Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9Csp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123395954
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6123395954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu 365.bank, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:36 853 186 proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. zastúpenej Centrom právnej pomoci určeným
advokátom Mgr. Ondrejom Barnom, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o zaplatenie 4.652,95

eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 785,92 eur a úrok z omeškania vo
výške 7 % ročne zo sumy 785,92 eur od 21.09.2024 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40,-
eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 79,86 % o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31.08.2023 návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení

niektorých zákonov ( ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu
sumu 4.652,95 eur, úrok vo výške 2.512,08 eur, úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 4.652,95
eur od 15.04.2023 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 133,82 eur, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 54,-eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Uplatnený nárok odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 14.06.2021 zmluvu o úvere číslo
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,-

eur, ktorý žalovaná čerpala dňa 14.06.2021. V žalobe tvrdil, že pri poskytovaní úveru postupoval
s odbornou starostlivosťou a splnil si všetky zákonné povinnosti, pričom podľa úverovej zmluvy bol
v prípade nesplácania úveru oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný, a keďže žalovaná úver
napriek upozorneniu na jej omeškanie a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru riadne
nesplácala, vyhlásil žalobca ku dňu 16.11.2022 predčasnú splatnosť úveru a požiadal žalovanú
o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Podľa žalobcu žalovaná do zosplatnenia uhradila na

úver sumu 1.194,92 eur, z čoho pripadlo na istinu 317,05 eur, na úroky 710,87 eur, na poplatky a
na poistné 167,-eur, po zosplatnení zaplatila dňa 14.04.2023 sumu 30,-eur, preto istina pohľadávky
predstavuje 4.652,95 eur ( 5.000,-eur – 317,05 eur a 20,-eur ) s tým, že uplatňuje si nárok nazvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR. Celkové úroky, ktoré mala na úver žalovaná zaplatiť predstavovali podľa žalobcu v zmysle
amortizačnej tabuľky sumu 3.222,95 eur ( celkové náklady 8.848,95 eur – istina 5.000,-eur-poistné 576,-

eur / 96 mesiacov x 6,-eur/ – poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 50,-eur) a tak vzhľadom na
doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 2.512,08 eur ( 3.222,95
eur – 710,87 eur). Tvrdil, že uplatňuje si aj neuhradené poistné vo výške 18,-eur a poplatky vo
výške 36,-eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru titulom zasielaných
upomienok a zosplatňujúcich výziev žalovanej. Podľa žalobcu zo žiadneho zákonného predpisu

nevyplýva povinnosť veriteľa aby dlžníkovi ( spotrebiteľovi) explicitne špecifikoval, pre ktoré konkrétne
splátky je v omeškaní a jedinou zákonnou povinnosťou veriteľa je upozorniť spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva čo sa stalo aj v tomto prípade a preto k zosplatneniu úveru
došlo v súlade so zákonom. Zvyšnú časť žaloby venoval výpočtu súdnych rozhodnutí, ktoré podľa neho
podporujú jeho tvrdenia a argumentácii, prečo má nárok na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení
z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č.XXXXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami, VOP a sadzobníkom, listinu „Aktuálny
stav úveru“, upomienky a vyhlásenie predčasnej splatnosti spolu s poštovým e-podacím hárkom
( EPH) v anonymizovanej verzii a predžalobnú výzvu spolu s poštovým e-podacím hárkom ( EPH )

v anonymizovanej verzii.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.09.2023 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa v dôsledku
podaného odporu žalovanej zo zákona zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 14
ods.3 uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou značkou

9Csp/5/2024.

5. Žalovaná podaný odpor odôvodnila tým, že ide tu o spotrebiteľskú vec, preto je potrebné použiť
právne normy týkajúce sa spotrebiteľského práva, pričom žalobca podľa nej nepreukázal, že jej riadne
doručil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy tej ktorej omeškanej splátky ani oznámenie o vyhlásení

predčasnej splatnosti celého úveru. Keďže absentuje preukázanie doručenia jednostranných právnych
úkonov žalobcu ako veriteľa podľa § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, je podľa nej
zrejmá nepravdivosť tvrdení žalobcu, na ktorých zakladá preukazovanie svojho nároku a nesplnenie
predpokladov pre platnosť zosplatnenia pohľadávky, čo má za následok nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Vyčítala žalobcovi absenciu akéhokoľvek tvrdenia o tom, z čoho presne pozostáva

jeho uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Žaloba je tak podľa
nej vnútorne rozporná a vzhľadom na nesúlad tvrdení žalobcu s obsahom a neúplnosťou navrhovaných
dôkazov nemôže obstáť a už preto, ale najmä z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je
potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca podľa nej nedisponuje platne zosplatneným úverom,
ktorý žiada v žalobnom návrhu a ku ktorému produkuje svoje tvrdenia. Keďže žalobca nesplnil

podmienky podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky,
lebo zo spisu vyplýva, že ju neupozornil na možnosť zosplatniť dlh jednorazovo, nemožno poskytnúť
súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa žalovanej zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo by súd mal ex offo
zohľadniť a vyhlásiť ich za neprijateľné, ide najmä o poplatky ( za poskytnutie úveru pri čerpaní ), ktoré

ani v žalobnom návrhu osobitne nedefinuje, len ich kvantifikuje. Poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-448/17 tvrdila, že platobný rozkaz nemal tu byť ani vydaný a že neuznáva daný peňažný
nárok v celom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ako vyplýva z predloženého aktuálneho stavu, žalovaná

splácala úver riadne a včas do 20.12.2021, následne došlo k uhradeniu splátky za mesiac január
2022 v nedostatočnej výške v dôsledku čoho boli jej nasledujúce plnenia započítavané spätne na
skôr splatné splátky, v mesiaci máj 2022 neuhradila žalovaná ďalšiu splátku, čím sa jej omeškanie
zväčšilo. Následne od júla 2022 ( splátka vo výške 100,66 eur započítaná spätne na skôr splatné
splátky) neuhradila už žalovaná podľa neho napriek upomienkam zo strany banky žiadne splátky,

a žalobca legitímne úver zosplatnil ku dňu 16.11.2022, keďže 1/ k zosplatneniu došlo až po uplynutí
kvalifikovaného času troch mesiacov a pre nezaplatenie splátky za mesiac júl 2022, ktorá v tom čase
bola v omeškaní tri mesiace a 20 dní, 2/ žalovaná bola písomne upozornená na oprávnenie veriteľa
predčasne zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní listom „Upozornenie-výzva na splatenie dlžnejčasti úveru zo dňa 20.10.2022“ ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej uložením zásielky na
pošte dňa 25.10.2022, keď táto sa zjavne zásielkam od neho účelovo vyhýbala a 3/ list- výzvu na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.11.2022 doručoval jej na poslednú známu adresu, kde výzva dostala

sa do jej dispozičnej sféry uložením zásielky na pošte dňa 23.11.2022. S poukazom na § 45 ods.1
Občianskeho zákonníka tvrdil, že žalovaná svojim pasívnym a zrejme zámerným prístupom k preberaniu
poštových zásielok sama zapríčinila, že sa s týmito listinami neoboznámila, on jej však k tomu vytvoril
príležitosť, čo v zmysle daného zákonného ustanovenia stačí. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej,
že v žalobe absentovalo ozrejmenie štruktúry uplatneného nároku, poukázal na formulár žaloby, jeho

časť D a samotný text žaloby. Odmietol tvrdenie žalovanej o neprijateľných zmluvných podmienkach
v zmluve, v bode 3.1 Zmluvy sú podľa neho uvedené všetky poplatky, ktoré súvisia s poskytnutím úveru
a tam je aj žalovanou namietaný poplatok za poskytnutie úveru, ktorého výška určená je ako 1 % z výšky
čerpaného úveru ( 1 % z 5.000,-eur je 50,-eur). Poukázal aj na bod 6.3 zmluvy úvere a jej neoddeliteľnú
súčasť- Obchodné a Všeobecné obchodné podmienky a ich bod 5.2. Tvrdil, že žalovaná súhlasila
spodmienkamiúveru,ktoréteraznamieta,čopotvrdilasvojimpodpisomaterazponecelýchtrochrokoch

od uzavretia zmluvy a po vyhlásení predčasnej splatnosti a uplatnení nároku na súde tvrdí existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, čo považuje za špekulatívne. Uviedol, že pri poskytnutí úveru
postupoval s odbornou starostlivosťou, pred aj po uzavretí zmluvy splnil si všetky zákonné povinnosti,
ktoré mu ukladá zákon, riadne skúmal bonitu žalovanej, keď jej deklarovaný príjem overil z externého
nezávislého zdroja a akceptoval príjem vo výške 540,-eur, mal k dispozícii tiež kompletné informácie o jej

úverových záväzkoch zo Spoločného registra bankových informácií, žiadateľka uvádzala si rodinný stav
slobodná a 0 vyživovaných detí, jej finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie
úveru vo výške 5.000,-eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 85,66 eur. Na dôkaz svojich tvrdení označil
a predložil žiadosť o úver zo dňa 10.06.2021, dáta dopytu zo Spoločného registra bankových informácií
zo dňa 10.06.2021 a dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 11.06.2021.

7. Žalovaná písomnú dupliku nepodala.

8.Naprejednaniesporusúdnariadilpojednávanienaktorésanapriekriadnemuavčasnémupredvolaniu
nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa

15.10.2024, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti
poukazujúc na to, že upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a že zaujal stanovisko ku všetkým
námietkam žalovanej a aj k výzve súdu, preto má za to, že jeho skutkové tvrdenia a predložené listinné
dôkazné prostriedky sú plne spôsobilé privodiť mu procesný úspech. Súd v súlade s ust.§ 180 CSP
rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný

návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

9. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval
na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, ako a z akých prostriedkov
hradil sa tu poplatok za poskytnutie úveru a aby predložil dôkaz, že reálne poskytnutá – vyplatená

žalovanej žalobcom bola suma 5.000,-eur. Na túto výzvu žalobca reagoval tak, že skutočnosť, že
žalovaná sa v zmluve zaviazala za poskytnutie úveru zaplatiť žalobcovi poplatok 50,-eur nič nemení
na tom, že žalobca jej v deň uzavretia zmluvy vyplatil celú čiastku úveru vo výške 5.000,-eur v rámci
jednej bezhotovostnej platby, čo potvrdzuje podľa neho tak dokument Aktuálny stav úveru ku dňu
28.06.2023 ako aj výpis z bežného účtu žalovanej vedeného u žalobcu. Je tak podľa neho nepochybné,

že vyplatil žalovanej celú výšku dojednaného úveru a žalovaná až následne po výplate uhradila zo
zdrojov na jej účte poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,-eur a v rovnaký deň vybrala časť
prostriedkov z účtu v hotovosti. Žiadnym spôsobom ju teda neoklamal, resp. neuviedol do omylu
ohľadom výšky jej úverového záväzku, z článku 2.2 zmluvy jej muselo byť zrejmé, akú výšku úveru
jej žalobca poskytne, aká bude mesačná splátka, aká bude úroková sadzba, koľko má celkovo

žalobcovi vrátiť, aká je RPMN úveru a podobne, disponovala teda dostatkom informácií, aby mohla
vykonaťuvedomeléekonomickérozhodnutie.Kopodstatnenostipoplatkuzaposkytnutieúverupoukázal
na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutia 7Cdo/294/2019 ( publikované ako R
12/2022 ), 4Cdo/292/2021 a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 03.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti
CIB Bank Zrt. A spol.C-621/17, predmetom ktorého bolo práve posúdenie poplatku za spracovanie

úveru a poplatku za poskytnutie úveru v kontexte neprijateľných zmluvných podmienok. Uviedol
argumentáciu k legitímnosti primeraného poplatku, ktorý sa platí jednorazovo a obvykle pri uzavretí
zmluvy, kompenzácia nákladov na strane banky pri tomto druhu v bankovej praxi štandardného poplatku
spočíva najmä v tom, že banka ešte pred definitívnym poskytnutím úveru ( k čomu reálne ani nemusídôjsť, ak sa klient rozhodne úver nečerpať) bezodplatne posudzuje žiadosť klienta o úver, vykonáva
rozsiahle lustračné úkony v rôznych registroch a databázach v zmysle § 7 a nasl. ZoSÚ za účelom
overenia bonity klienta, fyzicky posudzuje klientovi jeho úverovú dokumentáciu a poskytuje mu bankové

poradenstvo, osobitné poučenia vrátane pomoci s ďalšími právnymi alebo technickými úkonmi ( napr.
zriadenie účtu, nastavenie príkazov a pod.) Ako dôkaz označil a predložil výpis z bežného účtu žalovanej
zo dňa 14.06.2021.

10. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že dôvod,

ktorým právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nie je podľa nej dôležitým
ospravedlniteľným dôvodom, žalobca a jeho právny zástupca disponujú dostatočným aparátom, aby
vedeli zabezpečiť účasť na pojednávaní, preto navrhuje skúmať podmienky pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie.

11. Ako súd uviedol na pojednávaní, na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli tu

splnené zákonné podmienky. Neboli splnené vôbec ani formálne podmienky potrebné pre takú formu
rozhodnutia, lebo dôvod, ktorým zástupca žalobcu ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní ( v záujme
hospodárnosti ) spadá pod ospravedlniteľné dôvody v zmysle § 278 písm. b/ Civilného sporového
poriadku. Tu súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.5Cdo/217/2021
( viď body 17 a 18 odôvodnenia), ktorý vo vzťahu k § 278 CSP a ospravedlniteľným dôvodom

neúčasti jasne uviedol, že „S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa
predmetného sporu, dovolací dospel k záveru, že žalobcom uvádzaný dôvod neprítomnosti, spočívajúci
v nenavyšovaní trov konania, možno považovať za vážnu okolnosť zakladajúcu ospravedlniteľný dôvod.
18. Dovolací súd skonštatoval, že právne posúdenie neúčasti žalobcu na pojednávaní bolo v rozpore
s princípom hospodárnosti zakotveným v čl. 17 CSP.“

12. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené tu neboli ani materiálne podmienky.
V právnej teórii aj v ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít ( čl.2 ods. 2 Základných
princípov CSP) už v súčasnosti niet sporu o tom, že čisto formalistické poňatie rozsudku pre zmeškanie
založené na takom výklade ust.§ 274 CSP ( čo platí aj pre § 278 CSP), ktoré vzhľadom na formuláciu

„rozhodne súd“ má rezultovať v zákonný príkaz pre súd vždy takto rozhodnúť, bez ohľadu na konkrétne
okolnosti veci neobstojí. Potvrdzuje to aj aktuálny Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku
( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022,) kde sa v tejto súvislosti uvádza ( viď
strana 1123, komentár k § 274 ), cit.“ Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok

pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi
starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane
zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu rozsudku pre zmeškanie
zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite
strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať ( I. ÚS 233/2019, III.ÚS 373/2000, III.ÚS 121/2021,

podobne III. ÚS 354/2021, III.ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021).“

13. Ústavný súd takisto uviedol, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je
neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem
o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti strany uprednostniť pred vydaním kontumačného

rozsudku.

14. V tu súdenej veci žalobca po podaní žaloby nebol v spore pasívny, nakoľko podal repliku k odporu
žalovanej, reagoval na výzvu súdu pred pojednávaním. Vzhľadom na to súd nemohol rozhodnúť vo
veci rozsudkom pre zmeškanie, ale vykonal dokazovanie a vec riadne meritórne posúdil, prejednal

a rozhodol.

15. Žalovaná na pojednávaní po oznámení súdu, že rozsudkom pre zmeškanie žalobcu rozhodovať
nebude prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojom nesúhlasnom stanovisku k žalobe
uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu. Podľa nej nosným problémom a nedostatkom je tu

neplatnosť zosplatnenia úveru a keďže žalobca tvrdí, že jeho nárok vychádza len zo zosplatnenia úveru,
má za to, že pre neplatné zosplatnenie je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdila neurčitosť
jednostranných právnych úkonov žalobcu, a to výzvy zo dňa 20.10.2022 a výzvy zo dňa 16.11.2022,
keďže tieto neobsahujú také náležitosti, ktoré by v nich v zmysle aktuálnej judikatúry Najvyššieho súduSR mali byť uvedené. Poukázala na rozhodnutie 5Cdo/2/2023 podľa ktorého je potrebné zo strany
veriteľa uviesť, pre ktorú splátku došlo a dochádza k zosplatneniu úveru jednak kvôli posúdeniu otázky
premlčania, ale aj aby spotrebiteľ vedel vyhodnotiť daný úkon a jeho podmienky. Nebola podľa nej ani

s odbornou starostlivosťou skúmaná bonita, keďže z predloženej dokumentácie žalobcu vyplýva, že mal
vedomosť o odmietnutí inej jej žiadosti o úver, takisto aj veľmi nízka suma splátok reálne tu zaplatená
žalovanou svedčí o tom, že nebola bonitná na splácanie ďalších splátok úveru. Za neprijateľné označila
nároky žalobcu napr. na poplatok vo výške 36,-eur, keď také náklady žalobca vôbec nepreukázal,
a nepreukázal ani či niektorá výzva bola jej vôbec reálne doručená, lebo ako vyplýva z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/36/2020, nemožno vychádzať len zo samotných poštových podacích
hárkov, ktoré preukazujú len nejakú aktivitu pošty, ale nie skutočné doručenie daných výziev. Ak by
súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, tak potom podľa nej pri výške splátok
očistených od úrokov a poplatkov by žalovaná pri ňou zaplatenej sume ku dňu zosplatneniu úveru ani
nebola v potrebnom omeškaní a nakoľko žaloba je založená na tvrdeniach o nároku zo zosplatneného
úveru, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Podľa žalovanej ak žalobca založil svoj nárok na tvrdeniach o predčasne zosplatnenom úvere
a nároku z toho vyplývajúceho, pričom neuviedol alternatívne žiadny iný návrh alebo tvrdenia, súd by
nemalnahrádzaťzanehotietochýbajúcetvrdeniaamalbyžalobuzamietnuťvcelomrozsahu.Vovzťahu
k tomu poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn.13Csp/26/2021 v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/12/2022, kde súd v obdobnom prípade podľa nej zamietol
žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca nijako nekorigoval svoje tvrdenia. Pre prípad, že by ju
súd zaviazal k akémukoľvek plneniu, tak s poukazom na jej pomery a sociálnu situáciu, ktoré sú zrejmé
aj z rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci požiadala o plnenie v primeraných
splátkach.

17. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených stranami, keďže vykonanie
žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením
obsahu odpovede na lustráciu žalovanej v REGOB SR ( § 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

18. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička“ ( čl.13 až 16 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné
strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340
890 a ako klient- dlžník je tam označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2.

zmluvy označený ako „predmet ZoÚ a základné parametre spotrebiteľského úveru“ a v ňom je uvedené,
že druh spotrebiteľského úveru je bezúčelový úver, výška úveru že je 5.000,-eur, fixná úroková sadzba
je 13,50 % ročne, dátum splatnosti prvej mesačnej splátky že je 20.07.2021, dátum každej ďalšej splátky
je k 20.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 91,66 eur, z čoho 85,66 eur je anuitná splátka istiny
a úrokov a 6,-eur sú mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver, výška poslednej

mesačnej splátky že je 85,25 eur, počet mesačných splátok úveru je 96. Ako termín konečnej splatnosti
úveru je tam uvedený dátum 20.06.2029. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 17,20 % p.a., priemerná
hodnota RPMN na trhu že je 9,17 % p.a. a celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť že je 8.848,95
eur. V zmluve je uvedená tiež odplata za poskytnutie úveru ( 15,94 %) a najvyššia prípustná hodnota
odplaty ( 18,34 %). Priamo v zmluve, v jej článku 2.3 sú uvedené termíny splatnosti a rozpis započítania

jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej
splátky pri splácaní úveru v zmysle ZoÚ. Ako prvá položka s označením splátka číslo 0 je tam uvedená
suma 50,-eur splatná dňa 14.06.2021 započítaná na poplatky s tým, že zostatok istiny po inkase tohto
poplatku je 5.000,-eur. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka
aj žalovaná zmluvu podpísali vo Svidníku dňa 14.06.2021.

19. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.06.2023“ predloženej žalobcom súd zistil, že ako
uskutočnené čerpanie je tam zaznamenané čerpanie sumy 5.000,-eur dňa 14.06.2021. Ďalej je tam
miesto pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom z výpisu vyplýva,
že dňa 14.06.2021 uhradený mal byť poplatok 50,-eur, následne žalovaná úhrady na úver realizovala

len v období do 14.04.2023, kedy zaplatila sumu spolu 1.174,92 eur. Spolu teda ako zaplatená
evidovaná je suma 1.224,92 eur. Z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 317,05 eur, čím ako
neuhradená istina ostala evidovaná suma 4.682,95 eur. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na
splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.10.2022 žalobca žalovanú upozornil na omeškanie v splácanía možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď uviedol, že ku dňu 20.10.2022 je pohľadávka
banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 387,64 eur
pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 342,64 eur, poplatkov vo výške 27,-eur a poistného 18,-eur

a listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.11.2022 jej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu
16.11.2022 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške
4.956,86 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca doručovanie obidvoch
písomností žalovanej na adresu uvedenú v úverovej zmluve ( B. XX, C.) preukázal, a to predložením
poštových podacích hárkov – e-Potvrdeniek so zaznamenaným pohybom zásielky ako aj fotokópiou

obálok s doručenkami. Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.11.2022 bola vychádzajúc z predloženej
obálky na rube čl.19 spisu podaná na prepravu žalovanej dňa 21.11.2022 a vrátená žalobcovi ako
nedoručená dňa 15.12.2022 a upozornenie bolo na prepravu podané podľa predloženej obálky na č.l.20
spisu dňa 21.10.2022 a vrátilo sa žalobcovi ako nedoručené dňa 18.11.2022.

20. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie

spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov
podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je
zrejmé,žesajednaloospotrebiteľskýúver,čovyplývatakzjejobsahuakoajoznačenia,súdpriprávnom
posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy

spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

21. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvystranami( 14.06.2021)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

27. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanáklady

spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.28. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 14.06.2021 poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 14.06.2021
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Žaloba žalobcu a v nej uplatnené nároky vychádzajú z predpokladu, že žalobcovi vznikol nárok na

úroky a poplatky za daný úver. Výsledky vykonaného dokazovania však priviedli súd k záveru, že je
potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov uvedených v § 11 ods.1
ZoSÚ, lebo v zmluve nie sú zákonným spôsobom a správne uvedené náležitosti predpísané v § 9 ods.2
písm. e/ a h/ ZoSÚ.

32. Žalobca predložením úverovej zmluvy zo dňa 14.06.2021 preukázal, že uzavrel so žalovanou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme. Zo žiadosti žalovanej o spotrebiteľský
úver zo dňa 10.06.2021 predloženej žalobcom ( č.l.60 spisu) vyplýva, že žalovaná žiadala o úver vo
výške 5.000,-eur. Ako výška úveru ( náležitosť predpísaná v § 9 ods.2 písm. e/ zákona) je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2021 uvedená suma 5.000,-eur. V zmluve v čl.2.2 bolo uvedené,

že za poskytnutie úveru platí sa poplatok vo výške 50,-eur „pri čerpaní na účet v banke“. Žalobca po
výzve súdu, aby uviedol, z akých prostriedkov hradil sa tu poplatok za poskytnutie úveru a aby predložil
dôkaz, že reálne poskytnutá – vyplatená žalovanej bola suma 5.000,-eur uviedol, že v deň uzavretia
zmluvy o úvere vyplatil celú čiastku úveru vo výške 5.000,-eur v rámci jednej bezhotovostnej platby
a že žalovaná až následne po výplate uhradila zo zdrojov na jej účte poplatok za poskytnutie úveru

vo výške 50,-eur a v rovnaký deň vybrala časť prostriedkov z účtu v hotovosti. K tomu súd uvádza, že
z dôkazu na ktorý sa v tejto súvislosti žalobca sám odvolával, teda z predloženého výpisu z bežného účtu
žalovanej zo dňa 14.06.2021 vyplýva, že zo sumy 5.000,-eur žalobca automaticky inkasoval poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 50,-eur a tak reálne žalovanej vyplatená, poskytnutá k využitiu bola len
suma 4.950,-eur. Napriek tomu ale ako splácaná a úročená istina po inkasovaní poplatku vo výške

50,-eur je v zmluve uvedená suma 5.000,-eur. V predmetnom výpise z účtu ( č.l.81 spisu) je jasne
uvedené, že počiatočný zostatok ku dňu 14.06.2021 bol 0,-eur. Ako súčet kreditných operácií je tam
uvedená suma 5.000,-eur a ako súčet debetných operácií suma 255,-eur, ktorá vznikla tým, že najskôr
bol odpísaný z účtu poplatok vo výške 50,-eur, následne výberom z hotovosti čerpaná bola suma 200,-
eur a suma 5,-eur bola odpísaná ako poplatok za výber v hotovosti. K tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení zo

dňa 24.09.2024, že platba poplatku za poskytnutie úveru nič nemení na skutočnosti, že v deň uzavretia
zmluvy vyplatil celú čiastku úveru vo výške 5.000,-eur a že žalovaná až následne po výplate uhradila zo
zdrojov na jej účte poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,-eur, teda nijakým spôsobom ju neoklamal
ani neuviedol do omylu súd uvádza, že jedinými „zdrojmi na účte“ bola vyplácaná suma. Teda z výpisu
z účtu, na ktorý sa žalobca v tejto súvislosti odvolával ako na dôkaz vyplýva, že z uvedenej sumy bol

hneď pri poskytnutí úveru inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,-eur, jeho automatické
inkasovanie je predpokladané priamo v zmluve ako splátka č.0. Je teda zrejmé, že k poskytnutiu úveru
došlo v skutočnosti tak, že zo sumy 5.000,-eur žalobca časť vo výške 50,-eur použil na úhradu poplatku
za poskytnutie úveru. Podľa názoru súdu započítanie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výškyúveru, v dôsledku čoho reálne žalovanej ako spotrebiteľovi bola k dispozícii daná suma len 4.950,-eur
a nie suma 5.000,-eur uvedená ako výška úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej
výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná

náležitosť, čo je prvý dôvod pre ktorý sa podľa § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm. e) ZoSÚ
jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver.

33. V zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2022 bol pod číslom R 49
publikovaný judikát so záverom, cit. „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona

č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochpredstavujesumafinančnýchprostriedkovreálneposkytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožnozahrnúťdocelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru.“JednalosaorozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR vo vzťahu k banke ( rozsudok zo dňa 30.06.2022 sp.zn.9Cdo 287/2021) v ktorom najvyšší súd okrem
iného jasne uviedol, že cit“ Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je
bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň

považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy...Navyše v dôsledku
navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná
ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý
predstavujecelkovýnákladúveruprespotrebiteľa,docelkovejvýškyúveru,budepodhodnotenieRPMN,
keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru....Navýšenie celkovej výšky úveru o

poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,
ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa
tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že
úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako
správne uplatnili aj sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.“

34. Keďže v tu súdenej veci ide o absolútne rovnaký prípad poskytnutia úveru žalobcom z ktorého
bol inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru, ako posudzoval najvyšší súd, súd plne odkazuje na
uvedené závery. Pre úplnosť treba uviesť, že z hľadiska posúdenia, či je v zmluve správne vyjadrená
a uvedená zákonná náležitosť - celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie je úplne irelevantná obrana žalobcu, že poplatok za poskytnutie úveru má
oporu priamo v základných podmienkach zmluvy, že bol tam zrozumiteľne a výslovne uvedený, že musel
byť teda žalovanej zrejmý a podobne. Súd nijako nespochybňuje ani to, že za dojednanie záväzku
veriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedkymožnodojednaťodplatu,akposkytovanieúveruje
predmetom podnikania veriteľa ( § 499 Obchodného zákonníka). Problém nie je v samotnom dojednaní

poplatku ani v jeho výške. Problémom v danom prípade je, ako to uviedol aj najvyšší súd to, že
poplatok za poskytnutie úveru patrí medzi náklady úveru, v žiadnom prípade preto nemôže byť poňatý
do samotnej výšky úveru a ak sa tak stalo a ak ako výška úveru je v zmluve uvedená suma 5.000,-eur,
hoci v skutočnosti spotrebiteľ dostáva od veriteľa reálne len 4.950,-eur, potom je v zmluve údaj o výške
úveru uvedený nesprávne, čo samo o sebe má za následok, že jedná sa bez ďalšieho o bezúročný

a bezpoplatkový úver, keďže pre taký záver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.o spotrebiteľských úveroch postačuje absencia aj len jednej zo zákonných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom aj nesprávne alebo zavádzajúce uvedenie niektorej z tých náležitostí,
absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má rovnaké následky ako keby tento
údaj nebol uvedený vôbec.

35. Tu reálne žalovanej na účet poskytnutá bola k využitiu len suma úveru vo výške 4.950,-eur. Uvedená
peňažná suma mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského
úveru.Poplatokzaposkytnutieúveruužzlogikyveciniejeplnenímveriteľadlžníkovi,aleplnenímdlžníka
veriteľovi, preto podľa názoru súdu nemožno ho poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru.

Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, avšak v žiadnom prípade nie do výšky úveru. V dôsledku takého
usporiadania mala žalovaná napr. povinnosť platiť úroky nielen zo skutočne poskytnutého úveru, ale
aj z nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru ( keďže úroky jej žalobca od počiatku počítal zo sumy
5.000,-eur). Podľa názoru súdu tá istá suma nemôže byť súčasťou úveru a zároveň aj súčasťou

nákladov spojených s poskytnutím úveru, resp. inak povedané, náklady spojené s poskytnutím úveru
nie sú úverom poskytnutým spotrebiteľovi. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície výšky
spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak nežobchádzanie zákona. K tomu podporne pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017
sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona.

36. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (5.000,-eur) tak súd nepovažuje
za správny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. e) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

37. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger,

Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok
3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať
v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa Súdneho
dvora do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods.2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť

nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú
administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky
úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet závisí od celkovej výšky úveru (body
86. a 87. rozsudku).

38. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l ) zákona
o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

39. Podľa názoru súdu už na prvý pohľad je zrejmé a logické, že do celkovej výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi
ale majú byť v skutočnosti plnením dlžníka veriteľovi a teda sú nákladmi úveru. Patria teda do odplaty
za úver, preto nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru. Uvedený názor a výklad podľa
názoru súdu potvrdzuje aj § 9 ods.14 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy

podľa ktorého akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
požadovanéalebovyberanéveriteľomalebotreťouosobousapovažujúzaplneniaspotrebiteľaveriteľovi
a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.

40. Krajský súd v Prešove už pred viac ako desiatimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp.

zn.18Co 109/2011 formuloval názor v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej
zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri
poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho
ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy
úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver

na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov.“

41.Ajvtusúdenejvecipritomzožalobcompredloženýchdokladovvyplýva,žežalobcaajpozinkasovaní
sumy 50,-eur za „zostatok istiny v eur“ považoval sumu 5.000,-eur ( viď aj prvý riadok v článku 2.3

Zmluvy ), hoci poskytol žalovanej reálne len sumu 4.950,-eur. Aj do celkovo splatnej sumy – celkovej
čiastky,ktorúmáklientzaplatiťpoňalakoistinusumu5.000,-eurazapočítaldonejktomuešteajpoplatok
za poskytnutie úveru 50,-eur, čiže tú istú sumu dvakrát a účtoval si úrok aj z poplatku za poskytnutie
úveru, teda zo sumy, ktorú žalovanej k využitiu nikdy neposkytol.
42. Náležitosťou zmluvy, ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

úveru je pritom v zmysle § 9 ods.2 písm. h/ zákona aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov,
43. V zmluve je ako celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť uvedená suma 8.848,95 eur. Avšak ani

tento údaj podľa názoru súdu nie je uvedený v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške.
Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce
sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych,
skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvekúdaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho,
že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov, pričom
aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že

aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa.

44. Ako celková čiastka ktorú má klient zaplatiť je v zmluve uvedená suma 8.848,95 eur zodpovedajúca
tomu, že podľa zmluvy žalovaná mala zaplatiť 95 splátok po 91,66 eur ( spolu 8.707,70 eur) a 96-
tu splátku v sume 91,25 eur, čo je v splátkach suma spolu 8.798,95 eur ( 8.707,70 eur + 91,25 eur)

a po pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru 50,-eur ide o sumu 8.848,95 eur. Súčasťou žalobcom
predloženej zmluvy je v článku 2.3 rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky
s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru kde sa nachádza podrobný
rozpis tejto sumy. Z neho vyplýva, že zaplatenie sumy 50,-eur ako poplatku za poskytnutie úveru žalobca
odžalovanejpožadoval2krát,tedarazakosúčasťposkytnutej„výškyúveru“arazako„náklad“úveru,čo
je neprípustné a samo osebe potvrdzuje nesprávne uvedenie zmluvných náležitostí celová výška úveru

a celkovo splatná suma. Podľa uvedeného rozpisu totiž žalovaná mala v splátkach zaplatiť na úrokoch
sumu spolu 3.222,95 eur, na poistnom sumu spolu 576,-eur, na istine sumu spolu 5.000,-eur a na
poplatkoch sumu 50,-eur, spolu sumu 8.848,95 eur. Z uvedeného rozpisu je teda zrejmé, že táto suma
má pozostávať okrem iného z istiny 5.000,-eur a tiež z poplatku za poskytnutie úveru vo výške 50,-eur.
Avšak ako už bolo uvedené, keďže už v samotnej sume 5.000,-eur je započítaný poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 50,-eur, tak potom je zrejmé a nepochybné, že do celkovo splatnej sumy je tento poplatok
započítaný duplicitne, dvakrát, jednak ako súčasť istiny 5.000,-eur a potom ešte raz ako poplatok za
poskytnutie úveru v rámci „poplatkov“. Z článku 3.1 zmluvy na ktorý žalobca poukázal nevyplýva nárok
na dva takéto poplatky, je tam dojednanie len o jednom poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1 %
z výšky čerpaného úveru, z povahy daného úveru vyplýva, že akýkoľvek ďalší taký spracovateľský

poplatok ani nemôže mať opodstatnenie, preto jeho duplicitným započítaním je aj údaj o celkovej čiastke
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa názoru súdu nesprávny.

45. Podľa legálnej definície v § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť sa na účely tohto zákona rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru

a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

46. Je tak podľa názoru súdu zrejmé, že duplicitné započítanie poplatku za poskytnutie úveru jednak do
celkovejvýškyspotrebiteľskéhoúveru(keďžeuvedenábolasuma5.000,-eur,tedaajstýmtopoplatkom)
ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa ( keďže do celkovo splatnej sumy bol poplatok za poskytnutie

úveru 50,-eur započítaný ešte raz) nie je súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch a má za
následok že sa jedná v zmysle § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm. e) a h) ZoSÚ o bezúročný
a bezpoplatkový úver.

XX. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanou ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť
rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom
rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere

neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy ( nesprávne
uvedenie celkovej výšky úveru a celkovo splatnej sumy) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť
rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.

48. Uvedené potvrdzuje aj už spomenutý rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 veci C-377/14
( Radlinger a Radlingerová proti FINWAY, a.s.) ktorý v bode 90 výslovne uvádza, cit“ Ako sa uvádza
v odôvodneniach 31 a 43 smernice 2008/48, informácia spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo
forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca má preto podstatný význam. Na jednej

strane táto informácia prispieva k transparentnosti trhu v rozsahu, v akom spotrebiteľovi umožňuje
porovnať ponuky úverov. Na druhej strane mu umožňuje posúdiť rozsah jeho záväzku (pozri v tomto
zmysle rozsudok zo 4. marca 2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie zo
16. novembra 2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70).49. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských
úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v
nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostalo správne uvedenie

celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou
vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude
považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.

50. Prípady, kedy súčasťou istiny úveru sú aj náklady spojené s poskytnutím úveru judikatúra ( viď napr.

vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. sp.zn.20Co/126/2016) už vo viacerých
prípadoch kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku zdôrazňujúc následne ten aspekt, že výkon práv
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití
nekalej obchodnej praktiky (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

51. Navyše, ak žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanej reálne sumu len 4.950 eur a ročnú
percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by jej poskytol 5.000,-eur, znamená to, že v neprospech
spotrebiteľauviedolRPMNvnižšompercentuálnomvyjadrenínežmal,vdôsledkučohovzmluveuviedol
v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku
úveru, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené, má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a

údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. e) a h) tohto
zákona. Ak údaje ( RPMN, celkové náklady spotrebiteľa ) nie sú v zmluve uvedené zrozumiteľne, určito
a vzájomne si neodporujúc, je to akoby tam neboli uvedené vôbec ( absolútna neplatnosť). Aj zákon
o spotrebiteľských úveroch rozlišuje uvedené prípady, keď v zmysle § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje

jednak neuvedenie RPMN v zmluve vôbec ( kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce v zmluve
uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka v dôsledku čoho sa naň hľadí ako keby tam uvedený nebol vôbec) a zároveň v zmysle d)
zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

XX. Súd vo vzťahu k tomuto svojmu záveru poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.9Co/102/2019 zo dňa 28.05.2020, ktorý sa týka obdobnej úverovej zmluvy inej banky. V ňom
krajský súd okrem iného uviedol, cit. „celková výška úveru je čiastkou, ktorú veriteľ reálne dá dlžníkovi
k dispozícii. Za takúto čiastku nie je možné považovať sumu, ktorú by dlžník mohol vyčerpať, ale bola

započítaná na úhradu akejkoľvek platby, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi. V takom prípade totiž
takáto čiastka (platba pre veriteľa) nie je daná do dispozičnej sféry dlžníka, ale zostáva v dispozičnej
sfére veriteľa... Základným zmyslom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je výpočtom
časovej hodnoty budúcich plnení je možnosť spotrebiteľa porovnať cenu spotrebiteľských úverov
ponúkaných na finančnom trhu. V tomto zmysle je podstatnou informáciou pre rozhodnutie spotrebiteľa

vstúpiť zo záväzkového vzťahu, musí byť preto uvedená správne... Ak žalobca na základe zmluvy
poskytol žalovanému reálne sumu 1.900 eur a ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítal ako by mu
poskytol 2.000 eur, znamená to, že v neprospech spotrebiteľa uviedol RPMN v nižšom percentuálnom
vyjadrení než mal, v dôsledku čoho v zmluve uviedol v neprospech spotrebiteľa nesprávnu, zavádzajúcu
RPMN a nesprávne tým uviedol aj celkovú výšku úveru, pričom táto nesprávnosť, ako už bolo uvedené,

má rovnaké dôsledky ako keby údaj o RPMN a údaj o celkovej výške úveru neboli uvedené vôbec, t.j.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pre
absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) tohto zákona.“

53. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ( napr.

sp.zn.7CoCsp/41/2021, 7CoCsp/37/2023, 2CoCsp/51/2021, 13CoCsp/1/2024 alebo 2CoCsp/14/2022)
alebo rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6CoCsp/11/2021, či 2CoCsp/4/2024 rovnako
potvrdzujúce záver o nesprávne uvedenej výške úveru takýmto spôsobom, ako k tomu došlo aj v tu
prejednávanej veci.54. Aplikácia vyššie uvedených záverov bola premietnutá už aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu SR a to jednak v už spomínanom rozsudku sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022, ako aj

v uznesení sp. zn. 4Cdo/130/2022 zo dňa 24.10.2023 a tiež rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/29/2023 zo
dňa 28.06.2023, ako aj v rozhodnutiach pod sp. zn. 2Cdo/165/2020, sp. zn. 4Cdo/93/2023, sp. zn.
4Cdo/322/2020 a sp. zn. 7Cdo/31/2022, čo je potrebné už považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej
praxe. Vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR priamo riešili situáciu (nielen hypoteticky), že
bolo preukázané poskytnutie sumy úveru na účet a z nej došlo k zinkasovaniu sumy v prospech veriteľa.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, súd je toho názoru, že
Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 28. júna 2023 sp. zn. 4Cdo/29/2023 vyslovil záver, že ( viď body 21
a 22 odôvodnenia ) „Na to, aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť podľa názoru dovolacieho súdu
údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité,

zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach
v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž
nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ
musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je

predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že
akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by
toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške
úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ
na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva

jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne
požičal,akoajto,akúmápovahujehozáväzokzhľadiskanákladovsnímspojených.Zároveňnesprávne
uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež
na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje
predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno

hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z
neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať
nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje

náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti
ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu
dovýškyúveru.22.Vdôsledkunavýšeniacelkovejvýškyúveruonákladnemôžebyťsprávnevypočítaná
ani výška RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej
výšky úveru o náklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj

náklad, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu
zmluvy. Za tohto stavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje
správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu
za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.“

56. Vzhľadom na zistenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru už z dôvodov podľa § 11 ods.1 ZoSÚ
bolo v danom prípade nadbytočné a nehospodárne zaoberať sa skúmaním, či veriteľ pred uzavretím
zmluvy náležite, s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať úver, teda či by tu
neboli aj dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ, nakoľko na výsledku
sporu by to nič nezmenilo. Nebolo to potrebné ani pre posúdenie možnosti úver predčasne zosplatniť,

lebo už titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov podľa § 11 ods.1 ZoSÚ tu žalobca
právo úver predčasne zosplatniť nemal a navyše predčasné zosplatnenie úveru učinené žalobcom tu
podľa názoru súdu ani nespĺňalo náležitosti platného právneho úkonu.

57. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( kedy výška splátky očistenej od úrokov

a poplatkov pri výške úveru 4.950,-eur a 96 dohodnutých mesačných splátkach by bola 51,56 eur) pri
uskutočnených úhradách žalovanej do predčasného zosplatnenia dňa 16.11.2022 vo výške 1.144,92
eur ( čo pokrýva 22 celých mesačných splátok ) teda všetky splátky do apríla 2023 žalobca v tom čase,
ktorý tvrdil ani nemohol úver platne predčasne zosplatniť ( § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka).58. Navyše aj keby úver vôbec nebol bezúročný a bez poplatkov, predčasné zosplatnenie by podľa
názoru súdu neplatné bolo aj z nasledujúcich dôvodov.

59. Zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v čase kedy malo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dôjsť upravoval § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

60. Pokiaľ ide o samotné predčasné zosplatnenie pohľadávky, toto musí spĺňať zákonné znaky,
náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k Občianskemu
zákonníku autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.

Občiansky zákonník I. §1 – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 636 s. z ktorého cit. “Keďže
predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym
úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu
spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka

práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve
titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale
aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na
odôvodnenie jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných
podmienok, plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11,

RWE Vertrieb AG v.Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho
dvora v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v.Technische Werke Schussental
GmbH und Co.KG a Josef Egbinghoff v.Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme
nevyhnutnú analógiu, ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej
splatnosti potvrdzuje aj súdna prax.“

61. Zosplatnenie nemohlo tu byť platným právnym úkonom, lebo upozornenie pred zosplatnením ( zo
dňa 20.10.2022) neobsahovalo tu identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu ( k tomu pozri
aktuálne rozhodnutia NS SR sp.zn.5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023).

62.NakoľkosazasúčasťustálenejjudikatúrypovažujeažnázoropakovanevyjadrenýNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo
dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 65/2018) súd poukazuje na to, že tento v dvoch aktuálnych rozhodnutiach – a to v
uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, ale aj v uznesení sp.zn. 2Cdo/149/2021 potvrdil,

že podmienkou platného predčasného zosplatnenia úveru je „potreba identifikácie splátky, pre ktorú
nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53
ods. 9 OZ“ ( citované z bodu 14.2 odôvodnenia unesenia sp.zn.2Cdo/149/2021).
63. O uvedenom by nemali byť žiadne pochybnosti, nakoľko v už spomínanom uznesení zo dňa
24.01.2024 sp.zn.5Cdo/2/2023 Najvyšší súd v poslednej vete bodu 14.2 odôvodnenia výslovne a jasne

uviedol, že cit“ V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“
64. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/188/2023 Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže
jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie

poškodený.
65. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/197/2022 pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dnína uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.

66. K rovnakému výsledku, teda že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už
v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh viedli aj
závery pracovného stretnutia občianskoprávneho kolégia KS v Prešove a sudcov súdov v jeho obvode
zo dňa 29.04.2024 za účasti predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.

67. V tu súdenej veci oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru označené ako výzva na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 16.11.2022 neobsahovalo identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, uvádzalo len celkovú dlžnú sumu 4.956,86
eur a jej členenie ( dokonca vôbec nespomínalo ako dôvod zosplatnenia omeškanie, len sa neurčito a
všeobecne odvolávalo na bližšie nešpecifikované „podstatným spôsobom porušené ustanovenia zmluvy

o úvere a obchodných podmienok“) a takisto upozornenie zo dňa 20.10.2022 obsahovalo len uvedenie
bankou evidovanej dlžnej sumy ( tu 387,64 eur) bez akejkoľvek jej bližšej špecifikácie, ktoré konkrétne
splátky sú nezaplatené, s ktorými konkrétne má byť žalovaná v omeškaní. Ak by stačilo urobiť vyhlásenie
predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru oznámením tejto vety s poukazom na nejaké porušenie ( ktoré
si spotrebiteľ má len sám odvodiť štúdiom ďalších dokumentov) bez konkrétneho uvedenia, ktorá splátka

je tou splátkou, s ktorou spotrebiteľ podľa dodávateľa je viac ako 3 mesiace v omeškaní a pre ktorú sa
právo zosplatnenia úveru využíva, potom by to bol sám spotrebiteľ a v prípade súdneho sporu až súd,
ktorý by mal ex offo vykonať audit stavu skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a
vyhľadávať dôvod oprávnenosti tohto úkonu, pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri
vykonaní tohto úkonu ani nepomyslel, čo je neprípustné. Súd preto už z uvedených dôvodov oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a jemu predchádzajúce upozornenie považuje za absolútne neplatný
právny úkon.

XX. Znamená to, že žalobca má nárok len na nezaplatené splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu.
Prvá splátka bola podľa zmluvy splatná dňa 20.07.2021, splatnosť splátok bola dohodnutá k 20.dňu v

mesiaci. Ku dňu rozhodnutia súdu tak bolo splatných 39 splátok, čo predstavuje sumu 2.010,84 eur ( 39
x 51,56 eur). Súd vychádzal totiž z jednej splátky vo výške 51,56 eur očistenej od úrokov a poplatkov
(4.950 eur : 96 splátok). Uvedený postup už pre žalobcu nemôže byť prekvapivý, keďže súd sa ním
nijako neodchyľuje od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti ( viď spor žalobcu vedený tu pod spisovou
značkou SK-4Csp/28/2022, kde daný postup súdu bol na odvolanie žalobcu podrobený odvolaciemu

prieskumu a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.zn.12CoCsp/37/2023 potvrdený). Žalovaná do
dňa vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods.1 Civilného sporového poriadku) zaplatila celkovo 1.224,92 eur,
preto jej splatný dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 785,92 eur (2.010,84 eur – 1,224,92 eur). Súd preto
vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Znamená to, že žalovaná by
mala pokračovať v splácaní úveru po 51,56 eur mesačne až do dohodnutej doby konečnej splatnosti

(20.06.2029).

69. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej, že ak žalobca svoj nárok založil na tvrdeniach o predčasne
zosplatnenom úvere a nároku z toho vyplývajúceho pričom neuviedol alternatívne žiadny iný návrh alebo
tvrdenia, že súd by mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V zmysle zásady iura novit curia ( súd pozná

právo) žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, nebolo preto povinnosťou žalobcu
právny dôvod vzniku záväzku žalovanej správne právne pomenovať. Bolo však jeho povinnosťou
ho preukázať, a to sa v prisúdenom rozsahu stalo, keďže nárok na splatné splátky očistené od
úrokov a poplatkov je nepochybný, daný. Základná zásada je, že čo sa poskytlo, musí sa vrátiť.
Odporovalo by zásade elementárnej spravodlivosti ako aj zásadám rovnosti, vigilantibus iura, neminem

laedere a pod., ak by súd za daných okolností nepriznal ani len splatné splátky istiny, išlo by o
neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani
len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý by sa tak neoprávnene
obohacoval na jeho úkor za asistencie súdov.

70. Súd tu poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6CoCsp/1/2024 zo dňa
07.05.2024, kde ten jasne uviedol, že „Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie
pochybil, keď pri posúdení právneho úkonu zosplatnenia úveru ako neplatného, s odkazom na zásadu
kontradiktórnosti dospel k záveru o právnej neopodstatnenosti celého uplatňovaného nároku ako celku.Napriek tomu, že zosplatnenie úveru je neplatné (viď vyššie), žalobcovi nezanikol nárok na zaplatenie
dlžných splátok úveru vyplývajúcich z predmetného úverového vzťahu ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie (§ 217 ods. 1 CSP). Ak preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu,

že pohľadávka z úveru sa nestala zročnou (ani len sčasti), je jeho rozhodnutie založené na nesprávnom
právnom názore“.

71. Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/42/2023 podľa ktorého
v prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a

bez poplatkov a zároveň, že žalobca neplatne zosplatnil úver, mal žalobcovi priznať nepremlčané
(§ 54a Občianskeho zákonníka) a splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku majúc na pamäti
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie tak neučinil, rozhodnutie
zaťažil nedostatkami spojenými s nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym
posúdením veci.

72. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobu za dôvodnú mal čo do zaplatenia istiny vo výške 785,92 eur
predstavujúcej nezaplatené zročné a nepremlčané splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku po zohľadnení
úhrad žalovanej.

73. Čo do požadovaných poplatkov vo výške 36,-eur, ktoré podľa žalobcu predstavujú reálne náklady

spojené s vymáhaním úveru za zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej súd žalobu ako
nedôvodnúzamietol.Súdužuviedol,žezosplatnenieúveruanijemupredchádzajúceupozornenieneboli
po práve, žalovaná v tom čase ani nebola v omeškaní a tak sú nedôvodné akékoľvek náklady spojené
s výzvami, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatné. Vynaloženie reálnych výdavkov v danej výške
navyše nebolo preukázané, keď v listine aktuálny stav úveru predloženej žalobcom spomínajú sa len

akési poplatky za dané výzvy vo výške 18,-eur, nie 36,-eur, ako tvrdil žalobca, pričom ani sumu 18,-eur
z už uvedených dôvodov priznať nemožno.

74. Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného poistného vo výške 18,-eur, nakoľko úver žalobcu
je bezúročný a bez poplatkov a tak ani tento poplatok žalobcovi nebolo možné priznať, a nebolo naň

ani možné započítavať už uskutočnené úrady žalovanej, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa názoru súdu zrejmé, že
ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť
nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za
omeškanie s ich vrátením. Na priznanie poistného musela by byť preukázaná možnosť spotrebiteľa

odmietnuť ponúkané doplnkové služby a odmietnuť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver aby
bolo vylúčené, že vopred naformulované doplnkové služby sú jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o
úvere. Ustanovenia o poistení sú v zmluve o úvere aj v žiadosti oň predformulované. Žalobca nepredložil
súdu žiadnu samostatnú poistnú zmluvu uzavretú so žalovanou, z ktorej by bolo možné vyvodiť platné
a od úveru nezávislé dojednanie o povinnosti žalovanej platiť poistné, preto poistné vyvodzované z jeho

dojednania len v zmluve o spotrebiteľskom úvere priznať pre sankciu bezpoplatkovosti úveru nemožno
( podporne viď rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10Csp/147/2018 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoCsp/14/2020). Pre bezúročnosť úveru nemožno
žalobcovi priznať ani ním žiadané úroky a kapitalizované úroky z omeškania, nakoľko s plnením
neexistujúceho záväzku sa žalovaná do omeškania dostať nemohla a výpočet kapitalizovaných úrokov

z omeškania vo výške 133,82 eur vychádzajúci z predpokladu platného zosplatnenia úveru tu neobstojí.

75. Žalobca ale má nárok na úroky z omeškania z prisúdenej istiny podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

76. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

77. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku .úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.78. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

79. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

80. Žalobca uplatnil úroky z omeškania z celej zosplatnenej sumy a nie z jednotlivých omeškaných
splátok. Žalovaná však k tomuto dňu (teda k 17.11.2022 od ktorého žiadal kapitalizované úroky
z omeškania ale ani ku dňu 15.04.2023 od ktorého žiadal pokračujúce úroky z omeškania) vzhľadom
na vyššie uvedené závery ešte nebola v omeškaní so splátkami vo výške 4.652,95 eur, čo je suma
z ktorej žalobca uplatnil úroky z omeškania. Súd preto priznal úroky z omeškania z celej prisúdenej

istiny až odo dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky. Priznanie sankčných úrokov
z jednotlivých splátok po 15.04.2023 by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216
ods. 2 CSP. Celkovo posúdenie omeškania žalovanej a výpočet uplatneného úroku z omeškania tak
boli zjavne nesprávne z dôvodu, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver. Preto súd priznal
úrok z omeškania zo sumy 785,92 eur od 21.09.2024 do zaplatenia. Súdu je zo skôr vedeného konania

žalobcu u neho pod sp.zn.SK-4Csp/28/2022 známe nesúhlasné stanovisko žalobcu s takým prisúdením
úroku z omeškania, preto súd poukazuje na to, že uvedený záver bol rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn.12CoCsp/37/2023 potvrdený, čo žalobcovi musí byť známe. Súd podporne poukazuje
napr. aj na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10Csp/80/2019 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.10CoCsp/19/2020.

81. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej
žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil
žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 40,-eur mesačne.
Nižšiu splátku nebolo možné povoliť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva

v podobe úrokov z omeškania nižšia výška splátky nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa
v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Vo vzťahu
k výške splátky uvedenej v úverovej zmluve súd uvádza, že tá zahŕňala aj úroky a poplatky na ktoré
vinou veriteľa nárok nevznikol, preto nemôže tu byť smerodatná pre posúdenie primeranosti výšky
splátky povolenej žalovanej na splácanie bezúročného a bezpoplatkového úveru súdom. Nemožno

opomenúť, že popri splátkach na túto, už splatnú sumu dlhu žalovanej naďalej trvá jej povinnosť splácať
ešte nesplatné mesačné splátky bezúročného a bezpoplatkového úveru. Súd má za to, že vzhľadom
na výšku prisúdenej sumy a súdom zistené pomery žalovanej ako vyplývajú z odpovede na lustráciu
žalovanej v registri obyvateľov SR ( § 295 CSP), z ktorého vyplýva, že je slobodnou matkou maloletého
dieťaťa a z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 22.04.2024, kde sa uvádza, že žiadateľka je

v stave materiálnej núdze, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy splátkou, ktorá zodpovedá zásade
spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka
vo výške 40,-eur mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 40,-eur mesačne,
keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného dlhu

a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv
tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch
a právach, ako i žalovanej a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( článok 6 odsek
2 základných princípov CSP).

82. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP a náhradu
trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému
nároku výsledok konania je taký, že čo do zaplatenia sumy 785,92 eur a úroku z omeškania 7 % ročne
z tejto sumy od 21.09.2024 úspech mal žalobca, vo zvyšku kde žaloba bola zamietnutá úspech mala
žalovaná. Teda tak žalobca ako i žalovaná boli v časti úspešní, v časti neúspešní.

83. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok
aúrokzomeškania(vtejtosúvislostiviďnapr.RozsudokNajvyššiehosúduSRz27.4.2004sp.zn.1MCdo1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech

žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

84. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

85. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 ( už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán

podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

86. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať
za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež
rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.

87. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej
žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho
zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu
nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada

(a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do
zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku.
Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých
dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že
v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel

Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú
upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký
jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov
a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu
žalovanejistinysvedomím,žeichprípadnénepriznanienebudemaťžiadenodrazvrozhodnutíotrovách

konania.

88. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 4.652,95 eur, a vychádzajúc
z výšky žalobcom žiadaných úrokov a úrokov z omeškania kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku
( úroky 2.512,08 eur + úroky z omeškania 133,82 eur a ku dňu vyhlásenia rozsudku 491,68 eur ) čo

po pripočítaní nákladov na vymáhanie vo výške 36,-eur a poistného 18,-eur činí spolu žiadanú sumu
7.844,53 eur je pri prisúdenej istine 785,92 eur a prisúdenom úroku z omeškania ( ku dňu vyhlásenia
rozsudku vo výške 3,91 eur), čo činí spolu sumu 789,83 eur pomer úspechu a neúspechu 10,07 % ku
89,93 %.

89. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 10,07 % od úspechu žalovanej v rozsahu 89,93 % vznikol
vo veci úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,86 %.

90. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom

výroku rozsudku rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
79,86 %.91. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.