Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204711
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1521204711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, a v súčasnosti už k plnoletým deťom: D. B. C., nar. XX.XX.XXXX
a E. C., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u matky, deti rodičov - matky B. F. C., trvale bytom E. G.
XX, E., zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincovej č. 35, Bratislava, IČO:
31796737 a otca H. B. C., trvale bytom E. G. XX, E., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hreňovou,
so sídlom Pri Suchom mlyne č. 50, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 43272428, v konaní o zročnom

výživnom, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B5-22P/83/2021-431 zo dňa
19.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/83/2021-221 zo dňa 18.8.2022
výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v znení: Maloleté deti C. – E., nar. XX.X.XXXX (dňa XX.X.XXXX
dovŕšil plnoletosť), D. B., nar. XX.X.XXXX (tiež XX.X.XXXX dovŕšila plnoletosť) a A. B., nar. XX.X.XXXX
sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú
obaja rodičia. Výrokom II. zaviazal otca povinnosťou počnúc mesiacom december 2021 platiť na výživu
maloletého E. C. sumou 530 eur mesačne, na výživu maloletej D. B. C. sumou 680 eur mesačne a na
výživu maloletej A. B. C. sumou 650 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky

maloletých detí. Výrokom III. rozhodol o zročnom výživnom na maloletého E. tak, že dlh na zročnom
výživnom za obdobie mesiacov december 2021 – august 2022 v celkovej sume 1.200,94 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV.
rozhodol o zročnom výživnom na maloletú D. B. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov
december 2021 – august 2022 v celkovej sume 2.188,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky
maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. rozhodol o zročnom výživnom na
maloletú A. B. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov december 2021 – august 2022

v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. návrh matky v časti tvorby úspor zamietol a výrokom VII. rozhodol
o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.2.
Tento rozsudok napadla odvolaním matka vo výrokoch II. v časti úpravy výživného na v tom čase
maloletého E. a III. v časti o zročnom výživnom na neho. Rozsudok napadol odvolaním aj otec vo výroku

II. v časti úpravy výživného na maloleté deti ako aj v súvisiacich výrokoch o zročnom výživnom.

3.
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/23/2023-344 zo dňa 6.2.2024 odvolací súd výrokom
I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. o výživnom potvrdil podľa § 387 ods. 1

CSP a výrokom II. v časti výrokov III., IV. a V. o zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie, a to s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1
písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Konštatoval, že
v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie konať už len o zročnom výživnom, čo znamená, že vec v časti
zročného výživného znovu prejedná, opätovne rozhodne o výške nedoplatku zročného výživného vo
vzťahu ku každému z detí. Pokiaľ otcovi povolí zaplatiť tento nedoplatok v splátkach, resp. v lehote

90 dní, odôvodní svoje závery tak, aby tieto boli preskúmateľné. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že
prvoinštančný súd náležitým spôsobom odôvodní a konkrétne vyčísli jednotlivé nedoplatky na zročnom
výživnom vo vzťahu k všetkým deťom, pričom je potrebné zročné výživné vyčísliť do právoplatnosti
rozsudku o rozvode, t.j. do 2.11.2022. Nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke
presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2, § 234 ods. 2 CSP), pričom v novom rozhodnutí

rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

4.

Po vrátení veci súdu prvej inštancie v časti zročného výživného bolo na základe rozsudku č.k.
B5-22P/83/2021-431 dňa 19.12.2024 rozhodnuté výrokmi I., II. a III. o dlhu na zročnom výživnom na
plnoletéhoE.vovýške1.200,94eur,namaloletúD.B.vovýške2.188,03euranamaloletúA.B.vovýške
1.150,03eur,uvšetkýchzaobdobiemesiacovdecember2021–august2022stým,ževkaždomprípade
bola otcovi uložená povinnosť ho zaplatiť k rukám matky v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

5.
Súd prvej inštancie konštatoval, že počnúc mesiacom september 2022, vychádzajúc zo zhodného
tvrdenia rodičov, otec uhrádzal výživné na každé z detí na základe predbežne vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/83/2021-221 zo dňa 18.8.2022, čo znamená, že ďalší

dlh na bežnom výživnom otcovi nevznikol. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
dospel k záveru, že otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 vznikol na výživnom zročný
dlh na E. v sume 1.200,94 eura /530 eur x 9 mesiacov - t. j. 4.770,- eur - 3.569,06 eura, ktoré otec uhradil
(ide o sumu výživného vo výške 233,34 eura mesačne /233,34 eur x 9 mesiacov = 2100,06 eur/, stravné
v škole 40,- eur x 6 mesiacov /240 eur/, 100,- eur príspevok na rekreáciu počas jarných prázdnin, 318,-

eur doučovanie matematika, 46 eur školský výlet - čo za celé obdobie predstavuje sumu 2804,06 eura)
a zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie za 9 mesiacov /85 eur mesačne/. Súd neprihliadol na sumu 20,-
€ mesačne titulom sporenia a 100,- € k narodeninám, keďže išlo o darček otca k narodeninám - t. j.
nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení uvedené platby v celkovej výške 160 eur na sporenie a 100 eur
poskytnutých ako darček k narodeninám.

6.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022
vznikol na výživnom zročný dlh na maloletú D. v sume 2.188,03 eura /680 eur x 9 mesiacov - t. j. 6.120,-
eur - 3.931,97 eura, ktoré otec uhradil (ide o sumu výživného vo výške 233,33 eura mesačne/233,33 eur

x 9 mesiacov = 2099,97 eur/, stravné v škole 40,- eur x 6 mesiacov /240 eur/, školné I. I. 350,- eur, 77,-
eur flauta, 100,- eur príspevok na rekreáciu počas jarných prázdnin, 100,- eur školský výlet a 200 eur
denný tábor - čo za celé obdobie predstavuje sumu 3166,97 eura) a zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie
za 9 mesiacov /85 eur mesačne/. Súd neprihliadol na sumu 20,- € mesačne titulom sporenia a 100,-
eur k narodeninám, keďže išlo o darček otca k narodeninám - t. j. nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení

uvedené platby v celkovej výške 160 eur na sporenie a 100 eur poskytnutých ako darček k narodeninám.

7.Otcovi za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 vznikol na výživnom zročný dlh na maloletú A.
v sume 1.150,03 eura /650 eur x 9 mesiacov - t. j. 5.850,- eur - 4.699,97 eura, ktoré otec uhradil (ide o
sumu výživného vo výške 233,33 eura mesačne, 770,- eur tanečná, 25 eur registrácia na tanečnej, 540,-

eur tanečné sústredenia, 200,- €, tanečné súťaže a festival, 200,- eur denný tábor, 100 eur príspevok na
rekreáciu počas prázdnin - čo za celé obdobie predstavuje sumu 3934,97 eura) a zohľadnil sumu 765,-
eur na bývanie - 233,34 eura/ a zohľadnil sumu 765,- eur na bývanie za 9 mesiacov /85 eur mesačne/.
Súd prvej inštancie neprihliadol na sumu 20,- eur mesačne titulom sporenia a 100,- eur k narodeninám,
keďže išlo o darček otca k narodeninám - t. j. nezohľadnil na výživnom vo vyčíslení uvedené platby v

celkovej výške 160 eur na sporenie a 100 eur poskytnutých ako darček k narodeninám.

8.
Takto vyčíslený dlh na výživnom od decembra 2021 do rozhodnutia súdu prvej inštancie na každé
dieťa, vzhľadom na jeho značnú výšku (celkovo v sume 4.539 eur, popri bežnom mesačnom výživnom
v súhrne na všetky deti vo výške 1.500 eur a skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu sp.

zn. B5-10Pc/9/2021 zo dňa 22.07.2024 mal otec uhradiť matke titulom manželského výživného sumu
3.222,58 eura), súd otcovi uložil zaplatiť k rukám matky maloletých detí a k rukám plnoletého E. v dlhšej
než zákonnej lehote podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú dobu
súd považoval za primeranú na zabezpečenie uvedenej čiastky bez ohrozenia vlastnej obživy. Uvedená
lehota je daná jednak s ohľadom na skutočnosť, že otcov príjem mu aktuálne neumožňuje v lehote troch

dní vyplatiť zročné výživné bez toho, aby neohrozil seba na svojej existencii, avšak na druhej strane táto
lehota je dostatočná na to, aby nedošlo k neodôvodnenému úverovaniu otca zo strany matky, ktorá má
maloleté deti v osobnej starostlivosti a uhrádzala v minulosti ich náklady.

9.

Štandardná lehota troch dní bola teda otcovi predĺžená vzhľadom na celkový dlh výživného na všetky tri
deti,keďnadruhejstranemalsúdzato,žeotcovnadštandardnýpríjemmuumožňujeuhradiťdlhvlehote
troch mesiacov, počas ktorej má dostatočný priestor na jeho zaplatenie. Pokiaľ by otec nedisponoval
úsporami vo výške dlhu, môže si potrebné financie zabezpečiť prostredníctvom úveru.

10.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou zástupcu otca, že s ohľadom na otcove povinnosti
voči rakúskym orgánom mu nemá priznať zročné výživné, pretože otec časť dávok poberajúcich z
Rakúska mal započítané a zohľadnené vo výživnom a s ohľadom na potrebu ich vrátenia nie je možné,
aby otec hradil zročné výživné. Konštatoval, že v danom prípade ide o sociálne a daňové dávky z

Rakúska, ktoré majú slúžiť na určitú kompenzáciu nákladov spojených s výživou detí, ktorú poskytuje
ten ktorý štát. Hoci sumu rodinných prídavkov z Rakúska, ktoré si otec titulom jeho zamestnania v
tomto štáte mohol uplatniť súd v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava V č. k.
22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 zohľadňoval, poukazuje na súvisiace odôvodnenie v odseku 26
cit. rozhodnutia, v ktorom vyslovene poukazoval na medzi rodičmi problematickú refundáciu dorovnania

rodinných prídavkov z Rakúska určených výlučne na uhrádzanie potrieb detí, o ktoré sumy súd výživné
zo strane otca skutočne navýšil u každého dieťaťa o ďalších 120 eur zodpovedajúcich zaokrúhlene
práve sume, ktorá bola otcovi vyplácaná navyše k jeho mzde ako štátna sociálna dávka, ktorú mal týmto
spôsobom platiť k rukám matky spolu s bežným výživným v záujme vyhnutia sa budúcim komplikáciám
s uplatnením, resp. neuplatnením tohto nároku, k čomu mal byť otec ako oprávnená osoba súčasne

motivovaný zahrnutím tejto sumy do bežného výživného v celkovej sume 530 eur na mal. E., 680 eur
na mal. D. a 650 eur na mal. A.. Do výživného bola teda táto suma zahrnutá iba v rámci potencionality
príjmov otca (približne o túto sumu výslovne účelovo určenú na uspokojovanie potrieb detí si otec svoj
príjem ako osoba zamestnaná v Rakúsku mohol zvýšiť) a nie ako pevná suma výživného, ktorá by mala
vplyv na výšku dlhu na výživnom v prípade jej nevyplatenia, resp. povinnosti ju vrátiť z administratívnych

dôvodov. Súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska výživy detí je irelevantné, či k tomu došlo zavinením
otca alebo spoluzavinením matky v dôsledku jej nedostatočnej súčinnosti. Vzhľadom k potvrdzujúcemu
rozhodnutiuKrajskéhosúduvTrnave06.03.2024č.k.14CoP/23/2023-344vovzťahukvýrokuobežnom
výživnom by akceptáciou argumentácie otca navyše de facto dochádzalo k neprípustnej reparácii
rozhodnutia súdu vyššej inštancie súdom prvého stupňa.

11.
Akneexistovalidôkazy(rozhodnutierakúskychorgánovbolovydanéažporozhodnutíodvolaciehosúdu)
v čase rozhodovania súdu prvej a druhej inštancie o bežnom výživnom, uvedená skutočnosť nemôže byťzohľadňovaná v tomto konaní, ktorého predmetom je výlučne odôvodnenie (zrozumiteľný výpočet) výšky
za spätné obdobie vzniknutého dlhu na výživnom, ktoré však už za tento čas bolo určené právoplatným
rozhodnutím súdu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie argumentáciu otca v tomto smere nemohol

žiadnym spôsobom zohľadniť.

12.
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie č.k. B5-22P/83/2021-431 zo dňa 19.12.2024 podal odvolanie
otec vo výrokoch I. – III. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že v rámci opätovného
konania na súde prvej inštancie vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v čase jeho
rozhodovania o výživnom. Uviedol, že v rámci konania na súde prvej inštancie, pri prvom rozhodovaní
súdu, sa opakovane riešilo dorovnanie rodinných prídavkov zo strany Rakúska, kde otec pracuje.
Poukázal na to, že matka túto tému opakovane riešila a opakovane trvala na tom, že otec má o túto
sumu vyšší príjem, čo žiadala zohľadniť v rozhodnutí samom. Tvrdil, že ak by si odvolací súd vypočul

nahrávky z pojednávaní z augusta 2022, je v nich nepochybné, že téma dorovnania rodinných prídavkov
a ich výplaty smerom k maloletým deťom bola skutočne podstatnou témou. Znamená to, že matka
opakovane poukazovala na to, že otec toto dorovnanie rodinných prídavkov poberá a trvala na tom,
aby toto dorovnanie bolo premietnuté do výživného. Dokonca matka mala svojou priamou účasťou
na finančnom úrade snahu o to, aby Rakúsko zasielalo toto dorovnanie prídavkov priamo jej, čo aj

otcovi oznámila. Následne rakúsky finančný úrad začal riešiť oprávnenosť vyplácania a dorovnania
rodinných prídavkov, pričom skonštatoval, že tieto mu boli vyplácané neoprávnene, a teda všetky platby
za obdobie rokov 2021 až 2023 musel vrátiť. V rámci opätovného prerokovania zročného výživného
boli súdu prvej inštancie predložené doklady o splátkovom kalendári, na základe ktorých bolo otcovi
umožnené zo strany finančného úradu Rakúska splácať neoprávnene vyplatený doplatok na rodinných

prídavkoch v celkovej výške 12.736,60 eur, ďalej rozhodnutie finančného úradu Rakúska, na základe
ktorého otcovi vznikla povinnosť uhradiť dodatočnú daň za rok 2022 vo výške 2.479 eur a 153,55 eur
úroky z omeškania za rok 2022. Poukázal na to, že obe tieto pohľadávky vznikli v dôsledku rozhodnutia
finančného úradu v Rakúsku, na základe ktorých bolo rozhodnuté, že otcovi najprv pozastavili výplatu
dorovnania prídavkov na deti, keďže mu matka neposkytla potrebnú súčinnosť riadne a včas a následne

spätne prehodnotili túto výplatu dorovnania rodinných prídavkov s výsledkom, že tieto boli poskytnuté
neoprávnene s tým, že je otec povinný vyplatené príspevky vrátiť. Tvrdil, že dorovnanie prídavkov na
deti poberané v Rakúsku, na v tom čase maloleté deti, boli zahrnuté do výšky výživného, ktoré súd otcovi
určil a otec ich uhrádzal k rukám matky v rámci prvého rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na tieto
skutočnosti žiadal, aby tieto zistenia boli zohľadnené pri určovaní zročného výživného na maloletého

deti. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dorovnanie prídavkov do jeho príjmu riadne zahrnul, a to
nie ako potencionálny príjem otca ale ako jeho reálny príjem v čase, keď sa o výživnom rozhodovalo.
V tejto súvislosti poukázal na konštatovanie súdu prvej inštancie v jeho prvom rozhodnutí: „vzhľadom na
medzi rodičmi problematickú refundáciu dorovnania rodinných prídavkov z Rakúska určených výlučne
na uhrádzanie potrieb detí, však súd uvedené sumy súčasne navýšil u každého dieťaťa o ďalších 120

eur zodpovedajúcich zaokrúhlene práve sume, ktorá je otcovi vyplácaná navyše k jeho mzde ako štátna
sociálna dávka, ktorú bude týmto spôsobom platiť k rukám matky spolu s bežným výživným v záujme
vyhnutia sa budúcim komplikáciám s uplatnením, resp. neuplatnením tohto nároku ...“ Je teda zrejmé,
že suma 360 eur mesačne bola k rukám matky za sporné obdobie zo strany otca vyplácaná v rámci
výživného práve z dôvodu, že túto poberal zo strany Rakúska, avšak tieto prostriedky musí otec vrátiť.

Nemožno preto hovoriť s odstupom času o tom, že súd ich v konaní zohľadnil iba pri posudzovaní
potencionality príjmu, pretože ich vedome zahrnul do výživného. Poukázal na konštatovanie súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a to s poukazom na
ustanovenie § 217 ods. 1 veta prvá CSP. Mal za to, že v konaní sa vyskytli nové skutočnosti, ktoré neboli
v čase ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie známe, a preto ich žiadal zohľadniť pri opätovne

riešenej otázke zročného výživného, čo je podľa jeho názoru možné. Považoval za nepochybné, že
sumu 120 eur mesačne súd prvej inštancie zarátal na výživné každého dieťaťa iba a výlučne z dôvodu,
že cca uvedenú sumu otec v danom čase poberal ako sociálnu dávku z Rakúska. Ak by iba túto sumu
120 eur na každé dieťa za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022 súd prvej inštancie zohľadnil
pri určovaní zročného výživného, tak u každého z detí to predstavuje 1.080 eur (9 x 120 eur), čo by

výrazne zmenilo výrok o zročnom výživnom smerom ku každému z detí. Žiadal preto zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a znížiť sumu zročného výživného za rozhodné obdobie o platby, ktoré otec uhradil
k rukám matky z titulu dorovnania rodinných prídavkov z Rakúska, a to vo výške 120 eur na každé z detí.13.
K odvolaniu otca sa vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu matka, podaním doručeným súdu
9.5.2025, ktorým žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasila s argumentáciou otca,

pretoženebolisplnenépodmienky(materiálneanizákonné)nato,abymohlodôjsťkzníženiunedoplatku
na zročnom výživnom na jeho strane, s výnimkou preukázania si plnenia vyživovacej povinnosti
otcom voči deťom za rozhodné obdobie. Uviedla, že svojim konaním nezapríčinila, že otcovi bola
pozastavená výplata sociálnych dávok. Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí č.k. 11CoP/47/2023
zo dňa 6.2.2024, ktorým bola potvrdená vyživovacia povinnosť otca na čas po rozvode uviedol, že

skutočnosť, že otec zanedbal svoje povinnosti nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca
do budúcna. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že zákon nepredpokladá prehodnocovanie určenej
výšky výživného pri akejkoľvek zmene okolností ovplyvňujúcich výšku výživného, ale musí ísť o zmenu
kvalifikovanú, podstatnú v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti považoval
odvolací súd súdom prvej inštancie určené výživné za zodpovedajúce vyššie uvedeným kritériám, keď
ani v rámci odvolacieho konania nevyplynuli také zmeny okolností podstatných pre určenie výživného,

ktorébyodôvodňovaliprehodnoteniesúdomprvejinštancieurčenéhovýživného.Knámietkeotca,žemu
bolo pozastavené vyplácania dorovnania rodinných prídavkov z dôvodu, že mu zo strany matky mali byť
oneskorenezaslanédokladykrodinnýmprídavkom,odvolacísúduviedol,žeuvedenépodkladysimohol
zaobstarať aj otec, pričom takéto nezhody medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom, ktorý by sa prejavil
vprehodnotenívýškyvýživného.Vtejtosúvislostimatkaďalejuviedla,ženato,abymoholsúdrozhodnúť

o určení nedoplatku na zročnom výživnom v nižšej miere ako bola súdom prvej inštancie už určená
v rozsudku č.k. 22P/83/2021-221 zo dňa 18.8.2022 by bolo potrebné zohľadniť plnenie si vyživovacej
povinnosti otca vo vyššej miere ako bolo preukázané v doterajšom konaní (otec plnenie vyživovacej
povinnosti v takejto vyššej miere do dnešného dňa nepreukázal) a znížiť vyživovaciu povinnosť k deťom
na čas po rozvode, t.j. výrok II. rozsudku č.k. 22P/83/2021-221 zo dňa 18.8.2022. Dané však nie je

možné,vzhľadomnaprávoplatnérozhodnutievtejtovecipotvrdenérozsudkomKrajskéhosúduvTrnave
č.k. 14CoP/23/2023-344 zo dňa 6.3.2024 v časti bežného výživného. Ďalej poukázala na skutočnosť,
že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2024, pričom predmetom tohto konania je už len
určenievýškynedoplatku–výpočetzročnéhovýživného.Ďalejuviedla,žeskutočnosť,žeotecnenahlásil
rakúskym úradom zmenu stavu, t.j., že od apríla 2021 nežije v spoločnej domácnosti s deťmi, a teda

nemá nárok na poberanie príspevkov, je čisto zodpovednosť otca. Taktiež aj informácia o návšteve
škôl detí je otcovi známa a prístupná. Znamená to, že otec si nesplnil svoju zákonnú povinnosť na
preukázanie vzniku nároku na dorovnanie prídavkov na deti, pričom nejde o takú zásadnú skutočnosť,
ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca za rozhodné obdobie. Žiadala napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

14.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti
priznaného zročného výživného súdom prvého stupňa, v rámci ktorého v odvolacom konaní otec
požadoval zohľadniť v rozhodnom období výšku vyplatených rodinných prídavkov na deti z Rakúska,

ktoré v plnej výške zaslal v rámci výživného k rukám matky a ktoré musel rakúskym orgánom vrátiť.

15.
Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého
dospel k správnej výške zročného výživného. Na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia

a tieto v súvislosti s predmetnou vecou aj správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP. Odvolací súd za tohto stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, nakoľko
za rozhodné obdobie bola výška výživného na deti riadne právoplatne určená, čo vyplýva aj z rozsudku
Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/23/2023-344 zo dňa 6.3.2024, ktorým bol rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku II. o výživnom potvrdený. Iba v časti výrokov III., IV. a V. o zročnom výživnom bol

rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola v tejto časti vrátená na ďalšie konanie. Znamená
to, že predmetom konania zostala len výška nedoplatku na zročnom výživnom. Otcom uvádzané
a namietané skutočnosti nebolo možné v tomto štádiu konania zohľadniť, nakoľko výška zročného
výživného sa odvíja od výšky určeného výživného, ktoré už bolo právoplatné ku dňu 12.4.2024.

16.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.17.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

18.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, §
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).