Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124269985
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124269985.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C. D., so sídlom Váci
út. XXX, XXXX E., F., IČ: 01-10-043108, zastúpený: PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14,
Bratislava, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., o zaplatenie 165,45 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 20. novembra

2024, č. k. 67Csp/197/2024-76

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,45 eur s príslušenstvom
spočívajúcim v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- eur a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia žalobca
voči žalovanému uplatnil pohľadávku vzniknutú titulom neoprávneného použitia spoplatnenej cesty
v Maďarsku na podklade tvrdenia, že dňa 04.09.2022 v čase 13:38:17 hod., na mieste kontroly: Gy25B-
M7 Becsehely (224.9km) előző, došlo prevádzkou motorového vozidla s EVČ: J., ktorého držiteľom

bol v čase kontroly žalovaný, k použitiu spoplatnenej cesty bez platného oprávnenia. Žalobca ako
oprávnená a súčasne povinná osoba uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávky
vzniknuté titulom neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vyzval žalovaného na zaplatenie základnej
sadzby pohľadávky vo výške 16.220,- HUF ako aj nákladov spojených s jej uplatnením, ktorú napriek
predchádzajúcej výzve žalovaný riadne a včas neuhradil, čím žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
zvýšenúsadzbupohľadávkyvovýške64.850,-HUF(165,45eur),ktorúkudňupodaniažalobyneuhradil.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vyšiel bezo zvyšku z takto žalobcom tvrdeného
skutkového stavu. Naviac zo žiadosti o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel od Prezídia policajného
zboru SR, odbor dokladov a evidencií zistil, že dátum narodenia a bydlisko žalovaného korešponduje
s údajmi držiteľa motorového vozidla EVČ: J..

4. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 33/A ods. 1, 6, § 33/B ods.
5, 5a maďarského zákona č. I z roku 1988 o cestnej doprave, čl. 1 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods.
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 4 ods. 1 Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (RÍM II) a § 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 6, 7, § 12 ods. 1, 4, § 13 ods. 3

Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výšketýchto poplatkov. Na ich základe prednostne posúdil otázku právomoci rozhodného práva so záverom,
že je daná právomoc slovenských súdov vec prejednať, pričom rozhodným právnym poriadkom pre
posúdenie nároku žalobcu je v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím II maďarský právny poriadok.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného bolo použité
na spoplatnenom cestnom úseku v Maďarsku bez platného oprávnenia. Súd prvej inštancie na podporu
svojho tvrdenia uviedol, že z predloženej fotografie vyhotovenej monitorovacím systémom a zo žiadosti
o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel je bezpečne verifikované, že v rozhodnom čase sa motorové
vozidlo vo vlastníctve žalovaného na danom spoplatnenom úseku nachádzalo, čím je daná pasívna

vecná legitimácia žalovaného v spore. V tomto smere podotkol, že povinnosť zaplatiť náhradný poplatok
dodatočne je povinný držiteľ motorového vozidla aj napriek tomu, že nie je jeho vlastník. V závere
súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázanú dôvodnosť priznania nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, nakoľko žalobca preukázal, že tieto náklady naozaj vynaložil v súvislosti s vymáhaním
sankčného poplatku.

5. Rozhodnutie o trovách konania, priznávajúce žalobcovi nárok na ich plnú náhradu, odôvodnil súd
prvej inštancie s odkazom na § 255 ods. 1 C.s.p., výlučným procesným úspechom žalobcu v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný
v odvolaní v podstatnom namietal, že súd prvej inštancie vo svojom procesnom postupe pochybil,
pokiaľ rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania bez jeho súhlasu. Z toho odvolateľ vyvodzoval,
že súd prvej inštancie mu rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania odňal možnosť konať pred
súdom a rozhodol na podklade nesprávneho skutkového nálezu založeného len na akejsi fotografii

motorového vozidla bez bližšieho preverovania. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa pochybil tiež
vo svojich právnych záveroch ohľadne právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, svoju
argumentáciu v tomto smere založil na subjektívnom vnímaní odôvodnenia napadnutého rozsudku
ako spleti neprehľadných a nesúvisiacich uznesení Súdneho dvora, akýchsi Nariadení EP a Rady
a bezprecedentnej rozsiahlej citácie maďarských zákonov a nariadení, ktoré podľa jeho presvedčenia

nie sú v súlade so slovenským právnym poriadkom. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na
prítomnosť vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, na nesprávnosť vyhodnotenia vykonaného
dokazovania a na nesprávne právne posúdenie veci žalovaný podľa úvahy odvolacieho súdu uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. V odvolaní žalovaným formálne označené
a tiež citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), d), e), g) C.s.p. neboli podopreté

konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok
konania, na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
na neúplnosť skutkových zistení a z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesného útoku alebo
procesnej obrany tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovaným
materiálne a preto ani procesne účinne uplatnené. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať,

že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu akcentoval podstatné časti svojej argumentácie premietnuté
v rozhodujúcich záveroch súdu prvej inštancie, pričom dodal, že fotodokumentácia z kamerového

záznamu kontroly oprávnenosti použitia spoplatnenej cesty je spôsobilým dôkazným prostriedkom,
preukazujúcim, že motorové vozidlo, ktorého držiteľom je nepopierateľne žalovaný, použilo spoplatnenú
cestu v Maďarsku v deň, kedy došlo k fotodokumentácii. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu
prvej inštancie akcentoval, že rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania bez súhlasu
žalovaného nedošlo k procesnej nekorektnosti, keďže spor bol drobný a žalovaný mal možnosť vyjadriť

sa ku všetkým listinám a tvrdeniam žalobcu.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p
a dospel k záveru, že je odvolanie dôvodné.9. Žalovaný odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorej
sa dopustil tým, že v rozpore s ust. § 297 písm.. b) C.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania,

nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z
hľadiska rešpektovania jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.)

10.Podľaust.§297C.s.p.,súdnaprejednaniesporunariadipojednávanie.Pojednávanieniejepotrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť vo veci bez nariadenia
pojednávania v prípade, ak je niektorá z podstatných skutkových otázok medzi stranami sporná.
Odvolací súd zdôrazňuje, že hoci je predmetom konania vec jednoduchého právneho posúdenia

s nízkou hodnotou sporu, súd prvej inštancie nemohol opomenúť skutočnosť, že žalovaný od začiatku
konania popiera nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, čomu prinajmenšom nasvedčuje bod 3.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu považuje za
nedôvodný, keďže sa podľa jeho tvrdenia nenachádzal dňa 04.09.2022 na spoplatnenej ceste. Je viac
než zrejmé, že následne v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku nemohol súd prvej inštancie

dospieť k záveru, že táto skutočnosť nebola v konaní sporná, preto podľa odvolacieho súdu neboli
splnené kumulatívne podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle §
297 písm. b) C.s.p. Na okraj sa odvolaciemu súdu v tejto spojitosti žiada podotknúť, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pojednávanie vôbec
nenariadil.

12. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu
postupom súdu je procesným pochybením. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b) C.s.p. však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí byť nespravodlivé.

Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem iného tiež
i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že dôvodom
na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, , ktorý vzhľadom na
jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (por. Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1239 a 1302). Je potrebné mať v tejto súvislosti na
zreteli tiež požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež
právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie
v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku).

13. Účelom pojednávania je, aby mal žalobca možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne
a bezprostredne súdu a obdobne aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom súdu sprostredkovať
svoje procesné stanovisko. Pojednávanie poskytuje stranám tiež priestor bezprostredne sa oboznámiť
z vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Napokon na pojednávaní súd procesným postupom podľa
ust. § 181 ods. 2 C.s.p. predostiera aktuálny náhľad na riešenie rozhodujúcich skutkových a právnych

otázok, čím poskytuje stranám konkrétny a adresný priestor pre sústredené a efektívne uplatňovanie
prípadných ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a tiež pre prípadnú ďalšiu právnu
argumentáciu tak, aby v nastávajúcom priebehu konania strany mali v rámci pravidiel vyplývajúcich
z koncentrácie konania možnosť skutkovo a právne prispieť k formovaniu rozhodnutia súdu.

14. Z toho vyplýva, že neprejednanie veci na pojednávaní rozhodne predstavuje citeľný zásah do
výkonu procesných oprávnení strany sporu. Pri posudzovaní dopadu tohto procesného pochybenia však
nemožno postupovať paušálne ani prehnane formalisticky. Treba mať na zreteli, že miera vplyvu tejto
procesnej nesprávnosti na spravodlivosť procesu nie je v každom prípade rovnaká a bude závislá od
konkrétnych okolností a špecifík toho-ktorého prípadu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie tým, že

vo veci nenariadil pojednávanie ukrátil žalovaného o možnosť či už spontánne (§ 181 ods. 1 veta prvá
C.s.p.) , na výzvu (§ 150 C.s.p.) alebo v reakcii na jeho predbežné skutkové závery (§ 181 ods. 2 C.s.p.),
doplniť svoje tvrdenia o vysvetlenie z jeho pohľadu pochybných skutkových okolností, prípadne tiež,
za splnenia podmienok vyplývajúcich z koncentrácie konania, uplatniť ďalšie prostriedky procesnéhoútoku. Ani to v konečnom dôsledku nemuselo viesť k upretiu procesných práv žalovaného, pokiaľ
by priestor na takúto spätnú väzbu žalovanému vytvoril inak. Takýto procesný priestor by napríklad
vytvoril aj presvedčivým odôvodnením rozhodnutia, ktorým by založil predpoklad pre vecnú polemiku

s rozhodujúcimi skutkovými a právnymi závermi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záver
formulovaný Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/137/2017 z 27. septembra 2018, v zmysle
ktorého „Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež
možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku...“ Za tohto stavu nemožno inak ako
konštatovať, že v kontexte celého priebehu (por. napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

350/09 z 8.10.2009) sa konanie voči žalovanému javí byť v konečnom dôsledku nespravodlivé. Nakoľko
tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne
napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v meritórnom výroku
a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové
závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom, pričom žalovanému bude
poskytnutý priestor vyjadriť sa k fotodokumentácii žalobcu, od ktorej žalobca odvodzuje nárok. Na
dôvažok sa odvolaciemu súdu žiada podotknúť, že pokiaľ žalovaný neunesie dôkazného bremeno, resp.
ak napriek súdom nariadenému pojednávaniu nepreukáže, že sa jeho motorové vozidlo nachádzalo

na inom mieste ako na spoplatnenej ceste toho dňa, vychádza sa z premisy, že sa tam motorové
vozidlo nachádzalo a táto skutočnosť bude zohľadnená vo výsledku sporu skrz trovy konania. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo
(Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci
vyjde tiež z právneho názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C.s.p.), vyjadreného v tomto uznesení.

Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale
aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

16. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.