Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425205399.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkyne: I.. Z. D., T.. XX.X.XXXX, U. H. Y.
XX, H., právne zastúpenej: Mgr. et Mgr. Stanislava Rajnincová, LL.M., advokátka so sídlom Vietnamská
45/C, Bratislava, proti žalovanému: V.. I. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XX, H., právne zastúpenému:
JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.
49C/34/2025-78 zo dňa 2. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v jeho I. výroku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s
výnimkouúčastinaprocesnýchúkonochvcivilnomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaníavpriestupkovom
konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch. Výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Súd prvej inštancie ďalej výrokom III. poučil žalovaného, že na Mestský súd Bratislava IV môže podať

proti žalobkyni žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
O náhrade trov konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods.
1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, 2 a 3, § 336 ods. 1 a § 337 ods.

1 a 2 CSP, § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a článkom 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a vecne tým,
že obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až písm. h) CSP je upraviť zdržanie
sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické

násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho
nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna
súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla
osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej
osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pojem integrita je z

jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K
ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,

ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného ohrozenia telesnej
a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, trestných
oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Obťažovanie je
také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho,

nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom
je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomia alebo sebaúcty inej
osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko
obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo
fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie,
či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t. j. či je

pre obeť takéto správanie nevítané a nežiadúce.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa v časti zákazu priblíženia osvedčila, že žalovaný sa
voči jej osobe dopustil násilného konania. Žalobkyňa lekárskou správou osvedčila, že bola v nemocnici
ošetrovaná v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného. Z predloženej komunikácie vyplýva, že

správy žalovaného adresované žalobkyni majú citovo zafarbený charakter. Viaceré správy žalovaného
svojim obsahom vzbudzujú dojem citového vydierania, majú urážlivý charakter. Okrem uvedeného,
kedy žalobkyňa vyhľadala aj lekárske ošetrenie, žalobkyňa poukázala aj na ďalšie agresívne správanie
žalovaného spočívajúce v slovných urážkach, vyhrážkach voči žalobkyni, prenasledovaniu žalobkyne,
ako vyplýva z predložených dôkazov, napr. z úradného záznamu ÚPSVaR-u Bratislava ako aj z trestných

oznámení. K predloženým trestným oznámeniam súd prvej inštancie uviedol, že nevychádzal výlučne a
izolovane z ich obsahu, nakoľko tieto sú len iniciačným krokom v trestnom konaní a samé o sebe ešte
nepreukazujú, že osobou popísaný skutok sa stal, avšak z predložených listinných dôkazov v ich súhrne
mal prvoinštančný súd za osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú naštrbené, že žalovaný
sa vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa agresie, a to či už slovnej alebo fyzickej. Žalovaný nielen obťažuje

žalobkyňu prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ale aj svojou prítomnosťou v blízkosti obydlia
žalobkyne.Súdprvejinštancietaktiežmalzaosvedčené,žeagresívnesprávaniežalovanéhosavyskytlo
už aj v minulosti, čo vyplýva aj z podaných trestných oznámení žalobkyne voči žalovanému, pričom
intenzita útokov žalovaného je natoľko závažná, že posledné konania žalovaného si vyžiadali aj lekárske
ošetrenie. Aj z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné správanie žalovaného sa môže

opakovať, pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania žalovaného voči žalobkyni pri
osobných stretnutiach. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu
ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu
pokračovaniu jeho agresívneho správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé žalobkyni
spôsobiť fyzickú ako aj psychickú ujmu. Boli preto splnené podmienky na nariadenie neodkladného

opatreniavoformeuloženiapovinnostinepribližovaťsakžalobkyninavzdialenosťkratšiuako10metrov,
túto vzdialenosť súd prvej inštancie považoval za primeranú.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325
CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do

právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho
obmedzovaťnadrozsah,ktorýjenevyhnutnýnadosiahnutiesledovanéhoúčelu.Súdjepriobmedzovaní
práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje,
nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z obsahu návrhu, ako aj z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že psychické násilie voči žalobkyni zo strany žalovaného pretrváva už dlhšiu

dobu, pričom jeho správanie je nevyspytateľné, nepredvídateľné a jeho intenzita sa stupňuje. Uložením
povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a
telesnej integrity žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah. Uloženie predmetnej povinnosti, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality. Súd
prvej inštancie zároveň určil výnimky z obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný bývajú v iných častiach mesta, je vzdialenosť
10 metrov primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej
reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť poskytuje žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranupred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splní tak účel sledovaný nariadeným neodkladným
opatrením.

5. Žalobkyňa sa v druhej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu
kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií o žalobkyni žalovaným, pričom toto neodkladné
opatrenie žiadala nariadiť vo vzťahu ku konkrétnym ňou špecifikovaným osobám a subjektom. Keďže
žalobkyňou pôvodne navrhovaný petit nebol vykonateľný, súd prvej inštancie ju uznesením vyzval na
jeho opravu a doplnenie. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 12.6.2025 odstránila vady svojho

podania tak, že špecifikovala konkrétne osoby, voči ktorým sa domáhala, aby mal žalovaný uložený
zákaz kontaktovania a rozširovania nepravdivých informácií, ktoré informácie majú byť nepravdivé
súdu neozrejmila, teda petit neformulovala ani dodatočne, na výzvu súdu určito a jednoznačne. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval jednak, že (ako už vyššie uviedol) petit je v tejto časti
nevykonateľný, a to z dôvodu použitia neurčitého pojmu, a zároveň súd takto formulované neodkladné
opatrenie nemôže nariadiť, nakoľko žalobkyňa sa ním domáha uloženia povinnosti voči tretím osobám,

medzi ktoré dokonca okrem fyzických osôb zaradila aj štátne inštitúcie (Úrad vlády, Úrad podpredsedu
vlády).Vtejtosúvislostisúduvádza,žezasplneniaistýchzákonnýchpodmienoksúčasnáprávnaúprava
umožňuje uloženie povinnosti, resp. obmedzenia neodkladným opatrením aj tretej osobe, teda osobe
odlišnej od žalovaného, avšak zo samotnej povahy inštitútu neodkladného opatrenie je opačná situácia
vylúčená. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana výlučne jeho navrhovateľovi. Z uvedeného

dôvodu súd ďalej ani neskúmal osvedčenie dôvodnosti nároku v časti týkajúcej sa zákazu kontaktovania
v prospech osôb odlišných od žalobkyne. V prípade, že sa žalobkyňou vyšpecifikované osoby cítia byť
konaním žalovaného ohrozené a sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nič
nebráni tomu, aby sa tieto osoby vo vlastnom mene obrátili na súd s vlastným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Preto súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Súd prvej inštancie v súlade s § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov. V prípade odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže dotknutá
strana domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1 a 2 CSP

prvoinštančný súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou si môže uplatňovať
nárok na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná
na 50 % , keď súd návrhu žalobkyne v časti výroku I. vyhovel a v časti výroku II. návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol (50 % neúspech). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žiadnej
zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho I. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho I. výroku

zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Úvodom vyjadril zhrozenie z obsahu návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktoré podala žalobkyňa. Návrh považoval za plný klamstiev, zavádzania súdu a zamlčovania
podstatných skutočností, kedy žalobkyňa súdu predkladala dôkazy vytrhnuté z kontextu alebo úplne
nepravdivé. Na podklade tohto návrhu a absolútne nekorektného správania sa žalobkyne, ktorá neustále

o ňom šíri rôzne klamlivé údaje, žalovaný už aj podal na Okresnej prokuratúre Bratislava II trestné
oznámenie na žalobkyňu pre podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania mojej osoby podľa § 373 ods.
1 Trestného zákona a prečinu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Zdôraznil, že pokiaľ by
to bolo možné v praktickom živote, tak by sa žalobkyni vyhol. So žalobkyňou sú v rozvodom konaní. Kvôli
spoločným maloletým deťom nie je možné nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov. Maloleté deti si strany potrebujú vzájomne odovzdávať, kedy dochádza k ich spoločnej fyzickej
interakcii, t. j. sú vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov. Tak je to aj v súčasnosti. Strany si potrebujú
fyzicky odovzdať deti, informácie o nich a ich veci na čas, kedy sú v žalovaného starostlivosti. Žalobkyňa
opisuje v krátkosti manželstvo, naznačuje, že žalovaný má vo zvýšenej miere požívať v súčasnosti
alkohol. Zaujímavé je, že popri takomto opise žalovaného v návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa

navrhuje úpravu žalovaného styku s maloletými deťmi nasledovne: „Otec maloletých je oprávnený stýkať
sa s maloletými deťmi každý víkend v kalendárnom roku v piatok od 16.00 hod. do nedele do 17.00
hod.“ Ak by žalovaný mal zákaz približovať sa k žalobkyni na 10 metrov, nevedel ako by si deti vyberal
a odovzdával ich matke a ako by si odovzdávali ich veci, ktoré by matka bola povinná, ak by deti bolizverené do jej osobnej starostlivosti, ako požaduje vo svojom návrhu, mu pripraviť a odovzdať spolu
s deťmi. Deti sú malé, W. má 3 roky a J. má 5 rokov, nemôžu ísť samé výťahom, po schodoch, po
ulici a pod., je potrebné si ich odovzdať navzájom osobne. Z tohto pohľadu je neodkladné opatrenie

v napadnutom výroku prakticky nerealizovateľné, zákaz priblíženia by mal priamy dopad na výkon
rodičovských práv žalovaného.

9. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 9.4.2025 vyplýva, že subjektívne žalobkyňa uviedla lekárovi,
že žalovaný ju mal nadránom napadnúť, kedy pri bitke s ním mala poranené bruško IV. prsta pr.

ruky a údajne mala dostať tri kopance spredu do hrudníka a úder čelom do jej čela, ktoré ju malo
údajne pobolievať. Objektívne však ošetrujúci lekár nezistil žiadne presvedčivé čerstvé traumatické
zmeny na zobrazenom skelete, nezistil žiaden opuch čela, žiadne poškodenia pokožky na čele ani
podkožný hematóm, nezistil žiadne povrchové traumy na hrudníku, ani bolesti na hrudníku. Ošetrujúci
lekár zistil jedine pomliaždenie bruška IV. prsta pravej ruky. Faktom je, že žalobkyňa sa už v tom čase
chystala na rozvod. Zranenie prsta jej určite nespôsobil žalovaný. Skôr to vyzerá, že si niekde mohla

pribuchnúť prst. Žalovanému to aj potom v priebehu dňa ukázala s tým, že sa zranila, obväz jej zavadzal,
a tak si ho dala hneď dolu. Žalovaný v tom čase hneď ani netušil, že zo zranenia obvinila jeho. Z
bytu však ráno 9.4.2025 (čo je zachytené na kamerových záznamoch pred bytom) určite odchádzala
bez akýchkoľvek zranení. Dňa 9.4.2025 však skutočne vyprovokovala žalobkyňa konflikt, ktorý skončil
fyzickým útokom, avšak na osobu žalovaného. Žalovaný k lekárovi na ošetrenie nešiel, keďže mu to bolo

trápne niekde uvádzať, že ho napadla jeho manželka - žalobkyňa. V hádke často doňho žalobkyňa drgla
alebo mu dala facku, buchnát do ramena. Nevedela sa ovládať. Nie je teda pravdou, že by žalobkyňu
napadol a dopúšťal sa voči nej násilného konania. Žalobkyňa predložila len časť správ vytrhnutých
z kontextu, ktorému predchádzala iná komunikácia so žalobkyňou. Žalovaný absolútne nesúhlasil so
súdomprvejinštancie,žebyzpredloženejkomunikáciemoholdôjsťkzáveru,žebyžalovanýspôsoboval

žalobkyni psychickú alebo fyzickú ujmu. Konverzácia je citovo podfarbená, pretože je to konverzácia
manželov, ktorí sa rozvádzajú. Je citovo podfarbená z oboch strán, čo je prirodzené v danej situácii.
Nie je však nijako zo strany žalovaného nezákonne výhražná. Žalovaný chcel, aby sa žalobkyňa z bytu
vysťahovala, lebo situácia bola neúnosná a nie ku prospechu ich detí. Jej vysťahovanie z bytu bolo
logické riešenie. Z predloženej komunikácie však nevyplýva, že by žalobkyňu akokoľvek ohrozoval. O

deti sa skutočne bál a stále sa bojí, pretože žalobkyňa je úplne nevyspytateľná vo svojom správaní.
Manželské hádky sa týkali zväčša dvoch tém, a to užívania lieku OZEMPIC zo strany žalobkyne a jej
nevery,ktorúpopieralaanakoniecsaknejpriznala.Akonáhlesaotvorilatátotéma,takžalobkyňazostala
agresívna, vulgárna, napádala žalovaného. Dokonca žalobkyňa žalovaného obviňovala zo vzťahu s
inými ženami, obťažovala týmito správami jeho rodinu - najmä jeho matku. Žalovaný k odvolaniu pripojil

elektronickú komunikáciu, o ktorej uviedol, že takáto konverzácia väčšinou nasledovala, keď žiadal,
aby si žalobkyňa urobila testy na lieky a drogy, nakoľko mu stále klamala, že nič neberie a on lieky
nachádzal schované po byte. Dokonca ich našiel aj v cestovnej taške, keď išli na dovolenku. Správanie
žalobkyne bolo neznesiteľné a naznačovalo ovplyvnenie zakázanými látkami. Poprel, že by žalobkyňu
sledoval. Žalobkyňa sama vyhotovila fotografiu z motorového vozidla, nebolo ťažké sa s jej telefónom

synchronizovať s motorovým vozidlom a na tú chvíľu sa v telefóne premenovať na I. D.. Práve naopak,
žalovaný zistil, že niekto nainštaloval do jeho motorového vozidla sledovacie zariadenie, a preto už aj v
tejto veci podal trestné oznámenie. Žalovaný nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa má inú známosť,
žalobkyňa to poprela a vulgárne naňho slovne zaútočila. Žalovaný taktiež poprel, že by rozposlal
anonymný e-mail zo dňa 31.5.2025, dostal ho aj on. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti mu

žalobkyňa napísala, že sa chce dohodnúť, a to tak že: 1. Zoberie všetky trestné oznámenia späť, ak
zoberie aj žalovaný svoje späť. 2. Bude súhlasiť s rozvodom, nakoľko ona už má aj iného partnera. 3.
Dohodnú sa na rozdelení detí a platieb na ne. K nezmyselnostiam ohľadne zbraní, čo mal údajne tvrdiť
deťom, sa žalovaný odmietol vyjadrovať. Sú absurdné a kategoricky ich poprel. Žalobkyňa nakoniec
priznala, že nadviazala mimomanželskú známosť. Mohla to úprimne priznať hneď, nemusela neustále

klamať a ušetrili by si vzájomné trápenie. Odo dňa 9.4.2025 sa žalobkyňa odsťahovala, odvtedy strany
nebývajú v jednej domácnosti a spoločne sa osobne stretávajú len, keď si odovzdávajú deti. Inak
prítomnosť žalobkyne žalovaný nevyhľadáva. Samozrejme sa so žalobkyňou ešte hádajú ohľadne ich
detí, neuzavreli rodičovskú dohodu. Žalobkyňa sa žalovaného snaží od detí izolovať a k tomuto jej
má slúžiť aj toto neodkladné opatrenie. Prítomnosť žalobkyne žalovaný ani nevyhľadáva, a ani nemá

záujem ju vyhľadávať, v minulosti to nebola jeho osoba, ktorá vyvolávala v domácnosti konflikty, bola
to práve žalobkyňa, ktorá dlhodobo užíva liek bez predpisu Ozempic, hoci to nevyžaduje jej zdravotný
stav, účinky Ozempicu a jeho dlhodobé bezdôvodné užívanie ovplyvnili správanie žalobkyne, žalobkyňa
sa dopúšťala nevery, aj sama už priznala tento vzťah a nového priateľa, so žalobkyňou sa potrebujústretávaťminimálnepriodovzdávanídetí,nebolvdanomprípadesplnenýžiadenpredpokladprevydanie
neodkladného opatrenia. Neexistuje tu žiadna naliehavosť situácie, žiadne ohrozenie žalobkyne.

10. Podaním zo dňa 23.9.2025 žalovaný doplnil svoje odvolanie. Uviedol, že v podstate obe strany
ignorujú vydané uznesenie, kedy v súvislosti s ich starostlivosťou o maloleté deti boli predvolaní na
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, kde sa dňa
17.9.2025 ako rodičia stretli za účelom prediskutovania starostlivosti o maloleté deti. Žalobkyňa na
tomto stretnutí navrhla striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, žalovaný navrhoval spoločnú

starostlivosť. Ako rodičia sa dohodli, že budú navštevovať referát poradensko-psychologických služieb
v Bratislave, Svoradova 1. Nie je však možné, aby bez porušovania vydaného neodkladného opatrenia
z jeho strany, ktoré mu ukladá zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
žalovaný absolvoval toto poradenstvo, pretože terapia by sa mala uskutočňovať ako terapia párová
pre oboch rodičov, zameraná na zlepšenie komunikácie ohľadne detí. Na preukázanie svojich tvrdení
predložil žalovaný Úradný záznam ÚPSVaR Bratislava zo dňa 17.9.2025.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté uznesenie považovala za vecne
správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedla, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia) žalovaný nepreukázal - jeho argumentácia spočíva v
polemike so skutkovým stavom bez predloženia dôkazov, ktoré by mohli zvrátiť závery súdu. Súd prvej

inštancie túto mieru pravdepodobnosti riadne odôvodnil - vychádzal z listinných dôkazov, lekárskej
správy, elektronickej komunikácie a celkového správania žalovaného. Mechanizmus odovzdávania
a preberania maloletých detí je upravený vykonateľným súdnym rozhodnutím, a to spôsobom, ktorý
explicitne vylučuje osobný kontakt medzi rodičmi. Styk je realizovaný výlučne prostredníctvom tretích
osôb, resp. v priestore predškolských zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú. Tento mechanizmus bol

súdom ustanovený práve s preventívnym cieľom eliminovať akýkoľvek osobný kontakt medzi rodičmi
a minimalizovať tak konfliktný potenciál, ktorý žalovaný sústavne a proaktívne vytvára. Z uvedeného
je nesporné, že takto nariadené neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nezasahuje do funkčného
režimu styku s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie nepredstavuje pre žalovaného žiadnu faktickú
ani právnu prekážku vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a je adresované výlučne na ochranu

fyzickej a psychickej integrity žalobkyne. Argumentácia žalovaného je preto postavená na fiktívnom
predpoklade, ktorý je v priamom rozpore so súdom schválenou a vykonávanou praxou. Žalovaný v
odvolaní emotívne apeluje na ochranu svojich rodičovských práv, avšak svoje právo na styk s deťmi
priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím fakticky dlhodobo a dobrovoľne nevykonáva Súd by mal
preto pri svojom rozhodovaní prihliadať na reálne správanie a skutočné prejavy vôle strán, nie iba na ich

formálne deklarácie, ktoré sú, ako v tomto prípade, v priamom rozpore s ich faktickým konaním. Pasivita
žalovaného pri výkone jeho najzákladanejších rodičovských práv je signifikantnou skutočnosťou, ktorá
zásadne oslabuje dôveryhodnosť a relevanciu celej jeho odvolacej argumentácie. Právna argumentácia
žalovaného uvedená v doplnení odvolania, ktorou namieta nevykonateľnosť neodkladného opatrenia z
dôvodu nemožnosti absolvovať nariadenú terapiu, nemôže v konaní obstáť. Táto povinnosť predstavuje

výnimku, ktorá je priamo špecifikovaná vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa aj žalovaný sú oprávnení zúčastniť sa na všetkých úkonoch v
rámci súvisiacich civilných súdnych konaní. Žalovaný vo svojom odvolaní venuje značnú pozornosť
trestným oznámeniam, ktoré sám podal pre údajné prečiny ohovárania a krivého obvinenia. Je zrejmé,
že touto argumentáciou sa snaží vytvoriť pred súdom mylný dojem, že on je v tomto spore poškodenou

stranouaobeťou.Samotnépodanietrestnéhooznámeniajeibajednostrannýmúkonomanepredstavuje
žiadny dôkaz o tom, že k spáchaniu trestného činu skutočne došlo. Ide len o vyjadrenie subjektívneho
podozrenia, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinné preveriť. Tieto konania sa nachádzajú
v úplne počiatočnom štádiu, v ktorom polícia iba zisťuje, či vôbec existuje dôvod na začatie trestného
stíhania. Doposiaľ nebolo vo veci nielen vznesené obvinenie konkrétnej osobe, ale ani len začaté trestné

stíhanie. Zatiaľ čo žalovaný sa snaží svoju obranu stavať na nepreukázaných podozreniach, obavy
žalobkyneovlastnúbezpečnosťsúnaopak,založenénareálnych,konkrétnychaopakovanýchskutkoch
žalovaného. Práve tieto skutky boli dôvodom, pre ktorý bola žalobkyňa nútená podať trestné oznámenie
pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
Trestného zákona a trestné oznámenie pre dôvodné podozrenie z trestného činu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nejde tu o náhodné stretnutia, ako
sa to žalovaný snaží bagatelizovať. Ide o systematické a dlhodobé správanie, ktoré zahŕňa cielené
sledovanie, monitorovanie pohybu a snahu o nevyžiadaný kontakt. Takéto konanie hlboko zasahuje
do základného práva na súkromie a vytvára atmosféru neustáleho strachu a psychického nátlaku.Tento strach nie je abstraktný ani prehnaný; je to priama a logická reakcia na konanie žalovaného,
ktoré legitímne vzbudzuje obavy o život a zdravie. Tvrdenie žalovaného, že prítomnosť žalobkyne
nevyhľadáva a stretnutiam sa chce vyhnúť, je preto v príkrom a dokázateľnom rozpore s realitou.

Keby mal žalovaný skutočný záujem na pokojnom riešení situácie, rešpektoval by súkromie žalobkyne
a nevyhľadával by zámienky na konfrontáciu. Jeho skutky však svedčia o presnom opaku. Práve
toto jeho konanie a dôvodná obava z jeho pokračovania boli tým, čo súd prvej inštancie správne
vyhodnotil ako dôvod na poskytnutie okamžitej ochrany formou nariadeného neodkladného opatrenia.
Žiadne z tvrdení žalovaného nebolo podložené dôkazom. Pokiaľ ide o incident zo dňa 9.4.2025,

ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, žalovaný predkladá svoju vlastnú, ničím
nepreukázanú verziu udalostí. Jeho tvrdenie, že nevyhľadal lekárske ošetrenie, pretože mu to bolo
„trápne“, je potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodné a účelové. Na rozdiel od žalovaného, žalobkyňa
bezprostredne po incidente vyhľadala lekárske ošetrenie a súdu predložila objektívny dôkaz - lekársku
správu,ktorádostatočneosvedčujenásilnékonaniezostranyžalovaného.Skutočnosť,želekárnenašiel
rozsiahle poranenia, je pre posúdenie veci irelevantná. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia

totiž postačuje, ak je osvedčená dôvodná obava z opakovania konania. K tvrdeniam o údajnom užívaní
lieku Ozempic, či tvrdeniam o psychickej nevyrovnanosti žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že sú úplne
irelevantné a predstavujú hrubý a neprípustný zásah do osobnej integrity žalobkyne. Tieto obvinenia nie
sú podložené žiadnym lekárskym nálezom, odborným posudkom ani iným relevantným dôkazom. Ide
o zlomyseľné a lživé konštrukcie, ktorých jediným cieľom je osobná a morálna diskreditácia žalobkyne

v očiach súdu. Zároveň sú pre rozhodnutie vo veci samej úplne irelevantné. Pokiaľ išlo o predloženú
komunikáciu, žalovaný sám priznáva, že bola „citovo podfarbená“, avšak účelovo bagatelizuje jej obsah
a dopad na psychiku žalobkyne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predložené správy ako formu
citového vydierania a psychického nátlaku, ktoré v žalobkyni dôvodne vzbudzovali strach a pocit
ohrozenia. Tvrdenie žalovaného, že správy boli vytrhnuté z kontextu, je len ďalšou prázdnou frázou,

nakoľko nepredložil žiadnu údajnú „predchádzajúcu“ alebo „nasledujúcu“ komunikáciu, ktorá by menila
ich výhražný a urážlivý charakter.

12. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne repliku nepodal.

13. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä , aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.21. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej
úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti
podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby

bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude
ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu
medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované
neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý
pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s

princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana
právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným
opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať
plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť

existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

22. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP predstavujú ochranné opatrenia tak,
ako ich definuje tiež článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z
12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorým sa osobe

predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť
ohrozenátelesnáaleboduševnáintegritatejtoinejosoby.Účelomochrannýchopatreníjeochranaurčitej
osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná
integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek
forme rodovo alebo inak motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,

obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sú osvedčenie, že
telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana, môže byť konaním (t.j.
približovaním sa na menšiu než určenú vzdialenosť) osoby predstavujúcej riziko, ktoré sa jej navrhuje
zakázať, ohrozená a že tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom

odvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje,
že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe
žalovaným predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa

dostatočne osvedčila danosť práva, ktorému žiada poskytnúť ochranu, ako aj potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov strán.

25. V skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje tvrdený skutkový stav
osvedčiť, nie je potrebné jeho plnohodnotné preukázanie. Žalobkyňa predloženou komunikáciou so

žalovaným osvedčila mimoriadne emočne napäté a dysfunkčné vzťahy medzi stranami. Lekárskou
správou osvedčila žalobkyňa svoje tvrdenie o fyzickom napadnutí dňa 9.4.2025 zo strany žalovaného.
Nie je to priamy dôkaz, ako správne namietal žalovaný, avšak je potrebné nahliadať naň tak, že
zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé. Konfliktnú situáciu zo dňa 9.4.2025
žalobkyňa opísala aj v trestnom oznámení, ktoré podala dňa 8.5.2025, pričom tento incident samotný

nepoprel ani žalovaný, avšak jeho priebeh opísal inak, pričom za fyzicky napadnutého označil seba.
Toto svoje tvrdenie však žiadnym dôkazom neosvedčil. Žalobkyňa osvedčila aj ňou tvrdenú príčinu
konfliktu, teda oznámenie o jej zámere rozviesť sa a opustiť spoločnú domácnosť, a to zmluvou o
nájme zo dňa 7.4.2025. Navyše za skutočnosť osvedčujúcu aj po odchode žalobkyne zo spoločnej
domácnosti pretrvávajúci záujem žalovaného o osobu žalobkyne (o jej konanie, pohyb, stýkanie

sa s inými osobami), opísaný spolu s ďalšími skutočnosťami bližšie v trestnom oznámení, ktoré
žalobkyňa podala dňa 4.6.2025, možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať aj anonymnú e-
mailovú správu zo dňa 31.5.2025 spolu s fotografiami žalobkyne doručenú jej zamestnávateľovi (a
podľa žalovaným nepopretého tvrdenia žalobkyne aj iným osobám). Nie je tu prítomný dôkaz priamospájajúci osobu žalovaného s pôvodcovstvom tejto správy, avšak je krajne nepravdepodobné, že by jej
autorom bola náhodná nezúčastnená osoba. Vzhľadnom na zvoľnené kvalitatívne štandardy kladené
na preukazovanie skutkového stavu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je možné aj takýto

dôkaz, z ktorého vyplýva iba vyššia pravdepodobnosť než nepravdepodobnosť žalobkyňou tvrdeného
skutkového stavu, považovať za dostatočný. Za týchto okolností je potrebné považovať za osvedčené,
že približovanie sa žalovaného k žalobkyni je spôsobilé byť predpokladom na privodenie jej ujmy a že
ho žalobkyňa dôvodne môže pociťovať ako ohrozujúce.

26. Žalovaný k odvolaniu pripojenou komunikáciou so žalobkyňou osvedčil, že verbálne útoky sú medzi
stranami obojstranné, avšak neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa vytrhla ňou predloženú
komunikáciu zo svojho kontextu, keďže žiaden širší kontext, ktorý by menil význam žalobkyňou
predloženej textovej komunikácie, ako dôkaz nepredložil.

27. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani žalovaného interpretácia príčin konfliktov medzi

stranami (užívanie Ozempicu, iná známosť žalobkyne), ako ani ním opísané (avšak neosvedčené)
agresívne správanie sa žalobkyne k nemu počas ich spolužitia, keďže aj keby boli tieto skutočnosti dané,
nevylučuje to správanie sa žalovaného osvedčené žalobkyňou.

28. Za daných okolností považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie, hoci pohybujúce

sa iba v rovine pravdepodobnosti, za správne. Ako rovnako správne odvolací súd hodnotí aj právne
posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Stav, keď má súd osvedčené
hrubéažagresívnenepredvídateľnésprávaniesažalovanéhovočižalobkyni,čímjeohrozenájejosobná
integrita, je zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho
priblíženie sa žalovaného ako osoby predstavujúcej riziko za účelom ochrany žalobkyne.

29. Nariadené neodkladné opatrenie pritom s ohľadom na princíp proporcionality žalovaného obmedzí
len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie jeho účelu, teda zabezpečenie ochranu duševnej a telesnej
integrity žalobkyne. Súd prvej inštancie obmedzil uloženú povinnosť tak, že sa nevzťahuje na účasť na
procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré

bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
Odvolací súd dodáva, že nariadeným neodkladným opatrením nie je, ani nemôže byť, zasiahnuté do
výkonu právomoci súdu v inom konaní, preto ním tiež nie je nijako ohrozený priebeh, ani dosiahnutie
účelu akéhokoľvek konania vo veci rodičovských práv a povinností strán, vrátane účasti žalovaného na
úkonochsnímspojených,resp.nímvyvolaných.Taktiežnariadenýmneodkladnýmopatrenínedochádza

k zasahovaniu do súdom upraveného styku žalovaného s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie
preto v súlade s princípom proporcionality žalovaného nijako nadmerne neobmedzí, jeho účelom je len
efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne pred ujmou
hroziacou jej zo strany žalovaného.

30. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keďže boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1
CSP).

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).