Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619202036
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8619202036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. I. XX, U., zast. JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200, Svidník,
IČO: 42 032 288, proti žalovanej: O.. C. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, U., zast. JUDr.
Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/1, Stropkov, IČO: 42 032 415, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov, č. k. SK-4C/50/2019 - 328, z 25.04.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, cit.:
I. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do
výlučného vlastníctva žalobcu:
1. bager R. XXX.XR., podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca pre odbor strojárenstvo a
odvetvie energetické zariadenia a odhad hodnoty strojových zariadení T.. B. C. zo dňa XX.XX.XXXX vo

všeobecnej cene 3 120 eur (bez DPH), po pripočítaní DPH vo výške 23% v sume 717,60 eura, spolu
vo všeobecnej cene 3 837,60 eura,
2. rozostavaný rodinný dom v obci P., postavený na pozemkoch: parcela registra „C“, evidovanej na
katastrálnej mape pod KN č. XXX/X, parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č.
XXX/X a parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X, podľa znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca v odbore: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty
nehnuteľnosti T.. M. M. zo dňa XX.XX.XXXX v znení jeho doplnenia č. 1 (znalecký úkon č. XX/XXXX)

zo dňa XX.XX.XXXX, vo všeobecnej cene 89 499,63 eura.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 46 668,61 eura do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 149 ods. 1,3; § 143; § 150 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 132 ods. 1; § 151 ods. 1,2; § 187

ods. 1,2; § 191 ods. 1; § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie podrobne špecifikoval, ktoré nehnuteľnosti nepojal
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa konštantnej judikatúry platí, že ak cena
nadobúdanej veci bola zaplatená výlučne z prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol

účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je
jeho osobným vlastníctvom. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. P., obec P., okres A. vyplýva, že ako výlučný
vlastník v uvedených nehnuteľnostiach je v katastri nehnuteľnosti zapísaný iba žalobca na základe
kúpnej zmluvy V XXX/XXXX a žalobca v konaní predložil dôkaz - potvrdenie A. A. z XX.XX.XXXX o
hotovostnom vklade v sume 20.000 eur predstavujúcich žalobcove úspory na kúpu týchto pozemkov (č.

l. 126 spisu). Súd uzavrel, že pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. P. sú v žalobcovom vlastníctve a
netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej súd uviedol, že v sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, čiže strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na strane toho účastníka, ktorý z ich existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že na výstavbu domu

boli použité aj finančné prostriedky ním nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, tzv. vnosy, ich
použitie žalobca nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval vecný a ani hodnotový objem ním vynaložených
finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, a preto súd námietky žalobcu vyhodnotil za
nepodstatné.

4. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu bager R., ktorý žalobca používa vo svojej
podnikateľskej činnosti a rozostavaný rodinný dom v obci P., o ktorý sa osobne stará. Keďže celková
všeobecná cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje sumu 93 337,23
eura(89499,63eurarodinnýdom+3837,60eurabager),hodnota1-icemajetkustránsporupredstavuje
sumu 46 668,61 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu žalovanej na vyrovnanie podielu do 90 dní

od právoplatnosti rozsudku.

5. Voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca
namietajúc,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanéhodokazovaniaknesprávnymskutkovým
zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal najmä

na skutočnosti, ktoré už uviedol na pojednávaní, ale aj v písomných podaniach zo dňa 05.05.2022 a
24.03.2025. Žalobca tvrdí, že v konaní preukázali, že už pred uzatvorením manželstva mal vlastné
finančné prostriedky, ktoré po uzatvorení manželstva vložil na výstavbu rozostavaného domu v obci
P. a kúpu parciel zapísaných na LV č. XXX, k. ú. P. , na ktorých sa nachádza rozostavaný dom. Súd
pri rozhodovaní opomenul najmä skutočnosť, že mu jeho otec pri výstavbe daroval sumu 5.000 eur.

Súdu predložil daňové priznania za obdobie trvania manželstva, teda od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX,
z ktorých mal súd možnosť posúdiť, aké mal v tomto období príjmy z podnikateľskej činnosti. Ich výška
by v žiadnom prípade nepostačovala na financovanie výstavby a kúpu nehnuteľnosti, pretože z týchto
prostriedkov financovali bežný chod domácnosti, ako aj vyšší životný štandard, ktorý si vyžadovala
počas manželstva žalovaná. Boli to najmä exotické dovolenky v rozsahu aj 2x ročne. Žalovaná bola po

určitý čas aj na materskej dovolenke, takže jej príjem by nepostačoval na zvýšené náklady spojené s
výstavbou domu. Na potvrdenie vierohodnosti jeho tvrdení mal súd prvej inštancie vziať do úvahy najmä
skutočnosť, že na výstavbu domu a kúpu parciel nepoužili finančné prostriedky z úverov ani pôžičiek. V
ďalšom citoval z rozsudku NS ČR z 23.9.2003, sp. zn. 22Cdo 8/20/2003. Požaduje náhradu za vložený
oddelený majetok do spoločného majetku vo výške 36.443,63 eur a sumu 5.000 eur, ktorú mu daroval

otec. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie,
prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil.

6. Žalovaná sa vyjadrila iba k rozsahu a dôvodom odvolania, ktoré žalobca vo svojom odvolaní vymedzil.
Uviedla,žepodľakonštantnejjudikatúrysúdov,vkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov, bremeno tvrdenia, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z oddeleného majetku jedného
z účastníkov zaťažuje toho účastníka, ktorý toto tvrdenie uviedol. V konaní žalobca predložil iba dôkaz
o tom, že ku dňu vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ku dňu uzatvorenia manželstva
so žalovanou) mal na bankovom účte sumu 755 572,48 CZK, čo v prepočte podľa kurzového lístka
ECB ku dňu 16.07.2010 (eur/CZK: 25,428) predstavovalo sumu 29.714,19 eura. Aj keď využitie týchto

prostriedkov na spoločný majetok žalobca dôkazne nepreukázal, súd prvej inštancie akceptoval jeho
tvrdenie, že sumu 20.000 eur použil na nákup pozemkov, na ktorých realizovali výstavbu rodinného
domu, ako aj pozemkov k tejto stavbe priľahlých a preto tieto pozemky ani nepojal do masy BSM.
Žalovaná však nemá ani poňatie, ako dospel žalobca k sume 36.443,63 eura a nejakej vymyslenej sume5.000 eur, ktorú mal dostať darom od svojho otca a ktorú údajne vynaložil na stavbu rodinného domu.
Pokiaľ teda žalobca použil, podľa jeho vlastného tvrdenia sumu 20.000 eur na zakúpenie pozemkov,
logicky tie isté peniaze už nemohol investovať do výstavby rodinného domu. Ani v odvolaní žalobca

výšku týchto prostriedkov skutkovo ani vecne nezdôvodňuje a nepreukazuje, že by mal tieto prostriedky
k dispozícii a že ich použil na výstavbu rodinného domu. Žalovaná má naviac podozrenie, že tieto
peňažné prostriedky má žalobca aj v súčasnosti na nejakom „inom" účte, keďže samotnú výstavbu
domu realizovali výhradne z jej príjmov. Žalovaná môže súhlasiť iba s konštatovaním žalobcu, že počas
trvania manželstva mal iba „symbolické" príjmy a teda je zrejmé, že celá finančná ťarcha zabezpečenia

chodu spoločnej domácnosti, výstavby rodinného domu a „exotických dovoleniek" bola na nej a tieto
výdavky zabezpečovala výhradne zo svojich príjmov, ktoré následne podľa rokov špecifikovala, o čom
priložila potvrdenia o príjmoch za jednotlivé roky, cestovnú zmluvu a výpis z bankového účtu. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384

CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ÚS SR II.ÚS 78/05).

9. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (vrátane toho, čo sa z
BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie).
Natotorozhodnutietrebahľadieťakonajednotnýcelok,ktorýmákomplexnevyporiadaťdoterajšiepráva
stránsporuzBSMakonštituovaťichnovépráva.Pokiaľstranasporunapadneodvolanímrozsudoksúdu

prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379
ods. 3 CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého
rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP); odvolací súd musí
vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z
právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

sporu (porov. uznesenie NS SR 3Cdo/343/2014). Z uvedeného dôvodu, aj keď žalobca podal odvolanie
len proti výroku o jeho povinnosti uhradiť vyrovnávací podiel v lehote 90 dní, odvolací súd musel vec
preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj rozhodnúť.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci ostanú vo
výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého vlastníka,
príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená

nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva. Základnou zásadou na vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka je,
že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujúpodiely určiť aj iným pomerom, a to na návrh niektorej zo strán sporu, v prípade ak na základe
vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je
jednoznačné možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. V zásade však súd vychádza z toho,

že podiely oboch manželov sú rovnaké. Uvedené platí rovnako aj pre vyporiadanie záväzkov a dlhov.
Civilné sporové konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začína len na návrh, súd však
nie je viazaný návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Súd môže do vyporiadania
zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania; to
platí aj pre započítanie toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov

a naopak.

12. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

14. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

15. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP. Vychádzajúc z tohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

17. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

18. Vo vzťahu k hlavnej a v podstate jedinej odvolacej námietke spochybňujúcej výšku vyrovnacieho
podielu je potrebné poukázať na § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo sporné, že odvolateľ pred uzavretím

manželstvadisponovalpeňažnýmiprostriedkaminavedenýchbankovýchúčtochvY.aA.A.ažeztýchto
finančných prostriedkov sumu 20.000 eur použil za trvanie manželstva na kúpu pozemkov na stavbu
rodinného domu. Z tohto dôvodu súd pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. P., keďže boli zakúpené z
výlučných finančných prostriedkov žalobcu, nepojal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a uzavrel, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Sporným bolo, či práve tieto odvolateľove úspory,
ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve boli použité na financovanie stavby rodinného domu v obci P..

19. Ako vyplýva zo spisu, strany sporu uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX a ich manželstvo bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník dňa XX.XX.XXXX. V konaní žalobca
predložil dôkaz o tom, že ku dňu vzniku BSM mal na bankovom účte sumu 755.572,48 CZK,
čo v prepočte podľa kurzového lístka ECB ku dňu 17.07.2010 (eur /CZK 25.428 eur) predstavuje

sumu 29.714,19 eur. Odvolateľ v podaní z 24.03.2025 (nazvanom Záverečné stanovisko žalobcu k
prejednávanej veci) uviedol, že dňa 24.09.2015 vybral v hotovosti sumu 27.817,26 eura, ktoré finančné
prostriedky použil na stavbu rodinného domu. Okrem toho na stavbu ešte použil sumu 8.626,37 eura
z podnikateľského účtu, spolu 36,443,63 eura, ktoré sumy navrhol zohľadniť pri určení vyrovnacieho
podielu, nakoľko podľa žalobcu uvedené finančné prostriedky nadobudol pred uzavretím manželstva.

V predmetnom podaní žalobca uviedol rozpis jednotlivých platieb za práce a materiál na stavbu domu
v rozpätí od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom zo samotného rozpisu vyplýva, že tri úhrady
(XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX), v celkovej sume 16.129,13 eura, boli realizované ešte
predodňomvýberu24.09.2015.Tedalogickypeňažnéprostriedkyvynaloženénavyššieuvedenéúhrady
nemohli pochádzať z neskôr vybratej hotovosti. Samotná táto okolnosť spochybňuje tvrdenie žalobcu,

že všetky výdavky na stavbu domu hradil zo svojich úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva.
Naviac odvolateľ vôbec nezohľadňuje sumu 20.000 eur, ktorú súd prvej inštancie nepojal do masy BSM
z dôvodu, že sám žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že suma 20.000 eur, tieto finančné prostriedky
v roku 2014 boli použité na kúpu pozemku na stavbu rodinného domu. Na č. l. 126 spisu sa nachádza
doklad zo A. A. o hotovostnom vklade žalobcu dňa 01.07.2014 vo výške 20.000 eur. Pri tomto doklade

je žalobcom rukou dopísané „Za pozemok“ čo znamená, že žalobca na kúpu pozemku použil finančné
prostriedky, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. Po odrátaní sumy 20.000 eur ( od žalobcom tvrdenej
sumy predstavujúcej jeho úspory - vnosy vo výške 36.443,63 eur - 20.000 eur) by jeho tvrdený nárok na
zníženie vyrovnacieho podielu predstavoval sumu 16.443,63 eura. Uvedená suma sa takmer zhoduje
so sumou 16.129,13 eura za práce a materiál, ktorá podľa vlastného podania žalobcu nepochádza z

jeho úspor. Z uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak uzavrel, že pokiaľ žalobca
v konaní tvrdil, že na výstavbu rodinného domu boli použité aj finančné prostriedky ním nadobudnuté
pred uzavretím manželstva, tzv. vnosy, tak ich použitie nebolo žalobcom v konaní preukázané a žalobca
ani bližšie nešpecifikoval vecný a ani hodnotový objem takto ním vynaložených finančných prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve.

20. Ani ďalšie tvrdenie žalobcu o dare finančných prostriedkov vo výške 5.000 eur na stavbu domu
od otca, nebolo v konaní nijako preukázané a žalovaná toto tvrdenie poprela. Preto správne súd prvej
inštancie nemohol toto tvrdenie žalobcu považovať za preukázané. Medzi povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,

potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok
nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Preto pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že ním nadobudnuté ďalšie
finančné prostriedky pred uzavretím manželstva a finančné prostriedky darované od otca boli použité
na výstavbu rodinného domu, tak uvedenú skutočnosť žalobca v konaní nijako nepreukázal.

21. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručnea jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili predmetom
vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a v rozsahu
dôkazných návrhov strán. Zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov, v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne

po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré aj správne vyložil, na základe čoho správne ustálil, že v konaní neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie podielov strán iným pomerom. Závery súdu prvej
inštancie, čo do zadefinovania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spôsobu rozdelenia
jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnávacieho podielu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku
treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania.

Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých
na podporu takýchto záverov. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní, nie je spôsobilá spochybniť
vecnú správnosť rozsudku z hľadiska skutkového základu alebo právneho posúdenia veci. Subjektívna
nespokojnosť žalobcu so spôsobom určenia vyrovnacieho podielu nie je dôvodom na zmenu či zrušenie
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj
výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná mala plný úspech, preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).