Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoEk/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107207751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8107207751.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX C., o vymoženie 614,12 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 2Er/620/2007-41 zo dňa 1.6.2012, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil
za neprípustnú, v druhom výroku exekúciu zastavil a vyslovil, že náhradu trov exekúcie súdnemu

exekútorovi nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963, § 7 ods. 3, § 8 O.s.p.,
§ 106 ods. 1 O.s.p., § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tiež § 4 ods. 1
a 3 tohto zákona.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe oprávneného a poverenia Okresného súdu Prešov zo
dňa 10.12.2007 sp. zn. 2Er/620/2007-22 súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému
o vymoženie 614,12 eur istiny s príslušenstvom.

4. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, IČO: 35

922 761, v konaní s ustanoveným rozhodcom E. F. G., zo dňa 12.1.2007 sp. zn. SR 5738/06
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.1.2007 a
vykonateľnosť 2.2.2007. Uvedený rozsudok uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
21.781,-Skspolus0,25%úrokomzomeškaniadennezosumy16.400,-Skod13.10.2006dozaplatenia
a nahradiť trovy konania v sume 6.396,- Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.3.2007, po podaní návrhu na začatie

rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia tohto návrhu na vykonanie exekúcie povinný zaplatil
1.640,- Sk 10.11.2006, 1.640,- Sk 14.12.2006, t. j. zaplatil spolu 3.280,- Sk, sumu ktorá bola použitá na
čiastočnúúhradusumyvovýške21.781,-Sk;zostatoksumypozapočítaníčiastočnejúhradypredstavuje
18.501,- Sk.

5. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na

základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 23.3.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienkyposkytnutia úveru bod 17 „Rozhodcovská doložka“ dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom,zriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobu

na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu. Tento rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému vyššie uvedené
plnenia.

6.Uviedol,žeuvedenémožnozhrnúťtak,žepokiaľoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačíza
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. V zmysle ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

8. Súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.3.2006 boli Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle čl. 17 písm. a) Všeobecných podmienok
poskytnutiaúverujeuvedené,žeRozhodcovskádoložkaznie:Všetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,
vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava,
IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
9. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy.

Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej
doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave
formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon,
teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma
sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, boli síce technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy
a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle

účastníkov zmluvy o úvere, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010).
10. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka,
nakoľko neboli dodržané podmienky v zmysle ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, dospel
súd pri skúmaní procesných podmienok k záveru, že nebola daná právomoc rozhodcovskému súdu
v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. na konanie o nároku oprávneného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.

XXXXXXX zo dňa 23.3.2006.
11. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so
zákonom, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 57 ods.
l písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil.

12. Vzhľadom na uvedené preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

13. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený.14. Uviedol, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci, že svojim postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné
dokazovanie, pričom rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho záveru. Poukazoval na to,

že všeobecný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov. Z tohto dôvodu prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzeného okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Exekučný

súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať
stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán – všeobecný súd, dotvárať svoje
rozhodovacie oprávnenie smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne
postavenie žalovaného tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste

a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zriaďuje. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec
obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Tento účel nemôže prevážiť nad
ochranu subjektívnych práv účastníka konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni,
resp.vôbecnezabezpečí.Ochranupráva,prektorúexistovalaprávnymipredpismivymedzenáprocesná
cesta (§ 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní), ktorou súdna oprava rozhodnutí rozhodcovských

súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto
prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom,
ktorej účel je odlišný.

15. Tieto tvrdenia je potrebné zohľadniť aj z pohľadu konštrukcie bremena tvrdenia, dôkazného bremena

v rámci občianskeho súdneho konania. Dal do pozornosti, že žalobca v rozhodcovskom konaní stráca
vplyvom nahradenia oprávneného procesu indikovaného v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní
revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu
a právom na spravodlivý súdny proces. Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak
ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom žalobcu na súdnu

ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany
legitímneho očakávania a princípom právnej istoty.

16. Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad vykladať
právny predpis spôsobom ústavne konformným.

17. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí
rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci
konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov
rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí

v Slovenskej republiky. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, že príslušné deklaratórne
rozhodnutierozhodcovskéhosúdubolovydanévsúladesplatnýmipredpismi.Právoplatnýrozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku
majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecnéhosúdu.Vopačnomprípadebyporušilzásadurovnocennostianeprípustneuplatnilrozdielny

procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rozhodcovskom konaní.

18. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani

rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe
ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavný konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna
možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky
(uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS265/09zo7.7.2009).Oprávnenýďalejpoukázalnaust.§45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Nie je totiž z hľadiska
princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné,
aby paralelne popri sebe existovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudkurozhodcovského súdu. Ak by uvedené tvrdenie nebolo pravdivé, opravný mechanizmus upravený v ust.
§40anasl.zákonaorozhodcovskomkonaníbynemalžiadenzmysle,pretožeúčastníkrozhodcovského
konania by sa vždy mohol spoľahnúť na revíziu vykonanú exekučným súdom.

19. Exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu
alebo exekučného konania realizovaný na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka
konania.Ajvtakomtoprípadejevšakexekučnýsúd prirevíziirozsudkurozhodcovskéhosúdulimitovaný
ústavne konformnou interpretáciou § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Preto exekučný súd

pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu konal mimo rámec zverenej právomoci, ignoroval všetky
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, predovšetkým
porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh. V tejto súvislosti poukázal aj na
ustanovenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

20. Daným postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady

kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Naviac
exekučný súd vo veci dokazovania nevykonával žiadne dokazovanie, k záverom dospel len na základe
domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom
pre rozhodnutie, pretože toto musí byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave.

21. V prípade, ak by sa akceptoval názor prvoinštančného súdu, že mu patrí revízna právomoc, táto
právomoc by nebola bez obmedzení s poukazom na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, § 37,
s poukazom aj na bývalé ust. § 159 O.s.p.

22. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory

s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom je daná možnosť voľby či
sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Nejde pritom o fiktívnu možnosť voľby, ale o reálnu
a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť
nesplnil spotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu
nie je spotrebiteľom. Oprávnený preto nesúhlasí s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy

o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dal do pozornosti ust. § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, tiež § 4 ods. 2 tohto
zákona. Rovnako poukázal na nesprávne posúdenie primeranosti úrokov z omeškania a nestotožnil sa
ani so záverom súvisiacim s poplatkom za poskytnutý úver a poplatku za zasielane upomienok, ktoré
sú súčasťou rozhodcovským súdom priznaného exekučného titulu.

23. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

24. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje:

28. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku

riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, čirozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Porovnaj Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 2Cdo/245/2010,

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.ÚS/55/2011, IV.ÚS/60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS/2164/10 zo dňa 1.11.2011)

29. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

30. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež
C-40/08 Asturcom)

31. Nebolo sporným, že v danom konaní bolo zistené, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na

základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 23.3.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil.
Účastníci konania sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru bod 17
„Rozhodcovská doložka“ dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. V tomto prípade
rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Tento rozhodcovský súd
rozhodol a priznal oprávnenému uvedené plnenia.

32. Exekučné konanie začalo dňa 27.3.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.3.2007.

33. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v tom čase platného Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

34. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov schválených.

35. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá

v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

36. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy.
Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskejdoložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave
formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka

písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon,
teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma
sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, boli síce technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy

a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle
účastníkov zmluvy o úvere, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

37. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd sa s týmto záverom prvoinštančného súdu stotožnil
a správnym postupom následne rozhodol tak, ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozhodnutia (§ 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).

38. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodní a preto uznesenie
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP, pričom dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej povinnej
žiadne trovy nevznikli.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).