Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16Csp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207099
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1320207099.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu :

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
36857033 proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX so sídlom Vinohradnícka 1170/14, 900 24 Veľký
Biel, IČO : 44394144, o zaplatenie 2.122,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou súdu dňa 11.07.2020 sa žalobca

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.122,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00%
ročne sumy 2.122,40 eur od 01.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) v rámci ktorých uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 05.08.2015 zmluvu o úvere č.
XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver vo výške 3.384,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 18 mesačných splátkach

v výške 188,00 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára, tvoriaceho
neoddeliteľnúsúčasťZmluvy.ŽalovanýdoposiaľuhradilnazákladetejtoZmluvysumu1.600euradostal
sa do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z pripojeného prehľadu splácania. Nakoľko
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať splátky riadne a včas v súlade s podmienkami Zmluvy, veriteľ
listom zo dňa 17.07.2016 žalovanému oznámil, že je v omeškaní s úhradou splátok a súčasne mu
oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok má žalobca právo zosplatniť celý zostatok dlhu. Nakoľko
žalovaný dlžné splátky neuhradil, všetky splátky sa v zmysle článku 12 ods. 12.3 Zmluvy stali splatnými

dňa 31.07.2016. Celková dlžná suma predstavuje súčet neuhradených splátok do zosplatnenia, spolu
v sume 1.784,00 (po započítaní súčtu zaplatených splátok vo výške 1.600 eur žalovaným). Žalobca si
ďalej podľa článku 12 ods. 12.1 Zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to 2 x zmluvná
pokuta vo výške 169,20 eur a úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z. z. a
sadzby určenej ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov, tzn. vo výške
9% p. a.. Na základe uvedeného si žalobca voči žalovanému uplatnil celkovú sumu dlhu predstavujúcu
súčet neuhradených zosplatnených splátok a zmluvných pokút spolu vo výške 2.122,40 eur spolu s

úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2.122,40 eur od 01.08.2016 do zaplatenia.

3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca so žalobou predložil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť
o úver zo dňa 03.08.2015, Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 05.08.2015,Splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX – XXXXX zo dňa 05.08.2015, prehľad
platieb k č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX ku dňu 07.07.2020, pokus o zmier pred začatím
súdneho konania zo dňa 17.07.2016, faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXXX.

4. Súd (bývalý Okresný súd Bratislava III) vo veci samej rozhodol v skrátenom konaní vydaním
platobného rozkazu sp. zn. 16Csp/37/2020-38 zo dňa 04.09.2020, doručenému žalovanému dňa
10.09.2020, proti ktorému podal žalovaný (fyzická osoba - podnikateľ, SZČO), dňa 24.09.2020, vecne
odôvodnený odpor, tzn. riadne a včas, na základe čoho súd predmetný platobný rozkaz zrušil podľa 267

ods. 3 C.s.p., uznesením zo dňa 19.10.2020, sp. zn. 16Csp/37/2020-48.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky a namieta premlčanie
nároku. Ďalej k veci uviedol, že žalobca mu požičal prevodom na účet 1.600 eur. Zástupkyňa žalobcu
mala žalovanému pri poskytnutí úveru tvrdiť, že môže úver kedykoľvek predčasne splatiť a zaplatí z
istiny iba 9,00 %. Avšak keď žalovaný chcel po mesiaci úver predčasne splatiť, žalobca požadoval

pri vyúčtovaní 2.361 eur. Žalovaný sa preto informoval na Centre právnej pomoci a v Národnej banke
Slovenska, ktoré mali zistiť v Zmluve množstvo pochybení, pre ktoré má byť pôžička bezúročná a bez
poplatkov. Z toho dôvodu žalovaný žalobcovi zaplatil iba istinu poskytnutého úveru 1.600 eur a žalobcom
požadovanú sumu považuje za úžeru, čo je proti dobrým mravom ako základnej hodnote, na ktorej
stojí naša spoločnosť. Žalovaný ďalej tvrdil, že peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom na základe

úverovej zmluvy mu boli poslané na súkromný účet a z tohto súkromného účtu aj úver splácal, pričom
tieto úverové prostriedky použil výlučne na súkromné účely. Preto žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že si požičal peniaze od žalobcu ako podnikateľ a tvrdil že žalobca zámerne a účelovo použil v
Zmluve jeho IČO, ktoré je verejne dostupné na internete. Žiadal, aby súd zmluvu podrobil súdnej kontrole
a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých má byť spotrebiteľ náležite poučený nie sú pre

žalovaného ako spotrebiteľa záväzné. Ďalej žiadal, aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti v
zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a iných úveroch v Zmluve absentujú, z ktorého
dôvodu je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 citovaného zákona. Žalovaný poukázal
na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, na rozsudok C - 42/15 a uviedol spisové značky viacerých
rozhodnutí odvolacích súdov. Podľa žalovaného predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti,

ktoré má obsahovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a iných úveroch,
čoho následkom je že predmetný úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
napokon všeobecne uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými ako spotrebiteľ nie je
viazaný a preto takáto zmluva nemôže ako celok obstáť ako platná aj s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu odmietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu

na náhradu trov konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2020 k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia
žalovaného odporujú obsahovým náležitostiam Zmluvy a jeho reálnemu konaniu pred uzatvorením
Zmluvy.Poukázalnato,žepredmetnáZmluvaorevolvingovomúverebolauzatvorenáakopodnikateľský

úver, čo vyplýva z článku 1. ods. 1 Zmluvy, kde je uvedené, že úver „...poskytuje veriteľ v prospech
dlžníka peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.“ Túto skutočnosť žalobca
považuje za nespornú a tvrdenia žalovaného o svojom spotrebiteľskom postavení označil za nelogické
a s výrazným časovým odstupom po poskytnutí úveru. Žalobca zdôraznil, že z obsahu Zmluvy vyplýva,
že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom: A. A., miesto

podnikania/sídlo A. XXXX/XX, A. B., zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Senec, reg. č.
XXX-XXXXX, spis.č. OŽP-Zl/2010/04899 - 2. Žalobca poukazoval aj na ďalšie články Zmluvy, z ktorých
vyplývajú prehlásenia žalovaného ako dlžníka pred jej uzatvorením, ako aj na to, že žalovaný do podania
odporu nikdy nespochybňoval obsah Zmluvy a ani neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre
ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného právneho úkonu interpretovať inak a

spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný písomne
požiadal o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupoval ako podnikateľský subjekt, keď v rámci
žalobcom vyžadovaných údajov pripojil okrem iného aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými
sa preukazoval ako podnikateľský subjekt, vrátane daňových priznaní, údajov o svojej podnikateľskej
činnosti, odbore podnikania, mieste podnikania a o účele čerpania úverových prostriedkov, ktorý uviedol

ako „investičný“ (účel). Žalobca poukázal aj na výklad únijného práva vo vzťahu k smernici 93/13/
EHS súdnym dvorom Európskej únie, ktorý pri riešení otázky, aké postavenie má byť priznané osobe
vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je
spotrebiteľom, rozhodol takto : „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ,nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“ (ESC, C-464/01, vo veci C. D.
proti Bay WA AG). Žalobca namietal oprávnenosť tvrdení žalovaného aj z dôvodu, že žalovaný obsah
uzavretej Zmluvy následne nespochybňoval, a až s odstupom času začal tvrdiť, že ju uzatvoril ako

spotrebiteľský subjekt. Pritom Zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná žalovaným, čo znamená
súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením
toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie
§ 35 Občianskeho zákonníka s tým, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného
zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu, práve pred situáciou, aby následne

nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté a aby bolo zrejmé, aký bol obsah vôle, čo prejav
vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď.. Ohľadom zakomponovania rodného čísla žalovaného v Zmluve
žalobca uviedol, že to nie je rozhodujúce, nakoľko ide o jednoznačný identifikátor, ktorý slúži na
identifikovanieosobydlžníka,avšaktoneznamená,žesatýmmenípovahazmluvnéhovzťahu.Zobsahu
Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný je identifikovaný uvedením IČO a označením registra, v
ktorom je ako podnikateľ zapísaný, pričom v kontexte s celým obsahom Zmluvy je tvrdenie žalovaného,

že nežiadal o úver na podnikateľské účely nanajvýš nevierohodné, keďže sám uviedol do obsahu svojej
žiadosti údaje o forme svojej živnosti.

7.Žalovanývďalšompísomnomvyjadrenízodňa17.02.2021uviedol,žejenepravdivétvrdeniežalobcu,
že si na svoje spotrebiteľské postavenie spomenul až s odstupom času. Naopak žalobca čakal od

25.05.2016, čo je dátum poslednej platby, viac ako štyri roky, aby podal dňa 13.07.2020 žalobu na
súd a preto je nárok žalobcu premlčaný. Žalovaný zopakoval, že už niekoľko dní po uzavretí Zmluvy
a poskytnutí finančných prostriedkov na účet kontaktoval obchodnú zástupkyňu žalobcu, ktorú žiadal o
vysvetlenie,ozrušenieZmluvyavyplateniedlhu,atozdôvoduzisteníonekalýchobchodnýchpraktikách
žalobcu zo sociálnych sietí a z internetu, ktoré žalovaného vážne znepokojili. Žalovaný zopakoval, že

žalobca mu poskytol spotrebný úver, avšak zmluvu vyhotovil tak, aby to vyzeralo, že ide o obchodnú
zmluvu, kde je uvedené rodné číslo klienta a zároveň aj jeho IČO, ktoré si žalobca zistil z internetu.
Zopakoval tiež, že mu bol poskytnutý úver na súkromný účet vo výške 1.600 eur, ale po mesiaci, keď
chcel predčasne úver splatiť a zrušiť zmluvu, od neho žalobca žiadal už sumu 2.362 eur. To predstavuje
navýšenie o 762 eur a hoci je v Zmluve uvedený úrok 9 % (ročne), v skutočnosti je úrok 570 %

ročne. Preto ide o úžeru. Žalovaný zotrval na názore, že od začiatku považoval poskytnutý úver za
spotrebiteľský, nakoľko finančné prostriedky mu boli poskytnuté na jeho osobný účet a financie použil
výhradne na chod domácnosti a úver nesúvisel s vykonávaním jeho profesie, nakoľko nevykonával
žiadnu podnikateľskú činnosť. Uviedol, že má hypotéku, leasing a niekoľko úverov, ktoré všetky riadne
platí alebo splatil okrem úveru, ktorý mu poskytol žalobca, ktorému vyplatil len to, čo mu žalobca požičal,

pretože sa nemieni podieľať na jeho úžerníckych úrokoch a nekalých obchodných praktikách.

8.Žalovanýkpísomnémupodaniupripojil:Stanoviskokžiadostiopredčasnésplatenieúveruč.XXXXXX
zo dňa 03.09.2015 a Stanovisko veriteľa k zmluve o RÚ č. XXXXXX zo dňa 28.09.2015.

9. Žalobca v ďalšom písomnom podaní zo dňa 30.01.2024 reagoval na vyjadrenie žalovaného, pričom
zopakoval, že tvrdenia žalovaného odporujú Zmluve o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 05.08.2015
a žiadosti o úver zo dňa 03.08.2015, z ktorých vyplýva, že žalovaný požiadal o úver ako podnikajúca
fyzická osoba, pričom v žiadosti uviedol, že žiada o úver na investičný účel a podpisom Zmluvy
potvrdil prehlásenie, že o úver žiada na podnikateľské účely. Žalovaný ako dlžník uzavretím Zmluvy

potvrdil, že peňažné prostriedky čerpá na svoju podnikateľskú činnosť (bod 1.1). Žalobca poukázal
na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 22.06.2016, ktorá na základe podnetu žalovaného
vykonala posúdenie, či poskytnutý úver na základe Zmluvy je spotrebiteľským úverom a dospela
k záveru, že nie je spotrebiteľským úverom a že žalovaný konal a vystupoval ako podnikateľ, tzn. že
ide o podnikateľský úver. Žalobca ako nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že žiadal o predčasné

splatenie úveru, hoci tak mohol urobiť podľa ustanovení Zmluvy. Namietal ako nedôvodné aj tvrdenie
o úžere s tým, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe Zmluvy je primeraná, keďže ide o
nezabezpečený úver, pri ktorom nebolo dohodnuté a zriadené žiadne právo, ktoré by umožňovalo
uspokojiť pohľadávku nezávisle od vôle žalovaného.

10. Žalobca k písomnému podaniu pripojil (okrem už predložených listinných dôkazov) : list Národnej
banky Slovenska č. E./XXXX zo dňa 22.06.2016 (odpoveď na podanie),11.PodľaČl.8C.s.p.,stranysúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležitéprerozhodnutievovecisamej
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

13. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 21.11.2024, na ktoré mali strany sporu
doručenie predvolania vykázané riadne a včas.

18. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 13.11.2024 ospravedlnil neprítomnosť na súdnom
pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, a v súlade so zásadou hospodárnosti konania
a nenavyšovania súdnych trov súhlasil, aby súd konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu a
právneho zástupcu žalobcu, ďalšie dokazovanie nenavrhoval.

19. Súd preto za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. vec prejednal neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, pričom sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu
uvedenými v žalobe a neskoršími písomnými vyjadreniami, s vyjadrením žalovaného v odpore a
následných písomných vyjadreniach, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a predloženými
listinnými dôkazmi (odseky 3., 8.a 10. rozsudku), ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných

registrov (napr. obchodného registra a pod.), na základe ktorého mal za nesporne preukázaný skutkový
stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci.

20. Strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali a preto súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil
dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.), na základe

posúdenia nasledovného skutkového stavu veci.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané že žalobca ako právnická osoba
podnikajúca v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov (ďalej aj „veriteľ“), a žalovaný podnikajúci
ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia, zapísaný v živnostenskom registri Okresného

úradu Senec, reg. č. XXX – XXXXX, uzatvorili dňa 05.08.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXX - XXXXX (ďalej len „Zmluva“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej sa žalobca ako
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver, v dohodnutej
nominálnej výške 3.384 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou 18
mesačných splátkach po 188,00 eur na v Zmluve uvedený bankový účet veriteľa podľa Splátkového

kalendára, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy ako Príloha č. 1 a súčasne zaplatiť náklady spojené
s úverom za podmienok uvedených v Zmluve. Súčasťou Zmluvy bola podľa čl. 3.1. a 3.2. aj dohoda
strán o možnosti poskytnutia revolvingu (tzn. automatického navýšenia úveru do výšky 3.384 eur), a
to po predchádzajúcom schválení zo strany veriteľa v prípade, že žalovaný splatí všetky splátky úveru
podľa Splátkového kalendára.

22. Podľa čl. 4.1. Zmluvy sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť za poskytnutie úveru zmluvnú odmenu
predstavujúcu úroky za poskytnutie úveru vo výške 1.784 eur, splatnú ku dňu poskytnutia úveru.

23. Podľa čl. 12.3. Zmluvy sa strany okrem iného dohodli, že v prípade neuhradenia splátky podľa

splátkového kalendára dlžníkom riadne a včas a/alebo, ak dlžník je v omeškaní s úhradou iného
peňažného záväzku podľa Zmluvy je veriteľ ad a) oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ad b) požadovať
úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa Zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, to ku
dňu uvedenému v oznámení a ad c) oprávnený jednostranne okamžite vypovedať Zmluvu na základepísomného oznámenia doručeného dlžníkovi, pričom okamžitou výpoveďou sa zmluvný vzťah končí ku
dňu doručenia písomného oznámenia dlžníkovi.

24. Podľa Splátkového kalendára tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, bola splatnosť prvej splátky
dňa 29.09.2015 a poslednej splátky (v poradí 18-tej) dňa 28.02.2017. K uzatvoreniu Zmluvy došlo na
základe predchádzajúcej Žiadosti žalovaného o úver zo dňa 03.08.2015, v ktorom žalovaný deklaroval,
že žiada o úver v sume 1.600 eur na investičný účel ako fyzická osoba, podnikajúca pod obchodným
menom: A. A., IČO : 44394144, so začiatkom podnikania od 09.11.2010, zapísaná OBU OŽP –

ZI/2010/04899-2, v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX. Zo Žiadosti o úver tiež vyplýva, že
žalovaný k nej pripojil okrem iného živnostenský list, daňové priznanie za rok 2013 a 2014 a potvrdenie
o výške daňovej povinnosti.

25. Podľa prehľadu platieb a úhrad na bankovom účte žalovaného vedenom vo A., F., č. XXXXXXXXXX/
XXXX, žalobca poskytol žalovanému dňa 06.08.2015 peňažný úver v sume 1.600 eur, na úhradu

ktorého žalovaný vykonal splátku dňa 26.08.2015 v sume 376 eur, 6 krát splátku po 188 eur v dňoch
26.11.2015, 28.12.2015, 29.01.2016, 02.03.2016, 29.03.2016, a 28.04. 2016 a splátku v sume 96 eur
dňa 25.05.2016. Žalovaný žiadne ďalšie splátky nevykonal. Spolu takto uhradil žalovaný žalobcovi sumu
1.600 eur.

26. Nakoľko sa žalovaný dostal podľa splátkového kalendára do omeškania, žalobca vyzval žalovaného
listom – Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 17.07.2016 na zaplatenie zmluvných
pokút podľa pripojených faktúr, a to: č. XXXXXXXXX v sume 169,20 eur splatnej dňa 24.06.2016
a č. XXXXXXXXX sume 169,20 eur splatnej dňa 27.07.2016, pričom vyúčtované zmluvné pokuty a
neuhradené splátky žalobca vzval žalovaného uhradiť najneskôr do troch pracovných dní na uvedený

účet (čl. 1 pokusu o zmier) s tým, že v opačnom prípade bude postupovať podľa čl. 2. v ktorom žalobca
žalovaného upozornil, že je oprávnený podľa Zmluvy zosplatniť naraz všetky splátky, tzn. aj tie, ktoré sa
majú stať splatnými v budúcnosti, spolu s ďalšou zmluvnou pokutou vo výške 50 % z výšky revolvingovej
pôžičky, a to aj prostredníctvom podpísanej blankozmenky.

27. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z
práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 1) napr. § 261 ods.
2 Obchodného zákonníka

28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

34. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia

sa podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.36. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.

37. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

38. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

39. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

40. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

41. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

42. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

43. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

44. Podľa § 507 Obchodného zákonníka ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa úverovej

zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno
použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu
použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.

45. Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

46. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

47. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

48. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

49. Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

50. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie
premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

51. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

52. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.53. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

54. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

55. Súd zistený skutkový stav (ods. 21. až 26. rozsudku) posúdil podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) a Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) pričom zistil, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzatvorením Zmluvy záväzkový vzťah, ktorý predstavuje podľa §
261 ods. 4 písm. d) ObchZ absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu
zmluvných strán pri jeho uzatváraní, vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv

a povinností, ktoré ObchZ neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 ObchZ použije právna
úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. To, že úverová zmluva upravená v tretej časti Obchodné
záväzkovévzťahy,II.hlava,dielV.,vustanoveniach§497až507ObchZpatrímedziabsolútneobchodné
záväzkové vzťahy znamená, že bez ohľadu na povahu zmluvných strán sa zmluva bude riadiť vždy
Obchodným zákonníkom (všeobecná úprava) a len v prípade, že ich neupravuje, platí právna úprava

pre, občianskoprávne vzťahy.

56. Obsahom takéhoto obchodnoprávneho záväzkového vzťahu je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
v jeho prospech dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 ObchZ). Zmluva o úvere vzniká už dohodou strán o jej obsahu

a je teda zmluvou konsenzuálnou, predmetom ktorej môžu byť výlučne len peňažné prostriedky, pričom
na rozdiel od zmluvy o pôžičke podľa § 657, 658 OZ, ktorá je zmluvou bezodplatnou, reálnou a vzniká
odovzdaním (prenechaním) veci, vrátane peňazí a dohodou o čase vrátenia veci rovnakého druhu,
zmluva o úvere je zmluvou odplatnou, pričom odplata vo forme úroku za poskytnutý úver (tzv. cena
úveru) sa platí len za skutočne čerpané peňažné prostriedky a za predpokladu, že poskytovanie úveru

je predmetom podnikania veriteľa (§ 499 ObchZ). Odplata za uzavretie úverovej zmluvy má v zmysle
tohto ustanovenia jednorazový charakter a veriteľovi vznikne nárok na jej zaplatenie aj v prípade,
keď z dôvodov na strane dlžníka nedôjde k čerpaniu úveru. Odplata je splatná v lehote uvedenej
v zmluve a predstavuje peňažný záväzok dlžníka odlišný od peňažného záväzku vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Zákon neustanovuje konkrétnu výšku úroku a výška
úroku nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy. Platí pravidlo, že dlžník je povinný platiť úroky
v najvyššej prípustnej výške. Dlžník je povinný platiť úroky až od okamihu reálneho poskytnutia peňazí
do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Úrok sa platí len za peniaze
skutočne čerpané a nie za úverový limit dohodnutý v zmluve o úvere, ak nebol vyčerpaný. Každá

takáto dohoda by bola považovaná za odporujúcu dobrým mravom a ako taká neplatná. Splatnosť
úrokov je totožná so splatnosťou istiny, čo vychádza zo zásady, že sa platia iba za skutočne poskytnuté
peňažné prostriedky a len za čas od ich reálneho poskytnutia do ich vrátenia. Splátka je zaplatená alebo
má byť zaplatená okamihom splatnosti a úrok, ktorý sa jej týka, sa platí iba do tohto času. Splatnosť
pohľadávky nastáva okamihom splatnosti splátky, čo je tiež aj časový moment, dokedy sa úrok ráta (§

503 ods. 2 ObchZ). V takomto prípade teda nastáva spolu so splatnosťou príslušnej splátky úveru aj
splatnosť úrokov vzťahujúcich sa na túto splátku. Významným prvkom právnej podstaty úveru je právo
na zabezpečenie úveru, ktoré predstavuje špeciálny právny inštitút s cieľom zvýšenia istoty veriteľa,
že jeho pohľadávku dlžník uspokojí. Právny poriadok upravuje rôzne zabezpečovacie prostriedky, a
to špeciálne prostriedky, ktoré slúžia len na zabezpečenie záväzku (napr. záložné právo, ručenie,

zabezpečovací prevod práva), príp. prostriedky, ktoré plnia zabezpečovaciu funkciu, avšak používajú
sa aj na iné účely (napr. zmenka, výhrada vlastníctva). Všeobecnú úpravu zabezpečenia záväzkov
obsahuje Občiansky zákonník, ktorý upravuje zmluvnú pokutu, ručenie, zabezpečovací prevod práva,
zabezpečeniepostúpenímpohľadávky,dohoduozrážkachzomzdy,uznaniezáväzkuapod..Obchodný
zákonník obsahuje špeciálnu úpravu zabezpečenia záväzkov v ustanoveniach § 300 až § 323 ObchZ.

Osobitnou sankciou z hľadiska zabezpečenia záväzku v prípade porušenia úverovej zmluvy, je právo
veriteľa od zmluvy odstúpiť (§ 505 ObchZ). Rovnako má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy a požadovať
od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi aj v prípade omeškania dlžníka s vrátením viac ako
dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (§ 506 ObchZ), pričom veriteľ môžetoto právo využiť najneskôr do splatnosti ďalšej splátky, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Ide
o špeciálnu úpravu pre prípad omeškania dlžníka so splácaním splátok na základe zmluvy o úvere,
podľa ktorej v takom prípade zmluva nezaniká, nastane iba zánik záväzku (resp. niektorých povinností

zo záväzkového vzťahu) a veriteľ má právo požadovať od dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky spolu
s úrokom, tzn. že dlžné splátky sa stanú naraz splatnými spolu s úrokom ku dňu účinného odstúpenia o
zmluvy. Napokon právo na odstúpenie od zmluvy a právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy s
úrokmi môže veriteľ uplatniť aj v prípade, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky použil na iný účel,
ako bolo dohodnuté podľa úverovej zmluvy (§ 507 ObchZ).

57. Súd pri posúdení predmetného vzťahu vychádzal z citovaných ustanovení zákona a vyššie
opísaného obsahu uvedenej právnej úpravy.

58. V danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli v písomnej forme dňa 05.08.2015 Zmluvu, ktorá
obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa citovaných ustanovení § 497 a nasl. ObchZ.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy a aj predmet Zmluvy, však nešlo o úverovú
spotrebiteľskú zmluvu ako namietal žalovaný, na ktorú sa vzťahuje aj osobitná právna úprava podľa
§ 52 až § 54a OZ a podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný
pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nevystupoval ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 OZ,
ale ako podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) ObchZ. Uvedené mal súd preukázané z obsahu z

predloženej Žiadosti o úver zo dňa 03.08.2015 a Zmluvy zo dňa 05.08.2015, z ktorých jednoznačne
vyplývalo že žalovaný túto uzatváral ako podnikateľ – živnostník, na účely jeho podnikateľskej činnosti.
Naopak, tvrdenia žalovaného, že úver nepoužil na podnikateľskú činnosť a Zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, neboli ničím preukázané a v konaní zostali spornými. Žalovaný v tomto smere neuniesol
svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že hoci z predložených listinných dôkazov

vyplýva, že o úver žalobcu žalovaného žiadal ako podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri, pričom
k žiadosti o úver pripojil daňové priznania a s prílohami za predchádzajúce dva roky a živnostenský list,
a predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančného úveru na účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti, v skutočnosti v rozpore s obsahom uzatvorenej Zmluvy tieto prostriedky nepoužil na stanovený
účel a ani o úver nežiadal a Zmluvu neuzatváral ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ. Za daného stavu

preto súd posúdil predmetný záväzkový vzťah podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka,
podporne s použitím ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade, ak Obchodný zákonník potrebnú
právnu úpravu neobsahuje (§ 1 ods. 2 ObchZ).

59. Súd mal na základe dokazovania vykonaného predloženými listinnými dôkazmi ďalej za preukázané,

že na základe Zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver v nominálnej výške
3.384,00 eur do ôsmich pracovných dní od doručenia podpísaného rovnopisu Zmluvy, poskytol žalobca
žalovanému dňa 06.08.2015 na účet finančnú čiastku v sume 1.600 eur. Rozdiel 1.784 eur, tak zrejme
predstavuje zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť žalobcovi a
ktorá predstavuje podľa Zmluvy úrok za poskytnutie úveru, pričom táto zmluvná odmena bola podľa

čl. 4.1. Zmluvy splatná ku dňu poskytnutia úveru, tzn. dňa 06.08.2015. Z toho je zrejmé, že žalobca
ako veriteľ nesplnil svoj záväzok zo Zmluvy a neposkytol žalovanému celú čiastku úveru, nakoľko
si priamo z úverových prostriedkov, ktoré sa zaviazal poskytnúť žalovanému, jednostranne započítal
dohodnutú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru žalovanému, ktorá zároveň podľa ustanovení Zmluvy
predstavovala úroky z úveru (cenu úveru). Zo splátkového kalendára tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť

Zmluvy pritom vyplýva, že žalovaný bol povinný poskytnutý úver splatiť formou osemnástich splátok po
188 eur, tzn. 188 eur x 18 = 3.384 eur, bez upresnenia, čo predstavuje (z čoho sa skladá) suma splátky,
keď z úveru si žalobca úrok za poskytnutie úveru vopred zrazil (započítal). Preto nebolo zrejmé v akej
časti žalovaný uhradil splátkami istinu, v akej časti úrok, príp. iné poplatky a čo predstavuje žalovaná
suma (súčet neuhradených splátok) vo výške 1.784 eur. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy k 29.

dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 29.09.2015. Žalovaný uhradil prvých 9. splátok do
výšky sumy skutočne poskytnutého úveru 1.600 eur, keď prvé 2 splátky uhradil pred lehotou splatnosti už
dňa 26.08.2015 v sume 376 eur a ďalšie splátky v sume 188 eur uhradil vždy v lehote splatnosti, okrem
6. splátky, splatnej k 29.02.2016, ktorú žalovaný uhradil dňa 02.03.2016. Žalovaný žiadnu ďalšiu splátku,
tzn. 10. splátku (splatnú 29.06.2016) až 18. splátku (splatnú 28.02.2017) neuhradil. Ako bolo uvedené,

zo Zmluvy nevyplýva osobitné dojednanie o výške úrokov za poskytnutie úveru, ktoré je dlžník povinný
uhradiť spolu s istinou poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle § 502 ods. 1 ObchZ, kedy sa
vychádza z obvyklej výšky úrokov požadovanej bankami za úvery v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy, maximálne v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, pokiaľsa zmluvné strany nedohodli inak. V danom prípade sa strany v čl. 4 Zmluvy však dohodli, že úroky za
poskytnutie úveru predstavuje zmluvná odmena v sume 1.784 eur, splatná v deň poskytnutia úveru, t.j.
v danom prípade dňa 06.08.2015. Treba uviesť, že pojem odplaty v zmysle § 499 ObchZ za dojednanie

záväzku poskytnúť úver, ktorá patrí iba veriteľovi, ktorý poskytuje úvery ako predmet podnikania, je
treba odlišovať od úrokov z úveru upravených v § 502 ObchZ. Dohoda o úrokoch z úveru podľa §
502 Obch. z. je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi
skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Zmluva o úvere podľa § 497 ObchZ nemôže byt'
dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok zaplatiť úroky patrí k jej pojmovým znakom. Úroky z úveru sú

súčasťou záväzku dlžníka a sú splatné spolu s každou splátkou, pričom úrok z úveru je v podstate cena
za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov a dlžník má zásadne povinnosť platiť úrok až do
doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. V danom
prípade teda zmluvná odmena podľa čl. 4 Zmluvy v sume 1.784 eur nebola odplatou za dojednanie
záväzku poskytnúť úver podľa § 499 ObchZ, ale ako to vyplýva zo znenia Zmluvy, bola vyčísleným
úrokom za poskytnutie istiny úveru v sume 1.600 eur prevodom na účet v zmysle § 502 ObchZ.

60. Z predložených listín ďalej vyplývalo, že žalobca vyzval listom zo dňa 17.07.2016 žalovaného
na uhradenie zmluvných pokút, ktoré si fakturoval v zmysle čl. 12.1 a 12.2. Zmluvy. Ako bolo vyššie
uvedené, právny základ tejto sankcie pre prípad porušenia zmluvy obsahuje všeobecná úprava v § 544
až § 54a OZ v spojení s osobitnou úpravou podľa § 300 až § 302 ObchZ. Podľa čl. 12.1 Zmluvy bol

dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru v prípade, že sa dostal s
úhradou splátky úveru do omeškania o viac ako 15 dní po termíne splatnosti, pričom zmluvná pokuta
podľa čl. 12.2 je splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry. Faktúra č. XXXXXXXXX
splatná dňa 24.06.2016 a č. XXXXXXXXX splatná dňa 27.07.2016, obe na sumu 169,20 eur, ktorými
žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu, boli prílohou Pokusu o zmier zo dňa 17.07.2016 (čo

vyplýva z obsahu tejto listiny). Žalobca žiadal Pokusom o zmier žalovaného o úhradu faktúr (bez ohľadu
na to, že prvá bola už po lehote splatnosti a druhá mala splatnosť podľa Zmluvy 10 dní od jej vystavenia),
najneskôr do troch pracovných dní na uvedený účet. Žalobca v žalobe neuviedol a ani žiadnym listinným
dôkazom nepreukázal, kedy mal byť Pokus o zmier zo dňa 17.07.2016 spolu s uvedenými faktúrami
žalovanému doručené. Rovnako žalobca v žalobe neuviedol, na základe čoho došlo k zosplatneniu

všetkých záväzkov z predmetnej Zmluvy ku dňu 31.07.2016 a takáto právna skutočnosť nevyplývala ani
z predložených listinných dôkazov. Z Pokusu o zmier zo dňa 17.07.2016 síce vyplýva, že žalobca je
oprávnenýzosplatniťvšetkyzáväzky,ajtiebudúceaodžalovanéhopožadovaťďalšiuzmluvnúpokutuvo
výške 50% z výšky revolvingovej pôžičky (ktorá však v danom prípade nebola poskytnutá ani čerpaná),
avšak táto listina neobsahovala ani prejav vôle žalobcu od zmluvy odstúpiť v zmysle § 506 ObchZ, ako

sankciuzaomeškaniezviacakodvomisplátkamialebojednejsplátkypodobudlhšiuako3mesiaceaani
oznámenie o zosplatení celého nesplateného úveru v zmysle § 565 OZ, z dôvodu nesplnenia niektorej
splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z tejto listiny nevyplýva ani to, že by
žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru v konkrétne vyčíslenej výške, vrátane
uvedenia z čoho zosplatnená suma pozostáva (istina úveru, úrok, úroky z omeškania, príp. pokuty a iné

poplatky), a neobsahuje ani informáciu, s ktorou splátkou sa mal dostať žalovaný do omeškania, aby
mohli nastať účinky „zosplatnenia úveru“. Pokus o zmier by musel obsahovať takú formuláciu, aby bolo
možné z neho odvodiť, že ide o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu od Zmluvy pre omeškanie
žalovaného s vrátením viac ako dvoch po sebe idúcich splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako
3 mesiace podľa § 506 ObchZ, dôsledkom čoho by žalobcovi vznikol nárok na vrátenie dlžnej sumy

s úrokmi (tzn. de facto zosplatnenie celého zostatku úveru). V danom prípade však zosplatnenie celej
pohľadávky žalobcom podľa § 565 OZ súd považoval za vylúčené, nakoľko z obsahu Zmluvy nevyplýva,
že by sa na tom strany dohodli, čo je zákonným predpokladom takéhoto postupu, tzn. zosplatnenia
celej pohľadávky plnenej v splátkach v zmysle § 565 OZ. Napokon s ohľadom na uvedené súd dáva do
pozornosti, že jeho úlohou nie je podstatné skutkové okolnosti zisťovať z obsahu pripojených listinných

dôkazov, ale tieto musia vyplývať priamo obsahu žaloby a listinné dôkazy slúžia na ich preukázanie v
prípade spornosti týchto tvrdení.

61. Možno zhrnúť, že v tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že žalobca
ako veriteľ nepreukázal, že by doručil účinne výzvu na zaplatenie fakturovaný zmluvných pokút, čo je

podľa Zmluvy predpoklad vzniku tohto nároku. Rovnako žalobca nepreukázal, že by medzi stranami
existovala dohoda o možnosti zosplatnenia pohľadávky podľa § 565 OZ a napokon žalobca nepreukázal
ani to, že by účinne od Zmluvy odstúpil podľa čl. 12.3. Zmluvy a § 506 ObchZ a mohol od žalovaného
požadovať vrátenie dlžnej istiny úveru spolu s úrokmi. V danom prípade žalobca nepreukázal tvrdenézosplatnenie celého dlhu 31.07.2016 podľa bližšie neoznačených ustanovení Zmluvy. V žalobe žalobca
síce uviedol, že k zosplatneniu došlo podľa čl. 12. 3 Zmluvy, ten však upravuje možnosť odstúpenia od
Zmluvy pre omeškanie splátok (§ 506 ObchZ). V konaní absentoval dôkaz, že by list žalobcu - Pokus o

zmier z 17.07.2016 bol žalovanému odoslaný a doručený, resp. chýba označenie dôkazu pri zmluvnom
dojednaní, podľa ktorého by sa daná zásielka mala považovať niektorým dňom odo dňa odoslania za
doručenú. Absentuje dôkaz, že žalobca využil svoje právo a oznámil žalovanému, že pre nesplnenie
konkrétnej splátky splatnej určitého dňa požaduje od žalovaného predčasné splatenie celej istiny úveru
vrátane príslušenstva (§ 565 OZ). Pritom v čase podania žaloby boli neuhradené splátky (10. až 18.

splátka) viac ako tri až štyri roky po ich splatnosti. Rovnako žalobca nepreukázal ani účinné odstúpenie
od Zmluvy podľa čl. 12. 3 Zmluvy a § 506 ObchZ.

62. Na základe uvedeného preto s ohľadom na formuláciu Pokusu o zmier zo dňa 17.07.2016 možno
konštatovať, že žalobca žalovanému len oznámil, že mu účtuje zmluvnú pokutu s upozornením na
možnosť prípadného zosplatnenia (resp. odstúpenia od Zmluvy) a uplatnenia ďalšej zmluvnej pokuty.

Nakoľko pohľadávka zo Zmluvy sa nestáva splatnou v celom rozsahu automaticky v dôsledku
nezaplatenianiektorejsplátkyazosplatnenieúverujeviazanénaprávneúčinnýúkonveriteľa,nenastáva
ex lege neuhradením splátky, súd nemohol na základe takto tvrdeného skutkového stavu a právneho
dôvodu, priznať žalobcovi žalovaný nárok z titulu uzatvorenej Zmluvy, pričom žalobca sumu 1.784 eur
v žalobe ani nešpecifikoval. Rovnako tak súd nemohol priznať zmluvnú pokutu, ktorú žalobca účtoval

žalovanému 2 krát vo výške 169,20 eur podľa čl. 12 Zmluvy, nakoľko tento nárok žalobcovi podľa
dohodnutých zmluvných podmienok mohol vzniknúť až účinným doručením penalizačnej faktúry, ktorá
skutočnosť v konaní nebola preukázaná.

63. Žalovaný v konaní namietal premlčanie nároku. Právny inštitút premlčania predstavuje kvalifikované

plynutie času, v dôsledku ktorého možno odvrátiť priznanie práva súdom i keď dané právo nezaniká.
V prípade úspešného uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania, nie je možné nároky vyplývajúce
z premlčaného práva vymáhať prostredníctvom súdu. V prípade, že sa pre nesplatenie jednej splátky
stane zročným (splatným) celý dlh, je otázka premlčania upravená v § 103 druhej vety OZ, podľa ktorého
všeobecná premlčacia doba (§ 397 ObchZ) začne plynúť odo dňa zročnosti (splatnosti) nesplnenej

splátky, tzn. splátky, ktorá vyvolala zročnosť (zosplatnenie) celého dlhu. Pri právach, ktoré vznikajú
odstúpením od zmluvy, však začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil
(§ 394 ods. 1 ObchZ). Keďže v danom prípade nedošlo k zosplatneniu zostatku úveru a ani k účinnému
odstúpeniu od zmluvy a na základe toho k vzniku povinnosti vrátiť celú dlžnú sumu s úrokmi ku
dňu odstúpenia, žalobca si voči žalovanému mohol uplatňovať iba zaplatenie jednotlivých dlžných

neuhradenýchsplátokpodľasplátkovéhokalendára,vštvorročnejpremlčacejlehotepodľa§397ObchZ.
Avšak žalobca takto žalobu neformuloval a v žalobe absentovali podstatné skutkové tvrdenia pre
priznanie takéhoto nároku, ku ktorým by sa mal právo následne vyjadriť aj žalovaný. Žalobca v žalobe
napr. neozrejmil, či úroky za poskytnutie úveru v Zmluve formulované ako zmluvná odmena (čl. 4) boli
skutočne uhradené v lehote splatnosti ku dňu poskytnutia úveru (06.08.2015) tak, ako to vyplýva z čl. 4

Zmluvy, v ktorom prípade by povinnosť úhrady ďalších splátok bola sporná. Žalobca v žalobe skutkovo
vychádzal z toho, že všetky splátky sa podľa Zmluvy stali splatnými dňa 31.07.2016 na základe listu
žalovaného zo dňa 17.07.2016 (Pokus o zmier). Ako bolo vyššie uvedené z obsahu Pokusu o zmier
však nevyplýva žiadna právna skutočnosť, ktorá by vytvorila právny základ pre zosplatnenie všetkých
splátok ku dňu 31.07.2016 a takýto právny úkon (odstúpenie od zmluvy), potrebný pre vznik žalovaného

nároku, nebol v konaní preukázaný. V prípade doplnenia týchto skutkových tvrdení v priebehu konania
súd dáva do pozornosti, že ide o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p., o pripustení ktorej
rozhodujesúdapredmetomkonaniasastávaažprávoplatnosťourozhodnutiasúduoprípustnostizmeny
žaloby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a deň splatnosti jednotlivých neuhradených splátok
(29.05.2016 až 28.02.2017), od ktorej sa počíta premlčacia doba, by súd nárok z titulu neuhradených

splátok nemohol priznať aj z dôvodu ich premlčania.

64. Vzhľadom na zistený skutkový stav, uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia, súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

65. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa §
255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko však žalovanej ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli,

súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej tento nárok
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.