Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200425
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425200425.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E., adresa na doručovanie: F. XX, G. H., proti odporcovi: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Klára Decsiová, so sídlom Radničná
4, Nové Zámky, IČO: 42426740, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. júla 2025 č. k. 4C/6/2025-75, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. p o –
t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) uznesením súd prvej inštancie I. a II. výrokom nariadil neodkladné
opatrenie v tom znení, že nariadil odporcovi F. B., bytom I., aby prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby nekontaktoval navrhovateľku, okrem prípadu týkajúceho sa starostlivosti a
zdravotného stavu maloletého C. B. a v rámci tejto komunikácie sa zakazuje používať vyhrážky a oplzlé
výroky, III. výrokom vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol a IV. výrokom
zaviazalodporcupovinnosťounahradiťnavrhovateľketrovykonaniavrozsahu100%.Svojerozhodnutie

po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. g), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na návrh navrhovateľky, ktorým sa

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to zákazu elektronickej a inej obdobnej komunikácie
a kontaktovania sa odporcu s navrhovateľkou. V časti návrhu ohľadne zákazu kontaktovania
navrhovateľky odporcom prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby považoval súd návrh
navrhovateľky za plne dôvodný, navrhovateľka predložila listinné dôkazy, na základe ktorých bolo
preukázané,žeodporcasanavrhovateľkevyhrážaublíženímnazdraví,oplzlojejnadáva,čonepriaznivo
vplýva na psychický stav navrhovateľky, navrhovateľka má obavu, že tieto verbálne vyhrážky, by mohol

odporca aj naplniť. Na základe týchto skutočností, súd zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, až na výnimku starostlivosti o maloleté dieťa C. B..

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že odmietol návrh navrhovateľky v časti, v ktorej žiadala súd aby
zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku inými obdobnými prostriedkami, nakoľko navrhovateľka
napriek tomu, že bola riadne uznesením z 10.06.2025 vyzvaná na odstránenie vád podania v zmysle §

129 a nasl. CSP, ako aj v zmysle § 326 ods. 1/ CSP a bola poučená o tom, že ak návrh nebude doplnený,
súd takýto návrh odmietne, navrhovateľka súdu dňa 04.07.2025 doložila doplnenie návrhu v identickomznení, ako bol predložený v návrhu zo dňa 04.02.2025, teda v tejto časti súd návrh odmietnul, pretože
napriek výzve súdu navrhovateľka nekonkretizovala akými inými obdobnými prostriedkami, by mal súd
zakázať odporcovi ju kontaktovať a podľa názoru odvolacieho súdu je takýto výrok nezrozumiteľný

a nevykonateľný. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1
CSP k § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

4. Protitomutouzneseniupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolanieodporcapoukazujúcna§365ods.

1 písm. d), f) a h) CSP proti výroku II a IV a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne alebo podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté časti rozhodnutia zruší a vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo prinajmenšom vo výroku IV. napadnutého rozhodnutia.
Odporca v odvolaní uviedol, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia považuje
za účelový a nedôvodný. Samotná navrhovateľka porušuje podmienky neodkladného opatrenia

nariadeného uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/32/2025-59 zo dňa 20.05.2025, ako aj
napadnutého neodkladného opatrenia, keď sa chce s odporcom osobne stretnúť. Poprel, že by
akýmkoľvek spôsobom navrhovateľke fyziky alebo psychicky ubližoval. Nikdy sa voči nej nesprával
násilne a vulgárny slovník a výrazy používa v komunikácii (nielen) elektronickej aj navrhovateľka, a preto
rôzne vyhrážky vulgarizmy a nadávky jej nemôžu spôsobovať žiadnu psychickú ujmu, pre ktorú by bolo

potrebné neodkladné opatrenie nariadiť.
Ďalej nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol aj o tom, že je povinný
nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %. Poukázal na odvolanie podané proti uzneseniu
súduprvejinštancieč.k.4C/6/2025-17zodňa13.02.2025zktoréhovyplýva,žemubolvkonanípriznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, nakoľko splnil zákonom

stanovenú podmienku a to stav materiálnej núdze. S poukazom na túto skutočnosť a na ustanovenie §
257 CSP je toho názoru, že jeho preukázanie materiálnej núdze je takým dôvodom hodným osobitného
zreteľa, pre ktorý ho súd nemal zaviazať k povinnosti nahradiť navrhovateľke trovy konania.
S poukazom na uvedené skutočnosti je odporca toho názoru, že návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia je z vyššie uvádzaných dôvodov účelový a nedôvodný, odporca navrhovateľku

nekontaktuje a nestretáva sa s ňou (okrem stretávania v rámci styku s maloletým synom), preto
nariadené neodkladné opatrenie nie je dôvodné.

5. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne

8. Predmetom konania v tejto veci je návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol uznesením č. k. 4C/6/2025-17 zo dňa 13. februára 2025

tak, že I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie v tom znení, že vo výroku II. nariadil odporcovi
F. B., bytom I., aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k osobe navrhovateľky s
výnimkou účasti na procesných úkonov v konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a
prípade orgánmi prejednávajúcimi priestupky, a to po dobu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia, výrokom III. súd nariadil odporcovi, aby prostredníctvom elektronickej komunikačnej

služby alebo inými obdobnými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku, okrem prípadu týkajúcu
sa starostlivosti a zdravotného stavu maloletého C. B. a v rámci tejto komunikácie zakázal používať
vyhrážky a oplzlé výroky. Výrokom IV. nariadil navrhovateľke povinnosť zložiť na účet správcu systému
súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur do 3 dní po právoplatnosti
uznesenia a výrokom V. rozhodol, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu

100 %. Proti uvedenému rozhodnutia podal odporca voči výrokom II, III a V odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7Co/32/2025-59 zo dňa 20. mája 2025 tak, že uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II zmenil a uznesenie v napadnutom výroku III a V zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe toho súd prvej inštancie navrhovateľku uznesenímč. k. 4C/6/2025-70 zo dňa 10. júna 2025 vyzval, aby svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doplnila a špecifikovala. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím.

9. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou
zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných
predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol v súlade s platnou
právnou úpravou.

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila potrebu a nevyhnutnosť pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila jej vzťah s odporcom, ako aj bezprostrednú hrozbu
zásahu do jej duševnej integrity z jeho strany. Z predloženého výpisu messengerovej komunikácie medzi
navrhovateľkou a odporcom vyplýva, že odporca sa navrhovateľke opakovane vyhrážal, vyjadroval
sa agresívne a vulgárne. Uvedená komunikácia je podľa názoru odvolacieho súdu takej povahy,
že zakladá oprávnenú obavu navrhovateľky z ohrozenia jej psychickej či telesnej integrity, pričom

tieto svojou intenzitou zasahujú aj do duševnej integrity navrhovateľky a to najmä vyvolaním pocitu
nebezpečiaahrozby,žeodporcanaplnísvojeagresívnetvrdenia.Odporcasavkomunikáciiadresovanej
navrhovateľke vyjadroval tým spôsobom, že jednoznačne u navrhovateľky mohol vzbudiť strach
a dôvodne obavy o jej život a zdravie, a preto je dôvodne nariadené neodkladné opatrenia v rozsahu
v akom je vymedzené vo výroku II uznesenia. Odporca síce vo svojom prvotnom odvolaní zo dňa

06.03.2025 (č. l. 31 spisu) ako aj v odvolaní zo dňa 29.07.2025 (č. l. 87 spisu) opakovane popieral
skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, avšak odvolací súd túto skutočnosť v konaní nemal osvedčenú
a naďalej vzhliadol dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu v ktorej uvádza, že je u neho preukázaná materiálna

núdza čo predstavuje dôvod, pre ktorý ho súd prvej inštancie nemal zaviazať k povinnosti nahradiť
navrhovateľke trovy konania odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že je v konaní vedenom na Okresnom
súde Levice sp. zn. 4C/6/2025 zastúpený advokátkou, ktorá mu bola pridelená Centrom právnej pomoci,
ešte sama o seba nezakladá dôvod, pre ktorý by mal byť oslobodený od náhrady trov konania strane,
ktorá bola v konaní úspešnou. Ak je odporca poberateľom dávok v hmotnej núdzi, táto skutočnosť

bola rozhodná pre Centrum právnej pomoci, ktorá na základe zákonom stanovených požiadaviek môže
poskytnúť klientom bezplatnú právnu pomoc. Avšak civilné konanie je samostatným konaním odlišným
od konania, v ktorom sa odporcovi priznala bezplatná právna pomoc a táto skutočnosť neznamená, že
je odporca automaticky oslobodený aj od platenia trov konania úspešnej strane. Ak by aj bola strana
v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, neznamená to súčasne aj zbavenie zodpovednosti

účastníka konania za výsledok sporového konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri nepriznaní
náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa prichádza do úvahy len vo výnimočných
prípadoch, ak by pre stranu sporu zaviazanú k plateniu trov konania predstavovala neprimeranú tvrdosť.
V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci predstavujú trovy iba poplatok za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a poštovné, keďže navrhovateľka nebola v konaní zastúpená

právnym zástupcom. Odvolací súd preto nepovažoval použitie ust. § 257 CSP za dôvodné.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom výroku II., ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a výroku
IV. o trovách konania s poukazom na § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke nepriznal voči odporcovi nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).