Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204803
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120204803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ 1a: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. A. XX a 1b: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. F., právni nástupcovia
žalovaného v 1. rade C. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v D., E. XX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej v 2.
rade C. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. F., zastúpenej: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo

námestie 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 7.184,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 2. augusta 2022 č.k. 15Csp/68/2020-167 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 3. januára 2024 č.k. 15Csp/68/2020-266

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade a o
trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade.

II. Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade a o trovách

konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a konanie v tejto časti zastavuje.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

IV. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v znení
opravného uznesenia uložil žalovanému v 1. rade C. A. B., nar. X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade C. C.

B., nar. XX.X.XXXX povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.184,32 eur s úrokom
za úver vo výške 6,69 % ročne zo sumy 6.731,98 eur od 22.4.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 7.184,32 eur od 22.4.2017 do zaplatenia (výrok I.), žalobcovi priznal voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaných zaplatenia istiny 7.184,32 eur s
príslušenstvom titulom dlhu zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2781772204 a stavebnom úvere

č. 2781772503 zo dňa 3.12.2009 (ďalej „úverová zmluva“). Žalobca zároveň v žalobe špecifikoval, že ku
dňuvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru,žalobcazaúčtovalnasporenúsumuvovýške668,02eurso
sumou poskytnutého medziúveru vo výške 7.400 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje
po započítaní sumu 6.731,98 eur (7.400 - 668,02 = 6.731,98). Dlžná suma 7.184,32 eur tak predstavujedlh žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pozostávajúci z istiny 6.731,98 eur, z
nezaplatených úrokov za úver vo výške 6,69 % p. a. do dňa 21.4.2017, t.j. vo výške 452,34 eur (6.731,98
+ 452,34 = 7.184,32) s tým, že žalobca si neuplatnil sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 683 eur, pretože uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej
sumy k 21.4.2017 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.4.2017 (7.867,32
- 683 = 7.184,32).

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu

o mimoriadnom medziúvere č. 2781772204 a stavebnom úvere č. 2781772503 zo dňa 3.12.2009,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. rade a v 2. rade medziúver vo výške 7.400 eur,
listom zo dňa 14.3.2017 vyzval žalobca žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžných splátok úveru
vo výške 454,16 eur najneskôr do dňa 31.3.2017, pričom žalovaných žalobca súčasne upozornil, že
v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, ako
i z článku VI. (Omeškanie splácania), bod 2. a 3. úverovej zmluvy, článku VII. (Odstúpenie od Zmluvy)

úverovej zmluvy, článku XIX. bod 2. písm. a) a bod 3. písm. b) (Porušenie zmluvných podmienok a
okamžitá splatnosť) Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení. Zistil tiež, že listom zo
dňa 21.4.2017 žalobca žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že ku dňu 21.4.2017 vyhlasuje mimoriadnu
splatnosť úveru, na základe čoho žalobca žiadal žalovaných vrátiť celú dlžnú sumu 7.867,32 eur. Z
výpisu z účtu stavebného sporenia č. 2781772503 súd zistil, že k 21.4.2017 bola preúčtovaná nasporená

suma vo výške 668,02 eur. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru č. 2781772204 vyplýva, že dlžná
suma ku dňu 21.4.2017 (mimoriadnej splatnosti úveru) bola vo výške 7.184,32 eur, z toho istina činila
6.731,98 eur a nezaplatené úroky za úver sumu 452,34 eur.

4. Vec právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 506 zákona č. 513/1991 Z. z.

Obchodnýzákonník,(vzneníplatnomdo30.11.2009).Súddospelkzáveru,žeideospotrebiteľskývzťah
medzi bankovým subjektom a spotrebiteľom - fyzickou osobou zo zmluvy, ktorá je v zmysle Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Záväzkovo - právny vzťah medzi stranami sporu preto posúdil aj
podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 prvá veta, § 54 ods. 2, § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka. Majúc za nesporné, že žalobca potom, ako z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade nedodržali

dohodnuté podmienky úverovej zmluvy a nezaplatili dlžné splátky, žalobca listom zo dňa 14.3.2017
vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlžných splátok vo výške 454,16 eur, a to najneskôr do
dňa 31.3.2017, pričom žalovaných súčasne upozornil, že žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru
v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, ako i že žalobca následne listom zo dňa 21.4.2017
žalovanýmv1.a2.radeoznámil,žekudňu21.4.2017vyhlasujemimoriadnusplatnosťúveru,nazáklade

čoho žiadal žalovaných vrátiť celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva vo výške 7.867,32 eur, zo zistenia,
že žaloba bola podaná na súde dňa 14.4.2020, súd ako neopodstatnenú posúdil žalovanými vznesenú
námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu a uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby spoločne a
nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 7.184,32 eur (istina 6.731,98 eur, úroky za úver vo výške 452,34
eur) a žalobcovi priznal aj 6,69 % úrok z istiny 6.731,98 eur od 21.4.2017 do zaplatenia v súlade s bodom

II. uzavretej úverovej zmluvy.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil aplikáciou § 517 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne,
aby žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietli,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tvrdiac, že

súd prvej inštancie procesne pochybil, lebo nedoručil rozsudok advokátovi žalovanej, hoci žalovaná
bola v tomto spore riadne zastúpená advokátom na základe plnej moci zo dňa 20.9.2021, ktorý sa o
existencii písomného vyhotovenia rozsudku sa právny zástupca dozvedel iba na základe telefonickej
informácie od žalovaných. Žalovaní namietli ďalej správnosť záveru súdu o mimoriadnej splatnostiúveru s argumentom, že žalobcovi nevzniklo právo predčasne zosplatniť úver pre absenciu dohody
medzi zmluvnými stranami. Žalovaní poukazom na písomné podanie zo dňa 21.9.2021, v ktorom
vzniesli námietku premlčania, súdu prvej inštancie vytkli, že sa so žalovanými vznesenou námietkou

premlčania nijako nevysporiadal. Spochybňovali aj samotný záver súdu o nepremlčaní uplatneného
nároku žalobcu tvrdením, že súd pri posudzovaní tejto otázky neustálil dôkaznú situáciu v tom smere,
že nevyžiadal od žalobcu prehľad splátok a úhrad vo forme bankového výpisu, z ktorého by nepochybne
vyplynulo, ktorou splátkou sa žalovaní po prvý krát dostali do omeškania, a to za účelom ustálenia
začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktoré splátky žalovaní

uhradili a ktoré už neuhradili. Na podporu argumentácie odkázali na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 5Co/256/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 13.9.2018, sp. zn. 16Co/95/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.5.2017, sp.
zn.: 9Co/385/2016-111.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Za

správny označil záver súdu, že jeho nárok nie je premlčaný. Poukázal pritom na znenie § 103 a § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého samotnému zosplatneniu úveru musí predchádzať
výzva na zaplatenie omeškanej splátky úveru spolu s upozornením, že v prípade, ak dlžná splátka,
so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní najmenej tri mesiace nebude zaplatená v lehote, ktorá
nesmie byť kratšia ako 15 dní, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V tejto súvislosti

žalobca odkázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov (rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa
31.3.2022, sp. zn. 7CoCsp/4/2021, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.6.2022, sp. zn.:
16CoCsp/22/2021, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.7.2021, sp. zn. 6CoCsp/12/2021).
Zopakoval, že žalovaní boli riadne informovaní o práve veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a
boli oboznámení, akú dlžnú sumu a na aké číslo účtu majú doplatiť, aby predišli vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru. Poukázal tiež na list zo dňa 14.3.2017, v ktorom sa jasne uvádza, že žalobca
žiada doplatenie dlžných splátok, vrátane splátky za mesiac marec 2017, a to do 31.3.2017, a že v
prípade nesplnenia uvedenej požiadavky, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Znovu tvrdil, že
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 21.4.2017 žalobca uviedol, že žalovaní porušili
dohodnuté povinnosti, nakoľko boli v omeškaní s platením úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čím

boli naplnené skutočnosti v zmysle úverovej zmluvy, resp. všeobecných podmienok úverovej zmluvy.
Dodal, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky,
je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť dlžníkovi doručený. Až doručením tohto jednostranného
adresovaného právneho úkonu nastávajú účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti. Poukazujúc na tieto
účinky jednostranného právneho úkonu žalobca zdôraznil, že premlčanie nemôže začať plynúť skôr,

alebo spätne od konkrétnej splátky, pretože účinky zosplatnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia
o zosplatnení dlžníkovi a až od tohto momentu sa celá pohľadávka stáva splatnou a dlžník stráca výhodu
splátok.

9. Žalovaní v odvolacej replike nespochybňovali fakt, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je

právom a nie povinnosťou veriteľa, ktorá skutočnosť nemá nijaký vplyv na začatie plynutia premlčacej
doby úveru, ktoré je viazané na zročnosť nesplnenej splátky. Poukázali na nedostatočné skúmanie ich
bonity s poukazom na § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí
byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy,
pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. V

dôsledku uvedeného považujú predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalobca v odvolacej duplike vo vzťahu k nedostatočnému skúmaniu bonity žalovaných uviedol, že si
svoju povinnosť riadne splnil tým, že si preveril platobnú schopnosť žalovaných lustráciou príslušných
registrov, preverením ich platobnej schopnosti a príjmu v zmysle platných právnych predpisov. Dodal, že

bonita žalovaných bola dostatočne preverená v úverovom registri bez negatívnych informácií. Rovnako
tiež došlo k prevereniu žalovaných na stránke Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, kde voči
žalovaným neboli vedené žiadne pohľadávky.

11. Odvolací súd (§ 34 CSP) pri skúmaní procesných podmienok pre rozhodovanie o podanom odvolaní

zistil, že žalovaný v 1. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom ako dedičia po nebohom do úvahy
prichádzali C. C. B., nar. XX.X.XXXX (žalovaná v 2. rade), A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XX a C.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., E. F.. Z uvedeného dôvodu uznesením zo dňa 24. júla 2024 rozhodol,
že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného: C. C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XX,ktorá je súčasne žalovanou v 2. rade, A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XX a C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v D., E. F..

12.Ďalšímšetrenímbolozistené,žededičskékonanieponebohomžalovanomv1.radebolouznesením
Mestského súdu Košice, súdnym komisárom JUDr. Magdalénou Drgoňovou č.k. 70D/1/2024/Dnot
16/2024 zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP, nakoľko poručiteľ (žalovaný v 1. rade) nezanechal žiadny
majetok.

13.Podľa§63ods.1,2,3CSP,akstranazomriepočaskonaniaskôr,akosakonanieprávoplatneskončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len, čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní
pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

14. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že je vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného ako
strany sporu bráni ďalšiemu pokračovaniu v spore, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho právnymi
nástupcami.

15. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenie
§ 63 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, došlo
počas konania (v období od doručenia žaloby do právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí).

16. Smrťou subjektov v zásade nezanikajú ani práva, ani povinnosti vyplývajúce z občianskoprávnych,

resp. obchodnoprávnych vzťahov, ale prechádzajú spravidla na ich dedičov. Smrťou dlžníka povinnosť
zásadne nezanikne; zanikajú iba také povinnosti, ktoré mal osobne vykonať dlžník (§ 95 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

17. Zákon ustanovuje, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, za primerané

nákladyspojenéspohrebomporučiteľaazaporučiteľovedlhy,ktorénanehoprešliporučiteľovousmrťou
(§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov.
Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy.

Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič
zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda
neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak
iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol.

19. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú
mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba
ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené
rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je
zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol. Nepochybne, ak súd zastaví právoplatným

uznesenímkonanieodedičstvepodľa§187ods.1CMP,niejetýmpreúčelyinéhokonaniaeštezáväzne
stanovené, že poručiteľ nezanechal majetok, alebo že zanechal majetok len nepatrnej hodnoty. Ten, kto
žalobou uplatnil svoje nároky voči poručiteľovi totiž nie je účastníkom konania o dedičstve a uznesenie
o zastavení dedičského konania podľa § 187 ods. 1 CMP nie je pre neho záväzné.

20. Judikatúra súdov (por. napr. m.m. NS SR sp. zn. 4Obo/74/2010) v týchto prípadoch zastáva
názor, že v prípadoch, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (resp. aj v
prípadoch, pokiaľ poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorého existencia by umožňovala
súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej
osoby), je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, pretože z povahy veci nie je možné

v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, ktorým je osoba (osoby), ktorú
právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa
§ 470 Občianskeho zákonníka.21. Pokiaľ bolo konanie o dedičstve zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok alebo ak
zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, nemá teda poručiteľ majetkového právneho nástupcu, ktorý by
vstúpil do jeho povinností - dlhov poručiteľa.

22. V korelácii s uvedeným, keďže k strate spôsobilosti žalovaného v 1. rade mať práva na povinnosti
došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie a tento vec predložil odvolaciemu súdu, so zreteľom na to,
že dedičské konanie po pôvodnom žalovanom v 1. rade - C. A. B., nar. X.X.XXXX, bolo zastavené pre
nemajetnosť, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné konanie voči zomrelému žalovanému v 1.

rade zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, nakoľko z povahy veci nie je možné vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade v tomto spore (o zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy) pokračovať, pretože neexistujú majetkoví
právni nástupcovia tejto zomrelej strany sporu.

23. Následne odvolací súd po zistení, že odvolanie žalovanej v 2. rade bolo podané včas (§ 362 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ 355 až §

358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle
§ 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade je nedôvodné. Rozsudok je vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade vecne správny.

24. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalovanou uplatnených odvolacích
dôvodov nie je v danom prípade naplnený.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, že posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva obsahovala
všetky podstatné náležitosti. Majúc za preukázané, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bol
dlh žalovanej na istine úveru vo výške 6.731,98 eur a dlh na zmluvných úrokoch činil 452,34 eur,

správne postupoval, ak vyhovel žalobe v časti o zaplatenie dlžnej istiny ako aj zmluvných úrokov
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa posúdenia
odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné a arbitrárne alebo porušujúce
právo žalovanej na spravodlivý proces. Skutočnosti, ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní, nič

nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových záverov (skutkových zistení) ani právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a
neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalovanej odvolateľky. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené
žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie v spore.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto v
súlade s § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387

ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v 2. rade
v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva:

27. Žalovaná v odvolaní namietala procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nedoručení
rozsudku právnemu zástupcovi žalovanej, záver súdu o mimoriadnej splatnosti úveru, tvrdiac, že
žalobcovi nevzniklo právo predčasne zosplatniť úver pre absenciu dohody medzi zmluvnými stranami
a nesprávne posúdenie žalovanou vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobcu.

28. Žalovanou namietané procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nedoručení rozsudku
súdu právnemu zástupcovi žalovanej, odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Z obsahu súdneho
spisu totiž plynie, že táto procesná vada bola odstránená činnosťou prvoinštančného súdu, ktorý
napadnutý rozsudok právnemu zástupcovi žalovaných dodatočne riadne doručil. V okolnostiachprejednávaného prípadu uvedená skutočnosť preto nemala za následok porušenie práva žalovaných na
súdnu ochranu a spravodlivý proces. Je nepochybné, že žalovaní proti riadne im doručenému rozsudku
súdu podali odvolanie v zákonnej lehote.

29. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil i odvolaciu námietku žalovanej založenú na tvrdení, že
žalobcovi nevzniklo právo predčasne zosplatniť úver pre absenciu osobitnej dohody zmluvných strán o
práve na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie správne toto právo veriteľa vyvodil
zo znenia v rozsudku citovanej zmluvnej klauzuly úverovej zmluvy - článku VII. Odstúpenie od zmluvy

(listinnýdôkaznač.l.6spisu),zktoréhojednoznačneplynieprávoveriteľapožadovaťokamžitésplatenie
úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných
podmienok úverovej zmluvy (bod 14. a 15. rozsudku).

30. Žalovaní v odvolaní spochybňovali správnosť posúdenia vznesenej námietky premlčania
uplatneného nároku.

31.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

33. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie

§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

36. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a
začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je
konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník
k splneniu iba oprávnený.

37. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej si veriteľ
s dlžníkom (žalovanou) dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením veriteľa pre prípad neuhradenia
dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie,
ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto
čiastkovéhoplnenia,ktoréjevliteratúreprevažneoznačovanéakoplnenievsplátkach,jeplnenievopred

rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov
je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový
predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej
pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých
postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak

preplnenieceléhozáväzku,jednakprejednotlivéčiastkovéplnenie.Dobousplneniačiastkovéhoplnenia
je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia
poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o
splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka,vktorejdlžníkvčasariadnenesplnilniektorúzosplátok,aktobolodohodnutéalebourčenévrozhodnutí-
tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní,
pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto

prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v
splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom
čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého
čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti
nesplneného čiastkového plnenia (t.j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky

zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh
splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov,
ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade
dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej
zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu.
Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.

38. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade

s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)

by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení

dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného

upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,
máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva

iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

40. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.

Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacejdoby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. 36. Podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej

lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť
nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t.j. po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota,
v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže
urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka).

41. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, judikatúra najvyšších súdnych autorít sa ustálila v názore, že veriteľ sa na súde mohol
po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej
od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za

súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená,
že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103
Občianskeho zákonníka).

42. Pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.

Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

43. V danom prípade vyššie uvedené podmienky boli splnené v situácii, ak žalovaní sa dostali do
omeškania so zaplatením splátky splatnej 15.1.2017, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu
úveru, teda žalovaní sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru omeškali (viac ako tri mesiace)

s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a včas a boli vyzvaní „Upozornením na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 14.3.2017 na úhradu dlžnej sumy pod sankciou mimoriadnej splatnosti
úveru v prípade, ak dlžnú sumu neuhradia do dátumu uvedeného v predmetnej výzve. Zosplatnenie
úveru vyvolala splátka splatná dňa 15.1.2017, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
dňa 21.4.2017, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa názoru

odvolacieho súdu tak všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru
v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac
január 2017 (splatnej 15.1.2017), t. j. dňa 16.4.2017 a nakoľko k uplatneniu nároku na súde došlo
dňa 14.4.2020, žaloba bola podaná počas plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ) a
nárok žalobcu nie je premlčaný tak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd pritom ako

nesprávny vyhodnotil právny názor žalovanej, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať
predčasné splatenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2022, sp. zn.
5Cdo/224/2021).

44. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že nárok uplatňovaný žalobcom
v tomto konaní nie je premlčaný tiež v dôsledku posunu premlčacej doby, s poukazom na ustanovenie
zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

44.1. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti

tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

44.2. Vychádzajúc z dôvodovej správy k tomuto zákonu je zrejmé, že účelom zákonodarcu bolo prijatými
opatreniami dočasne zabezpečiť to, že v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020 premlčacie lehoty nebudúplynúťaabyosoby,domáhajúcesasúdnejochrany,nemuselinevyhnutnevykonávaťúkonypotrebnépre
uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva
v dôsledku premlčania práva alebo preklúzie práva. Zákonodarca mienil a upravil len neplynutie tých

premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva v čase od 27.3.2020 do 30.4.2020,
t. j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v uvedenom čase. V predmetnom spore žalobcu
pri uplatnení práva na zaplatenie žalovanej sumy, ktoré vzniklo dňa 16.4.2017, obmedzoval zákaz
pohybu v období od 27.3.2020 do 30.4.2020, a preto dochádza k posunu premlčacej lehoty o ďalších
35 kalendárnych dní.

45. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku nebola spôsobilá spochybniť ani odvolacia námietka
žalovanej založená na tvrdení nedostatočného posúdenia možnosti a schopnosti žalovaných splácať
úver v čase jeho poskytnutia žalobcom.

46. V prvom rade odvolací súd pripomína, že povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom

právnom poriadku zakotvená v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol schválený 9.3.2010 a
účinný je od 2.4.2010, pričom ide o transpozíciu čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je
pre spotrebiteľa nepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného

zadlženia a platobnej neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor“) LCL Le Crédit Lyonnais SA proti G. D. z 27. marca 2014, C-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú
smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu
nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016,
Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok

Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22).

47. Posudzovaná úverová zmluva bola uzatvorená v roku 2009. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a §
18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa
ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Z uvedeného je zrejmé, že na posudzovanú úverovú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu v roku
2009 nemožno vzťahovať prísne sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ktorý zanedbal túto svoju povinnosť
(skúmať náležite bonitu spotrebiteľa žiadajúceho o poskytnutie úveru), zakotvené v 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v prípade porušenia povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade

hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, pričom (a) v §
7 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch definuje, že vynaložením odbornej starostlivosti
sa rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi a (b) za hrubé porušenie povinnosti v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver, ako i porušenie § 7 ods.
19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd uznáva, že vyššie uvedené aspekty poskytovania úveru

bolo potrebné dodržiavať aj v posudzovanom úverovom vzťahu , a to (aj) so zreteľom na účel a cieľ
čl. 8 Smernice, ktorým je ochrana samotného spotrebiteľa, vychádzajúca z myšlienky, že spotrebiteľ sa
nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i
úrovneinformovanosti,čohovediektomu,žepristúpikpodmienkamvopredvyhotovenýmpredávajúcimalebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a
Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro, C-168/05, bod 25), vrátane (o.i.)
i záverov vyslovených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 5. marca 2020 vo veci C-679/18, o

návrhunazačatieprejudiciálnehokonaniapodľačlánku267ZFEÚ,týkajúcehosavýkladučlánkov8a23
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), v ktorom Súdny dvor EÚ
potvrdil, že harmonizovaná unijná úprava v oblasti spotrebiteľských úverov ukladá vnútroštátnym súdom
skúmať z úradnej moci, či veriteľ pred uzavretím zmluvy riadne posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať

poskytovaný úver a ak súd zistí porušenia, je povinný vyvodiť z toho zákonom predvídané dôsledky
bez ďalšieho. Povinnosť veriteľa skúmať schopnosť dlžníka splácať dohodnutý úver je totiž v zákone
stanovená nie iba na ochranu zadlžujúceho sa spotrebiteľa, ale zároveň aj na ochranu dotknutého
veriteľa, lebo v jeho prospech je, aby spotrebiteľ bol skutočne schopný svoje záväzky splniť, a tiež
na ochranu všetkých ďalších (i potencionálnych) veriteľov dotknutého spotrebiteľa, u ktorých by riadne
splácanie ich pohľadávok daným spotrebiteľom v prípade jeho predĺženia mohlo byť ohrozené.

49. Schopnosť spotrebiteľa splácať dohodnutý úver je tak treba chápať ako situáciu, kedy v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom (domácom) rozpočte dostatok finančných
prostriedkov na to, aby mohol za normálneho behu vecí bez problémov a obmedzení splácať splátku
úveru v predpokladanej výške. Preto musí veriteľ okrem iného analyzovať spotrebiteľov rozpočet, a to

tak ohľadne jeho príjmov, tak ohľadne jeho výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver a informáciám o jeho konkrétnych príjmoch zo zamestnania či inej činnosti, nákladoch na bývanie,
dopravu, domácnosť, a o ďalších výdajoch spotrebiteľa, vrátane splátok iných úverov. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úveru schopnosti spotrebiteľa má veriteľ vychádzať jednak
z informácií dodaných spotrebiteľom, jednak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov, pri

rešpektovaní spotrebiteľových práv na ochranu jeho osobných údajov tak, aby veriteľ bol schopný získať
objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Súčasťou odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru
pri plnení zhora uvedenej povinnosti je i taká obozretnosť, ktorá ho vedie k nespoliehaniu sa iba na údaje
tvrdené žiadateľom o úver, ale i k prevereniu (požiadavke na doloženie) týchto tvrdení.

50. So zreteľom na uvedené, pri rešpektovaní hranice nereálnych požiadaviek kladených tak na
poskytovateľa úveru (veriteľa), ako aj na žiadateľa o úver (žalovaných spotrebiteľov), podľa názoru
odvolacieho súdu, žalobca v spore dostatočným spôsobom preukázal preverenie bonity žalovaných
(schopnosti splácať predmetný úver) v úverovom registri, rovnako tiež preverením ich platobnej
schopnosti potvrdením o príjme, (č. l. 243, č. l. 245 súdneho spisu), teda dostatočným spôsobom

preukázal splnenie povinností s odbornou starostlivosťou skúmať.

51. Zo všetkých týchto dôvodov je nutné konštatovať, že žalovanou uvádzané odvolacie dôvody dané
nie sú, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku o uložení povinnosti žalovanej v 2. rade a
o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej
v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP, nezistiac existenciu
predpokladov pre aplikáciu § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach súdenej veci a ani na strane
strán sporu. Vzhľadom na zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade z dôvodov vyššie uvedených,
žalobcovi vo vzťahu k tejto strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).