Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203862
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624203862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, E., zastúpená: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, AK ul. Hlavné
námestie č. 80, Kežmarok, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uhradenie náhrady za užívanie spoločnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B., H. G., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného
F. G., H. G., nar. XX.XX.XXXX, k rodinnému domu súpisné číslo XX postaveného na pozemku KN-C
parcele č. 101 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 770 m2 , a k pozemkom KN-C parcele č. 99 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 , KN-C parcele č. 100 - záhrada o výmere 1288 m2 ,

KN-C parcele č. 101 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 770 m2 a KN-C parcele č. 115 - záhrada
o výmere 617 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XX, pre obec a katastrálne územie C., okres C., na
katastrálnom odbore I. J. K. C..

II. Rodinný dom súpisné číslo XX postavený na pozemku KN-C parcele č. 101 - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 770 m2 a pozemky KN-C parcelu č. 99 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
124 m2 , KN-C parcelu č. 100 - záhrada o výmere 1288 m2 , KN-C parcelu. č. 101 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 770 m2 a KN-C parcelu č. 115 - záhrada o výmere 617 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XX, pre obec a katastrálne územie C., okres C., súd prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovaného F. G., H. G., nar. XX.XX.XXXX.

III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalobkyni sumu vo výške 77977,50 Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 7200,- Eur z titulu náhrady za neužívanie

spoločných nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 05.08.2024 domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

č. XX katastrálneho územia C.. Navrhla, aby nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a aby žalovanému bola uložená povinnosť vyplatiť jej
vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 77977,50 Eur. Zároveň navrhlažalovaného zaviazať zaplatiť jej náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu vo výške 7200,- Eur.

2. V žalobe uviedla, že strany sporu predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového
spoluvlastníctva darovaním v roku 2001, každý v podiele 1/2. Odvtedy výhradne a bez akejkoľvek
dohody so žalobkyňou užíva nehnuteľností žalovaný. Na užívanie spoločných nehnuteľností nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaný nikdy nemal a nemá žiaden právny titul. Žalobkyňa nechce
naďalej zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve a predžalobnou výzvou zo dňa 19.12.2023 žiadala

žalovaného o zrušenie a vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva a uhradenie predmetnej náhrady.
Na výzvu reagoval žalovaný odpoveďou zo dňa 16.01.2024, v ktorej uviedol, že si nechal vypracovať
znalecký posudok k spoločným nehnuteľnostiam, pretože nesúhlasil so sumou, ktorá bola uvedená
v predžalobnej výzve. K spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemal žalovaný žiadne
výhrady. Žalobkyňa spoločné nehnuteľnosti nijako dlhodobo nevyužíva a ani neplánuje v budúcnosti
nijako užívať. V rodinnom dome má žalovaný trvalý pobyt. Žalovaný ju po vyše šiestich mesiacoch od

jeho odpovede nijakým spôsobom nekontaktoval. Nakoľko žalovaný od nadobudnutia spoluvlastníctva
k spoločným nehnuteľnostiam užíval predmetné spoločné nehnuteľnosti výlučne sám, bez akejkoľvek
dohody so žalobkyňou, domáha sa náhrady vo forme peňažného plnenia za to, že neužívala spoločnú
nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 05.08.2021 do 05.08.2024.

3. Žalovanému bola žaloba a listinné dôkazy predložené žalobkyňou spolu so žalobou doručené dňa
19.09.2024. Žalovaný bol uznesením sp. zn. 9C/64/2024-21 zo dňa 12.09.2024 vyzvaný, aby sa v lehote
15 dní písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny,naktorésaodvoláva,označildôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Žalovanýsavsúdomurčenej
lehote nevyjadril, neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany a nepredložil žiadne dôkazy.

4. Pred prvým pojednávaním vo veci, súd nariadil na deň 19.11.2024 predbežné prejednanie sporu,
ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a žalovaný. Pred otvorením predbežného prejednania
sporu bolo súdu oznámené, že dňa 15.11.2024 sa uskutočnilo stretnutie právneho zástupcu žalobkyne
a žalovaného, ktorý si dal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností.

Vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného, ale aj vzhľadom na neprítomnosť
žalobkyne na predbežnom prejednaní sporu, súd toto odročil na pojednávanie vo veci samej.

5. Pojednávaniavovecikonanomdňa16.01.2025sazúčastnillenprávnyzástupcažalobkyne.Žalovaný
sa na pojednávanie nedostavil, hoci termín pojednávania vzal na vedomie dňa 19.11.2024. Pred

pojednávaním doručil súdu Odpis potvrdenia o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti od 14.01.2025
a predpokladaným skončením 20.01.2025, s určenými vychádzkami od 10.00 do 12.00 a od 14.00
do 16.00 hod.. Žalovaný okrem uvedeného odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
nepredložil súdu návrh resp. žiadosť o odročenie predmetného pojednávania. Súd preto poukazujúc
na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného. Súd

tiež poukazuje na to, že pojednávanie vo veci, ktoré sa začalo o 10.00 hod. bolo ukončené o 10.30
hod., kedy sa aj napriek vzdialenosti bydliska žalovaného od sídla tunajšieho súdu, vzhľadom na čas
povolených vychádzok, žalovaný mohol dostaviť na pojednávanie resp. mohol požiadať o posunutie
začiatku pojednávania, alebo jeho odročenie, k čomu však nedošlo.

6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XX
katastrálne územie C., Predžalobnou výzvou zo dňa 19.12.2023, odpoveďou žalovaného na výzvu zo
dňa 16.01.2024, Vyjadrením k trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 18.12.2023 a zistil nasledovné:

7. Predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie

C. a to
- pozemok parcela registra „C“ č. 99, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2,
- pozemok parcela registra „C“ č. 100, záhrada o výmere 1288 m2,
- pozemok parcela registra „C“ č. 101, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 770 m2,
- pozemok parcela registra „C“ č. 115, záhrada o výmere 617 m2,

- stavba rodinného domu L. D. XX na parcele registra „C“ č. 101.

8. Podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX
katastrálne územie C. pod B1 je žalovaný s podielom 1/2 a pod B2 žalobkyňa s podielom 1/2. Obajanadobudli spoluvlastnícke podiely nehnuteľnosti titulom Darovacej zmluvy, žalovaný pod K.XXX/XX-XX/
XX a žalobkyňa pod K.XX/XX-X/XX.

9. Predžalobnou výzvou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uhradenie náhrady
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu zo dňa 19.12.2023, žalobkyňa
požiadala žalovaného o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, aby
nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalobkyni by uhradil na vyrovnanie
podielu sumu zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2, a to vo výške 77 977,50

Eur. Zároveň z dôvodu, že nemohla užívať predmetné nehnuteľnosti, žiadala o uhradenie náhrady
za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to vo výške 7 200,- Eur.
V podaní, pokiaľ sa týka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, ako aj výšky náhrady za neužívanie
spoluvlastníckeho podielu, poukázala na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie Inori, s.r.o., so sídlom
Krátka 1074/14, Poprad.

10. Žalovaný listom zo dňa 16.01.2024 žalovanej oznámil, že na základe jej predžalobnej výzvy
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si nechal vypracovať znalecký posudok
k predmetnému domu a priľahlým pozemkom, pretože nesúhlasí so sumou, ktorú uviedla s tým, že po
obdržaní znaleckého posudku sa jej ozve.

11. Žalobkyňa predložila so žalobou Vyjadrenie k trhovej cene rodinného domu a pozemkov zapísaných
na liste vlastníctva č. XX v obci C., katastrálne územie C., okres Levoča a vyjadrenie nájmu predmetných
nehnuteľností zo dňa 18.12.2023, vyhotovené spoločnosťou Inori, s.r.o., so sídlom Krátka 1074/14,
Poprad (franšizista spoločnosti RE/MAX Slovakia). Podľa tohto Vyjadrenia cena pozemkov – parcelné č.
99, 100, 101 a 115 spolu vo výmere 2799 Eur je spolu 125 955,- Eur a cena rodinného domu súpisné č.

XX je od 30 000,- Eur do 50 000,- Eur. Realitná kancelária ďalej vo Vyjadrení uviedla, že hodnota nájmu
za predmetné nehnuteľnosti v danej lokalite sa počas posledných troch rokov pohybovala na hodnote
od 400,- Eur za mesiac až do 450,- Eur mesačne.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

14. Podľa§137ods.1Občianskehozákonníka,podielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

16. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

18. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území C.. Žalobkyňa, ako aj
žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch 1/2, ktoré obaja nadobudli darovaním v roku 2001
a 2002.

19. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto právo vyplýva zo zásady,že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie podielového

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom. Súd takto môže postupovať len vtedy, ak k zrušeniu
podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci a zároveň,
ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
zamietne žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zákon nedefinuje a to ani demonštratívne,
niektoré takéto prípady resp. situácie boli ustálené praxou. Takými dôvodmi môže byť napríklad

vysoký vek alebo zdravotný stav spoluvlastníkov, ale aj ich rodinných príslušníkov, skutočnosť, že o
nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by sa mali z nej vysťahovať, a pod.

20. V danom prípade súd nemal dôvod zaoberať sa otázkou, či sú tu dané dôvody hodné osobitného
zreteľa na zamietnutie žaloby alebo nie a to z dôvodu, že so zrušením podielového spoluvlastníctva
súhlasili obe strany sporu. Pokiaľ sa aj žalovaný k podanej žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa

pojednávania vo veci, z jeho písomnej odpovede adresovanej žalobkyni na jej predžalobnú výzvu,
ale aj jeho vyjadrenia pred predbežným prejednaním sporu je zrejme, že nemá záujem na zachovaní
podielového spoluvlastníctva a má záujem stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľností a vyplatiť
žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel. Uvedené logicky vyplýva z vyjadrenia žalovaného o tom,
že si nechal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností. Súd

preto konštatuje, že ani jeden zo súčasných podielových spoluvlastníkov nemá záujem zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve s druhým podielovým spoluvlastníkom. Vzhľadom k tomu súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

21. Privyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdvychádzazustanovenia§142ods.1Občianskeho

zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre
súd záväzné. Súd teda nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže o vyporiadaní
rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd povinný postupovať
podľa zákonom ustanoveného poradia a teda musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých
spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v nasledujúcom poradí:

- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu
- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a uzavreli
zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo

ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. K dohode strán sporu o vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva však nedošlo.

22. V prvom rade teda súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových
strán reálnou deľbou veci. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia podielového spoluvlastníctva

je, že ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené a teda,
že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré môžu ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, na
ktorý sú určené. Jedným z kritérií rozdelenia veci je tvar, celková plocha resp. veľkosť nehnuteľnosti.
Nejdevšakojedinéaaniurčujúcekritériumrozdeleniaveci.Pritomtospôsobevyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva súd musí prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a to napr. na zabezpečenie prístupu

k rozdeleným nehnuteľnostiam, účelné užívanie jednotlivých rozdelených nehnuteľností, ale aj ochotu
jednotlivých podielových spoluvlastníkov stať sa vlastníkom časti rozdelenej nehnuteľnosti a túto užívať.
Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy teda tam, kde predmet spoluvlastníctva je nie len fakticky,
ale aj funkčne deliteľný.

23. Záver o reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti z technického hľadiska predpokladá spravidla znalecké
dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu. Pokiaľ by aj technicky
bolo možné na základe záverov znaleckého dokazovania rozdelenie nehnuteľnosti, uvedené ešte
neznamená, že vždy súd pristúpi k reálnej deľbe. Z vyššie uvedených skutočností totiž vyplýva, že pri
posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska, ale

je potrebné prihliadnuť aj k iným okolnostiam. Aj z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníkatotižvyplýva,žepredpokladomrozdeleniavecije,žerozdelenievecijedobremožné. Jepreto
potrebné skúmať aj účelné využitie veci, potrebu bývania spoluvlastníkov, kto nehnuteľnosť udržiaval,
kto je schopný sa o ňu naďalej starať a pod..24. Žalobkyňa nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania od doby kedy nadobudla k ním
spoluvlastníctve právo, neužíva a do budúcna ani nemá záujem tieto užívať. Predmetné nehnuteľnosti

užíva od uvedenej doby žalovaný, ktorý tu má aj trvalé bydlisko a teda využíva nehnuteľnosti na bývanie.
Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že aj starostlivosť o tieto nehnuteľnosti a ich údržbu minimálne od
roku 2001 zabezpečuje len žalovaný. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, preto
súd vychádzal aj z uvedených skutočností, teda prihliadol k tomu, že žalobkyňa nemá do budúcna
vôľu predmetné nehnuteľnosti užívať, svoju bytovú otázku má vyriešenú a že žalovaný nehnuteľnosti

dlhodobo užíva na bývanie, nehnuteľnosti udržiava, stará sa o ne. Z tohto dôvodu súd už neposudzoval
možnosť reálnej deľby nehnuteľnosti z technického hľadiska a konštatuje, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvastránsporukpredmetnejparceleprvýmspôsobomvyporiadaniat.j.jejrozdelenímpodľa
výšky spoluvlastníckych podielov neprichádza do úvahy.

25. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú

náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
týmto spôsobom súd prihliada na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov,
správanie sa podielových spoluvlastníkov navzájom, ale zohľadňuje aj ďalšie skutočnosti zistené v
konaní. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je, že
s uvedeným spôsobom vyporiadania spoluvlastník resp. spoluvlastníci súhlasia. Nemožno totiž prikázať

vec niekomu, kto o to nežiada a nemá o vec záujem.

26. V danom prípade žalobkyňa neprejavila záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
žalovaného. Naopak žalovaný vôľu stať sa výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností prejavil
tým, že prejavil vôľu vyplatiť žalobkyni hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu keď sám si dal vypracovať

znalecký posudok za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti. Z dokazovania je tiež nepochybné, že
žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť neužíva, užíva ju dlhodobo práve žalovaný. Z hľadiska posúdenia
účelnosti využitia nehnuteľnosti preto je zrejme, že predmetné nehnuteľnosti je účelné prikázať do
výlučného vlastníctva žalovaného.

27. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území C. tak, že tieto v celosti
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

28. Prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je nevyhnutne spojené

s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Primeranou
náhradou je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, za ktorú by bolo možné predať daný spoluvlastnícky
podiel, pričom však treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci, ktorá je predmetom tohto konania
a to v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

29. V podanej žalobe žalobkyňa vychádzala z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností určenej vo
vyjadrení realitnej kancelárie. Žalovaný s touto hodnotou nesúhlasil, čo je zrejme z jeho vyjadrenia, že
si dal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností. Znalecký posudok
si pritom žalovaný mal dal vyhotoviť už v mesiaci január 2024, čo vyplýva z jeho podania zo dňa
16.01.2024. Napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícií znalecký posudok, tento súdu nepredložil ako

dôkaz v tomto konaní, ani neuviedol všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa tohto znaleckého posudku.

30. V sporovom konaní platí prejednávacia zásada, ktorá znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti
a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou sporových strán. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
zaťažuje každú zo sporových strán bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazné bremeno ako

inštitút procesného práva postihuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov.

31. Právo predkladať dôkazy, podľa platnej zákonnej úpravy, patrí výlučne stranám sporu a súd
rozhoduje len o tom, ktoré zo stranami sporu navrhnutých dôkazov vykoná. Výnimočne môže súd, avšak
len v zákonom predpokladaných prípadoch vykonať dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla (§ 185 ods.2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku). Vykonanie dôkazu pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti nie
je dôkazom, ktorý súd môže vykonať bez návrhu strán sporu. V prípade, že niektorá zo strán sporu
nesúhlasí s hodnotou nehnuteľností tvrdenou jednou zo strán, je vecou druhej strany sporu, aby navrhla

vo veci vykonanie dokazovania a to napr. znalecké dokazovanie resp. aby sama predložila ako listinný
dôkaz znalecký posudok týkajúci sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

32. Poukazujúc na uvedené a to, že žalovaný v konaní netvrdil konkrétnu hodnotu vyporiadavaných
nehnuteľností, ani nenavrhol resp. nepredložil dôkaz o ich inej hodnote než vyplýva z vyjadrenia

realitnej kancelárie predloženej žalobkyňou, súd pokiaľ ide o výšku primeranej peňažnej náhrady za
spoluvlastnícky podiel vychádzal z vyjadrenia realitnej kancelárie ako listinného dôkazu predloženého
žalobkyňou. Súd tak uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalovanej primeranú peňažnú náhradu za
jej spoluvlastnícky podiel vo výške 77 977,50 Eur (155 955,- Eur – najnižšia hodnota podľa realitnej
kancelárie delene dvoma).

33. Žalobkyňa sa okrem zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáhala podanou
žalobou voči žalovanému zaplatenia sumy 7 200,- Eur titulom náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho
podielu nehnuteľností žalovaným.

34. Z vykonania dokazovania je nepochybné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

predmetných nehnuteľností obaja s podielom 1/2. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že žalovaný
dlhodobo, bez ich predchádzajúcej dohody užíva spoločnú nehnuteľnosť výlučne sám. Tieto tvrdenia
žalobkyne žalovaný v priebehu konania nepoprel, neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia
žalobkyne. Uvedené skutočnosti súd preto poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku považoval za nesporné.

35. Následkom užívania spoluvlastníckeho podielu jedného zo spoluvlastníkov ďalším, dochádza na
stranespoluvlastníkakužívaniucudzejhodnoty,čímvznikábezdôvodnéobohatenie.Niejerozhodujúce,
či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (s výnimkou prípadu, ak by súčasťou dohody bola
dohoda o bezodplatnom užívaní celej veci druhým spoluvlastníkom), alebo z rozhodnutia väčšinového

spoluvlastníka, alebo či ide len o faktický stav. Pre vznik tohto nároku voči druhému spoluvlastníkovi nie
je z právneho hľadiska významný dôvod, prečo tento spoluvlastník podiel na neho pripadajúci vôbec
neužíva. Uvedený nárok by nevznikol len vtedy, ak by žalovaný užíval vec v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel.

36. Tvrdenie žalobkyne o užívaní predmetných nehnuteľností žalovaný nepoprel, preto ich súd
považoval za nesporné. Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel s tým, že výška náhrady priznanej
žalobkyni predstavuje výšku polovice nájomného podľa vyjadrenia realitnej kancelárie predloženého
žalobkyňou t.j. sumu 200,- Eur mesačne za 36 mesiacov, t.j. spolu 7 200,- Eur.

37. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok
je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

38. Poukazujúc na celkovú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, bola v tomto prípade
na plnenie žalovanému určená dlhšia lehota než trojdňová lehota a to lehota 60 dní.

39. Na záver súd zdôrazňuje, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu
strany sporu, ktorá má v danom prípade za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti skutkových
tvrdení žalobkyne. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto konaní vôbec nepoprel tým, že sa
k žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam nevyjadril. Žalovaný poprel jedine tvrdenie žalobkyne o hodnote

predmetných nehnuteľností, avšak neúčinne, keďže neuviedol v tomto smere žiadane vlastné tvrdenie
a ani nenavrhol resp. ani nepredložil žiadne dokazovanie v tomto smere.

40. Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, pasivita žalovaného v konaní
nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať

akýkoľvekuplatnenýnárok.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovaťprávneúčinkyzozanedbaniaprocesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.41. V danej veci má súd za to, že žalobkyňa splnila svoju povinnosť tvrdenia a v konaní uviedla skutkové
tvrdenia, na základe ktorých si žalobou uplatnila svoj nárok, preto pri rozhodovaní vychádzal z vyššie
popísaných skutočností. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný bol súdom poučený o jeho procesných

právach a povinnostiach, vrátane aj práva dať sa v tomto konaní zastúpiť, pričom poučenie mu bolo
doručené už s podanou žalobou.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, a teda v konaní bola úspešná v celom rozsahu žalobkyňa. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody
pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku, pre ktoré by žalobkyni celkom alebo čiastočne
náhradu trov konania nepriznal. Naopak žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na
zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva a úhradu náhrady za neužívanie spoločnej

nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to tým istým spôsobom a v tom istom
rozsahu ako v podanej žalobe. Žalovaný napriek jeho odpovedi zo 16.01.2024 ostal následne nečinný,
pričom žaloba bola podaná žalobkyňou až 05.08.2024. Aj následne ostal žalovaný nečinný a až pred
nariadeným predbežným prejednaním sporu oslovil právneho zástupcu za účelom možnej dohody so
žalobkyňou. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.