Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/178/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202619
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B., zastúpenej spoločnosťou
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS| ADVOKÁTI s.r.o, Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4,

Bratislava - Ružinov, a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, F., Nemecká spolková republika,
zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Gavuliakom, so sídlom Klincová 37, Bratislava, v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č.k. 69P/115/2025-31 zo dňa 01.09.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie matky maloletej sa o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 01.09.2025 Mestský súd Bratislava II zamietol návrh, ktorým sa matka
maloletej domáhala nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu styku otca s maloletou A. do
právoplatného skončenia konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej vedeného súdom
prvého stupňa pod č.k. 69P/129/2024.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd, okrem iného, konštatoval, že podľa jeho zistenia rodičia maloletej
nie sú manželia, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou na Slovensku, otec žijúci v Nemeckej
spolkovej republike má dočasne do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (uznesenie Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 11.04.2025, č. k. 69P/44/2025-28 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trnave, č. k. 12CoP/89/2025-151 zo dňa 30.06.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2025)
upravený minimálny bežný styk s maloletou v rozsahu 2 hodín počas každej tretej soboty v mesiaci, a to
navyše za prítomnosti matky, pričom zároveň je oprávnený komunikovať s maloletou prostredníctvom
aplikácie WhatsApp, a to každý týždeň v nedeľu od 17:00 hod. do 17:30 hod.. Rozsah styku otca s
maloletou bol dočasne upravený formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia s ohľadom na
najlepší záujem maloletej a skutočnosť, že ich styk doposiaľ neprebiehal ani v minimálnom rozsahu,

rodičia neuzatvorili žiadnu dohodu a doposiaľ neexistovalo ani súdne rozhodnutie, ktoré by styk otca s
maloletou dcérou upravovalo, pričom neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že matka otcovi
žiadny kontakt s maloletou dcérou neumožňovala. Je potrebné uviesť, že uvedené súdne rozhodnutie
týkajúce sa úpravy styku otca s maloletou nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2025 a vykonateľnosť
dňa 16.04.2025, čiže len pred pár mesiacmi bola vyhodnocovaná potreba úpravy styku otca s dieťaťom,
pričom matka vo svojom návrhu neuviedla nové skutočnosti, ktoré by zakladali potrebu zmeniť pôvodné

súdne rozhodnutie a styk otca s maloletou zakázať. Rovnako ako vo svojom odvolaní voči uzneseniu zo
dňa 11.04.2025, č.k. 69P/44/2025-28 (ktorým bol upravený styk otca s maloletou) a jeho doplneniach,matka aj vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že sa o maloletú stará
výlučne ona, otec sa nijakým spôsobom nepodieľal na starostlivosti o maloletú, o jej zdravotný stav,
neprispieval na jej výživu, že je jeho záujem jednoznačne účelový, že podáva falošné podnety na políciu

v rôznych obvodoch Bratislavy, posiela žiadosti na kriminálnu políciu a sociálne úrady, ÚPSVaR jej do
marca 2025 pozastavil príspevok na dieťa, že má maloletá pri predstave stretnutia s otcom záchvaty
úzkosti a opakovane odmieta akýkoľvek kontakt s otcom. Tieto skutočnosti však boli vyhodnocované
v konaní vedenom pod sp. zn. 69P/44/2025 a boli zohľadnené v uznesení Krajského súdu v Trnave,
ktorým bol styk otca s maloletou zúžený na 2 hodiny raz za mesiac za prítomnosti matky, aby maloletá

nebola vystavená prípadnej úzkosti z osobného kontaktu s otcom, s ktorým sa dlhšiu dobu nestretáva
(viď bod 30 uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k.12CoP/89/2025-151 zo dňa 30.06.2025). Lekársky
posudok matky zo dňa 13.06.2025 a lekársku správu maloletej zo dňa 17.05.2025, na ktorú sa matka
vo svojom návrhu odvoláva, založil otec do spisu v konaní vedenom pod sp. zn. 69P/129/2024 na
informatívnom výsluchu dňa 16.06.2025. Otec zároveň na tomto výsluchu opísal stretnutie s maloletou v
zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré však trvalo len niekoľko minút, maloletá sa stretnutiu

bránila, prišla aj policajná hliadka, ktorú volala matka, nakoľko mala obavy o bezpečnosť. Počas styku
boli okrem rodičov i maloletej prítomní aj priateľ matky a stará matka maloletej z matkinej strany. Matka
v podaní zo dňa 17.08.2025 opisuje stretnutie otca s maloletou, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.08.2025,
kedy maloletá odmietla vystúpiť z auta, zavrela a zablokovala dvere a po stretnutí maloletej podala liek
Prothazin predpísaný na pohotovosti. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila

listinné dôkazy osvedčujúce, že ochrana maloletého dieťaťa vyžaduje tak radikálny zásah do výkonu
rodičovskýchprávvpodobezákazustykuotcasmaloletýmdieťaťom.Otázkadočasnejúpravystykuotca
s maloletou a jeho rozsahu bol posudzovaná a vyhodnocovaná naposledy v rámci odvolacieho konania
Krajským súdom v Trnave pred necelými dvomi mesiacmi. Okrem skutkových tvrdení matky, zo strany
súdu neboli doposiaľ zaznamenané žiadne hlásenia o zmene správania maloletej po začatí súdneho

konania, resp. po pokusoch zrealizovať styk, resp. o nejakej miere ohrozenia maloletého dieťaťa počas
dvojhodinového styku s otcom raz do mesiaca za prítomnosti matky, ktorá na maloletú dohliada, v
prítomnosti ktorej sa táto cíti bezpečne. To, že medzi maloletou a otcom, nie je vytvorená dostatočná,
resp. žiadna vzťahová a emočná väzba, nie je dôvodom pre ktorý by mal súd, bez akéhokoľvek
dokazovania,formouneodkladnéhoopatreniastykzakázať,takakotožiadamatka.Uvedenáskutočnosť

už bola zohľadnená pri dočasnej úprave styku otca s maloletou dcérou, ktorý sa má realizovať za
prítomnosti matky. Z doposiaľ vedených konaní vo veci maloletého dieťaťa, po nariadení neodkladného
opatrenia, nevyplýva žiadne nátlakové, či neempatické správanie sa otca smerom k maloletému dieťaťu
(naopak v súčinnosti s právnym zástupcom sa otec, na rozdiel od matky, zúčastňuje všetkých doposiaľ
nariadených informatívnych stretnutí, je ochotný pracovať na obnovení vzťahu s maloletou dcérou,

rešpektuje usmernenia súdu, v e-mailových správach adresovaných právnemu zástupcovi matky sú
zo strany otca navrhované viaceré možnosti trávenia času s dcérou podľa jej záujmov), ktoré by malo
viesť u maloletého dieťaťa k matkou popisovanému stavu „nervového kolapsu“ (okrem anamnestických
údajov maloletého dieťaťa a rodinnej anamnézy, ktorú udala matka pri vyšetrení, z lekárskej správy
objektívne po vyšetrení maloletého dieťaťa uvedené skutočnosti nevyplývajú). Pri takto zadefinovanom

skutkovom stave, keď matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenia aspoň do takej miery, ktorá
by bez rozumných pochybností odôvodňovala mimoriadny zásah do výkonu rodičovských práv otca v
podobe zákazu styku s maloletou, a to aj s poukazom na úpravu minimálneho rozsahu styku, ktorú
matka doposiaľ nerešpektuje, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala
zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
vyhovené, namietajúc, že súd prvého stupňa sa dopustil porušenia jej procesných práv, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

4. Otec maloletej sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky s rozhodnutím súdu prvého
stupňa ako so zákonným a rešpektujúcim aktuálnu situáciu i jeho právo na kontakt s dcérou stotožnil.

5. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, pričom zo správy procesného
opatrovníka maloletých doplnenej informáciou súdu prvého stupňa zistil, že rozsudkom Mestského súdu
Bratislava II č.k. 69P/129/2024-303 zo dňa 15.10.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 20.10.2025, bola schválená dohoda rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletej dcére A..6. Nakoľko v súvislosti s uvedeným, skôr, ako odvolací súd opravný prostriedok matky maloletej vecne
prejednal (vec mu bola súdom prvého stupňa predložená dňa 10.10.2025), nastala skutočnosť, s ktorou

návrh matky maloletej, ale aj procesný predpis v ustanovení § 333 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok) spája zánik navrhovaného, resp. nariadeného neodkladného opatrenia, zanikol aj
predmet odvolacieho konania.

7. Procesný predpis zánikom dôvodu prejednania opravného prostriedku účastníka vzniknutú procesnú

situáciu výslovne neupravuje, preto bolo potrebné v zmysle čl. 3 ods. 1 základných princípov
tohto predpisu (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z., CMP) analogicky aplikovať
ustanovenie § 386 CSP ako ustanovenie reflektujúce na situácie, keď vecné prejednanie odvolania
stratilo z hľadiska vedenia konania i možnej úpravy práv a povinností jeho účastníkov akékoľvek
opodstatnenie, a odvolanie matky maloletej odmietnuť.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu o pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).