Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123456510
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123456510.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika
a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr Róberta Bebčáka, v právnej veci navrhovateľa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., D. XX, zastúpeného právnym zástupcom: Mgr. Martin Jankovič,
advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony u osoby: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. C., F. XX, v konaní zastúpený

procesným opatrovníkom G. E. H., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., J. K. XXX/XX, zastúpený
právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Bratislava, Krajinská 30, za
účasti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32Ps/4/2024-332 zo dňa 24. júla
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I.
konanie vo veci zastavil, vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľa,
doručený súdu 06.12.2023 (brata osoby, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa
konalo), jeho odôvodnenie, vyjadrenie procesného opatrovníka, vykonané dokazovanie aj vyjadrením
osoby, o spôsobilosti ktorej bolo konané, výsluchom znalca na nariadenom pojednávaní, komplexným
Znaleckým posudkom č. 9/2025 vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, E. C. D. L., vyjadrením okresnej prokuratúry na rozsah vykonaného dokazovania a za
aplikácie ust. § 10 ods. 2 OZ, § 247 ods. 1, §251 ods. 2, § 52, § 58 ods. 1, 2 CMP rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.
3. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že posudzovaný má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, a to na základe Lekárskej správy zo dňa 28.05.2018 a Odborného
posudku o invalidite zo dňa 28.05.2018. V Lekárskej správe zo dňa 11.11.2021 sa konštatoval

nezmenený stav a miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť aj naďalej 75 %. Z posudku
o odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnych služieb pre posudzovaného mal súd prvej
inštancie zistené, že posudzovanému bol určený III. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby,
išlo a rozhodnutie o odkázanosti fyzickej osoby na poskytnutie sociálnej služby č. 33824/2020/OSV-
SDS zo dňa 08.04.2020.

Zo Znaleckého posudku č. 9/2025 zo dňa 04.02.2025 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, E. C. D. L. vyplynulo, že posudzovaný trpí neurodegeneratívnouchorobou - Huntingtonovou chorobou, ktorej príznakmi sú aj psychické príznaky spadajúce pod
duševné poruchy organickej etiológie, pričom pri znaleckom vyšetrení neboli zistené akútne príznaky
schizofrénie, chronické resp. reziduálne príznaky sú ťažšie diagnostikovateľné pre prekrytie príznakmi

Huntingtonovej choroby. Znalkyňa zároveň v znaleckom posudku uviedla, že posudzovaný je zatiaľ
čiastočne nespôsobilý robiť právne úkony a vybavovať svoje záležitosti, ovládať a posúdiť svoje konanie,
a to vo vykonávaní správy vlastníctva nehnuteľnosti a uzatváraní finančných zmlúv akéhokoľvek
charakteru pre riziko zneužitia druhou osobou, aj vzhľadom k predpokladu progresie kognitívneho
deficitu, preto v tomto rozsahu znalkyňa odporučila jeho obmedzenie.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zásah do spôsobilosti na právne úkony je potrebné vnímať
ako významný zásah do osobnej integrity jednotlivca. Je nevyhnutné, aby vykonaným dokazovaním
bolo spoľahlivo preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to, že posudzovaná
osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, t. j. takou, ktorá po určitom čase alebo
liečbe pominie a zároveň dosahuje takú intenzitu, v dôsledku ktorej nie je osoba schopná robiť právne

úkony. Vykonaným dokazovaním mal preukázanú tú skutočnosť, ktorá zároveň nebola sporná ani medzi
účastníkmi konania, že posudzovaný trpí degeneratívnym ochorením, ktoré je trvalé, čo vyplynulo z
viacerých zabezpečených správ, nakoľko posudzovaný je dlhodobo vedený u špecializovaných lekárov,
bol posudzovaný zo strany Sociálnej poisťovne pre účely posúdenia invalidity kvôli žiadosti o invalidný
dôchodok a taktiež zo strany Mesta Banská Bystrica kvôli posúdeniu odkázanosti na sociálnu službu.

Medzi účastníkmi ostala sporná otázka intenzity tohto ochorenia, teda či dosahuje takú úroveň, v
dôsledku ktorej nie je posudzovaná osoba schopná robiť právne úkony. Ďalej mal súd prvej inštancie
preukázané, že zdravotný stav posudzovanej osoby si vyžaduje starostlivosť v súvislosti s fyzickou
indispozíciou, resp. telesnými prejavmi, ktoré sú jedným z dôsledkov ochorenia posudzovaného a na
ktorý účel má zabezpečenú osobnú asistenciu. Mimo potreby sprievodu inej osoby pri obstarávaní

záležitostí, v konaní vyplynulo, že pri bežných záležitostiach je posudzovaný schopný samostatného
mysleniaavyhodnoteniasituácie.Uvedenýzáversúdubližšiepodporilsamotnývýsluchposudzovaného
na nariadenom ústnom pojednávaní, v priebehu ktorého posudzovaný primerane reagoval na kladené
otázky a súd mal osvedčené, že je orientovaný v čase, priestore, pozná hodnotu peňazí a dokáže s
nimi nakladať účelným spôsobom, má adekvátny prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch. V naznačenej

súvislosti, berúc do úvahy vypracovaný znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne, súd nemal bez
pochyby preukázané dôvody, ktoré znalkyňu viedli k záveru o odporúčaní na obmedzenie spôsobilosti
v rozsahu vykonávania správy vlastníctva nehnuteľností a uzatvárania finančných zmlúv akéhokoľvek
charakteru. Znalkyňa sa v danej súvislosti odvolávala predovšetkým na riziko zneužitia posudzovaného
druhou osobou, aj vzhľadom k predpokladu progresie kognitívneho deficitu. Uvedené však nezohľadňuje

aktuálny stav posudzovanej osoby, keď argumentácia znalkyne primárne pramenila z predpokladov o
budúcom vývoji, avšak pre rozhodnutie súdu bol rozhodujúci práve stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvej inštancie si pri tak vážnom zásahu do osobnej integrity jednotlivca nemôže osvojiť
argumentáciu, ktorá by ho odôvodňovala ako určité preventívne opatrenie pre obavy z progresie
ochorenia do budúcnosti, ani ako ochranný prostriedok pred zhoršenými rodinnými vzťahmi. Zákonné

predpoklady pre obmedzenie tej-ktorej fyzickej osoby musia byť splnené kumulatívne a musia byť
bez pochyby preukázané a prítomné už v čase rozhodovania súdu. Zistený rozpor nebol odstránený
ani výsluchom znalkyne na nariadenom ústnom pojednávaní, na ktorom znalkyňa zotrvala na svojej
argumentácii, ktorá tak ostala v rovine predpokladov o vývoji a progrese ochorenia do budúcnosti, čo
však súd prvej inštancie nemohol v kontexte vykonaného dokazovania akceptovať. Nemal vykonaným

dokazovaním preukázané kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, keď duševná porucha posudzovanej osoby v čase rozhodovania súdu nedosahovala
takú intenzitu, ktorá by ovplyvňovala jej spôsobilosť na právne úkony, preto konanie v súlade s ust. §
247 ods. 1 CMP zastavil.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nemohol akceptovať argumentáciu právneho

zástupcu posudzovaného o nutnosti aplikácie § 251 ods. 2 CMP, nakoľko uvedené ustanovenie
predpokladá, že súd spravidla po podaní návrhu a oboznámení sa s jeho obsahom dospeje k záveru,
že tento je zjavne nedôvodný, predovšetkým pokiaľ by smeroval voči osobe, ktorá preukázateľné netrpí,
ani nikdy netrpela duševnou poruchou a jednotlivé okolnosti nasvedčujú tomu, že ide o šikanózny
návrh, čo však nie je možné subsumovať na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie mal naopak už

z podaného návrhu preukázané, že posudzovaný mal diagnostikovanú duševnú poruchu a skutkové
okolnosti uvádzané v návrhu nasvedčovali tomu, že v predmetnej veci je nevyhnutné vykonať náležité
dokazovanie tak, aby bolo možné zistiť skutočný stav a vec meritórne prejednať. Na základe uvedenéhosúd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 52 CMP a rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom

splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP, ako aj § 62
CMP. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu
a zároveň k neúplnému zisteniu skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie nerešpektoval, doslova
odignoroval závery znalkyne, ktorá vypracovala v predmetnej právnej veci znalecký posudok, na
ktorých zotrvala aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom v tejto veci. Navrhovateľ ako

odvolateľ v odôvodnení poukázal na znalecký posudok, na jeho závery a uviedol, že u posudzovaného
ako u osoby, u ktorej žiadal obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony, sa jedná o stav trvalý,
nemenný, prognosticky nepriaznivý a fakticky nevyliečiteľný, čo nebolo sporné, keď to v konečnom
dôsledku konštatovala aj znalkyňa vo vypracovanom znaleckom posudku. Nepopierateľným faktom
je aj skutočnosť, že posudzovaný je poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % a zároveň je osobou odkázanou na poskytovanie

sociálnych služieb, nakoľko mu bol určený tretí stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, k čomu
si súd prvej inštancie zabezpečil príslušné podklady. Javí sa ako nepochopiteľné, že konajúci súd
prvej inštancie nerešpektoval závery znalca v ním vypracovanom písomnom znaleckom posudku, ktoré
podporil znalec aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní. Súd prvej inštancie nedisponoval inými
odbornými závermi iných odborne spôsobilých osôb, napríklad iného znalca, ošetrujúceho lekára, ktoré

by dokázali závery súdom pribratého znalca spochybniť a nemohol uprednostniť závery, resp. vyjadrenia
iných osôb, ako procesného opatrovníka, svedkyne – osobnej asistentky, prokurátora a podobne,
ktorí týmito odborným vedomosťami nedisponujú. Ak mal konajúci súd prvej inštancie pochybnosti
o správnosti záverov znaleckého posudku, nič mu nebránilo, aby ustanovil iného znalca na vypracovanie
znaleckého posudku, alebo aby do konania pribral priamo znalecký ústav. Posudzovaný, resp. nikto

zo zúčastnených na tomto konaní hodnoverným spôsobom nespochybnili závery znalca, a to či už
v jeho písomnom znaleckom posudku, resp. v rámci jeho výsluchu na pojednávaní konanom v tejto veci,
napríklad predložením tzv. súkromného znaleckého posudku, výsluchom inej odborne spôsobilej osoby
a podobne.
Ak konajúci súd vyvrátil závery znalca, len tak povediac výsluchom osoby, ktorej spôsobilosť mala

byť v tomto konaní obmedzená, navrhovateľ uvádza, že tento výsluch osoby sa niesol v duchu
neustáleho zasahovania právneho zástupcu posudzovaného do jeho výsluchu, t.j. doslova, ako má na
položené otázky odpovedať a neustáleho upozorňovania súdu na takéto zásahy právneho zástupcu
posudzovaného. Ak bol doslova rušený a prerušovaný výsluch posudzovaného týmito podstatnými
zásahmi zo strany iných osôb, podľa odvolateľa, došlo k tzv. inej vade konania, čo znamená okrem

nesprávneho skutkového, resp. skutočného zistenia stavu veci, aj do úvahy prichádzajúci vznik nových
prostriedkov procesnej obrany, resp. útoku, nakoľko tento výsluch posudzovaného mal prebehnúť
autenticky, nezávisle, a to možno aj za prítomnosti znalca. Aj z výsluchu posudzovaného vyplynulo
viacero nezrovnalostí, keď tento na otázku ohľadne jedla hovoril o peniazoch, viackrát hovoril z cesty
a podobne.

Rovnako súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyhodnotil u posudzovaného jeho 75 % mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, jeho odborný posudok o invalidite, resp. posudok
o odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnych služieb pre posudzovaného, keď závery
tam uvedené, nijakým spôsobom bližšie v odôvodnení svojho uznesenia nerozviedol, prípadne tieto
nekonfrontoval s inými zabezpečenými dôkazmi v tejto veci, aj napríklad s vypracovaným znaleckým

posudkom,čímsastávarozhodnutiesúdu,okreminého,nepreskúmateľné.Akajkonajúcisúdvychádzal
z tzv. poslednej Lekárskej správy zo dňa 11.11.2021, v ktorej sa mal konštatovať nezmenený stav
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %, je otázne, či sa jednalo
o aktuálnu lekársku správu, resp. či mal konajúci súd k dispozícii aktuálny odborný posudok o invalidite
na menovaného, ak zdravotný stav na účely posúdenia invalidity sa u každého prehodnocuje každé

dva roky. Aj v tomto smere teda súd prvej inštancie zrejme neúplne a nedostatočne zistil skutočný stav
veci, keď si tieto aktuálne odborné posudky o invalidite do konania nepripojil a uspokojil sa s odborným
posudkom o invalidite ešte zo dňa 28.05.2018.
K záveru vhodnosti obmedzenia znalkyňou v uvádzanom rozsahu, táto dospela na základe poruchy,
ktorou posudzovaný trpí, jej prognózy a vzťahov v jeho blízkom okolí a ľahkej ovplyvniteľnosti, alebo

rizikazneužitiadruhýmiosobami.Znalkyňazotrvalanazávereočiastočnejnespôsobilostivovykonávaní
správy vlastníctva majetku. Na ďalšie otázky doplnila, že nevie určiť, kedy možno očakávať zhoršenie
choroby, pretože tieto chvíľky môžu kolísať, môže to prísť, ale aj nemusí.Navrhovateľ už v podanom návrhu na začatie tohto konania vyšpecifikoval konkrétny právny úkon,
ktorý už posudzovaný uzatvoril, konkrétne zámennú zmluvu, ktorá bola objektívne pre posudzovaného
nevýhodnou, ktorou posudzovaný zamenil svoj, svojou rozlohou, veľkosťou, cenovo drahší byt za iný

menší byt, garzónku, so svojou osobnou asistentkou. Aj keby sa akceptoval doplatok, ktorý sa snažila
osobná asistentka posudzovaného preukázať, bolo by možné dospieť k záveru, že aj po zohľadnení
tohto doplatku bol posudzovaný ukrátený minimálne o sumu 30.000 – 50.000,- Eur. Podstatné však
je to, že navrhovateľ na toto konkrétne konanie ohľadom podozrivej majetkovej dispozície s majetkom
posudzovaného poukázal, avšak súd sa s touto majetkovou dispozíciou v odôvodnení svojho uznesenia

nijakým spôsobom nevysporiadal, resp. neviedlo sa k tomu žiadne dokazovanie. Aj keď osobná
asistentka posudzovaného do konania predložila platobný príkaz na úhradu sumy doplatku za byt vo
výške 33.000,- Eur, uvedené ešte nedokazuje, či táto suma reálne bola odoslaná, nakoľko platobný
príkaz na úhradu mohol byť hneď zrušený, resp. je otázne, či táto suma naďalej figuruje na bankovom
účte posudzovaného i toho času, teda najmä v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čo však
nič nemení na tom, že osobná asistentka posudzovaného má dispozičné právo k účtu posudzovaného

a tieto peniaze, ak sa nachádzajú na účte posudzovaného, si môže kedykoľvek vybrať a využiť na
akýkoľvek jej prospešný účel.
Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadroval aj posudzovaný E. B. prostredníctvom právneho zástupcu

vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2025 (č.l. 378 spisu) a uviedol, že k žiadnemu zásahu do
výsluchu osoby posudzovaného nedošlo, dôkazom čoho je vyhotovený zvukový súdny záznam. Súd
vykonal dostatočné dokazovanie, najmä znaleckým posudkom a výsluchmi účastníkov, zistil riadne
skutkový stav, vyhodnotil vec správne po právnej stránke, vyvodil správne právne závery, čo ho viedlo
k vydaniu jediného možného zákonného rozhodnutia. S odvolaním nesúhlasil a navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. Procesný opatrovník posudzovaného vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu mailom dňa
07.09.2025 (č.l. 382 spisu) uviedol, že plne súhlasí so súdnym rozhodnutím, ktoré vychádza nielen
zo znaleckého posudku, ako aj z dokumentov ďalších štátnych inštitúcií a hlavne z výsluchov
účastníkov, súdnej znalkyne, posudzovaného, procesného opatrovníka a svedkov. Znalecký posudok

je významným, nie však jediným dôkazom, súd je viazaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov
a je povinný posúdiť dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Sama znalkyňa na pojednávaní potvrdila, že
posudzovaný rozumie účelu a zmyslu konania, je schopný samostatne vystupovať pred orgánmi, pozná
hodnotu peňazí a vie s nimi nakladať, zvláda osobné záležitosti (za asistencie pri bežných denných
úkonoch), k obmedzeniu odporúčala pristúpiť preventívne vzhľadom na možnú budúcu progresiu a riziko

ovplyvniteľnosti.Vďalšompoukázalnato,žerozhodujúcijeaktuálnystavvčasevyhláseniarozhodnutia,
nie hypotetický budúci vývoj. Preventívne obmedzenie spôsobilosti právny poriadok nepozná. Súd
prvej inštancie preto uprednostnil priamy výsledok výsluchu posudzovaného a ostatných dôkazov
pred špekulatívnym rizikom budúcej progresie. Procesný opatrovník bol priamym účastníkom konania
a žiadne skutočnosti, ktoré uvádzal navrhovateľ ohľadom zasahovania do výsluchu posudzovaného zo

strany právneho zástupcu, nenastali. Dôkazom toho je aj zvukový záznam. Odvolanie navrhovateľa je
nedôvodné, súd prvej inštancie sa dôkazmi zaoberal dostatočne, svoje závery presvedčivo odôvodnil
a správne zdôraznil, že rozhodujúci je aktuálny stav posudzovaného, nie hypotetická budúca progresia
choroby, ani nepreverené podozrenie zo zneužitia.
8. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu v podaní doručenom súdu dňa 11.09.2025 (č.l. 385

súdneho spisu) uviedla, že skutočnosti uvádzané v odvolaní, nemajú za následok zmenu právneho
názoru okresnej prokuratúry, naďalej zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a považuje
odvolaním napadnuté uznesenie v plnom rozsahu za zákonné a správne. Na doplnenie uviedla, že
znalkyňa sa aj na pojednávaní vyjadrila, že v správaní posudzovaného viac-menej neboli žiadne prejavy,
ktoré by naznačovali, že by mal mať narušený kontakt s realitou, pričom poukázala na to, že je schopný

rozhodovať o svojom zdravotnom stave, vybavovať si svoje úradné záležitosti, dokáže rozhodovať
o nakladaní s invalidným dôchodkom, pozná hodnotu financií a vie s nimi nakladať, vedel by sa dostať
aj k údajom o hodnote svojho majetku, pričom pri niektorých úkonoch potrebuje skôr len asistenciu,
doprovod. Vzhľadom na uvedené možno uviesť, že aktuálne existuje len predpoklad o zhoršení choroby,
v dôsledku ktorého môže v budúcnosti dôjsť u posudzovaného k ovplyvneniu, resp. k zneužitiu druhou

osobou, avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
posudzovaného aj s prihliadnutím na výsluch znalkyne a posudzovaného možno uviesť, že nedošlo
k zhoršeniu príznakov choroby do takej miery, že by nebol schopný robiť právne úkony. To znamená, žeduševná choroba posudzovaného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nedosahovala takú intenzitu,
ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť na právne úkony.

9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), po
konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom- účastníkom
konania navrhovateľom (§ 359 CSP a § 7 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému

zákonodvolaniepripúšťa(§355ods.2a§357CSP)poskonštatovaní,žepodanéodvolaniemázákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP) s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech. Napadnuté uznesenie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP). Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti návrhu na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného E. B.. Predmetom odvolacieho konania
v dôsledku odvolacích námietok navrhovateľa bolo preskúmať správnosť skutkových a právnych
úsudkov súdu prvej inštancie, vedúcich k záveru, že nie sú splnené podmienky pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony posudzovaného E. B..
12. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, tak
zásadne postačuje len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Nakoľko tu bol však i nesúhlas navrhovateľa s týmito
dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť

odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa na doplnenie k odvolacím
argumentom navrhovateľa.
13. K odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd vzhľadom k predmetu konania považoval za
potrebné poukázať na základné princípy takéhoto konania, ktoré, podľa názoru odvolacieho súdu,
dôsledne aplikoval v okolnostiach danej veci aj súd prvej inštancie, ktorý vo výsledku aj vecne správne

rozhodol, ak podľa výroku I. konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony E. B. zastavil.
Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vážnym zásahom do jej
osobnostných práv. Z tohto dôvodu súdy musia pristupovať k výkladu ust. § 10 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ktoré zákonné ustanovenie ods. 2 súd prvej inštancie citoval v odseku 10. odôvodnenia
napadnutého uznesenia) obozretne a v sporných prípadoch zvoliť skôr reštriktívny ako zužujúci výklad.

Pri rozhodovaní o (ne)obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vždy potrebné dbať na to, aby
bol rešpektovaný Čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), cieľom ktorého je presadzovať, chrániť a zabezpečovať
plnéarovnakévyužívanievšetkýchľudskýchprávazákladnýchslobôdvšetkýmiosobamisozdravotným
postihnutím a podporovať úctu k prirodzenej dôstojnosti. Ani samotná skutočnosť, že osoba trpí

duševnou poruchou (zaostalosťou), nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony,
t.j. na obmedzenie základných práv (práva na právnu osobnosť aj na ľudskú dôstojnosť), ale musí
byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie
právnej osobnosti) osoby, ktorá má byť podľa návrhu obmedzená na tejto spôsobilosti. Ďalej je potrebné
odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami, inak vyjadrené odvolacím súdom,

pri rozhodovaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa musí dôsledne uplatňovať
subsidiarita tohto opatrenia. Je nevyhnutné oddeliť záujmy jednotlivca, spoločnosti a štátu a preferovať
myšlienky prednosti zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie ani zo strany
štátu byť znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí vynucovaním ochrany štátu tam, kde si
jednotlivec, prípadne za pomoci rodiny, iných osôb, dokáže pomôcť sám. Miernejšími opatreniami môže

byť zastupovanie alebo ustanovenie opatrovníka. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude
možné pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky opatrenia, alebo ak sa už
iné obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stali neúčinnými.Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak
je použitie iných prostriedkov vylúčené, alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad
na dotknutú osobu. Navrhovateľ, okrem iného, v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tie, ktoré vykonal, z ich dôvodu
nesprávneho skutkového zistenia, naviac, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, ako
aj, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Hoci je úlohou súdu podľa Čl.
6 CMP zistiť skutočný stav veci a vykonať všetky potrebné dôkazy, konanie o obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony fyzickej osoby je konaním, ktoré v rámci CMP je upravené špeciálnymi ustanoveniami
§ 231 a nasl. CMP, v zmysle ktorých sa pri interpretácii a aplikácii ust. § 10 Občianskeho zákonníka
nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný
rozmer,ktorýmjepredovšetkýmrešpektovanieľudskejdôstojnosti.Vmedziachústavnéhovýznamupráv
človeka sa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného
dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle

ust. § 10 Občianskeho zákonníka môže dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony len v tom
prípade, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť
právne úkony, resp. je schopná robiť len niektoré právne úkony.
14. Na základe riadne a úplne vykonaného dokazovania neboli splnené podmienky na to, aby súd
rozhodol o obmedzení spôsobilosti a aby bolo vyhovené návrhu podaného navrhovateľom a pred

súdom prvej inštancie vykonané dôkazy nepreukázali, že by obmedzením spôsobilosti na právne úkony
u posudzovanej osoby E. B. mal byť primárne sledovaný záujem dotknutej osoby (primerane nález
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2012).
15. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu
obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

16. V danom prípade súd posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 10 ods.
1 Občianskeho zákonníka a v danom prípade by v konaní bolo nutné preukázať, že posudzovaná
osoba E. B. pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je schopný robiť právne úkony,
ktoré preukázanie by malo za následok obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľ
v rámci podaného odvolania namietal, že konajúci súd prvej inštancie nerešpektoval závery znalca

v ním vypracovanom písomnom znaleckom posudku, keď tento svoje závery navyše podporil aj v rámci
výsluchu na pojednávaní konanom v tejto veci. Odvolací súd sa oboznámil so Znaleckým posudkom č.
9/2025 vypracovaný ustanovenou znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
E. C. D. L., ako aj s výsluchom tejto znalkyne na nariadenom pojednávaní a z doposiaľ osvedčených
skutočností vyplynulo, že znalkyňa v rámci znaleckého posudku, na záveroch ktorých zotrvala aj na

pojednávaní, uviedla, že posudzovaný trpí dedičnou neurodegeneratívnou chorobou - Huntingtonovou
chorobou, v rámci ktorej u neho zistila miernu kognitívnu poruchu, tzv. poruchu kognitívnych funkcií
medzi normou a demenciou s tým, že zatiaľ sa priklonila k opatrovateľskej starostlivosti, resp. asistencii
pri bežných denných úkonoch, ktoré dokázal posudzovaný veľa z nich vykonávať sám vzhľadom ku
vzťahom, ktoré panujú v príbuzenstve posudzovaného a zároveň k určitej prognóze Huntingtonovej

choroby, ktorá je nepriaznivá, navrhla obmedzenie vo vykonávaní správy vlastníctva nehnuteľností
a uzatvárania akýchkoľvek finančných zmlúv, nakoľko táto choroba, ktorú zistila, sa môže náhle zhoršiť,
aby nenastal problém v tomto období, ale zároveň znalkyňa v správaní posudzovaného sa vyjadrila, že
u posudzovaného viac-menej neboli žiadne prejavy, ktoré by naznačovali, že by mal narušený kontakt
s realitou. Poukázala na to, že je schopný rozhodovať o svojom zdravotnom stave, vybavovať si svoje

úradné záležitosti, dokáže rozhodovať o nakladaní s invalidným dôchodkom, pozná hodnotu financií
a vie s nimi nakladať, vedel by sa dostať aj k údajom o hodnote svojho majetku, pričom pri niektorých
úkonoch potrebuje skôr len asistenciu, doprovod.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej
osoby a s prihliadnutím na výsluch znalkyne a posudzovaného, bolo preukázané, že u posudzovaného

nedošlo k zhoršeniu príznakov choroby do takej miery, že by nebol schopný robiť právne úkony, to
znamená, že duševná porucha posudzovaného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nedosahovala
takú intenzitu, ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť na právne úkony. Hoci má znalecké dokazovanie
špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných
dôkazov pri preukázaní, že posudzovaná osoba trpí duševnou zaostalosťou, vecne správne súd prvej

inštancie osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre jeho
rozhodnutie, a to či vo svojom živote, napriek duševnej poruche, ktorá nie je len prechodná, je
posudzovanáosobaE.B.osoba,ktorásaviepostaraťosvojebežnépotrebyačispôsobomsvojhoživota
a celkového sociálneho a rodinného zázemia nie je ohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd pritomrovnako, ako súd prvej inštancie, považoval za podstatné aj zistenia, v akom prostredí posudzovaná
osoba žije, ktoré osoby jej pomáhajú, kde aj správne z výsluchu svedkyne A. H. na pojednávaní zistil,
že je osobnou asistentkou posudzovaného, asistuje mu pri vyšetreniach, návštevách lekára, stará

sa mu o prípravu stravy, pracuje popri tom ako opatrovateľka. Táto opatrovateľka uviedla, že osoba
posudzovaná si vie veci riešiť sama, sprievod nepotrebuje kvôli jej mentálnym schopnostiam, ale kvôli
motorickým, lebo ľudia pri tejto chorobe, keďže je zriedkavá, majú pocit, že vidia opilca, akoby ho
náhodou mykalo, čiže súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie aj v tom smere, aby zistil, či
sú osoby, ktoré pomáhajú posudzovanej osobe, ktoré poznajú jeho zdravotný stav, sú mu nápomocné

v bežnom živote po všetkých stránkach a nebolo súčasne preukázané, že by tieto osoby, alebo táto
osoba, konala v neprospech E. B..
Rovnakozáversúduprvejinštancieotom,ženiesútusplnenépredpokladypreobmedzeniespôsobilosti
posudzovanej osoby, bol správne podporený aj samotným výsluchom posudzovaného na nariadenom
pojednávaní, kde bolo osvedčené, že posudzovaná osoba je orientovaná v čase, priestore, pozná
hodnotu peňazí, dokáže s nimi nakladať účelným spôsobom, má prehľad o výdavkoch a príjmoch.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zdravotný stav posudzovaného hodnotil v komplexe
viacerých dôkazov, a to pre vyhodnotenie zákonných podmienok vyžadovaných pre konanie
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa zároveň vo svojom znaleckom posudku, ako
aj pri výpovedi uviedla, resp. poukázala na to, že pri zhoršení príznakov choroby u posudzovaného
môže dochádzať k zvýšenej ovplyvniteľnosti druhými osobami a nakoniec aj k zneužitiu jeho osoby,

avšak doplnila, že sa nevie určiť, kedy možno očakávať zhoršenie choroby, pretože tieto chvíľky môžu
kolísať, môže to prísť, ale aj nemusí. Aktuálne odvolací súd, aj v zhode so súdom prvej inštancie,
konštatuje, že existuje len predpoklad o zhoršovaní choroby, v dôsledku ktorého môže v budúcnosti
dôjsť u posudzovaného k ovplyvneniu, resp. zneužitiu druhou osobou, avšak v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovaného, aj s prihliadnutím na

výsluch znalkyne a posudzovaného, bolo preukázané, že nedošlo k zhoršeniu príznakov choroby do
takej miery, že by nebol schopný robiť sám právne úkony a duševná choroba posudzovaného v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie nedosahovala takú intenzitu, ktorá by ovplyvňovala jeho spôsobilosť
na právne úkony. Výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie, t.j. dôkazy vyhodnotené tak
v jednotlivosti, ako aj komplexne, dali relevantný základ pre zastavenie konania z dôvodu, že neboli

naplnené hmotnoprávne predpoklady pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti
u posudzovaného E. B..
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony
predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, a preto zákonná úprava presne
stanovuje podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže

dôjsť. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom
k subjektívnemu hľadisku v tomto smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy
v konkrétnom prípade ide, ale je relevantné, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej
osoby, t.j. či ide o takú podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu
v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. V odôvodnení súdnych rozhodnutí o obmedzení

svojprávnostisavyžaduje,abybolokonkrétneuvedené,koho,resp.čoohrozujeplnásvojprávnosťosoby
obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami
a v prípade súdneho rozhodnutia, ktorým bolo konanie o návrhu navrhovateľa na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony u konkrétnej osoby, je nevyhnutné uviesť, či za plnej svojprávnosti je osoba
ohrozená a súčasne, že situáciu u konkrétnej osoby je možné riešiť aj miernejšími prostriedkami.

Odvolací súd nezistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej osoby, no obmedzením
spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako žiadal navrhovateľ, dodáva, že samotná existencia
duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, t.j. ak aj posudzovaná osoba
trpí duševnou zaostalosťou, ktorá porucha je trvalého charakteru, ďalším predpokladom je, že táto trvalá
porucha by celkom vylučovala schopnosť posudzovanej osoby E. B. uskutočňovať právne úkony, čo

nebolo preukázané komplexne vykonaným dokazovaním.
18. K odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu sa uvádza, že nebolo potrebné, aby bola daná
odpoveď na každý odvolací argument navrhovateľa, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný
význam, k čomu zo strany odvolacieho súdu došlo. Odvolací súd po prejednaní veci sa stotožnil
s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, keďže bolo vydané v súlade s právnymi normami,

ktoré prvoinštančný súd na daný prípad relevantne aplikoval, v odvolacom konaní nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa posúdil ako neopodstatnené a stotožňujúc sas právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Odvolací súd dodáva, že v záhlavovej časti svojho uznesenia uviedol Krajskú prokuratúru v Banskej

Bystrici, ktorá podaním zo dňa 22.10.2025 (č.l. 200 spisu) oznámila prebratie vstupu do konania, ktorá
skutočnosť si nevyžadovala vydanie samostatného rozhodnutia za aplikácie ust. § 13 CMP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené dôvody postupu

pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).