Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Némethová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010349
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425010349.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A.
B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek
2 písmeno c/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové

Zámky zo dňa 02.10.2025, sp. zn. 2Nt/25/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 06.
novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým uznesením (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) zamietol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. (ďalej len

„odsúdený“) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 11.11.2021, sp. zn. 4T/47/2021, právoplatným dňa 25.01.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.01.2022 sp. zn. 1To/93/2021, pretože nezistil podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Súd I. stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu dňa 13.08.2025

odsúdený žiadal o povolenie obnovy konania v horeuvedenej trestnej veci, pričom za nový, v pôvodnom
konaní súdu neznámy dôkaz, považoval novelu Trestného zákona majúc za to, že jemu uložený trest
je vzhľadom na nové trestné sadzby neprimerane prísny. Ďalej poukázal na to, že v pôvodnom konaní
nebol vypočutý ním navrhnutý svedok – jeho ošetrujúci lekár, ktorý mu pri konzultácii po operácii
mozgu povedal, že ten nádor ho mohol ovplyvňovať. Tiež dôvodil tým, že bol odsúdený na základe
účelových výpovedí svedkov. Súd I. stupňa konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 11.11.2021, sp. zn. 4T/47/2021, právoplatným dňa 25.01.2022 bol menovaný uznaný vinným zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/,
odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona,
pričom obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu k žalovanému skutku a súd jeho vyhlásenie o vine
prijal. Za to mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so

zaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,trestprepadnutia
vecí – igelitového sáčku a kovovej fajky a aj ochranný dohľad na dobu 2 roky. Súd prvého stupňa
oboznámil aj zápisnicu z hlavného pojednávania v predmetnej veci so zameraním na vykonané dôkazy,
z ktorých zistil, že v pôvodnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcov z odboru
zdravotníctva: MUDr. C. D. (z odvetvia psychiatrie na posúdenie závislosti obžalovaného na návykových
látkach), MUDr. E. D. (z odvetvia neurológia) a MUDr. F. G. (z odvetvia psychiatria na posúdenie

duševného stavu obžalovaného). Súd I. stupňa ďalej zistil, že proti horeuvedenému rozsudku súdu
I. stupňa podal obžalovaný odvolanie proti výroku o treste, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitreuznesením dňa 25.01.2022, sp. zn. 1To/93/2021 tak, že odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol. Poukázal na to, že odsúdený už v odvolacom konaní písomným návrhom z 10.01.2022
prostredníctvom svojho obhajcu navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch svojho ošetrujúceho lekára H.

F. G., a to k okolnostiam, či umiestnenie tumoru v mozgu mohlo mať vplyv na rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti obžalovaného a k ďalším otázkam, pričom obžalovaný súčasne na verejnom zasadnutí dňa
25.01.2022 predložil aj odborné vyjadrenia znalca z odvetvia neurológia – MUDr. I. J., ktoré odvolací
súd aj oboznámil na verejnom zasadnutí. Na uvedené námietky obžalovaného odvolací súd následne
reagoval aj v písomnom vyhotovení svojho uznesenia tak, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia (strana

5 a 6 uznesenia). V súvislosti s tou časťou návrhu na povolenie obnovy konania, ktorú odsúdený
zakladal na spochybňovaní svojej príčetnosti v čase skutku, táto žiadne nové skutočnosti ani dôkazy,
týkajúce sa skutkového stavu veci nepredstavuje, pričom odsúdený v podstate len opakoval svoju
obranu z pôvodného konania, kedy navrhoval vyšetriť svojho ošetrujúceho lekára a súčasne svoje
pochybnosti v otázke jeho príčetnosti preukazoval odborným vyjadrením znalca z odvetvia neurológie,
ktoré bolo odvolacím súdom aj oboznámené na verejnom zasadnutí, a s ktorým sa odvolací súd aj

zaoberal v pôvodnom konaní, pričom uviedol, z akého dôvodu mal túto obranu odsúdeného za vyvrátenú
a neodôvodňujúcu pochybnosť o príčetnosti odsúdeného v čase spáchania činu. V tomto kontexte
poukázal na znalecký psychiatrický posudok MUDr. F. G., z ktorého vyplynulo, že v pôvodnom konaní
bol odsúdený schopný správne vnímať a pochopiť obsah a význam prebiehajúceho trestného konania
voči jeho osobe. S poukazom na skutočnosť, že odsúdený v pôvodnom konaní urobil vyhlásenie o vine

podľa § 257 Trestného poriadku, mal za to, že ak sa následne domáha povolenia obnovy konania vo
výroku o vine, a za tým účelom uvádza skutočnosti a dôkazy, nemajúce byť podľa neho súdu skôr
známe v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, popiera tým slobodu, vážnosť, určitosť alebo
zrozumiteľnosť prejavu svojej vôle, vyjadrenej v pôvodnom konaní pri procesnom postupe podľa §
257 Trestného poriadku. V súvislosti s ďalším odsúdeným uvádzaným dôvodom na povolenie obnovy

konania v podobe novely Trestného zákona, vykonanú Zákonom č. 40/2024 Z. z., súd I. stupňa poukázal
na časovú pôsobnosť trestnoprávnych noriem hmotných upravenú v ustanovení čl. 50 odsek 6 Ústavy
SR a v ustanovení § 2 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, s výnimkou prípadu, ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, v ktorom prípade

sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, čo
avšak nie je prípad odsúdeného, keďže Trestný zákon bol novelizovaný dňa 06.08.2024, a teda až po
právoplatnostihoreuvedenéhorozsudku.SúdI.stupňavykonanýmdokazovanímnaverejnomzasadnutí
dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
4T/47/2021 nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy

konania v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku a preto návrh odsúdeného zamietol.

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď, po jeho vyhlásení v jeho prítomnosti na verejnom
zasadnutí súdu I. stupňa, teda včas, sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti, prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol, že s rozhodnutím súdu I. stupňa sa nestotožňuje, bol názoru, že podmienky

na povolenie obnovy konania sú jasne dané a v konaní boli dostatočne preukázané. Mal za to, že jeho
ošetrujúci lekár by vedel kvalifikovane vypovedať, do akej miery jeho vážny zdravotný stav (nádor na
mozgu) ovplyvňoval jeho rozhodovanie v čase spáchania skutku, resp. v čase prejednania tejto trestnej
veci v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Zároveň mal za to, že novela Trestného zákona účinná
od 06.08.2024 predstavuje významnú novú skutočnosť, ktorej dôsledkom by malo byť povolenie obnovy

konania. Uviedol, že v dôsledku uvedenej novely došlo k závažným zmenám pri posudzovaní trestnosti
niektorýchtrestnýchčinov,ichkvalifikácieavýškamtrestnýchsadziebajvovzťahukuskutku,zaktorýbol
odsúdený, pričom je nevyhnutné posudzovať trestnosť činu a ukladať trest podľa toho znenia Trestného
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda aj podľa ustanovení novelizovaného Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby nadriadený súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol

vo veci tak, že povolí obnovu konania a po povolení obnovy konania zruší rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4T/47/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/93/2021.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd mal preukázané, že súd I. stupňa nesplnenie
podmienok obnovy konania v prejednávanej veci, ustanovených v § 394 Trestného poriadku, zistil
správneazákonuzodpovedajúcimspôsobom.Taktiežnadriadenýsúdzistil, žeodôvodnenie

napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obsahuje
všetky, pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného podstatné skutočnosti, ktoré súd I. stupňa považoval za
dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, na základe ktorých skutočnosti,
ktoré považoval za dokázané, v hore naznačenom smere posudzoval, s ktorými sa aj nadriadený súd
stotožňuje a poukazuje na ne, nepovažujúc za potrebné ich zmeniť ani doplniť.

Nadriadený súd tak, ako i súd prvého stupňa, predovšetkým konštatuje, že konanie o povolenie
obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu.

Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo
dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade

neplatí revízny princíp pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a
obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav
súdom prvého, resp. druhého stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti
rozhodnutia (R 6/1997). Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý
zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do

stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru
spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné
rozhodnutie postavené.

Súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, pričom v prvom rade

hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa
pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať
vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd

obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 odsek 4 písmeno a/ Trestného
poriadku), resp. situácia predpokladaná v ustanovení § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného poriadku,
ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo
neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné
sÚstavouSlovenskejrepublikyapriamonegatívneovplyvnilopostavenieodsúdeného.Novýmdôkazom

je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo
vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti
rozhodnutia nadobudol nový obsah. Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza
do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli samy o seba alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný

právoplatný rozsudok a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky splnené kumulatívne, súd
môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh zamietne pre
nesplnenie zákonných predpokladov.

Nadriadený súd v nadväznosti na citovaný právny výklad a po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že

odsúdený ani v písomnom odôvodnení sťažnosti neuviedol také skutočnosti, aby mal nadriadený súd
k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska
zistenia podmienok obnovy konania spochybniť správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého
stupňa, ako aj správnosť právnych úvah (zvlášť § 394 odsek 1 Trestného poriadku), na základe ktorých
skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, posudzoval jeho návrh.

Argumentácia odsúdeného pre povolenie obnovy konania bola primárne založená na jeho presvedčení,
že jeho ošetrujúci lekár by mohol kvalifikovaným spôsobom vypovedať, do akej miery mal jeho zdravotný
stav (nádor na mozgu) vplyv na jeho konanie v čase spáchania skutku, resp. v čase prejednania jehotrestnej veci v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. V tejto súvislosti nadriadený súd udáva, že
odsúdený už v odvolacom konaní navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom jeho ošetrujúceho lekára,
pričom súčasne prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom

dňa 25.01.2022 predložil odborné vyjadrenie znalkyne z odvetvia neurológia (č. l. 508). S poukazom na
skutočnosť, že odvolací súd sa s týmto návrhom, resp. podaním zaoberal už v uznesení, ktorým zamietol
odvolanie obžalovaného (strany 5 a 6), možno konštatovať, že sa nejedná o dôkazy alebo skutočnosti
súdu skôr neznáme, ktoré by v intenciách ustanovenia § 394 odôvodňovali povolenie obnovy konania
v súlade s horeuvedeným právnym výkladom. Nadriadený súd, rovnako ako súd I. stupňa udáva, že

obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na súde I. stupňa dňa 11.11.2021 urobil vyhlásenie o vine
(č. l. 437), ktoré súd prijal potom, čo menovaný odpovedal kladne na všetky jemu položené otázky podľa
§ 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/ a písmeno h/ Trestného poriadku. Ak teda
toho času odsúdený podáva návrh na povolenie obnovy konania, vyvoláva tým dôvodné pochybnosti
o tom, či jeho vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 Trestného poriadku a jeho následné kladné
zodpovedanie otázok uvedených v § 333 odsek 3 Trestného poriadku bolo slobodné, vážne, určité alebo

zrozumiteľné. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd na znalecký psychiatrický posudok MUDr.
F. G. z pôvodného konania, z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol schopný správne vnímať a pochopiť
obsah a význam prebiehajúceho trestného konania voči jeho osobe. Keďže v tejto časti návrhu, resp.
sťažnosti je argumentácia odsúdeného pre povolenie obnovy konania založená na dôvodoch, ktoré
nemajú charakter nových skutočností ani dôkazov z dôvodu, že tieto boli súčasťou obrany odsúdeného

užvpôvodnomkonaní,možnokonštatovať,žetietopredstavujúlenspochybňovaniezákonnostipostupu
súdu v pôvodnom konaní.

Pokiaľ ide o tú časť návrhu o povolenie obnovy konania, resp. sťažnosti, v ktorej odsúdený ako
na novú skutočnosť poukazuje na novelu Trestného zákona vykonanú Zákonom č. 40/2024 Z. z.,

nadriadený súd poukazuje na horeuvedený právny výklad a na časovú pôsobnosť trestnoprávnych
noriem hmotných upravenú v ustanovení čl. 50 odsek 6 Ústavy SR, ako aj v § 2 odsek 1 Trestného
zákona, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. S poukazom na skutočnosť, že skutok, za ktorý bol
menovaný právoplatne odsúdený spáchal v dobe „najmenej od marca 2020 až do dňa 18.03.2021“
a uznesenie, ktorým bolo odvolanie menovaného zamietnuté bolo vynesené na verejnom zasadnutí
konanom dňa 25.01.2022, nemožno uvedenú výnimku aplikovať v prípade odsúdeného z dôvodu,
že novela trestného zákona č. 40/2024 nadobudla účinnosť až dňa 06.08.2024. Ako už bolo uvedené

vyššie,jedinýmprípadom,kedyneskoršiazmenaprávnejúpravypoprávoplatnostirozsudkuodôvodňuje
povolenie obnovy konania je situácia, ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím podľa čl. 125 odsek 3
Ústavy SR vyslovil nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný
právoplatný odsudzujúci rozsudok, s Ústavou SR, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
sktorouvyslovilasúhlasNárodnáradaSRaktorábolaratifikovanáavyhlásenáspôsobomustanoveným

zákonom. S poukazom na skutočnosť, že Ústavný súd SR po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
NovéZámkysp.zn.4T/27/2021žiadnymsvojímrozhodnutímpodľačl.125odsek3ÚstavySRnevyslovil
nesúlad žiadneho z ustanovení Trestného zákona, podľa ktorého bola posudzovaná trestnosť činu
a podľa ktorého bol odsúdenému uložený trest, nadriadený súd konštatuje, že ani táto výnimka sa na
prípad odsúdeného nevzťahuje, a teda uvedené nepredstavuje skutočnosť skôr neznámu v intenciách

ustanovenia § 394 odsek 4 Trestného poriadku. Nadriadený súd má vzhľadom na uvedené za to, že aj
táto sťažnostná námietka predstavuje iba spochybňovanie zákonnosti postupu súdu a jeho hodnotenia
vykonaných dôkazov v prejednávanej veci a teda možno záverom konštatovať, že žiadne iné nové
dôkazy alebo skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený neuviedol. Ani
príslušné ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z., a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravujú

zásah do právoplatného rozhodnutia súdu v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach Trestného
zákona, a aj ustanovenie § 405b odsek 1 Trestného poriadku upravuje postup výlučne v dôsledku zániku
trestnosti činu podľa § 84 Trestného zákona.
Podstatou obnovy konania podľa § 394 odsek 1 až 3 Trestného poriadku je vyvolanie opätovného
rozhodovania na základe novoobjavených skutočností alebo dôkazov, ktoré, ak by boli známe už

v pôvodnom konaní, mohli odôvodniť iné rozhodnutie v pôvodnom právoplatne ukončenom konaní.
Nejde teda o prieskum pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania v opravnom procesnom
móde zisťovania skutkových alebo právo aplikačných nesprávností, ktorému v trestnom konaní
zodpovedá riadny opravný prostriedok a mimoriadny opravný prostriedok. Nejde o dodatočné zistenieniečoho, čo ak by bolo známe už v čase pôvodného rozhodovania, rozhodlo by sa inak. Účel
oboch mimoriadnych opravných prostriedkov je rozdielny, pričom pri obnove konania ide o opravu
rozhodnutia,nievšakoopravujehochýb.Určitéšpecifickévýnimkyoprotiuvedenej,obsahovorozdielnej

charakteristike oboch procesných inštitútov sú pre obnovu konania zo špecifických dôvodov ustanovené
v § 394 Trestného poriadku, avšak len taxatívne a bez možnosti ich výkladového rozširovania. Týkajú sa
určitej skutočnosti, ktorá nastala až po právoplatnom ukončení pôvodného konania, avšak nemá faktickú
povahu, ale povahu právnu. Dôvodom na obnovu konania na základe právnych (iných než skutkových)
okolností sú dôvody uvedené v § 394 odsek 4 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku. Dôvodom

na obnovu konania teda nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola
vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese (citované z rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 503/2025 z 30.09.2025).

Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného v jeho prospech, sťažnosť

odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.