Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 67C/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209818
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425209818.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: ALSASI Spedition, s.r.o., so sídlom Svätopeterská 83,
Hlohovec, IČO: 46 080 996, zast. DLMU Malý s.r.o., advokátska kancelária, Cukrová 14, Bratislava,
IČO: 55 643 876, proti žalovanej: I.. G. S. Y., T.. XX. X. XXXX, U. H. I. XXXX/XX, H., o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

1.Návrhom(bezsúčasnéhopodaniažaloby)doručenýmsúdudňa17.10.2025sažalobcadomáhal,aby

súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v jeho prospech k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom, pre B.
C., B. Č. H., katastrálne územie České Brezovo, a to:
i. na liste vlastníctva č. XX ako:
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 180 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 9014 m2, druh pozemku: lesný pozemok,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 3818 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 2139 m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 834 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 22 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 93 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 4679 m2, druh pozemku: záhrada,

- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 15265 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 191 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 934 m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 796 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 469 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,

- stavba so súp. č. 204, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku
parcela reg. „C“ č. XXXX/X,
- stavba so súp. č. 207, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, postavená na pozemku
parcela reg. „C“ č. XXXX/X,
- stavba bez súp. č., druh stavby: iná stavba, popis stavby: iná stavba, postavená na pozemku parcela
reg. „C“ č. XXXX/X,

a to o veľkosti podielu 1/1 k týmto nehnuteľnostiam;ii. na liste vlastníctva č. XXX ako:
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 34 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k tomuto pozemku;

iii. na liste vlastníctva č. XXX ako:
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 1116 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 51 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 122 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/7 k týmto pozemkom.

2. Záložné právo žalobca žiadal zriadiť za účelom zabezpečenia jeho splatnej pohľadávky voči žalovanej
vo výške 25 000 eur, vrátane jej príslušenstva, ako aj trov konania a právneho zastúpenia, na ktoré mu
vznikne nárok.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie žalobca odôvodnil nasledovne.

4. Dňa 8. 7. 2024 uzavrel ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorou sa zaviazal
previesť na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaných v bode 1. tohto uznesenia, za
čo sa žalovaná zaviazala zaplatiť mu za kúpnu cenu vo výške 25 000 eur.

5. Podľa podmienok uvedených v čl. III, bode 1 kúpnej zmluvy mu mala žalovaná kúpnu cenu uhradiť
na bankový účet špecifikovaný v čl. II, bode 1, písm. a) kúpnej zmluvy, v lehote 5 kalendárnych dní odo
dňa podpísania kúpnej zmluvy, t. j. do 13. 7. 2024.

6. Podľa čl. IV, bodu 1 kúpnej zmluvy mal kupujúci najneskôr do 10 pracovných dní po pripísaní celej
kúpnejcenydoručiťnávrhnapovolenievkladuvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostínapríslušný
okresný úrad. Dňa 10. 7. 2024 žalovaná doručila na príslušný Okresný úrad návrh na zrýchlený vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu C.r,
katastrálny odbor, číslo vkladu: XXX/XXXX zo dňa 15. 7. 2024 bol povolený vklad vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, ktorý je zapísaný na LV č. XX, Č.. XXX Z. Č.. XXX pod číslom:
V-554/2024 zo dňa 15. 7. 2024.

7. Napriek tomu, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalovaná mu doposiaľ
neuhradila dohodnutú kúpnu cenu.

8. Dôvodnú obavu z ohrozenia, resp. zo zmarenia exekúcie vyvodzuje najmä z toho, že žalovaná okrem
nehnuteľností, ktoré sú predmetom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, nevlastní žiaden iný
nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné speňažiť za účelom uspokojenia pohľadávky.

9. Žalovaná podniká prostredníctvom spoločnosti IAM akademy s. r. o. a nemá iný príjem okrem
príjmov z podnikania. Vzhľadom na to, že ekonomická situácia spoločnosti, z ktorej hospodárskeho
výsledku má žalovaná jediný príjem, je podľa verejne dostupných informácií nepriaznivá, je dôvodné
predpokladať, že majetková situácia žalovanej sa bude v ďalšom období zhoršovať. A tak bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia bude zmarená exekúcia pohľadávky, ktorú si uplatňuje voči žalovanej.

10. Až do vydania rozhodnutia vo veci samej existuje reálna hrozba, že žalovaná bude s
nehnuteľnosťami nakladať takým spôsobom, že dôjde k ich prevodu na tretiu osobu alebo ich zaťaží,
dá do nájmu alebo podnájmu tretím osobám, prípadne vykoná na nehnuteľnostiach také zásahy, ktoré
by mohli znížiť, resp. zmeniť ich hodnotu.

11. Nemá v súčasnosti dôkaz o uskutočnení pokusu o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
žalovanou na tretiu osobu alebo pokusu o vykonanie niektorého z vyššie uvedených úkonov. Avšak
napriek tomu existuje dôvodná obava z uskutočnenia daných úkonov.

12. Nemožno od neho legitímne očakávať preukázanie faktických alebo právnych úkonov smerujúcich
k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie (t. j. zamýšľaný prevod vlastníckeho práva), pretože
sa môže dozvedieť o tejto skutočnosti hodnoverným spôsobom až momentom vyznačenia plomby na
príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. V uvedenom okamihu by už mohla byť exekúciaznačne zmarená. Považuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia za jediný legálny prostriedok, ktorým
sa zabráni zmareniu exekúcie žalovanou.

13. Doposiaľ nepodal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by inicioval konanie, na
uplatnenie svojej pohľadávky voči žalovanej, pretože má dôvodnú obavu, že žalovaná by nakladala s
nehnuteľnosťami spôsobom, ktorým by mohla zmariť výkon budúcej exekúcie.

14. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nevznikne žalovanej žiadna ujma. K výkonu záložného

práva môže dôjsť až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bude uplatnený nárok
právoplatne priznaný.

II. Posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom

15. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedoručoval žalovanej, pričom súčasne

rozhodol bez pojednávania [§ 329 ods. 1 prvej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;
ďalej ako „CSP“)].

16. Súd najskôr vymedzil právny rámec rozhodovania o návrhoch na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia (časť II. A. nižšie). Následne súd skúmal, ktoré rozhodujúce skutočnosti žalobkyňa návrhom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčila (časť II. B.). Na osvedčený skutkový stav veci
súd aplikoval právne predpisy a súvisiacu judikatúru týkajúcu sa zabezpečovacích opatrení a posúdil
splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (časť II. C.). Napokon v závere súd
ozrejmil výroky rozhodnutia (časť III.).

II. A. Právny rámec veci

17. Pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie zabezpečovacích opatrení platia tieto východiská.

18. Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcichdôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,amusíbyťznehozrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné splnenie šiestich základných predpokladov:
(i) musí byť daný návrh na jeho nariadenie,

(ii) musia existovať skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má
nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana,
(iii) musí tu byť spôsobilý predmet záložného práva vo vlastníctve žalovaného, ktorým môžu byť veci,
práva a iné majetkové hodnoty,(iv) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému,
(v) musí jestvovať dôvodná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená (prípadne až zmarená).
(vi) zabezpečovacie opatrenie nemôže obmedzovať povinnú osobu neprimerane (nad nevyhnutný

rozsah), čo vyjadruje požiadavku proporcionality.

25. Pritom platí, že rozhodujúce skutočnosti, kopírujúce podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, musí žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia náležitým spôsobom
osvedčiť. Z kvalitatívneho hľadiska osvedčenie nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania

podľa§185anasl.CSP.Najvyššísúdvuznesenízodňa25.4.2012,sp.zn.1Cdo147/2011,spresnil,že
osvedčenie znamená, že „súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná“.

26. Z ustanovení Civilného sporového poriadku sa tak dá vyvodiť cieľ zabezpečovacieho opatrenia. Je
ním posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo ktorá už judikovaná bola. Tým sa
zamedzí nebezpečenstvu neuspokojenia veriteľovej pohľadávky, ktorou disponuje voči dlžníkovi. Veriteľ
získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie

judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je tak zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

27. Jediným zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia

exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením sleduje. Krajský súd v Bratislave
pritom s odkazom na konštantnú judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súdu z 9. 2. 2017, sp. zn. 3 Obdo
1/2017 a R 20/1998) akcentuje bezprostrednosť ohrozenia exekúcie. Konštatuje, že „obava ohrozenia
exekúcie je daná vždy vtedy, ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho prostriedku (neodkladného
alebo zabezpečovacieho opatrenia) by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený,

pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Môže ísť o
akékoľvek konanie povinnej osoby aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia
exekúcie, avšak táto obava musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania
návrhu na nariadenie príslušného zabezpečovacieho prostriedku, ako aj v čase rozhodovania súdu o
ňom“ (uznesenie zo dňa 30. 4. 2024, sp. zn. 5Cob/77/2024). Dlžník, aby ohrozoval budúcu exekúciu,

musí realizovať faktické alebo právne úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. To môže spočívať
nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka
(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena
zloženia, štruktúry, likvidity majetku).

28. Preto Krajský súd v Bratislave judikuje, že „nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť
ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť,
lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ (uznesenie zo dňa 25. 2.
2021, sp. zn. 4Cob/10/2021). V tomto rozhodnutí súčasne Krajský súd v Bratislave precizoval, že nie
je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia „ani prípadná samotná insolventnosť dlžníka,

pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov a v
súvislosti s týmto prevádzať majetok na iné osoby“.

II. B. Osvedčený skutkový stav

29. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tieto dôkazy: kúpnu zmluvu
zo dňa 8. 7. 2024; návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10. 7.
2024; rozhodnutie Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 15. 7. 2024; LV č. XX, Č.. XXX, Z. Č.. XXX, k. ú. České Brezovo; výpis z
Obchodného registra; účtovnú závierku spoločnosti IAM akademy s.r.o. za rok 2023.

30. Z kúpnej zmluvy zo dňa 8. 7. 2024 mal súd za osvedčené, že žalobca v pozícii predávajúceho
a žalovaná v pozícii kupujúcej podpísali dňa 8. 7. 2024 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľnosti špecifikovaných v bode 1. tohto uznesenia zo žalobcu na žalovanú. Žalovaná sa zaviazalav čl. III, bode 1, písm. a) kúpnej zmluvy uhradiť kúpnu cenu vo výške 25 000 eur v lehote 5 kalendárnych
dní odo dňa podpísania kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV, bodu 1 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli
doručiť návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na príslušný okresný

úrad najneskôr v lehote 10 pracovných dní po pripísaní kúpnej ceny na číslo účtu uvedené v čl. III, bode
1, písm. b) [správne zjavne písm. a), pretože písm. b) v zmluve absentuje - pozn. súdu] kúpnej zmluvy.

31. Z návrhu na zrýchlený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mal súd za osvedčené, že
žalobca a žalovaná podpísali listinu datovanú dňom 10. 7. 2024 označenú ako „Návrh na zrýchlený

vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra“ špecifikovaným v bode 1. tohto uznesenia
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8. 7. 2024, ktorým navrhli vklad vlastníckeho práva Okresnému
úradu Poltár, katastrálnemu odboru, aby rozhodol o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech žalovanej. Návrh obsahuje úradne osvedčené podpisy konateľov žalobcu; osvedčené boli na
Mestskom úrade Leopoldov už dňa 8. 7. 2024. Táto listina obsahuje podaciu pečiatku Okresného úradu
Poltár, katastrálneho odboru, s vyznačeným dátumom „došlo“ dňa 10. 7. 2024. V záverečnej vete sa

uvádza, že „Navrhujeme a žiadame, aby Okresný úrad C., katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu
vlastníckeho práva k predmetom kúpy na kupujúceho“.

32. Z rozhodnutia Okresného úradu C., katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam mal súd za osvedčené, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol v prospech

žalovanej povolený dňa 15. 7. 2024 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť.

33. Z predloženého LV č. XX súd mal za osvedčené, že žalovaná vlastní nehnuteľnosti špecifikované v
bode 1., pododseku i. v celosti. Z predloženého LV č. XXX súd mal za osvedčené, že žalovaná vlastní
nehnuteľnosti špecifikované v bode 1., pododseku ii. v spoluvlastníckom podiele 1/2. Z predloženého LV

č. XXX súd mal za osvedčené, že žalovaná vlastní nehnuteľnosti špecifikované v bode 1., pododseku
iii. v spoluvlastníckom podiele 3/7 (teda nie v spoluvlastníckom podiele 13/7, ako to uvádza žalobca).
Súd mal za osvedčené, že všetky tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa
15. 7. 2024. Na nehnuteľnostiach nie sú zapísané žiadne ťarchy. Súd v tejto súvislosti overil, či sú
skutkové tvrdenia v zhode so skutočnosťou (postupom podľa § 185 ods. 2 CSP), a preto zabezpečil

aktuálne čiastočné výpisy LV č. XX, Č.. XXX Z. Č.. XXX, z ktorých zistil zhodný stav so skutočnosťami
osvedčenými žalobcom.

34. Z výpisu z Obchodného registra SR, oddiel Sro, mal súd za osvedčené, že žalovaná je spoločníkom
a konateľom spoločnosti IAM akademy s.r.o., Mlynarovičova 2498/20, Bratislava - Petržalka.

35. Z účtovnej závierky spoločnosti IAM akademy s.r.o za rok 2023 mal súd za osvedčené, že žalovaná
má na strane aktív majetok v hodnote 118 640 eur, pričom väčšinu, t. j. 95 265 eur tvorí dlhodobý hmotný
majetok. Zároveň aj zvyšný významnejší majetok žalovanej na strane aktív, t. j. finančné účty vo výške
8 711 eur, ako aj krátkodobé pohľadávky vo výške 10 912 eur, sú zaradené medzi obežný majetok. Z

účtovanej závierky tiež vyplýva, že žalovaná má záväzky vo výške 315 838 eur, z čoho tvoria dlhodobé
záväzky (bez úverov a rezerv) 304 565 eur, krátkodobé záväzky 11 093 eur a krátkodobé záväzky z
obchodného styku 10 012 eur. Samotný výsledok hospodárenia za rok 2023 predstavuje -63 981 eur.

II. C. Právne posúdenie súdom

36. Súd, posúdiac návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo svetle vyššie uvedených
právnych východísk, dospel k záveru, že dôvodný nie je.

37. Pritom súd postupoval chronologicky podľa jednotlivých podmienok potrebných na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

38. Čo sa týka prvej podmienky - podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie - tá bola logicky splnená
(inak by súd nekonal).

39. Druhá podmienka - aby existovali skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť a trvanie peňažného nároku,
ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana - nebola splnená. Žalobca
sa v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného právaza účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 25 000 eur a akéhokoľvek jej
príslušenstva, ako aj trov konania a trov právneho zastúpenia, na ktoré mu vznikne nárok.

40. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkretizovaná peňažná pohľadávka
tak, aby bolo zrejmé, že uplatňovaný peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd v tomto prípade musel
rozlišovať peňažnú pohľadávku, ktorú žalobca označil (na 25 000 eur vrátane príslušenstva a na trovy
konania a trovy právneho zastúpenia).

41. Čo sa týka nároku na zaplatenie 25 000 eur (a jeho príslušenstva), súd dospel k záveru, že žalobca
neosvedčil dôvodnosť a trvanie tohto nároku.

42. Žalobca síce osvedčil predloženou kúpnou zmluvou existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a
žalovanou,avšaknemožnomaťzaosvedčenépredloženýmidôkazmi,žežalovanáskutočnekúpnucenu
žalobcovi nezaplatila. Čl. IV, bod 1 kúpnej zmluvy totiž oprávňoval podať návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností ktorúkoľvek zmluvnú stranu (keďže uvedené zmluvnú dojednanie
neurčuje, ktorá zmluvná strana tak mohla učiniť) najneskôr do 10 pracovných dní po pripísaní celej
kúpnej ceny na bankový účet žalobcu; kúpna cena mala byť podľa čl. III, bodu 1, písm. a) kúpnej zmluvy
uhradená žalovanou do 5 kalendárnych dní od podpisu zmluvy. A tento návrh, ako to aj žalobca osvedčil,
bol na Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, dňa 10. 7. 2024 aj podaný, pričom žalobca osvedčil, že

tento návrh učinili spoločne, keďže v závere návrhu na vklad konštatujú, že „navrhujeme a žiadame,
aby Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetom
kúpy na kupujúceho“. Pokiaľ preto zmluvné strany podali návrh na vklad, podľa zmluvného dojednania
sa tak mohlo udiať až po úhrade kúpnej ceny žalovanou. Nie je tak vylúčené, že v čase podania návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností už bola kúpna cena žalovanou uhradená.

43. Súd postrehol, že v návrhu na vklad sú osvedčené podpisy konateľov žalobcu dňa 8. 7. 2024, avšak
samotný návrh na vklad je datovaný až dňom 10. 7. 2024; túto okolnosť žalobca nevysvetlil v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnou argumentáciou, teda prečo sa tak udialo. To, že by
návrh na vklad vlastníckeho práva podala žalovaná, žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom; osvedčil,

ako to súd už uviedol, že ho podali spoločne.

44. Preto vznikajú dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobcu, že žalovaná mu kúpnu cenu doposiaľ
neuhradila. V tejto súvislosti návrh žalobcu na zabezpečovacie opatrenie nesprevádzajú ani iné dôkazy,
z ktorých by súd mohol mať osvedčenú dôvodnosť a trvanie tohto nároku, napr. komunikáciou so

žalovanou, prípadne výzvami adresovanými žalovanej na úhradu kúpnej ceny a jej odpoveďami (aj s
prihliadnutím na fakt, že podľa žalobcu mala byť kúpna cena uhradená do 13. 7. 2024 a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal žalobca po viac ako roku, dňa 17. 10. 2025). Vzhľadom
na to nemožno mať za osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu na zaplatenie 25 000 eur s
príslušenstvom.

45. Čo sa týka nároku žalobcu na trovy konania a trovy právneho zastúpenia, súd konštatuje, že žalobca
neosvedčil, že táto pohľadávka voči žalovanej mu už vznikla. Nie je pritom vôbec isté, že by vzniknúť
v budúcnosti mala. Preto vo vzťahu k tejto pohľadávke nemožno mať osvedčené ani jej trvanie, ani jej
dôvodnosť.

46. Už vzhľadom na tieto závery nie je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodný.

47. Napriek tomu súd dodáva, že čo sa týka tretej podmienky v podobe existencie spôsobilého predmetu
záložného práva vo vlastníctve žalovanej, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, táto by

splnená bola, pretože žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej.
Aj štvrtú podmienku by súd považoval za splnenú, pretože zriadenie záložného práva má zabezpečovať
peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanej.

48. Piata podmienka, spočívajúca v existencii dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená (prípadne

až zmarená), by ale splnená nebola. Žalobca neosvedčil, že žalovaná akokoľvek disponuje s
nehnuteľnosťami, resp. že má snahu vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov, v súvislosti s čím by mala
snahu zbavovať sa svojho majetku; samotná insolventnosť dlžníka nestačí. Judikatúra, na ktorú súd už
upozornil (pozri bod 28. tohto uznesenia), zdôrazňuje, že dôvodom na nariadenie zabezpečovaciehoopatrenia nie je ani prípadná insolventnosť dlžníka, pokiaľ nie je spojená s preukázaním úkonov
smerujúcich k snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov. Súd podotýka, že samotný predaj nehnuteľností
žalovanou by nespôsobil zmenšenie jej majetku, ale len transformáciu na inú formu majetku, z čoho sa

nedá prima facie vyvodzovať úmysel smerujúci k zmenšeniu majetku s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich
záväzkov, teda ani smerujúci k ohrozeniu exekúcie.

49. Ďalej žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom a ani uvedené neozrejmil žiadnou argumentáciou v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z akého dôvodu by sa mala naplniť dôvodná obava,

že exekúcia bude ohrozená, práve ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
teda k 17. 10. 2025. Kúpna cena podľa samotného žalobcu mala byť žalovanou uhradená do 13. 7.
2024. Je zrejmé, že pokiaľ žalobca previedol na žalovanú nehnuteľnosti kúpnou zmluvnou zo dňa 10. 7.
2024, nepochybne nemal za to, že mu žalovaná kúpnu cenu neuhradí, a preto z logiky veci sa musela
prípadná exekúcia ohroziť až časom; a to, kedy sa tak udialo, a prečo je daná práve v čase podania
tohto návrhu, mal žalobca riadne vysvetliť a súčasne osvedčiť. Žalobca neosvedčil, že od nadobudnutia

nehnuteľností, t. j. od 15. 7. 2024, by žalovaná akokoľvek disponovala s nehnuteľnosťami, teda vykonala
akékoľvek kroky, ktoré by sa dali označiť za zmenšovanie jej majetku (kvalitatívne alebo kvantitatívne).
Naostatok, samotná kúpna zmluva pripúšťa odstúpenie od zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny
(v čl. III, bode 2.) a žalobca neozrejmil, prečo tak doposiaľ neučinil a nedomáhal sa iných krokov na
ochranu svojich práv (s výnimkou tohto návrhu).

III. Záver a trovy konania

50. Podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak podľa súdu splnené nie sú. Preto návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výrokom I. zamietol podľa § 328 ods. 1 CSP.

51. Keďže ide o konanie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania (§ 262
ods. 1 CSP). Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zamietol, v dôsledku čoho by nárok
na náhradu trov konania patril žalovanej, lebo bola úspešná (§ 255 ods. 1 CSP). Žalovanej žiadne trovy
konania nevznikli (súd rozhodol bez vyjadrenia žalovanej), a preto súd výrokom II. nárok na náhradu

trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP. O odvolaní
je funkčne príslušný rozhodovať krajský súd (§ 34 CSP).