Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010082.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B.,
pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaníprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.32T/2/2025-139zodňa03.06.2025,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt všeobecne D. E. F., okres Trnava,
Slovenská republika,

u k l a d á :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, a s poukazom na §
36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 11
(jedenásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, mu súd
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona
určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť)
mesiacov .

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona, mu súd počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ukladá povinnosť spočívajúcu
- v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom zamestnať sa
resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie;
- v príkaze počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom pravidelne raz

za 2 (dva) mesiace, prvýkrát nasledujúci pracovný deň po právoplatnosti tohto rozsudku, dostaviť sa
počas trvania probačného dohľadu k probačnému a mediačnému úradníkovi súdu a (i) oznámiť mu
adresu svojho aktuálneho pobytu a svoju aktuálnu doručovaciu adresu a tiež (ii) oznámiť mu a preukázať
aktuálny spôsob a zdroje svojej obživy.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.06.2025 sp. zn. 32T/2/2025 - 139 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), a na tom skutkovom základe,

že (citácia) ,,napriek tomu, že dňa 29.9.2023 v obci D. E. F. osobne prevzal výzvu na nástup do výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní dvadsať osem mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v ktorej bola určená lehota na nástup
trestu najneskoršie 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava č.k. 5T/3/2023 zo dňa 16.5.2023, právoplatným dňa 16.6.2023, túto výzvu v

mieste svojho pobytu ani na ostatných miesta Slovenskej republiky nerešpektoval, do výkonu trestu
odňatia slobody bezdôvodne nenastúpil, pričom do výkonu trestu bol dodaný až dňa 22.1.2024 na
základe príkazu Okresného sud Trnava na dodanie do výkonu trestu č.k. 5T/3/2023 zo dňa 20.12.2023
príslušníkmi OR PZ Trnava, Obvodného oddelenie PZ Cífer“.

Za tento trestný čin Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) obžalovanému uložil podľa § 348

ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, a to na skúšobnú dobu
s probačným dohľadom v trvaní 3 roky a 6 mesiacov podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1
písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu
č. l. 139 - 142 spisu súdu prvého stupňa.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za osoby
oprávneného podať odvolanie v jeho prospech (č. l. 138 spisu súdu prvého stupňa). Prokurátorka
prítomná na hlavnom pojednávaní vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku zahlásila voči nemu
odvolanie, a to čo do výroku o treste (č. l. 138 spisu súdu prvého stupňa; ďalej aj ,,odvolanie

prokurátora“).

V následne súdu prvého stupňa doručenom písomnom odôvodnení svojho odvolania (č. l. 145 až 147
spisu súdu prvého stupňa) prokurátorka (v zastúpení prokurátorom) uviedla (ako z neho vyrozumel
odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)

- svoje odvolanie smeruje výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, a to v neprospech
obžalovaného, nakoľko uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane mierny,
nakoľko obžalovaný je osobou už súdne trestanou, kedy už bol aj opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody (ďalej aj ,,VTOS“), z ktorého bol neskôr podmienečne prepustený; ide svojou povahou
o najdôležitejšiu skutočnosť, ktorú mal brať súd prvého stupňa riadne do úvahy, no neučinil tak (danej

skutočnosti nepriznal takú váhu, akú mal).
- je iluzórnou predstava, že by v aktuálnej trestnej veci bol podmienečný trest odňatia slobody spôsobilý
docieliť naplnenie svojho účelu u obžalovaného; pritom obžalovaný sa ani nedoznával a neľutoval tu
stíhanú trestnú činnosť od počiatku, pričom ak súd prvého stupňa vychádzal aj z obhajobou predloženej
nájomnej a pracovnej zmluvy, tak tie boli uzavreté len krátko pred dátumom hlavného pojednávania,

a teda nepreukazujú aktuálne vedenie riadneho života obžalovaným.
- u obžalovaného je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody (prokuratúra
navrhla výmeru 8 mesiacov), pričom v prípade opaku nie je možné garantovať ani odradenie iných od
páchania takej úmyselnej trestnej činnosti (nenaplní sa tak generálna prevencia trestu).
- ak súd prvého stupňa argumentoval v napadnutom rozsudku, že obžalovaný sa tu stíhaného skutku

nedopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS, tak dané je síce pravda, ale dopustil
sa ho tesne po jej skončení, a to cca o 2 mesiace.
- ak súd prvého stupňa argumentoval v napadnutom rozsudku, že obžalovaný spáchal tu stíhaný skutok
v podobe nenastúpenia VTOS, a z daného VTOS bol následne podmienečne prepustený v septembri
2024, dané nemá podľa názoru prokuratúry zásadný vplyv na posúdenie primeranosti tu ukladaného

trestu, nakoľko spáchanie tu stíhaného skutku nasledovalo práve až po VTOS za inú/skoršiu trestnú
činnosť obžalovaného (jednoducho povedané, tu stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil napriek
predošlej skúsenosti s VTOS); navyše, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z VTOS nemohol
brať súd do úvahy aktuálne tu stíhanú trestnú činnosť, pre ktorú bol vyhlásený napadnutý rozsudok.
- súd prvého stupňa pochybil, ak pri určení probačného dohľadu v rámci skúšobnej doby neuložil podľa

§ 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému aj obmedzenia/povinnosti, ktoré majú byť obligatórne
súčasťou probačného dohľadu.
Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží, pri zistení jednejpoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením
obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora osobitne písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie

prokurátora bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307,
§ 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu
podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného
poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania

odvolania prokurátora a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
odvolaním napadnutému výroku napadnutého rozsudku o treste, v tomto smere v podstate žiadne
odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil.
Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého

rozsudku o treste procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv
procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.
Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podala prokurátorka
ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.
Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a obhajkyne obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa
§ 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná; predmetná lehota bola zachovaná aj u obžalovaného,
ktorý sa verejného zasadnutia pred odvolacím súdom z vlastného rozhodnutia (s poukazom na vlastné

zdravotné dôvody) nezúčastnil, svoj súhlas s konaním verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti
tlmočil odvolaciemu súdu prostredníctvom na verejnom zasadnutí prítomnej svojej obhajkyne (č. l. 189).
Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní prokurátora. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, aktuálnou lustráciou obžalovaného zo
Sociálnej poisťovne (od začiatku apríla 2025 do približne konca júna 2025 bol praje pracovne činný,

toho času nie je), aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného (bez zmeny oproti zisteniam
súdu prvého stupňa), aktuálnou lustráciou obžalovaného z databázy súdnych rozhodnutí (niet takého
súdneho trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci), aktuálnou lustráciou
obžalovaného z registra obyvateľov (plynú z nej aktuálne štátom evidované osobné údaje o jeho osobe),aktuálnou priestupkovou lustráciou ohľadne osoby obžalovaného (lustrácia z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov; plynú z nej informácie bez zmeny oproti zisteniam súdu prvého
stupňa), a podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému

obsahu spisového materiálu či pred odvolacím súdom vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na
doplnenie takého dokazovania.
Prokurátor končeným návrhom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania.
Obhajkyňa obžalovaného konečným návrhom uviedla, že trest uložený napadnutým rozsudkom
považuje obhajoba za zákonný/spravodlivý, preto odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť ako

nedôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora, namietajúce neprimeranú miernosť a tým
nezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, je čiastočne
dôvodné, pretože súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom bol síce obžalovanému uložený

podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby a uloženým probačným dohľadom nad
jeho správaním v skúšobnej dobe, no súd prvého stupňa pozabudol (napriek zákonnému imperatívu
zakotvenému v tretej vete § 51 ods. 2 Trestného zákona) uložiť obmedzenia a/alebo povinnosti, ktoré
sú (zo zákona) súčasťou takého probačného dohľadu. Inak však považuje odvolací súd voľbu druhu
trestu, jeho výmery a spôsobu jeho výkonu v tejto trestnej veci zo strany súdu prvého stupňa za správnu.

Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest odňatia
slobody a spôsob jeho výkonu [§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol
(§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
náležite a správne zistený. K danému podrobnejšie nižšie.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (odvolania prokurátora), po zohľadnení odvolacích námietok odvolací
súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom o treste. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a

tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí,
aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).
Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza
zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu nemá
podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v podrobnostiach na neho

poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f),

písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátorka nemala k vyhláseniu
obžalovaného výhrady a navrhla toto vyhlásenie prijať. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal
dokazovanie (len) ohľadne trestu. V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom navyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil
spáchania úmyselného prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona (v znení účinnom v čase spáchania skutku). Odvolací súd vzhľadom na odvolanie

podané prokurátorkou proti výroku o treste, resp. prokurátorka svoje výhrady voči napadnutému
rozsudku smeruje len voči neuloženiu trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, ako aj
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie takého vyhlásenia
súdom prvého stupňa, sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého
stupňa uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, §

37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 11 mesiacov, a to na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky a 6 mesiacov podľa
§ 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký
je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na

jehoosobuavždyjepotrebné,abysabraladoúvahyspoločenskásituáciaaostatnéhľadiská.Vprípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne

ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2014,
sp. zn. 4 To 7/2013). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou
spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne ako aj etické (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, okolnosti prípadu a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého

trestu. Súd prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval),
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (v podobe trestnej minulosti
obžalovaného. Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd.

Berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania
tu stíhaného skutku a jeho závažnosti ako úmyselného trestného činu, osoby obžalovaného a jeho
doterajšieho života (dosiaľ bol 3krát súdne trestaný aj za úmyselnú, najmä majetkovú trestnú činnosť,
pričom sa mu podarilo dopracovať k podmienečnému prepusteniu z oboch jeho dosiaľ vykonávaných
nepodmienečných trestov odňatia slobody, v prvom prípade sa osvedčil v skúšobnej dobe, druhá

skúšobná doba aktuálne prebieha, pričom však tu stíhaného skutku sa v žiadnej skúšobnej dobe
nedopustil),notiežpozohľadneníjehovkonaníprezentovanéhosebakritickéhopostojaknímspáchanej
trestnej činnosti (napokon v konaní pred súdom svoju vinu v podstate bezvýhradne doznal, skutok
oľutoval, verbalizoval snahu viesť riadny život, čo doložil v čase hlavného pojednávania listinamidokladujúcimi jeho záväzkové vzťahy v oblasti vlastného bývania či pracovnej činnosti uzavretých na
prelome mesiacov marec/apríl 2025), pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné
pôsobenie podmienečného trestu odňatia slobody (v nie zanedbateľnej výmere 11 mesiacov, s uložením

probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, určenej súdom prvého stupňa
v pomerne prísnej, no vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného adekvátnej dĺžke 3,5 roka) do
budúcna, môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd prvého stupňa (i) dospel k správnym právnym
záverom pri voľbe podmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery ako
i dĺžky skúšobnej doby/probačného dohľadu nad správaním obžalovaného, kedy tieto svoje úvahy (ii)

vyčerpávajúco odôvodnil (viď bod 11. až 16. napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku stotožňuje a tým to naň odkazuje. Zjednodušene povedané, prostredníctvom
napadnutéhorozsudkudostaliprocesnéstranyjednoznačnú,zrozumiteľnúadanúotázkuvyčerpávajúcu
odpoveď, prečo je na naplnenie účelu trestu u obžalovaného v tejto konkrétnej trestnej veci predsa len
(napriek jeho trestnej minulosti) postačujúci (len) podmienečný trest odňatia slobody v súdom prvého
stupňa zvolenej výmere, za súčasného určenia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej

dobe určenej súdom, zohľadňujúc tak aj v konaní prejavenú v podstate úprimnú plnú sebareflexiu
obžalovaného nad ním spáchanou, tu stíhanou úmyselnou trestnou činnosťou.

V zmysle § 34 Trestného zákona platí zásada tzv. personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa
ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a

jemu blízke osoby. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel v zhode so súdom prvého stupňa
k presvedčeniu, že tak v oblasti individuálnej, ale aj generálnej prevencie bude v prejednávanej veci
účel trestu dosiahnutý uložením (predsa len) samostatného podmienečného trestu odňatia slobody v
takej výmere, akú zvolil (správne) súd prvého stupňa (11 mesiacov), za súčasného určenia (pomerne
prísnej) dĺžky skúšobnej doby takého podmienečného odsúdenia (3,5 roka) a s určením probačného

dohľadu nad obžalovaným. Takto uložený trest odňatia slobody (a určený spôsob jeho výkonu), považuje
totiž aj odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo
zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov),
a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj
z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti

trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci
čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že najmä vzhľadom na už vyššie uvádzanú trestnú minulosť
obžalovanéhoakoizávažnosťtustíhanejtrestnejčinnosti(nerešpektovanienariadenéhovýkonutrestu),

bolo potrebné siahnuť po (podmienečnom) treste odňatia slobody (nie miernejšom/alternatívnom druhu
trestu), nakoľko iný, miernejší alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest) by vzhľadom na uvedené
nemusel byť podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným
zákonom (plynúca pomerne dlhá skúšobná doba, navyše s dohľadom probačného a mediačného
úradníka, a z toho všetkého plynúca hrozba tzv. premeny trestu bude postupne napomáhať úplnému

naplneniu účelu trestu u obžalovaného, ktorý si je tak vedomý, že je bezvýhradne potrebné z jeho strany
rešpektovať pravidlá spoločenského správania sa pretavené do zákonných noriem upravujúcich rôzne
aspekty života).

K odvolacím námietkam prokurátorky. Prokurátorka svoje odvolacie námietky v podstate zúžila na

spochybnenie toho, že napadnutým rozsudkom nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
(aspoň vo výmere 8 mesiacov), kedy pri uložení takého druhu/formy trestu mal byť obžalovaný
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Prokurátorka
poukazovala najmä na trestnú minulosť obžalovaného, neoprostenú od úmyselnej (najmä majetkovej)
trestnej činnosti, kedy síce sa obžalovaný dopracoval k podmienečnému prepusteniu z VTOS, no tu

stíhanýskutokspáchalrelatívnekrátkoposkončenískúšobnejdobytakéhopodmienečnéhoprepustenia
z VTOS, pričom ním predložené listiny (dokladujúce jeho bývanie či prácu) nepostačujú pre záver
o možnosti docieliť účel trestu (§ 34 Trestného zákona) u obžalovaného aj cez podmienečnú formu
trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa v tu napádanom rozsudku však z pohľadu odvolacieho
súdu pomerne detailne a danú matériu z pohľadu odvolacieho súdu vyčerpávajúco zdôvodnil (viď

najmä už spomínané body 11. až 16. napadnutého rozsudku), z ktorých pred súdom na hlavnom
pojednávaní vykonaných dôkazov na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti
pri tom bral do úvahy. Zhodnotil tak osobu obžalovaného (jeho doterajší život, jeho aktuálne ním
tvrdené/dokladované pomery/vedený život) a tiež povahu spáchaného skutku ako i možnosti nápravyobžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak súd prvého stupňa poskytol procesným stranám
v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú/vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, aký trest,
v akej výmere a prečo obžalovanému za tu stíhanú trestnú činnosť ukladá.

Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom

napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku
a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo procesných strán
v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku
riadne vysporiadal (i) so svojou povinnosťou riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť,
ako i s (ii) argumentáciou procesných strán (týkajúcou sa aj dôvodu pre uloženie trestu odňatia slobody
obžalovanému v jeho podmienečnej či nepodmienečnej forme), a nenechal v tomto smere otvorenú

v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku (čo do odvolacích námietok prokurátorky), riešenie ktorej by
zostalo na odvolacom súde.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva (a samozrejme tým dáva za pravdu prokurátorke), že
u obžalovaného jednoznačne ide (s ohľadom na jeho odpis registra trestov, tiež čo do sklonov

k protiprávnej činnosti aj s ohľadom na jeho priestupkové záznamy) o osobu so sklonom k protiprávnej,
a to aj úmyselnej trestnej činnosti (preto je tu adekvátna voľba trestu odňatia slobody, nie miernejšieho
druhu trestu čo do dopadu na osobnú slobodu obžalovaného), avšak zároveň
- rovnakým pohľadom cez odpis registra trestov obžalovaného, kedy sa mu podarilo dosiaľ vždy
dopracovať k podmienečnému prepusteniu z VTOS, k čomu je potrebné vždy splniť pomerne prísne

zákonné podmienky (v prvom prípade sa už aj v skúšobnej dobe takého prepustenia osvedčil, druhá
skúšobná doba mu aktuálne prebieha);
- berúc do úvahy ním prejavenú bezvýhradnú sebareflexiu v tomto súdnom trestnom konaní;
- berúc do úvahy tiež absenciu závažnejšieho protiprávneho správania sa jeho osobou v čase po tu
stíhanom skutku (október 2023 až január 2024) resp. po nateraz poslednom podmienečnom prepustení

jeho osoby z VTOS v septembri 2024 (v máji 2025 sa dopustil jedného priestupku v cestnej premávke
nízkej závažnosti, pokutovaného sumou 10,- eur, zaplatená na mieste), kedy na neho bolo a je pôsobené
v rámci podmienečného prepustenia z VTOS nielen skúšobnou dobou (v trvaní 3 roky od septembra
2024), ale naposledy aj probačným dohľadom (v trvaní 1 rok od septembra 2024);
- a v neposlednom rade berúc do úvahy tiež obžalovaným dokladovanú snahu viesť riadny život (síce

toho času už pracovne podľa aktuálnej lustrácie zo Sociálnej poisťovne činný nie je, no na dané cieli
týmto rozsudkom odvolacieho súdu uložená povinnosť, viď nižšie);
je podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného možné, pri pomerne prísnom určení skúšobnej
doby s probačným dohľadom (ako tu správne učinil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku),
docieliť účel trestu odňatia slobody (§ 34 Trestného zákona) aj bez trvania na jeho okamžitom

(teda nepodmienečnom) výkone. Nad obžalovaným by tak mala 3,5 roka bdieť okrem probačného
a mediačného úradníka súdu aj hrozba tzv. premeny aktuálne uloženého podmienečného trestu odňatia
slobody na nepodmienečný, a to v prípadnej premenenej výmere dlhšej (11 mesiacov), než navrhovala
prokurátorka (8 mesiacov).

Zhrňujúco uvedené, súdom prvého stupňa uložený trest je trestnom zákonným/spravodlivým/
adekvátnym, kedy prísnejšie trestanie nie je potrebné. Dôvodnou však bola odvolacia námietka
prokurátorky spočívajúca v tom, že súd prvého stupňa opomenul naplniť zákonný imperatív zakotvený
v tretej vete § 51 ods. 2 Trestného zákona a uložiť obmedzenia a/alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou
probačného dohľadu. Toto pochybenie súdu prvého stupňa tak týmto rozsudkom napravil odvolací súd

(pri osvojení si výroku o treste v napadnutom rozsudku), pričom obžalovanému (za účelom dopomôcť
naplneniuúčelutuukladanéhotrestu)uložilpovinnosťpočasskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia
s probačným dohľadom
- sa zamestnať resp. legálnou cestou si zabezpečovať prostriedky na svoje živobytie, alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

- pravidelne raz za 2 mesiace sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi súdu, a tomu
oznamovať adresu svojho aktuálneho pobytu/svoju aktuálnu doručovaciu adresu, a tiež mu oznamovať/
preukazovať aktuálny spôsob/zdroje svojej obživy.Dané opatrenia smerujú/cielia v rámci tu uloženého trestu na úspešné začlenenie obžalovaného po jeho
aktuálnom odsúdení do života tak, aby prostriedky na svoje živobytie bol nútený získavať jedine legálnou
cestou a bolo na neho pritom dohliadané štátom (nakoľko v minulosti opakovane skĺzol do trestnej

činnosti, a to majetkovej). Pritom dohľad probačného a mediačného úradníka by mal obžalovaný vnímať
skôr ako jemu ponúknutú pomocnú ruku zo strany štátu, ako niekoho, kto bude mu nápomocný a dozerať
na neho pri procese jeho úspešného začlenenia sa do spoločnosti v rámci postupného napĺňania tu
uloženého trestu, aby obžalovaný ako jej plnohodnotný člen bol spoločnosti už len na prospech.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku týmto rozsudkom sám tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Zjednodušene povedané, odvolací súd doplnil výrok o treste o uloženie vyššie uvedených povinností
v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti, ostal napadnutý
rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.