Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 8P/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424201506
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Linda Száraz

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424201506.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Lindou Száraz, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.

A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: matka A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX/XX, v konaní zastúpená:
Mgr. Dana Hanková, advokátka, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, IČO: 42 122 899 a otec G.
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., H. I. X, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, v zastúpení JUDr. Ing. Petra Štofková, advokát,
o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a na zmenu úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/18/2019 - 379 zo dňa 26.11.2020 v časti
o výške výživného na maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné na maloletého sa z v y š
u j e zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, ktorú sumu otec je p o v i n n ý platiť
vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od 01.04.2024.

II. Zročné výživné na maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.04.2024 do 11.04.2025
v sume 1440,- eur otec je p o v i n n ý splácať po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do

vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a.

IV. Matka je p o v i n n á zaplatiť sumu 173,20 eur titulom trov znaleckého dokazovania na účet
tunajšieho súdu do 3 dní, od právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je p o v i n n ý zaplatiť sumu 273,20 eur titulom trov znaleckého dokazovania na účet tunajšieho

súdu do 3 dní, od právoplatnosti rozsudku.

VI. Štátu sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči matke a otcovi v rozsahu 100 %.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2024 domáhala zvýšenia výživného na
maloletého zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu

vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Návrh odôvodnila tým, že v čase
ostatného rozhodovania mal maloletý J. roky a navštevoval A. školu. V súčasnosti navštevuje E. školu.
Z toho dôvodu narástli výdavky na maloletého, v súvislosti s nástupom do školy, mimoškolských aktivít
ale aj v súvislosti s nárastom cien potravín a ostatných vecí, pričom otec okrem výživného navyše ničneprispieva a všetky mimoriadne výdavky platí ona. Otec trávi čas s dieťaťom tak, ako je to uvedené
v rozsudku, ale všetky veci k otcovi mu balí ona (oblečenie ,školské potreby atď.).
Doplnením návrhu doručeným súdu dňa 02.05.2024 matka žiada zmeniť úpravu styku otca s maloletým

tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.11.2020, č.k. 7P/18/2019-379
v časti o úprave styku počas bežného roka tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. A., nar.
XX.XX.XXXX tak že, otec si prevezme maloleté dieťa zo školského zariadenia v piatok o 15.00 hod.,
a je povinný ho odovzdať matke v nedeľu o 17.00 hod v mieste jej bydliska. Odôvodnila to tým, že
dňa 02.05.2024, sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov ohľadne zvýšenia výživného na maloleté

dieťa. Maloletý bol pred týmto stretnutím vypočutý na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa
vyjadril, že mu súčasná úprava styku s otcom nevyhovuje nakoľko je obdobie strávené u otca pre neho
dlhé a chcel by tento čas (tj. od štvrtka párneho týždňa od 15.00 hod. do nasledujúceho utorka do 8.00
hod.)skrátiťnakoľkomuchýbamatka.Ztohtodôvodunavrhujú,abybolivykonanépohovorysmaloletým
ohľadne úprav styku a následne by bol styk upravený v zmysle jeho predstáv.

2.Matkanainformatívnomstretnutíapojednávaniachzotrvalanapodanýchnávrhoch. Uviedla,ženávrh
na zvýšenie výživného podala z dôvodu, že otec okrem bežného výživného a zopár platieb (v septembri
prispel na potreby školy sumou 50,- eur, raz prispel na lieky sumou 20,- eur a na narodeniny dostal
maloletý od starých rodičov 20,- eur, za ktoré mu kúpila snehule) maloletému neprispieva ničím iným.
Dieťa má bežné výdavky, závažnejšie zdravotné problémy nemá, chodia len k psychológovi, z dôvodu

jeho vysokej inteligencie. Maloletý chodí na plávanie, raz ho zaniesol aj otec. Na futbal ho nosieva otec
v čase, keď sa styk realizuje u neho realizuje. Maloletý chodí v lete do táborov, naposledy bol dva týždne
v júli a týždeň v auguste, z toho júlový tábor zaplatili s otcom na polovicu a augustový tábor zaplatila
matka. Otec bežné výživné platí riadne, nedoplatok nemá. Na sviatky dieťaťu kupuje darčeky. So synom
sa stretáva podľa poslednej úpravy styku. K návrhu na zúženie styku otca s maloletým uviedla, že ho

podávala z dôvodu, lebo sa maloletý zdôveril kurátorke, že s otcom chce tráviť menej času, lebo ho
nosieva do krčmy resp. že sa u neho nudí. Doteraz sa styk realizuje v zmysle ostatného rozhodnutia,
ale dieťa si želá chodiť k otcovi len na víkendy. Maloletý svoj názor otcovi nepovedal, pretože sa
ho bojí. Ďalej uviedla, že maloletému bolo vyšetrením v CPPP zistené vyššie IQ. Prejavovalo sa to
nekľudom i neschopnosťou spracovávať emócie, ktoré v ňom vyvolával otec svojimi vyjadreniami, že

ona je klamárka. Preto s maloletým navštívila psychologičku, ktorá maloletého usmernila v tom, ako
sa má so svojimi emóciami vyrovnať. Zatiaľ chodí na uvoľňovacie cvičenia s tým, že podľa vyjadrenia
psychologičky ďalší psychologický postup s dieťaťom začne riešiť až po skončení tohto konania. Na
poslednom pojednávaní upresnila, že sa zvýšil poplatok za futbal zo sumy 90,- eur na 130,- eur
mesačne. Od januára 2025 má matka priemerný čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia vo

výške 1200,- eur spolu s daňovým bonusom, ktorý sa od januára 2025 znížil zo sumy 140,- eur na sumu
100,- eur mesačne. Naďalej zotrvala na zúžení styku otca s maloletým.

3. Otec na informatívnom stretnutí rodičov uviedol, že s podaným návrhom na zvýšenie výživného
nesúhlasí. Platí aj mimoriadne výdavky. Neopodstatneným výdavkom je výdavok na barbera, u riadneho

kaderníka sa platí 7 eur. Taktiež neuznáva výdavok na kredit a vreckové, lebo si myslí, že dieťa v jeho
veku by mobil nemal mať a nemyslí si, že dieťa dostáva nejaké vreckové. Pokiaľ ide o návrh na zmenu
styku, zatiaľ s tým nesúhlasí, aby sa to upravovalo na základe jedného vyjadrenia. Je za to, aby sa
to objektívne posúdilo. Nezdá sa mu, že je u neho dlho a nemal ten pocit, že by u neho maloletý
nechcel byť taký čas. Na pojednávaniach uviedol, že to, že sa dieťa malo vyjadriť, že chce mať zúžený

styk sa dozvedel na ISR a veľmi ho to zaskočilo, pretože maloletý sa u neho vždy normálne správal,
pred zaspatím sa ho dožadoval, absolútne nič nenaznačovalo tomu, že dieťa má nejaký problém
s nastaveným stykom. Maloletý mu neskôr porozprával, čo všetko mu mama nasľubovala, ak sa mu
zúži styk. Zo začiatku mal sľúbené, že bude mať novú posteľ, neskôr že bude môcť spať s mačičkami.
Maloletý sa na kuratele vyjadril, že 11 dní chce byť u mamy a 3 dni u neho, potom tam ale začal plakať

a doma sa mu za to čo povedal, ospravedlňoval. Otcovi logicky nesedí čo hovorí matka, pretože maloletý
na prvom sedení dostal lístočky, z ktorých si mohol vyskladať frekvenciu stykov a vybral si ten lístoček,
ktorý bol počtom dní zhruba totožný ako to majú teraz.

4. V konaní bol vypočutý aj maloletý, ktorý si z dôvodu obáv voči otcovi neželal, aby súd prečítal

účastníkom konania zápisnicu z jeho výsluchu. Maloletý sa k otázke zmeny úpravy styku vyjadril v tom
smere, že si želá styk s otcom zúžiť.5. Právna zástupkyňa matky navrhla upraviť styk tak, ako sa vyjadril maloletý. Nevedia, ako sa
vyjadril maloletý na pojednávaní, ale aj na pohovoroch na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pred
pracovníčkou niekoľkokrát povedal, že si neželá takto široký styk a želá si ho zúžiť. Samotný návrh

za zúženie styku bol podávaný na jeho podnet, v podstate na jeho želanie, že si neželá takýto dlhý
čas tráviť s otcom. A teda predpokladajú, že dôvody, pre ktoré sa tak rozhodol, objasnil súdu. Matka
navrhovala od piatku do nedele a v prípade, že sa maloletý vyjadril v iných intenciách, tak navrhujú, aby
bola úprava styku upravená tak, ako sa vyjadril maloletý. Ak by mal súd za to, že na pojednávaní odzneli
tak závažné skutočnosti, pre ktoré by došlo k zúženiu styku, navrhuje zvážiť aj vydanie neodkladného

opatrenia. Čo sa týka výšky výživného, pridržiavajú sa podaného návrhu a teda ak by došlo k zúženiu
styku, tak je potrebné túto skutočnosť zohľadniť a mala by sa pretransformovať a ukázať v samotnej
výške výživného, pričom sa pridržiavajú podaného návrhu zmeniť rozsudok tunajšieho súdu v sp. zn.
7P/18/2019 tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne,
a to počnúc dňom podania návrhu vždy do 15-dňa toto ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

6. Právna zástupkyňa otca uviedla, že neoboznámenie účastníkov konania s výsluchom dieťa považuje
za zásadné a veľmi vážne pochybenie a porušenie práv účastníkov konania, v tomto prípade
predovšetkým otca, nakoľko sa javí, že maloletý sa počas svojej výpovede vyjadril k určitým výhradám
vo vzťahu k otcovi, s ktorými ich však súd odmietol oboznámiť. Civilný sporový poriadok upravuje postup,
akým spôsobom má byť účastník konania oboznámený s výpoveďou a nie je prípustná situácia, aby

súd rozhodoval na základe dôkazu, ku ktorému sa účastník konania nemá právo vyjadriť. V tomto
smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5CdO/103/2018, kde bolo
konštatované porušenie práva účastníka konania už len v tom, že z výsluchu maloletého sa neurobil
zvukový záznam, ale len zápisnica, ktorá bola následne účastníkom oboznámená. Pokiaľ sa maloletý
vyjadril tak, že by chcel tráviť s otcom menej času, úlohou súdu a predovšetkým kolízneho opatrovníka

by malo byť pracovať s dieťaťom a s rodičmi tak, aby sa prípadné výhrady vyjasnili, aby bol rodič
oboznámený, prípadne usmernený, čo sa týka jeho správania voči dieťaťu. Je však neprípustné, aby
výpoveď dieťaťa bola bez akéhokoľvek kritického pohľadu premietnutá do rozsudku súdu bez toho,
aby sa pracovalo s rodičmi na odstránení príčin prípadného narušeného vzťahu alebo výhrad dieťaťa.
V danom prípade tu máme otca, ktorý je schopný, ochotný a má záujem sa o svojho syna starať v čo

najväčšej miere a domnievame sa, že výsledkom tohto konania by nemalo byť prípadné zúženie styku
otcasosynom,aletakakosomuviedla,skôrprácanazlepšeniekomunikácie.Nakoľkosúdnásponechal
v nevedomosti ohľadom výsluchu a výpovede maloletého, ťažko sa reaguje aj čo sa týka konečného
návrhu, otec však v každom prípade trvá na tom, aby rozsah styku, ktorý má so synom, bol zachovaný,
eventuálne si vie predstaviť iné rozloženie dní, pokiaľ by to maloletému viac vyhovovalo, avšak za

žiadnych okolností nie menší rozsah dní. K tomuto je potrebné uviesť, že v konečnom dôsledku aj
matka v rámci komunikácie s otcom aj po poslednom pojednávaní povedala, že nechce, aby výsledkom
tohto konania bolo to, že otec bude tráviť menej času so synom a mimosúdny návrh, ktorý prejednávali,
bol v rozsahu predĺženého víkendu a jednej prespávacej noci cez týždeň, čím by sa skrátil počet dní
pre otca o jeden deň, avšak ani s týmto otec nechcel súhlasiť z dôvodov, ktoré som uviedla. Čo sa

týka výživného, súd v prvom rade musí vyhodnotiť zmenu pomerov, či nastala a v akom rozsahu od
posledného rozhodovania vyživovacej povinnosti, kde netreba zabudnúť na to, že matke od posledného
rozhodovania odpadla jedna vyživovacia povinnosť a zvýšil sa jej príjem približne v rovnakej miere, ako
sa zvýšil aj príjem otca. Matka žiada zvýšiť výživné 2,5 násobne oproti stavu k dnešnému dňu, čo je
zvýšenie neprimerane vysoké a nezodpovedá ani preukázaným výdavkom na maloletého, ktorý žiadne

špeciálnevýdavkynemáatedamatkadokladovalalenbežnévýdavky.Vkonečnomdôsledkumatkabola
ochotnásúhlasiťsvýživným150eur,ktorébolodojednávanévrámcirodičovskejdohodyaktejtodohode
nedošlo len preto, lebo otec nechcel súhlasiť so znížením rozsahom styku. Na základe uvedeného má
za to, že aj matka sama uznala, že pokiaľ by sa rozprávali o primeranom zvýšení výživného, toto by
malo byť niekde na úrovni maximálne 150 eur, s čím by otec súhlasil.

7. Kolízna opatrovníčka uviedla, že na základe výpovede maloletého na pojednávaní má za to, že je
potrebné, aby súd rešpektoval priane dieťaťa, ktoré si neželalo, aby boli rodičia oboznámení s jeho
vydreniami, resp. obávalo sa reakcie otca. Má za to, že z vyjadrenia maloletého nevyplýva, že by
bolo ovplyvňované jedným alebo druhým rodičom, opakovane vyslovilo a vysvetlilo svoju predstavu

o intervale jeho stretávania sa s otcom. Domnieva sa, že pokiaľ by komunikácia medzi rodičmi fungovala
a rodičia by si vedeli odkomunikovať určité skutočnosti, ktoré dieťa na dnešnom pohovore označilo,
nemuselo by sa riešiť zúženie styku, čo nie je v záujme dieťaťa. S poukazom na znalecké dokazovanie,
ale i vyjadrenie maloletého na dnešnom pojednávaní, nesúhlasí s tým, aby bolo vydané neodkladnéopatrenie a domnievam sa, že správny rodič, ktorý si vypočul predstavu maloletého na dnešnom
pojednávaní, by sa mal riadiť tým, čo jeho dieťa chce a navrhuje, aby súd nariadil rodičom spoluprácu
s Centrom pre deti a rodiny Tenenet za účelom odstránenia dôvodov, na ktoré poukazovala. Čo sa týka

výšky výživného, má za to, že od posledného rozhodovania o výživnom, potreby dieťaťa sa výrazne
zvýšili či už ohľadom jeho veku alebo jeho odôvodneným potrebám a preto navrhuje zvýšiť výživné na
sumu 220 eur mesačne.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho

súdu 1sp.zn. 7P/18/2019, správou z poradensko-psychologického procesu Referátu poradensko-
psychologických služieb Nové Zámky, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch,
znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie a odvetvia poradenská psychológia K. L. M.,
výsluchom znalca K. L. M., potvrdeniami o príjmoch rodičov, potvrdeniami o výdavkoch rodičov
a maloletého, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

9. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 7P/18/2019 - 379 zo dňa 26.11.2020 rozhodol nasledovne:

„I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v
e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 29.04.2019 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu

sumou 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 29.04.2019 do 30.11.2020 v zmysle dohody rodičov vo výške 1 000 eur
z a p l a t í otec jednorazovou splátkou do 3 pracovných dní odo dňa schválenia tejto dohody súdom,
pričom matka sa zaväzuje, že si nebude nárokovať žiadne ďalšie platby titulom zročného výživného.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Rodičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený sa s maloletým dieťaťom: A. A., nar.
XX.XX.XXXX stýkať:

- počas bežného roka, jarných prázdnin a letných prázdnin tak, že si ho prevezme každý párny týždeň vo
štvrtok o 15:00 hod. z predškolského zariadenia a je povinný odovzdať ho nasledujúci nepárny týždeň
v utorok o 8:00 hod. do predškolského zariadenia. V prípade, že maloleté dieťa nebude navštevovať
predškolské zariadenie, otec si ho prevezme v určenom čase od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho

aj v určenom čase odovzdá.

- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod., a od
27.12. od 9:00 hod. do 31.12. do 16:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa otec prevezme a vráti v mieste
bydliska matky.

- každý nepárny rok od 25.12. od 14:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod., a od 31.12. od 16:00 hod. do
nasledujúceho roka do 02.01. do 16:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa otec prevezme a vráti v mieste
bydliska matky.

- počas veľkonočných sviatkov v každom roku na Veľkonočnú nedeľu od 9:00 hod. do Veľkonočného

pondelka do 18:00 hod. s tým, že si maloleté dieťa otec prevezme a vráti v mieste bydliska matky.

Počas mimoriadnej úpravy styku tak, ako je vyššie uvedená, nebude platiť úprava styku tak, ako platí
počas bežného roka.

Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2020.

10. Z písomného vyjadrenia otca zo dňa 21.05.2024 vyplynulo, že nesúhlasí so zvýšením výživného.
Odôvodnil to najmä tým, že matkin príjem sa od ostatného rozhodnutia zdvojnásobil. Na druhej strane
u neho sa príjem mierne zvýšil, v čase posledného rozhodovania o výživnom mal priemerný čistýmesačný príjem 890,- eur a teraz je to 1098,85 eur, pričom v čase posledného rozhodovania bol príjem
otca o čosi vyšší, v súčasnosti to už neplatí. Zároveň poukázal i na to, že maloletému prispieva aj na
mimoriadne výdavky dieťaťa a to buď priamou platbou alebo pošle finančné prostriedky na účet matky.

Poukázal na to, že zmena pomerov je základnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom.
V danom prípade najzásadnejšia zmena nastala na strane matky v tom, že sa jej zvýšil príjem a ubudla
vyživovacia povinnosť. U maloletého nenastala žiadna iná zásadná zmena okrem tej, že nastúpil do
školy. Nepribudli mu žiadne krúžky či doučovania ani diétne alebo zdravotné výdavky a na zvýšené
jednorazové výdavky otec prispieva nad rámec bežného výživného. Výdavok na barbera v sume 13,- eur

je nadhodnotený, výdavok u zubára a lieky 20,- eur mesačne považuje za prehnaný, namieta aj výdavok
na GPS hodinky 4,50 eur mesačne či kredit 5,- eur mesačne, taktiež výdavok na letný tábor na 3 týždne,
keď matke avizoval, že sa v tom čase vie o dieťa postarať. Čo sa týka správy kolízneho opatrovníka
oboznámenejnainformatívnomstretnutírodičovdňa02.05.2024žemaloletéhodieťaporozhovoresňou
uviedlo, že by chcelo byť kratší čas s otcom, otec uvádza, že neeviduje žiadny problém so stretávaním
sa so synom, práve naopak, keď maloletý je už väčší, chcel by s ním styk rozšíriť. Navyše otec udáva,

že maloletý mu sám povedal, že „maminka chcela, aby to tak povedal.“ Otec vôbec nemá pocit, že by
dieťa malo záujem na tom, aby s otcom trávil menej času ako doteraz, pretože majú vybudovaný veľmi
pekný vzťah a otec sa maloletému počas styku intenzívne venuje.

11. Zo mzdového listu mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie

01/2023-02/2024 vo výške 1459,80 eur.

12. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX mal súd preukázané, že matka je výlučnou vlastníčkou
bytu v obci D. E., kat. úz. D. E..

13. Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázaný priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie
03/2023-03/2024 vo výške 1090,27 eur.

14. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 23.10.2024 mal súd preukázané, že obaja
rodičia majú dostatočné rodičovské kompetencie a dokážu napĺňať potreby svojho dieťaťa v záujme jeho

harmonického vývinu. Medzi rodičmi sú veľké rozdiely v tvrdeniach a názoroch, čo sa týka maloletého
čo sa odzrkadľuje v ich postojoch a nastavení. Maloletý sa im javil počas spolupráce neisto, jeho postoje
boli nejasné a neisté.

15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom PhDr. Dominikou Vaškovič z odboru

psychológiaaodvetvieporadenskápsychológiamalsúdpreukázané,ževzťahmedzirodičmimaloletého
je dysfunkčný. Obaja rodičia negatívne popisujú prístup druhého rodiča k maloletému v otázkach
výchovy a starostlivosti. Komunikácia je konfliktná, napriek tomu sú schopní odovzdať si základné
informácie o maloletom.
Citový vzťah matky a maloletého je funkčný, sýtený prevažne pozitívnymi emóciami.

Citový vzťah otca a maloletého je funkčný, sýtený prevažne pozitívnymi emóciami.
Oboch rodičov maloletý vníma ako primárne osoby. V rámci psychologického znaleckého vyšetrenia sa
nepotvrdilo, že by maloletý pociťoval negatívne vzťahové väzby k matke alebo k otcovi.
Maloletý prezentuje, že chce tráviť viac času v domácnosti u matky a menej času v domácnosti u otca,
ako tomu bolo doteraz. Svoje rozhodnutie ale nevie konkrétne zdôvodniť.

Osobnosť maloletého je extrovertná, sebapresadzujúca, v sociálnom kontakte spontánny
a bezprostredný, s tendenciami slovnej provokácie komunikačného partnera. Znalec predpokladá
možné ťažkosti s rešpektovaním autorít. Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho priemeru
až nadpriemeru, so suspektnými poruchami správania v domácom a školskom prostredí. Na svoj vek
primerane zrelý.

Osobnosť matky je submisívna, v sociálnom kontakte kooperatívna, vyhýbajúca sa otvoreným
konfliktom. Vo vzťahu k iným prispôsobivá, ústretová, nesebecká. U matky sa znaleckým vyšetrením
nepotvrdili sklony konať agresívne. Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho priemeru. Matka
disponuje dobrými predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o maloletého.
Osobnosť otca je extrovertná, v sociálnom kontakte spoločenský, pozorný a participujúci. S istými

sklonmi k manipulatívnosti. U otca sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili sklony konať agresívne.
Intelektový potenciál orientačne v pásme vyššieho priemeru. Otec disponuje dobrými predpokladmi na
zabezpečenie starostlivosti o maloletého.U oboch rodičov sa psychologickým vyšetrením nepotvrdili predpoklady, ktoré by bránili riadnej
starostlivosti o maloletého, teda obaja rodičia sú i z hľadiska ich psychického prežívania schopní
participovať na výchove a starostlivosti o maloletého.

Na základe psychologického vyšetrenia z pohľadu znalkyne je vhodné ponechať styk otca s maloletým
v takom rozsahu, ako tomu bolo doteraz.
Psychologickým vyšetrením sa nepotvrdilo, že maloletý je ovplyvňovaný jedným rodičom voči druhému
rodičovi.

16. Zo správy psychologičky K. I. G. zo dňa 24.03.2025 mal súd preukázané, že matke sa poskytuje
psychologická starostlivosť od 30.09.2024 doteraz pre anxiózne prejavy so sklonom k panike pri strachu
zo závažného ochorenia, infarktu so somatoformnými reakciami autonómneho nervového systému.
Pacientka je v PT liečbe od 01.10.2024 doteraz s využitím techník kognitívne behaviorálnej terapie
na zvládanie úzkostných stavov aktuálne bez psychofarmakoterapie v štádiu postupného zlepšovania
subjektívneho prežívania.

17.Podľa§28odsek1Zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa/sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b/zastupovanie
maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19.Podľa§62odsek1,2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Podľa § 2 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 162 odsek 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

26. Podľa § 232 odsek 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok jevykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota naplnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd
uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Pokiaľ ide o pomery maloletého, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného
rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2020 sa zvýšili jeho výdavky najmä z dôvodu, že maloletý

je vekovo starší a nastúpil na povinnú školskú dochádzku. Výdavky na maloletého sa zvýšili hlavne
fyzickým rastom na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, kozmetiku, na školské potreby a
v súvislosti s mimoškolskými aktivitami. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal maloletý J., teraz
má N. rokov. Od tohto času maloletý nastúpil do školy, teraz navštevuje L. ročník E. školy a navštevuje
mimoškolské krúžky. Maloletý má v zmysle vyjadrenia matky nasledovné mesačné výdavky: strava 150,-
eur, oblečenie a obuv 25,- eur, plávanie 10,- eur, komunálny odpad 3,33 eur, drogéria 10,- eur, obedy

a réžia v škole 6,- eur, družina 20,- eur, výdavky na začiatku šk. roka 18,33 eur, triedny fond 2,50 eur,
ZRPŠ 1,66 eur, pravidelné výdavky do školy 5,- eur, kaderník-barber 13,- eur, voľný čas 10,- eur, zubár
a lieky 20,- eur, hodinky s GPS funkciou 4,50 eur, kredit 8,- eur, vreckové 5,- eur, knihy a hračky 10,-
eur, denný letný tábor 17,50 eur a alikvótna časť na bývanie.

28. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tieto sa zmenili. Matke ubudla vyživovacia povinnosť voči
synovi B. C., nar. XX.XX.XXXX. Matka je zamestnankyňou F. K. s priemerným mesačným príjmom
v čistom vo výške 1448,18 eur za obdobie 01/2024-01/2025, spolu aj s daňovým bonusom. Za obdobie
01/2024-12/2024 matka poberala daňový bonus na maloletého vo výške 140,- eur mesačne a od
01/2025 sa tento znížil na 100,- eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na maloletého vo výške 60,-

eur mesačne. Matka býva s maloletým v byte v D. E., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Auto nevlastní.
Matka spláca hypotéku vo výške 90.000,- eur, mesačnými splátkami 329,19 eur. Mesačné výdavky na
živobytie sú vo výške 906,86 eur. Exekúcie nemá. Matka mala v čase ostatného rozhodnutia príjem vo
výške 700,- eur mesačne, jej príjem sa teda zvýšil.

29. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tieto sa zmenili. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je
zamestnaný s čistým priemerným mesačným prímom za obdobie 03/2023- 03/2024 vo výške 1090,27
eur, za obdobie 07/2024-04/2025 vo výške 1134,41 eur. Býva v byte v D. E.. Otec spláca úver na bývanie
mesačnými splátkami 241,98 eur. Mesačné výdavky na živobytie a domácnosť vo výške 626,08 eur.
Exekúcie nemá. Otec mal v čase ostatného rozhodnutia príjem vo výške 890,- eur mesačne, jeho príjem

sa teda zvýšil.

30. Súd skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, príjmy rodičov, osobné a zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov so zohľadnením počtu vyživovacích povinností
(matka ani otec inú vyživovaciu povinnosť nemajú) a dospel k záveru, že návrh matky čo do základu je

dôvodný. Súd preto súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
otec maloletému zabezpečuje osobnú starostlivosť každý druhý týždeň v mesiaci od štvrtka do utorka
ačiastočneajpočassviatkovaprázdninaprispievaajnaniektorémimoriadnevýdavkymaloletého(napr.
tábor) ale aj na bežné výdavky (napr. barber alebo oblečenie či hračky). Súd mal preukázané, že od
posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2020 sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa,najmävzhľadomnajehofyzickýrastnaoblečenie,obuv,hygienicképotreby,školskúdochádzku
a mimoškolské aktivity. Maloletý od ostatného rozhodnutia nastúpil na povinnú školskú dochádzku,
aktuálne je v L. ročníku. Súd uznal nasledovné mesačné výdavky na maloletého (strava 150,- eur,
oblečenia a obuv 25,- eur, plávanie 10,- eur, futbal 15,- eur, komunálny odpad 3,33 eur, drogéria 10,-
eur, obedy a réžia v škole 6,- eur, družina 20,- eur, výdavky na začiatku šk. roka 18,33 eur, triedny fond

2,5 eur, ZRPŠ 1,66 eur, pravidelné výdavky do školy 5,- eur, kaderník-barber 7,- eur, voľný čas 10,- eur,
zubár a lieky 20,- eur, kredit 8,- eur, knihy a hračky 10,- eur, logopédia 25, bývanie alikvótna časť 150,-
eur). Súd uznal výdavok na barbera čiastočne vo výške 7,- eur, lebo sumu 13,- eur považuje súd za
neprimerane vysokú a aj otec nosil maloletého ku kaderníkovi, ďalej neuznal výdavok na hodinky s GPS
funkciou, nakoľko tento nie je nevyhnutný výdavok vzhľadom na jeho vek, neuznal vreckové, nakoľko

ho súd považuje za nedôvodný), neuznal výdavok na letný tábor, lebo otec na jeden tábor polovicou
prispel a otec nesúhlasil s dvoma tábormi a ponúkol sa, že sa v čase druhého tábora o maloletého
postará, matka to odmietla. Uznané výdavky na maloletého sú vo výške 496,82 eur, avšak nie všetky
sú nevyhnutné výdavky (za tie považuje súd výdavky na bývanie, stravu, lieky a školské poplatky)ktorá suma môže byť čiastočne vykrytá prídavkami na maloletého v sume 60,- eur mesačne. Súd pri
rozhodovaní o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že na výchove a výžive maloletého sa majú
podieľať obaja rodičia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov

jednak na strane oboch najmä v tom smere, že sa im zvýšil príjem, ako aj na strane dieťaťa, ktorého
potreby sa zvýšili. Súd tiež poukazuje na metodiku pre výpočet výšky výživného, podľa ktorého by otec
vzhľadom na svoj príjem (v priemere 1134,- eur) a počet vyživovacích povinností (1) a vek maloletého
(X r.), mal prispievať na výživu maloletého vo výške 226,80 eur mesačne. Uvedenú sumu považuje
súd s poukazom na vyššie uvedené za primeranú sumu, preto rozhodol tak, že otcovi zvýšil výživné zo

sumy 100,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, ktorá suma kopíruje jednak odôvodnené potreby
maloletého ako aj príjmové, majetkové pomery i schopnosti a možnosti obidvoch rodičov. Podľa názoru
súdu otec môže platiť výživné vo výške 220,- eur mesačne bez ohrozenia vlastnej existencie, nakoľko
po zaplatení výživného mu zostane viac, ako je suma jeho životného minima. Vyživovacia povinnosť
otca voči maloletému dieťaťu je prioritná a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

31. Zvýšením výživného na 220,- eur mesačne od 01.04.2024 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom
za obdobie od 01.04.2024 do 11.04.2025 spolu 1440,- eur (12 mesiacov x 120,- eur- suma, o ktorú súd
zvýšil výživné, nakoľko otec doteraz riadne platil výživné a nemá nedoplatok), ktorú sumu otcovi povolil
splácať po 40,- eur mesačne podľa § 232 odsek 3, 4 Civilného sporového poriadku.

32. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

33. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

34. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b/ úprave
výkonurodičovskýchprávapovinností,d/stykusmaloletým,p/inýchveciach,aktovyplývazosobitného
predpisu.

35. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

37. Podľa článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.38. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné

kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

39. Podľa článku 12 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

40. Podľa článku 12 odsek 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

41. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto

zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

42. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať
predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom
prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič,

ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev.
Toto nie je len jej právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako.

43. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská
republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné

ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku
s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému
nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom
je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda
nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a

okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 217 odsek 1 Civilného sporového poriadku).

44. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s
maloletým (zúžením) nie je dôvodný. Matka svoj návrh zdôvodnila tým, že zúženie styku si želá maloletý
a to z dôvodu, že otec hovorí dieťaťu o matke nepravdivé veci, v dôsledku čoho potom maloletý nevie

spracovať svoje emócie, čo je aj jednou z príčin, pre ktorú maloletý navštevuje psychológa. Súd si v
tomto smere vypočul aj maloletého, ktorý uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré by chcel, aby sa s otcom
stretával menej. Podľa názoru súdu však maloletým uvádzané dôvody nie sú také pádne, ktoré by
odôvodňovali zmenu styku. Okrem toho maloletý si protirečí v tom, že napriek tomu, že by mu spoločné
aktivity s otcom trochu chýbali, chce byť s otcom menej. Maloletý nevedel racionálne zdôvodniť, ako

dospel presne k takému počtu dní ktoré uviedol súdu a keď sa ho súd spýtal, prečo chce byť u otca
kratšie než doteraz, na prvom mieste uviedol dôvody, ktoré nemôžu odôvodňovať zúženie jeho styku s
otcom a až po opakovaných dopytoch uviedol také argumenty, ktoré podľa názoru súdu dieťa nedokáže
vyhodnotiť tak, aby si z neho dokázal sám vyvodiť záver, ktorý súdu prezentuje. Súd nevidí žiadny
racionálny súvis medzi jeho dôvodmi a počtom dní, ktoré chce tráviť u otca. Pokiaľ by maloletému ním

uvádzané dôvody skutočne prekážali, tak by mu tieto prekážali aj počas tých dní, kedy si želá u otca
byť. Z vyjadrenia maloletého je zrejmé, že svoj názor na zmenu úpravy styku s otcom si vytváral aj na
základe sprostredkovaných informácií od matky, ich pravdivosť si však nepreveroval (čo je prirodzené,
žesvojumatkupovažujezadôvernúosobu),pričomsúdnevylučuje,žeajuvedenémohlodieťaovplyvniť
a vyvodiť z neho ním prezentovaný záver. Pozornosti súdu neuniklo, že maloletý v priebehu konania

svoje dôvody na zúženie styku menil. Matka uviedla, že maloletý sa jej zdôveril, že dieťa k otcovi nechce
chodiť z dôvodu, že ho otec nosí do krčmy, pričom maloletý súdu takýto dôvod nespomenul. Na strane
druhej však je potrebné uviesť, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že maloletý má poruchy správania
v domácom i školskom prostredí, resp. problémy s rešpektovaním autorít, čo možno dať do súvisu s jehovyjadrením počas šetrenia pomerov, kedy uviedol, že u otca by chcel byť kratší čas preto, lebo sa u neho
musí hneď po škole naučiť a u matky si môže oddýchnuť. Z vyjadrenia otca totiž vyplynulo, že je v tomto
smere striktný, dieťa sa musí najskôr naučiť, a až potom prídu na rad ostatné veci. Z uvedeného dôvodu

je súd toho názoru, že dieťa má u matky väčšiu voľnosť, čo je dôvodom, prečo chce byť viac u matky ako
u otca. V konaní je potrebné vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach
a preto nemožno vytrhnúť z celkového kontextu vyjadrenia maloletého len jednu vetu alebo myšlienku,
ktorá vyznieva v neprospech otca, ale je potrebné ich vyhodnotiť komplexne. Za účelom objektívneho
zistenia skutočného dôvodu, pre ktorý sa maloletý dožaduje zúženia styku, bolo vykonané rozsiahle

dokazovanie, súd ako aj kolízny opatrovník sa v priebehu konania zameriaval na zistenie skutočnej
príčiny, pre ktorú si maloletý želá zúžiť styk s otcom a súd a dospel k záveru, že od poslednej úpravy
styku nedošlo v žiadnej tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy styku.
Zo správ referátu poradensko-psychologických služieb, správ kolízneho opatrovníka, zo znaleckého
posudkuavkonečnomdôsledkuajzvyjadreniamaloletéhomalsúdpreukázané,žemaloletýmásotcom
vytvorený pozitívny vzťah, nebolo preukázané, že by styk, samotný otec či jeho vyjadrenia negatívne

vplývali na zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého, preto sa súd prikláňa k názoru znalca, že je
potrebné ponechať doterajšiu úpravu styku. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov i s prihliadnutím na
názor maloletého, nevzhliadol žiadny dôvod na to, aby sa z otca- ktorý je schopný, má k tomu vytvorené
vhodné podmienky a predovšetkým má záujem sa o maloletého postarať aj počas pracovných dní-stal
víkendový rodič. Neboli zistené žiadne kontraindikácie u otca, ktoré by bránili tomu, aby tento styk pre

maloletého bol prospešný a aby maloletý mohol tráviť s otcom nielen predĺžené víkendy, ale aj niekoľko
dní cez týždeň, prázdniny a sviatky, keďže medzi otcom a maloletým je vytvorený kladný citový vzťah,
čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca, ktorý odporučil ponechať styk otca s maloletým tak, ako
je upravený doteraz vzhľadom na vykonané psychologické vyšetrenie rodičov aj maloletého. Súd sa
so závermi znaleckého posudku stotožnil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku, teda návrh matky v tejto časti zamietol, pretože v najlepšom záujme maloletého je, aby mal
pravidelné kontakty s tým rodičom, ktorému nie je zverený do starostlivosti, v danom prípade s otcom,
ktorý má o jeho výchovu záujem a styk upravený doteraz nie je v rozpore so záujmom maloletého,
pretože nebolo preukázané, že by otec mal na maloletého negatívny vplyv, ktorý by narušoval jeho
prirodzený psychický a fyzický vývin.

45. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

46. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 57 a 58 CMP tak, že súd štátu priznal nárok na náhradu

trov konania voči rodičom maloletého dieťaťa (v rozsahu 100%), nakoľko ani jeden z rodičov nebol
oslobodený od platenia súdneho poplatku a preto náhradu trov konania majú platiť rovnakým dielom
obaja rodičia, keďže sa nejedná o konanie, v ktorom trovy konania hradí štát. Uznesením tunajšieho
súdu č.k. 8P/50/2024-384 zo dňa 21.01.2025 súd priznal znalcovi K. L. M. za vypracovanie znaleckého
posudku č. 14/2024 znaleckú odmenu za znalecký úkon vo výške 546,40 eur s tým, že suma 100,- eur

bola znalcovi poukázaná zo zálohy zloženej matkou a z rozpočtových prostriedkov súdu bola vyplatená
suma 446,40 eur. Každý z rodičov je povinný štátu nahradiť sumu, ktorá za neho bola zaplatená z
rozpočtových prostriedkov súdu, z uvedeného dôvodu súd otca zaviazal na zaplatenie sumy 273,20
eur a matku na zaplatenie sumy 173,20 eur titulom trov znaleckého dokazovania, ktorú sumu sú povinní
zaplatiť na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal ich náhradu, nakoľko sa jedná o civilné mimosporové konanie, v ktorom si každý
z účastníkov konania hradí trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( § 55 zákona č. 233/1995 Z.z.

v platnom znení ).

Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.