Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202915
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124202915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešove,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MarekaKoščaačlenovsenátuJUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: D. s.r.o., sídlom A. XX, XXX XX X., G.: XX
XXX XXX, proti žalovanému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX X., právne zastúpený Mgr.
et Mgr. Dušan Straka, Námestie legionárov č. 5, Prešov (na spísanie a podanie odvolania), o zaplatenie
1 226,22 € s prísl., o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/15/2024 - 69 zo dňa
12.6.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie .

II.Žalobcoviprotižalovanémupriznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o zaplatenie 1226,22 eur s príslušenstvom
rozhodol takto

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 226,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1 226,22 eur od 16.6.20203 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2024
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1226,22 € s prísl.

3. Žalobu odôvodnil tým, že odporca užíva nebytový priestor č.. o výmere XXX m2 bez akéhokoľvek
právneho titulu. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je navrhovateľ' (.. Z predchádzajúcich rozhodnutí
súdov všetkých stupňov ( aj 5Cdo/113/2008), jednoznačne vyplýva, že predmetný nebytový priestor

užíva odporca bez právneho titulu a jeho vzťah k navrhovateľovi nie je založený na základe nájomnej
zmluvy, a preto nejde o chránený nájom (cit. z rozsudku 5Cdo/113/2008: „V predmetnej veci žalobca (v
tomto prípade odporca) nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu, ktorý nájom požíva zákonnú ochranu
i vo vzťahu k zákonu č. 656/2004 Z.z., a preto nebolo možné uložiť' žalovanému (v tomto prípade
navrhovateľ') povinnosť', ktorá mu zo zákona nevyplýva”. V praxi to znamená, že navrhovateľ' nie je
povinný poskytovať' odporcovi žiadne služby, ktoré sú obvyklé spojené s nájmom. Odporca aj v roku
2022 užíval nebytový priestor č. 101. S užívaním predmetného priestoru vznikajú na strane odporcu

náklady za nájom a za služby spojené s nájmom (dodávka tepla, TUV a Vas), ktoré odporca neplatí v
primeranej výške. Rozdiel medzi nákladmi súvisiaci užívaním nebytového priestoru č. 101 vzniknutými
za rok 2022 a zálohovými platbami uhradenými odporcom, o ktorý odporca získal majetkový prospech
tým spôsobom, že riadne neplatil primerané nájomné za nebytový priestor č. XXX a za služby spojenés nájmom, ktoré odporca ako konečný spotrebiteľ' spotreboval, sú predmetom návrhu na vydanie
platobného rozkazu o zaplatenie 1 226,22 EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ' zaslal odporcovi faktúru
č.XXXXXXXXX, ktorou odporcovi vyfakturoval náklady za nájom a za dodávku tepla, ÚV a Vas za rok

2022 - Vyúčtovanie skutočných nákladov za rok 2022 s termínom úhrady 15.06.2023. Súčasťou bolo
aj vyúčtovanie BD Prešov za rok 2022, v ktorom boli správcom vyúčtované náklady na teplo, TÚV a
Vas, ktoré boli spotrebované v priestore č. XXX odporcom, ako konečným spotrebiteľom. Vyúčtovanie
spracoval správca BD Prešov a nie navrhovateľ. Predmetnú faktúru odporca neprevzal a vyfakturovanú
sumu 1 226,22 EUR v termíne splatnosti neuhradil. Celková dlžná suma ku dňu podania návrhu

predstavuje čiastku 1 226 22 EUR s príslušenstvom.

4. Žalobca spolu so žalobou predložil faktúru č. XXXXXXXXX, vyúčtovanie nájmu a nákladov za teplo,
TÚV a VaS za obdobie 01-12/2022, vyúčtovanie Bytového družstva Prešov za rok 2022.

5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 18.6.2024, vyjadril odporom proti

platobnému rozkazu, doručeným súdu 26.6.2024. V ňom uviedol, že konateľ firmy D. s.r.o. p. Q. C.,
dal súdom takú dokumentáciu, ktorá je nepravdivá. Súdy nepreverili kúpno-predajnú zmluvu, projektovú
dokumentáciu, kolaudačné rozhodnutie. Tieto dokumenty sú dôkazom toho, že M. W. mal právo odkúpiť
byt podľa zákona 182 z roku 1993. C. D. porušila zákon a byt p. M. W. neodpredala. Zároveň ho konateľ
firmy spolu so svojím právnym zástupcom dali finančne vydierať súdnou cestou vymáhať peniaze.

Konateľ firmy D. neakceptoval rozsudok O. súdu v F. 8C/290/04 a 2Co/23/2007. Tento rozsudok je
aj dnes právoplatný. Žaloba na jeho osobu bola nepravdivá a vymyslená, len preto, aby sa mohli
bezdôvodne obohatiť na úkor neho a jeho rodiny.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, ktorý tvorí: žaloba na č. l.

1-3, zaslanie faktúry na č. l. 4, faktúra č. XXX, XXX, XXX z X.X.XXXX na č. l. 5, vyúčtovanie nájmu a
nákladov za teplo za obdobie 01-12/2022 na č. l. 6, vyúčtovanie mesačných zálohových platieb bytového
družstva z 19.5.2023 na č. l. 7, predpis mesačného nájomného z 5.6.2023 na č. l. 8, predpis mesačných
platieb Bytového družstva z 19.5.2023 na č. l. 9, odpor žalovaného doručený súdu 26.6.2024, sťažnosť
na č. l. 20, vyjadrenie k odporu žalobcu doručené súdu 22.7.2024 na č. l. 23, vyjadrenie žalovaného

doručené súdu 2.9.2024 na č. l. XX, kúpna zmluva z 24.7.1998 na č. l. XX-XX, uznesenie Najvyššieho
súdu 5Cdo/113/2008 z 24.3.2010 na č. l. 29-34, rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Co/23/2007
z 26.11.2007 na č. l. 35-37, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo 14.12.2010 na č. l. 38,
upovedomenie o postúpení podania z 28.10.2010 na č. l. 39, čestné prehlásenie P. C. z 5.10.2006 na č.
l. 40, stanovisko k bytovému domu mesta X. zo 14.3.2007 na č. l. XX, žiadosť na č. l. XX, rozhodnutie o

pridelení podnikového bytu na č. l. XX, poskytnutie informácie na č. l. XX, rozhodnutie Okresného úradu
v X. zo 16.5.2000 na č. l. XX-XX, potvrdenie na č. l. 50-51, spis E. súdu F. sp. zn. XXCsp/X/XXXX a
15Csp/161/2018 a zistil následovné:

7. Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným a N. n.p. O., závod X., zo dňa

2.6.1986boložalovanémupridelenýX-izbovýpodnikovýbytnauliciA.č.XXnačasurčitýodX.X.XXXXX
do 1.6.1996, t.j. dobu 10 rokov.

8. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.7.1998 uzavretej medzi N. X., a.s. a žalobcom bola prevedená
budova slobodárne postavenej na parc. č. XXX/X o výmere XXXX mX so súp. č. XXX.

9. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v X., odboru životného prostredia bolo žalobcovi
povolené užívanie stavby - bytového domu na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. X.. X. obsahovala
prevádzkové priestory a 47 nebytových jednotiek.

10. Z nepopretých tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca je pod por. č. XX vlastníkom nebytového priestoru
č. XXX nachádzajúceho sa vo vchode č. XX obytného domu so súp. č. XXX na parc. I. č. XXX/X, k.ú.
X.. Žalovaný tiež nepoprel, že predmetný priestor užíva.

11. Z vyúčtovania mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním bytu za mesiace

01-12/2022 Bytovým družstvom F., vyplýva, že žalobcovi bol za nebytový priestor o výmere XXX mX
vyúčtovaná suma nákladov vo výške XXXX,XX €.12. Z vyúčtovania nájmu a nákladov za teplo, teplú úžitkovú vodu (TÚV), vodného a stočného (VaS) za
obdobie 01-12/2022 žalobcu na priestor č. XXX vyplýva, že žalovaným neuhradené náklady za služby
spojené s bývaním činia XXX,XX € a žalovanému bol tiež predpísaný nájom vo výške 1.593,31 €. Keďže

však žalovaný uhradil sumu vo výške 1.260,- €, dlžný nedoplatok činí 1226,22 €.

13. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 5.6.2023 so splatnosťou dňa 15.6.2023 vyúčtoval
žalovanému náklady za nájom a tiež za dodávku tepla, S. a Q. za rok XXXX v celkovej výške 1226,22
€. Uvedenú faktúru si žalovaný neprevzal z poštovej prepravy a bola žalobcovi vrátená 27.6.2023.

14. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Taktiež poukázal na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Konštatoval, že nie je sporné, že žalovaný obýva nebytové priestory v bytovom dome, ktorého správcom
je Bytového družstvo F.. Správca vyúčtoval žalobcovi ako vlastníkovi predmetného nebytového priestoru
náklady a úhrady za jeho užívanie v roku 2017. Následne na to, žalobca vyúčtoval žalovanému tieto
náklady, ako aj sumu za užívanie predmetných priestorov, keďže medzi nimi nie je uzavretá nájomná

zmluva a teda žalovaný v nich býva bez právneho dôvodu. Suma bezdôvodného obohatenia za užívanie
nebytových priestorov činí cca 133,- €/ mesačne, ktorá sa podľa zistení z iných konaní medzi stranami
sporu približuje sume nájomného za dvojizbový mestský byt v X. o výmere cca 53 m2. Žalovaný však
užíva priestory vo väčšej výmere a to XXX m2 a teda žalobcom uplatnená suma nie neprimerane
vysoká. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. č. XXXXXXXXX- 16.6.2023. K 12.6.2024
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 4,25 %, preto je dôvodné v zmysle dispozičnej zásady
akceptovať úrokovú sadzbu vo výške 5 % ročne.

18. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania pribratím znalca na posúdenie správnosti

predaja slobodárne , nakoľko z listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že sa jedná o nebytový
priestor a pre toto konanie navrhnuté znalecké dokazovanie nie je potrebné, keďže voči žalovanému
bola uplatnená suma za reálne poskytnuté služby a suma bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúcej užívaniu bytu a nie nebytových priestorov.

19. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu“ (§421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré
sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v

jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne
tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.

20. Uviedol, že za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe je potom potrebné považovať aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 (R 40/2013).

21. Zo záverov právnej doktríny vyplýva, že právoplatným rozsudkom súdu, ktorým sa ukladá povinnosť,
sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v ustanovení § 228 ods. 1 CSPzakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa
vzťahujú na strany sporu (účastníkov konania), v ktorom bolo vydané; jeho výrok je záväzný pre
súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito

účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (pozri aj Števček, Ficová a
kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, s. 425).

22. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/44/2010 (R 40/2013) v súvislosti s viazanosťou súdu
posúdením hmotnoprávneho vzťahu strán sporu v inom súdnom konaní v nadväznosti na ustanovenie

§230 CSP, resp. vtedy platného § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uviedol,
že pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v
skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje,
je súd v tomto ďalšom(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá
právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný. Súd preto

nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než
ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

23. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní

vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu
záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek
jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné
riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 228 ods. 1 CSP.
Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie

prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom),
nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“),v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty
je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného

súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu
spravodlivosti.

24. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému
aspektu právneho štátu náležitú pozornosť (viď najmä rozsudky vo veci Brumärescu proti Rumunsku

z 28.októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003, ale tiež napr. NS SR sp. zn.
4Cdo/161/2020, 2Cdo/114/2022).

25. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra
najvyššieho súdu, ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“). Ústavný súd v náleze II.ÚS 349/09-36 z 20.januára 2010 rozhodol o porušení základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. (teraz
§ 194 ods. 1,2 CSP), ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom

konaní podľa§ 159 ods. 2 O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 CSP) všeobecný súd nemá možnosť výberu v
otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu
sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. V uznesení I.ÚS 170/2015-15 z 1.apríla 2015
ústavný súd uviedol, že ani samotná skutočnosť, že napriek veci už právoplatne meritórne rozhodnutej
môže existovať aj iný pohľad na túto identickú vec, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie

o tejto veci, pretože aj tento iný pohľad na tú istú záležitosť mal byť a mohol byť predmetom prieskumu
v rámci už právoplatne skončeného konania. (Obdobne Uznesenie Krajského súdu Prešov Spisová
značka: 11Co/23/2024 z 26. 02. 2025).

26. Súd prvej inštancie poukazuje aj na skutočnosť, že predbežná právna otázka nastolená

v tomto konaní žalovaným (vlastníctvo a charakter predmetného priestoru) bola voči stranám
sporu riešená už v minulosti právoplatnými rozhodnutiami napr. v konaní okresného súdu prešov
14Csp/2/202015Csp/161/2018).27. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ( CSP ) tak, že v plnej miere úspešnému žalobcovi ,čo do žalovanej istiny ,priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnom skončení veci.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a to proti výrokom 1 a 2 a to včas.
Uviedol, že ak žalobca tvrdí, že užíva neoprávnene nebytový priestor číslo 101 o výmere 100 m2
a bez akéhokoľvek právneho titulu a že je vlastníkom nehnuteľnosti žalobca, že tieto skutočnosti sa

nezakladajú na pravde, nakoľko súdy už viackrát rozhodli, že predmetný priestor je bytom a nie nebytový
priestor a žalobca odmieta akceptovať túto skutočnosť. Uviedol, že čo sa týka úhrad za služby spojené
s užívaním bytu každý mesiac uhrádza žalobcovi sumu 105 eur, pričom elektrickú energiu žalobca
nedodáva a platí si ju sám, žalobca nerieši ani odpad a on neodoberá ani teplú vodu. Vo vyúčtovaní
sú tak uvedené položky, ktoré vôbec neužíva. Žalobca tak mu neposkytuje služby spojené s užívaním
bytu. Uviedol, že byt požadoval aj niekoľko krát aj odkúpiť, no bezvýsledne. Ohľadne výroku o trovách

konania uviedol, že 77 ročný starobný dôchodca s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom mu bolo
rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na právnu pomoc. Zotrval na skutočnosti, že jemu
ako žalovanému bol pridelený predmetný byt v rámci podnikovej ubikácie a žalobca mu ho neponúkol na
odkúpenie, aj keď takúto možnosť mal. Má za to, že je dôvod použiť ustanovenie § 257 CSP , pretože
v danom prípade ide o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie

teda vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Žiadal, aby Krajský súd v
Prešove napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný ako odvolacie dôvody uvádza
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, pričom nekonkretizuje, k akým nesprávnym skutkovým

zisteniam dospel súd prvej inštancie, ani uvádza v čom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z obsahu odvolania je viditeľne, že žalovaný v
odvolaní súdom vykonané dokazovanie a najmä jeho hodnotenie interpretuje tak , ako to vyplýva z
obsahu súdneho spisu a z rozsudku. Žalovaný ak tvrdí, že súdy už viackrát rozhodli, že predmetný
priestor je bytom a nie je nebytovým priestorom nedoložil konkrétne, ktoré súdy a pod akými spisovými

značkami takto rozhodli. Pokiaľ sa týka konštatovania žalovaného k úhrade mesačnej sumy 105 eur
za služby spojené s užívaním bytu a riadnom nedodávaní služieb spojených s užívaním bytu uviedol,
že z predchádzajúcich rozhodnutí súdov vyplýva, že z vyúčtovania bytového družstva je nesporné,
aké náklady za užívanie bytu za užívanie priestorov, ktoré užíval žalovaný boli vynaložené na teplo
a teplú úžitkovú vodu ako aj vodné a stočné, a preto nájomné v sume 1,3146 eur mesačne za m2,

t.j. 132,78 eur za 101 m2 mesačne, ktoré požaduje žalobca je primerané. Taktiež uviedol, že suma
nájomného bola už súdom ustálená v roku 2012 a nebola indexovaná mierou inflácie za predchádzajúce
roky. Odvolací súd už v iných konaniach zistil, že žalovaný si dlhodobo neplní svoje povinnosti, a
teda neuhrádzal v celom rozsahu náklady slúžiace s užívaním bytu. Ohľadne trov konania žalobca
uviedol, že konštatovanie žalovaného o jeho sociálnej situácii v nadväznosti na povinnosť nahradiť trovy

konania so záverom, že nepriznanie náhrady trov konania sa majetkovej sfére žalobcu ako obchodnej
spoločnosti nijako negatívne neprejaví, vyznieva v kontexte úmyselného bezdôvodného obohacovania
žalovaného na úkor žalobcu , viac ako paradoxne, pretože žalovaný si dlhodobo neplní svoje povinnosti
a neuhrádza v celom rozsahu náklady súvisiace s užívaním bytu. Žalobca uviedol, že voči žalovanému
dňa 31.12.2024 eviduje pohľadávku z neuhrádzania nákladov súvisiacich s užívaním priestorov číslo

101 v sume 25 237,09 eur ,čo je zjavne v rozpore s preukázaním dôvodov hodných osobitého zreteľa
pre nepriznanie trov konania úspešnej strane. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorý vec správne posúdil, správne vyhodnotil a následne správne aplikoval príslušné právne predpisy
a riadne argumentačne jasne a nehnuteľné svoje rozhodnutie odôvodnil, potvrdil v celom rozsahu a
zaviazal žalovaného nahradiť trovy aj odvolacieho konania.

30. K odvolaniu sa už žalovaný nevyjadril, ktorý následne predložil súdu plnú moc na zastupovanie
advokátom Mgr.et Dušanom Slovákom , označenú ako plnú moc na spísanie a podanie odvolania proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/15/2024 - 69 zo dňa 12.06.2025.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z. z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) , preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vovýroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre

zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.

34. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie a z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca
je pod poradovým číslom XX vlastníkom nebytového priestoru číslo 101 nachádzajúceho sa vo vchode
číslo 31 obytného domu so súpisným číslom 865 na parcele C KN číslo XXX/X k.ú. X., pričom žalovaný
nepoprel, že predmetný priestor užíva. Podľa vyúčtovania mesačných zálohových platieb a úhrad

spojených s užívaním bytu za mesiace 1 až 12 2022 vykonaným družstvom vyplýva, že žalobcovi bol za
nebytový priestor o výmere 101 m2 vyúčtovaná suma nákladov 1568,24 eur. Z vyúčtovania nákladov
za teplo a teplú úžitkovú vodu vodného a stočného za obdobie 1 až 12/2022 žalobcu na priestor číslo
101 vyplýva, že žalovaného neuhradené náklady za služby spojené s bývaním činia 892,91 eur a že bol
tiež predpísaný nájom vo výške 1593,31 eur. Žalovaný však uhradil sumu vo výške 1260 eur a dlžný

nedoplatok tak predstavuje sumu 1226,22 eur. Žalobca faktúrou číslo 202306622 zo dňa 05.06.2023 so
splatnosťou k 15.06.2023 vyúčtoval žalovanému náklady za nájom a tiež za dodávku tepla, tuv (teplú
úžitkovú vodu) VaS ( stočné) za rok 2022 celkovej výške 1226,22 eur. Uvedenú faktúru si však žalovaný
neprevzal a bola žalobcovi vrátená 27.06.2023.

35. Už z tohto dôvodu sa preto žaloba po vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie ,javí dôvodnou.
Tu sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj z právnym zdôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie a to s ustanovením § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať .

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym posúdením súdu prvej inštancie o
viazanostihmotnoprávnehovzťahustránsporuvinomsúdnomkonaní,ktorýmje ajodvolacísúdviazaný
a žalovaný opak nepreukázal. Preto ani odvolací súd tejto odvolacej námietke žalovaného vyhovieť
nemôže.

37. Ohľadne trov konania a ďalšej odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie neaplikoval
ustanovenie § 257 CSP, odvolací súd poznamenáva, že nevidí dôvod na aplikáciu § 257 CSP a dôvody
uvádzané žalovaným v ním podanom odvolaní považuje za nepresvedčivé. Súčasne, ak žalovaný
poukazuje aj na rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, odvolací súd poukazuje,
že rozhodnutím Centra právnej pomoci kancelária F. zo dňa 26.08.2025 žiadateľovi P. W. v právnej veci

o zaplatenie 1226,22 eur s príslušenstvom a to vo veci D. s.r.o. vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 15C/15/2024 nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu, že v danej veci
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na právnu pomoc,
ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze.

38. Ani odvolací súd nevzhliadol v prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa a to
neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku sporu, povahu a okolnosti veci, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu,
nízky príjem. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie , ako aj rozhodnutia Centra právnej
pomoci - kancelárie F. tieto skutočnosti nevyplývajú a odvolateľ ich ani inak nepreukázal .Nejde tak o

o svojvoľné rozhodnutie súdov prejednávajúcich predmetnú vec, ale o rozhodnutie zákonné , pretože
ust. § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, čo nebolo zistené ale súčasne aj na
dosiahnutie spravodlivosti pre obidve strany sporu .Nepriznanie práva na náhradu trov konania úspešnej
strane sporu by bolo zrejmé v rozpore s uvedenými zásadami a konštatovanými aj súdom prvej inštancie
aj odvolacím súdom.

39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru,žesúdprvejinštanciev preskúmavanejvecidostatočnezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania aj dospel k správnymskutkovým zisteniam a návrh žalobcu správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotoveniarozsudkunapadnutéhoodvolanímžalovanéhozodpovedákritériámuvedenýmvustanovení
§ 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle týchto ustanovení správnosť týchto dôvodov a podstatných

bodoch na ne odkazuje.

40. Súčasne odvolací súd preskúmal aj námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového a právneho stavu.

41. Odvolací súd sa preto stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania a ako aj s
jeho odôvodnením a to v celom rozsahu.

42. V odvolacom konaní žalobca mal úspech a naopak žalovaný úspech nemal. Ani v odvolacom konaní
ako už je aj vyššie uvádzané, odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a potrebu

aplikácie § 257 CSP, a preto vyslovil, že žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

43. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).