prizvaného odborníka, ktorý bol poverený kupujúcim na vykonanie kontroly technického
stavu automobilu a jeho prehliadku. Podľa bodu 3.1 VOP predávajúci zodpovedá za právne vady a iné
vady, ktoré mal automobil v čase jeho predaja, a ktoré mal automobil v čase prechodu nebezpečenstva
škody na automobile, s výnimkou vád, o ktorých kupujúci v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vedel alebo
musel vedieť (vady zjavné) a ďalších vád uvedených v bode 3.4 VOP. Podľa bodu 3.3 VOP v súvislosti

so zodpovednosťou za iné ako právne vady automobilu predávajúci prehlasuje, že automobil nebol
poškodený povodňami, teda predovšetkým, že automobil nestál dlhšiu dobu v zatopenom území, nebol
pod vodou, interiér automobilu nebol zanesený blatom a nánosmi z povodní. V opačnom prípade je
kupujúci oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť. Podľa bodu 3.4 VOP predávajúci nezodpovedá za
nasledujúce vady:

a) vady, ktoré vznikli predchádzajúcim používaním a opotrebením automobilu,
b) vady, ktoré vznikli po prevzatí automobilu kupujúcim,
c) vady, na ktoré bol kupujúci výslovne upozornený,
d) zjavné vady, ktoré kupujúci mohol a mal zistiť pri vykonaní riadnej obhliadky
automobilu a skúšobnej jazde.

6. Z Protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla (protokol) mal súd prvej inštancie za preukázané,
že bol automobil v danom prípade žalovaným zaradený do skupiny C. Z vysvetliviek vyvodil, že
technický stav automobilu tejto kategórie je horší ako stav dobrý, kedy stav automobilu je značne
ovplyvnený jeho vekom, nadmerným opotrebovaním prevažne základných technických agregátov, či

počtom najazdených kilometrov. Do tejto skupiny sú automaticky zaradené automobily, ktoré spĺňajú
jednu alebo viac z nižšie uvedených podmienok: automobil má najazdených viac ako 100.000 km,
automobil je starší ako 6 rokov, stav automobilu je veľmi zlý z iných technických dôvodov popísaných v
tomto protokole. Zistil, že v prípade, že automobil spadá do skupiny B, C alebo D, predávajúci odporúča
kupujúcemu jeho dôkladnú technickú kontrolu, vykonanie opráv základných technických agregátov ako

motora, prevodovky, bŕzd, chladiča a iné. Kupujúci berie tiež na vedomie, že kupuje ojazdený a použitý
automobil od predávajúceho za cenu nižšiu, ako je cena obvyklá na trhu s ojazdenými vozidlami a
že rozdiel medzi cenou obvyklou a cenou, za ktorú automobil kupuje, pokrýva budúce možné náklady
na opravu automobilu. Kupujúci podpisom na tomto protokole berie na vedomie a prehlasuje, že bolvýslovne upozornený na technický stav automobilu a že mu je známe, že pri automobiloch v týchto
skupinách možno s určitosťou predpokladať, že tieto automobily môžu mať podstatné vady, najmä z
dôvodu ich predchádzajúceho nadmerného opotrebenia a používania, ktoré si kupujúci musí prípadne

preveriť a odstrániť sám na svoje vlastné náklady.

7. Z vyznačených údajov uvedených v protokole súd prvej inštancie ďalej zistil, že motor automobilu
mal v čase uzavretia zmluvy znížený výkon, bol opotrebovaný so zvýšenou hlučnosťou. Hlučnosť bola
zvýraznenáajvprípaderiadenia,prevodovkyavýfukovéhosystému.Spojkabolarovnakoopotrebovaná

a v časti bodu IX. Iné bolo rukou pripísané „hlučná spojka“ a dopísané, že „pán je so stavom auta
oboznámený, auto kupuje bez testovacej jazdy, opravované zadné čelo“. V časti III. Karoséria je
zaškrtnutý údaj „po havárii“ a „po oprave“. Zároveň žalovaný v protokole uvádza, že odporúča výmenu
oleja a filtrov, kontrolu rozvodov, výmenu chladiacej kvapaliny. Medzi ostatnú výbavu v časti VI. protokolu
potvrdil žalovaný aj údaj o závesnom systéme vozidla.

8. Z ďalších listín, resp. skutkových tvrdení sporových strán vyvodil, že žalobkyňa dňa 27.8.2014
písomne uplatnila reklamáciu z dôvodu vád, ktoré sa prejavili dňa 9.8.2014, a to: 1. auto sa nedá
prihlásiť - auto predané s ťažným zariadením, ale doklady o montáži a doklady o schválení ťažného
zariadenia nedodané, 2. vadný EGR ventil - auto stráca výkon, 3. vadná spojka, 4. vadný dvojhmotný
zotrvačník. Podľa údaju na protokole o reklamácii stav tachometra pri uplatnení reklamácie bol 140.217

km. Žalobkyňa nepožadovala opravu, ani výmenu vozidla, ani kompenzáciu, resp. zľavu z kúpnej ceny,
zvolila možnosť „iné“. Podľa tvrdenia kupujúceho v protokole o reklamácii je uvedené, že vada na vozidle
bola aj v čase predaja. Podľa pripojeného dokladu o vybavení reklamácie potvrdeného žalovaným dňa
25.9.2014 boli žalobkyni odovzdané doklady o montáži ťažného zariadenia a k zamietnutiu reklamácie
došlo na základe odborného posúdenia vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Gajdošom.

9. Z odborného vyjadrenia zo dňa 28.8.2014 súd prvej inštancie zistil, že reklamované vady boli
posúdené takto: 1. vadný EGR ventil - auto stráca výkon: „EGR ventil je ventil prepúšťajúci výfukové
plyny do sania motora. Cez neho prechádzajú chladnúce výfukové plyny a je preto často a intenzívne
zanášaný karbónom a ďalšími usadeninami. Je to teda prirodzene opotrebiteľný diel, ktorý po 140 tis.

km je treba vyčistiť, prípadne podľa potreby vymeniť.“, 2. vadná spojka a vadný dvojhmotný zotrvačník:
„Tieto dve reklamované poruchy spolu môžu súvisieť, lebo sú na jednom telese zotrvačníka. Podľa
skúšobnej jazdy neprejavili sa vady spojky a dvojhmotného zotrvačníka v použitých režimoch jazdy.
Je možné, že v iných režimoch sa prejaviť môže. Z toho vyvodil, že táto závada nie je tak závažného
charakteru, že by bránila v bežnom používaní vozidla. Ak aj závada tejto skupiny sa v niektorých

režimoch jazdy prejaví, možno konštatovať, že došlo k prirodzenému opotrebeniu primeranému veku
vozidla a najazdeným kilometrom.“. Na otázku „Mohli sa na vozidle vyskytovať reklamované poruchy
motora ešte pred predajom vozidla?“ znalec vyhotovujúci odborný posudok uvádza: „Napriek tomu,
že motor a spojka boli hlučné, opotrebované s únikom oleja, neuvádza sa, že by bola spojka alebo
zotrvačník vadný ani EGR ventil motora.“

10. Z ďalších listín predložených v konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa listom zo
dňa 4.11.2014 zaslala žalovanému odstúpenie od zmluvy pre vady: auto sa nedá prihlásiť, lebo doklady
o montáži a schválení ťažného zariadenia neboli dodané, vadný ERG ventil - auto stráca výkon a vadná
spojka a vadný dvojhmotný zotrvačník. Ako ďalšie relevantné skutočnosti žalobkyňa uvádza, že má

dôvodné obavy, že došlo k pozmeňovaniu údajov o najazdených kilometroch a že údaj o oprave z apríla
2012 v hodnote 1.969,- eur nie je zaznamenaný v servisnej knižke (a žalobkyňa o nej nebola vôbec
informovaná). Zároveň namietala porušenie zákonných ustanovení zo strany žalovaného o nedodržaní
ukončenia reklamačného konania a o neprítomnosti zamestnanca povereného vybavovať reklamácie v
prevádzke žalovaného počas prevádzkovej doby.

11.ZmailovejkomunikácieP.L.A.adresovanejX..B.(zamestnancovižalovaného)zodňa17.9.2015súd
prvej inštancie vyvodil, že menovaný p. L. predmetný automobil zakúpil v hotovosti spolu so žalovanou.
Žalovanému vytýka predovšetkým nedodanie dokladov o ťažnom zariadení. Na záver uvádza, že pri
skúšobnej jazde zistil, že pri zošliapnutí pedála do strednej polohy je spojka príliš hlučná, čo mu

pripomína problém pravdepodobne so spojkovým ložiskom, možno lamelou (na jeho naliehanie to
dopísali do dodatku ku kúpnej zmluve ako „hlučná spojka“ a pri voľnobehu je počuť klepanie. Podľa
technika žalovaného v prevádzke v Trenčíne je to dvojhmotný zotrvačník. Keď aj toto chcel dať zapísaťdo dodatku, manažér to odmietol zapísať, lebo že auto pred vykúpením prešlo x kontrolami a mechanici
by prišli na to, že nie je niečo v poriadku.

12. Z výpisu z histórie vozidla vyhotoveného spol. CEBIA, s.r.o., ako aj mailu zo dňa 5.12.2014 súd prvej
inštancie zistil, že záznamy týkajúce sa počtu najazdených kilometrov boli opravené tak, že k marcu
2014 vozidlo správne vykazovalo počet 139.000 najazdených kilometrov (miesto chybných údajov z
obdobia október 2013 a február 2014).

13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 48 ods. 1 OZ, § 597 ods. 1, 2 OZ, §
619 ods. 1 OZ, § 623 ods. 1 OZ, § 624 OZ, § 625 veta prvá OZ, § 626 ods. 3 OZ, § 627 ods. 1 veta druhá
OZ, § 2 písm. l) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“), § 2 písm. m) ZOS, §
4 ods. 1 písm. a), b) a g) ZOS, § 18 ods. 1 až 10 ZOS. Konštatoval, že uvedené predpoklady úspešného
uplatnenia reklamácie sú zahrnuté aj v Reklamačnom poriadku žalovaného, ktorý je zverejnený aj na

internetovej stránke žalovaného .

14. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu súd považoval žalobu žalobkyne za
nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol. V konaní mal za preukázané a nesporné, že medzi
stranami sporu došlo uzavretím kúpnej zmluvy ku vzniku právneho vzťahu, ktorý posudzoval ako

spotrebiteľský. V konaní zároveň mal za nesporné, že žalobkyňa si dňa 27.8.2014 (t. j. 21 dní od
prevzatia vozidla) uplatnila u žalovaného reklamáciu a následne dňa 7.11.2014 od kúpnej zmluvy
odstúpila. Podstatnými dôvodmi reklamácie (ako aj odstúpenia od zmluvy) boli najmä vadné súčiastky
(technické agregáty) vozidla - EGR ventil (žalobkyňou nesprávne uvedený ako ERG ventil), spojka a
dvojhmotný zotrvačník, ako aj nedodanie potrebných dokladov potrebných k evidencii vozidla (doklady

o montáži a schválení ťažného zariadenia). Uviedol, že z listinných dôkazov vyplynulo, že reklamačné
konanie začalo dňa 27.8.2014 a zákonná 30-dňová lehota na ukončenie reklamačného konania uplynula
žalovanému dňa 27.9.2014. Z potvrdenia, ktoré je súčasťou protokolu o reklamácii, ako aj z poštového
podacieho hárku mal za zrejmé, že žalovaný reklamačné konanie ukončil dňa 25.9.2014 (teda pred
uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 18 ods. 4 a ods. 9 ZOS). Neprihliadol na argument žalobkyne,

že reklamačné konanie začalo už dňa 26.8.2014 (pri jej údajne prvej návšteve prevádzky žalovaného
v Trenčíne za účelom uplatnenia reklamácie), nakoľko vyhodnotil, že svoje tvrdenie o neprítomnosti
poverenej osoby žalovaného v jeho prevádzke a teda nemožnosti riadne uplatniť reklamáciu, žiadnym
spôsobom nepreukázala. Uviedol, že ak by aj tomuto tvrdeniu žalobkyne bez dôkazného preukázania
uveril, k vybaveniu reklamácie by aj v tomto prípade došlo v lehote 30 dní od jej uplatnenia, keďže

písomný doklad o vybavení reklamácie žalovaný vydal už dňa 25.9.2014. Prílohou tohto dokladu boli
aj chýbajúce doklady o montáži a schválení ťažného zariadenia. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka
uplatnila reklamáciu výrobku počas prvých 12 mesiacov od kúpy, žalovaný v súlade s ust. § 18 ods. 6
ZOS (bod 36 tohto odôvodnenia) ako predávajúci mohol reklamáciu vybaviť odôvodneným zamietnutím
len na základe odborného posúdenia vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy (odvetvie

technický stav cestných vozidiel) dňa 28.8.2014. Žalovaný zároveň žalobkyňu vyzval na prevzatie
predmetného motorového vozidla. Žalobkyňa však listom zo dňa 4.11.2014 od kúpnej zmluvy odstúpila
pre reklamované vady a navyše aj z dôvodu, že reklamácia nebola vybavená v zákonnej 30-dňovej
lehote od jej uplatnenia, resp. pre nedodržanie ust. § 18 ods. 3 ZOS (ku ktorým súd prvej inštancie
už vyslovil záver vyššie). K žalobkyňou namietanej skutočnosti, že došlo k pozmeňovaniu údajov o

najazdených kilometroch, vyhodnotil, že žalovaný predloženými listinami preukázal svoje tvrdenie o
oprave údajov o najazdených kilometroch zistených spol. CEBIA, s.r.o., ktorú skutočnosť žalovaný
oznámil žalobkyni listom zo dňa 9.12.2014.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko sa žalobkyňa v tomto konaní domáha vrátenia zaplatenej

kúpnej ceny (a iných peňažných nárokov) z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia zo zrušenej
zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobkyňou (§ 48 ods. 2 a § 457 OZ), pričom žalovaný
namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy, poslednou nezodpovedanou otázkou zostala platnosť, príp.
neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, a teda či v dôsledku prípadne platne učineného právneho
úkonu odstúpenia od zmluvy došlo aj k zrušeniu kúpnej zmluvy. Z predložených listín, ani zo skutkových

tvrdení sporových strán súd prvej inštancie nezistil, že by si účastníci zmluvného vzťahu dohodli
odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúcej (žalobkyne) inak, ako je uvedené v OZ, režimu ktorého
podlieha zmluvný vzťah v prejednávanom prípade. Nasvedčuje tomu aj právne odôvodnenie žaloby.
Žalobkyňa dôvodí, že k odstúpeniu od zmluvy pristúpila s poukazom na ust. § 623 ods. 1 OZ.16. Argumentoval, že aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za vadu veci, vec musí vykazovať
vadu v čase jej prevzatia alebo v záručnej dobe. Za vadu veci treba považovať predovšetkým

nedostatkyvlastnostíveci,pričomjepotrebnévychádzaťzobsahuzmluvy,zvyhláseniapredávajúcehoo
vlastnostiachveci,zpríslušnýchtechnickýchaleboinýchnoriemurčujúcichvlastnostiveci.Zavadutreba
považovať aj absenciu takých vlastností, ktoré sa pri veci rovnakého druhu všeobecne predpokladajú.
Ak vec vykazuje vady, má to dôsledky uvedené v ust. §§ 618 a nasl. OZ. Ak ide o vec predávanú za
nižšiu cenu (§ 618 OZ) alebo ak bola predaná už použitá vec (§ 619 OZ), a inak sú splnené podmienky

na výmenu veci, kupujúci má právo na primeranú zľavu.
17. S poukazom na ust. § 619 ods. 1 veta druhá a tretia OZ, podľa ktorého pri použitých veciach
nezodpovedá(predávajúci)zavadyvzniknutéichpoužitímaleboopotrebenímapriveciachpredávaných
za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný v danom prípade nezodpovedá za žalobkyňou uvádzané vady. Mal za nepochybné,
že v danom prípade išlo o predaj/kúpu ojazdeného (použitého) motorového vozidla, predávaného za

nižšiu cenu, pričom žalovaný ako predávajúci žalobkyňu ako kupujúcu dostatočným spôsobom upozornil
na všetky vady, ktoré vozidlo malo tak, ako to vyplýva z protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní
vozidla. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný vo všeobecnosti predávané vozidlá kategorizuje v závislosti
od počtu najazdených kilometrov, veku vozidla a v súčinnosti s kupujúcim v protokole zaznamenáva
vadyjednotlivýchtechnickýchagregátovvozidla(motor,palivovýsystém,prevodovka,riadenie,náprava,

pohony, spojka, brzdy), či interiéru, karosérie, príp. ostatnej výbavy a kupujúcim zákazníkom odporúča
dôkladnú technickú kontrolu, vykonanie opráv a výmeny poškodených a opotrebených súčiastok.
Uviedol, že tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom žalovaný práve v súčinnosti so žalobkyňou (resp.
jej priateľom) doplnil do protokolu aj údaj o zistenej nadmernej hlučnosti spojky. Žalobkyňa potvrdila,
že mala možnosť skúšobnej jazdy (najmenej 5 km), ako aj možnosť obhliadky vozidla, ktorú aj využila.

Žalobkyňa si pri uzatváraní zmluvy a protokolu, resp. pri preberaní vozidla bola vedomá, že predávané
vozidlo je použité, v opotrebovanom, horšom technickom stave a ako je zrejmé aj z mailovej komunikácie
jej priateľa, vedela aj o nadmernej hlučnosti spojky, či o počuteľnom klepaní pri voľnobehu, o zdroji ktorej
mechanik žalovaného informoval žalobkyňu, resp. jej priateľa tak, že sa jedná o vadu dvojhmotného
zotrvačníka. Napriek tomu sa žalobkyňa rozhodla zmluvu podpísať a vozidlo prevziať. Za účelom

reklamácie vozidlo pristavila do prevádzky žalovaného dňa 27.8.2014 (teda po 21 dňoch po prevzatí
vozidla), pričom s vozidlom za tento čas najazdila ďalších 1.411 km. Aj s ohľadom na závery odborného
posudku súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou vytknuté vady motorového vozidla (vadný EGR
ventil, vadná spojka a dvojhmotný zotrvačník) nie je možné považovať za vady, ktoré sú vadami, ktoré
nemožno odstrániť a ktoré bránia tomu, aby sa vec (motorové vozidlo) mohla riadne užívať ako vec

bez vady, resp. že by išlo o odstrániteľné vady vo väčšom rozsahu, pre ktoré vozidlo nemožno riadne
užívať. Z ostatných žalobkyňou uvedených vád v dôsledku uplatnenej reklamácie došlo k dodatočnému
odstráneniu vád, a to zaslaním dokladov o montáži a schválení ťažného zariadenia ako aj opravou
nesúladných záznamov o počte najazdených kilometrov z histórie vozidla.

18. Z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené jednoznačne uzavrel, že žalobkyňa
voči žalovanému pri uplatnení si práva zo zodpovednosti za vady nepostupovala správne, keď od
kúpnej zmluvy odstúpila a keďže jej v dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia nevznikol a súd prvej inštancie zároveň nezistil žiadne porušenie ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa
§ 255 ods. 1 CSP.

20. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 písm. b), d), f) a h) CSP. Prioritne nesúhlasila so záverom odôvodnenia
rozhodnutia, že: „Z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené závery jednoznačne
vyplýva, že žalobkyňa voči žalovanému pri uplatnení si práva zo zodpovednosti za vady nepostupovala
správne keď od kúpnej zmluvy odstúpila a keďže jej v dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol a súd zároveň nezistil žiadne porušenie ustanovení

zákona o ochrane spotrebiteľa, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“ Poukázala na čl. 2 Základných
princípov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť CSP, na čl. 5 Základných princípov CSP a na jednotlivé
ustanovenia týkajúce sa odvolacieho konania, ako aj na ust. § 295 CSP o možnosti súdu vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie v veci, keď súd aj bez návrhuobstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. Mala za to, že napadnutým rozsudkom a konaním súd prvej
inštancie:
- nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. K záveru súdu prvej inštancie, že „Podľa bodu 3.1 VOP predávajúci zodpovedá iba za právne
vady a iné vady, ktoré mal automobil v čase jeho predaja, a ktoré mal automobil v čase prechodu
nebezpečenstva škody na automobile, s výnimkou vád, o ktorých kupujúci v dobe uzavretia kúpnej
zmluvy vedel alebo musel vedieť (vady zjavné) a ďalších vád uvedených v bode 3.4 VOP.“ Uviedla, že
skutočnosť, že vady (vadný EGR ventil, vadná spojka a dvojhmotný zotrvačník) vozidla sa prejavili už

12 dní po kúpe jednoznačne svedčí o tom, že vozidlo malo tieto vady už pri samotnej kúpe vozidla,
čo tiež nezodpovedá údaju resp. konštatovaniu uvedenému v protokole o odovzdaní a prevzatí vozidla
len ako „hlučná spojka“. Samotný subjektívny názor, že spojka je hlučná, podľa nej ešte neznamená
vedomosť (ani upozornenie na konkrétnu vadu), že spojka je skutočne vadná, prípadne že má spojka
mechanickú vadu, pričom však nešlo v tomto prípade i tak o jedinú zistenú vadu vozidla. V tomto prípade

teda okrem hlučnosti, mala spojka aj mechanickú vadu. Pripomenula, že v tomto spotrebiteľskom
spore má však žalobkyňa postavenie slabšej strany, ktorá požíva ochranu. Súdu prvej inštancie vytkla,
že na to v konaní dostatočne neprihliadol. Nemá tiež dostatok odborných znalostí (ako priemerný
spotrebiteľ), aby dokázala sama jednoznačne posúdiť technický stav kupovaného vozidla, aj keď na
ňom vykonala skúšobnú jazdu. Poukázala na to, že pri zistených viacerých vadách ide o vady, ktoré

ohrozujú zdravie a životy účastníkov cestnej premávky a majú za následok technickú nespôsobilosť
vozidla k prevádzke v cestnej premávke a na pozemných komunikáciách (§ 4 ods. 1. písm. a/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Podľa § 44 ods. 1/ zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v cestnej premávke, možno prevádzkovať
len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, čo predávané vozidlo

vzhľadom na zistené vady podľa nej zjavne nebolo. Podľa ust. § 2 vyhlášky č. 134/2018 Z. z., ktorá
upravuje základné ustanovenie o technickej nespôsobilosti vozidla sa technickou nespôsobilosťou
vozidla na prevádzku v cestnej premávke rozumie každý stav na vozidla, ktorý môže bezprostredne
ohroziť prevádzkové vlastnosti vozidla, vplyvom ktorých môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej
premávky, alebo byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia alebo

zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty. Pri prevádzkovaní takéhoto technicky nespôsobilého
vozidla ide dokonca o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Mala za zrejmé,
že predávané vozidlo v čase predaja a kúpy nebolo technicky spôsobilé na prevádzku na cestných
komunikáciách. V tomto prípade ide teda podľa jej názoru aj o porušenie zákazu predaja nebezpečných
výrobkov v zmysle ust. § 6 ods. 1) v spojení s ust. § 2 písm. g) a h) Zákona o ochrane spotrebiteľa č.

250/2007 Z.z. zo strany žalovaného. Bezpečným výrobkom je podľa nej výrobok, ktorý za bežných alebo
rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú
výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie
predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo
alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného predpisu. Predmetné motorové

vozidlo však podľa skutočností zistených v konaní zjavne tieto kritéria nespĺňalo. Nebezpečným
výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v § 2 písm. g). Zákona. Poukázala na to,
že podľa § 6 ods. 7) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ má právo vrátiť
výrobok, ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi. Ak spotrebiteľ
uplatní toto právo, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ je povinný vziať späť takýto výrobok

a najneskôr v lehote do troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu
výrobku vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať. Výrobca alebo
dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý je nebezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe
výrobku. Podľa § 2 písm. f) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. výrobkom nová, použitá
alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň

jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju
spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec,
ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda
alebo teplo určené pre spotrebiteľa.22. Podľa § 3 ods. 1) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,

ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných
práv spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve OZ v ust. § 619 a 620 uvádza, že predávajúci
zodpovedá:
- Za vady, ktoré má predané jazdeného vozidlo v čase prevzatia kupujúcim;

- Za vady, ktoré sa vyskytnú v rámci záručnej doby, ktorá je zo zákona 24 mesiacov, ale pri jazdených
vozidlách (ktoré majú status použitej veci) si môžu zmluvné strany dojednať aj kratšiu lehotu, nie však
kratšiu ako 12 mesiace.

23. Konštatovala, že predávajúci (žalovaný) zodpovedá za vady jazdeného vozidla, ktoré existovali v
čase jeho prevzatia kupujúcim, a na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil bez ohľadu na to, či o

nich vedel alebo nevedel, nakoľko ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie. Existenciu
takýchto vád jazdeného vozidla v čase jeho prevzatia kupujúcim (žalobkyňou) pokladala za preukázanú,
pričom podľa ust. § 508 ods. 2 OZ, „vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia
plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak
scudziteľ nepreukáže opak“, čo žalovaný podľa nej nepreukázal. Predávajúci preto podľa nej zodpovedá

za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá
bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci
alebo má právo od zmluvy odstúpiť, čo i urobila. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o
odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád vec riadne užívať, čo označila za tento prípad. Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má

kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci. Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpovednosti
za vady, ak neboli uplatnené do 24 mesiacov odo dňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do doby,
na ktorej sa predávajúci a kupujúci dohodli podľa § 620 ods. 2 OZ - záručná doba. Upozornila, že v
zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., § 18, predávajúci rozhodne o reklamácii ihneď,
v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné

posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má
spotrebiteľrovnaképráva,akobyišloochybu,ktorúnemožnoodstrániťapouplynutílehotynavybavenie
reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy tiež odstúpiť (§18 ods. 4). Zopakovala, že predávajúci
nerozhodol o reklamácii ihneď, ako bola oznámená a ani o nej nerozhodol v stanovenej lehote, čo podľa
nej znamená, že v každom prípade išlo o vady neodstrániteľné. (NS SR 6 MCdo 16/2011). Mala za to,

že aj preto bola oprávnená od zmluvy odstúpiť resp. vrátiť nebezpečný výrobok. Podľa ust. § 597 OZ
ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na
primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí
vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy,
ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo

že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Vzhľadom na charakter zistených
vád, teda nie len jednu, považovala za nepochybné, že ide o vady, ktoré robia vozidlo neupotrebiteľné
na prevádzku na cestných komunikáciách a zakladajúce preto právo kupujúceho od kúpnej zmluvy
odstúpiť. Vozidlo teda ani nemalo vlastnosti vymienené kupujúcim a ani tie, o ktorých ju predávajúci
ubezpečil, t.j. že je technicky spôsobilé na riadnu prevádzku na cestných komunikáciách. Namietala,

že s uvedenou argumentáciou, skutkovým stavom, osobitnou úpravou prejednávania a rozhodovania
sporov o ochranu slabšej strany, ako i súvisiacimi právami žalobkyne (Iura novit curia) sa však súd prvej
inštancie v rozsudku nevyporiadal, pričom OZ v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom
odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý niektorá zmluvná strana od zmluvy odstupuje,
či môže výrobok vrátiť a tieto dôvody mál súd prvej inštancie podľa nej dôsledne skúmať sám. Mala za

nepreukázaný záver súdu prvej inštancie, že „si pri uzatváraní zmluvy a protokolu, resp. pri preberaní
vozidla bola vedomá, že vozidlo je predávané použité, v opotrebovanom, horšom technickom stave
a ako je zrejmé aj z mailovej komunikácie jej priateľa, vedela aj o nadmernej hlučnosti spojky, či o
počuteľnom klepaní pri voľnobehu, o zdroji ktorej mechanik žalovaného informoval žalobkyňu, resp.
jej priateľa tak, že sa jedná o vadu dvojhmotného zotrvačníka .“ Uviedla, že pred ani pri uzatváraní

zmluvy a protokolu nebola ako kupujúca upozornená, že nadmerná hlučnosť spojky znamená vadu
dvojhmotného zotrvačníka. Ani sám žalovaný takúto skutočnosť nikdy netvrdil a nie je doložená žiadnym
dôkazom, keď jediná skutočnosť, ktorá je v preberacom protokole uvedená, je záznam „hlučná spojka“.
Nie je možné podľa nej automaticky stotožňovať stav automobilu obmedzený na údaj „hlučná spojka“za upozornenie na vadu, obzvlášť na vadu veľmi technickej povahy, ktorú bežný spotrebiteľ nemá
možnosť sám posúdiť. Zároveň zdôraznila, že hlučná spojka neznamená automaticky vadná spojka
(a vadný dvojhmotný zotrvačník a EGR ventil) a nie každá vadná spojka musí byť bezpodmienečne

hlučná. Žalobkyňa poprela, že by bola pred a pri podpise Kúpnej zmluvy upozornená na uvádzané
vady vozidla. Túto skutočnosť nemala za preukázanú, rovnako ani doručenie akéhokoľvek upozornenia
takejto povahy ani priateľovi žalobkyne. Zároveň, v čisto v teoretickej rovine, poukázala na skutočnosť,
že o vadách na predmete kúpy má byť informovaný kupujúci, nie tretie osoby, aby sa dalo usudzovať, že
o vadách bol pri kúpe informovaný kupujúci. Pripomenula, že každý má ústavou, zákonom ako i Listinou

základných práv a slobôd zaručené právo na spravodlivý proces, do obsahu ktorého patria najmä
rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Mala
za to, že tieto práva jej však súd prvej inštancie uprel a tým porušil jej právo na spravodlivý proces.
Na základe vykonaných dôkazov, zistení a uvedených dôvodov sa domnievala, že žalobkyňa riadne
a po práve odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, vrátila nebezpečný výrobok a má preto právo na

vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Vytkla súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (a to predovšetkým z dôvodu, že bolo
porušenéprávožalobkynenaspravodlivýproces,súdnesprávneprávneposúdilvecadospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, a to aj v časti o trovách konania, prípadne ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Žiadala priznať
trovy odvolacieho konania.

24. Žalovaný vo svojej odvolacej replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že
žalobkyňa v odvolaní nedostatočne konkretizovala odvolacie dôvody. Žalobkyňa totiž podľa žalovaného

svoju argumentáciu, ktorou sa snaží konkrétne spochybniť vecnú alebo právnu správnosť napadnutého
rozsudku, resp. nezákonnosť súdneho konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo,
nijakým spôsobom nedáva do súvislosti s príslušným odvolacím dôvodom. Podľa žalovaného tak z
odvolania vôbec nie je zrejmé, akú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, malo podľa žalobkyne konanie pred súdom prvej inštancie. Rovnako mu nie je zrejmé, aké dôkazy

žalobkyňa navrhla vykonať, ktoré súd prvej inštancie počas konania nevykonal, keď podľa žalovaného
(ako žalovaný uvádza ďalej) žalobkyňa nenavrhla nijaké dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nebol
vykonal. Nie je mu zrejmé ani to, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie
dospieť a ani v čom podľa žalobkyne vychádza napadnutý rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ak žalobkyňa v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že

žalobkyňa má v prejednávanom spore ako spotrebiteľka postavenie slabšej strany, žalovaný podotkol,
že v konaní žalobkyňa nevystupovala sama, ale od začatia konania bola zastúpená advokátom, pričom
súdne konanie v tomto prípade prebiehalo s určitými modifikáciami, predpokladanými v CSP, napr. súd
prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.10.2021 skoncentroval konanie a stranám sporu uložil
lehotu do 15.11.2021 na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, čo v celom rozsahu zodpovedá

ust. § 291 ods. 3 CSP. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nijakým spôsobom v odvolaní nekonkretizovala,
v čom mal súd prvej inštancie porušiť jej právo na spravodlivý proces, podľa žalovaného je to práve
naopak, súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov,
najmä CSP, žalobkyni zastúpenej advokátom poskytol dostatočný priestor na uplatnenie jej práv a
navrhnutie dôkazov, a teda právo žalobkyne na spravodlivý proces v predmetnej veci nebolo porušené.

Záviselo výlučne od žalobkyne, či a v akom rozsahu tieto svoje práva v konaní využije, avšak prípadná
nečinnosť žalobkyne podľa žalovaného v žiadnom prípade nemôže predstavovať porušenie práva na
spravodlivý proces zo strany súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa v odvolaní využíva v zmysle §
366 CSP neprípustné novoty. Poukázal na obsah žaloby a následné tvrdenia žalobkyne počas súdnych
pojednávaní, ktoré predstavovali len reprodukciu žalobného návrhu a dôvodov žaloby. Žalobkyňa pritom

žalobu dôvodila (len) tým, že:
a) pri odstúpení od kúpnej zmluvy so žalovaným postupovala v zmysle ust. § 623 ods. 1 OZ z dôvodu, že
ako kupujúca nemohla pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo väčší počet vád riadne užívať;
b) vozidlo nebolo spôsobilé na prihlásenie do evidencie vozidiel z dôvodu, že v evidencii vozidiel
nebolo zapísané ťažné zariadenie, ktoré bolo na vozidle v čase predaja vozidla žalovaným žalobkyni

namontované,
c) žalovaný nevybavil jej reklamáciu v zákonom určenej lehote, a preto jej taktiež vzniklo právo na
odstúpenie od kúpnej zmluvy.Podotkol, že s výnimkou vyššie uvedených tvrdení žalobkyne táto nič iné počas celého konania až
do uplynutia súdom určenej lehoty na oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania neuviedla a ani
nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Preto podľa žalovaného v odvolaní uvádza novoty, ktoré nepatria

medzi prípady uvedené v ust. § 366 CSP, a teda sú neprípustné ; konkrétne ide o tvrdenia žalobkyne
o tom, že:

1. pri zistených viacerých vadách ide o vady, ktoré podľa jej názoru ohrozujú zdravie a životy účastníkov
cestnej premávky a majú za následok technickú nespôsobilosť vozidla k prevádzke v cestnej premávke

a na pozemných komunikáciách (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Podľa
§ 44 ods. 1) zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v cestnej premávke, možno prevádzkovať len vozidlo, ktoré je technicky spôsobilé
na prevádzku v cestnej premávke, čo predávané vozidlo vzhľadom na zistené vady zjavne nebolo.

2. žalovaný v posudzovanom prípade podľa žalobkyne porušil taktiež zákaz predaja nebezpečných

výrobkov v zmysle ust. § 6 ods. 1) v spojení s ust. § 2 písm. g) a h) Zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z. zo strany žalovaného.

3. podľa § 6 ods. 7) Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ má právo vrátiť výrobok,
ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi. Ak spotrebiteľ uplatní

toto právo, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ je povinný vziať späť takýto výrobok a
najneskôrvlehotedotrochpracovnýchdníodprevzatiavýrobkuvrátiťspotrebiteľovikúpnucenuvýrobku
vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať.
Podľa žalovaného vyššie opísané tvrdenia žalobkyne sú v uplatnenom odvolaní právne bezvýznamné,
pretože žalobkyňa tieto v základnom konaní netvrdila ani neoznačila akékoľvek dôkazy, hoci ako slabšia

strana disponovala v tomto konaní širšími oprávneniami ako žalovaný. Navrhol, aby k nim odvolací
súd neprihliadal, avšak z dôvodu právnej istoty v krátkosti reagoval na opísané tvrdenia žalobkyne;
vady, ktoré sa na motorovom vozidle nachádzali v čase jeho predaja žalobkyni, resp. krátko po predaji,
v žiadnom prípade neboli podľa neho spôsobilé ohroziť zdravie žalobkyne príp. účastníkov cestnej
premávky, ani nemali za následok nespôsobilosť motorového vozidla na prevádzkovanie v cestnej

premávke. EGR ventil (Exhaust gas recirculation) predstavuje autosúčiastku slúžiacu na recirkuláciu
výfukových plynov, ktorá tieto posiela naspäť do spaľovacieho priestoru motora a znižuje tak množstvo
emisií v prípade motorov s dieselovým motorom. Vadný EGR ventil predstavuje typickú vadu z
opotrebenia, ktorá vzniká v dôsledku postupného zanášania ventilu, prejavuje sa slabým výkonom
motorového vozidla. Žalobkyňa taktiež namietala existenciu vady na spojke, ktorá sa prejavovala

nadmernou hlučnosťou a opotrebením dvojhmotného zotrvačníka, ktoré sa prejavovalo klepaním resp.
trhanímvmotorovejčasti.Akovyvodilužlenzosamotnéhopopisuvádsúčiastok,ktorésanamotorovom
vozidle nachádzali, tieto v žiadnom prípade neohrozujú zdravie alebo dokonca život osôb v motorovom
vozidle ani bezpečnosť iných účastníkov premávky; majú vplyv na znížený výkon motorového vozidla.
Žalovaný preto odmietol tieto tvrdenia žalobkyne a považoval ich za účelové. Motorové vozidlo, ktoré

si žalobkyňa kúpila u žalovaného, mal za spôsobilé na prevádzku v premávke a nepredstavovalo v
žiadnom prípade nebezpečný výrobok. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie, aj na základe záverov
odborného posudku, podľa ktorého žalovaný zamietol reklamáciu žalobkyne, a ktorý predložili strany
sporu počas konania, správne dospel k záveru, že žalobkyňou vytknuté vady - vadný EGR ventil, vadná
spojka a dvojhmotný zotrvačník - nepredstavujú vady, ktoré nemožno odstrániť a ktoré bránia tomu,

aby sa vec (motorové vozidlo) mohla riadne užívať ako vec bez vady, resp. že by išlo o odstrániteľné
vady vo väčšom rozsahu, pre ktoré vozidlo nemožno riadne užívať. Preto súd prvej inštancie podľa
žalovaného dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobkyňa tým, že odstúpila od kúpnej
zmluvy, nepostupovala správne, a tak na strane žalovaného ani nevzniklo bezdôvodné obohatenie,
ktorého vydania sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala. Domnieval sa, že si taktiež riadne splnil

svoje informačné povinnosti ohľadne vlastností predaného vozidla, preukázal, že reklamáciu žalobkyne
vybavil riadne a v zákonom ustanovenej lehote 30 dní, a preto žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie
od kúpnej zmluvy so žalovaným ani z tohto dôvodu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne
považoval za neopodstatnené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne aj právne správny.
Žalovaný navrhol, aby ho odvolací súd v spojení s opravným uznesením v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil, pretože je vo výroku správny. Súčasne žalovaný navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust.

§ 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v
napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s

jeho právnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému na
vydanie bezdôvodného obohatenia titulom jej odstúpenia od kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla
stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jej
žaloby, keď v odvolaní uvádzané argumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho
dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím

dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle
ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného

posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho
konania“. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní
dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť
na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie
dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať

im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že
súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na
spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej
judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany
sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV.ÚS252/2004),aniprávonato,abybolpredvšeobecnýmsúdomúspešnýaabysarozhodlovsúlades
jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces
sa odvolací súd teda vyjadruje stručne len k odvolacím námietkam žalobkyne.

27. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

28. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon

nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

29. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá

logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná spoznatkamizískanýmihodnotenímostatnýchdôkazovauváži,doakejmierysútietopoznatkysúladnéči
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery

účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

30. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,

len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

31. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové
podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru,

či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje
pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Nesprávnym
právnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii práva.

32. Odvolací súd poukazuje aj na prejednaciu zásadu ovládajúcu civilné sporové konanie, ktorá spočíva

v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu konania.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy
k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného
bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu
podobu dôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.

Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Dôkaznú
povinnosť má i žalovaný, pokaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu, avšak jeho dôkazná
povinnosť sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.

33. Odvolací súd sa plne stotožňuje s ustálením skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý logicky

a teda zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď zistil, že strany
sporu uzavreli dňa 06.08.2014 kúpnu zmluvu o predaji automobilu zn. Škoda Octavia s dátumom prvej
evidencie dňa 12.11.2009 so stavom tachometra 138.851 km za kúpnu cenu 7.179 eur. Išlo teda o kúpu
ojazdeného vozidla , keď pred kúpou vozidla bola absolvovaná skúšobná jazda s ním, pričom podľa
protokolu o nej bola žalobkyňa upovedomená žalovaným, že vozidlo spadá do jeho kategórie C, t. j. jeho

technickýstavjehoršíakostavdobrý,nakoľkojeznačneovplyvnenývekom,nadmernýmopotrebovaním
základných technických agregátov a počtom najazdených km. Žalovaný v takom prípade odporúča
kupujúcemu dôkladnú technickú kontrolu. Dokazovaním došlo k správnemu zisteniu, že žalobkyňa na
realizáciu úkonov spojených so skúšobnou jazdou a s rozhodnutím (pomocou pri rozhodovaní) o kúpe
vozidla splnomocnila minimálne konkludentným alebo ústnym spôsobom (t. j. zákonu zodpovedajúcim

spôsobom, keďže nešlo o právne úkony vyžadujúce písomnú formu) P. L., ktorý kupoval automobil spolu
so žalobkyňou, pričom v konaní nebolo sporné (žalobkyňou ani tvrdené), že všetky informácie
týkajúce sa kupovaného vozidla sa dostali do dispozičnej sféry žalobkyne. Z protokolu o skúšobnej jazde
vyplynulo, že výkon motora automobilu bol znížený, opotrebovaný, so zvýšenou hlučnosťou. Zvýšená
bola aj hlučnosť riadenia, prevodovky, výfuku a spojky. Po najazdení 1.411 km 21 dní od zakúpenia

vozidla dňa 07.11.2014 žalobkyňa od zmluvy uzatvorenej so žalovaným odstúpila. Úlohou súdu prvej
inštancie a následne súdu odvolacieho bolo právne posúdiť platnosť tohto jednostranného právneho
úkonu žalobkyne, ktoré nebolo medzi stranami sporu dojednané zmluvne, preto predmetom konania
bolo prejudciálne právne posúdenie naplnenia zákonných kritérií pre jeho platnosť. Odvolací súd má
za to, že pri tomto právnom posúdení pre rozhodnutie vo veci podstatnej právnej otázky sa súd prvej

inštancie nedopustil omylu, nakoľko aplikoval správne zvolené právne normy, ktoré aj správne vyložil.

34. Podľa § 597 ods. 1 OZ ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci neupozornil, má
kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady, ak ide o
vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže
nepravdivým.Podľa § 619 ods. 1 OZ veta druhá pri použitých veciach predávajúci nezodpovedá za vady vzniknuté
ich použitím alebo opotrebením.

35. Vychádzajúc z dikcie citovaných právnych ustanovení odvolací súd zaujal právny názor, že súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neplatnosti odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným, nakoľko nedošlo k naplneniu zákonných kritérií pre platnosť tohto právneho
úkonu. Motorové vozidlo zn. Škoda Octavia bolo opotrebovaným motorovým vozidlom, na ktorom
žalobkyňa po jeho kúpe najazdila 1411 km, t. j. nemalo vady, pre ktoré by nebolo spôsobilé užívania.

Na vozidle sa vyskytli vady, a to vadný EGR ventil, vadná spojka, vadný dvojhmotný zotrvačník,
ktoré boli správne súdom prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania vyhodnotené ako vady
spôsobené opotrebovaním vozidla, t. j. za ktoré predávajúci opotrebovanej veci v zmysle § 619 ods.
1 OZ nezodpovedá, a najmä vady odstrániteľné. Vytknutá vada súvisiaca s nedoložením dokladov k
ťažnému zariadeniu bola žalovaným odstránená dňa 25.09.2014 v zákonnej lehote 30 dní od reklamácie
zo dňa 27.08.2014, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala svoje

tvrdenie o uplatnení reklamácie dňa 26.08.2014, hoci k tomu bola v zmysle prejednacej zásady civilného
sporového konania i s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu pre účely svojho úspechu v spore
povinná. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neposudzoval platnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy
v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

36. Odvolací súd právne uzatvára, že i pri predaji opotrebovanej veci je najmä spotrebiteľ chránený
právnymporiadkomSlovenskejrepubliky,avšaknadruhejstranevzáujmestabilizácieprávnychvzťahov
nemôže požívať súdnu ochranu spotrebiteľ, ktorý po riadnom a zo strany predávajúceho dodávateľa
zákonu zodpovedajúcom predaji opotrebovanej veci si realizáciu kúpy opotrebovanej veci rozmyslí a
stratí o ňu záujem, keď jeho úlohou a povinnosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je

opotrebovaná vec, je zohľadniť jej stav a tomu zodpovedajúcu kúpnu cenu a znášať tak právne následky
svojich právnych úkonov.

37. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému
žalovanému priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave jednohlasne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).