Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325201559
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325201559.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci navrhovateľa: C.. G.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX O. D., právne zast.: JUDr. Matej Vida,
advokát, so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 52 522 822, proti odporcovi Best Liquid,
s.r.o., so sídlom Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 48 250 104, o

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuMestskéhosúduBratislava
III 66Cb/19/2025-22 zo dňa 14.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 66Cb/19/2025-22 zo
dňa 14.03.2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 66Cb/19/2025-22 zo dňa

14.03.2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal nasledovného:
I. „ Súd ukladá žalovanému, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti
prevodu obchodného podielu žalobcu a určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka, nenakladal
s:
akýmikoľvek vecami v jeho výlučnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve, najmä nie je

oprávnený tieto veci akýmkoľvek spôsobom scudzovať, zaťažovať, prenajímať, zapožičiavať alebo iným
spôsobom odovzdávať do držby inej osobe, meniť, spracovať alebo spotrebovať;
akýmikoľvek právami prevoditeľnej povahy, ktorými Žalovaný disponuje, najmä že nie je oprávnený
tieto práva scudzovať, zaťažovať, prevádzať, postupovať, vzdávať sa ich a uplatňovať si ich voči tretím
osobám.
II. Žalovaný je povinný zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti

prevodu obchodného podielu žalobcu a určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka:
a) vedenia obchodnej a zväzkovej činnosti obchodnej spoločnosti;
b) preberania akýchkoľvek nových záväzkov;
c) vstupovania do akýchkoľvek zmluvných a iných záväzkových vzťahov;
d) ukončovania alebo zmeny akýchkoľvek aktuálne platných zmluvných a iných záväzkových vzťahov;
e) udeľovania akýchkoľvek plnomocenstiev;

f) udeľovania prokúry;
g) scudzovania a/alebo zaťažovania akéhokoľvek majetku spoločnosti;
h) prijímania a/alebo požadovania plnenia od dlžníkov;
i) poskytovania akýchkoľvek ručiteľských vyhlásení;
j) požadovania udelenia bankových záruk;
k) poskytovania zabezpečovacieho prevodu práva;

l) postupovania akýchkoľvek pohľadávok;
m) preberania dlhov;n) uznávania akýchkoľvek záväzkov;
o) vzdávania sa akýchkoľvek záväzkov;
p) prijímania akýchkoľvek plnení a ich potvrdzovania ich prijatia;

q) poskytovania akýchkoľvek návratných alebo nenávratných peňažných plnení v prospech tretích osôb;
r) nakladania s účtami v bankách a prostriedkami na nich;
s) realizácie akýchkoľvek rozhodnutí jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného
zhromaždenia;
t) vykonávania akýchkoľvek zmien zakladateľskej listiny spoločnosti.

III. Žalobca má voči Žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

1.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
d), § 326 ods. 1, § 328 od. 1, § 329 od. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) a § 27 ods. 1, 2, § 28, § 36 ods. 1, § 58 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Z. z. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ďalej aj (,,notársky poriadok“).

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženého návrhu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi účastníkmi
konania, pričom dôvodnosť potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi konania videl navrhovateľ v tom,
že jemu neznámy subjekt - Ľ. B. mal sfalšovať jeho podpis na listine označenej ako „Rozhodnutie
jediného spoločníka zo dňa 06.02.2025“, ktorým došlo k odvolaniu navrhovateľa z funkcie konateľa

spoločnosti odporcu, ktorú vykonával dovtedy sám, pričom zároveň bol aj jediným spoločníkom
spoločnosti odporcu. Rovnako tak mal vyššie menovaný sfalšovať podpis navrhovateľa aj na listine
označenej ako „ Zmluva o prevode obchodného podielu z 13.02.2025“, na základe ktorej došlo k prevodu
obchodného podielu z navrhovateľa na menovaného Ľ. B.. Poukázal na to, že podpisy na oboch listinách
sú notársky overené notárom JUDr. Rudolfom Durdíkom, respektíve jeho povereným zamestnancom J..

J. N. v zmysle § 58 ods. 4 notárskeho poriadku. Ako navrhovateľ uviedol, vzhľadom na to, že mali byť
podpisy na menovaných listinách sfalšované, považoval tieto právne úkony za neplatné a nespôsobilé
vyvolať akékoľvek právne účinky, pričom mal zato, že predmetným prevodom obchodného podielu mu
hrozí značná majetková škoda, ako aj závažná ujma hrozí aj tretím osobám v obchodnom alebo inom
záväzkovom vzťahu. Navrhovateľ žiadal, aby ním navrhované neodkladné opatrenie až do ukončenia

konania vo veci určenia neplatnosti prevodu obchodného podielu navrhovateľa a určenia neplatnosti
rozhodnutia jediného spoločníka.
1.3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť
len predbežnú procesnú ochranu určitému nároku. V danom prípade sa malo jednať o majetkové
práva navrhovateľa ako spoločníka a konateľa spoločnosti odporcu. Po vyhodnotení jednotlivých listín

predložených žalobcom, ako aj vzhľadom na opísanie skutkových okolností prípadu konštatuje, že v
predmetnom prípade nemal za osvedčenú bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
1.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že z navrhovateľom predložených listín vyplýva,
že na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 06.02.2025 bol z funkcie konateľa spoločnosti
odvolaný navrhovateľa a zároveň bol vymenovaný nový konateľ Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A..

XA, T., na ktorého bol na základe zmluvy zo dňa 13.02.205 prevedený obchodný podiel navrhovateľa,
ako spoločníka spoločnosti žalovaného. Ako je uvedené vyššie, podpisy na oboch listinách sú notársky
overené v zmysle § 58 ods. 4 Notárskeho poriadku. Predmetné overenie podľa podpisu na listinách
vykonala poverená zamestnankyňa J.. J. N., pričom toto oprávnenie jej vyplývalo z § 27 ods. 2
Notárskeho poriadku. Poverená zamestnankyňa overené podpisy podpísala v zmysle § 28 Notárskeho

poriadku tak, že uviedla svoje meno a priezvisko a použila pečiatku notára JUDr. Rudolfa Durdíka. Súd
prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na predmetnú legalizáciu podpisov navrhovateľa na dotknutých
listinách nemá prečo pochybovať o správnosti a pravosti týchto podpisov. Notársky úrad zodpovedá za
to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčený, že sa
podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným spôsobom.

Podpis do osvedčovacej knihy je nutné vykonať pred osobou vykonávajúcou osvedčenie. Uviedol, že
ako vyplýva z osvedčení pravosti podpisov na listinách - legalizácie, táto bola vykonaná na základe
preukazu totožnosti navrhovateľa, jeho občianskeho preukazu č. L., teda musel byť osobne prítomný
pri podpise predmetných listín a ich následnom overení čo vyplýva zo samotného textu legalizácie. Ako
tiež vyplýva z ustanovení notárskeho poriadku, navrhovateľ, ako osoba, ktorej podpis bol overovaný, sa

zároveň podpisoval aj do knihy osvedčenia pravosti podpisov v zmysle § 58 ods. 2 písm. a) notárskeho
poriadku, pričom číslo knihy je súčasťou osvedčovacej doložky, pri „Rozhodnutí jediného spoločníka“
M. XXXXX/XXXX a pri „Zmluve o prevode obchodného podielu“ je to číslo M. XXXXX/XXXX. Totožnosť
navrhovateľa pri overení jeho podpisu musela byť podľa súdu prvej inštancie v zmysle § 48 ods.1 Notárskeho poriadku poverenému zamestnancovi preukázaná platným úradným preukazom, alebo
dvoma svedkami, pričom z osvedčenia vyplýva, že navrhovateľova totožnosť bola overená na základe
jeho občianskeho preukazu.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že nemá prečo pochybovať o
notársky overených podpisoch na dotknutých listinách, napriek tvrdeniam navrhovateľa o ich sfalšovaní,
nemal v predmetnom prípade za osvedčené, že existuje naliehavá potreba úpravy pomerov medzi
ním a odporcom. Poukázal aj na tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého sú podpisy na predmetných
dokumentoch diametrálne odlišné, napr. od jeho podpisu na splnomocnení jeho právneho zástupcu, či

tvrdenie o znaleckom skúmaní predmetných podpisov. Predmetné tvrdenie podľa súdu prvej inštancie
nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko sa jedná o jeden podpis na dokumente, podpísanom
dňa 24.02.2025, a teda súd prvej inštancie nemal možnosť dané podpisy bližšie hodnotiť, pričom
uviedol, že takéto hodnotenie aj tak patrí do kompetencie znaleckej činnosti. Ani tvrdenie o tom, že
predmetné podpisy boli predložené znalcovi za účelom ich skúmania, nebolo podľa neho nijakým
spôsobom osvedčené. Navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie nepreukázal naliehavosť neodkladného

opatrenia, teda potrebu jeho nariadenie z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami
a neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
1.6. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci nebola podaná žaloba vo veci samej, súd prvej inštancie
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
mu žiadne trovy konania nevznikli, t.j. rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ
nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP). Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. V danej veci bola podľa navrhovateľa jasne daná naliehavá potreba úpravy pomerov tak, že súd
uloží odporcovi také obmedzujúce povinnosti, ktorými bude až do skončenia konania vo veci samej

dočasne chránený majetok a práva navrhovateľa, pretože konanie odporcu dosiaľ spĺňa všetky znaky
podvodného konania a konania hrubo porušujúce dobré mravy. Uviedol, že mu (ale aj tretím osobám)
konaním odporcu, ku ktorému môže dôjsť napríklad scudzovaním majetku spoločnosti alebo inými, v
návrhu popísanými úkonmi, hrozí závažný vznik škody a nemajetkovej ujmy. Potreba obmedziť konanie
spoločnosti v navrhovanom rozsahu je podľa neho nevyhnutná. Obava z ohrozenia je objektívne reálna,

keďže osoba konajúca v mene odporcu sa podvodným spôsobom zmocnila nielen majetkovej účasti
navrhovateľa, ale aj funkcie štatutárneho orgánu odporcu. Konateľ odporcu, ako aj prípadné iné tretie
osoby, ktoré sú navrhovateľovi neznáme a ktoré stoja za podvodným konaním, objektívne konajú tak,
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k podstatnému sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu ďalšieho
konania alebo rozhodovania vo veci samej. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca vykonal také

podvodné kroky, ktoré umožnili prevod obchodného podielu, odvolanie navrhovateľa a menovanie Ľ.Š.
B. do funkcie konateľa odporcu.
2.2. Súd prvej inštancie podľa navrhovateľa nepostupoval správne, pokiaľ nevyhodnotil všetky okolnosti
ním tvrdené, nielen zvlášť, ale aj v ich vzájomných súvislostiach a na základe zistených skutočností
nebadal v danom prípade naliehavú potrebu obmedziť konanie spoločnosti za účelom ochrany práv

navrhovateľa. Súd prvej inštancie v danom prípade jednoznačne dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď v danom prípade zo skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených dôkazov nezistil
dôvodnosť a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia v požadovanom znení.
2.3. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ nepredložil žiadne výsledky znaleckého
dokazovania alebo dôkazy podporujúce tvrdenie o sfalšovaní podpisov na uvedených dokumentoch,

navrhovateľ uviedol, že pravosť podpisov dokumentov bude predmetom znaleckého dokazovania
vedeného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odborom prírodovedného
skúmania a kriminalistických analýz (ďalej aj „KEÚ PZ“) trestnom konaní vedenom na základe trestného
oznámenia navrhovateľa.
2.4. Poukázal na to, že dokazovanie pravosti podpisov na dokumentoch bude predmetom konania vo

vecisamejasúduprvejinštancieanineprináležalovyhodnocovaťvierohodnosťtýchtopodpisov,nakoľko
mal podľa názoru navrhovateľa skúmať výlučne naliehavosť tvrdenej potreby tak, ako túto prezentoval
vo svojom podaní. Súd prvej inštancie mal podľa navrhovateľa svoje rozhodovanie vymedziť výlučne na
to,abyskúmalhodnovernosťtvrdenínavrhovateľaanazákladetohorozhodnúť,čineodkladnéopatrenievydá, alebo nie. Súd prvej inštancie však podľa názoru navrhovateľa neúčelne výrazne prekročil svoju
kompetenciu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy bez možnosti objektívneho zistenia
skutkového stavu načrtol závery konania vo veci samej.

2.5. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že totožnosť navrhovateľa pri overení jeho podpisu musela
byťvzmysle§48ods.1Notárskehoporiadkupoverenémuzamestnancovipreukázanáplatnýmúradným
preukazom, alebo dvoma svedkami, pričom mal za to, že z osvedčenia vyplynulo, že navrhovateľova
totožnosť bola overená na základe jeho občianskeho preukazu, navrhovateľ k uvedenému opätovne
uviedol, že jeho totožnosť nemohla byť nikdy platne notárskym úradom prostredníctvom povereného

zamestnanca overená, pretože na notárskom úrade JUDr. Rudolfa Durdíka nikdy nebol.
2.6. Dodal, že Okresný súd Nitra, ako súd miestne a vecne príslušný na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia voči Ľ. B. (neprávoplatný štatutárny orgán odporcu), uznesením
č. k. 56Cb/20/2025-22 zo dňa 05.03.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil Ľ. B. povinnosť
nenakladať s obchodným podielom odporcu, uložil mu povinnosť zdržať sa vykonávania práv spojených
s vlastníctvom obchodného podielu a práv spojených s výkonom funkcie konateľa. Cit. neodkladné

opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 10.03.2025 a išlo o skutkovo totožne odôvodnený návrh
navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia ako v predmetnej veci.

3. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

4. Navrhovateľ podaním zo dňa 26.08.2025 doložil znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2025/7047 zo dňa 01.08.2025 (ďalej aj „znalecký posudok“), v ktorom sa KEÚ PZ zaoberal
pravosťou podpisov navrhovateľa na Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 13.02.2025,
splnomocnení s osvedčením zo dňa 06.02.2025 a kópiou strany notárskeho osvedčenia pravosti
podpisov č. XXXXX, XXXXX a XXXXX zo dňa 06.02.2025, a to ich porovnaním s podpismi navrhovateľa

na ostatných dokumentoch podpísaných navrhovateľom v predchádzajúcich obdobiach, ktoré boli
doložené do trestného konania na znalecké skúmanie za súčinnosti navrhovateľa. KEÚ PZ v závere cit.
znaleckého posudku dospel k záveru, že sporný podpis na predložených porovnávaných listinách nie
je pravým podpisom G. B..

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14.Inštitútneodkladnéhoopatreniaplnízabezpečovaciuapreventívnufunkciuapredstavujeprostriedok
na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje
obavazohrozeniaexekúcie,alebopotrebabezodkladnejúpravypomerovstránsporu,resp.akbystrane
vzniklaujma,atonenahraditeľná,prípadneužvzniknutáujmabysazväčšovala.Zmyslomneodkladného
opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou

potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a
vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje
jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli
vážnejšiepochybnostiopotrebenariadenianeodkladnéhoopatrenia.Podmienkouprevyhovenienávrhu
na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo

právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý
nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného
opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy
tedanesmúbyťvážnejšiepochybnosti.Procesnúzodpovednosťzavýsledokkonania(dôkaznébremeno
- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

15. Navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že bez jeho vedomia a
sfalšovaním jeho podpisu došlo k prevodu jeho obchodného podielu ako jediného spoločníka odporcu
na jemu neznámu fyzickú osobu a podal aj trestné oznámenie, v rámci ktorého sa už uskutočnilo
aj znalecké dokazovanie ohľadom podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu a rozhodnutí
jediného spoločníka k udeleniu súhlasu s uzatvorením zmluvy o prevode obchodného podielu na Ľ.

B., voči ktorému, ako uviedol v odvolaní a doložil aj uznesenie, ktorým bolo nariadené z uvedených
dôvodov už neodkladné opatrenie Okresným súdom Nitra. Navrhovateľ v odvolacom konaní predložil
už aj znalecký posudok, že podpis je falošný.

16. Druhou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, je osvedčiť existenciu reálnej a

preukázanej obavy, že prípadná exekúcia (domnelej) pohľadávky navrhovateľa bude konaním odporcu
ohrozená.

17. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo
je poukázané vo viacerých Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS

296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z
čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m.m. III. ÚS 328/05,

III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS
14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

18. Písomné vyhotovenie uznesenia o neodkladnom rozhodnutí vyžaduje náležitosti podľa § 220 ods.

2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

19. Európsky súd a európske ústavné súdy, vrátane Ústavného súdu SR, vo svojej rozhodovacej činnosti
stanovili viaceré požiadavky, ktoré musí spĺňať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, resp. argumentáciaobsiahnutá v tomto odôvodnení. Nedodržanie týchto požiadaviek má mať za následok zrušenie súdneho
rozhodnutia z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III.
ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súd má pri aplikácii právnej normy vychádzať z racionálnej argumentácie,
ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade...“ (IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 313/08).
Rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

20. Z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia

je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana.
Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo
nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno
predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Osamotený odkaz na budúce
riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením

zákonom predpokladaného osvedčenia práva, a preto zákonom predpokladaným dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia. Ak záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len
pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym
excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 458/2022 z 24. novembra 2022).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa sú dôvodné, nakoľko súd
prvej inštancie vyhodnocoval dôkazy, ako keby išlo o konanie vo veci samej a nezaoberal sa vôbec
podmienkami pre nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie neuviedol žiadne predbežné

právne úvahy o tom, že nárok navrhovateľa sa nejaví ako daný, v rozpore s cit. ustanoveniami pre
nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutom uznesení osvedčenosť daného nároku navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku naliehavosti neskúmal, nič k tomu v napadnutom
uznesení neuviedol, ale vyhodnocoval predložené listiny ako v rozhodnutí vo veci samej. Takýto postup
však nie je prejavom poskytovania súdnej ochrany, ktorá spočíva vo formulácii vlastného posúdenia

medzi stranami sporných otázok. Záver o súdu prvej inštancie neobsahuje žiadnu úvahu, z ktorej by bolo
možné vyvodiť to, či vôbec skúmal otázky dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa. Z napadnutého
uznesenia nie je zrejmé, na základe akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno
predpokladať, že nárok navrhovateľa nie je daný.

22. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
osvedčením a naliehavosťou úpravy pomerov strán, ale v bodoch 30. a 31. napadnutého uznesenia
vyhodnocoval navrhovateľom predložené listiny, a to ohľadom podpisov na nich a notárskym overením
v zmysle ustanovení notárskeho poriadku s tým, že nemá právo pochybovať o notársky overených
podpisoch na dotknutých listinách, a že tvrdenie o tom, že predmetné podpisy boli predložené znalcovi

za účelom skúmania navrhovateľovho podpisu žiadnym spôsobom neosvedčil. Nevyhodnocoval
navrhovateľove skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany
jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu, za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych
vzťahov navrhovateľa a odporcu, neskúmal, či sú dostatočne osvedčené z dôvodu tvrdenej hrozby
vzniku možnej škody a ujmy navrhovateľovi.

23. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, resp. v jeho nepreskúmateľnosti, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdutaký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré
jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

24. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom
ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa
s tým, či navrhovateľ splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu a

predloženého znaleckého posudku v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220
ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428

CSP).