Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100063
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
vprávnejvecižalobcu:SLOVAKHOLDINGs.r.o.,sosídlomJánaKalinčiaka93/16,01001Žilina,IČO:44
792 611, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102854204/2023 zo dňa 10.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102854204/2023 zo dňa 10. novembra

2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101694487/2023 zo dňa 6. júla 2023 z r u š u j e
a vec vracia orgánu verejnej správy I. stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná daňová kontrola
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2021. Daňová kontrola

bola začatá dňa 15.02.2022 v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole č. 100089612/2022 zo
dňa 17.01.2022. Na základe rozhodnutia č. 102750845/2022 zo dňa 07.10.2022 bola daňová kontrola
prerušená v období od 10.10.2022 do 27.10.2022 podľa § 61 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na
§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) z dôvodu zaslania
žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií podľa čl. 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. O výsledku daňovej

kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100545265/2023 zo dňa 09.02.2023, ktorého súčasťou
bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, pričom protokol
bol žalobcovi doručený dňa 25.02.2023. Žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril v podaní
evidovanom pod č. 607382489/2023 zo dňa 11.04.2023. Pripomienky žalobcu k Protokolu z daňovej
kontroly boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 21.06.2023, o priebehu ktorého bola spísaná
Zápisnica č. 101576830/2023.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101694487/2023 zo dňa 06.07.2023
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 47 826,38 eur na DPH
za zdaňovacie obdobie august 2021. Žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie
dane z nasledujúcich faktúr :dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava 36, IČO: 52 917 347
(ďalej len „RENKOD SERVICES, s.r.o.“):
- faktúra č. 210100059 zo dňa 17.08.2021, s predmetom fakturácie „repasácia hydraulického systému

podľa priloženého súpisu prác“, fakturovaná suma celkom 110 981,83 eur, základ dane 92 484,86 eur
a DPH 20 % vo výške 18 496,97 eur;
dodávateľ inacpra s.r.o., Hraničná 2, 040 17 Košice, IČO: 53 006 178 (ďalej len „inacpra s.r.o.“):
- faktúra č. 2100009 zo dňa 17.08.2021 s predmetom fakturácie „oprava zariadení“ - JCB JS 240 -
fakturovaná suma celkom 34 865,04 eur, z toho základ dane 29 054,20 eur a DPH 20 % vo výške 5

810,84euraKOMATSUWB70A,fakturovanásumacelkom26328,08eur,ztohozákladdane21940,07
eur a DPH 20 % vo výške 4 388,01 eur;
- faktúra č. 2100012 zo dňa 27.08.2021 s predmetom fakturácie „výroba zaisťovacích čapov pre
debniace vozy hornej klenby“ - fakturovaná suma celkom 24 360,00 eur, z toho základ dane 20 300,00
eur a DPH 20 % vo výške 4 060,00 eur;
- faktúra č. 2100013 zo dňa 30.08.2021 s predmetom fakturácie „oprava automobilov“ - nákladný

automobil MAN s hydraulickou rukou HIAB077 - fakturovaná suma celkom 22 686,72 eur,
z toho základ dane 18 905,60 eur a DPH 20 % vo výške 3 781,12 eur a nákladný automobil MAN s
hydraulickou rukou PALFINGER 27002 - fakturovaná suma celkom 15 198,88 eur, z toho základ dane
12 665,73 eur a DPH 20 % vo výške 2 533,15 eur;
- faktúra č. 2100014 zo dňa 31.08.2021 s predmetom fakturácie „servis debniacich vozov hornej klenby

tunel Višňové - Dubná skala podľa priloženého súpisu prác: vykonané servisné práce“, fakturovaná
suma celkom 52 537,73 eur, z toho základ dane 43 781,44 eur a DPH 20 % vo výške 8 756,29 eur

3. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu deklarovaných služieb
a tovaru, pretože nebolo preukázané, že u spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. a u spoločnosti

inacpra s.r.o. došlo k dodaniu služieb podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení platnom a účinnom do 31.10.2021 (ďalej aj len „zákon o DPH“) a tiež k dodaniu tovaru
podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, a následne k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona
o DPH. Podľa správcu dane došlo k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH. Nebolo preukázané, že faktúry vyhotovili osoby povinné vyhotoviť faktúru v zmysle §

72 ods. 1 zákona o DPH, nebola preukázaná správnosť obsahu faktúr v zmysle § 74 ods. 1 zákona
o DPH a nebolo potvrdené dodanie služieb a tovaru spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Správca
dane poukázal na to, že konateľ žalobcu pán A. B. na ústnom pojednávaní dňa 25.03.2022 nevedel
uviesť kto konkrétne vykonával fakturované práce za dodávateľov, nevedel uviesť mená osôb, s ktorými
za dodávateľov spolupracoval, neuviedol kto komu odovzdal hydraulický systém na opravu, ani na

výzvu správcu dane nepredložil záznamy z odovzdania/prebratia služieb, nekonkretizoval kde boli práce
vykonané, iba to, že vozidlá a zariadenie boli odvezené na opravu mimo ich firmy, preberacie protokoly
ani na výzvu správcu dane nepredložil a ani sa k tomu nevyjadril. Ďalej správca dane poukázal na to, že
žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 27.06.2022 nepredložil žiadne dôkazy k obchodnej spolupráci,
k dodaniu deklarovaných služieb a tovaru a neuviedol žiadne mená osôb, pričom odpoveď na výzvu

zaslal až 38 dní po lehote stanovenej vo výzve. Žalobca predložil objednávky, súpisy prác, doklady o
úhrade fakturovaných cien, pričom úhrady boli vykonané len čiastočne. Správca dane odpoveď žalobcu
o tom, že hlavným dôkazom o realizácii služieb je fungujúci zrepasovaný hydraulický systém dodaný
zákazníkom vyhodnotil z hľadiska obsahu a požadovaných dôkazov ako nedostatočnú. Správca dane
vyhodnotil ako nedostatočnú aj odpoveď k fakturáciám od spoločnosti inacpra, s.r.o., keď žalobca

konkretizoval stroj a nákladné vozidlá vo vlastníctve, ktorých sa mali opravy týkať a vyjadril sa k výrobe
čapov pre debnenie na tunel Čabraď a k servisu debniacich vozov, keď uviedol, že po vykonaní bol
urobený súpis prác, menný zoznam pracovníkov nevyžadovali a vždy komunikovali s vedúcim pracovnej
čaty. Správca dane ďalej poukázal na to, že dňa 15.11.2022 opätovne zaslal výzvu na predloženie
dôkazov preukazujúcich aj dodanie na výstupe pre odberateľa SKANSKA SK a. s., pričom žalobca až v

odpovedinatútovýzvuzodňa30.11.2022uviedolkonkrétnuosobuzadodávateľaRENKODSERVICES,
s.r.o.,atoC.B.aajinénovéskutočnosti,napríkladto,žeopravastrojabolavykonanávmiesteprevádzky
žalobcu v D.. Žiadnu zmluvu s odberateľom ani iné doklady žalobca nezaslal, nezaslal ani následné
fakturácie súvisiace s prijatými plneniami od dodávateľa inacpra s.r.o.. Doklady a zmluvy, na ktoré sa
odvolával, taktiež správcovi dane nezaslal. Žalobca podľa správcu dane nereagoval ani na doručené

oboznámenie so zistenými skutočnosťami, vyhodnotením správcu dane a prijatým záverom o neuznaní
odpočtu dane z predložených faktúr. Vo výzvach bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane
o reálnom uskutočnení deklarovaných služieb, nepredkladal však dôkazy a vysvetlenia a neodstránil
pochybnosti správcu dane. Správca dane zhodnotil, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť pridaňovej kontrole, nepredložil dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie
práva na odpočet DPH z preverovaných faktúr, nereagoval v požadovanej miere na výzvy správcu dane,
keď nepredložil ani požadované doklady, konkrétne ani zmluvu so spoločnosťou SKANSKA SK a. s.,

na ktorú sa odvolával, ani záznamy z odovzdania/prebratia hydraulického systému, strojov, vozidiel na
opravu, nepredložil ani konkrétne doklady k odberateľským faktúram v súvislosti s § 49 ods. 2 zákona o
DPH a požadované nadobúdacie doklady, karty majetku k vlastným strojom a vozidlám, ktorých opravy
mali byť predmetom preverovaných faktúr. Z vyjadrení konateľa žalobcu A. B. podľa správcu dane je
zrejmé, že pri nadviazaní spolupráce so subdodávateľmi si nepreveril v Obchodnom registri SR tieto

spoločnosti, nepreveril si, kto je konateľom týchto spoločností a osobou oprávnenou konať v mene
spoločnosti. Správca dane vytkol žalobcovi nedostatočnú obozretnosť a predvídavosť. Žalobca si podľa
správcu dane informácie ohľadne obchodných partnerov neoveril, preto je možné dôvodne pochybovať,
či mu fakturované služby reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúrach a či predmetné faktúry, z ktorých
si uplatnil odpočítanie dane, boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Správca dane tiež poukázal na
nezrovnalosti v tvrdeniach žalobcu počas výkonu daňovej kontroly:

- osobu C. B., ktorá opravu systému za dodávateľa vykonávala, žalobca identifikoval až v poslednej
odpovedi zo dňa 30.11.2022, pričom dovtedy na ústnom pojednávaní a ani v predošlých vyjadreniach
nevedel uviesť meno žiadnej osoby za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., nevedel uviesť kto
konkrétne fakturované práce vykonával, či to bola spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. alebo
subdodávateľ. Uviedol, že oprava predmetného stroja bola vykonaná danou spoločnosťou v mieste

prevádzky žalobcu v D., avšak pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2022 pán B. uviedol, že dodávateľ si
od nich postupne odvážal jednotlivé časti, opravy vykonával mimo ich priestorov a nemal vedomosť, kde
konkrétne. Konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní popísal aj priestory, ktoré využíval na podnikanie v
roku 2021 a žiadnu prevádzku v D. neuviedol.
- podľa vyjadrenia pána B. bola faktúra od spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. uhradená ale správca

dane z predložených dokladov zistil, že došlo len k čiastočným úhradám dňa 11.03.2022 sumou 36
981,83 eur (cca 5 mesiacov po splatnosti) a dňa 22.06.2022 sumou 24 000 eur (cca 9 mesiacov
po splatnosti). Obidve úhrady prebehli po začatí daňovej kontroly. Podľa údaja k 11.07.2022 činila
neuhradená suma faktúry 50 000 eur. Správca dane vo výzve zo dňa 15.11.2022 žiadal preukázať
ďalšie úhrady faktúry, pričom žalobca v odpovedi nezaslal žiadne úhrady ani nepodal žiadne vyjadrenie.

Správca dane mal pochybnosť o tom, že konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2022
nevedel, že z predmetnej faktúry je v tom čase neuhradená suma 74 000 eur, pričom 2 týždne pred
ústnym pojednávaním bola uhradená prvá čiastka faktúry. Správca dane konštatoval, že na ústnom
pojednávaní mu bola podaná nepravdivá informácia o úhrade faktúry.
- podľa vyjadrenia pána B. obchodná spolupráca so spoločnosťou RENKOD SERVICES, s.r.o. vznikla

z podnetu pána E. F.. Vo výpovedi svedok E. F. potvrdil, že pánovi B. poskytol kontakt na pána C. B.,
ktorého poznal už dlhšiu dobu. Spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. nepoznal, uviedol, že všetko v
tejto spoločnosti mal riešiť pán C. B.. Správca dane vyvodil, že pán F. poskytol pánovi B. kontakt na
pána C. B., hoci vedel, že nie je konateľom spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. (konateľa pána G.
B. poznala zbežne z jedného stretnutia). Správca dane vyjadril úvahu, že pán F. zrejme povedal pánovi

B., že pán C. B. v skutočnosti rieši všetko v spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. a že ide o zástupcu
a pán B. napriek tomu nepožadoval od osoby, ktorá vystupovala za spoločnosť RENKOD SERVICES,
s.r.o. predloženie splnomocnenca a mal s ňou dojednať spoluprácu ako s neoprávnenou osobou.
- správca dane poukázal na rozdielne vyjadrenia konateľa žalobcu, ktorý v poslednej odpovedi zo dňa
30.11.2022 v súvislosti s faktúrou č. 210009 uviedol, že v období, kedy boli práce vykonané, dochádzalo

ku komunikácii s konateľom spoločnosti inacpra s.r.o. ako aj s jeho splnomocnenou osobou a pri ústnom
pojednávaní dňa 25.03.2022 uviedol, že v priebehu výkonu práce sa stretával s dvomi osobami, a to
šoférom a druhou osobou, ktorej meno si nepamätal.
- pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2022 konateľ žalobcu pán B. uviedol, že obchodná spolupráca so
spoločnosťou inacpra s.r.o. vznikla rovnako ako v prípade spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. z

podnetu pána F.. Pán F. pri výsluchu dňa 14.12.2022 potvrdil, že pánovi B. poskytol kontakt na pána
C. B., avšak spoločnosť inacpra s.r.o. nepoznal, nič mu to nehovorilo. Z výpovede podľa správcu dane
vyplýva, že pán F. poskytoval pánovi B. kontakt na pána C. B. len v súvislosti so spoločnosťou RENKOD
SERVICES, s.r.o., o spoločnosti inacpra s.r.o. pán F. nič nevedel. Pán F. podľa správcu dane zrejme
povedal pánovi B., že pán C. B. zastupuje spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o., o spoločnosti inacpra

s.r.o. mu nemohol nič povedať, keďže o tejto spoločnosti nič nevedel.
- pán B. pravdepodobne dojednal spoluprácu s neznámou osobou, ktorej meno nevedel uviesť,
neskôr uviedol, že to bol pán C. B.. Táto neznáma osoba mu pravdepodobne zabezpečila faktúry od
dodávateľov. Pán B. plne dôveroval neznámej osobe, ktorá vystupovala za 2 spoločnosti a nepožadovalod nej predloženie splnomocnení a tak dojednal spoluprácu s neoprávnenou osobou. Nepovažoval za
podozrivé, že neznáma osoba, ktorú si nijako nepreveril, mu poskytla faktúry na 2 spoločnosti. C. B.
ale v zdaňovacom období august 2021 nemal žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti RENKOD

SERVICES, s.r.o. ani v mene spoločnosti inacpra s.r.o. Oprávnenie konať mali iba konatelia H. E. a E.
I., ktorých sa nepodarilo stotožniť.

4. Správca dane konštatoval, že dôkazy preukazujúce reálnu spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľmi
neboli predložené žalobcom a ani deklarovanými dodávateľmi. Správca dane nadobudol pochybnosti o

správnosti a pravdivosti údajov uvedených na faktúrach od deklarovaných dodávateľov. Poukázal na to,
že dodávatelia sú nekontaktné spoločnosti, nereagovali na výzvy, nepredložili doklady, podľa zistení z
informačného systému finančnej správy nepodali daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2021, nemali
žiadnych zamestnancov, nepredložili doklady ku kontrole a v prípade spoločnosti RENKOD SERVICES,
s.r.o. bola zrušená registrácia na DPH ex offo ku dňu 31.10.2022. Na základe zistení z medzinárodnej
výmeny informácii ohľadne konateľov dodávateľov H. E. a E. I. v českých evidenciách bolo zistené, že

hoci faktúru za spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. vystavil a podpísal H. E., a taktiež faktúry za
dodávateľa inacpra s.r.o. vystavil a podpísal E. I., pričom tieto osoby sú neexistujúce a nebolo možné ich
stotožniť. Taktiež na súpise vykonaných prác je uvedená ako zodpovedná osoba H. E. a podpis E. a E. I.
a podpis I.. Podľa správcu dane uvedené osoby boli iba formálnymi konateľmi, navyše H. E. nikdy nemal
právodisponovaťsúčtomspoločnostiRENKODSERVICES,s.r.o.aprávodisponovaťstýmtoúčtommal

ibaG.B..Nebolazistenážiadnaosoba,ktorábyvsúvislostisospoločnosťouRENKODSERVICES,s.r.o.
jednala s osobou H. E. a za spoločnosť inacpra s.r.o. jednala s osobou E. I.. Správca dane ešte poukázal
na to, že nie je zrejmý dôvod, prečo by za konateľa bola ustanovená osoba z iného štátu s bydliskom
značne vzdialeným od sídla a miesta podnikania spoločnosti dodávateľa. C. B. od 15.03.2021 podával
daňové priznania za spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. a bol aj splnomocneným zástupcom

pre obojstrannú elektronickú komunikáciu a od 21.03.2022 sa stal aj splnomocneným zástupcom s
generálnou plnou mocou. Uvedené splnomocnenie C. B. ale nemal udelené H. E. ale G. B., ktorý bol v
čase udelenia plnomocenstva konateľom spoločnosti. Za spoločnosť inacpra s.r.o. C. B. podáva daňové
priznania a je splnomocneným zástupcom pre obojsmernú elektronickú komunikáciu od 07.06.2021
a neskôr od 27.04.2022 zaslal splnomocnenie s generálnou plnou mocou, ktoré však správca dane

neakceptoval, pretože nebolo podpísané oprávnenou osobou E. I. ale osobou G. B., ktorý nebol v čase
doručenia splnomocnenia konateľom spoločnosti inacpra s.r.o. Uvedené spoločnosti zrejme riadil C. B.,
hoci v danom čase na to nemal oprávnenie a správcovi dane sa nepodarilo získať jeho výpoveď, pretože
bol trikrát predvolaný na výsluch, ale ani jedenkrát sa nedostavil.

5. Správca dane ešte poukázal na výpoveď G. B. v inom daňovom konaní. G. B. bol jediným spoločníkom
spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. v období od 25.02.2021 do 07.12.2022 a zároveň jediným
konateľom v období od 27.01.2021 do 31.03.2021 a od 23.09.2021 do 22.11.2022. G. B. uviedol, že
kvôli práci v zahraničí ukončil funkciu konateľa a strýko C. B. mu navrhol konateľa H. E.. Uviedol,
že na riadení spoločnosti sa v auguste 2021 on nepodieľal, spoločnosť mal riadiť jeho strýko C. B. a

pán E., nevedel ale uviesť ako sa podieľal na činnosti spoločnosti H. E.. Podľa správcu dane vznikla
pochybnosť z akého dôvodu C. B. sprostredkoval G. B. osobu H. E. z iného štátu s bydliskom značne
vzdialeným od sídla spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. Správca dane vyhodnotil, že G. B. sa
nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. v tomto období ale v závere svojej
výpovede pri inej otázke uviedol, že C. B. ho informoval o obchodoch spoločnosti ústne. G. B. ako majiteľ

a konateľ spoločnosti sa nevedel vôbec vyjadriť k sídlu spoločnosti, uviedol, že to bolo v Bratislave,
ale nevedel či tam bol nejaký prenajatý priestor. Ďalej správca dane ešte poukázal na to, že C. B. ako
aktuálne splnomocnený zástupca spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. a spoločnosti inacpra s.r.o.
na obojsmernú elektronickú komunikáciu, napriek tomu, že mu boli doručené zásielky správcu dane, so
správcom dane nekomunikuje, nie je súčinný a nedostavil sa na výsluchy buď bez ospravedlnenia alebo

s ospravedlnením zo zdravotných dôvodov, čo správca dane vyhodnotil ako vyhýbanie sa výsluchom.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102854204/2023 zo dňa 10.11.2023, ktorým podľa
§ 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že z predložených súpisov vykonaných prác ako aj objednávok je zrejmé, že sa
jednáoodborné,technickéaprípadneajčasovonáročnéčinnosti,ktorémalibyťrealizovanévniektorých
prípadoch v jeden deň. Konateľ žalobcu pán B. pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2022 označil ako
osobu, s ktorou dlhodobo spolupracuje, osobu E. F., ktorý mu mal poskytnúť kontakt na dodávateľskéspoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. a inacpra s.r.o., avšak nevedel uviesť žiadnu kontaktnú osobu
za dodávateľov, nespomenul si na žiadne meno s kým jednal, uviedol len „nejaký zástupca“ resp. „osoba,
o ktorej nevedel v akom vzťahu k spoločnosti vystupovala, meno si nepamätal, mal byť silnejšej postavy

s tmavou farbou vlasov“. Okrem tejto neidentifikovanej osoby sa mal stretávať aj so šoférom, na ktorého
meno si nespomenul. Nevedel konkretizovať žiadne osoby, ktoré mali fakturované práce vykonať, ani
nevedel v akých priestoroch mali byť realizované.

7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávatelia sú

nekontaktnými spoločnosťami, ktoré nespolupracujú so správcom dane, na zaslané výzvy nepredložili
žiadne doklady, nedosahovali žiadne príjmy, nepodali daňové priznania k dani z príjmov za rok 2021,
nemali žiadnych zamestnancov, ani materiálne a technické možnosti na realizáciu plnení. Spoločnosť
mali zastupovať českí konatelia, pričom sa jedná o nekontaktné osoby, ktoré nebolo možné vypočuť ani
na základe medzinárodného dožiadania z dôvodu, že v čase preverovania sú neexistujúcimi osobami, z
čoho vyplýva, že nepotvrdili vierohodnosť posudzovaných faktúr ani ich vystavenie a podpísanie. Ďalej

správca dane zistil, že H. E. nikdy nemal právo disponovať s bankovým účtom spoločnosti RENKOD
SERVICES, s.r.o. a žalobca nepreukázal úhradu celej fakturovanej sumy na účet tejto spoločnosti.

8. Bolo zistené, že za obe nekontaktné dodávateľské spoločnosti mal konať C. B., ktorý bol
splnomocneným zástupcom pre elektronické doručovanie (aj v čase preverovania), ktorý bol správcom

dane viackrát predvolaný, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil. Žalobca nespomenú žiadnu osobu
za dodávateľa, s ktorou jednal, a až dňa 25.08.2022 oneskorene v odpovedi na výzvu správcu dane
prvýkrát spomenul osobu C. B. v súvislosti so spoločnosťou RENKOD SERVICES, s.r.o. Uviedol
aj, že: „menný zoznam pracovníkov nevyžadovali, vždy komunikovali s vedúcim pracovnej čaty“, z
čoho tiež nie je zrejmá konkrétna osoba. Dodávatelia nemali žiadnych zamestnancov a žalobcom

ani dodávateľmi neboli identifikované žiadne osoby, ktoré mali fakturované práce dodávateľa vykonať.
Podľa žalovaného z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že deklarovaní dodávatelia
nedisponovali potrebnými kapacitami, a to materiálno-technickým vybavením potrebným na realizáciu
prác v danej oblasti a rozsahu, v roku 2021 nemali žiadnych zamestnancov, jednalo sa o relatívne
nové spoločnosti na trhu (spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. vznikla dňa 05.02.2020 a spoločnosť

inacpra s.r.o. dňa 26.03.2020). Ani svedok G. B. ako bývalý konateľ a majiteľ spoločnosti RENKOD
SERVICES, s.r.o. sa nevedel vyjadriť k sídlu spoločnosti, uviedol, že to bolo v Bratislave a nevedel, či
tam bol nejaký prenajatý priestor.

9. Žalovaný ešte poukázal na to, že podľa internetovej stránky žalobcu je zrejmé, že už od roku

2009 pôsobí v oblasti stavebnej činnosti a vykonáva pomerne široký rozsah stavebných činností,
jeho devízou je tím erudovaných odborníkov a kvalitné technické vybavenie, pričom vyrába ťažké
oceľové konštrukcie mostov, obchodných centier, logistických areálov a nástupíšť, vyrába konštrukcie
výrobných liniek, repasovanie a výrobu konštrukcií ťažobných strojov, armatúry, zákazkovú výrobu
oceľových konštrukcií a technologických celkov, a tiež ich montáž. Spoločnosť disponuje značným

vozovým parkom, vlastní viaceré stroje, zariadenia, má vhodné priestory a všetky predpoklady na
výkon činnosti (aj tých fakturovaných), ktoré mohla vykonať, a z tohto dôvodu sa potreba nových,
neznámych a neperspektívnych spoločností, akými sú deklarovaní dodávatelia, javí ako nedôvodná a
bez logického opodstatnenia. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti aj na vyjadrenie konateľa žalobcu,
ktorý uviedol, že veľa opráv vozidiel a mechanizmov si robia sami vo vlastnej réžii a využívajú tiež firmy

ako napríklad Volvo servis a na hydrauliku pána F., pričom spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. ani
inacpra s.r.o. konateľ B. nespomenul. Konateľ tiež uviedol, že žalobca vyrába debniace vozy, zaisťovacie
čapy nevyrába, pričom zo zistených skutočností vyplynulo, že tieto zaisťovacie čapy debniacich vozov
nemohla vyrobiť ani spoločnosť inacpra s.r.o. Je ale aj málo pravdepodobné, že tak dlhodobo fungujúca
spoločnosť akou je spoločnosť žalobcu, ktorá vyrába debniace vozy pre stavbu tunelov, by nemala za

tie roky svojich stabilných a zmluvných dodávateľov na tieto nevyhnutne potrebné komponenty, ktorí
by jej poskytovali záruky, množstevné zľavy alebo iné výhody. Za neobvyklé tiež žalovaný považoval,
aby výrobca tak neštandardného výrobku akou je debniaci voz nezabezpečoval aj jeho prípadný servis
a opravy.

10. Žalovaný ešte poukázal na to, že sám žalobca vyjadril, že spolupráca s deklarovanými dodávateľmi
trvala pár mesiacov v roku 2021, jednalo sa o krátkodobú spoluprácu, bez záruk, garancie alebo
dohodnutých zmluvných podmienok, pričom podľa žalovaného žalobca zveril majetok v značnej
hodnote neznámej osobe, bez akéhokoľvek dokladu o odovzdaní tohto majetku a dovolil odviesť tentomajetok nejakému šoférovi bez toho, aby vedel kam. Podľa žalovaného správca dane relevantne
spochybnil dodanie zdaniteľných plnení dodávateľmi RENKOD SERVICES, s.r.o. a inacpra s.r.o.
pre žalobcu tak, ako to bolo deklarované na faktúrach. Žalovaný uviedol, že od žalobcu sa pritom

požadovalo len preukázanie priameho dodávateľa služieb a tovaru. Správca dane relevantne spochybnil
dôveryhodnosť dokladov predložených žalobcom a tým aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení
deklarovaných dodávateľom, resp. inou zdaniteľnou osobou. Z administratívneho spisu je zrejmé,
že správca dane viackrát vyzval na splnenie procesnej povinnosti, a to na predloženie dôkazov a
odstránenie pochybností, pričom žalobca svoju povinnosť nesplnil, na výzvy reagoval oneskorene,

resp. bez doplnenia dôkazov o svojich tvrdeniach, nepredložil požadované dôkazy a ani neodstránil
pochybnosti správcu dane, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktorým bol zaťažený.

11. K odvolacej námietke týkajúcej sa výsluchu C. B. žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že jednal s touto osobou, ktorá nikdy nebola konateľom spoločnosti RENKOD SERVICES,
s.r.o. a inacpra s.r.o. a nefiguroval ani na dokladoch, ktoré žalobca predložil. Správca dane aj chcel

túto osobu vypočuť, ale na výsluch sa nedostavila. Bolo na zodpovednosti žalobcu, aby si overil osobu
C. B., nakoľko nebol konateľom dodávateľských spoločností a táto osoba tiež nefigurovala na žiadnom
z dokumentov súvisiacich s preverovanými obchodmi. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jednanie s touto osobou. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočutie
konateľov odberateľov, tak tieto výsluchy boli označené za bezpredmetné, pretože odberatelia na

výstupe neboli spochybnení a ani verejné zákazky žalobcu na výstupe. Podľa žalovaného žalobca
nenesie zodpovednosť za povinnosti iných daňových subjektov, avšak pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti a pri výbere svojich obchodných partnerov má byť dostatočne obozretný, pričom tu bolo
preukázané, že si neoveril dodávateľov. Výber obchodných partnerov je primárnou záležitosťou žalobcu,
ktorý je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí a za výber obchodných partnerov. V danom

prípade konateľ dodávateľa plne dôveroval neznámej osobe, ktorá vystupovala za dve spoločnosti a
nepožadoval od nej predloženie splnomocnení.

12. Podľa žalovaného správca dane neuznanie odpočítania dane dôvodil nielen skutočnosťami
zistenými na strane dodávateľa, pretože to neboli jediné okolnosti pre nepriznanie práva na odpočítanie

dane,aleajnepreukazovanímdokladov,dôkazovatvrdenízostranyžalobcu.Podľažalovanéhosprávca
dane bol oprávnený prerušiť daňové konanie v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Správca
dane viedol dokazovanie tak, že chcel získať výsluchy svedkov - konateľov v čase realizácie obchodov,
ktorí v prípade vypočutia mohli poskytnúť relevantné informácie k deklarovaným dodaniam. Vzhľadom
na to, že konatelia dodávateľov mali trvalý pobyt v Českej republike a správca dane ich predvolaním

v tuzemsku vyčerpal všetky možnosti ich vypočutia, požiadal o tento úkon českého správcu dane
prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku
tak počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynula.

Správna žaloba – žalobné body

13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. V petite správnej žaloby žiadal zrušenie
rozhodnutia žalovaného č. 102854204/2023 zo dňa 10.11.2023 a rozhodnutia správcu dane č.
101694487/2023 zo dňa 06.07.2023, a vrátenie veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na

náhradu trov konania.

14. Podľa žalobcu sú právne závery žalovaného bez opory v dôkazoch, predovšetkým však v rozpore
zo zákonom a hodnotiace závery postrádajú logiku. Je rozporné, aby žalovaný tvrdil nesplnenie
zákonných podmienok a súčasne vyslovil nelogickosť obchodného vzťahu, tzn. bez jeho ekonomického

opodstatnenia, nakoľko takéto úvahy smerujú k záverom zneužitia práva. Závery prijaté žalovaným,
ktoré sú bez vzájomnej logickej súvislosti, si vzájomne odporujú, najmä sú bez právneho základu
a sú postavené na neexistujúcej zákonnej podmienke, a to na tvrdení nepreukázania deklarovaného
dodávateľa a nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.
Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí tvrdí, že nespochybňuje existenciu materiálneho plnenia a jeho použitie pre

účely ekonomickej činnosti žalobcu, tak potom súčasne nemôže tvrdiť, že žalobca nesplnil podmienku §
49 ods. 2 zákona o DPH. Dôvody rozhodnutia nereflektujú na námietky vznesené v odvolaní a žalovaný
sa nevysporiadal s relevantnou judikatúrou, na ktorú bolo v odvolaní poukázané, pričom ide o judikatúru
aplikovateľnú na daný skutkový stav, t. j. spochybnenie deklarovaného dodávateľa.15. Právne závery správcu dane, ktoré de facto žalovaný odobril, tzn. že žalobca nepreukázal, že tovar
a služby mu boli dodané osobou uvedenou na faktúre, že tovar a služby mu neboli dodané zdaniteľnou

osobou a že nebola preukázaná reálnosť dodávky, predstavujú rôzne skutkové tvrdenia s rôznymi
právnymi následkami, a to: - neexistenciu formálnej podmienky, neexistencia disponovania s faktúrou
s označením dodávateľa - jedná sa o zákonnú podmienku; - neexistencia hmotnoprávnej podmienky
- jedná sa o zákonnú podmienku, a to že dodávateľ má status zdaniteľnej osoby; - neexistencia
materiálnej podmienky, ktorá predstavuje nereálnosť dodávky, tzn. fikciu, ktorá predstavuje výnimku zo

zásady daňovej neutrality pre účely odopretia práva na odpočítanie dane a je postavená na pravidlách
vytvorených judikatúrou ESD, kedy musia byť objektívne preukázané znaky daňového podvodu - test
Axel Kittel, resp. preukázanie zneužitia práva - Halifax;

16. Skutkové tvrdenia sú zmätočné, a to: - k tvrdeniu nepreukázania statusu dodávateľa, t.j. že
dodávateľ, ktorý vystavil faktúru nie je zdaniteľnou osobou, by muselo platiť, že ide o osobu ktorá nie

je zdaniteľnou osobou a uvedie na faktúre pri dodaní tovaru DPH - vtedy platí § 69 ods. 5 zákona
o DPH, na ktorý správca dane v rozhodnutiach poukazuje, pričom jeho aplikáciu vykladá v rozpore s
jeho účelom, nakoľko pre daný prípad nemôže platiť vyslovené tvrdenie, že pri nereálnej dodávke, pri
ktorej bola vystavená faktúra s DPH (daňový podvod), sa táto stáva splatnou z titulu jej uvedenia na
faktúre, nakoľko daná situácia predpokladá reálnosť dodávky; - naopak tvrdenie, že tovar nedodala

osoba uvedená na faktúre, predstavuje výlučne len formálnu podmienku, ktorá nemá žiadny vplyv na
existenciupodmienokvovzťahukodpočítaniudane,nakoľkoibaexistenciahmotnoprávnychpodmienok
je relevantná, a to existencia dodania tovaru zdaniteľnou osobou za protihodnotu pre účely výkonu
ekonomickej činnosti žalobcu, ktorá v danom prípade bola žalovaným potvrdená; - tvrdenie týkajúce
sa nedodania tovaru dodávateľom predpokladá napr. fiktívnosť dodávky, ktorá spadá pod výnimku zo

zásady daňovej neutrality, tzn. ide o výnimku neuznania odpočtu dane vytvorenú judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, ako pravidlom boja proti podvodom, pri ktorom závere je nevyhnutná existencia objektívnych
skutočností preukazujúcich skutočnosti podvodného konania, ako dôkaznej povinnosti správcu dane;
- taktiež pri tvrdení spochybnenia právneho úkonu, tzn. vyslovenie nelogickosti obchodného vzťahu,
predpokladá zneužitie práva s následkom nielen odopretia nároku, ale aj vysporiadania dane na

všetkých stupňoch v zmysle rozsudku Halifax. Je nesporné, že už správca dane uvádza rôzne skutkové
tvrdenia, ktoré každé jedno z nich viaže na seba rôzne právne následky, pričom žalovaný právne závery
správcudaneodobril,avšaksvojezáverypostavilnajmänatvrdenínepreukázaniadodávokdodávateľmi
uvedenými na faktúre a súčasne nelogickosti obchodného vzťahu.

17. Žalobca uviedol, že rozlíšenie jednotlivých inštitútov brániacich priznaniu nároku na odpočítanie
dane nie je samoúčelné, nakoľko ide o zásadné odlišné prípady, pri ktorých je daný rozličný obsah a
rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. Pochybnosti, resp. právna kvalifikácia
konania, v ktorom správca dane vzhliadol dôvod nepriznania nároku na odpočítanie dane, musí byť
kontrolovanému daňovému subjektu zrozumiteľným spôsobom oznámená v dostatočnom časovom

predstihu, a to z dôvodu, aby daňový subjekt mohol uniesť svoje dôkazné bremeno ohľadne skutočností,
ktoré sa v daňovom konaní preukazujú. Pokiaľ teda daňové orgány vo svojich rozhodnutiach odopretie
nároku na odpočítanie dane kumulatívne odôvodňujú viacerými samostatnými právnymi inštitútmi
(navyše bez tohto, aby ich náležite popísali a právne vyhodnotili), žalobcovi znemožnili v tomto smere
účinne argumentovať, ako aj navrhovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení v snahe odstrániť

pochybnosti správcu dane. V danom prípade je rozhodnou otázkou, či žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pokiaľ existencia materiálnej stránky vylúčená nebola,
a plnenie bolo následne použité pre účely ekonomickej činnosti žalobcu, čo sám žalovaný potvrdil.
Ak sú formálne a hmotnoprávne podmienky splnené, je možné odoprieť nárok na odpočet výlučne

na podklade objektívnych skutočností preukazovaných správcom dane, ako sekundárnych podmienok
zneužitia práva (vecné podmienky), a to výslovne aplikáciou testu Axel Kittel pri existencii daňového
podvodu, kedy znakom je chýbajúca daň, resp. aplikáciou pravidiel uvedených v rozsudku Halifax,
t. j. dodanie bez ekonomického opodstatnenia vo vzťahu k obsahu samotného úkonu s podmienkou
vysporiadania dane na všetkých stupňoch.

18. Otázka odpočtu dane zaplatenej za nadobudnutie tovaru deklarovanému dodávateľovi je riešená
Súdnym dvorom EÚ v rozsudku vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. a práve právne závery tohto
rozhodnutia je nevyhnutné aplikovať na daný skutkový stav, nakoľko je obdobný ako v predmetnej veciv tom, že daňový orgán sa domnieval, že tovar nedodala spoločnosť, ktorá vyhotovila faktúry, nakoľko
nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje a že tento tovar bol v skutočnosti žalobcom nadobudnutý
od inej osoby, ktorej totožnosť ale nebola určená. Z uznesenia vo veci Vikingo tiež vyplýva, že režim

dokazovania, na základe ktorého je zdaniteľnej osobe zamietnuté právo na odpočítanie DPH najmä
vtedy, ak neuvedie skutočnosti preukazujúce všetky transakcie uskutočnené všetkými účastníkmi tohto
reťazca, ako aj ekonomickú činnosť týchto účastníkov tým, že sa jej prípadne prisudzuje, že tieto
skutočnosti nie je možné overiť, je v rozpore s judikatúrou spomenutou v bodoch 50 až 58 tohto
uznesenia, z ktorej vyplýva, že daňový orgán má z právneho hľadiska v každom konkrétnom prípade

na základe objektívnych okolností dostatočne preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila daňového
podvodu, alebo že vedela alebo mala vedieť, že predmetná transakcia je súčasťou daňového podvodu,
ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo iný subjekt zapojený do dodávateľského
reťazca tovarov alebo služieb.

19. Ďalej žalobca namietal, že dôvody pre neuznanie odpočítania dane, ktoré uvádzajú daňové orgány,

nemajú oporu v dôkazoch, súčasne zohľadňujú rôzne skutkové okolnosti, a preto nepostačujú ani pre
konštatovanie dôvodnej pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako to bolo deklarované
na predložených písomných dokladoch, t. j. faktúra, objednávky, dodacie listy, súpis vykonaných prác,
najmä pri existencii materiálnej stránky plnenia, čo potvrdil aj žalovaný. Taktiež samotné pochybnosti o
dodávateľoch, ich nedostatočné materiálne a personálne zabezpečenie, nekontaktnosť konateľa, nie sú

relevantné pre dôvodné spochybnenie dôkazov predložených žalobcom, a teda tieto skutočnosti nie sú
spôsobilé odôvodniť presun dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt. Aj kvalita spochybnenia
dôkazov predložených žalobcom musí spĺňať určité parametre, pričom nestačí tvrdenie, že dodávatelia
sú nekontaktní, nemali personálne kapacity, resp. vyslovenie úvah, ktoré nemajú v dôkazoch základ,
nakoľko takýto záver je založený na domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť

preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných
daňovým subjektom.

20. I napriek tvrdeniu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, ktorej
vznik mal preukázať žalobca, samotné dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu, bez ohľadu

na to, či je vyplatená, je preukázaním vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nakoľko predstavuje
predmet dane. Ak predmetom dodaného zdaniteľného plnenia je protihodnota, vyplatená/nevyplatená
dodávateľovi, nemôže byť súčasne tvrdené, že nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa.
Pokiaľ bolo preukázané, že daňový subjekt vyplatil protihodnotu za dodaný tovar, opak preukázaný
nebol, táto vyplatená protihodnota je významná z pohľadu odpočítania dane u daňového subjektu

z prijatej protihodnoty za dodávky tovarov a služieb, ktoré daňový subjekt dodáva tretím subjektom
(odberateľom), nakoľko táto u neho tvorí základ dane pre vznik jeho daňovej povinnosti. Spájanie
vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, ktorá u neho je nesporná, nemá žiadnu priamu súvislosť
s právom na odpočítanie dane u daňového subjektu zo základu dane, ktorý predstavuje akúkoľvek
protihodnotu za ním realizované dodávky tovarov a služieb v rámci výkonu jeho ekonomickej činnosti.

Dátum vzniku daňovej povinnosti je teda relevantný z pohľadu povinnosti priznania dane z dodaného
tovaru alebo služby, ktoré uskutočňuje každý subjekt majúci status zdaniteľnej osoby a predstavuje
zákonnúpovinnosťzaplateniadanedoštátnehorozpočtu.Je nesprávnetvrdenie,žežalobcovinevznikol
nárok na odpočítanie dane, nakoľko u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, a to z dôvodu, že
takéto tvrdenie predpokladá preukázanie daňového podvodu a fiktívnosť dodávky, ktorá potom však

predpokladá neexistenciu materiálnej stránky plnenia, čo však pre daný prípad neplatí. Žalobca splnil
svoju povinnosť podaním daňového priznania, súčasne predložením dôkazov a ich súpis je obsahom
protokolu z výkonu daňovej kontroly.

21. Vo vzťahu k dožiadaniu správcu dane v Českej republike cez žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií žalobca uviedol, že vypočutie svedkov predstavuje procesný úkon, v rámci ktorého svedok
ozrejmuje rozhodné skutočnosti týkajúce sa samotného zdaniteľného plnenia. V uvedenom prípade sa
nejedná o výmenu informácii medzi správcom dane v Slovenskej republike a Českej republike, napr.
informácia o podaní daňového priznania deklarovaným dodávateľom, evidencia faktúry v účtovníctve
daňového subjektu pre kontrolované zdaňovacie obdobia slovenským správcom, a to v prípade ak

dodávateľ je daňovým subjektom usadeným v Českej republike. Žalobca v tejto súvislosti namietal,
že protokol z daňovej kontroly je nezákonným dôkazom, pretože správca dane nemohol pristúpiť
k prerušeniu daňovej kontroly a nebola dodržaná lehota 1 roka na výkon daňovej kontroly v zmysle
Daňového poriadku.22. Právne závery správcu dane, ktorých rozpornosť žalovaný neodstránil, sú vyvodené bez tohto,
aby došlo k riadnemu ujasneniu skutkových alternatív, ktoré z vykonaných dôkazov vyplývajú a ktorá

alternatíva pre účely neuznania odpočtu obstojí, a to jednak z pohľadu zákonných hmotnoprávnych
podmienok a jednak z pohľadu záväzných pravidiel upravujúcich narušenie daňovej neutrality v prípade
podvodného konania alebo zneužitia práva. Zo všetkých vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť
žiadne rozpory, ktoré by mali preukazovať existenciu podmienok umožňujúcich odopretie nároku na
odpočet dane. Všetky dôkazy sú potvrdením zdaniteľného plnenia - dodania tovaru za protihodnotu,

ktorý bol následne použitý pre účely výkonu ekonomickej činnosti žalobcu, a preto nie je zrejmé, prečo
tieto dôkazy, jednak nehodnotené, majú preukazovať dôvodnosť neuznania odpočtu dane, tzn. akým
spôsobom vyvracajú pravdivosť tvrdení daňového subjektu, najmä z pohľadu zákonných podmienok
upravených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

23. V rámci kontroly žalobca a súčasne aj svedok G. B. popísali okolnosti obchodovania, ktoré sa

nevymykajú z bežných obchodných vzťahov. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s námietkami
týkajúcimi sa hodnotenia dôkazov a poukázal na svoje vyjadrenia vo vzťahu k preverovaným
zdaniteľným plneniam (prednesené v priebehu daňovej kontroly), ktoré považoval za podstatné: - v
našom systéme nám postačuje ako dôkaz preberací protokol, spolupracujeme na podobnej báze so
všetkými dodávateľmi aj odberateľmi a nepovažovali sme za potrebné, aby boli dodávané ešte iné

dokumenty. Hlavným dôkazom pre nás a našich zákazníkov je fungujúci zrepasovaný hydraulický
systém, ktorý sme riadne na základe preberacieho protokolu prevzali; - naša spoločnosť na základe
zmluvy so spoločnosťou Skanska mala povinnosť dodania funkčného stroja na debnenie hornej klenby.
Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia jeho funkčnosti bolo našou povinnosťou vykonať jeho opravu,
ktorú vykonávala spoločnosť RENCOD SERVICES, s. r. o., a to pán C. B.; - žiadame aby bol predvolaný

C. B., ktorý má označené doklady a ktorý sa vie podrobne vyjadriť k daným skutočnostiam; - oprava
predmetného stroja bola vykonávaná danou spoločnosťou v mieste našej prevádzky v Osčadnici; -
obratom zašlem aj zmluvu so spoločnosťou Skanska, z ktorej naša povinnosť sfunkčnenia daného
stroja vyplýva. Žalobca ďalej uviedol, že podal vyjadrenie k jednotlivým faktúram, jasne zdôvodnil
účel dodaných služieb a ich použitie pre účely jeho ekonomickej činnosti, t. j. plnenie zmluvných

záväzkov. Správca dane vyjadrenia žalobcu z dôvodu nemožnosti preverenia dodávateľov vyhodnotil
tak, že konatelia dodávateľov sú nekontaktné osoby, a preto nie je zrejmé, prečo pri nadviazaní
spolupráce so spoločnosťou RENKOD SERVICES, s.r.o. si nepreveril v obchodnom registri kto je
konateľom dodávateľa. Podľa názoru správcu dane daňový subjekt musí byť schopný preukázať
reálnosť deklarovaného obchodu, nakoľko v opačnom prípade sa dostáva do dôkaznej núdze. Z

uvedeného dôvodu mal byť žalobca obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými
dôkazmi, čo podľa správcu dane nepreukázal. Správca dane ďalej konštatoval, obdobne aj žalovaný,
že z dôvodu nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov nebolo možné preveriť pravosť a pravdivosť
údajov predložených ku kontrole daňovým subjektom, pričom ich nekontaktnosť vyhodnotil tvrdením, že
ide o formálnych konateľov (RENKOD SERVICES, s.r.o. - H. E. a inacpra s. r. o. - E. I.), avšak súčasne

tvrdí, že ide o neexistujúce osoby, čo mal počas výkonu daňovej kontroly zistiť v rámci medzinárodnej
výmeny informácií. Takéto tvrdenie je rozporné a pre vec irelevantné, nakoľko formálny konateľ je
existujúci konateľ a to, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane zistil skutočnosti, že ide o osoby,
ktoré sa v registri nenachádzajú, neznamená, že v čase obchodného vzťahu tieto osoby mali svoje
bydlisko, vykonávali činnosť, boli kontaktné, avšak v čase preverovania napr. už existovala možná

právna udalosť, ktorá mohla spôsobiť daný stav. Ak teda správca dane tvrdí, že išlo o formálnych
konateľov,nemôžetvrdiť,žeišlooneexistujúcosobu,pričomsámsprávcadanepotvrdil,ževspoločnosti
RENKOD SERVICES, s. r. o. došlo k zmene spoločníka a konateľa, ktorým sa stal G. B., ktorý v rámci
výkonu daňovej kontroly u iného daňového subjektu potvrdil, že sa s H. E. pozná. Ak by malo aj platiť, že
ide o neexistujúcu osobu, túto skutočnosť by mal mať správca dane potvrdenú relevantnými dôkazmi,

pričom v takomto prípade by musel byť identifikovaný daňový podvod, t. j. neexistujúci dodávateľ, pričom
takéto zistenia a závery z protokolu nevyplývajú. Okrem toho, že G. B. potvrdil, že pozná H. E., je tu
aj ďalšia skutočnosť, ktorú mal správca dane osobou G. B. potvrdenú, a to, že spoločnosť RENKOD
SERVICES, s. r. o. bola riadená pánom C. B., čo je predpokladom, že aj v čase realizácie zdaniteľného
plnenia mala táto osoba poverenie na riadenie vnútorných vzťahov spoločnosti. Uvedená skutočnosť

vyplýva aj zo zistení, že práve C. B. mal poverenie na elektronickú komunikáciu so správcom dane.
Rozhodným dôkazom pre účely preverenia zdaniteľného plnenia bolo preto vypočutie tejto osoby a v
prípade existencie objektívnych dôvodov na strane tohto svedka mal správca dane pristúpiť k dožiadaniu
správcu dane v mieste jeho bydliska a vykonať tento dôkaz, pokiaľ neakceptoval jeho žiadosť o zaslanieotázok v elektronickej podobe, na ktoré bol pripravený odpovedať. Správca dane de facto potvrdil
riadenie spoločnosti C. B., čo bolo potvrdené aj svedkom, a sám správca dane tvrdí, že C. B. mal vybrať
nového konateľa spoločnosti RENKOD SERVIS, s. r. o., ktorým sa mal stať H. E., pričom po H. E. bol

konateľom G. B., synovec C. B.. Podľa žalobcu je preto rozhodným dôkazom vypočutie C. B., ktorý
správca dane nevykonal. Z odpovede samotného svedka na výzvy správcu dane vyplýva, že tento je
kontaktný, avšak sa z objektívnych dôvodov nemohol zúčastniť výpovede, a preto žiadal o elektronické
zaslanie otázok, na ktoré by odpovedal a správca dane mohol jeho vypočutie učiniť formou dožiadania
na správcu dane v mieste jeho trvalého bydliska. Pokiaľ je poukazované na to, že v kontrolovanom

zdaňovacom období august 2021 nemal C. B. žiadne oprávnenie konať v mene spoločnosti RENKOD
SERVICES, s.r.o., ide o tvrdenie, ktoré je predovšetkým v rozpore so svedeckými výpoveďami a nemá
žiadnu oporu v dôkaze, ktorým by táto skutočnosť bola potvrdená. Z dôkazov (svedecké výpovede)
vyplýva veľká pravdepodobnosť, že poverením disponoval, pričom preukázanie danej skutočnosti nie
je v kompetencii daňového subjektu, a preto pravdivosť resp. nepravdivosť tejto skutočnosti je možné
zistiť výlučne jeho vypočutím.

24. K úvahám týkajúcim sa nepreverenia konateľov dodávateľských spoločností pri uzatvorení obchodu
existuje podľa žalobcu logické vysvetlenie, že práve tieto spoločnosti boli odporúčané spoločnosťou,
s ktorou žalobca dlhodobo spolupracuje, čo potvrdila aj výpoveď svedka E. F., ktorý žalobcovi odporučil
označených dodávateľov z dôvodu pracovnej vyťaženosti. K zdôvodneniu žalovaného, kedy sa zamýšľa

nad špecifickou činnosťou žalobcu, napr. vo vzťahu k výrobe čapov (strana 32 rozhodnutia) žalobca
uviedol, že sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že výrobou čapov sa nezaoberá. Ide o drevený
komponent, ktorý slúži výlučne ako spojovací prvok pre debniace vozy, tzn. nejde o vysoko odbornú
činnosť.

25. V rámci vykonaných úkonov správca dane zistil, že výsluch H. E. nebol možný, nakoľko táto osoba
je nekontaktná, pričom ale nekontaktnosť osoby nepredstavuje objektívnu skutočnosť, ktorá by mohla
založiť odopretie nároku na odpočet dane, a to najmä v čase jej preverovania, t. j. po uplynutí skoro
jedného roku. Túto skutočnosť žalobca nemá ani akým spôsobom ovplyvniť, tzn. nemá ju povinnosť
dokazovať.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v zhode so závermi správcu dane v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca neodstránil dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení

plnení dodávateľmi uvedenými na faktúre, nepredložil doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré by potvrdzovali obchodnú spoluprácu s deklarovanými dodávateľmi. Žalobca mal byť pri uzatváraní
obchodných vzťahov dostatočne obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi,
čo nesporne nepreukázal, nepreveril si ani osobu oprávnenú konať za dodávateľské spoločnosti.
Na základe zistení a dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise, sa žalovaný stotožnil

s názorom správcu dane, že vzniesol dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní špecifických služieb
prostredníctvom dodávateľov uvedených na sporných faktúrach, a tým aj odôvodnené pochybnosti o
splnení hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane. Pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť
údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí žalobca v daňovom
konaní preukázať (najmä, keď bol na to vyzvaný), že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako

deklaruje. Správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť dokladov predložených žalobcom, a
tým aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom (resp. inou zdaniteľnou
osobou). Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane žalobcu viackrát vyzval na splnenie
procesnej povinnosti, predloženie dôkazov a odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku (výzva č. 101849861/2022 zo dňa 27.06.2022 a č. 103112596/2022 zo dňa 15.11.2022), ktoré

by obnovili dôveryhodnosť spochybnených transakcií. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť, reagoval na
výzvy oneskorene, príp. bez doplnenia dôkazov o svojich tvrdeniach, nepredložil požadované dôkazy,
ani relevantne neodstránil oznámené pochybnosti správcu dane, čím neuniesol dôkazné bremeno,
ktorým bol zaťažený. Žalobca sa nevyjadril ani k oboznámeniu a výzve na odstránenie pochybností č.
100101202/2023zodňa10.01.2023,vktoromsprávcadanejednoznačnezadefinovalsvojepochybnosti

o reálnom uskutočnení služieb deklarovaným dodávateľom a v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm.
f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu na vyjadrenie a na predloženie dôkazov.27. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že podľa dôkazov obsiahnutých v administratívnom
spise žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho ani odvolacieho konania nepreukázal
úhrady všetkých sporných faktúr. Ďalej uviedol, že kritérium, že dodávateľ je zdaniteľnou osobou, je

hmotnoprávnou podmienkou na odpočet dane a platí, že ju preukazuje daňový subjekt, a to práve v
takomprípade,aksprávcadanerelevantneapreukázateľnespochybnídodanieplneniaprostredníctvom
deklarovaného dodávateľa, ktorý je nekontaktný, nepredložil doklady, nepotvrdil vierohodnosť spornej
faktúry, pričom žalobca ani nevedel identifikovať neznámu osobu, s ktorou za deklarovaného dodávateľa
konal. V prípade, ak správca dane relevantne spochybní dodanie plnenia prostredníctvom dodávateľa

deklarovaného na faktúre (čo v posudzovanom prípade podľa žalovaného nastalo) je irelevantné,
že plnenie reálne existuje, pretože plnenie mohla dodať iná osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou
a platiteľom DPH alebo v posudzovanom prípade sám žalobca, ktorý debniace vozy pre stavbu tunela
vyrábal a je neštandardné, že na ich opravu a rekonštrukciu potreboval pochybného a neovereného
dodávateľa. Vznesené pochybnosti správcu dane boli podľa žalovaného dôvodné a dostatočne
intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Hodnovernosť realizácie

zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúre nepotvrdili ani vyjadrenia žalobcu, ktoré boli
všeobecné a nekonkrétne. Žalobca za účelom odstránenia pochybností správcu dane nepredložil žiadne
relevantné dôkazy o uskutočnení fakturovaných prác a dodaní tovaru, neodstránil dôvodné pochybnosti
správcu dane o dodaní služieb a tovaru prostredníctvom deklarovaného dodávateľa (resp. nepredložil
dôkaz o ich dodaní inou zdaniteľnou osobou, pričom ani zo skutkových okolností prípadu nevyplynul iný

alternatívny platiteľ dane v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie
s.r.o. zo dňa 09.12.2021).

28. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (zákona o medzinárodnej pomoci pri správe daní).
Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Správca dane na
základe vykonaných úkonov viedol dokazovanie tak, že chcel získať výsluchy svedkov konateľov v čase
realizácie obchodov, ktorí v prípade vypočutia mohli správcovi dane poskytnúť relevantné informácie k

realizáciipreverovanýchdodávokslužiebmajúcichvplyvnavydanérozhodnutieasprávneurčeniedane.
Vzhľadom k tomu, že konatelia majú trvalý pobyt v Českej republike a správca dane ich predvolaním
v tuzemsku vyčerpal všetky možnosti ich vypočutia, požiadal o tento úkon českého správcu dane
prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa § 61 ods. 5 Daňového
poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, preto bola dodržaná

zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly.

29. K námietkam týkajúcim sa výsluchu pána C. B. žalovaný zopakoval, že žalobca žiadnym spôsobom
v konaní nepreukázal, že by jednal a komunikoval s touto osobou, ktorá ani nikdy nebola konateľom
dodávateľských spoločnosti a nefigurovala ani na dokladoch (faktúrach) predložených žalobcom.

Správca dane chcel danú osobu vypočuť, o čom svedčia predvolania zaslané správcom dane počas
daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. Podľa názoru žalovaného bolo na zodpovednosti
žalobcu, aby si overil osobu C. B., nakoľko nebol konateľom dodávateľských spoločností, s ktorými
navyše obchodoval po prvý raz (podľa vyjadrenia konateľa žalobcu išlo o spoluprácu, ktorá trvala pár
mesiacov v roku 2021 a ďalej ani nepokračovala) a táto osoba taktiež nefigurovala ani na žiadnom z

dokumentov súvisiacich s preverovanými obchodmi, ktoré žalobca predložil. Žalobca si nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď na výzvu
správcu dane nereagoval a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jednanie s touto osobou. Správca
dane uvedené zistenia v súvislosti s osobou C. B. vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, pritom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového

poriadku. C. B. boli okrem predvolaní zasielané aj výzvy na spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. a
inacpra s.r.o., ako ich splnomocnenému zástupcovi pre obojsmernú komunikáciu so správcom dane,
pričom opakované výzvy aj prevzal, ale nebolo v jeho záujme, aby na tieto výzvy reagoval, keďže žiadne
doklady nezaslal.

30. Podľa žalovaného záver správcu dane vychádzal zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého je možné presvedčivo konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia boli skutočnými dodávateľmi, ktorí služby a tovar žalobcovi
dodali. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že nenesie zodpovednosť za povinnosti iných daňovýchsubjektov, avšak pri svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich obchodných partnerov mal byť
dostatočne obozretný. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si neoveril dodávateľov.
Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu dôveroval p. F., ktorý mu dodávateľov odporučil. Pritom žalobca

je subjektom, ktorý právo na odpočet dane uplatňuje, a preto je pri výkone podnikateľskej činnosti
povinný dbať a pamätať na to, aby pri výbere svojich obchodných partnerov, s ktorými vstupuje do
obchodno-právnych vzťahov a aj v nich zotrváva, zachoval potrebnú mieru ostražitosti a opatrnosti a
znížil tak podnikateľské riziko v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, zahŕňajúce
i stav nepreukázania zákonných podmienok vzniku práva na odpočet DPH. Je prirodzené, že ak tak

neurobil a neprijal všetky opatrenia, nesie následky svojho konania a prijatých rozhodnutí. V danom
prípade konateľ žalobcu plne dôveroval neznámej osobe, ktorá vystupovala za dve rôzne spoločnosti a
nepožadoval od tejto osoby predloženie splnomocnení, nepreveril si kto je konateľom dodávateľských
spoločností, a tak dojednal spoluprácu s neoprávnenou osobou.

31. Podľa žalovaného v prejednávanom prípade došlo k prechodu dôkazného bremena v situácii,

keď vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní relevantne spochybnená výsledkami
dokazovania vykonaného správcom dane, na základe ktorého správca dane nadobudol dôvodné
pochybnosti o oprávnenosti odpočítania dane z faktúr vystavených dodávateľmi. V ďalšom žalovaný
uviedol skutočnosti, ktoré sú obsahom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a ktoré sú popísané
v rámci popisu administratívneho konania v predchádzajúci bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

32. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 22.10.2025 podľa § 107 ods. 1
písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) na žiadosť žalobcu. Dňa 20.10.2025 bolo

doručené podanie žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu
na pojednávaní pred správnym súdom a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.
Správny súd postupom podľa § 114 SSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Poverená
zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že dokazovanie zo strany správcu dane bolo zamerané
na preverenie obchodu medzi žalobcom a priamym deklarovaným dodávateľom. Ak bolo spochybnené

dodanie deklarovaným dodávateľom, bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnej podmienky, konkrétne,
že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb platiteľom dane z materiálneho hľadiska. Bolo na
žalobcovi, aby uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.
Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 v spojení s § 59
ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 4 zákona o DPH. Správca dane pochybnosti založil nielen na skutočnostiach

zistených na strane deklarovaných dodávateľov, ale išlo aj o okolnosti na strane žalobcu. Žalobca
bol oboznámený s pochybnosťami správcu dane, a to dvomi výzvami zo dňa 27.06.2022 a zo dňa
15.11.2022. Žalobcovi bolo doručené aj oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej
kontroly zo dňa 10.01.2023, na ktoré žalobca už nereagoval. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť,
nepredložil požadované doklady a neodstránil pochybnosti správcu dane. V rámci záverečného slova

poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa žalovaného námietky prednesené v správnej žalobe
neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane, preto žalovaný navrhol
správnu žalobu žalobcu zamietnuť.

33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§
134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto rozhodnutia
daňových orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 SSP zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH; Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku
obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná
osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

35. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítaťod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

37. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní
boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne

určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z
jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o

miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

38. Podľa § 61 ods. 1 a 5 Daňového poriadku; (1) Správca dane daňové konanie preruší, ak má
vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, alebo môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej

skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

39. Ako s prvou žalobnou námietkou sa správny súd vysporiada s námietkou o nezákonnosti protokolu
z daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca v správnej

žalobe namietal, že správca dane nemohol pristúpiť k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu dožiadania
správcudanevČeskejrepublike,hocicezžiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácií,pretoževypočutie
svedka predstavuje procesný úkon, v rámci ktorého svedok ozrejmuje rozhodné skutočnosti týkajúce sa
zdaniteľného plnenia a nejedná sa preto o výmenu informácií medzi správcom dane v SR a ČR. Podľa
žalobcu teda žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno zahraničného správcu dane žiadať

o vypočutie svedka. Žalobca namietal, že neobstojí dôvod, pre ktorý bola daňová kontrola prerušená,
pretože podľa žalobcu nešlo o výmenu informácií medzi slovenským správcom dane a zahraničným
správcom dane.

40. V prejednávanej veci správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej

republiky č. 130000064139/2022, v ktorej žiadal o vypočutie svedka H. E. - bývalého konateľa
spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o. Taktiež zaslal žiadosť č. 130000064154/2022, ktorou žiadal
o vypočutie svedka E. I. - konateľa spoločnosti inacpra s.r.o. Uvedení svedkovia mali trvalý pobyt
v Českej republike, čo žalobca nespochybňuje. V dôsledku podaných žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií potom správca dane rozhodnutím č. 102750845/2022 zo dňa 07.10.2022 v zmysle

ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku daňovú kontrolu prerušil. Daňová kontrola bola
prerušená od 10.10.2022 do 27.10.2022, kedy bola doručená odpoveď na zaslané žiadosti. Následne
správca dane oznámením č. 102981324/2022 zo dňa 04.11.2022 žalobcovi oznámil pokračovanie
v daňovej kontrole. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100545265/2023zo dňa 09.02.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.02.2023 predstavujúci deň ukončenia daňovej
kontroly.

41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane predvolaním na výsluch č.
101449965/2022 zo dňa 18.05.2022 predvolal ako svedka bývalého konateľa spoločnosti RENKOD
SERVICES, s.r.o. H. E., pričom zásielka sa vrátila správcovi dane späť dňa 25.05.2022 s označením
poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Taktiež z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že predvolaním na výsluch č. 101451940/2022 zo dňa 18.05.2022 predvolal správca dane ako svedka

bývalého konateľa spoločnosti inacpra s.r.o. E. I., pričom zásielka sa vrátila správcovi dane späť dňa
22.06.2022 s označením poštového doručovateľa „nevyžádano“. Správca dane následne pristúpil k
podaniu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, a to za účelom preverenia deklarovaného dodania
služieb a tovaru vypočutím týchto osôb. Pokiaľ správca dane požiadal zahraničného správcu dane
o výsluchy osôb, ktoré boli štatutárnym orgánom dodávateľov v čase deklarovaného dodania tovaru
a služieb, nemožno tomuto postupu nič vyčítať, nakoľko išlo o úkon v prospech žalobcu za účelom

preverenia fakturovaných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH.
Vtejtosúvislostijepotrebnétiežzdôrazniť,žežalobcapredložilfaktúry,objednávkyasúpisyprác,pričom
nepredložil zmluvu, na základe ktorej mala byť spolupráca dojednaná a nevedel za deklarovaného
dodávateľa konkrétne uviesť žiadnu osobu, s ktorou pri dojednávaní spolupráce mal komunikovať. Až vo
svojichneskoršíchvyjadreniachžalobcazačaluvádzaťosobuC.B.,pričomkonateľžalobcupriprvotnom

výsluchu dňa 25.03.2022 uviedol, že sa mal stretávať s dvoma osobami, ale meno si nepamätal ani vo
vzťahu k jednej osobe. Vo svojich prvotných vyjadreniach žalobca neoznačoval osobu C. B. ako osobu,
s ktorou mala byť spolupráca dojednaná.

42. Z ustanovenia čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „nariadenie č.
904/2010“)vyplýva, že toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány
v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi
sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje
pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom

si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH,
kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti
podvodomsúvisiacimsDPH.Konkrétneustanovujepravidláapostupy,ktoréčlenskýmštátomumožňujú
zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. Z ustanovenia čl. 1
ods. 2 nariadenia č. 904/2010 vyplýva, že týmto nariadením sa ustanovujú podmienky, za ktorých

orgány uvedené v odseku 1 (príslušné orgány v členských štátoch - pozn. správneho súdu) poskytujú
pomoc pri ochrane príjmov DPH všetkých členských štátov. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 904/2010
na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane
informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 904/2010
na účely oznamovania informácií uvedených v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie

akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. Podľa čl. 2
písm. l) nariadenia č. 904/2010 na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„administratívne vyšetrovanie“ sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi
pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov
voblastiDPH.Zuvedenéhopodľasprávnehosúduplynie,žedôvodompodaniažiadostiomedzinárodnú

výmenuinformáciíniejelenprípad,kedysažiadajúinformáciezrôznychdatabázvedenýchzahraničnou
daňovou správou, ale môže ísť aj o iné úkony, ktoré zabezpečia poskytnutie informácií za účelom
náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH, čo vyplýva z formulácie žiadaný orgán
zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto
informácií.

43. Správca dane v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku vykonáva dokazovanie,
resp. vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o
všetkýchskutočnostiachdôležitýchpresprávneaobjektívnerozhodnutie,avšaktrebauviesť,žesprávca

dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale je povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľnéhohodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné daňové orgány
povinné postupovať, pričom za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko, čo môže
prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Ak správca dane prerušil výkon daňovej kontroly za účelom

realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo
výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynula a ani
plynúť nemohla. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej
autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie
povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Využitím medzinárodnej

výmeny informácií overoval správca dane podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o
legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie
o deklarovanom dodávateľovi žalobcu. Preto sú žalobné námietky žalobcu o tom, že protokol z daňovej
kontroly je nezákonne získaným dôkazom, nedôvodné.

44. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci správny

súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice
Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť
obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo
zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú

zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia
všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy

predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto
právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na
vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované
závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016

Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

45. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie:
(1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od
dane),

(2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,
(3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

46. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

47. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

48. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),

• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.49. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet
dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok

tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek
vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper

Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

50. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168
písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Preto
daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a)
Smernice, teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, musí byť schopný preukázať, že tovary/služby
boli aj reálne dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou DPH. Slovenská republika je

jednou z krajín uplatňujúcich výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných
osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH ).
V tomto kontexte sa preto hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej

hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH . Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice
preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže
(alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb

bol platiteľom dane (osobou registrovanou pre daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať
s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH. A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa
tovaru/služby nebude rovnaká s identitou na faktúre uvedeného deklarovaného dodávateľa tovaru alebo
služby.

51. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu

a správcu dane. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre
posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe
ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel
a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:

(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu); (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).52. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú oprávnené nepriznať právo
na odpočítanie DPH aj v prípade, ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli
dodané osobou uvedenou na faktúre, ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala iná zdaniteľná

osoba, alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ musel
mať postavenie platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani (závery
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, z ktorého
vychádza aj uvedená úvodná argumentácia správneho súdu v tejto veci).

53. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie ale
identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu
dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak
nie je sporná existencia dodaného tovaru alebo služby). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre

vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci J. H. K., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13
zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci C. L., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49), (iii)
pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci J. H. K., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11

a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

54. V prejednávanej veci správca dane zaslal žalobcovi Výzvu na predloženie dôkazov č.
101849861/2022 zo dňa 27.06.2022, v ktorej poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 písm. e)
v nadväznosti na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval žalobcu na predloženie

dôkazov. V tejto písomnosti správca dane uviedol, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov
uvedených na faktúre od spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o., konkrétne pochybnosti o dodaní
tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Zároveň správca dane poukázal na to,
že spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o., je nekontaktná, výzvu na súčinnosť a predloženie dokladov
(č. 100980466/22 zo dňa 21.04.2022) neprevzala, konateľ spoločnosti H. E. s trvalým pobytom v Českej

republike je nekontaktný, zásielku s predvolaním na výsluch svedka (č. 101449965/2022 zo dňa
18.05.2022) neprevzal a zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Z dôvodu nekontaktnosti
dodávateľa a nekontaktnosti bývalého konateľa nebolo možné preveriť pravosť a pravdivosť údajov
na dokladoch predložených k nároku na odpočítanie dane. Ďalej správca dane uviedol, že doklady
znejúce na nekontaktný subjekt majú povahu nepreskúmateľného a nehodnoverného dôkazu. Pokiaľ

nie je možné u nekontaktnej spoločnosti overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom
a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné, pretože sám osebe takýto doklad
nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil tak ako je to v dokladoch uvedené. Zároveň
správca dane konštatoval, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov uvedených na faktúrach
od spoločnosti inacpra s.r.o., a to pochybnosti o dodaní deklarovaných tovarov a služieb práve

dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane uviedol, že spoločnosť inacpra s.r.o. je nekontaktná,
neprevzala zásielku správcu dane - výzvu na súčinnosť a predloženie dokladov (č. 1009895522022
zo dňa 21.04.2002), konateľ spoločnosti E. I. s trvalým pobytom v Českej republike je nekontaktný
a neprevzal zásielku s predvolaním na výsluch svedka (č. 12145194/2022 zo dňa 18.05.2022).
Z popisu uvedenej písomnosti správcu dane vyplýva, že svoje pochybnosti o dodaní služieb

a tovaru deklarovanými dodávateľmi v prvej písomnosti zasielanej žalobcovi založil predovšetkým na
nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov a ich konateľov.

55. Na uvedenú výzvu správcu dane žalobca zareagoval podaním zo dňa 25.08.2022. Následne
správca dane zaslal žalobcovi písomnosť - Výzva na predloženie dôkazov č. 101849861/2022 zo dňa

27.06.2022, v ktorej opätovne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a zároveň žalobcovi komunikoval
svoje pochybnosti. V tomto podaní správca dane opätovne poukázal na to, že spoločnosť RENKOD
SERVICES, s.r.o. je nekontaktná, neprevzala výzvy na vyjadrenie a na predloženie písomností,
uviedol, že z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa nebolo možné preveriť pravosť a pravdivosť údajov
na dokladoch, ktoré žalobca predložil. Bolo poukázané na to, že konateľ spoločnosti RENKOD

SERVICES, s.r.o. H. E. si neprevzal predvolanie na výsluch, že z iných daňových kontrol bolo zistené,
že H. E. nemal nikdy právo disponovať s účtom spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o., že z dôvodu
nekontaktnosti bývalého konateľa spoločnosti RENKOD SERVICES, s.r.o., nebolo možné preveriť
pravosť a pravdivosť údajov na dokladoch. Bola vyhodnotená výpoveď G. B. (konateľa spoločnostiRENKOD SERVICES, s.r.o. od 25.02.2021 do 08.04.2021 a od 07.10.2021 do 07.12.2021) ako formálna
a rozporná. Bolo poukázané na to, že C. B. ako splnomocnený zástupca spoločnosti RENKOD
SERVICES, s.r.o., (od 21.03.2022) a splnomocnený zástupca na obojstrannú elektronickú komunikáciu

(od 15.03.2021) je nekontaktný, ďalej, že sa na základe predvolania nedostavil pred správcu dane
ako svedok a že na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že konateľ
dodávateľa H. E. je neexistujúcou osobou a táto osoba mala podpísať žalobcom predložené faktúry
ako aj súpis prác. Správca dane poukázal aj na to, že dodávateľ nepodal daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2021, bola mu zrušená registrácia pre DPH z úradnej moci

k 31.10.2022, nakoľko porušil povinnosti pri daňovej kontrole a nepredložil požadované doklady
a nemal v roku 2021 žiadnych zamestnancov. Vo vzťahu k dodávateľovi inacpra s.r.o. správca
dane zopakoval, že táto spoločnosť je nekontaktná, neprevzala si výzvy na vyjadrenie a predloženie
dôkazov, uviedol, že nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2021,
nepredložila požadované doklady ku daňovej kontrole, so správcom dane nespolupracuje, čím
neumožnila vykonať daňovú kontrolu a v roku 2021 nemala žiadnych zamestnancov. Správca dane

uviedol, že z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa nebolo možné preveriť pravosť a pravdivosť údajov
na dokladoch predložených žalobcom, že konateľ dodávateľa E. I. je nekontaktný, nepodarilo sa
mu doručiť predvolanie na výsluch a bolo zistené, že E. I., ktorý podpísal faktúry a súpisy prác,
je neexistujúcou osobou. Zároveň správca dane vo vzťahu k obidvom dodávateľom zopakoval,
že doklady znejúce na nekontaktný subjekt majú povahu nepreskúmateľného a nehodnoverného

dôkazu. Pokiaľ nie je možné u nekontaktnej spoločnosti overiť doklady predložené kontrolovaným
daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady podľa správcu dane nepreukazné,
pretože sám o sebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil tak ako je to
v dokladoch uvedené. V tejto písomnosti správca dane vyhodnotil aj skutočnosti uvedené zo strany
žalobu (uvedené pri výsluchu konateľa žalobcu pána A. B. - Zápisnica č. 100593089/2022 zo dňa

25.03.2022 a uvedené aj v podaní žalobcu zo dňa 25.08.2022 v reakcii na prvú výzvu správcu dane
zo dňa 27.06.2002), keď zhrnul, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že dodanie služieb
bolo reálne uskutočnené práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach a v deklarovanom rozsahu,
ženepredložilkonkrétneajednoznačnédôkazyopriebehuspoluprácesdodávateľmiaženeidentifikoval
osoby, s ktorými mala byť nadviazaná a dohodnutá spolupráca, nepopísal ani vzťahy týchto osôb

k dodávateľom, ďalej, že neboli uvedené mená osôb, s ktorými sa žalobca stretával a komunikoval,
že konateľ žalobcu nevedel uviesť, či bola podpísaná zmluva, ako boli doručené faktúry, že neboli
predložené konkrétne odberateľské faktúry k dodávateľským faktúram. Správca dane poukázal aj na to,
že faktúra od dodávateľa RENKOD SEVRVICES, s.r.o. nebola v celom rozsahu uhradená (neuhradená
suma predstavovala 50 000 eur, pričom konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní nevedel, že ku dňu

25.03.2022 je neuhradená suma 74 000 eur), vo vzťahu k faktúram od dodávateľa inacpra s. r.o. nebola
v prípade jednej faktúry uhradená suma 8000 eur.

56. Ďalšou písomnosťou Oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými v priebehu
daňovej kontroly č. 100101202/2023 zo dňa 10.01.2023 správca dane oboznámil žalobcu so skutkovými

zisteniami, ktoré už boli podpísané v predchádzajúcich dvoch písomnostiach správcu dane a uviedol
aj ďalšie zistenia, napríklad závery z výsluchu E. F., o ktorom konateľ žalobcu pán A. B. uviedol, že mal
odporučiť spoluprácu s dodávateľmi, uviedol skutočnosti o ďalšom predvolaní C. B. na výsluch svedka,
uviedol obsah podania žalobcu zo dňa 30.11.2022 (doručené v reakcii na predošlú výzvu správcu
dane zo dňa 15.11.2022) a v závere tohto podania konštatoval, že žalobca nezvládol svoje dôkazné

bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, že správca dane zníži uplatňovaný odpočet dane
za zdaňovacie obdobie august 2021 v celkovej sume 47 826,38 eur a o výsledku daňovej kontroly bude
vyhotovenýprotokol. Jepravdou,žesprávcadanežiadaluvedenýmivýzvamipredložiťdôkazyažalobca
okrem predložených dodávateľských faktúr, objednávok, súpisov prác, výpisov z účtu a odberateľských
faktúr nepredložil žiadne dôkazy, poskytol len písomné vyjadrenie.

57. Z úvodných častí odôvodnenia tohto rozhodnutia, týkajúcich sa podmienok pre uplatnenie
a priznanie nároku na odpočet DPH, vyplýva, že v niektorých prípadoch môže obstáť záver o nesplnení
prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH, a to, že dodávateľ tovaru a služieb nemal status
dodávateľa ako zdaniteľnej osoby resp. platiteľa dane (identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie

na faktúre patrí medzi podmienky formálne). Daňové orgány teda môžu spochybniť splnenie materiálnej/
hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet DPH - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona
o DPH z materiálneho hľadiska (viď napr. závery už citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023). Pochybnosti správcu dane ale nemôžu byť založené výlučne
resp.prevažnenanekontaktnostideklarovanéhododávateľaajehoštatutárnehoorgánuananedostatku
materiálnych a ľudských zdrojov pre dodanie tovarov a služieb. Z popisu písomností správcu dane,

ktorými žalobcovi komunikoval svoje pochybnosti o tom, že služby a tovar boli dodané dodávateľmi
uvedenými na faktúrach, vyplýva, že správca dane svoje pochybnosti založil predovšetkým na tom,
že dodávateľské spoločnosti boli nekontaktné, nereagovali na výzvy správcu dane na súčinnosť (výzvy
doručené splnomocnenému zástupcovi C. B. na základe fikcie doručenia, ktorý sa taktiež nedostavil na
výsluch pred správcu dane), ďalej na tom, že konatelia dodávateľov boli neznámymi resp. neexistujúcimi

osobami (čo oznámil český správca dane na základe podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií). Ďalej správca dane tiež poukazoval na to, že dodávatelia nemali v roku 2021 zamestnancov,
čím správca dane poukazoval na nedostatočné kapacity u dodávateľov na dodanie služieb a tovaru.
Zároveň správca dane poukazoval aj na nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnických
osôb deklarovanými dodávateľmi za rok 2021, na nespoluprácu dodávateľov so správcom dane
v daňových kontrolách, ďalej napríklad na to, že konateľ dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. H.

E. nemal dispozičné oprávnenie k účtu. Uvedené skutočnosti sú skutočnosťami, ktoré sú mimo sféru
vplyvu daňového subjektu, preto ich nemožno akceptovať v zmysle vyššie citovaných záverov národnej
judikatúry ako aj judikatúry Súdneho dvora EÚ ako dostatočné pre spochybnenie podmienky, že tovar
bol žalobcovi dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach, keď správca dane nespochybnil existenciu
materiálneho plnenia.

58. Žalobca k uplatnenému nároku na odpočet DPH predložil len faktúry, súpisy prác a výpisy
z účtu, nemal uzavreté zmluvy, nevedel označiť osoby, s ktorými mal komunikovať pri dohodnutí
obchodov, nevedel uviesť konkrétne okolnosti dodania služieb a tovaru, nevedel kto tieto vykonával,
neboli uhradené faktúry v celom rozsahu. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnocoval najmä cez

prizmu nedostatočnej obozretnosti pri uzatváraní obchodov. Aj keď aj v prípade vyhodnocovania
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH je potrebné zotrvať na vyžadovaní primeranej
obozretnosti podnikateľského subjektu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ide skôr o obozretnosť
pri zabezpečení si potrebného množstva dôkazov týkajúcich sa realizácie podnikateľskej činnosti.
Obozretnosť vyhodnocovaná v rozhodnutí správcu dane, ktoré žalovaný odobril, je vyhodnocovaná skôr

ako kategória primeranej obozretnosti pri podvode vo vzťahu k DPH (že sa konateľ žalobcu spoľahol
na odporučenie spolupráce s neznámymi spoločnosťami, že nežiadal preukázať splnomocnenie
na zastupovanie dodávateľov od osôb, s ktorými dojednával spoluprácu, že hnuteľné veci vyššej
hodnoty odovzdal neznámym osobám, nevedel kde a kým sa práce realizujú, a pod.). Vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať

rozumné a očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. pre skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť,
že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

59. Správny súd zhrňujúc uvádza, že nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a nepredloženie
dokladov od deklarovaného dodávateľa, nekontaktnosť bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa,
ako aj skutočnosť, že dodávateľ nemal zamestnancov, sama o sebe na spochybnenie dodania služieb
a tovarov pri spochybnení prvej hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH nestačí. V prípade, že
je nesporná existencia tovarov, v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, sú daňové orgány oprávnené

zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu podvodného konania a za predpokladu,
že sa preukáže, že sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu
zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due diligence) mohol resp. mal vedieť, že sa na
podvodnom konaní podieľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa, nedostatok ľudských

a materiálnych zdrojov a pod.).

60. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti
dôvodná a závery daňových orgánov neobstoja. Týmto ale správny súd netvrdí, že žalobcovi má byť
priznaný nárok na odpočet DPH. Bude úlohou daňových orgánov realizovať Axel Kittel test daňového

podvoduavyhodnotiť,čivovecižalobcunedošlokpodvodunadani,oktoromžalobcavedelalebomohol
a mal vedieť. V ďalšom konaní bude potom úlohou správcu dane zvážiť aj potrebu vypočutia osoby C. B..61. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného
mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej

istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP v znení
účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1
SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný

účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné
podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu
(§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná

sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.