Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011484
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124011484.5

Uznesenie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného A. A.,
narodeného XX. XXXXXXXX XXXX v Ilave, trvale bydliskom B. XXXX/XX, C., stíhaného pre podozrenie
zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
13. februára 2025 v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku vec obžalovaného A. A., narodeného XX. XXXXXXXX XXXX
na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín číslo 2Pv 573/23/3309-53 z 5. augusta
2024 vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/68/2024 pre podozrenie zo spáchania skutku právne
kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 14.11.2023 v čase približne o 19:00 hod. v byte č. 9 na adrese B. D. XXXX/XX E. C. po
predchádzajúcej hádke s poškodenou v tom čase svojou manželkou F. G. A. jej v obývacej izbe ich bytu
povedal, že ak mu zoberie deti, tak ju podreže, po čom poškodená F. G. A. odišla do detskej izby a
privolala na miesto políciu, pretože sa bála o svoj život a zdravie,

postupuje Okresnému úradu Trenčín,

pretože zistil, že nejde o trestný čin, ale stíhaný skutok by mal prejednať okresný úrad ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na Okresný súd Trenčín („súd“) 07.08.2024
na obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) obžalobu 2Pv 573/23/3309 z 05.08.2024 na

skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto uznesenia, pričom skutok právne kvalifikoval
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom v čase
spáchania činu („Tr. zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák..

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom

môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., pričom po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného a s prihliadnutím na kontradiktórny spôsob navrhovania
a vykonávania dôkazných prostriedkov súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodenej F. G. A., svedkov A. H., F. F. I., J. C., ppráp. K. L., stržm. J. G., čítaním

zápisnice o výsluchu svedka C. M. z prípravného konania (postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.),
prehratím zvukovej nahrávky (postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.), čítaním znaleckého posudku(postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.) a čítaním listinných dôkazov, a to z prílohovej obálky č. l. 170
odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov, prepisu udalosti č. l. 56, lekárskej správy č. l.
66 a uznesenia predloženého obhajcom na ostatnom hlavnom pojednávaní (to všetko postupom podľa

§ 269 Tr. por.).

Zamietol súd návrh obhajoby na čítanie úradného záznamu z 14.11.2023, pretože v súlade
s konštantnou judikatúrou súdov zjednodušene platí, že úradný záznam vypracovaný orgánmi činnými
v trestnom konaní nemôže byť považovaný za dôkaz o skutočnostiach, ktoré vnímali osoby, ktoré tento

úradný záznam spísali, vlastnými zmyslami a nemožno jeho prečítaním nahradiť povinnosť tieto osoby
vypočuť ako svedkov, ale môže byť považovaný predovšetkým za dôkaz o správnosti procesného
postupu, čo však nebol dôvod, pre ktorý obhajoba navrhla predmetný úradný záznam čítať.

Obžalovaný v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania hneď na začiatok uviedol, že sa
nikdy nikomu, určite ani jeho manželke, nijako nevyhrážal, nepovedal jej, že ju podreže. Poškodená to

dobre vie. S dcérami má výborný vzťah a preto nie je pravda ani to, že by sa mu poškodená vyhrozila,
že by mu ich zobrala. S poškodenou majú už dlhšiu dobu manželské problémy, pričom pri konflikte
14.11.2023 išlo o byt, keďže poškodená na neho už dlho tlačila, aby na ňu napísal polovicu bytu, lebo
ten je písaný len na neho a ona tam chcela mať podiel, aby ak sa on odsťahuje, ona tam mohla zostať
aj s dcérami. Prišla vtedy po víkende strávenom u rodičov a bola arogantná, agresívna, stále riešila

byt. Keď okolo 16:00 hod. prišiel domov z práce, opäť začala riešiť byt, a to pred dcérami. Začala aj
nahlas vykrikovať, akoby chcela, aby to dcéry počuli. V rámci toho sa jej spýtal, či by v prípade prepisu
polovice bytu aj platila polovicu nákladov na hypotéku, čo ale odmietla. Preto jej povedal, že byt musia
predať, kde si ale ona určite hneď myslela, že z jeho predaja nič nedostane, lebo nie je na ňu napísaný.
Ďalej už nechcel, aby boli dcéry svedkom ich hádky, obliekol si bundu a chcel odísť von. Poškodená

ho ale nechcela pustiť a napriek tomu, že ju prosil, stále riešila byt. Išiel teda do izby za dcérami, tam
chvíľu zostal. Keď vyšiel, poškodená stále riešila byt a nechcela ho pustiť von. Vtedy jej povedal niečo
v tom zmysle, či sa má zabiť, aby sa to už konečne všetko vyriešilo. Potom z bytu odišiel, išiel von,
kde bol 10 až 15 minút. Keď potom prišiel naspäť do bytu, poškodená sedela v izbe a plakala a on išiel
normálne do kuchyne utierať riad. Vtedy počul ako poškodená niekam telefonuje. Po chvíli za ním prišla

so smiechom, že má návštevu. Na miesto prišli policajti, z čoho zostal prekvapený, lebo nikdy predtým
na neho nikto nevolal policajtov. Tí mu potom privolali záchranku, odviezli ho do nemocnice, kde ho
vyšetril lekár a predpísal mu antidepresíva. Keď ho pustili z nemocnice, vrátil sa domov, kde zistil, že
poškodená medzičasom zavolala jeho kolegov, ktorým povedala, že sa chcel zabiť. To isté povedala
aj jeho rodičom a zavolala aj svojich rodičov, s ktorými chcela ísť aj s dcérami do Považskej Bystrice.

V tom im chcel zabrániť, dcéry boli choré a nechcel, aby ich ťahala preč, chcel, aby sa vrátili domov.
Vtedy mu rodičia poškodenej začali vulgárne nadávať, čo sa celé udialo pred bytovkou za prítomnosti
svedkov. Za to podal aj trestné oznámenie, pričom vec bola nakoniec riešená ako priestupok. Následne
poškodená s dcérami a jej rodičmi odišla do Považskej Bystrice. Na svoju obranu ďalej poukázal na
to, že poškodená najskôr ani policajtom privolaným na miesto nepovedala nič o vyhrážaní sa smrťou.

Motívom konania poškodenej majú byť manželské nezhody a vlastníctvo bytu. Myslí si, že celé to nie je
„z hlavy“ poškodenej, zrejme jej „rozumy“ dávala mama, čo vyplynulo aj z toho, že po víkende strávenom
u rodičov bola arogantná, agresívna, stále riešila byt. Nožík v ten večer ani nemal v rukách. Poukázal
aj na dlhodobé problémy v manželstve, kedy si poškodená dokonca myslela, že má milenku, išlo ale
o ženu, s ktorou sa stretával, keď chodil von s deťmi. Pokiaľ v prípavnom konaní najskôr vypovedal, že

dôvodom konania poškodenej bola jej snaha získať deti do starostlivosti, taký pocit mal len na začiatku,
pretože poškodená po skutku podala žiadosť o zverenie dcér do jej starostlivosti. S odstupom času má
za to, že jej išlo výlučne o to, aby ho prinútila prepísať na ňu polovicu bytu. Aktuálne už fungujú normálne,
s poškodenou aj normálne komunikujú. Byt zostal jemu a dcéry majú v striedavej starostlivosti.

Poškodená, bývalá manželka obžalovaného, potvrdila, že aktuálne s obžalovaným spolu vychádzajú,
majú spolu dve dcéry, ktoré majú zverené do striedavej starostlivosti. Nevznikajú s tým žiadne problémy,
normálne o deťoch komunikujú. Ďalej tiež v zásade zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania
uviedla, že v manželstve mali už dlhšie problémy. 14.11.2023 bola doma s dcérami, jedna bola chorá.
Obžalovaný okolo 16:00 hod. prišiel z práce a po nejakom čase sa s dcérami išiel hrať, hral sa s nimi asi

10 minút. Potom, keď bol s dcérami v kuchyni, staršej dcéry sa pýtal, či by jej nevadilo, keby mali nový
domček, na čo mu ona povedala, že nie. Potom sa rozplakal, z kuchyne prešiel do šatníka a tam bol
asi 20 minút. Následne vyšiel a mladšiu dcéru chcel zobrať von. Dcéra ale bola chorá, tak mu povedala,
že si nepraje, aby ju bral von, lebo mala aj v ten deň zvýšenú teplotu. Vtedy sa znovu rozplakal a začalhovoriť, že už takto ďalej nevládze a chcel odísť z bytu. Povedal, že bude predávať byt, preto sa postavila
do dverí a povedala mu, že ho pustí von len ak jej povie, čo sa s bytom bude diať, pretože tam všetci
bývajú. Na to jej povedal, že ho má pustiť lebo má dvakrát väčšiu silu a odstrčí ju. Keď neustúpila,

išiel do kuchyne a počula, že si zo šuflíka vyberal nožík a prešiel do obývačky. Keďže už v minulosti si
chcel niečo urobiť, zastavila ho, chytila ho oboma rukami za bundu v tvárou v tvár mu povedala, aby
to nerobil, že má dve malé deti a že tým nikomu nepomôže. Nožík mal v pravom vrecku bundy, kde ho
držal rukou. Najskôr jej ho nechcel dať, ale keď mu povedala, že zavolám políciu, že si ide siahnuť na
život, nožík jej dal. Potom odišiel von, kde bol asi 10 minút a keď sa vrátil domov, tváril sa ako keby

sa nič nestalo, začal utierať v kuchyni riad. Vtedy ho poprosila, aby odišiel, pretože nechcela, aby toto
jeho správanie videli dcéry. To ale odmietol a na to mu povedala, že s dcérami pôjdem preč ona a išla
za nimi. Potom za ňou prišiel a povedal jej, že ak mu zoberie deti, tak ju podreže. Spýtala sa ho, či to
myslí vážne, na čo jej odvetil, že áno, že aj tak nedokáže, že jej to povedal, lebo to nemá nahraté a keď
zavolá policajtov, tak im povie, že mu to povedala ona. Potom zavolala políciu, bála sa o svoj život.
Policajti prišli asi do 15 minút a keď im otvorila, tak obžalovaný ostal prekvapený. Policajtom povedal,

že je chorá. Zobrali ho na chodbu, kde ho vyťažovali, pričom v byte vyťažoval iný policajt ju. Potom
policajti privolali záchranku s tým, že obžalovaného odvezú na psychiatriu. Následne aj prišla záchranka
a obžalovaného zobrala na vyšetrenie. Medzitým komunikovala s jej rodičmi, od ktorých chcela, aby
ich prišli zobrať a na miesto zavolala aj kolegov obžalovaného, ktorým povedala, čo sa stalo. Keď tam
obžalovaný ešte nebol, pobalila veci a chcela aj s dcérami odísť. Nebolo to ale tak, že mu chcela dcéry

zobrať, totiž v minulosti mali a stále aj majú s obžalovaným perfektný vzťah. Po nejakom čase jej volal
lekár z psychiatrie, ktorý jej oznámil, že nie sú dôvody na hospitalizáciu obžalovaného a púšťa ho. Všetci
sa nakoniec stretli pred vchodom, keď obžalovaného pustili z psychiatrie a vracal sa domov, keď ona
odchádzala aj s deťmi. Doplnila, že je pravdou, že chcela, aby obžalovaný na ňu prepísal polovicu bytu,
pretožemizlizdomácnostipeniaze.Obžalovanýnatomdlhodobonebolpsychickydobre,vieosprávach,

ktoré písal jeho kamarátke, kde spomínal, že chce spáchať samovraždu. Pred stíhaným skutkom ju
fyzicky napadol aj v júli a novembri 2023. V daný deň volala aj matke, asi o 18:45 hod., čo bolo ešte
predtým, ako si obžalovaný zobral nožík a chcel odísť. Bála sa totiž o obžalovaného, ktorý už predtým
mal samovražedné sklony. Od matky nechcela rady, tá jej ani neporadila zavolať políciu, proste jej všetko
hovorila, aj o skorších incidentoch, preto jej zavolala, čo sa zase deje. Počas komunikácie sa jej rodičia

pýtali, dokedy chce takto ešte trpieť. Trestné oznámenie nebola podať ešte v ten večer, pretože sa na
tiesňovej linke dohodli, že to urobí na druhý deň. Bolo už veľa hodín, proces by nejaký čas trval a ona
chcela s dcérami čo najskôr odísť. Je to síce už dávno, ale súčasne nevylúčila, že víkend pred stíhaným
skutkom bola u rodičov.

Svedkyňa H., matka poškodenej, v úvode popísala vzťahy medzi ňou a obžalovaným ako problematické
od začiatku, obžalovaný ich ako starých rodičov svojich dcér nikdy nemusel, nemal ich rád, nesadli si.
Poškodenú a dcéry sa snažil od nich odstrihnúť, rovnako ako kamarátky poškodenej. S poškodenou
nemohli ani telefonovať, aj to mu vadilo. Aj keď za nimi išla poškodená na návštevu, nemohla zo sebou
zobrať dcéry. Takto ich v podstate psychicky celý ten čas týral. Aj ona ďalej vypovedala v zásade

zhodne s jej výpoveďou z prípravného konania, že 14.11.2023 okolo 17tej alebo 18tej skúsila zavolať
poškodenej, tá jej ale nezdvihla a odpísala jej, že nemôže hovoriť, lebo sa obžalovaný vrátil. Neskôr jej
od poškodenej prišla hlasová správa, aby jej poradila, čo má robiť, keďže si obžalovaný zobral nožík a
chcel ísť von si niečo urobiť úplne v nervoch. Po hlasovej správe jej prišla textová správa, že obžalovaný
ide predávať byt, lebo s ním nepustila dcéru von. Na to poškodenej odpísala, aby zavolala záchranku,

nech ho zoberú na psychiatriu s tým, že to sa už tak nedá. Poškodená odpísala, že to nemôže, že sa
klepe, na čo jej zas ona napísala, že je schopný čohokoľvek a inak jej nevie poradiť. Ich komunikácia
pokračovala, pričom poškodenej odporučila, aby zavolala policajtov. Poškodená síce najskôr nechcela,
ale po 19tej jej napísala, že policajtov už volala a prídu. Na to jej odpísala, že ak chce žiť ďalej s
psychopatom a schizofrenikom, je to jej voľba, len chudáci deti. Potom jej poškodená napísala, že sa jej

obžalovanývyhrážal,žejupodreže,akodídesdeťmi,načojejodoslalaotázku,čočakala.Spoškodenou
potom neskôr okolo 22:00 hod. komunikovala, zrejme spolu telefonovali, s odstupom času si už presne
nespomína, kedy jej poškodená oznámila, že obžalovaného zobrala záchranka na psychiatriu a policajti
jej odporučili, aby z bytu odišla, lebo nevedeli, či a kedy obžalovaného pustia. Dohodli sa, že pre ňu
a deti aj s manželom pôjdu. Išli teda s ním a druhou dcérou pre poškodenú a jej dcéry z Považskej

Bystrice do Trenčína. Keď prišli do Trenčína pred bytový dom, kde obžalovaný a poškodená bývali,
obžalovaný stál pred vchodom spolu s dvoma jeho kamarátmi, už bol prepustený z psychiatrie. Hneď,
keď sa k obžalovanému priblížili, ten na nich „vyskočil“ otázkou, čo tam chcú, že jeho dcéry idú spať.
Následne vyšli do bytu, odtiaľ zobrali kufre s vecami, ktoré už mala poškodená nachystané v predsienia išli dole. Pred vchodovými dverami ale obžalovaný poškodenej začal dcéry brať s tým, že on ich nikde
nepustí a keď zbadal kufre a pýtal sa, kam idú, začal kričať, že jeho dcéry budú doma. Bol tam krik, na
ktorý z auta dobehol jej manžel, ktorý dovtedy stál pri aute a čakal na nich a obžalovanému sa snažil

dohovoriť, aby sa k poškodenej správal slušne. Keďže sa mu ale obžalovaný počas dohovárania smial
do tváre, v afekte mu povedal, že ak neprestane, tak ho zabije. Potom nasadli do auta a všetci odišli preč,
a to na dvoch autách. Doplnila, že o manželských nezhodách obžalovaného a poškodenej sa dozvedela
jeden, možno dva mesiace pred stíhaným skutkom, poškodená jej to nepovedala skôr, lebo ju údajne
nechcela zaťažovať. Trestné oznámenie na obžalovaného bolo podané až na druhý deň, lebo to tak

bolo poškodenej odporučené na tiesňovej linke. Ona poškodenú pred stíhaným skutkom nenahovárala
na podanie trestného oznámenia, toto jej odporučila výlučne v tejto súvislosti.
Svedok F. I., kolega obžalovaného a súčasne rodinný priateľ, vypovedal, že v daný večer, prvá
komunikácia mohla prebehnúť okolo 21:30 hod., ho kontaktovala poškodená s tým, či by k nim nemohol
prísť. Na jej hlase bolo cítiť, že sa niečo deje. Situáciu vyhodnotil ako vážnu a keďže nechcel ísť sám,
poprosil svedka C., aby ho sprevádzal. Počkal teda na svedka a išli smerom k bytu obžalovaného

a poškodenej. Poškodená ich od vchodu cez elektronického vrátnika pustila hore do bytovky. V byte si
hneď všimol, že poškodená vyzerala „zničene“. Pýtali sa jej, čo sa deje, na čo im povedala, že sa bojí, čo
je s obžalovaným. Sťažovala sa na bolesť ruky. Po chvíli prišiel aj obžalovaný, ktorý sa ich hneď pýtal,
čo tam robia. Obžalovaným zobrali fajčiť dole pred vchod, kde o celej situácii debatovali a čakali. Potom
prišli rodičia poškodenej a po chvíli už poškodená s dcérami vychádzala z vchodu a smerovali k autu.

Otec poškodenej mal nejaké ostrejšie slová, pričom obžalovaný sa len z diaľky pýtal, čo sa deje a kam
idú. Pokiaľ ide o nezhody v manželstve obžalovaného a poškodenej, obrazne uviedol, že síce videli
do kuchyne, do hrncov ale nie. Poškodená im neuviedla, že sa jej obžalovaný mal vyhrážať. Rovnako
nevidel, že by obžalovaný mal pri sebe nejakú zbraň.

Svedok C., bývalý kolega obžalovaného, uviedol, že v daný večer mu volal svedok I., že ho kontaktovala
poškodená, že sa u nich doma niečo stalo a že tam nechce ísť sám. Súhlasil teda, že mu urobí
doprovod. Spoločne išli smerom k bytu obžalovaného a poškodenej, kde ich poškodená pustila hore
do bytovky. Sťažovala sa na bolesť ruky. Po chvíli prišiel aj obžalovaný, ktorý sa čudoval, čo tam
robia. S obžalovaným išli fajčiť dole pred vchod, kde sa rozprávali. Potom prišli rodičia poškodenej a jej

sestra, ktorí po chvíli začali vynášať veci z bytu a poškodená s dcérami odchádzala, smerovali k autu.
Obžalovaný sa len z diaľky pýtal, prečo berú deti. Doplnil, že poškodená celý čas pôsobila rozrušeno,
vyľakano. Nebol si istý ale súčasne pripustil, že poškodená mohla spomenúť aj vyhrážky obžalovaného,
o noži im ale neuviedla nič. Napokon sa rozpamätal, že poškodená im určite povedala, že obžalovaného
zobrala polícia, ktorú ona volala, lebo sa obžalovaný vyhrážal.

Svedkovia ppráp. L. a stržm. G., ktorí ako príslušníci Policajného zboru boli velení preveriť oznámenie
poškodenej, si vzhľadom na odstup času nespomenuli na žiadne konkrétne okolnosti stíhaného skutku.
Zhodneuviedli,žeovýjazdesaspísalúradnýzáznam,vktoromboliuvedenépravdivovšetkyskutočnosti
a ktorý korešpondoval s tým, čo bolo o riešení udalosti nahlásené operačnému dôstojníkovi.

Svedok M. ešte v prípravnom konaní uviedol, 14.11.2023 mal nočnú hliadku v spojení s Ministerstvom
obrany Slovenskej republiky, kde bol on veliteľ hliadky a člen bol vojak. Vo vysielačke bolo hlásenie o
pokuse o samovraždu a preto tam išli aj oni vykonať asistenciu hliadke, ktorá tam bola velená. Všetko
sa spísalo do úradného záznamu, ktorého sa pridržal.

Podľa zvukovej nahrávky poškodená 14.11.2023 o 19:12 hod. kontaktovala tiesňovú linku, kde
komunikovala s operačným dôstojníkom, znela rozrušene, vystrašene, plačlivo. Doslovne odznelo:
dôstojník: „Polícia, tiesňová linka, prosím?“, poškodená: „Dobrý deň, prosím vás, ja potrebujem, aby
ste prišli.“, dôstojník „Kam, na akú adresu pani?“, poškodená: „Halalovka 2881/64“, dôstojník: „Aké

poschodie?“, poškodená: „Vo výťahu dvojka.“, dôstojník: „A čo sa deje pani?“, poškodená: „Manžel sa
mi vyhráža, že ma podreže, keď si zoberiem deti, lebo som chcela odísť s deťmi preč, lebo tu behal
predtým s nožíkom, išiel sa podrezať on, a vrátil sa teraz, že akože nič sa nedeje a ja som mu povedala,
že idem teda s deťmi preč a povedal mi, že ak ich zoberiem tak ma podreže.“ dôstojník: „A vy ste
teraz v bezpečí, ste zvlášť niekde?“, poškodená: „Som v izbe.“, dôstojník: „Dobre pani, posielame tam

kolegov dobre? Prídu tam.“, poškodená: „Dobre ďakujem.“, dôstojník: „No prosím a manžel sa ako volá
pani?“, poškodená: „Prosím?“, dôstojník „Ako sa volá manžel?“, poškodená: „A. A.“, dôstojník: „A. A.,
dobre. Posielame tam kolegov.“, poškodená: „Dobre, ďakujem.“, dôstojník: „Majte sa pekne, dopočutia.“,
poškodená: „Dovi.“Podľa psychiatrického znaleckého posudku obžalovaný v čase stíhaného skutku netrpel žiadnou
duševnou chorobou v pravom zmysle slova, tj. depresívnou poruchou v zmysle tzv. veľkej depresie,

psychózy (napr. žiarliveckou alebo perzekučnou paranojou vrátane psychotickej dekompenzácie
poruchy osobnosti), ani poruchou osobnosti, ako ani intoxikáciou návykovou látkou. Len situačne boli
u neho akcentované narcistické rysy osobnosti, nie v zmysle plne vyjadrenej osobnostnej patológie,
tj. poruchy osobnosti (po starom psychopatie), ale len situačne a pri chronifikácii konfliktov ako zdroju
diskomfortu demaskované a zviditeľnené osobnostné prejavy. Ani v čase vyšetrenia u neho nebola

prítomná žiadna duševná choroba v pravom zmysle slova, či už depresia alebo psychóza (blud,
paranoja). Obžalovaný v čase stíhaného skutku vedel plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania,
aj mohol svoje konanie plne ovládať. Ponechanie obžalovaného na slobode z čisto psychiatrického
hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečné, nakoľko netrpí duševnou chorobou, ani osobnostnou
patológiou a ani závislosťou s jej prípadnými (najmä psychotickými) komplikáciami. Vzhľadom na
absenciu duševnej patológie, ako aj vzhľadom na aktuálne vyriešenie situačných premenných, ktoré

viedli ku konfliktnému vzťahu oboch aktérov (nedávny rozvod manželstva obvineného a poškodenej a
ich bývanie v odlišných domácnostiach), sa jeho prognóza javí dobrá. Obžalovaný plne chápe zmysel
a účel trestného konania proti nemu vedeného.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku nespáchal žiaden trestný

čin. Vo výpise z evidencie priestupkov má evidované celkom tri postihy za priestupky na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V prepise udalosti zaznamenanom v informačnom systéme Policajného zboru sa ku stíhanému skutku
uvádza, že obžalovaný ako neliečený psychiatrický pacient si 14.11.2203 asi o 19:00 hod. v byte zobral

kuchynský nôž, dal ho do vrecka, popritom plakal a rozhodol sa ísť von poprechádzať. Poškodená, ktorá
sa nachádzala taktiež v byte spolu dcérami ho chytila a povedala mu, že čo to robí a nech to nerobí
pred deťmi. On si nožík vybral, podal ho žene a odišiel von poprechádzať sa. O 10 minút sa vrátil,
začal umývať riady a tváril sa, že sa nič nestalo. Poškodená preventívne zavolala na tiesňovú linku.
Poškodená uviedla,

že obžalovaný v minulosti opakovane posielal iným osobám SMS, že sa chce zabiť, avšak teraz
neposlal žiadnu SMS. Správanie obžalovaného sa už asi 6 mesiacov neustále stupňuje. V súčasnosti
iba plače, preto mu bola privolaná RZP. Obžalovaný sa nikde nelieči, rodičia manžela jej uviedli, že on
je taký už od narodenia, nepije alkohol, neužíva drogy a ani lieky. Následne hliadka čakala na rýchlu
zdravotnú pomoc, či bude obžalovaný prevezený do Fakultnej nemocnice Trenčín psychiatriu. Tiež je

zaznamenaný výňatok z hovoru poškodenej na tiesňovú linku, podľa ktorej vo výťahu II., obžalovaný sa
vyhrážal poškodenej, že ju podreže ak si zoberie deti a odíde s nimi. Predtým sa chcel ísť podrezať on.
Poškodená je v bezpečí v izbe.

Podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trenčín, Psychiatrickej kliniky bola u obžalovaného

záverovaná diagnóza F43.2 Adaptačné poruchy. Obžalovaný bol privezený rýchlou zdravotnou
pomocou, bez polície. Podľa udania záchranára poškodená volala políciu s tým, že obžalovaný povedal,
že sa chce zabiť, polícia zavolala rýchlu zdravotnú pomoc. Situácia na mieste bola veľmi neprehľadná a
nie jednoznačná. Nebolo zrejmé, kto eskaluje ich manželský konflikt, polícia nôž nenašla. Obžalovaný
spolupracoval. Subjektívne udal, že manželstvo s poškodenou je skôr na oko kvôli deťom, vzťah je málo

funkčný, posledné mesiace sa to zhoršuje výrazne, vzťah je už asi na konci, on už nevládze, je pravda
že posledné 3 mesiace ho napadne, že je zúfalý zo vzťahu, z poškodenej a že radšej by bol, keby nebol,
ak by sa mu niečo stalo. Isto by si sám neublížil, nikdy nerozmýšľal nad spôsobom, nikdy nič nechystal,
keď je hádka a konflikt, tak ho napadne, že radšej keby nebol. To sa stalo aj dnes, hádka, poškodenej
povedal, že nevie veci riešiť, či sa má už zabiť, bol to skôr hnev a bezradnosť, určite nie, že by chcel dnes

končiť so životom. V hádke chce odísť na 10 – 20 minút von sa ukľudniť. Tak bolo aj dnes, poškodená
ho nechcela pustiť, stála pred dverami, ale podarilo sa mu nakoniec odísť, za 15 minút sa vrátil, po
chvíli prišla polícia, o ničom nevedel, zostal šokovaný. Určite žiaden nôž v ruke nemal, ani vo vrecku,
nechápe, kde to poškodená vzala, dcéry plakali, keď tam, bola polícia. Poškodenej sa nikdy nevyhrážal,
že by jej nejak ublížil, nikdy jej neublížil. Obžalovaný bol lekárom dotazovaný, keďže poškodená, ktorej

sám zavolal, mu v telefóne povedala, že ju pred pár mesiacmi napadol a že sa jej opakovane vyhrážal,
že ju podreže, bála sa ho, trvalo to pol roka, vie sa vynikajúco pretvarovať, hrať poškodeného a slabého,
pritom to tak nie je. K tomu obžalovaný dodal, že stalo sa pred pár mesiacmi, že ho ťahala v byte za
ruku, vtedy jej ruku silno mykol, pričom sa ona o niečo udrela. Krv nevidel, ale mala na ruke modrinu,ktorú si sama potom fotila. Asi pred mesiacom písal správu kamarátke, že už nevládze a niekedy sa
mu nechce žiť, ale nie, že by to spravil – máva také chvíle posledné 3 mesiace po hádke poškodenou.
Poškodená v telefóne pôsobila stenicky a nahnevane, bola ale lekárom informovaná, že obžalovaného

tam proti jeho vôli nechať nemôže, nejde o výraznejšie suicidálne riziko a ak sa ho obáva, alebo dôjde
k vyhrážaniu alebo násiliu, musí
vec riešiť s políciou, nejde o vážnejšiu duševnú chorobu.

Uznesením G./C. z 27.09.2024 bola vec pôvodne vedená pre podozrenie zo spáchania prečinu

nebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Tr.zák.,zktoréhobolpodozrivýotecpoškodenejaktorého
sa mal dopustiť na obžalovanom 14.11.2023 o 23:00 hod. tak, že sa po predchádzajúcej hádke mal
vyhroziť obžalovanému slovami „zabijem ťa“, odovzdaná Okresnému úradu Trenčín na prejednanie
priestupku, keď výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady
trestného konania podľa Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru,
že stíhaný skutok sa stal, tento skutočne vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný. Po tom, ako súd na podklade vyššie uvedených
zistení stíhaný skutok podrobil (povinnému) skúmaniu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., ale dospel k záveru,
že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku obžalovaného je jeho závažnosť nepatrná.

Ku prezentovanému záveru o tom, že stíhaný skutok sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho
obžalovaný, súd v predovšetkým konštatuje, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonaného
vyvstali dve skupiny dôkazov, resp. na hlavnom pojednávaní boli prebrané dve skupiny skutočností,
a to jednak dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech (neviny) obžalovaného, kam treba zaradiť

predovšetkým jeho vlastnú výpoveď a jednak dôkazy a skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne vytvorili
ucelenú, ničím neprerušenú a logickú reťaz navzájom previazaných priamych a nepriamych dôkazov
obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčujúcich, kam treba
zaradiť najmä výpovede poškodenej a svedkyne H., ale aj svedkov F. I. a C., zvukovú nahrávku, prepis
udalosti, lekársku správu a v neposlednom rade aj logické závery z celého vykonaného dokazovania

plynúce.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, z vykonaného dokazovania – zhodných výpovedí obžalovaného a
poškodenej bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že 14.11.2023 večer, približne o 19:00 hod., ktorý
čas okrem výpovedí týchto osôb, potvrdzuje aj výpoveď svedkyne H., ktorá citovala správy, ktoré

jej v takom časovom úseku daného dňa posielala poškodená, kde je zrejmá práve uvedená časová
súvislosť, došlo v byte v mieste trvalého bydliska obžalovaného a poškodenej, vtedy ešte manželov,
ako aj ich dvoch dcér, k výmene názorov medzi obžalovaným a poškodenou. Táto výmena názorov,
resp. hádka bola následkom disfunkčného manželstva obžalovaného s poškodenou, ktoré smerovalo
k rozvodu (okrem výpovedí obžalovaného a svedkyne takýto záver plynie aj z lekárskej správy, kde to

lekárovi uviedol sám obžalovaný), kedy obžalovaný najskôr oznámil poškodenej, že chce predať byt,
ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, kde ale poškodená naliehala, aby obžalovaný na ňu polovicu bytu
prepísal, a to zrejme z dôvodu materiálneho zabezpečenia jej ako aj dvoch spoločných dcér, keďže
poškodenásamanebolaspoluvlastníčkoudanéhobytu,resp.domáhalasaodpovedenaotázku,čobude
s bytom ďalej. Z hľadiska skutkovej vety podanej obžaloby a teda trestnoprávne relevantného stíhaného

konania nie sú dôvody samotnej výmeny názorov až tak smerodajné, tvoria ale akýsi „predobraz“
následného sledu udalostí, z ktorých časť tvorí skutkovú vetu podanej obžaloby. Z totožného dôvodu
(lebo sa nič také obžalovanému nekládlo za vinu) nebolo rozhodné ani to, či obžalovaný pred opustením
domácnosti za účelom ukľudnenia sa poškodenej povedal niečo v tom zmysle, či sa má zabiť, aby
sa to už konečne všetko vyriešilo, ako on sám vypovedal, alebo sa rozplakal, začal hovoriť, že už

takto ďalej nevládze a chcel odísť z bytu s tým, že predtým si bol v kuchyni zobrať nožík, čo mu ale
poškodená nedovolila držiac ho oboma rukami za bundu v tvárou v tvár mu hovoriac, aby to nerobil,
lebo má dve malé deti a nikomu by tým nepomohol, až kým jej nožík obžalovaný nedal a vrátil sa
do obývačky, ako zas vypovedala poškodená. Z hľadiska skutkovej vety podanej obžaloby a tedatrestnoprávne relevantného stíhaného konania je ale smerodajné, ako bez akýchkoľvek pochybností
vyplynulo z výpovede priamej svedkyne – poškodenej potvrdenej výpoveďou nepriamej svedkyne H.
a podporenej tiež logickými súvislosťami, ktoré vyplynuli z ostatného vykonaného dokazovania, čo

súd ešte rozvinie nižšie, že po tejto prvotnej výmene názorov nasledovala v obývačke bytu ďalšia
komunikácia obžalovaného a poškodenej, kde najskôr poškodená požiadala obžalovaného, aby opustil
byt, aby ich dcéry nevideli hádať sa, čo ale obžalovaný odmietol, na čo mu poškodená uviedla, že z bytu
odíde aj s dcérami, na čo potom obžalovaný vyslovil, že ak mu poškodená zoberie deti, tak ju podreže.
Toto dokonca po výslovnej otázke poškodenej zopakoval. Potom obžalovaný, evidentne aby sa ukľudnil,

byt na nejaký čas opustil, aby sa neskôr vrátil tváriac sa, že sa nič nestalo. V čase, kedy obžalovaný
v byte nebol, poškodená elektronicky komunikovala so svojou matkou – svedkyňou H., kde sa dohodli,
že svedkyňa s jej manželom prídu po ňu a deti do Trenčína a súčasne volala na tiesňovú linku, kde
oznámila, čo sa predtým stalo. Toto je zrejmé z výpovedí poškodenej, svedkyne H. a nahrávky hovoru
na tiesňovú linku. Chvíľu po návrate obžalovaného do bytu na miesto dorazila hliadka polície, pričom
obžalovanému bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, bol prevezený na vyšetrenie na Psychiatrickú

klinikuFakultnejnemocniceTrenčín,kdebolvyšetrenýanásledneprepustený,akojezrejmézvýsluchov
obžalovaného, poškodenej, svedkov ppráp. L., stržm. G. a M., ale aj lekárskej správy. V čase, kedy
obžalovaný opäť v byte nebol, poškodená zbalila nevyhnutné veci a o incidente informovala aj svedka
F. I., ktorého žiadala, aby na miesto prišiel a ktorý, aby tam nešiel sám, so sebou zobral svedka C.,
ako všetci menovaní v zásade zhodne vypovedali. Tí na miesto prišli ešte v čase, kedy obžalovaný

stále v byte nebol, kde po komunikácii s poškodenou a príchode obžalovaného do bytu tohto zobrali
na „dohovorenie“ mu pred bytovku. O tom zas zhodne vypovedali obžalovaný i svedkovia F. I. s C..
Následne už na miesto prišla svedkyňa H. s jej manželom, aby poškodenú a jej dcéry zobrali z Trenčína,
pričom keď sa aj s vecami premiestňovali z bytu do auta, čo obžalovaný namietal, prebehla komunikácia
medzi obžalovaným a manželom svedkyne H., otcom poškodenej, ktorá bola predmetom samostatného

trestného konania, kde ako podozrivý zo spáchania trestného činu bol otec poškodenej. Tento posledný
skutkový záver vyplynul zo zhodných, vzájomne sa dopĺňajúcich výpovedí obžalovaného, poškodenej,
svedkyne H. a svedkov F. I. a C., ako aj uznesenia ORP-750/TN-TN-2024 z 27.09.2024.

Čo sa týka už skôr načrtnutého záveru súdu, že z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek

pochybností vyplynulo, že po tom, ako poškodená obžalovanému uviedla, že z bytu odíde aj s dcérami,
obžalovaný vyslovil, že ak mu poškodená zoberie deti, tak ju podreže, je pravdou, že obžalovaný toto
v celom rozsahu poprel s tým, že sa nikdy nikomu, teda ani poškodenej, nijako nevyhrážal. Poukazuje
súd ale na usvedčujúcu skupinu dôkazov reprezentovanú predovšetkým výpoveďou poškodenej ako
priamej svedkyne, ktorá v tomto smere vypovedala konzistentne v priebehu celého prípravného konania

a aj na hlavnom pojednávaní. Potvrdená bola výpoveď poškodenej v tejto jej zásadnej časti výpoveďou
nepriamej svedkyne H., ktorá o obžalovaným vyslovených vyhrážkach mala bezprostrednú vedomosť
práve od poškodenej, a to na základe ich vzájomnej elektronickej komunikácie v inkriminovanom čase
prebiehajúcej, kedy poškodená svedkyni po 19:00 hod. najskôr napísala, že volala policajtov, ktorí aj
prídu a neskôr jej napísala aj to, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju podreže, ak odíde s deťmi.

Ďalej túto zásadnú časť výpovede poškodenej potvrdzuje zvuková nahrávka telefonátu poškodenej
na tiesňovú linku 14.11.2023 o 19:12 hod., kde poškodená v komunikácii s operačným dôstojníkom,
počas ktorej znela rozrušene, vystrašene a plačlivo, uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju
podreže, keď si zoberie deti, ktorý údaj zo zvukovej nahrávky bol prevzatý aj do správy o udalosti.
Nie je preto dôveryhodnosť výpovede svedkyne žiadnym vykonaným dôkazom (s výnimkou výpovede

obžalovaného) spochybnená, naopak, táto v spojení s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania
spoločne vytvárajú presvedčivú a logickú verziu sledu udalostí, z ktorej časť tvorí skutkovú vetu podanej
obžaloby. Netreba v tomto smere tiež opomínať výpovede svedkov F. I. a C., ktorých si „na pomoc“
poškodenázavolala(zavolalasvedkaF.I.aten,abynešielsám,sosebouzobralsvedkaC.),ktorídobytu
prišli ešte skôr, ako sa z vyšetrenia na psychiatrii vrátil obžalovaný a ktorí zhodne popísali rozrušené,

vyľakané až plačlivé rozpoloženie poškodenej, keď im hovorila o situácii, ktorá medzi obžalovaným
a ňou vznikla. Nemení nič na prezentovaných záveroch súdu ani to, že len svedok C. pripustil, že
poškodená mohla spomenúť aj vyhrážky obžalovaného, pričom svedok F. I. to dokonca výslovne vylúčil.
V prvom rade platí, že pamäťová stopa svedkov plynutím času slabne, čo platí o to viac, že od stíhaného
skutku uplynula doba viac ako jeden rok. Nie je tiež žiadna logika v tom, že ak by obžalovaný vyhrážky

nevyslovil, poškodená by sa uisťovala, či to myslel vážne, následne by úplne zhodne popísala tieto
vyhrážky telefonicky na tiesňovú linku a aj elektronicky svedkyni H., ktorú by súčasne požiadala, aby
ju s dcérami odviezla z Trenčína a napokon v čase, kedy bol obžalovaný na vyšetrení na psychiatrii,
by v evidentnej obave z naplnenia obžalovaným vyslovených vyhrážok na miesto volala ako pomocsvedka F. I., o ktorom sa domnievala, že po návrate obžalovaného do bytu (podľa lekárskej správy bolo
prepustenie obžalovaného z psychiatrie poškodenej oznámené priamo ošetrujúcim lekárom) ako jeho
kolega zabráni eskalovaniu situácie. Práve naopak, všetky tieto logické súvislosti ešte viac umocňujú

dôveryhodnosť výpovede poškodenej v tejto jej zásadnej časti.

Riadiac sa týmito závermi a úvahami súd konštatuje, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
a skutočnosti na hlavnom pojednávaní prebraté tvoria ucelenú, ničím neprerušenú a logickú reťaz
navzájom previazaných priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých mal bez akýchkoľvek

relevantných pochybností dokázané, že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu
a ten ho aj spáchal.

Záver o tom, že stíhaným skutkom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho
trestného činu – stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. – tiež vyplynul z vykonaného dokazovania.

Obžalovaný sa totiž vyslovením vyhrážky „ak mi zoberieš deti, tak Ťa podrežem“ poškodenej vyhrozil
smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, keďže poškodená zo strachu volala políciu,
vyhrážku oznámila svedkyni H., ktorú žiadala, aby ju aj dcéry odviezla z Trenčína a napokon, keď už
vedela, že obžalovaný bude prepustený z vyšetrenia na psychiatrii v evidentnej obave z naplnenia
obžalovaným vyslovených vyhrážok na miesto volala svedka F. I., o ktorom sa domnievala, že ako

kolega obžalovaného zabráni eskalovaniu situácie. Obžalovaný pritom spomenutú vyhrážku vyslovil
voči blízkej osobe – vtedajšej manželke (objektívna stránka stíhanej /kvalifikovanej/ skutkovej podstaty).
U obžalovaného sa jedná o osobu trestne zodpovednú z hľadiska veku a príčetnosti (subjekt stíhanej
skutkovej podstaty), pričom obžalovaný konal v priamom úmysle (vedel a chcel sa poškodenej vyhroziť
– subjektívna stránka stíhanej skutkovej podstaty), čo je zrejmé z okolností stíhaného skutku, keď ten

nasledoval po hádke s poškodenou, v rámci ktorej poškodená obžalovanému povedala, že odíde aj
s dcérami.

Ako už súd načrtol vyššie, podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. (povinne) skúmal, či vzhľadom na tam uvedené
kritériá neprichádza do úvahy aplikácia tzv. materiálneho korektívu. Po takomto skúmaní dospel

k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, je závažnosť stíhaného skutku nepatrná. Čo sa
týka spôsobu vykonania činu, súd poukazuje, že došlo k vysloveniu slov napĺňajúcich dikciu § 360
ods. 1 Tr. zák. len jedenkrát, bez náznaku akejkoľvek fyzickej agresie, pričom obžalovaný v ďalších
vyhrážkach už nepokračoval a teda situáciu ďalej neeskaloval, naopak miesto konfliktu opustil. Keď sa

po nejakom čase do bytu vrátil, bol už kľudný, ako keby sa nič nestalo. Navyše, na podklade výpovede
poškodenej, zvukovej nahrávky hovoru, prepisu udalosti a lekárskej správy možno vyvodiť nielen to,
že poškodená sa bála o seba, ale aj to, že sa bála o obžalovaného, aby si ten niečo sám neurobil.
Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného,
nemohlo zostať nepovšimnutým, že u obžalovaného sa už dlhšie prejavovala frustrácia z nefungujúceho

manželstva, čo na neho veľmi negatívne vplývalo a sám rozmýšľal, čo aj prezentoval tretím osobám,
nad tým, že by možno bolo lepšie, keby nebol, keby sa mu niečo stalo. O tom samozrejme vedela aj
poškodená, keď sama na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala vedomosť o správe v takom znení,
ktorú písal inej žene. Bolo ďalej dokázané, že stíhaný skutok bol následkom predchádzajúcej verbálnej
výmeny názorov medzi obžalovaným a poškodenou týkajúcej sa usporiadania vzťahov k bytu, ktorý

patril výlučne obžalovanému, na čas po rozvode, kedy poškodená celkom nešťastne u obvineného
podnietila neprimeranú reakciu predstavujúcu podstatu stíhaného skutku tým, že obžalovanému v
takto vypätej atmosfére povedala, že odíde aj s dcérami (ako uviedla sama poškodená a vyplynulo
aj z ostatného vykonaného dokazovania). K hrozbe jej odchodu aj s dcérami došlo napriek tomu, že
ako totožne uviedli obžalovaný a poškodená, obžalovaný bol a je dobrým otcom, dcéry ho mali a

majú rady, obžalovaný bol a je na ne silno citovo naviazaný. Vo vzťahu k následkom stíhaného skutku
je treba poukázať, že po stíhanom skutku začali obžalovaný a poškodená bývať oddelene. Prebehol
rozvodichmanželstva,vrámciktoréhonajskôrpoškodenážiadalazveriťdcéryvýlučnedosvojejosobnej
starostlivosti, následne ale vznikla medzi nimi dohoda na striedavej osobnej starostlivosti, z čoho je
zrejmé, že u poškodenej nevznikol trvalý negatívny pohľad na obžalovaného, ale tohto stále vníma

ako dobrého otca, pretože v opačnom prípade by s takouto dohodou určite nesúhlasila. Tiež sa žiada
pripomenúť, že stíhaný skutok bol celkom ojedinelým excesom z inak riadneho života, ktorý obžalovaný
pred jeho spáchaním viedol.Prihliadnuc na tieto závery súd konštatuje, že závažnosť stíhaného skutku bola nepatrná, preto sa za
aplikácie § 10 ods. 2 Tr. zák. nejedná o prečin.

Keďže súd dospel k záveru, že síce sa stíhaný skutok stal a spáchal ho obžalovaný, z pohľadu tzv.
materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) ale nie je prečinom, zaoberal sa dôsledne aj tým, či by
stíhaný skutok nemal iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie či disciplinárne
previnenie, ak by o ňom ešte mohol konať. V prípade pozitívneho záveru totiž neprichádzalo do úvahy
rozhodnutie (rozsudkom) o oslobodení obžalovaného spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm.

b) Tr. por., ale muselo byť rozhodnuté (uznesením) o postúpení veci inému orgánu príslušnému na
konanie o priestupku, služobnom previnení či disciplinárnom previnení. To priamo vyplýva z rozhodnutia
publikovaného pod R 6/1965, súčasne ale nepriamo vyplýva aj z dikcie § 284 ods. 1 Tr. por..

Dospel súd v tomto smere k záveru, že stíhaný skutok síce z pohľadu tzv. materiálneho korektívu (§ 10
ods. 2 Tr. zák.) nie je prečinom, súčasne sa ale jedná o konanie protiprávne, ktoré by svojou intenzitou

mohlo naplniť znaky priestupku, napríklad priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku,
keďže ním obžalovaný mohol úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na
zdraví alebo iným hrubým správaním. Pri tomto jeho závere sa nevyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek
pochybností zistené a konštatované, že stíhaný skutok skutočne aj priestupkom je, pretože prípadné

rozhodnutie o postúpení veci vyžaduje len odôvodnený predpoklad, že príslušným orgánom môže byť
takto posúdený. V tejto časti súd ďalej preskúmal, či sa o stíhanom skutku ako priestupku ešte môže
konať, tj. či nie je takýto domnelý priestupok premlčaný, pričom s odkazom na dikciu § 20 ods. 1, ods. 2
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku je zrejmé, že
k takémuto premlčaniu ku dňu rozhodnutia súdu nedošlo. Stíhaný skutok bol spáchaný 14.11.2023, kedy

dvojročná premlčacia lehota upravená v § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom
v čase spáchania stíhaného skutku začala plynúť, pričom sa podľa § 20 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku do jej plynutia vôbec nezapočítava
doba vedenia trestného stíhania, tj. doba od nasledujúceho dňa, kedy bolo začaté trestné stíhanie
až doposiaľ, keďže toto trestné stíhanie stále nebolo právoplatne skončené. Pretože celý tento čas

premlčacia lehota tzv. spočíva, nemohla uplynúť.

Riadiac sa vyššie podrobne rozvedenými skutočnosťami súd aplikujúc § 280 ods. 2 Tr. por. vec
obžalovanéhopostúpilOkresnémuúraduTrenčín,pretožezistil,ženejdeotrestnýčin,alestíhanýskutok
by mal prejednať okresný úrad ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením uznesenia je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.