Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/2992/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124455632
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124455632.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX,
XXX XX E. F., právne zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-
Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti povinným: 1/ E. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX
XX E. F., 2/ BONUS LM spol. s r.o., so sídlom Ružinovská 14/4812, 821 01 Bratislava, IČO: 35 698 501, o
vymoženie pohľadávky vo výške 251,90 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr.

Jozef Ingr, so sídlom exekútorského úradu: Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, pod sp. zn. 427EX 404/24,
o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2992/2024 zo dňa
08.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného 1/ proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Ek/2992/2024 zo dňa 08.08.2025 z a m i e t a .

II. M e n í II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2992/2024 zo dňa
08.08.2025 tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie voči povinnému n e p r i z n á v a .

III. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania voči povinnému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.12.2024 domáhal od
povinných vymoženia sumy vo výške 251,90 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu -
Uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12C/240/2013 zo dňa 18.12.2023, ktorý nadobudol
vykonateľnosťdňa09.01.2024(ďalejlenako„exekučnýtitul“). Súdnazákladevyššieuvedenéhonávrhu
na vykonanie exekúcie vydal dňa 23.12.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi:
JUDr. Jozef Ingr, so sídlom exekútorského úradu: Wolkrova 4, 851 01 Bratislava, IČO: 42 354 960, ktorý

vedie exekúciu pod sp. zn. 427EX 404/24.

2. Uznesením sp. zn. 36Ek/2992/2024 zo dňa 08.08.2025 súd návrh povinného 1/ na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému priznal nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 31,52 eur. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho
úradníka odôvodnil tým, že tvrdenie povinného 1/ o údajnej predčasnosti podania návrhu na vykonanie

exekúcie z dôvodu, že povinný 1/ sa o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu dozvedel
až doručením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti jeho právnemu zástupcovi súd považoval za
neopodstatnené. Súd mal z obsahu exekučného spisu za preukázané, že exekučné konanie je vedené
na základe vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
B1-12C/240/2013 zo dňa 18.12.2023, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.01.2024, ktorým bola
povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania vo výške 251,90

EUR k rukám LEGAL CARTEL, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Návrh na
vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 16.12.2024 a teda takmer rok od vykonateľnosti predmetnéhoexekučného titulu. Súd uviedol, že povinný 1/ (žalobca v základnom konaní) sa o povinnosti plniť
dozvedá doručením rozsudku, resp. iného rozhodnutia, ktoré mu ukladá povinnosť plniť a doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti sa vyznačuje na návrh strany, predovšetkým oprávneného a slúži

na výkon rozhodnutia. Súd teda konštatoval, že exekúcia prebieha na podklade právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak
správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinní dobrovoľne
nesplnili, mal oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie

vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Povinný 1/ namieta, že v dôsledku opomenutia
konaniaoprávnenýmsipovinný1/objektívnenemoholsplniťjehopovinnosťzexekučnéhotitulu,nakoľko
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez toho, aby oznámil povinnému číslo jeho bankového
účtu, prípadne číslo účtu oprávneného, prípadne iný spôsob úhrady prisúdeného nároku. Z výroku

exekučného titulu je nepochybné, že povinnosť bola uložená povinným a nebola podmienená žiadnou
súčinnosťou oprávneného, každopádne, ten kto má niečo plniť je povinný. Je predovšetkým v záujme
povinných splniť si uloženú povinnosť čím skôr a vyhnúť sa tým nútenému výkonu rozhodnutia. Taktiež
súd odkázal na vyjadrenie oprávneného, v ktorom uviedol, že povinní boli v zmysle exekučného titulu
zaviazaní plniť k rukám LEGAL CARTEL s.r.o. a nie k rukám oprávneného. Povinní mali možnosť

kontaktovať Advokátsku kanceláriu so žiadosťou oznámenia čísla účtu, na ktoré môžu pohľadávku
oprávnenému uhradiť.
Povinný 1/ ďalej uviedol, že úhradu istiny vykonal v prospech účtu oprávneného ihneď ako sa dozvedel
číslo účtu oprávneného z návrhu na vykonanie exekúcie zo súdneho spisu a ako dôkaz predložil
potvrdenie o zrealizovaní transakcie. Súd vo vzťahu k úhrade realizovanej povinným 1/ konštatoval, že

povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu mali povinní možnosť dobrovoľne splniť v lehote stanovenej
exekučným titulom. Keďže povinní dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnili to, čo im bolo uložené
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa
16.12.2024, pričom uvedeným dňom sa začalo exekučné konanie. Súd následne dňa 23.12.2024 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 23.12.2024

s tým, že uvedeným dňom začala i samotná exekúcia. Povinný 1/ zrealizoval úhradu vo vzťahu k
nároku vymáhanému v tomto exekučnom konaní vo výške 251,90 Eur až dňa 23.12.2024 a teda po
začatí exekučného konania. Súd zdôraznil, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku, z dôvodu splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného je daný len
vtedy, ak k splneniu pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia

exekučného konania. Úhradu povinného 1/ po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak nemožno
pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky
je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo dobrovoľne v čase
po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Úhrada vymáhanej pohľadávky, ktorú povinný 1/ vykonal po
začatí exekučného konania, sa považuje za vymoženú v rámci exekučného konania a nie je dôvodom

na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania
exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením,
keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej
pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania

preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom
vrátane trov exekúcie. Súd preto uzatvoril, že kým nedôjde k vymoženiu celého nároku vrátane trov
exekúcie, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania.
Povinný 1/ ďalej namieta výšku priznaných trov exekučného konania za prípravu a prevzatie zastúpenia
v roku 2015 vo výške 23,02 Eur, nakoľko zástupca oprávneného nemohol v roku 2015 vykonať

dva úkony vo veci exekučného titulu, ktorý bol vydaný o niekoľko rokov neskôr. Pokiaľ ide o trovy
exekúcie oprávneného tieto pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 25 Eur a trov
právneho zastúpenia oprávneného vo výške 52,44 Eur. Súd vo vzťahu k uvedenému poukázal, že
pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 52,44 Eur tieto boli uplatnené v súlade
s ustanovením § 199e Exekučného poriadku a vyčíslené postupom v zmysle § 10 a nasl. vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Konajúci súd rešpektujúc dispozičné právo oprávneného, priznal
oprávnenému trovy exekúcie vo výške, akú uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie, to znamená vmenšej výške, keďže režijný paušál v roku 2015 bol v nižšej výške ako v roku 2024, súd preto aj túto
námietku povinného 1/ vyhodnotil ako bezpredmetnú.
Vzhľadom na súbežne vedené exekučného konania týkajúceho sa trov konania v tej istej veci vedenej

na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-12C/240/2013, povinný 1/ namietal aj neúčelnosť
vynaloženia trov exekučného konania v uplatnenom rozsahu, pričom uviedol, že oprávnenému nič
nebránilo, vzhľadom na totožnosť účastníkov konania, majúc na pamäti zásadu hospodárnosti konania,
podať jeden návrh na vykonanie exekúcie a aj ten až po tom, čo by oznámil povinnému 1/ číslo účtu
oprávneného. K uvedenej námietke povinného súd uviedol, že oprávnený môže v exekučnom konaní

podať viacero návrhov na vykonanie exekúcie, aj keď sú účastníci konania totožní. Ak oprávnený
disponuje viacerými exekučnými titulmi voči tomu istému povinnému, môže podať na každý exekučný
titul samostatný návrh na vykonanie exekúcie. K uvedenému súd opätovne zdôraznil, že povinnosť
vyplývajúcu z exekučného titulu mali povinní možnosť dobrovoľne splniť v lehote stanovenej exekučným
titulom a vyhnúť sa tak nútenému výkonu rozhodnutia, s ktorým sú spojené ďalšie náklady s exekúciou
vrátane odmeny súdneho exekútora a trov právneho zastúpenia.

Povinný 1/ taktiež namietal, že právny zástupca oprávneného nie je vo veci aktívne legitimovaný
zastupovať oprávneného, nakoľko predložené plnomocenstvo nepodpísal oprávnený, keďže podpis na
plnomocenstve je pri zbežnom porovnaní na prvý pohľad totožný s podpisom matky oprávneného,
uvedené doplnil svojimi subjektívnymi úvahami, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal a nepodložil
relevantnými dôkazmi, zároveň navrhol, aby k otázke aktívnej legitimácie právneho zástupcu

oprávneného zastupovať oprávneného v tomto konaní boli vypočutí svedkovia. Súd s poukazom na túto
skutočnosť uviedol, že exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom. Povinný má svoje
skutkové tvrdenia riadne podložiť takými dôkazmi, na podklade ktorých preukáže pravdivosť svojich
tvrdení.Zexekučnéhotituluvyplýva,žeadvokátskakanceláriazastupovalaoprávnenéhoajvzákladnom
konaní, vzhľadom na túto skutočnosť je logické, že rovnaký právny zástupca zastupuje oprávneného aj v

exekučnom konaní, najmä za stavu, že vymáhaná pohľadávka predstavuje náhradu trov zo základného
konania, ktoré majú byť vyplatené na účet advokátskej kancelárie. Súd môže iba konštatovať, že v
danej veci mal za preukázané, a to práve predmetným plnomocenstvom zo dňa 17.03.2015 zastúpenie
oprávneného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o. bez akýchkoľvek pochybností. Súd po
posúdenínávrhupovinného1/nazastavenieexekúciekonštatoval,žepovinný1/vnávrhunazastavenie

exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali zastaviť exekúciu v zmysle § 61k
ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k
záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l
ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I. výrok).

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný 1/ v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že tvrdenie súdu o možnosti ukončiť exekučné konanie až po úhrade celého vymáhaného
nároku vrátane trov exekúcie je v priamom rozpore s právnymi závermi súdu, ktoré viedli k vydaniu
napadnutého uznesenia a ktoré sú v rozpore so skutočnosťou: povinný 1/ uhradil celú vymáhanú
pohľadávku oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie a to v dvoch častiach: istinu vo výške

251,90 eur povinný 1/ uhradil dňa 23.12.2024 a súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 179,53 eur uhradil dňa 30.01.2025, t.j. do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie dňa 16.01.2025. Oprávnený si v rozpore s ustanovením § 61 ods. 2 Exekučného poriadku ak
ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o
začatí exekúcie povinnému, nesplnil povinnosť bezodkladne informovať exekútora o prijatí platby 251,90

eur na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný má za to, že prípadné
ďalšie trovy exekúcie súvisiace napríklad so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
nemôžu ísť na ťarchu povinných. Oprávnený v jeho vyjadrení zo dňa 04.02.2025 bezostyšne uviedol,
že mu suma vo výške 251,90 eur nebola pripísaná na jeho účet; povinný navrhol konajúcemu súdu,
aby preveril dopytom v banke pripísanie tejto sumy na účet oprávneného, vykonanie takéhoto dôkazu

nie je v možnostiach povinného. Povinný 1/ uviedol, že dúfa, že k takému tvrdeniu sa domnelý právny
zástupca oprávneného neuchýlil z dôvodu, že táto čiastka bola uhradená z bankového účtu jeho
manželky. Povinný 1/ v celom rozsahu zotrval na jeho námietke, že právny zástupca oprávneného nie je
vo veci aktívne legitimovaný zastupovať oprávneného, nakoľko predložené plnomocenstvo nepodpísal
oprávnený. Podpis na plnomocenstve je aj pri zbežnom porovnaní na prvý pohľad totožný s podpisom

na plnomocenstve, ktoré predložila matka oprávneného počas ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania vo veci vedenej na mestskej časti Bratislava - Staré mesto, ktoré sa konalo dňa 17.07.2020,
pričom matka oprávneného K. A. C. spísala a podpísala predložené plnomocenstvo priamo počas
ústneho pojednávania na rube posledného listu predvolania na ústnom pojednávaní pred viac ako 10účastníkmi tohto ústneho pojednávania; priložené plnomocenstvo povinný získal z príslušného spisu
stavebného úradu. Povinný navrhol, aby k otázke aktívnej legitimácie právneho zástupcu oprávnenej
zastupovať oprávnenú v tomto exekučnom konaní boli vypočutí svedkovia. Povinný 1/ má za to, že

ním navrhnutý postup nie je v rozpore s absenciou vyšetrovacieho princípu v exekučnom konaní, táto
zásada sa vzťahuje na absenciu vyšetrovacieho princípu vo vzťahu k exekučnému titulu a konaniu,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Povinný namieta aktívnu legitimáciu domnelého právneho zástupcu
oprávneného v exekučnom konaní; nie je pravdou že povinný 1/ jeho úvahy uvedené v námietke
nepodložilžiadnymdôkazom.Bezvykonanianavrhovanýchdôkazovniejevsiláchpovinnéhopreukázať

jeho tvrdenia, vyžadovať preukázanie pravdivosti tvrdení povinného bez vykonania ním navrhnutých
dôkazov je excesívnym bremenom, ktorým súd neoprávnene zaťažuje povinného 1/. Nevykonanie
dokazovania na preukázanie tvrdení povinného 1/ je možné kvalifikovať ako odmietnutie spravodlivosti.
Oprávnený sa v návrhu domáha náhrady trov za úkony vykonané v roku 2015 a nie ako sa súd mylne
domnieva za úkon vykonaný v roku 2024 v tarife podľa roku 2015, povinný preto zotrváva na jeho
námietke, že oprávnenému nie je možné priznať náhradu za úkon vykonaný v roku 2015 v súvislosti s

exekučným titulom, ktorý v tom čase neexistoval.

4. Oprávnený na výzvu súdu listom doručeným súdu dňa 25.09.2025 a následne dňa 29.10.2025
oznámil súdu, že úhradu sumy 251,90 eur, ktorá bola zrealizovaná z účtu platiteľa F. I. evidujú, avšak
táto úhrada bola zrealizovaná bez akejkoľvek špecifikácie, identifikácie (popisu platby), pričom evidujú

ju s dátumom zúčtovania a spracovania 27.12.2024. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetnú platbu
nezrealizoval priamo povinný 1/, nemajú vedomosť o tom, že by došlo k dohode medzi povinným a inou
osobou o tom, že táto uhradí za povinného jeho dlh, resp. že predmetná úhrada bola zrealizovaná bez
akejkoľvekšpecifikácie(napríkladuvedeniaspisovej konania,resp.dôvoduúhradyapodobne),nemôže
oprávnená predmetnú úhradu z dôvodu právnej istoty považovať za úhradu sumy vymáhanej v exekúcii.

Pokiaľ ide o úhrady sumy 179,53 eur, ani v tomto prípade úhradu nezrealizoval ani jeden z povinných.
Aj táto suma bola realizovaná z účtu platiteľa „F. I.“, pričom oprávnená nemá vedomosť o tom, že by
došlo medzi F. I. a povinnými k dohode, že F. I. uhradí vymáhaný dlh povinných za nich.

5. Súdny exekútor na výzvu súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2025 uviedol, že povinný prevzal

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16.01.2025. Dňa 30.01.2025 uhradil na účet súdneho exekútora
sumu 179,53 eur. Súdny exekútor sumu rozdelil na 136,44 eur pre oprávneného a sumu 43,09 eur
na trovy exekúcie. Žiadna platba im nebola oprávneným, resp. právnym zástupcom oprávneného
oznámená. Úhradu sumy 251,90 eur uvádzanú povinným oprávnený rozporuje vo svojom vyjadrení
k návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže ku dňu úhrady 30.01.2025 (t.j. v 15-dňovej lehote bola

vymáhaná suma 431,43 eur (nová sadzba DPH), majú za to, že povinný neuhradil celý vymáhaný nárok
vrátane trov exekúcie. Aktuálny zostatok exekúcie evidujú vo výške 353,99 eur.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie čo do I.
výroku treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného 1/ proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností

vyvodilsprávnyprávnyzáver,pokiaľideoI.výroknapadnutéhouznesenia,ktorýzároveňajdostatočným
spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený
do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, pokiaľ ide o I. výrok
napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného

poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované v sťažnosti a k zvýrazneniu
správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:

16. V prvom rade súd konštatuje, že na základe exekučného titulu, a to uznesenia Mestského súdu
Bratislava IV sp. zn. B1 – 12C/240/2013 zo dňa 18.12.2023 vykonateľného dňa 09.01.2024 sa vymáha

nárokoprávnenéhoatoztitulu priznanýchtrovvzákladnomkonanívovýške251,90euratrovyexekúcie
oprávneného vo výške 77,44 eur (z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 25 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 52,44 eur).

17. Uvedené trovy si oprávnený uplatnil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov a to v súlade s ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, kedy tarifná
odmena predstavuje za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 251,90 eur sumu 10,798 eur. K
úkonu právnej služby prislúcha režijný paušál, ktorý v roku 2024 činil za jeden úkon právnej služby sumu
13,73 eur. Hodnota dvoch úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom tak činí spolu 49,04 eur
+ 20% DPH v sume 9,80 eur, t.j. spolu 58,84 eur.

18. V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za
trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou
obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu
trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia,

návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie
exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

19. S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu si tak oprávnený mohol v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatniť vyššie vyčíslený nárok na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku

25 eur a z titulu trov právneho zastúpenia 58,84 eur (2 x úkon právnej služby krátený na jednu polovicu
10,79 eur za jeden úkony právnej služby x 2 + 2 x režijný paušál á 13,73 eur, spolu 49,04 eur + 20%
DPH v sume 9,80 eur). Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne uplatnil režijný paušál
za úkon príprava a prevzatie zastúpenia, kedy vychádzal z režijného paušálu za rok 2015, a teda súd
rešpektujúctaktouplatnenýnárokoprávnenéhomupriznalnároknanáhradutrovkonaniavnižšejvýške,

ako by mu tento nárok po správnosti patril, t.j. v oprávneným uplatnenej výške 52,44 eur.

20. Oprávnený predložil súdu k návrhu na zastavenie exekúcie doklad o úhrade sumy 251,90 eur dňa
23.12.2024 na číslo účtu: C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorú platbu oprávnený s poukazomna jeho vyjadrenie eviduje, avšak ju nevedel spárovať s poukazom na absenciu popisu uvedenej platby
platiteľom. Súd je názoru, že keďže platbu realizovala manželka povinného zo svojho účtu, k úhrade
uvedenej pohľadávky zo strany povinného 1/ po začatí exekučného konania došlo pripísaním uvedenej

finančnej čiastky na účet oprávneného. Oprávnený eviduje uvedenú úhradu na účte od 27.12.2024.
Uvedenýfinančnýobnossanachádzanaúčteoprávneného.Pokiaľideoargumentáciuoprávneného,že
uvedená platba bola realizovaná bez špecifikácie súd udáva, že už samotný názov účtu, z ktorého bola
platba v prospech oprávneného realizovaná poukazuje na skutočnosť, že platbu zrealizoval buď povinný
1/ prostredníctvom účtu svojej manželky (priezvisko manželov sa zhoduje), resp. priamo jeho manželka

z tohto účtu. Rovnako výška uhradenej istiny je totožná s výškou vymáhanej pohľadávky v zmysle
exekučného titulu. V zásade platí (a v tomto konaní nebol preukázaný opak), že peňažné prostriedky
na účtoch manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 OZ (jedná
sa o spoločné veci), pričom BSM v zásade až na výnimky (opätovne v tomto konaní nepreukázané)
trvá až do zániku manželstva v zmysle § 148 ods. 1 OZ. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných
vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne v zmysle § 145 ods. 2 OZ. Ak

teda pohľadávku veriteľa uspokojí jeden z manželov, došlo, pokiaľ ide o druhého manžela, k zániku
pohľadávky splnením. Napokon ak by pohľadávka oprávneného nebola jedným z manželov uhradená
„dobrovoľne“, a jednalo by sa o pohľadávku vzniknutú za trvania manželstva, v zmysle § 147 ods. 1 OZ
by mohla byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

21. Aj napriek skutočnosti, že povinný 1/ vymáhaný nárok oprávneného uhradil pripísaním finančnej
čiastkynaúčetoprávnenéhodňa27.12.2024,stalosatakpozačatíexekučnéhokonania.Sozreteľomna
uvedené rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení konštatuje, že dôvod na zastavenie
exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle ust. § 61k ods. 1

písm. a/ Exekučného poriadku) je v zmysle literatúry a stabilnej rozhodovacej praxe v zásade daný
iba vtedy, ak k splneniu judikovanej povinnosti povinnou osobou došlo v čase od vzniku exekučného
titulu do začatia exekučného konania. V tomto smere vyšší súdny úradník správne poznamenal, že
exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie, v predmetnej veci sa začalo dňa
16.12.2024. Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku (hoc aj čiastočné splnenie) oprávneného

povinným po začatí exekučného konania, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie exekučným súdom
tak, ako sa toho dožaduje povinný. Povinnosť splnená povinným sa považuje za plnenie vymožené
v rámci exekučného konania, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným
týmto splnením povinnosti, o čom už nie je potrebné ani možné rozhodovať uznesením súdu. Na
splnenie povinnosti tak v ďalšom priebehu exekúcie prihliada súdny exekútor v rámci postupu podľa ust.

§ 61o Exekučného poriadku (za predpokladu úhrady celého vymáhaného nároku). Opačný výklad by
neprimerane zvýhodňoval povinného, ktorý si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť v lehote
určenej súdom, v dôsledku čoho bol oprávnený nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom
toto zvýhodnenie by spočívalo v tom, že by v podstate došlo k predĺženiu lehoty na „dobrovoľné“
plnenie, čo exekučný súd považuje za neprípustné. Pokiaľ svoju povinnosť povinný začal plniť až po

začatí exekučného konania, nemožno hovoriť už o „dobrovoľnom“ splnení povinnosti. Oprávnený si
v exekučnom konaní teda uplatnil právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo
povinnými splnené dobrovoľne v súdom určenej lehote. Oprávnený tak realizoval svoje právo, nekonal
v rozpore s právom.

22. Pokiaľ ide o námietky povinného vo vzťahu k oprávneniu Advokátskej kancelárie LEGAL CARTEL
s.r.o. na zastupovanie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní (povinným prezentovaný
nedostatok aktívnej legitimácie právneho zástupcu) súd konštatuje, že o zastupovaní oprávneného
uvedenou advokátskou kanceláriou nemal pochybnosti. Oprávnený v spolupráci s právnym zástupcom
reagoval aj na výzvu súdu, poskytol cestou právneho zástupcu svoje vyjadrenie k evidovanej

úhrade realizovanej povinným po začatí exekučného konania a teda je zrejmé, že právny zástupca
vymáha pohľadávku priznanú oprávnenému na základe vydaného exekučného titulu s jeho vedomím,
súhlasom, na základe riadne udeleného plnomocenstva. Z uvedeného dôvodu ani nepristúpil k výsluchu
navrhovaných svedkov zo strany povinného.

23. Naviac je súd toho názoru, že za situácie, kedy povinný uhradil oprávneným vymáhaný nárok 251,90
eur, ako aj trovy oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, je uvedená námietka povinného
právne bezvýznamná.24. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa ust. § 250 ods. 1 CSP
sťažnosť povinného 1/ voči I. výroku napadnutého uznesenia ako nedôvodnú zamietol.

25. Pokiaľ ide o trovy návrhového konania, t.j. konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
v tejto súvislosti súd konštatuje, že bolo potrebné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmeniť.

26. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ust.§ 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Aj keď je pravdou, že úhrada vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania nie je dôvodom
na zastavenie exekúcie, v ktorom rozsahu bol oprávnený úspešným účastníkom konania (a v tomto
rozsahu mu prináležia trovy exekúcie z titulu podaného návrhu na vykonanie exekúcie), na druhej

strane nemožno opomenúť skutočnosť, že k úhrade vymáhanej pohľadávky v zmysle exekučného titulu
došlo zo strany povinného 1/ pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie t.j. dňa 27.12.2024
(upovedomenie o začatí exekúcie bolo zo strany súdneho exekútora vydané dňa 31.12.2024, doručené
povinnému dňa 16.01.2025). Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie povinný 1/ uhradil na účet
súdnehoexekútora sumu179,53eur.Uhradiltaktrovyoprávnenéhovexekučnomkonanípozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 52,44 eur, ako
aj trovy súdneho exekútora vo výške 102,09 eur (pri zohľadnení zvýšenej DPH z pôvodných 20 na 23%).
K úhrade vymáhanej pohľadávky vrátane trov exekúcie došlo zo strany povinného v lehote na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

29. Za predpokladu, ak by oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi úhradu vymáhanej pohľadávky zo
strany povinného 1/ (uvedenú úhradu neoznámil súdnemu exekútorovi do dnešného dňa), nebol by
danýdôvodnapodanienávrhunazastavenieexekúciečodovymáhanejpohľadávky251,90eur,pretože
súdny exekútor by vydal upovedomenie o začatí exekúcie len na sumu vymáhaných trov oprávneného
a trov súdneho exekútora; resp. by informoval povinného o aktuálnej výške vymáhanej pohľadávky po

oznámeníúhradyvovýške251,90europrávnenýmanáslednepoúhradesumy179,53eur bypostupom
podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku vydal upovedomenie o ukončení exekúcie. Je logické, že sa
povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie bránil skutočnosťou, že pohľadávka oprávneného
vo výške 251,90 eur bola uhradená pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktorú skutočnosť
mal oprávnený bezodkladne oznámiť súdnemu exekútorovi. Oprávnený napriek vyjadreniu povinného

o úhrade vymáhanej pohľadávky tak do dnešného dňa neučinil, hoci uvedená povinnosť mu vyplýva
z ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené
ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený
o nich musí bezodkladne informovať exekútora.

30. Keďže súdny exekútor o úhrade pohľadávky oprávneného vrátane trov oprávneného pred vydaním
a doručením upovedomia o začatí exekúcie povinnému 1/ nevedel, nakoľko o nej nebol zo strany
oprávneného bezodkladne informovaný (hoci mal byť), nesprávne po úhrade trov exekúcie zo strany
povinného 1/ v prospech účtu súdneho exekútora, postupom podľa 60 Exekučného poriadku prijaté
plnenie použil sčasti na úhradu trov exekútora a vo zvyšnej časti prijatého plnenia toto poukázal

oprávnenému,hociužnatoneboldôvod.Súdnyexekútortedaprijatúsumu179,53eurrozdelilna136,44
eur pre oprávneného a sumu 43,09 eur na trovy exekúcie. Novela Exekučného poriadku uskutočnená
zákonom č. 2/2017 Z.z. zaviedla okrem iného notifikačnú povinnosť oprávneného vo vzťahu k súdnemu
exekútorovi. „V zmysle ust. 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené
ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený

o nich musí bezodkladne informovať exekútora.“ Nesplnenie uvedenej povinnosti totiž môže založiť
zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená napr. následnou nadbytočnou činnosťou exekútora.

31. Exekúcia bola začatá dôvodne, povinný teda nemá nárok na náhradu trov exekúcie spojených s jeho
návrhom na zastavenie exekúcie a podanej sťažnosti (naviac mu žiadne trovy exekúcie ani nevznikli).

Nakoľko si však oprávnený nesplnil notifikačnú povinnosť a neoznámil súdnemu exekútorovi úhradu
vymáhanej pohľadávky vo výške 251,90 eur, v dôsledku ktorej skutočnosti súdny exekútor popri trovách
exekúcie vymáhal v zmysle vydaného upovedomenia o začatí exekúcie aj už v tom čase zaniknutú
pohľadávku oprávneného z titulu trov základného konania, je súd toho názoru, že je daný dôvod naaplikáciu ust. § 257 CSP a výnimočne náhradu trov konania oprávnenému z titulu vyjadrenia sa k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, ako aj k podanej sťažnosti voči povinnému nepriznať, nakoľko
exekúcia mala byť pri správnom procesnom postupe zo strany oprávneného a následne súdneho

exekútora už v čase ich podania skončená. V zmysle uvedeného súd zmenil II. výrok napadnutého
uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a III. výrokom rozhodol o trovách sťažnostného
konania.

32. Nakoľko zo strany povinného došlo k splneniu vymáhaného nároku vrátane trov exekúcie, súd nevidí

dôvod na nevydanie upovedomenia o ukončení exekúcie v zmysle ust. § 61o Exekučného poriadku.

33. Súd zároveň dáva na zreteľ oprávnenému, že okrem úhrady istiny vo výške 251,90 eur, ktorú
oprávnený prijal z účtu manželky povinného, eviduje rovnako úhradu poukázanú zo strany súdneho
exekútora vo výške 136,44 eur. Oprávnený teda celkovo eviduje úhradu vo výške 388,34 eur oproti
sume 329,34 eur, na ktorú mal nárok. V časti rozdielu 59 eur je v záujme spravodlivého usporiadania

vzťahov potrebné uvedenú čiastku poukázať súdnemu exekútorovi na jeho trovy. Celkové trovy súdneho
exekútora totiž v konaní predstavujú sumu 102,09 eur (keďže k úhrade vymáhanej pohľadávky zo
strany povinného vrátane trov exekúcie došlo v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie a to v dňoch 27.12.2024 a 30.01.2025). Nakoľko súdny exekútor nevediac o úhrade vymáhanej
istiny v prospech účtu oprávneného postupom podľa 60 Exekučného poriadku prijaté plnenie vo výške

179,53 eur použil sčasti na úhradu svojich trov vo výške 43,09 eur a vo zvyšnej časti prijatého plnenia
toto poukázal oprávnenému, hoci už na to nebol dôvod, vzniklo na strane oprávneného bezdôvodné
obohatenie v rozsahu sumy 59 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).