Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/1996/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125353421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125353421.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom
C. XX/XXX, XXX XX D. E., proti povinnému: C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX,
XXX XX D. H., o vymoženie 499 336,12 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Radoslava Kešeľaka, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, pod
sp. zn. 242EX 623/25, o návrhu povinného na vylúčenie súdneho exekútora a návrhu na odpustenie

zmeškania lehoty, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného
vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/1996/2025 zo dňa 06.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.10.2025 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na vylúčenie
súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka, zamietol (výrok I.) a žiadosť povinného o odpustenie

zmeškania lehoty zamietol (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 33 ods.
1, ods. 2, ods. 5, ods. 7, ods. 8, ods. 10, § 200 a § 201 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 53 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tým, že námietka zaujatosti voči súdnemu exekútorovi je
nedôvodná a žiadosť povinného o odpustenie lehoty na podanie námietok zaujatosti voči sudkyni E. I.

J. je v exekučnom konaní neprípustná.

2/Povinnýodôvodnilnámietkuzaujatostivočisúdnemuexekútorovitým,žemápodozreniezpríslušnosti
povereného súdneho exekútora k záujmovej a regionálnej skupine exekútorov, prepojenej na skupinu
okolo povinnej JUDr. Renáty Ďurkovej v inom konaní (30Ek/845/2020, ktoré má byť podľa tvrdenia
povinného priamou príčinou pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní), a že exekútor nekoná

ako nestranný vykonávateľ práva, ale ako nástroj nátlaku. Súdny exekútor k námietke uviedol, že
povinného ani oprávneného nepozná, nie je s povinným ani oprávneným v žiadnom rodinnom,
príbuzenskom, pracovnom ani obdobnom vzťahu. Povinný ani oprávnený nie sú jeho spriaznenou
osobou, ani s nimi nie je v žiadnom spore, nebol mu poskytnutý žiaden dar ani iná výhoda či už zo strany
oprávneného ani povinného. So žiadnym z nich sa ku dňu podania vyjadrenia nestretol. Voči povinnému
sú vedené viaceré exekučné konania so skorším dátumom.

3/ Vyšší súdny úradník uviedol, že inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov
garancie, že súdny exekútor bude pri vykonávaní exekúcie postupovať nezávisle a nestranne. Exekútor
je podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so
zreteľom na okolnosti prípadu možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti a to pre jeho
pomer k veci, pomer k účastníkom alebo pre pomer k právnym zástupcom účastníkov. O pomere k

veci je možné hovoriť v tých prípadoch, ak má súdny exekútor osobný záujem na výsledku konania,
prípadne ak má vopred vedomosť o veci, ktorá je predmetom konania a teda môže disponovať takýmipoznatkami, ktoré by mal jednak získať až v priebehu konania a ktoré by zároveň mohli ovplyvniť
jeho nestrannosť v rozhodovaní. Ak ide o pomer k účastníkom konania, je potrebné v tomto prípade
rozumieť existenciu určitého či už pozitívneho (priateľského) alebo negatívneho (nepriateľského) vzťahu

k účastníkovi konania, prípadne tu môžu byť rodinné väzby medzi súdnym exekútorom a účastníkom. O
pomere súdneho exekútora k účastníkom však nie je možné hovoriť za predpokladu, že súdny exekútor
síce účastníka konania pozná, avšak jeho vzťah k nemu je neutrálny. Dôvodom zaujatosti teda nie je
akýkoľvek vzťah k veci alebo účastníkom, ale musí ísť o vzťah takej povahy, ktorý nielen objektívne ale
aj subjektívne bráni súdnemu exekútorovi pristupovať k vykonávaniu exekúcie a účastníkom konania

nestranne, v čoho dôsledku vznikajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti.

4/ Preskúmaním spisového materiálu, vyjadrenia súdneho exekútora a povinného dospel vyšší súdny
úradník k záveru, že v konaní nie je prítomný dôvod na vylúčenie povereného súdneho exekútora a
zároveň z činnosti povereného súdneho exekútora nevyplýva, že by nekonal voči povinnému nezaujato
a nestranne. Nezistil tiež žiadne nedostatky konania, ktoré by odôvodňovali záver o nutnosti uloženia

povinnosti súdnemu exekútorovi podľa § 32 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník rovnako nemal
za preukázané naplnenie akéhokoľvek taxatívne uvedeného dôvodu vylúčenia súdneho exekútora v §
33 ods. 2, ani podľa ods. 4 Exekučného poriadku. Preto námietku zaujatosti súdneho exekútora ako
nedôvodnú zamietol.

5/ Vo vzťahu k žiadosti povinného na odpustenie lehoty na podanie námietok zaujatosti voči sudkyni
JUDr. Eve Bomborovej poukázal vyšší súdny úradník na ustanovenie § 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. Nemožnosť
odpustenia zmeškania lehôt (nepoužiteľnosť inštitútu odpustenia zmeškania lehôt) je daná samotným
charakterom exekučného konania, ktoré je budované na princípe legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje

zákonným koncentrovaním procesných úkonov účastníkov konania do určitej fázy konania s následkom
procesnej preklúzie. Poukázal tiež na Úradný záznam zo dňa 19.09.2025, v ktorom sudkyňa JUDr. Eva
Bomborováuviedlacit.:„Keďženámietkazaujatostinebolavznesenávčasatýkasaprocesnéhopostupu
sudcu (v inom exekučnom konaní), nebude sa na ňu v konaní prihliadať.“ Vzhľadom na jednoznačnosť
zákonnej úpravy, ktorá neumožňuje odpustenie zmeškania lehôt, vyšší súdny úradník návrh povinného

na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.

6/ Proti uzneseniu v celom rozsahu podal povinný sťažnosť, ktorou žiadal zmeniť výrok I. tak, že súd
súdneho exekútora vylúči z vykonávania exekúcie a výrok II. žiadal zrušiť a vrátiť v tejto časti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Trval na vylúčení súdneho exekútora z exekúcie, pretože súdny

exekútorvykonávaexekúciuvedomýmobchádzanímzákonaašikanózne,keďbolSociálnoupoisťovňou
opakovane a preukázateľne informovaný (oznámeniami z 22. júla 2025 a 26. augusta 2025), že jediný
príjem sťažovateľa – invalidný dôchodok vo výške 277,60 EUR mesačne – je v plnej výške chránený
zákonom a neprevyšuje nepostihnuteľnú sumu. Napriek tomu súdny exekútor dňa 07.08.2025 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku v konaní 242EX 623/25 a dňa 13. augusta

2025 v konaní 242EX 630/25. Toto konanie donútilo Sociálnu poisťovňu vydať ďalšie, aktualizované
oznámenie z 26.08.2025, v ktorom exekútora opätovne informovala o nemožnosti vykonávať zrážky.
Tým exekútor vyvíja neprípustný nátlak na povinného, čo nie je len „postupom v exekúcii“, ale priamym
dôkazom o jeho negatívnom a zaujatom pomere k osobe povinného, čo zakladá dôvod na jeho vylúčenie
podľa § 33 ods. 1. Povinný poukázal na priamu súvislosť s exekučným konaním 30Ek/845/2020, kde

bol preukázaný systém prideľovania zaujatých exekútorov z Prešovského kraja, ktorí boli prepojení
na skupinu okolo bývalej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej. V danom konaní boli postupne vylúčení
exekútori Kovaľ, Špička, Friga, Segľa a Fekete, pričom viacerí z nich priamo priznali svoj blízky až
priateľský vzťah k povinnej a jej rodine. Po odhalení tohto systému bol na vedenie exekúcií voči
sťažovateľovi poverený práve JUDr. Kešeľak, teda v bezprostrednej regionálnej a profesijnej blízkosti,

vyvoláva legitímne a vážne pochybnosti o náhodnosti výberu a naznačuje pokračovanie cieleného
ovplyvňovania v neprospech sťažovateľa. Súd sa touto kľúčovou námietkou vôbec nezaoberal a
uspokojil sa s formálnym vyjadrením exekútora, že účastníkov nepozná.

7/ Za nezákonné považoval zamietnutie jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, pretože

ustanovenie § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nemožno vykladať spôsobom, ktorý by popieral
právo na spravodlivý súdny proces a právo na zákonného sudcu, ktoré sú garantované Ústavou SR.
Sťažovateľ v žiadosti uviedol ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty, a to dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav a invaliditu. Námietka zaujatosti voči sudkyni sa týkala mimoriadne závažnýchskutočností, konkrétne podozrení z jej systematickej zaujatosti a nepriateľského pomeru, preukázaného
jej postupom v priamo súvisiacom konaní 30Ek/845/2020. Prílišný formalizmus a odmietnutie zaoberať
sa podstatou námietky zaujatosti voči sudkyni s poukazom na striktné znenie zákona je v rozpore so

samotnýmúčelominštitútuvylúčeniasudcu,ktorýmjezabezpečenienestrannostisúdnehokonania.Súd
mal prihliadnuť na závažnosť dôvodov a ústavný rozmer práva na spravodlivý proces.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/Podľa§33ods.1Exekučnéhoporiadkuexekútorjevylúčenýzvykonávaniaexekúcie,aksozreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

13/Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť,
že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či
nerešpektovanie jeho práv. Súd sa tak v rámci rozhodovania sťažnosti zaoberal len skutočnosťami
podstatnými pre posúdenie dôvodov na vylúčenie súdneho exekútora.

14/ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdny exekútor je jedným zo subjektov, ktorý sa podieľa na
realizácii súdnej ochrany (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 21/2000) a aj k nemu musí existovať
garancia nezávislosti a nestrannosti. Východiská, ku ktorým vo vzťahu k nezávislosti a nestrannosti
súdov a sudcov dospeli či už Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudské práva

tak možno aplikovať aj vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. Pri posudzovaní aspektu nestrannosti sa
uplatňuje teória zdania, podľa ktorej nestačí, že súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa
ako taký objektívne javiť v očiach strán, pričom nestranný je len taký exekútor, ktorý je podľa svojho
svedomia a vedomia nezávislý od prejednávanej veci a strán (ich zástupcov) v tom zmysle, že je voči nim
neutrálny, nemá voči nim predsudky, sympatie ani antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné

a že k veci, ktorú rieši, nezískal vzťah ešte pred tým, ako mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie,
a je teda dostatočný predpoklad na to, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Tieto
aspekty nestrannosti rozlíšil ESĽP aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.
Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej

zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko
sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o
nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu,
ale podľa objektívnych symptómov. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Existencia oprávnených

pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria
sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne
skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).
Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanoviskoosoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Nc 10/2015). Aj pri
zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade,

keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter
a intenzitu, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,
teda nezávisle a nestranne (uznesenie NS SR, sp. zn. 7Nc 10/2015).

15/ Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladá taký vzťah vlastného záujmu

súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania,
prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec
a v konečnom dôsledku mohol viesť k nezákonnému postupu, resp. vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdneho exekútora (z
objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti vychádzal sťažnostný
súdzvyššiecitovanejjudikatúryESĽP,ktorávyžaduje,abysaobavaznedostatkunestrannostizakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

16/ Súdny exekútor sa k námietke zaujatosti vyjadril tak, že nepozná ani oprávneného, ani povinného,
nie je s nimi v žiadnom príbuzenskom, pracovnom ani obdobnom vzťahu. Neuviedol žiaden z taxatívne
stanovených dôvodov vymedzených ustanovením § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, ani skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že by sa zúčastnil konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul podľa § 33 ods. 4
Exekučného poriadku.

17/ Vyjadrenie súdneho exekútora tak neprezrádza samo o sebe pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Povinný v námietke zaujatosti neuviedol žiadny taký konkrétny dôvod zaujatosti súdneho exekútora,

ktorý by mal buď vzťah k predmetu konania alebo k účastníkom konania, resp. ich zástupcom tak ako
to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

18/ Tvrdenie povinného o „Prešovskom kolotoči exekútorov“ v inom konaní vedenom tunajším súdom
pod sp. zn. 30Ek/845/2020 nemá s prejednávanou vecou žiaden súvis, keďže súdny exekútor

ustanovený v tomto konaní je súdnym exekútorom pre Košický kraj a účastníkmi uvedeného konania
sú osoby odlišné od účastníkov tohto exekučného konania. Povinný má bydlisko v Košickom kraji,
preto mu bol postupom podľa § 55 ods. ods. 4 Exekučného poriadku pridelený rovnaký súdny exekútor
z Košického kraja, ktorý voči nemu vedie už skoršie exekúcie (napr. 37Ek/424/2019). Tvrdenie, že súdny
exekútor je prepojený na „organizovanú skupinu“ v rámci exekútorského stavu, ktorej predstaviteľmi sú

bývalá súdna exekútorka JUDr. Renáta Ďurková, jej sestra a exekútorka JUDr. Michaela Burdová a ich
otec JUDr. Burda a exekúcie voči nemu vedené majú predstavovať jeho ekonomickú likvidáciu, povinný
súdu nijako nepreukázal. Len samotná skutočnosť, že voči povinnému sú vedené exekúcie nijako
nepreukazuje pomer súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka k účastníkom tohto exekučného
konania, ani pomer k veci. Je právom oprávnených, ktorí disponujú spôsobilým exekučným titulom

podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý povinnosť v nich uloženú dobrovoľne nesplnil,
a toto právo nemá nič spoločné so zaujatosťou súdneho exekútora, ktorého súd vykonaním exekúcie
poveril. Povinný tak súdu uvedenými tvrdeniami nepreukázal pomer, ktorý by mal zakladať pochybnosti
o zaujatosti súdneho exekútora k účastníkom v tomto exekučnom konaní.

19/ Ani jeho tvrdenia o pomere súdneho exekútora k veci z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka bola
pôvodne predmetom starej exekúcie 16Er/1587/2016, ktorá bola zastavená uznesením Mestského súdu
Košice z 24.02.2025 a jeho matka ako oprávnená stratila poradie v exekučnom konaní, nielenže nijako
nepreukazoval, ale ani nie je zrejmé v čom má spočívať pomer súdneho exekútora k prejednávanej veci.
Z návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že ide o tzv. repodaj podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019

Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla,
že sa návrhom neuplatňuje nárok zo starej exekúcie), exekučný titul, na podklade ktorého sa vymáha
pohľadávka v tejto exekúcii vznikol v decembri 2017, avšak spisová značka starej exekúcie naznačuje,
že stará exekúcia sa začala ešte v roku 2016, kedy exekučný titul, na podklade ktorého sa táto exekúcia
vedie, ešte neexistoval. Uvedené tvrdenia tak súd považoval za zmätočné a nesúvisiace s meritom veci.

20/ Napokon, pokiaľ povinný poukazoval na postup súdneho exekútora spočívajúci vo vydaní
upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku, táto námietka sa týka postupu súdneho
exekútora v konaní, ktorá nie je dôvodom jeho vylúčenia podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku.Preto je rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj v tejto časti správne. Len pre úplnosť súd dodáva,
že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku nebráni súdnemu exekútorovi vydať po začatí exekúcie
upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami z dôchodku podľa § 66 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1

Exekučného poriadku. Spôsob vykonania exekúcie je plne v kompetencii súdneho exekútora, a ten
podľa druhu majetku (príjmov), ktorý u povinného zistí, ako aj výšky vymáhanej pohľadávky, zvolí
najvhodnejší (najefektívnejší) spôsob vykonanie exekúcie. Následne, po márnom uplynutí lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, čo sa mu doručilo
rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, môže vydať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami

zo mzdy, na základe ktorého dochádza k výkonu exekúcie. Otázka vážneho zásahu exekúcie do
majetkovejsférypovinnéhojesexekúciuvždyimanentnespojená,avšaktátoskutočnosťniejedôvodom
vylúčenia súdneho exekútora. Okrem už uvedeného, z vyjadrení Sociálnej poisťovne vyplýva, že zrážky
z dôchodku povinného nebude vykonávať vzhľadom na výšku nezraziteľnej sumy dôchodku, teda
Sociálnapoisťovňainapriekpríkazuzrážkyzadanýchpodmienoknebudevykonávať.Exekútorvydaním
upovedomenia postupoval obozretne, keď preveroval možnosť vykonania exekúcie týmto spôsobom,

pričomdobudúcnaniejevylúčené,žesadôchodokpovinnéhozmeníaexekúciubudemožnéuvedeným
spôsobom vykonať.

21/ Z obsahu námietky, ani sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu povinného na vylúčenie
súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, nemal súd preukázanú takú obavu povinného z nedostatku

nestrannosti súdneho exekútora, ktorá by sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne
závažných skutočnostiach tak ako to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Zároveň v námietkach netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom vylúčenia exekútora podľa
§ 33 ods. 2 a ods. 4 Exekučného poriadku. Preto jeho sťažnosť voči výroku I. uznesenia tunajšieho
súdu sp. zn. 35Ek/1996/2025 z 06.10.2025 podľa ustanovenia § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako

nedôvodnú zamietol.

22/ Pokiaľ ide o sťažnosť voči výroku II. napadnutého uznesenia, ani tu súd nevzhliadol jej dôvodnosť.
Vyšší súdny úradník správne poukázal na ustanovenie § 201 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku,
podľa ktorého nemožno v exekučnom konaní odpustiť zmeškanie lehôt. Uvedené zákonné ustanovenie

nemožno obísť názorom povinného o prílišnom formalizme. Márnym uplynutím (zákonnej) lehoty
v exekučnom konaní už nie je možné účinne vykonať procesný úkon, na ktorý sa lehota vzťahuje.
Navyše, aj keby súd postupoval podľa § 122 CSP, pri odpustení zmeškania zákonnej lehoty na
urobenie procesného úkonu, musí byť daný ospravedlniteľný dôvod (napr. hospitalizácia), preukázanie
ktorého zaťažuje žiadateľa. Za taký však nemožno považovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav ani

invaliditu povinného, ktoré už vzhľadom na časové okolnosti a dĺžku ich trvania nepredstavujú takú
nepredvídateľnú a náhlu prekážku prechodného charakteru, ktorá by povinnému znemožnila vykonať
procesný úkon včas (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 26Cdo 1650/2015 z 14.10.2015: „Trvalo nepriaznivý
zdravotný stav účastníka súdneho konania, ktorý sa v priebehu trvania lehoty na podanie odvolania
nezmenil, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty“).

23/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť povinného ako
nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).