Rozsudok – Kúpna zmluva – Zmluva o dielo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209887
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6616209887.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: C. D. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Erika Golská, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom:
E. F. D. X, XXX XX C. proti žalovanému v rade 1./: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. I. XXXX/
XX, XXX XX J. K. L., štátny občan SR o zaplatenie 10.175,18 Eur a žalovanému v rade 2./: M. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, obaja žalovaní zast.: JUDr. Daniel

Přibyl, advokát, so sídlom: Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5.996,10 Eur s príslušenstvom, tak

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1./ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.175,18 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný v rade 2./ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.996,10 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec rozsudkom, č. k. 5C/197/2016-204 zo dňa 10.11.2021 žalobu o zaplatenie sumy
10.175,18 Eur voči žalovanému v rade 1./ a v časti o zaplatenie sumy 5.996,10 Eur voči žalovanému
v rade 2./ zamietol. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému v rade 1./ a v rade 2./ náhradu trov konania
v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady
trov konania.

2. Voči rozsudku podal právny zástupca žalovaných odvolanie, na základe čoho rozhodol Krajský
súd Banská Bystrica uznesením, č.k. 11Co/8/2022-266 zo
dňa 26.01.2023, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
Vo svojom rozhodnutí krajský súd skonštatoval, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keďže z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že žalovaný v rade 1./ bol do 12.09.2017 na základe Zmluvy o výstavbe č.
V402/2000 z 26.10.2001 a žalovaný v rade 2./ od 13.09.2017 na základe kúpnej zmluvy od žalovaného

v rade 1./ výlučným vlastníkom stavby polyfunkčného objektu vedeného v k. ú. C., obec Lučenec, N.
Lučenec, zapísaného na LV č. XXXX ako polyfunkčný objekt, súp.
č. XXXX, stojaci na pozemku parcela č. 1878/2, polyfunkčný objekt súp. č. XXXX, stojaci na pozemku
parcela č.1878/3 a polyfunkčný objekt súp. č. XXXX stojaci na pozemku parcela č. 1883/4.
Pozemky sú vo vlastníctve žalobcu a sú evidované na katastrálne mape ako parcela reg.
„C“ č. 1878/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, č. 1878/3 zastavené plochy a nádvoria

o výmere 13 m2 a č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmer 4 m2 v podiele 1/1,
vedené v katastrálnom území C., obec Lučenec, N. Lučenec, zapísané na LV č.XXXXX. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy č.
vkladu V 770/13 z 19.04.2013-1045/13.
Ku dňu nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetným pozemkom žalovaný v rade 1./ tieto pozemky

už užíval a v súčasnosti ich užíva žalovaný v rade 2./ (prenajíma ich
podnikateľským subjektom a fyzickým osobám).
Žalovaný v rade 1./, ako aj žalovaný v rade 2./ ako vlastníci predmetnej polyfunkčnej budovy (každý za
iné obdobie) nemali uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu so žalobcom. Na žiadosť
žalobcu sa k cene za prenájmy pozemkov patriace žalobcovi vyjadrilo v jednotlivých obdobiach Mesto

Lučenec. Žalobca bezúspešne vykonal opakované pokusy o uzavretie Zmluvy o nájme nehnuteľnosti so
žalovaným v rade 1./, aj so žalovaným v rade 2./, márne požiadal žalovaného v rade 1./ aj o odkúpenie
objektu. Preto sa domáha svojho nároku súdnou cestou z titulu bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného v rade 1./ a žalovaného v rade 2./. Uplatnil si bezdôvodné obohatenie od žalovaného
v rade 1./ vo výške 7.040,88 Eur za obdobie od 19.12.2013 do 19.07.2016 ( 31 mesiacov), vo výške
3.134,30 Eur za obdobie od 19.07.2016 do 12.09.2017 (13 mesiacov aj 24 dní) a od žalovaného v rade

2./vo výške 5.996,10 Eur za obdobie od 13.09.2017 do 13.09.2019.
Súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby v podstate konštatoval, že
žalovaným v rade 1./ a v rade 2./ vzniklo zákonné právo vecného bremena v zmysle zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, preto neužívajú pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu
a nárok žalobcu na náhradu za toto vecné bremeno je premlčané už od 01.09.1996,

t.j. pred uplynutí 3 rokov od účinnosti tohto zákona ( 01.09.1993 ).
Okresný súd ale neuviedol, kto a kedy vzniesol námietku premlčania a nevyplýva to ani zo spisu,
čo samo o sebe predstavuje dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie s odkazom na § 389
ods. 1 písm. c/ CSP, rozsiahle a opakujúce sa v texte odôvodnenia rozsudku úvahy okresného súdu
o premlčaní a plynutí premlčacej doby je v tomto kontexte bez významu.

Ďalším vážnym pochybením súdu prvej inštancie bolo konštatovanie vo vzťahu k vzniku zákonného
vecného bremena in rem v dôsledku § 23 ods. 5 ZVB. Žalobca správne nesúhlasil v odvolaní, že stavba
polyfunkčného objektu stojaceho na pozemku vo vlastníctve žalobcu je bytovým domom.
Z celého obsahu spisu ani z rozsudku nie je zistiteľné, ako k tomuto záveru okresný súd dospel, pretože
ním vykonané dokazovanie predovšetkým z dôkazov predložených žalovaným v rade 1./ vyplýva, že

v polyfunkčnom objekte Zlatá ulička sa nenachádzali ani nenachádzajú žiadne byty. V tomto smere je
rozsudok Okresného súdu nepreskúmateľný, keďže zo spisu nesporne vyplýva, že polyfunkčný objekt
od svojho vzniku 26.10.2001 nespĺňa zákonné kritériá bytového domu ako to vyplýva z LV č. XXXX zo
dňa 01.08.2016. Podľa tohto sa v objekte nachádza len sedem nebytových priestorov špecifikovaných
ako priestor č. 1 až 2. na prízemí, priestor č. 2 až 1. na prízemí, priestor č. 12 až 4 na prvom poschodí

priestoru, č.12 až 4 na prvom poschodí, priestor č. 3 až 3 na prvom poschodí, priestor č. 3 až 5 na
druhom poschodí a priestor č. 3 až 6 na treťom poschodí, táto skutočnosť vyplýva
zo Zmluvy o výstavbe uzatvorenej dňa 20.03.1997 medzi GARDEN, s.r.o. ako obstarávateľom stavby
a žalovaným v rade 1./ ako stavebníkom, v zmysle ktorej žalovaný v rade 1./ nadobudol do svojho
vlastníctva nebytové priestory č. 1, 2, 3, 5, 6 a podľa čl. III. predmetnej zmluvy nebytové priestory

pozostávajú z nebytových priestorov č. 1 z garáže pre osobné motorové vozidlo a schodiska, nebytové
priestory č. 2 z predajne, skladu a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č. 3 zo vstupnej haly
kancelárie, schodiska a sociálneho zariadenia, nebytové priestory č. 5 z dvoch kancelárií, schodiska,
chodbyasociálnehozariadeniaanebytové priestoryč.6zhalyskuchynkou,kancelárieakoajzoZápisu
o odovzdaní a prevzatí stavby č. 15/98/Ťa s dátumom začatia preberacieho konania dňa 03.02.1998

a dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 29.04.1998, v ktorom je stručný popis stavby uvedený
tak, že ide o „klasický murovaný objekt štvorpodlažný so sedlovou strechou a keramickou krytinou,
plastové okná, vykurovanie teplovodné z centrálneho zdroja, príprava TÚV v elektrickom ohrievači.
Objekt slúži ako predajňa príjem. tovaru a administratívna budova pre fy. NOVES“.
Z uvedeného je nesporné, že polyfunkčný objekt súp. č. XXXX je stavbou s nebytovými priestormi

a nenachádza sa v ňom ani jeden byt, preto uvedená stavba polyfunkčného objektu nespĺňa zákonné
kritéria bytového domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného
ani v čase vzniku uvedenej stavby (2001) a ani v súčasnosti. K takejto stavbe potom nemohlo vzniknúť
k pozemku zákonné právo vecného bremena, ak vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom pozemku,
keďže toto právo vzniká iba vlastníkovi bytového domu.

V prípade polyfunkčného objektu č. 4161 ide o nebytové priestory v zmysle § 2 ods. 3 ZVB
(zariadenie obchodu na prízemí polyfunkčného objektu, garáž č. 1 na prízemí polyfunkčného objektu,
zariadenie verejnej správy a administratív č. 3 na prvom poschodí polyfunkčného objektu, iný nebytový
priestor č. 4 na prvom poschodí polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č. 5na druhom poschodí polyfunkčného objektu, zariadenie verejnej správy a administratívy č. 6 na treťom
poschodí polyfunkčného objektu).
Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd neprávne vyložil účel právnej úpravy § 23 ods.

5 ZVB a nijako sa nevysporiadal s právnou úpravou § 24 ods. 1 ZVB. Tým je daný aj dôvod
na zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

3. Aj ďalšia odvolacia námietka žalobcu je dôvodná, vec prejednanú Okresným súdom Lučenec
a rozhodnutú rozsudkom č. k. 7C/42/2014 – 42 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici, č. k. 17Co/978/2015 – 75 zo dňa 22.03.2017 nemožno odignorovať tak, ako to
urobilsúdprvejinštancie.Nemožnoopomenúť,žeuvedenávecbola začatáaprejednávanázaúčinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom ukladal povinnosť zistiť materiálnu
pravdu a skutočný stav veci bez povinnej ingerencie účastníkov konania (strán sporu). Účastníci mali
povinnosť navrhnúť a predložiť dôkazy do skončenia dokazovania pred okresným súdom, inak na ne súd
vodvolacomkonaníneprihliadol.OdprávoplatneskončenéhosúdnehokonaniavkonanípredOkresným

súdom Lučenec č. k. 7C/42/2014 (rozsudok), v ktorom bolo priznané žalobcovi voči žalovanému 1./
obdobné právo na vydanie majetkového prospechu z bezdôvodného obohatenia z rovnakého právneho
titulu užívania tých istých pozemkov žalobcu, zastavaných tým istým polyfunkčným objektom súp. č.
XXXX, len za iné časové obdobie, sa okresný súd v aktuálne prejednávanej veci odklonil s uvedením
dôvodov, že v tomto spore sa žalovaný v rade 1./ a aj žalovaný v rade 2./ bránili iným spôsobom a že

v dôsledku tohto ide v tejto veci o inú skutkovú situáciu.
Civilný sporový poriadok v čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Základných princípov definuje právnu istotu
ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak také ustálené rozhodovacej praxe niet, aj stav
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na

základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Konanie č. 7C/42/2014, v ktorom bol žalobca
úspešný prebiehalo už za účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., na ustanovenia ktorého by bol povinný
súd ex offo prihliadať. Predmet sporu a dôkazná situácia v súdnom konaní v roku 2014 a v tomto
súdnom konaní je totožná. Pokiaľ sa okresný súd odkloní od záverov prv prejednávanej a rozhodnutej

veci, najmä ak sú veci takmer totožné (v prejednávanej veci ide o uplatnenie bezdôvodného obohatenia
za ďalšie obdobie oproti skôr prejednávanej veci), musí svoj odklon presvedčivo zdôvodniť. Súd prvej
inštancie tak nepostupoval.
Záverom len pre úplnosť krajský súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný
zápisom vecného bremena na LV katastrálnym úradom. Uvedený zápis má len deklaratórny charakter.

Okresný súd otázku vzniku zákonného vecného bremena má povinnosť vyriešiť ako otázku prejudiciálnu
potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej. Právna názor, aký prezentoval
okresný súd v odvolaní napadnutom rozsudku, nezodpovedá skutkovému stavu zistenému vykonaním
dokazovania. Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nezistil dôvod na jeho potvrdenie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to aj v súvisiacom výroku o trovách.

Úlohou Okresného súdu po vrátení veci bude nanovo právne posúdiť vec za použitia zákonných
ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže na použitie za doposiaľ zisteného skutkového stavu
nedopadajú ustanovenia § 23 ods. 5 a § 24 ods. 1 ZVB, ani § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobcu a s vyjadreniami
prezentovanými pred odvolacím súdom riadiacim sa záväzným názorom krajského súdu

podľa § 391 ods. 2 CSP. Opätovne vo veci rozhodne, a to aj o všetkých trovách konania, to
znamená aj o trovách konania pred okresným aj krajským súdom (č.l. 266-284 spisu).

4. Súd vykonaným dokazovaní zistil nasledovné skutočnosti, žalobca v rozhodnom období bol
vlastníkom parciel registra „C“ č. 1878/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, parcely č.

1878/3- zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a parcely č. 1883/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4 m2 v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. C., obec
Lučenec, okres Lučenec, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou č. vkladu 770/13 z 19.04.2013-1045/13. Na
uvedených parcelách sa nachádza polyfunkčný objekt so súp. číslom XXXX, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX, k.ú. C., obec Lučenec, ktorého výlučným vlastníkom bol žalovaný v rade 1./, následne žalovaný

v rade 2. ( ktorí nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobcom). V roku 2013 až 2017 prenajímalo
Mesto Lučenec meter štvorcový v lokalite Zlatá ulička za sumu 34,50 Eur za m2 ročne a v roku 2019 za
sumu 37,95 Eur za m2 ročne, čo bolo dokazovaním eklatantne preukázané.Z takto vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný v rade 1./ a v rade 2./
užívali predmetné pozemky, na ktorých sa nachádza polyfunkčný objekt vo vlastníctve žalovaných bez
právneho dôvodu, pretože nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, z dôvodu ktorého žalovaným vznikli

záväzky hradiť nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností.
Žalovaný v rade 2./ nadobudol vyššie uvedenú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX – polyfunkčný
objekt so súp. č. 4161 zmluvou o prevode vlastníctva, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v rade 2./ bol Okresným úradom, katastrálnym odborom povolený pod č. V-1906/2017 dňa
13.09.2017.

5. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

7. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k právnemu záveru, že žalobcov nárok je
právne dôvodný, čo do základu aj výšky u oboch žalovaných. Vzhľadom k preukázaniu nespornej
skutočnosti, že žalovaní užívali pozemky žalobcu a na skutočnosť, že polyfunkčný objekt vo vlastníctve
žalovaného v rade 1./ a následne žalovaného v rade 2./ sa nachádza na tomto pozemku žalobcu, došlo

k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaných užívaním predmetných pozemkov bez právneho
dôvodu. Za bezdôvodné obohatenie nemožno považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky
vlastník veci dosiahnuť, ale iba ten prospech, o ktorý si na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj
majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností
stalo. Majetkovým vyjadrením prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným

obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu
(zmluvného typu či vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla právo užívania veci so zreteľom
na jeho rozsah a spôsob zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady dáva do
pomeru s obvyklou hladinou nájomného, ktorú by bol nájomca za
normálnychokolnostípovinnýplatiť,akbyvecužívalnazákladeplatnejnájomnejzmluvy(pozriBudinská

L.: judikatúra bezdôvodné obohatenie str. 38).
Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný v rade 1./ od 20.12.2013 do
12.09.2017 a v rade 2./ od 13.09.2017 do 13.09.2019 užívali predmetné nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, t. j. nebola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými žiadna nájomná zmluva a bez odplaty
v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu tak, že z titulu

neplatenia nájomného u oboch žalovaných nedošlo k tomu, že sa ich majetkový stav zmenšil, hoci by
sa tak za bežných okolností stalo. Súd pri určení primeranej sumy u žalovaného v rade 1./ vychádzal zo
sumy 34,50 Eur za m2 na rok, za ktorú preukázateľne obvykle prenajímal Mesto Lučenec v predmetnej
lokalite nehnuteľnosti a túto sumu považoval za obvyklú odplatu, ktorá súvisí s účelom a spôsobom
užívania nehnuteľností na podnikateľské účely a u žalovaného v rade 2./ za sumu 37,95 Eur za m2

za rok. Na základe uvedeného súd priznal finančné plnenie žalobcovi u žalovaného v rade 1./ vo výške
10.175,18 Eur za obdobie od 20.12.2013 do 12.09.2017 (v predošlom konaní č.k.
7C/42/2014 za obdobie 19.04.2013-19.12.2013), keďže 13.09.2017 nadobudol nehnuteľnosť žalovaný
v rade 2./ zmluvou o prevode vlastníctva povolený OÚ Lučenec, katastrálnym odborom povoleným pod
č. V-1906/2017 dňa 13.09.2017, hoc est súd priznal finančné plnenie žalobcovi voči žalovanému

v rade 2./ od 13.09.2017 do 13.09.2019, t.j. za 2 roky.

9. U žalovaného v rade 1./ za obdobie od 20.12.2013 do 12.09.2017 (v konaní č.
7C/42/2014 obdobie od 19.04.2013 do 19.12.2013 - 8 mesiacov, súd z dôvodu tohto dal počiatok
obdobia nieod19.12.akouviedlaprávnazástupkyňažalovanéhovrade1./vosvojompísomnompodaní

zo dňa 05.04.2018, ale od 20.12., kedy podľa názoru súdu došlo len k pisárskej chybe, keďže suma
bezdôvodného obohatenia bola správna) súd vypočítal bezdôvodné obohatenie nasledovne: v rokoch
2013-2017, ako už dokazovaním bolo preukázané cena prenájmu pozemkov v lokalite Zlatá ulička, úrad
práce a obchodná zóna výstavisko predstavovala sumu 34,50 Eur /m2. Za obdobie od 20.12.2013 do12.09.2017 bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného v rade 1./ predstavuje sumu 10.175,18 Eur
tak, ako sa domáha žalobca, pričom nájomné vzhľadom na celkovú výmeru 79 m2 x 34,50 Eur/m2 činí
sumu 2.725,50 Eur ročne, 227,125 Eur mesačne a 7,57 Eur denne.

Vmesiacidecember2013súdvypočítalbezdôvodnéobohatenievsume 90,84Eur od20.12.2013
- 31.12.2013, t.j. 12 dní x 7,57 Eur. Následne za celé roky 2014, 2015, 2016 vypočítal bezdôvodné
obohatenie v sume 8.176,50 Eur za tri roky, ktorú vypočítal 2.725,50 Eur ročne x 3 roky.
V roku 2017 bezdôvodné obohatenie za 8 mesiacov činilo sumu 1.817,-Eur, ktorú vypočítal
počtom mesiacov 8 x 227,125 Eur. Zvyšných 12 dní v roku 2017 súd vypočítal znásobením 7,57 Eur

x 12 = 90,84 Eur.
Sčítaním jednotlivých súm, bezdôvodné obohatenie žalovaného v rade 1./ za obdobie od
20.12.2013 do 12.09.2017 činí sumu: 90,84 Eur + 8.176,50 Eur + 1.817,-Eur + 90,84 Eur = 10.175,18
Eur.

10. U žalovaného v rade 2./ súd za obdobie od 13.09.2017 do 13.09.2019, t.j.

2 roky nájomné vzhľadom na celkovú výmeru 79 m2 x 37,95 Eur/m2, činilo sumu = 2.998,05 Eur ročne
x 2 roky = 5.996,10 Eur

11.Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na

to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči obom žalovaným.

16.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorésapodávavlehote15dní ododňa
doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, na Krajský
súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas
odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací
súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so

samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.