Uznesenie – Ústavná starostlivosť Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73Pu/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203583
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203583.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: H.. K. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. XX, L., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4,
Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Prevzatie osoby: H.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, L., do zdravotníckeho zariadenia:
Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto,

Mickiewiczova 13, Bratislava, ku ktorému došlo dňa 11.11.2025 o 11.00 hod., bolo prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava,
pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“)
zo dňa 11.11.2025 o 12.25 hod. začal súd, v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 73Pu 10/2025-8 zo dňa 11.11.2025 konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia osoby: H.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, L. (ďalej len „umiestnená“)
do zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo na základe jej písomného
informovaného súhlasu dňa 08.11.2025 o 10.28 hod., ktorý následne dňa 11.11.2025 odvolala a od
11.11.2025 o 11:00 hod. pokračuje hospitalizácia umiestnenej v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu.

2. Podľa § 260 ods. 1 - 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční

spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

4. Podľa § 262 ods. 1 - 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. Y. Y., ktorá po
zákonnom poučení uviedla, že pacientka k nám bola privezená v sprievode RZP dňa 08.11.2025 na
podnet jej brata, zhoršoval sa jej psychický stav, dlhšie neužívala lieky, pred hospitalizáciou mala
kričať, že ublíži sebe alebo rodine, predtým chodila aj do stacionára našej kliniky, ale odmietala
liečbu, pri prevoze RZP odmietala zmeranie vitálnych funkcií, udávala, že sa jej nemajú dotýkať, stále
ukazovala na svoje zuby, predtým sa mala zaháňať aj na príslušníkov polície. Z anamnézy vyplýva,

že pacientka sa dlhodobo lieči na paranoidnú schizofréniu, bola opakovane hospitalizovaná, naposledy
v 02/2025 u nás, už pri prijatí sa popísala psychotická kvalita stavu, boli prítomné poruchy vnímanias dopadom na správanie, paranoidné bludné obsahy. Pacientke bola doporučená hospitalizácia, ktorú
formálne akceptovala a udelila súhlas. V ďalšom priebehu hospitalizácie odmietala lieky, opakovane
sme zaznamenali poruchy správania, napr. na oddelení kričala, hovorila, že je tam prítomná jej

mama, komunikovala nepriliehavo, negovala možnosť psychickej choroby, je nekritická k svojmu stavu.
Dňa 11.11.2025 deklarovala, že do nemocnice nepatrí, odmietala liečbu, vzhľadom na progredientné
zhoršovanie stavu pri anamnéze paticky motivovaných porúch správania s anamnézou suicidálnych
a homicidánych proklamácií v domácom prostredí sme indikovali nevyhnutnosť akútnej pokračujúcej
hospitalizácie. Stav pacientky hodnotíme ako rizikový z hľadiska ohrozenia seba i okolia, zároveň by

došlo k ďalšiemu zhoršovaniu stavu, preto bol v tejto veci kontaktovaný súd. O pacientkin zdravotný stav
sa v súčasnosti zaujíma jej brat, bolo hlásené konfliktné spolunažívanie s matkou, s ktorou pacientka
žije. Diagnóza pri prijatí: paranoidná schizofrénia. Predpokladaná doba hospitalizácie je cca 3 - 4 týždne.

6. Následne sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, z obsahu ktorej vyplývajú
vyššie uvedené tvrdenia ošetrujúceho lekára.

6.1 Z obsahu denných dekurzov ošetrujúceho lekára a zdravotníckeho personálu vyplýva, že dňa
11.11.2025 o 12.34 hod. umiestnená odmietla užiť lieky, uviedla, že brat a mama jej chcú ublížiť,
lieky užívať nebude, nepatrí sem, nie je chorá. Obj. stav: pacientka je tenzná, nespolupracuje, je
neusmerniteľná, k poruche a liečbe je nekritická, nálada dysforicko-rezonantná, pretrváva paranoidný

syndróm bez suicidálnych proklamácií, z uvedených dôvodov bol vstup pacientky prehlásený na
nedobrovoľný. Brat umiestnenej uviedol, že zavolali policajtov, lebo bola na balkóne, kričala, keď prišli,
všetkých vyháňala a hovorila, že je zdravá, na tom balkóne mala oblečenú len podprsenku, polícia
zavolala RZP, asi prestala brať lieky, mama je už stará a nedokáže sa o ňu postarať, nevie kontrolovať,
či užíva lieky.

6.2 Z obsahu lekárskej správy o vstupnom vyšetrení na oddelení zo dňa 10.11.2025 vyplýva, že
umiestnená bola privezená do zdravotníckeho zariadenia v sprievode RZP na podnet brata pre
zhoršujúci sa psychický stav, podľa údajov RZP dlhšie nebrala lieky, za posledný týždeň sa výrazne
zhoršil stav, stále kričí, že ublíži sebe alebo rodine, nechcela chodiť do denného psychiatrického

stacionára, pri príjme myslenie dezorganizované, v. s. paranoidné bludné obsahy v myslení, vo vnímaní
v. s. intrapsychické imperatívne halucinácie s vplyvom na správanie, psychomotoricky instabilná, k
poruche a liečbe je nekritická. ide O XX-ročnú pacientku opakovane psychiatricky hospitalizovanú pre
dekompenzáciu základného ochorenia, dezorganizované myslenie, poruchy v správaní, paranoidný
syndróm, suicidiálne a homicidálne vyhrážky, predtým liečená v dennom psychiatrickom stacionári, v

klinickom obraze pri vstupnom vyšetrení dominovali paranoidný syndróm, dezorganizované myslenie,
dysforicko-rezonantná nálada, agitovanosť a opozičné správanie, pacientke chýba náhľad na poruchu.
Diagnóza: paranoidná schizofrénia (dekompenzácia).

7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestnenej, ktorá po poučení o jej procesných právach

a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. uviedla, že sa volá K. H., narodila
sa XX.XX.XXXX, bytom H. XX, L., dnes je tuším utorok alebo streda, dátum nevie uviesť, mesiac je
november, rok 2025, sme na psychiatrickom oddelení na Mickiewiczovej v Starom Meste, je tu od
soboty, momentálne je nezamestnaná, nemá manžela. Ohľadom okolností, za akých bola privezená
na psychiatrické oddelenie, uviedla, že zavolala mama alebo brat, nič také sa nestalo, žiadna hádka,

mama sa musela sťažovať bratovi. Pýtala sa dnes sestričky, aby jej dali naspäť jej telefón, včera mala
ísť domov. Ďalej uviedla, že s hospitalizáciou nesúhlasí, lebo mala ťažkú chorobu - schizofrénia, ale už
sa cíti vyzdravená, aktuálne sa cíti dobre, sprchovala sa sama. Na otázku súdu, či navštívila v minulosti
(ambulantne) psychológa alebo psychiatra, uviedla, že áno, nikdy a že matka jej švagrinej zomrela na
psychiatrii, nikdy nebola ani u psychológa. Na otázku súdu, či sa aktuálne lieči (resp. či sa liečila v

minulosti) na psychiatrické ochorenie, a ak áno, či užíva predpísané lieky, uviedla, že nie, užíva detskú
dávku Quentiapin, predtým brala Seroquel. Už je tu hospitalizovaná tretíkrát.

8. Podľa § 9 ods. 4 zákona NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas
podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť
do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O
zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možnovykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo
na zabezpečenie jej okolia.

9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník
je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o
možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej
starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z
ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).

12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný

súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.
Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému
predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36
ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).

13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.

14. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.

15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu
do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný
do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v

ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení (tzv. detenčné konanie).

16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti
a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu

do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje
prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v
konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje
pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho

ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia
identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na
základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe
priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o

schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia.

17. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6
ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.18. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a)

osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b)
táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou
alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.

19. Na základe vykonaných dôkazov v konaní (oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a

umiestnenej, ako aj so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej) súd považuje za preukázané, že
umiestnená v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy - paranoidná schizofrénia, vykazuje aktuálne
také poruchy psychiky a správania v domácom prostredí (agresivita voči okoliu, suicidálne a homicidálne
proklamácie), pod vplyvom porúch myslenia (dezorganizované myslenie, paranoidné bludné obsahy,
paranoidný syndróm) a neužívania liekov v domácom prostredí, pre ktoré umiestnená ohrozuje nielen
seba a svoje zdravie, ale aj svoje okolie a ktoré sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť jej zdravotný stav a

správanieabezaspoňdočasnejhospitalizácieumiestnenejvšpecializovanomzdravotníckomzariadení,
ktorúsúdpovažujezanevyhnutnúnanastaveniepotrebnejliečby,bymohlodôjsťkohrozeniuavážnemu
zhoršeniu jej zdravotného (psychického) stavu, prípadne aj k ohrozeniu jej okolia, preto súd dospel k
záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 11.11.2025 o 11.00 hod. zo
zákonných dôvodov.

20. Záverom súd uvádza, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú dočasnú liečbu akútne zhoršeného
zdravotného stavu umiestneného spojenú s vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom, teda
potrebu v záujme predovšetkým samotného umiestneného, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie

liečby a to v rámci hoc len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho
súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej
duševnej poruchy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava II do 15 dní od doručenia

tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa§355ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),protiuzneseniusúduprvejinštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa
§ 304 písm. f).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.