Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125012334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125012334.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody, naneverejnomzasadnutídňa29.októbra2025,osťažnosti
prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 10.9.2025, sp. zn. 31PP/37/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 415 ods. 1 Tr. por., § 67 ods. 1 Tr. zák. odsúdeného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., D. B. XXX/X, podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/75/2012 zo dňa 6.5.2015, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 68 ods. 1 druhá veta Tr. zák. odsúdenému nariadil probačný dohľad v dĺžke 3 (tri) roky, ktorý
bude vykonávať podľa konkrétneho určenia probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 68 ods. 1 druhá veta v spojení s § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. odsúdený je povinný v skúšobnej

dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 68 ods. 1 druhá veta v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odsúdenému uložil zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Protitomutouzneseniu,bezprostrednepojehovyhlásení,odôvodneníapoučeníoopravnomprostriedku

zahlásil sťažnosť prokurátor, ktorú následne bližšie písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že odsúdený A. B. vykonáva súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený za závažnú trestnú činnosť právne
kvalifikovanú ako obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) , písm. d), ods. 2 písm.
a) Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku.

Pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je
potrebné, aby odsúdený v súlade s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. splnil tak formálnu podmienku, ako aj
dve materiálne podmienky.
V prípade odsúdeného A. B. bolo vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.9.2025 preukázané, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody stanovenú pre obzvlášť závažný zločin, pretože vykonal tri štvrtiny uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody.Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok (skutočnosť, že odsúdený plnením svojich povinností
a svojím správaním preukázal polepšenie a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že po
prepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodypovedieriadnyživot)mázato,žetietouodsúdenéhosplnené

neboli.
Splnenie materiálnej podmienky, t. j. skutočnosť, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím
správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, preukázané nebolo. V tejto súvislosti
je potrebné vychádzať z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice
zo dňa 4.9.2025, pričom u odsúdeného nebolo zaznamenané žiadne výnimočné správanie, ktoré by

preukazovalo polepšenie. Skutočnosť, že odsúdený dodržiava interné predpisy a nariadenia, ústavný
poriadok neporušuje a v podstate sa správa disciplinovane a jeho správanie je na požadovanej úrovni
nie je výnimočnou okolnosťou, uvedené sa očakáva od každého odsúdeného. Odsúdený bol doposiaľ
21-krát disciplinárne odmenený, avšak vzhľadom na dĺžku výkonu trestu a na recidívu trestnej činnosti
uvedené nie je možné považovať za dostačujúce. Ani zapájanie sa do sociálnych aktivít nie je žiadnou
výnimočnou okolnosťou. Z obsahu hodnotenia ústavu však vyplývajú aj negatívne poznatky o osobe

odsúdeného, keď bol zaznamenaný konflikt s iným odsúdeným, ako aj nedovolené kontaktovanie s iným
odsúdeným.
Splnenie materiálnej podmienky, t. j. skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život, preukázané nebolo. Pri posudzovaní splnenia
druhej materiálnej podmienky je nutné prihliadnuť na osobu odsúdeného komplexne. Táto komplexnosť

posúdenia osoby odsúdeného spočíva v zohľadnení doterajšieho života odsúdeného, jeho postoja k
spoločenským hodnotám, jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade má svoj
význam pri tomto posudzovaní aj závažnosť a charakter trestnej činnosti.
V napadnutom prípade sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za drogový obzvlášť
závažný zločin. Zo skráteného odpisu registra trestov, odhliadnuc od potrestania za spáchaný obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi vyplýva, že odsúdený bol už v minulosti šesťkrát súdne trestaný prevažne
za drogovú trestnú činnosť. Odsúdený bol v roku 2006 odsúdený za drogovú trestnú činnosť na
nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky a 8 mesiacov, v roku 2012 bol taktiež odsúdený za
drogovú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky a 4 mesiace. Odhliadnuc od

drogových trestných činov bol odsúdený v roku 2010 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody na 10
rokov za trestný čin zanedbania povinnej výživy, opilstva, obmedzovania osobnej slobody a vydieranie,
a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.05.2010, sp. zn. 2T 105/2010, právoplatného
12.05.2010. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 75/2012 zo dňa
6.5.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/90/2015 zo dňa 4.1.2016 za

obzvlášťzávažnýzločinnedovolenávýrobaomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) , písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., za
ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 12 rokov a 6 mesiacov, ktorý aktuálne vykonáva
a z ktorého bol neprávoplatne podmienečne prepustený uznesením Mestského súdu Košice sp. zn.
31PP/37/2025 zo dňa 10.9.2025.

Zuvedenéhojezrejmé,žeodsúdenýA.B.páchalopakovanetrestnúčinnosť,čižezjehostranyvprípade
spáchania obzvlášť závažného zločinu nešlo len o jednorazové zlyhanie a vybočenie z medzi zákona
a bežného života, ale išlo o opakovanú úmyselnú protispoločenskú činnosť. V súvislosti s uvedeným
prokurátor poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ sedemkrát odsúdený za trestnú činnosť,
vždy k nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré v minulosti vykonával, pričom je zrejmé, že

všetky predchádzajúce odsúdenia a vykonania nepodmienečných trestov odňatia slobody nemali na
odsúdeného výchovný charakter, nakoľko sa aj po ich vykonaní dopúšťal naďalej trestnej činnosti a
tiež je zjavné, že charakter ako aj závažnosť trestnej činnosti u neho gradovali. Túto skutočnosť však
súd pri posudzovaní osoby odsúdeného vôbec nezohľadnil, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia
napadnutého uznesenia sp. zn. 31PP/37/2025, kde sa súd pri posúdení osoby odsúdeného o tejto

skutočnosti vôbec nezmieňuje.
Charakter doposiaľ spáchanej trestnej činnosti odsúdeným A. B. svedčí aj o jeho násilnej a
problematickej povahe, ktorá od „obyčajných“ krádeží, za ktoré bol odsúdený ešte v roku 1998 postupne
prerástla do závažnejšej trestnej činnosti smerujúcej aj proti osobnej slobode jednotlivcov, až nakoniec
donajzávažnejšejdrogovejtrestnejčinnosti.Právetátoskutočnosťzvýrazňujepotrebuvykonaniacelého

nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
3T 75/2012 zo dňa 6.5.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/90/2015
zo dňa 4.1.2016.Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ktoré bolo vypracované Ústavom na výkon väzby a výkon
trestu odňatia slobody Košice vyplýva, že resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy
trestnej činnosti je stredné. Z uvedeného hodnotenia vyplýva, že ani Ústav na výkon väzby a výkon trestu

odňatia slobody Košice, kde odsúdený vykonáva trest, neodporúča podmienečne prepustiť odsúdeného
na slobodu.
Zároveň prokurátor poukázal aj na tú skutočnosť, že odsúdený mal nariadený aj výkon zvyšku trestu
odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Prievidza, sp. zn. 2T/105/2008 v trvaní 3 roky a 28 dní
z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. To znamená, že odsúdený už

v minulosti z jedného výkonu trestu bol podmienečne prepustený, a napriek tomu nevyužil túto možnosť
na svoju vnútornú zmenu a neviedol riadny život. Uvedené preukazuje tú skutočnosť, že odsúdený už
v minulosti zlyhal pri dodržaní podmienok podmienečného prepustenia.
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd pri skúmaní
splnenia podmienok na podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nezhodnotil osobu
odsúdeného komplexne, ale izolovane vychádzal len zo správania odsúdeného vo výkone trestu odňatia

slobody. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil povahu a závažnosť trestnej činnosti odsúdeného a
jeho opakované sklony páchať trestnú činnosť. U osoby odsúdeného sa jednoznačne jedná o osobu,
ktorá inklinuje k páchaniu trestnej činnosti, a preto od neho vôbec nemožno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.
Vzhľadom na povahu a počet odsúdení, stredné riziko recidívy trestnej činnosti a nepriaznivú

resocializačnú prognózu, možno konštatovať, že doteraz vykonaná časť trestu bez ďalšieho nepostačuje
na nápravu odsúdeného.
Návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti je preto potrebné považovať za predčasný. Pri podmienečnom prepustení
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by tak v tomto prípade nebol naplnený ani samotný účel

trestu, ktorým nie je len výchova odsúdeného, ale zároveň aj ochrana spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyhovel
sťažnosti prokurátorky a návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol,
že prokurátorka vo svojom vyjadrení uvádza, že u neho nebolo zaznamenané žiadne výnimočné
správanie, a že tým pádom nebolo preukázané polepšenie. Takto formulovaná úvaha je však logicky
aj právne neudržateľná. Predovšetkým nie je vôbec zrejmé, aké výnimočné správanie má mať podľa
prokurátorky relevanciu pre záver o splnení materiálnych podmienok podmienečného prepustenia,

ani z čoho vyvodzuje, že by zákon alebo ustálená súdna prax vyžadovali preukázanie akejsi
nadštandardnej, mimoriadnej formy správania vo výkone trestu. Trestný zákon ani Trestný poriadok
takúto podmienku nepoznajú. Naopak, podľa ustálenej judikatúry je pre záver o splnení materiálnej
podmienkyrozhodujúce,čiodsúdenýplnenímsvojichpovinnostíasprávanímvovýkonetrestupreukázal
polepšenie a možno od neho dôvodne očakávať, že na slobode povedie riadny život.

V danom prípade je takýto záver jednoznačne opodstatnený. Počas výkonu trestu bol celkovo 21-
krát disciplinárne odmenený, čo samo osebe predstavuje objektívny dôkaz dlhodobo pozitívneho
správania, svedčiaci o jeho snahe o nápravu a o aktívnom prístupe k plneniu stanoveného programu
zaobchádzania. Navyše, nemá evidované žiadne disciplinárne potrestanie, ktorá skutočnosť svedčí o
jeho stabilizovanom priaznivom správaní.

Prokurátorkou spomínané dva negatívne záznamy boli nepatrnej závažnosti, a už len fakt, že za obdobie
od roku 2012 boli zaznamenané len dve takéto udalosti, ktoré ani nemali disciplinárnu relevanciu, treba
naopakpovažovaťzavýnimočnévpozitívnomzmysle.Spoukazomnatietoskutočnostimožnolenťažko
pochopiť, z akých dôvodov prokurátorka konštatuje, že u neho nebolo preukázané polepšenie - takéto
tvrdenie stojí v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním.

Záver prokurátorky o neexistencii výnimočného správania tak nie je len neodôvodnený, ale aj absurdný,
keďže z jeho hodnotenia ústavom jednoznačne vyplýva, že jeho správanie počas výkonu trestu bolo
dlhodobo nadštandardne pozitívne a bez disciplinárnych postihov.
Prokurátorka vo svojom vyjadrení síce deklaruje, že pri posudzovaní splnenia druhej materiálnej
podmienky je potrebné prihliadať na jeho osobu komplexne, avšak jej následná argumentácia tomuto

princípu úplne odporuje. Z obsahu odôvodnenia sťažnosti je zrejmé, že prokurátorka úplne vytesnila
všetky okolnosti na jeho strane, ktoré zákon aj ustálená judikatúra považujú za relevantné pre posúdenie
splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. V odôvodnení sťažnosti absentuje
akákoľvekzmienkaojehopostojikspáchanejtrestnejčinnosti,ojehokritickomsebahodnotení,otrvalompracovnom zaradení, o garantovanom prísľube zamestnania po prepustení, o stabilnom rodinnom a
sociálnom zázemí, ako aj o prejavenej snahe o riadny život na slobode.
Paradoxnepráveprokurátorka,ktoráformálnedeklarovalapotrebukomplexnéhohodnoteniajehoosoby,

v skutočnosti hodnotí jeho osobu výlučne cez prizmu jeho kriminálnej minulosti, a to prostredníctvom
skutkov, ktoré sa odohrali pred viac ako pätnástimi rokmi. Takýto prístup nielenže nereflektuje aktuálne
správanie a výsledky jeho nápravy počas výkonu trestu, ale úplne neguje samotný účel trestu,
ktorým je podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. ochrana spoločnosti a prevýchova páchateľa. Ak by bolo
rozhodovanie o podmienečnom prepustení založené výlučne na trestnej minulosti, ako to implicitne

navrhuje prokurátorka, inštitút podmienečného prepustenia by v prípade viackrát trestaných odsúdených
bola úplne vylúčená, čo by bolo porušením ich ústavných práv.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení jeho trestná minulosť je síce relevantným faktorom, no rozhodnutie nemôže
byť založené výlučne alebo predovšetkým na nej. Ústavný súd v náleze sp. zn. I.ÚS 36/2022 jasne
uviedol, že trestná minulosť je relevantným faktorom pre rozhodovanie o podmienečnom prepustení,

avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený výlučne na trestnej
minulosti konkrétneho jednotlivca; je potrebné zohľadniť aj ďalšie aktuálne okolnosti na jeho strane, jeho
správanie, postoj, prostredie, v ktorom by sa ocitol a reálne predpoklady jeho resocializácie.
Argumentácia prokurátorky sa tak dostáva do priameho rozporu s touto judikatúrou a aj so samotnou
logikou inštitútu podmienečného prepustenia, keďže hodnotí ho nie podľa jeho aktuálnych postojov,

výsledkov a prognózy ďalšieho správania, ale podľa trestnej minulosti spred 15-tich rokov. V dôsledku
toho sťažnosť prokurátorky pôsobí skôr ako subjektívne a neúplné hodnotenie jeho osoby, než ako
právne relevantné posúdenie splnenia jeho zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie.
Možnosť podmienečného prepustenia pri splnení zákonných podmienok musí byť dostupná všetkým
odsúdeným vo výkone trestu, dokonca i odsúdeným na doživotie - teda tým skôr aj všetkým odsúdeným

na kratší trest odňatia slobody. Možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
nesmie byť nikdy celkom vylúčená (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/2021 z 26.08.2021,
bod 21).
Navrhol, aby nadriadený súd sťažnosť prokurátorky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:

Na základe argumentácie sťažovateľa krajský súd opätovne a podrobne, s prihliadnutím na výsledky
vykonaného dokazovania, rozobral dôkaznú situáciu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nepochybil, keď vyhovel žiadosti odsúdeného a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 75/2012 zo dňa
06.05.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/90/2015 zo dňa 04.01.2016,

ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, za čo mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Okrem trestu odňatia slobody
bol odsúdenému uložený aj ochranný dohľad na dobu dvoch rokov.

Z obsahu trestného spisu krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na to, aby mal dostatočný podklad pre zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne poukázal na skutočnosti súvisiace s
výkonom uloženého trestu a oprel sa predovšetkým o hodnotenie odsúdeného vypracované ústavom na
výkon trestu. Ďalej zhromaždil všetky relevantné listinné dôkazy a preveril okolnosti týkajúce sa osoby
odsúdeného, aby mohol o podmienečnom prepustení rozhodnúť v súlade so zákonom.

ZhodnoteniaÚstavunavýkonväzbyaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobodyKošicezodňa04.09.2025
vyplynulo, že odsúdenému bol Okresným súdom Prievidza, sp. zn. 3T 75/2012 uložený ochranný dohľad
v trvaní 2 rokov. Menovaný bol do výkonu väzby dodaný dňa 15.04.2012 príslušníkmi Obvodnéhooddelenia Policajného zboru Partizánske do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov (ďalej len „ústav Leopoldov“).

Dňa 02.11.2012 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Ilava (ďalej len „ústav Ilava“). Dňa 20.02.2013 bol prevedený do výkonu trestu odňatia slobody v ústave
Ilava.Celkovomožnokonštatovať,žesprávanieavystupovaniemenovanéhopočasuvedenéhoobdobia
bolo na požadovanej úrovni. Pracovne zaradený bol od 21.01.2013 do 22.02.2013, svoje pracovné
povinnosti si plnil. Kontakt udržiaval s príbuznými. Disciplinárne potrestaný a ani disciplinárne odmenený

nebol.

Dňa 26.03.2013 bol premiestnený za účelom výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová (ďalej len „ústav Kráľová“). Dňa 03.04.2013 počas
umiestňovacej komisie riaditeľa ústavu mu bolo oznámené, že v rámci vnútornej diferenciácie ústavu
bude vykonávať trest odňatia slobody v oddiele s „C“ diferenciačnou skupinou. Jeho správanie spočiatku

nebolo na požadovanej úrovni. Svojim správaním, vystupovaním a plnením povinností si vytvoril
podmienky na zmenu diferenciačnej skupiny a dňa 10.03.2015 mu bola umiestňovacou komisiou
riaditeľa ústavu na návrh pedagóga zmenená diferenciačná skupina z „C“ na „B“. Medzi tým v období
od 19.11.2013 do 10.06.2014 absolvoval v ústave Leopoldov súdom nariadené toxikomanické ochranné
liečenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas uvedeného liečenia bolo na požadovanej

úrovni, do liečebných aktivít sa zapájal, príkazy a nariadenia personálu ústavu plnil bez pripomienok.
V diferenciačnej skupine „B“ jeho správanie spočiatku bolo na požadovanej úrovni, avšak aj tu
v jednom prípade došlo k nedovolenému kontaktovaniu sa s iným odsúdeným. Následne taktiež
výchovným pôsobením a pedagogickou činnosťou s využitím dostupných prostriedkov zaobchádzania
začalo správanie odsúdeného korešpondovať so stanovenými normami a predpismi. Voči väzenskému

personálu sa správal slušne a následne už neboli zaznamenané žiadne nedostatky vážnejšieho
charakteru. Dňa 08.09.2023, 14.12.2023 a 27.11.2024 bolo menovanému riaditeľom ústavu povolené
opustenieústavuvsprievodepríslušníkazboruaspoužitímtechnickéhoprostriedkuzaúčelomnávštevy
kultúrnych, športových a osvetových podujatí. Správanie odsúdeného v civilnom prostredí bolo slušné.
V oblasti dodržiavania poriadku a čistoty v osobných veciach, osobnej, ako aj kolektívnej hygieny,

ustrojenosti, neboli zistené nedostatky. Pozitívne bola hodnotená aj účasť na edukačných formách
prevencie. Počas hodnoteného obdobia si odsúdený plnením svojich povinností a participáciou na
vytýčených cieľoch zakotvených v programe zaobchádzania dokázal vytvoriť podmienky pre udelenie
dvadsaťjeden disciplinárnych odmien. Do kultúrno-osvetových činností sa zapájal bol aj aktívnym
členom počítačového krúžku v období 09.03.2023 do 25.05.2023. V ústave Kráľová bol s prestávkami

pracovne zaradený na rôznych pracoviskách so zameraním na šitie od 04.04.2013 do 13.05.2025.
Svoje pracovné povinnosti plnil k spokojnosti. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiaval s príbuznými
zákonnými formami.

Dňa 13.05.2025 na základe vlastnej žiadosti bol premiestnený na výkon trestu odňatia slobody do

Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice (ďalej len „ústav Košice“).
Správanie a vystupovanie menovaného počas pobytu v nástupnom oddiele bolo na požadovanej úrovni.
Dňa 19.05.2025 bol umiestňovacou komisiou riaditeľa ústavu umiestnený do oddielu výkonu trestu so
stanovenou diferenciačnou skupinou „B“. Odsúdený interné nariadenia a predpisy dodržiava, ústavný
poriadok neporušuje. Príkazy a nariadenia plní bez poznámok. V osobných veciach má požadovaný

poriadok. Osobnej hygiene venuje dostatočnú pozornosť. K príslušníkom zboru sa správa slušne. K
spáchanej trestnej činnosti aj naďalej zastáva kritický postoj. Zúčastňuje sa prednášok na aktuálne
spoločenské témy. Odsúdený sa do aktivít realizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti zapája.
Taktiež je aktívnym členom chovateľského krúžku. Aktivita v tomto smere je na požadovanej úrovni.
Vo svojom voľnom čase športuje číta knihy, časopisy, dostupnú literatúru. Možno konštatovať, že svoj

voľný čas trávi zmysluplne a aktívne. Odsúdený je v ústave Košice pracovne zaradený od 27.05.2025.
Svoje pracovné povinnosti plní k spokojnosti. Snaha o vyhýbanie sa práci nebola zaznamenaná.
Vzťahy s vonkajším prostredím s príbuznými naďalej udržiava všetkými dostupnými zákonnými formami.
Menovaný na plnení stanoveného programu zaobchádzania participuje a možno konštatovať, že
tento program zaobchádzania priebežne plní. Počas výkonu trestu bol celkovo 21-krát disciplinárne

odmenený, naposledy dňa 18.12.2024 za plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestanie u
menovaného neevidujú. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika
recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti bolo vyhodnotené ako
stredné. Zároveň odsúdený bol v minulosti podmienečne prepustený. Na základe rozsudku Okresnéhosúdu Prievidza, sp. zn. 2T/105/2008 zo dňa 12.05.2010, v spojení s uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica o neosvedčení sa v skúšobnej dobe, sp. zn. 2PP 33/2011 zo dňa 18.07.2013, bolo
právoplatne rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. V

dôsledku tohto rozhodnutia bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 28
dní, ktorý menovaný následne vykonal. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, najmä na menej
priaznivú resocializačnú prognózu, stredné riziko recidívy a negatívne skúsenosti s predchádzajúcim
podmienečným prepustením, ústav neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody.

Na podklade vyššie uvedeného mal aj nadriadený krajský súd preukázané, že odsúdený je ústavom na
výkon trestu odňatia slobody hodnotený v podstate kladne, hoci resocializačná prognóza je u neho podľa
nástrojahodnoteniarizikarecidívytrestnejčinnostiCRAmenejpriazniváarizikorecidívytrestnejčinnosti
je stredné. Na základe týchto poznatkov sa podmienečné prepustenie odsúdeného neodporúča, avšak
krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý v uznesení poukázal

na to, že u odsúdeného bola splnená tak formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu
trestuodňatiaslobody,akoajpodmienkamateriálna.Zároveňvdanomprípadeideoskutok,ktorýsvojou
povahou nepatrí medzi násilné trestné činy zamerané na ublíženie iným osobám. Odsúdený vo výkone
trestu absolvoval aj ochranné liečenie a prijal kritický postoj k drogám, čo prvostupňový súd zohľadnil
pri posudzovaní závažnosti skutku aj pri rozhodovaní o možnosti jeho podmienečného prepustenia.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď vyhovel žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, a to za podmienok uvedených vo výroku napadnutého uznesenia. Krajský
súd zároveň poukazuje na rodinné zázemie odsúdeného, keďže vzťahy s príbuznými udržiaval všetkými
dostupnými zákonnými formami.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák., osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Odsúdený doposiaľ vykonal viac ako tri štvrtiny uloženého súhrnného trestu odňatia slobody, čím splnil
formálno-právnu podmienku zákonnosti trestu. Získal 21 disciplinárnych odmien za plnenie pracovných
povinností, čím preukázal všetky pozitívne vlastnosti, ktoré mohol vo väznici preukázať. K spáchanej
trestnej činnosti naďalej zastáva kritický postoj a udržiava vzťahy s vonkajším prostredím. Krajský súd
sa preto stotožnil z rozhodnutím súdu prvého stupňa, že žiadosti odsúdeného je možné vyhovieť.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch sťažnosti poukázal na podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 2 Tr.
zák., podľa ktorej pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva, nadriadený krajský
súd považuje za nutné uviesť, že ak by táto podmienka bola dominantná, v praxi by to znamenalo,

že páchateľ odsúdený za obzvlášť závažný zločin by sa prakticky nemohol domáhať pozitívneho
rozhodnutia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd sa zároveň plne prikláňa k záverom prvostupňového súdu, že hodnotenie ústavu na
výkon trestu nie je pre súd záväzné, predstavuje len jeden z viacerých podkladov, ktoré je potrebné

posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Ústav sa zameriava predovšetkým na správanie odsúdeného
počas výkonu trestu, avšak súd musí prihliadať aj na širšie, vonkajšie faktory významné pre jeho budúcu
resocializáciu. Skutočnosť, že ústav vo svojom hodnotení označil riziko recidívy za stredné, sama osebe
nepredstavuje dôvod na zamietnutie žiadosti o podmienečné prepustenie.

Prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku ohľadom skúšobnej doby, ktorú súd stanovil na dobu štyroch
rokov pri súbežnom uložení probačného dohľadu nad odsúdeným v trvaní troch rokov, ako aj pri uložení
povinností spočívajúcej v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas tejto
doby a povinnosti v skúšobnej dobe zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Vzhľadom na to, že krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu, sťažnosť
prokurátora považoval za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.