Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125232625
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6125232625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom ul. Tolstého č. 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50
496 166, v zastúpení: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom ul. Tolstého č. 1201/20, 01001
Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom ul. Štefanovičová č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 328,03 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 328,03,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15% ročne zo sumy 328,03,- eur od 20.12.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sp.
zn. 34Up/181/2025 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu istiny 328,03 eur s

príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 15.10.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX O. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1355/2024 zo dňa 21.10.2024, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 21.10.2024 do

5.11.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 14642024 splatnú dňa 20.11.2024
na sumu 706,06 eur s DPH za 16 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkoužalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 706,06 ,-eur
s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu

nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný dňa 06.12.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 378,03 eur.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených

nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi

v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 19.12.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.12.2024 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 328,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne od 20.12.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto

prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.
8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou

udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu

prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané

nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas

toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku

žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovnezaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8
zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania

mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o
PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi
vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Vo veci samej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom č. k. 34Up/181/2025 - 19
zo dňa 24.02.2025 a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 328,03 eur s úrokom z omeškania 8,15%
ročne o sumy 328,03 eur od 20.12.2024 do zaplatenia.

3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34Up/181/2025 - 19

zodňa24.02.2025,odporzodňa26.02.2025(l.č.24), sodôvodnením,že dňa15.10.2024došlovO.ku
škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného EČV: KE-XXX-
IJ ( poškodené motorové vozidlo). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom,
na ktoré bola v čase škodovej udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva, predmetom ktorej
bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Poškodený si dal opraviť' poškodené motorové vozidlo v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o.
so sídlom Prešovská cesta 69, 040 22 Košice ( autoservis). Za opravu
poškodeného motorového vozidla bola zo strany autoservisu vystavená faktúra č. 240700967 zo dňa
25.10.2024, ktorú žalovaný v prílohe súdu predkladá. Z uvedenej faktúry vyplýva aj dátum dodania
služby (t. j. ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla) a to deň 25.10.2024 (príloha: Faktúra

spoločnosti UNICAR, s.r.o.) Z ust. § 72 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že platiteľ dane je
povinný vystaviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby alebo pri prijatí platby ešte pred dodaním tovaru
alebo služby. Z ust. § 74 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že faktúra musí obsahovať
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že

pokiaľ by servis vystavil faktúru ešte pred ukončením opravy, muselo by z takto vystavenej faktúry
byt' zrejmé, že sa jedná iba o zálohovú faktúru, čo zo žalobcom predloženej Faktúry č. 240700967
žiadnym spôsobom nevyplývalo, naopak, je tam jasne uvedený dátum dodania služby, t. j. ukončenia
opravyvozidlapoškodeného.Poškodenýuzatvorilsožalobcomakoprenajímateľomnáhradnéhovozidla
Zmluvu o nájme č.1355/2024 zo dňa 21.10.2024 na vopred stanovené obdobie odo dňa 21.10.2024

do 5.11.2024. Touto zmluvou si poškodený prenajal od žalobcu náhradné vozidlo za sumu 41,00 EUR
na deň s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,00 EUR. Žalovaný má za to, že je
neobvyklé, aby si poškodený prenajal vozidlo na vopred určené obdobie, nakoľko pri uzatvorení zmluvy
onájmenáhradnéhovozidlanemoholmatvedomosťotom,kedybudejehopoškodenémotorovévozidlo
opravené. Žalobca vystavil poškodenému (v zmysle vyššie uvedenej zmluvy) faktúru č. 14642024 dňa

05.11.2024 za prenájom motorového vozidla v sume 706,06 Eur s DPH. Následne poškodený Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 5.11.2024 postúpil pohľadávku vo výške 706,06 Eur na žalobcu. Žalovaný
listom zo dňa 4.12.2024 oznámil poškodenému, že dňa 4.12.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti.
Na účet žalobcu uhradil žalovaný poistné plnenie v sume 378,03 EUR, predstavujúce rozdiel medzi
faktúrou za prenájom náhradného vozidla v sume 706,06 EUR a neprimeranými nákladmi za náhradné

vozidlo v sume 328,03 EUR. Plnenie žalovaného zodpovedalo času skutočnej opravy vozidla, t.j. času,
kedy bol nájom vozidla účelný a nevyhnutný. Likvidátor priznal nájom náhradného vozidla v trvaní 8
dní, t.j. za obdobie od 21.10.2024 do dňa 28.10.2024, teda do prvého pracovného dňa nasledujúcom
po dni skončenia opravy, aby mal poškodený priestor na vrátenie náhradného vozidla. " V nadväznosti
na vyššie opísaný skutkový stav žalovaný uvádza, že problematiku povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovňa za neho nahradila
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody špecifikované v ust. § 4 ods. 2

zákona č. 381/2001 Z.z., za ktoré zodpovedná poistený. Žalovaný poukazuje na to, že dôkazy na
podporu svojich tvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla, je povinný v konaní
predložiť žalobca. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania
náhradnéhomotorovéhovozidlaajzaobdobieod29.10.2024do5.11.2024,keďžemotorovévozidloboloopravené už dňa 25.10.2024 a žalovaný poskytol poškodenému priestor na vrátenie náhradného vozidla
do najbližšieho pracovného dňa. Žalobcom predložená faktúra za prenájom náhradného motorového
vozidla nepreukazuje uplatnený nárok a nie je ju možné bez ďalšieho považovať za vyčíslenie skutočnej

škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo
znamená, že sumu uvedenú žalobcom vo faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej
náhradu má nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi poškodený resp. v tomto prípade žalobca. V
súvislosti s vynaložením nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný poukazuje
na judikát R 7/92, v ktorom sa uvádza, že z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné skúmať, či

a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu
skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byt' náklady
len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla,
zodpovedajúceho vozidlu poškodenému. Poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náklady za
vypožičanie náhradného vozidla za obdobie, počas ktorého nemôže užívať svoje poškodené motorové
vozidlo z dôvodu vykonávania opravy - keďže táto bola ukončená dňa 25.10.2024, nie je dôvodným a

ani účelným nájom náhradného vozidla za obdobie od 29.10.2024 do 5.11.2024.
Náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume
25.10.2024, resp. 28.10.2024 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď
z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe taktiež

vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového
vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor
by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať „náhradné" motorové vozidlo na
akúkoľvek dlhú dobu. Žalovaný si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS
2043/17 zo dňa 14.2.2018, ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na

odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania
na tomto systéme zo strany tretích osôb , pričom v tejto súvislosti uviedol : „ Systém povinného ručení
slouží k ochrané poškozených pŕi dopravních nehodách a jeho prostŕednictvím mají být likvidovány
náklady vynaložené na odstranéní vzniklé újmy (materiální a imateriální). Tento systém primárné chráni
poškozené, potažmo i viníky nehod, kterí následné nemusí hradit škody zcela z vlastních finančních

prostŕedkú. Nelze však pfipustit, aby byly účelovým navyšováním nákladú na odstraňování škod čerpány
finanční prostŕedky, které by pŕi poctivém jednání čerpány nebyly, což by nakonec mohlo jít k tiži všech
pojistnikú (nejen podnikatelú v oboru pojišťovnictvi), neboť "povinné ručení by podražilo" Vo vzťahu
k nároku na zapožičanie náhradného vozidla zaujala svoj postoj aj Národná banka Slovenska (ďalej
len „NBS") v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza ,

že : „ Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky
zapožičanianáhradnéhovozidla,pričomNárodnábankaSlovenskazastávaprávnynázor,žepoškodený
má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia; resp. zničenia jeho motorového
vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného
vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej

značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných
náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky Slovenska poškodený nárok na
náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti
zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla,
s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla."

Žalovaný ako poisťovňa nemá žiaden dosah na trvanie opravy vozidla, resp. na dĺžku jeho zotrvania v
autoservise. Odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu vzniká právny vzťah medzi poškodeným
a autoservisom a na jeho základe vznikajú poškodenému práva, ktorých sa môže domáhať, napríklad
právo byt' informovaný o priebehu a ukončení opravy. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky ako aj v zmysle stanoviska Národnej banky Slovenska má poškodený právo na prenájom

náhradného vozidla do doby ukončenia jeho opravy. Je nepochybné, že oprava bola ukončená dňa
25.10.2024aneexistujedôvod,prektorýbymalžalovanýpreplácaťnájomnáhradnéhovozidlaaždodňa
5.11.2024. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 7Cob/34/2023 zo dňa
24.4.2024, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 31Cb/84/2022.
Súd prvej inštancie priznal náhradu za nájom náhradného vozidla do dňa skončenia opravy. Súd v

bode 1.9. rozsudku konštatoval, že: „Súd prvej inštancie poukázal na to, že za účelné a nevyhnutné
náklady na prenájom náhradného vozidla nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy
poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s
poškodenímvozidla.Vmomentezavŕšeniaopravypoškodenéhomotorovéhovozidlajepodľasúduprvejinštancie toto prevádzkyschopné a na strane poškodenej neexistovala odôvodnená potreba náhradného
motorového vozidla. Poukázal pri tom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2023, č.
k. 1Cob/71/2021-106 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. februára 2023, sp.

zn. Ill. ÚS 602/2022, kde Ústavný súd Slovenskej republiky označil za správny prístup, kedy v prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, t. j. de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V bode 1.10. súd vyhodnotil, že: „Žalobca v
konaní nepreukázal, že by sa oprava poškodeného motorového vozidla realizovala aj v období odo

dňa 18.12.2020 do 23.12.2020, hoci to bolo jeho povinnosťou, keďže žalobca ako právny nástupca
poškodenejmuselamaldisponovaťvšetkýmipotrebnýmidokladmiažalobcuvkonanízaťažujedôkazné
bremeno. Súd prvej inštancie mal za to, že poškodená, ako právna predchodkyňa žalobcu a vlastníčka
poškodeného motorového vozidla, musela disponovať dokladom o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla z autoservisu, ktorý poškodené vozidlo opravoval. Poškodené motorové vozidlo, bez ohľadu na
to,akýmspôsobomsaškodováudalosťvysporiadava,jevždyodovzdávanéosobevlastníkamotorového

vozidla a nie poisťovni (žalovanému). Súd prvej inštancie zdôraznil, že nebolo povinnosťou žalovaného
preukazovať účelnosť, primeranosť a nevyhnutnosť opravy (vid' aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 27.04.2023, č. k. 1Cob/71/2021-106. Z tohto dôvodu, pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom, mal súd prvej inštancie za nesporné, že doba opravy poškodeného motorového vozidla
mohla byt' nanajvýš v rozsahu 10 dní (odo dňa 08.12.2020 do 17.12.2020), za ktoré žalovaný poskytol

žalobcovi plnenie v podobe náhrady škody. Nad rámec už priznanej sumy za dobu prenájmu náhradného
motorového vozidla považoval súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za nedôvodný. V bode
1.11. súd prvej inštancie konštatoval, a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil: „Konštatoval, že
ak sa poškodená dohodla s opravcom, že ten jej vydá opravené motorové vozidlo až po poskytnutí
náhradyškodyzostranypoisťovateľaškodcu,jetovýsledkomzmluvnéhodojednaniamedzipoškodenou

a autoservisom v zmluve o dielo, a nejedná sa o priamy dôsledok vzniknutých poškodení, za ktoré
zodpovedá škodca. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi vznikom nákladov na prenájom
náhradného motorového vozidla na strane poškodenej po ukončení opravy jej vlastného motorového
vozidla a porušením právnej povinnosti škodcom (vinníkom dopravnej nehody) neexistuje príčinná
súvislosť, a preto tieto výdavky poškodenej na prenájom náhradného motorového vozidla po ukončení

opravy jej vlastného motorového vozidla nepredstavujú skutočnú škodu, za ktorú zodpovedá škodca,
a ktorú by bol žalovaný za škodcu povinný nahradiť zo systému povinného zmluvného poistenia. Ak
žalobca v replike argumentoval tým, že do okamihu poskytnutia náhrady škody žalovaným si autoservis
uplatnil zádržné právo na zabezpečenie pohľadávky voči poškodenej, súd prvej inštancie mal za to,
že takéto tvrdenie nie je ničím preukázané, navyše ak by tomu tak aj bolo, jednalo by sa o dôsledok

zmluvného dojednania medzi poškodenou a autoservisom (že k odovzdaniu vozidla dôjde až po úhrade
ceny diela) a nie o dôsledok porušenia povinnosti škodcom. Ak by sa aj jednalo o zádržné právo,
toto je možné uplatniť len na zabezpečenie splatnej pohľadávky. Žalobca však nepreukázal, že by
mal autoservis splatnú pohľadávku voči poškodenej (§ 151 s ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže
ak by si autoservis uplatnil zádržné právo na zabezpečenie nesplatnej pohľadávky voči poškodenej,

konal by protiprávne a všetky výdavky s tým spojené si musí poškodená uplatňovať voči autoservisu,
ktorý konal pri výkone zádržného práva svojvoľne v rozpore so zákonom, nie však voči žalovanému
ako poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle poškodenej. Z vyššie uvedeného názoru Krajského súdu je evidentné, že nájom náhradného
vozidla po ukončení opravy nie je dôvodný, nie je v príčinnej súvislosti so udalosťou, pri ktorej došlo k

vzniku škody, a že poškodený je jediným subjektom, ktorý má možnosť ovplyvniť prevzatie opraveného
vozidla z autoservisu. Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do
ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 25.10.2024, deň, ktorý je
uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže byt' na ťarchu žalovaného,
že poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo neskôr. Motorové vozidlo poškodeného bolo dňa

25.10.2024 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal). To, že sa
poškodený rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, aby nemusel opravu
poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a následne čakať na jej preplatenie) bolo
výlučnerozhodnutiepoškodeného,čotaktiežnemôžebyt'pripísanénaťarchužalovaného.Zuvedeného
vyplýva, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, ale

bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje
aj na súdne rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na Okresnom súdu Rimavská Sobota pod sp. zn.
12C/4/2022 (uvedeného súdne rozhodnutie bolo potvrdenérozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/34/2022-171 zo dňa 21.7.2022), v ktorom
sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a v bode 15. odôvodnenia rozsudku zo dňa 16.3.2022
uviedol: „Podľa faktúry Lion car, s.r.o. pre Elte Hu, s.r.o. zo dňa 13.1.2021 na celkovú sumu 3,306,89

eur za opravu (ako je vyššie uvedené, túto sumu žalovaný aj vyplatil) dátum dodania tovaru/služieb je
13.1.2021. Týmto dňom teda podľa faktúry (dodaný tovar/služby) motorové vozidlo poškodeného bolo
opravené. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že tento údaj vo faktúre nezodpovedá
skutočnosti, teda že „tovar/služby" v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané, resp. že si uvedeného
dňa opravené motorové vozidlo nemohol vyzdvihnúť a z akého dôvodu. Keď žalobca nepreukázal, že

dňa 13.1.2021 vozidlo ešte nebolo opravené (teda nepreukázal nesprávnosť, resp. nepravdivosť údaja
vo faktúre) a teda si ho nemohol vyzdvihnúť, uplatnenie náhrady za užívanie náhradného motorového
vozidla za nasledujúci deň, a to 14.1.2021 v sume 105,60 eur už nemá opodstatnenie, a preto súd
žalobu ako nepreukázanú (neunesenie dôkazného bremena) zamietol, keďže neskoršie prevzatie
svojho opraveného vozidla nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na vrub žalovaného.
Žalobca nepreukázal dôvodnosť účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla aj za dobu po

ukončení opravy motorového vozidla poškodeného, teda za deň 14.1.2021, resp. nepreukázal, že
opravanebolavykonanávdeňuvedenývofaktúreaženájomajzadeň14.1.2021boltaktodôvodný.Súd
sa pritom stotožňuje s názorom Národnej banky Slovenska (ako ho uviedol v podaní zo dňa 11.3.2019
v inej veci, ale ide o všeobecné otázky a nie o konkrétny prípad, teda nejde o priamy dôkaz v tejto
veci), že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy poškodeného

vozidla." K argumentu zadržiavania poškodeného motorového vozidla autoservisom do času doručenia
krycieho listu žalovaný uvádza, že toto konanie autoservisu sa prieči zákonu a nemôže byt' pripísané
na ťarchu žalovaného. V zmysle § 151 s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú
vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec
vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo: V tomto prípade je na základe faktúry

vystavenej autoservisom zrejmé, že spoločnosť AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.0., ktorá ako zmluvný
servis žalovaného vykonala opravu poškodeného vozidla, túto ukončila dňa 25.10.2024, ktorý deň je
označený ako dátum dodania tovaru a poskytnutia služby a dňom splatnosti je dátum 4.11.2024. Je teda
nepochybné, že v čase ukončenia opravy nebola pohľadávka autoservisu splatná, táto sa stala splatnou
až neskôr a preto si autoservis nemohol

uplatniť zádržné právo postupom podľa § 15ls OZ. Iný dôvod zadržania poškodeného motorového
vozidla preukázaný nebol a poškodený si mohol prevziať svoje opravené motorové vozidlo kedykoľvek
po ukončení opravy. Navyše doručenie krycieho listu zo strany žalovaného nie je zhodné s časom
reálneho poskytnutia finančného plnenia zo strany žalovaného a zadržiavanie opraveného vozidla
do doručenia krycieho listu preto pre servis neznamená zároveň zabezpečenie reálnej platby od

žalovaného. Pokiaľ by si súd osvojil tvrdenie žalobcu v zmysle, že zádržné právo je myslené ako
záruka zaplatenia zo strany poisťovne, potom možno dôjsť k absurdnému záveru, že nájom náhradného
vozidla je dôvodný až do obdŕžania platby servisom od žalovaného, s čím, samozrejme, nemožno
súhlasiť.Žalovanýzvlášťzdôrazňuje,žeautoservisopravujúcipoškodenémotorovévozidlojezmluvným
servisom poisťovne a neexistovala pochybnosť, že žalovaný bude servisu plniť z poistnej udalosti.

Žalobca je povinný preukázať dôvody a tieto podložiť dôkazmi preukazujúcimi, že nájom náhradného
vozidla bol dôvodný, účelný a nevyhnutný práve do dňa 5.11.2024. Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.6.2024 v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
okrem iného uviedol : pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola významná skutočnosť, či v
čase vykonania / dokončenia opravy poškodeného vozidla dňa 22.04.2021 mal poškodený možnosť

získať / prevziať uvedené motorové vozidlo do svojej dispozície a toto užívať. Žalovaný v rámci
svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobe vyhovené, tvrdil, že
poškodený bol oprávnený užívať svoje motorové vozidlo už dňa 22.04.2021, t. j. v deň, keď podľa
faktúry spoločnosti GALIMEX s.r.o. bola vykonaná oprava jeho motorového vozidla. Žalobca preto
nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody z dôvodu nemožnosti používania motorového vozidla aj

dňa 23.4.2021 a pokiaľ mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo aj v tento deň, nájomné za jeho
užívanie nie je škodou, na náhradu ktorej by mal poškodený nárok z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorú by mal žalovaný uhradiť na základe povinného
zmluvného poistenia za škodcu... Žalobca v konaní poukazoval na krycí list vystavený žalovaným dňa
26.04.2021, v ktorom sa uvádza, že žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 23.04.2021, uvedená

okolnosť však nie je bez ďalšieho preukázaním nemožnosti prevziať si poškodeným opravené motorové
vozidlo zo servisu pred týmto dňom. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto prípade rezignoval
na akúkoľvek argumentáciu o existencii dôvodov, ktoré poškodenému bránili v prevzatí motorového
vozidla v čase, kedy podľa faktúry servisu vykonávajúceho opravu bola oprava ukončená. Odvolacísúd sa tak stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal účelnosť nákladov za
prenájom motorového vozidla poškodeným aj za deň nasledujúci po dni vykonania opravy poškodeného
motorového vozidla, t. j. za deň 23.4.2021 a jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy z tohto titulu

je nedôvodný. Okresný súd Žilina vo svojom rozsudku sp.zn . 14C/48/2022 konštatoval : „ Ak má
autoservis závažné pochybnosti o splnení povinnosti poisťovne, voči ktorej má poškodený aj priamy
nárok podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., nemôže sa prezentovať ako zmluvný autoservis a
ponúkať riešenie opravy a poistnej udalosti, pritom zadržiavať vydanie vozidla až do úhrady ceny opravy
a takýmto spôsobom zavádzať poškodeného. Takéto konanie vykazuje znaky klamlivej obchodnej

praktiky. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, a preto
navrhuje, aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a následne žalobu zamietol a zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania.

4. Na základe Výzvy súdu zo dňa 10.03.2025 (l. č. 31) sa žalobca vyjadril k odporu a navrhol
pokračovanie v konaní (l. č. 34) s tým, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom
stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na
rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom

uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo
rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný v
odpore namieta, že nájomná zmluva zo dňa 21.10.2024 bola uzatvorená na vopred dojednaný čas do
05.11.2024, čím spochybňuje účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený
nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené. Vo vzťahu k námietkam žalovaného

považoval žalobca za podstatné uviesť, že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri
odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia,
ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by
nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v
rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému

na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva
podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený
nepodpísal. V ďalšom uviedol, že žalobca v čase začatia nájmu nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko
oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná,
preto je zrejmé, že dátum vrátenia vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení

nájmu, načo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v
zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom
dodatočne sa vloží len doba do kedy nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi
ako prenajímateľovi oznámi ukončenie nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného
pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia

jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom
neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy
nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy
takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške

nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude
poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho
sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne
vylúčenýzužívaniasvojhomotorovéhovozidla,pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnáklady
na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu

náhradného vozidla uviedol : žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu,
že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 29.10.2024 do 05.11.2024
podľa jeho názoru nemožno považovať za účelné vynaložené, nakoľko oprava vozidla poškodeného
bola podľa faktúry za opravu ukončená dňa 25.10.2024. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že
proklientsky priznal nájom náhradného vozidla až do dňa 28.10.2024, a to v ako primeranú lehotu

na prevzatie vozidla z opravy, nakoľko deň vystavenia faktúry za opravu bol piatkom. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo
a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti aúčelnostinákladovvzniknutýchztitulunájmunáhradnéhovozidlajepotrebnévychádzaťzcelkovejdoby,
počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej
možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený

prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom

včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou,
a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké
špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise
AUTOSPOLVLASATÝ,spol.s.r.o.,ktorýjeobchodnýmpartneromžalovanéhoasúčasneautorizovaným
servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho
motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru

vystavenú autoservisom AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. zo dňa 25.10.2024. Z predloženej faktúry
za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby dňa 25.10.2024, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej

udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo
sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom
vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený
ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si
mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, resp.

po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.
Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla.
Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za
opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu dňa 04.11.2024 bol poškodený
informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol najbližší pracovný deň, t.

j. 05.11.2024. V zmysle emailovej komunikácie žalovaného a autoservisu vyplýva, že krycí list bol zo
strany žalovaného doručený dňa 04.11.2024, z čoho je zrejmé, že objektívne si poškodený mohol
prevziať vozidlo až nasledujúci pracovný deň, t. j. 05.11.2024, kedy si opravené vozidlo prevzal a
náhradné vozidlo vrátil. Taktiež nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený mal pracovné a
osobné povinnosti zariadené tak, aby v momentne doručenia krycieho listu mohol opravené vozidlo

prevziať a náhradné vozidlo vrátiť (dôkaz: Oznámenie o poistnom plnení - krycí list zo dňa 04.11.2024,
Emailovákomunikáciažalovanéhoaautoservisuodoručeníkrycieholistu ).Poškodenýužívalnáhradné
motorové vozidlo do dňa 05.11.2024, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové
vozidlo a kedy bolo z objektívneho hľadiska možné toto zo strany poškodeného prevziať. Predmetný
pracovný deň pritom nasledoval po dni vystavenia krycieho listu zo strany poisťovne, ktorý by mal byť

súčasne považovaný za deň, s ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného
motorového vozidla, a teda deň 05.11.2024 bol v tomto prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodený
užíval náhradné vozidlo v súvislosti s opravou jeho motorového vozidla poškodeného v dôsledku
konania poistenca žalovanej a nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise.
Uvedené je v súlade s ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa

dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (viď rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu

trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako
bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné
vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Žalovaný vôbec neberie do
úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z
užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby

trvania nájmu predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný
nijako nepreukázal, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený
vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry
ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedybolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že
dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou. V tejto súvislosti poukazujeme na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade vykonávania
opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené
motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového
vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až
následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym

spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je
možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval
finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je
nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla
a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti

jeho reálneho užívania. Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dôkaz: Potvrdenia o
bežnej obchodnej praxi Žalovaný v podanom odpore taktiež poukazuje na judikát R 7/1992, ktorý
žalobca považuje za irelevantný, nakoľko už bol prekonaný a to hlavne vyššie označeným nálezom

ÚstavnéhosúduSR.VdanejsúvislostisidovoľujepoukázaťnanázorKrajskéhosúduvŽilineuvedeného
v rozsudku zo dňa 12.11.2024 sp. zn. 9Co/129/2024, v ktorom odvolací súd uviedol: „Pokiaľ ide o
poukaz žalovanej na judikát R7/1992 vo vzťahu k účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že táto problematika je bližšie upravená neskorším Nálezom
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil

k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do
momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.
Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú
možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby
nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu,

nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí
opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti
jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného
auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.“ Pokiaľ
žalovanýpoukazujenaakésistanoviskoNBS,predmetnýdôkaznemápodľanášhonázorunijakúprávnu

relevanciu v tomto alebo iných súdnych konaniach. Žalovaný okrem iných vo vyjadrení poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024, podľa ktorého pre posúdenie
dôvodnostiuplatnenéhonárokubolavdanomprípadevýznamnáskutočnosť,čivčasevykonaniaopravy
poškodeného vozidla mal poškodený možnosť získať poškodené vozidlo do svojej dispozície. Žalobca
k uvedenému uvádza, že v predmetnom prípade ide o odlišnú dôkaznú situáciu, nakoľko podľa názoru

odvolacieho súdu žalobca v tomto prípade rezignoval na akúkoľvek argumentáciu..., z čoho nepochybne
vyplýva,žežalobcabolnečinný,čímneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalskutočnostipotrebnéna
rozhodnutie v jeho prospech. Podotýkame, že ohľadom otázky účelnosti nákladov na nájom náhradného
vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou boli prekonané ďalšie rozhodnutia súdov, na ktoré
poukazuježalovaný.TaktiežvovzťahuknálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvodporepoukázal

iba na jeho jednu vetu bez ďalšieho kontextu. Žalobca podotýka, že ohľadom otázky účelnosti nákladov
na nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu poisťovňou boli prekonané rozhodnutia súdov,
na ktoré poukazuje žalovaný. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla
dávame do pozornosti aktuálne Rozsudky Krajského súdu v Žiline, a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn.
9Co/107/2023 a 11Co/88/2023 a zo dňa 25.06.2024 sp. zn. 9Co/162/2023, či Rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako aj stotožňujúci sa názor Ústavného
súdu Slovenskej republiky s názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023,
sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie

používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. V danej veci je preto relevantné, že
poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 21.10.2024 do 05.11.2024, t. j. 16 dní, nachádzalo
v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto

období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený

z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť
požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal

opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia
jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu
medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany

autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ako usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil
akoneoprávnené,atodokoncasdopadomnapríčinnúsúvislosťmedziuplatnenýmnárokomnanáhradu
škody a konaním poistenca žalovanej. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v
autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Poukázal na ust.
§ 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku,

ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného
o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a
opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne
dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania
náhradného motorového vozidla. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie,

počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako
nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom
z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol
proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne,
resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po

doručení krycieho listu poisťovňou. Žalobkyňa je presvedčená, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi,
ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto
majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie
krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku
autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie.

Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca
žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne

neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá
má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Žalovaný
v podanom odpore poukázal okrem iného na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa
14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorého považuje obchodný model žalobcu a
jeho podnikateľskú činnosť za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty vyhodnotil žalobca ako účelové
a špekulatívne. V celom rozsahu odmietame, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom parazitoval na
povinnom zmluvnom poistení. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka
komplexné služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť
stav, ktorý im bol vnútený dopravnou nehodou. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju

procesnú obranu v jeho písomných podaniach v súčasnosti považujeme za prekonanú, a to vzhľadom
na vyššie označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, a to konkrétne Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2024, sp. zn.
7Co/51/2024, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/77/2023, RozsudokKrajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a Rozsudok Krajského súdu Žilina
zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol,
že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte

nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv.
funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem
prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457
OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z
dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný

„vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou
(resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na
území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v
rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k

prerušeniupríčinnejsúvislostimedzispôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodeného(nákladmi
za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou
udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či
tretieho subjektu (napr. servisu). Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 7Co/94/2021 zo dňa 27.10.2021 a závery v ňom uvedené, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že odklon od uvedených záverov je zdôvodnený neskorším Nálezom Ústavného súdu SR č.k. III.
ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať
náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo
dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. S poukazom na vyššie uvedené žalobca
poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp.

zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod
sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti
svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola
vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného
vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej

udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade
opravypoškodenéhovozidlaautoservispovykonaníopravyvydávozidlolenažpozaplatenícenyopravy
alebo je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho

„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije
možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť
poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať
a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia

faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky
bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného
vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému,
a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím
úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. 28. Žalobca dáva do pozornosti i závery Krajského súdu v

Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie
citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovanej ohľadom
odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline vyplýva, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej
dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného

užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek
spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa
nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého
sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným

zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať
náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu
súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné
spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravoujeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo
zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd
považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do

tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je
nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené
motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané
autoservisom po jeho oprave. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trval na podanom návrhu v celom
rozsahu a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV a

tento, aby vo veci konal a rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 328,03 ,-eur s
príslušenstvom tak, ako sme sa domáhali v žalobnom návrhu a zaviaže žalovaného na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia.

5. Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV sp.zn. 24C/22/2025 dňa
21.03.2025 (l. č. 46).

6. Žalovaný sa Vyjadril podaním zo dňa 08.04.2025 (l. č. 51 ) doručeným súdu dňa 11.04.2025 s tým, že
žalovaný má za to, že forma, akou žalobca uzatvára nájomné zmluvy na prenájom náhradného vozidla
nie je v súlade so zákonom. Prejav vôle vyjadrený v zmluve má byt' zrozumiteľný, jasný a určitý. Pokiaľ
žalobca uzatvára s nájomcami nájomnú zmluvu tak, že pri jej uzatvorení nie je známa, ani žiadnym

spôsobom určiteľná doba nájmu táto zmluva nie je dostatočne určitá a ako taká je neplatná. Priznanie
žalobcu, že zmluvu uzatvára bez udania dĺžky doby nájmu, ani bez spôsobu jej určenia, potvrdzuje, že
žalobca ako nájomca nekoná v súlade so zákonom už v takej základnej veci ako je platné uzatvorenie
nájomnej zmluvy s nájomcom vozidla. Dôvody žalobcu uvádzané vo vyjadrení nemožno považovať za
prijateľné a relevantné. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že konanie žalobcu je od počiatku

účelové v snahe získať čo najväčší majetkový prospech od žalovaného. Žalovaný je presvedčený,
že pokiaľ by poškodený, t.j. nájomca vozidla neočakával preplatenie nákladov spojených s nájmom
náhradnéhovozidlaodžalovaného,pristupovalbykuzatvoreniunájomnejzmluvyomnohoobozretnejšie
a od prenajímateľa by žiadal, aby nájomná zmluva bola určitá, jasná a zrozumiteľná. Žalovaný považuje
konanie žalobcu za zákon obchádzajúce a preukazujúce snahu o čo najvyšší zisk na úkor žalovaného

bez právneho dôvodu. Sám žalobca v podaní uvádza , že „ doba nájomného pomeru môže byť
dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania
nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť. Žalovaný uviedol , že žalobca takto formulovanú zmluvu nemá. Žalobca naopak obchádza
zákon tak, že uzatvorenú zmluvu následne dopĺňa so spätnou účinnosťou, čo sa, podľa názoru

žalovaného prieči zásadám jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu.
Žalobca vo svojom podaní uvádza, že je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo
vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise. S týmto tvrdením sa žalovaný absolútne
stotožňuje. Žalovaný nerozporoval potrebu priznania náhradného vozidla za čas, kedy muselo byt'
vozidlo poškodeného v autoservise z dôvodu opravy. Oprava vozidla bola preukázateľne ukončená dňa

25.10.2024 pričom žalovaný poskytol poškodenému ďalšie tri dni na prevzatie svojho vozidla. Ďalšie
zotrvanie opraveného vozidla v autoservise už nebolo za účelom jeho opravy a bolo absolútne zbytočné.
Tvrdenie žalobcu, že po vystavení faktúry si poškodený nemá možnosť prevziať svoje opravené vozidlo
ajenútenýpoužívaťnáhradnévozidlojezavádzajúce.Poškodenémuničnebrániprevziaťsipoukončení
opravy svoje vozidlo a užívať ho. Počas celého konania žalobca nepreukázal skutočnosť, ktorá by

poškodenému bránila v úhrade faktúry za opravu vozidla a nemohol svoje opravené vozidlo používať.
Autoservis vystavuje faktúru na meno a adresu poškodeného, ktorý má možnosť ju zaplatiť, prevziať si
z autoservisu opravené vozidlo a riadne ho užívať. Podmienka vydania vozidla až po doručení krycieho
listu je svojvôľa autoservisu, ktorá sa navyše prieči zákonu.
V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by poškodený žiadal o vydanie krycieho listu pred

začiatkom opravy. Žalovaný má právo vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku na poskytnutie
poistného plnenia, ale táto skutočnosť nie je dôvodom na neúmerne predlžovanie nájmu náhradného
vozidla. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal nevyhnutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla
počas žalovaným namietanej doby od 29.10.2024 do 05.11.2024. Vzhľadom na skutočnosť', že
poškodené motorové vozidlo stálo v autoservise nie z dôvodu jeho nepojazdnosti, ale neochoty

poškodeného prevziať si opravené motorové vozidlo, nájom nebol po dni 28.10.2024 účelný a najmä
nebol nevyhnutný, pretože motorové vozidlo poškodeného bolo prevádzky schopné a len z jeho
vlastnej vôle nechal svoje vozidlo v servise. Poškodený mal dostatočný časový priestor na prevzatie
svojho opraveného motorového vozidla a vrátenie náhradného vozidla. Žalovaný poukázal na rozsudokKrajského súdu v Žiline, sp.zn. 8Co/136/2024. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo svojom
rozhodnutí sp.zn. 42Cob/131/2023 zo dňa 25.02.2025 a stanovisko Národnej banky Slovenska „...
poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia do ukončenia opravy

poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom
konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne
potrebných náhradných dielov ." Z citovaného je podľa žalovaného nepochybné, že poškodený má
nárok na poskytnutie náhradného vozidla po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla,
nie však viac, tj. nie do doby doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Žalovaný nesúhlasí s

názorom žalobcu, že by bolo stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré predložil spolu s odporom
voči platobnému rozkazu, pre toto, či iné konanie irelevantné. Argumentácia žalobcu, že je bežnou
obchodnou praxou zadržiavanie vozidla až do doručenia krycieho listu absolútne neobstojí, pretože je
v rozpore so zákonom a takéto konanie autoservisov nemôže byť validované ako správne len preto,
že tak autoservisy svojvoľne konajú. Bežná obchodná prax nie je nad zákon a nie je možné sa na
ňu odvolávať (je so zákonom v rozpore - poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.

7Co/187/2022 zo dňa 22.3.2023) Podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal skutočnosť, že by
oprava vozidla nebola reálne skončená v deň vystavenia faktúry autoservisom, resp. že by táto faktúra
bola zálohová a vozidlo sa malo opravovať ešte aj po jej vystavení. Žalovaný poukázal na to, že z dátumu
vystavenia faktúry možno podľa žalovaného odvodzovať deň skutočného skončenia opravy, pretože
autoservis mal až po skončení opravy vedomosť o cene za prácu a materiál a teda až po skončení

opravy mohol faktúru vystaviť. Žalobca vo svojom podaní tvrdí, že poškodený nemá možnosť ovplyvniť
dĺžku opravy v autoservise, s čím žalovaný nesúhlasil. Uviedol, že odovzdaním poškodeného vozidla
do autoservisu vzniká medzi poškodeným a autoservisom právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo,
ktorá bola medzi poškodeným a autoservisom ústne uzatvorená odovzdaním vozidla do opravy, a z
ktorej plynú obom stranám práva a povinnosti. Poškodený sa mohol aktívne informovať o priebehu

opravy v servise, predpokladanom ukončení opravy či dohodnúť sa so servisom, že požiada žalovaného
o vydanie krycieho listu a nenavyšovať zbytočne náklady na prenájom náhradného vozidla. Práve
žalovaný je subjektom, ktorý nemá na priebeh opravy žiaden dosah a skutočnosť, že žalovaný posiela
finančné plnenie priamo na účet autoservisu nie je povinnosťou žalovaného, ale len jeho dobrou vôľou, v
snahe odbremeniť poškodeného od ďalších povinností vyplývajúcich zo situácie, že mu bolo poškodené

motorové vozidlo. Žalovaný podotkol, že žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu si
poškodený prevzal vozidlo až deň nasledujúci po doručení krycieho listu autoservisu. Po ukončení
opravy a doručení krycieho listu neexistuje žiaden dôvod, aby poškodený neodôvodnene navyšoval
náklady na prenájom
náhradného vozidla a nevrátil ho v deň keď už absolútne nič nebránilo užívaniu jeho vozidla.

Poškodený nevyužil možnosť uhradiť opravu poškodeného motorového vozidla z vlastných finančných
prostriedkov, pričom nepreukázal nemožnosť úhrady faktúry z vlastných zdrojov ani nepožiadal o
vydanie krycieho listu pred začatím opravy vozidla a preto žalovaný nevidí dôvod, prečo by mal znášať
náklady na prenájom náhradného vozidla za dlhší čas než počas ktorého bol prenájom účelný a
nevyhnutný. Žalovaný má za to, že poškodený nemohol na žalobcu platne postúpiť pohľadávku za dni

nájmu po ukončení opravy, nakoľko táto pohľadávka nevznikla v príčinnej súvislosti so škodou a žalobca
junemoholodžalovanéhoplatnevymáhať.Poškodenýmoholnažalobcuplatnepostúpiťlenpohľadávku
týkajúcusanájmunáhradnéhovozidlazačas,kedybolovozidloskutočneopravované,t.j.od21.10.2024
do 25.10.2024, resp. do 28.10.2024 pretože len v tomto rozsahu sa jednalo o nárok vyplývajúci z PZP.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal, a preto navrhol, aby

súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

7. Na pojednávanie konané dňa 23.10.2025 riadne a včas dostavil právny zástupca žalobcu. Právny
zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 17.09.2025 (l. č. 43)
z dôvodu hospodárnosti konania a požiadal o zaslanie zápisnice. Právny zástupca žalobcu, titulom

prednesu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, poukázal na obsah písomností a predložených
listinných dôkazov. Argumentáciu žalovaného ohľadom účelnosti nájmu len do vykonania opravy
považoval za nesprávnu, nakoľko tento okamih nepredstavuje skutočnosť, ktorá by poškodenému
objektívne umožňovala nakladať s jeho vozidlom. Táto skutočnosť nastáva až v čase, keď na autoservis
príde deklarované krytie nákladov zo strany žalovaného, a preto je nájom náhradného vozidla potrebné

považovať za účelný až do momentu, kedy sa poškodené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného a to v súlade s nálezom ÚS SR sp. zn. III. ÚS/602/2022 zo dňa 16.02.2023. Poškodený
nájom náhradného vozidla úmyselne nepredlžoval, tento ukončil bezodkladne nasledujúci deň po
doručení krycieho listu. V tomto smere poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Bratislaveč. k . 3Co/41/2025 - 171 zo dňa 30.9.2025, kde súd konštatoval, že pokiaľ k prevzatiu vozidla z
autoservisu došlo bezprostredne nasledujúci deň po doručení krycieho listu, toto nemožno považovať
za bezdôvodné predlžovanie nájmu, a že náklady prenájmu náhradného vozidla za tento deň sú účelné.

Mal za to, že žaloba je dôvodná, navrhol súdu, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

- dňa 15.10.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX
O. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného,
- poškodený P. Q. nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do
autoservisu a uzavrel „Zmluvu o nájme č. 1355/2024 zo dňa 21.10.2024“ (l. č. 9), na základe ktorej

prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo F. XXX, farba : žltá metalíza, EČV : W od
21.10.2024 do 05.11.2024, denné nájomné: 49,-eur, zmluvné nájomné : 41,-eur, poplatok za pristavenie
vozidla: 50,-eur,
- z obsahu faktúry č. 240700967 zo dňa 25.10.2024 (l. č. 28) vyplýva, že dodávateľ : AUTOSPOL
VLASATÝ spol. s.r.o. vystavil faktúru pre odberateľa: Michal Varga na sumu 1.260,91 eur s DPH za

opravu motorového vozidla k ŠU : poistná udalosť KOOPERATÍVA 9572881817 PZP - krycí list, model:
Q. F., EČV : KE-XXXIJ,
- z obsahu Protokolu o prenájme motorového vozidla č. 1355/2024 (l. č. 9 - 10) vyplýva, že nájom
náhradného vozidla trval od 21.10.2024 do 05.11.2024 ( t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený

s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať),
- z obsahu Čestného prehlásenia zo dňa 05.11.2024“ (l. č. 10) poškodeného P. Q. vyplýva, že od
21.10.2024 do 05.11.2024 t.j. 16 dní bola doba nájmu a poškodený nemal k dispozícii žiadne iné
motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný,
- z obsahu faktúry č. 14642024 (l. č. 11) vyplýva, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla

vystavil dodávateľ :Náhradné vozidlo s.r.o (žalobca) poškodenému : P. Q., faktúru č. 14642024 splatnú
dňa 20.11.2024, na sumu 706,06 eur s DPH za 16 dní nájmu, t.j. dobu užívania náhradného vozidla a
poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla,
- Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024 (l. č. 11 - 12) poškodený P. Q. odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených

nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z
vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024 vznikla voči
žalovanému pohľadávka vo výške 706,06 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému
„Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024“ (l. č. 12),

- listom „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 05.11.2024“ (l. č. 13) žalobca vyzval
žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,
- z „Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.12.2024“ (l. č. 14) vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 04.12.2024 a podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia žalovaný dňa
06.12.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 378,03,- eur (vyjadrenie likvidátora : náhrada

nákladov na použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 8 dní,
priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla
zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne - § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka)

- podľa detailu pohybu (l. č. 15) S. banka a.s. suma XXX,XX eur bola dňa 06.12.2024 zaúčtovaná.

9. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

10. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.11. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

18. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

20.Podľa§11ods.6 zákonaoPZP,Poisťovateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuzačaťprešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,

b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Z predložených listinných dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné,

mal súd za preukázané, že dňa 15.10.2024 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX O. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.PoškodenýP.Q.nechalpoškodenémotorovévozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu a uzavrel „Zmluvu o nájme č. 1355/2024

zo dňa 21.10.2024“ (l. č. 9), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo Peugeot XXX, farba : žltá metalíza, B. : W od 21.10.2024 do 05.11.2024, denné nájomné :
49,-eur, zmluvné nájomné : 41,-eur, poplatok za pristavenie vozidla : 50,-eur. Z obsahu Protokolu o
prenájme motorového vozidla č. 1355/2024 (l. č. 9 - 10) vyplýva, že nájom náhradného vozidla trval od
21.10.2024 do 05.11.2024 ( t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia

opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom
nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať). Čestným prehlásením zo dňa 05.11.2024“ (l.
č. 10) poškodený P. Q. potvrdil, že od 21.10.2024 do 05.11.2024, t.j. po dobu 16 dní bola doba nájmu
náhradného vozidla a poškodený nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Z obsahu faktúry č. 14642024 (l. č. 11) vyplýva, že

po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil dodávateľ: A. vozidlo s.r.o (žalobca)
poškodenému: P. Q., faktúru č. 14642024 splatnú dňa 20.11.2024, na sumu 706,06,- eur s DPH za 16 dní
nájmu, t.j. dobu užívania náhradného vozidla a poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla.

29. V konaní bolo preukázané, že vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený

nemal okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol
svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného),
resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane
skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla. Autoservis mal až po doručení krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu

od poisťovne (žalovaného), a preto okamžite po doručení krycieho listu bol poškodený informovaný
o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol ešte v daný deň, t. j. 05.11.2024 (viď.
Oznámenieopoistnomplnenízodňa04.12.2024,Potvrdenieoodovzdaníaprevzatímotorovéhovozidla
z autoservisu zo dňa 05.11.2024 - l. č. 10 - 11).

30. Aktívna vecná legitimácia je stav, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle
ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného
vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sauspokojenia predmetnej pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024 (l. č. 11 -
12) poškodený P. Q. odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním

pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 05.11.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 706,06,- eur s DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému „Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.11.2024“ (l. č. 12).
Následne listom „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 05.11.2024“ (l. č. 13)

žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla. Z
obsahu„Oznámeniaopoistnomplnenízodňa04.12.2024“(l.č.14)vyplýva,žežalovanýskončilšetrenie
poistnej udalosti dňa 04.12.2024 a podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia žalovaný dňa
06.12.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 378,03,- eur (vyjadrenie likvidátora : náhrada
nákladov na použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla 8 dní,
priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla

zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne - § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka - podľa detailu pohybu (l. č. 15) S. banka a.s. suma
378,03,-eur bola dňa 06.12.2024 zaúčtovaná). Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase
uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry v časti 378,03,-eur a k vzniku

škody 328,03,-eur (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020
- 133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 25.09.2019 sp.zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp.zn.
9Co/300/2018).

31. K postupovanej pohľadávke súd mal za to, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej poistencom žalovaného a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného

vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodeného teda nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo
nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl ( t.j. že poškodený začne cestovať pešo, bicyklom alebo

prostriedkami hromadnej dopravy). Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej
doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou zo dňa 15.10.2024. Kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla bolo doručenie
„Oznámenia o poistnom plnení“ zo dňa 04.12.2024 (l. č. 14) a poukaz finančných prostriedkov ( žalovaný
poistné plnenie krátil o 328,03,-eur - l. č. 14 - 15), ak na ne vzniká nárok. Dojednané nájomné, vrátane

poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, teda predstavujú skutočnú škodu, právo na
náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu : Náhradné vozidlo s.r.o., boli poškodeným nutne a
účelne vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo
počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal vozidlo nemajúc povinnosť
vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade

v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, žalovaný čiastočne
v sume 378,03,- eur, žalobcovi z tohto titulu plnil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúrne
závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie
náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt
povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom)

náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po
určitúdobu.Rozsahnáhrady,kuktorejjezodpovednáosobapovinná,jeobmedzenýhľadiskomúčelnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v
Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo
2703/2006 zo dňa 16.10.2008).32. V posudzovanej veci nebola medzi stranami sporná nutnosť prenájmu náhradného motorového
vozidla poškodeným. Medzi stranami bola sporná otázka nároku na náhradu škody spočívajúcom v
nájme náhradného motorového vozidla poškodenou, keď žalovaný namietal, že : náhrada nákladov na

použitie náhradného vozidla, priznaná doba na zapožičanie náhradného vozidla, priznaná primeraná
doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, boli
uvedené „neprimerané náklady na náhradné vozidlo - počet dní : 8 v sume - 328,03 eur.

33. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve
zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku
škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a
tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave.
Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca

sazatotoobdobie, domáhanárokunanáhraduškodyt.j.početdní:8vsume-328,03eur.Nepriaznivosť
stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u
poškodenému umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou
rýchlosťou opravy a s cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený
neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou

je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

34. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného
motorového vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu

ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania
opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania
opraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo
strany poisťovne škodcu príp. vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou ( viď. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých

sporových strán dospel k nasledovným záverom: „... odvolací súd východiskovo považuje za
potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany

poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu
poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody
priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia
zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú
obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo).

35. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom
motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona
č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti

za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu
ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená
škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.

36. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového

vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto
vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na
to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať
svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného

vozidlaaleajprimeranýmnákladom,ktorépoškodenývynaložilscieľomeliminovaťškodovýnásledok....
V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako
poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a
teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom
vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa
spravidla opravujú v opravovniach - servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“

osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí
cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade. Uvedený
záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy
motorových vozidiel.

37. Súd poukazuje aj na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa
26.03.2024, ktorý v skutkovo obdobnej veci rovnakých sporových strán uviedol: „Odvolací súd stotožnil
sa so závermi súdu prvej inštancie o účelnosti doby nájmu náhradného vozidla až do momentu
doručenia krycieho listu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
dopĺňa nasledovné. Východiskovo je potrebné akcentovať, že účelom náhradného vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného,
až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch
výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré
poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov

za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001
Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. ...“.

38. Súd odcitoval relevantné časti odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Žiline, pretože uvedený

súd sa v nich komplexne vysporiadal s otázkami, ktoré sú relevantné aj pre posúdenie prejednávanej
veci, ako aj s totožnými argumentmi a námietkami žalovanej uplatnenými v tejto veci, vrátane rozhodnutí
prvoinštančných a odvolacích súdov ako aj najvyššieho súdu. Súd považuje argumentáciu vyjadrenú
v citovaných rozsudkoch Krajského súdu v Žiline za racionálnu, logicky podloženú, argumentačne
presvedčivú, preto sa s ňou tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ ide o námietku

žalovanej poisťovne, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol dôvodný
iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry za
opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté
poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, súd uvádza, že táto argumentácia nezodpovedá ani realite
bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých

z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového
vozidlavydávozidlopoškodenémuažpozaplatenícenyopravyresp.vystaveníkrycieholistupoisťovňou
škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške
zaplatí autoservisu. Uvedené napokon preukazujú aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ ... „V prípade
čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného

vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa
ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje.“ ... „Poškodený, ktorému na motorovom vozidle
vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej
situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie

im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému
vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla
škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov
možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení
poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho

postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP,
resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používanianáhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.“ ... „Dôležitým kritériom pre
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných

prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“

40. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa
25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k

záveru, že: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto
nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si
svoje motorové vozidlo. Z vykonaných dôkazov plynie, že motorové vozidlo bolo v servise v čase
od 19.10.2017 do 24.10.2017, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalovanému vrátené. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu
opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť,

ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla.“

41. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023,
v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru, že: „Za opodstatnenú dobu

prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná
udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade
opravypoškodenéhovozidlaautoservispovykonaníopravyvydávozidlolenažpozaplatenícenyopravy

alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním
náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do
ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom
vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a

nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné
považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy
až do momentu jeho vydania poškodenému ... a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z
nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“

42. K rovnakému záveru dospel Krajský súd v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa
18.10.2023.Sohľadomnavyššieuvedenézáveryodvolacíchsúdovmožnovtomtoprípadekonštatovať,
že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy
jeho motorového vozidla, ale až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo môže reálne užívať, t.j. keď mu
bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a

autoservisu doručené Oznámenie o poistnom plnení resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany
poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu. Súd pritom v posudzovanom prípade, keď poškodený
vrátil náhradné vozidlo a prevzala si opravené svoje motorové vozidlo hneď v deň vystavenia faktúry
za jeho opravu autoservisom, nezistil, že by poškodený neprimerane dlhú dobu odďaľoval vrátenie
náhradného vozidla. V posudzovanej veci taktiež nebolo sporné, že v súvislosti s faktúrou za opravu

vozidla (od vystavenia ktorej žalovaná poisťovňa odvodzovala okamih ukončenia opravy) žalovaná
poisťovňa doručila Oznámenie o poistnom plnení. Z obsahu „Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
04.12.2024“ (l. č14) adresovaného žalobcovi, vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 04.12.2024 a podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. poskytol poškodenému plnenie 378,03 eur (faktúra
č. 14642024 na sumu 706,06,-eur zo dňa 05.11.2024 splatná dňa 20.11.2024 - dodávateľ: Náhradné

vozidlo s.r.o, objednávateľ: P. Q.). Opravené motorové vozidlo bolo bezodkladne vydané poškodenému,
ako to vyplýva z potvrdenia uvedeného autoservisu (Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla z autoservisu - l. č. 10-11). Rovnako nebolo v konaní sporné, že by bol autoservis v omeškaní
s odovzdaním motorového vozidla po jeho oprave poškodenému, keď v deň ukončenia opravy bola
vystavená príslušná faktúra, vo vzťahu ku ktorej žalovaný doručil autoservisu Oznámenie o poistnom

plnení (l. č. 14). Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať
svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej poisťovne, náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívanísvojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania (viď. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/116/2018 zo dňa 12.12.2018).

43. Súd tiež poukazuje na to, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a
to ako vo vzťahu k žalovanej poisťovni, tak aj voči autoservisu, vozidlo nechal opraviť v autoservise,
v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného
vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise, bezodkladne po tom, ako bol informovaný o možnosti

prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo ihneď vrátil ( dňa .05.11.2024 -
l. č. 10 - 11). Opätovne súd poukazuje na to, že škodová udalosť, ktorú poškodený nezavinil, a s ňou
spojené negatívne dôsledky, boli poškodenému „vnútené“ inou osobou, preto nie je ani možné od neho
spravodlivo požadovať, aby disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na tento
účel (keďže nemohol predvídať vznik týchto nákladov) a aj v prípade jej existencie túto použil práve na
vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu nájmu náhradného motorového

vozidla.Jenesporné,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniajekrytieškôdvzniknutýchpriprevádzke
motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili priamo škodcovia (a už vôbec nie poškodení), a to vzhľadom
na platenie poistného v prospech poisťovne.

44. Z obsahu faktúry vystavenej autoservisom vyplýva dátum dodania tovaru / služby, ale nakoľko

ide o odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až
poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany (t.j. z titulu náhrady škody žalovaným) a dĺžka prenájmu
náhradnéhovozidlavpredmetnejvecitakbolavpriamejúmerespromptnosťoušetreniapoistnejudalosti
a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. V konaní teda bolo preukázané, že poškodený mal
počas obdobia, kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise za účelom opravy, t.j. od 21.10. 2024 do

05.11.2024, účelne prenajaté náhradné motorové vozidlo. V súvislosti s nájmom náhradného vozidla
bola poškodenému zo strany prenajímateľa : Náhradné vozidlo s.r.o. (žalobcu) vystavená faktúra na
sumu 706,06,- eura (l. č. 11 - za dobu užívania náhradného vozidla, bol zahrnutý poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla), a žalovaný uhradil žalobcovi len sumu 378,03 eur (poistné plnenie),
pričom bezdôvodne odmietol zaplatiť celú fakturovanú sumu žalobcom. Súd vychádzal z celkovej doby,

počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, ako aj zo skúmania reálnej
možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo (Čestné prehlásenie poškodeného). Poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta
žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby

bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Predmetné poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 21.10.2024 do 05.11.2024, nachádzalo v
autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období
bolprepoškodenéhonevyhnutnýmdôsledkomškodovejudalosti,ktorúnezapríčinilanemoholpredvídať
vzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorýchpokrytieboloprávnenýanútenýpoužiť

až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov
na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol
používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti
používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla
počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou

zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania
náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca
domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu
protiprávneho konania klienta žalovaného

45. S poukazom na listinné dôkazy bolo preukázané, že v zmysle „Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 04.12.2024“ (l. č. 14), je zrejmé, že žalovaný nepriznal nájom náhradného vozidla za 4 dni,
pričom žalovaný v odpore uvádza, že nepriznal nájom náhradného vozidla za obdobie od 21.10.2024
do 05.11.2024. V zmysle prepočtu poskytnutého, resp. kráteného poistného plnenia, je zrejmé, že
žalovaným rozporovaná doba je v rozsahu 8 dní v sume 328,03 eur, ktorú žalovaný žalobcovi nepriznal

(viď. Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, sp.zn. III. ÚS 322/2025-31zo dňa
17.07.2025). Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná,
preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanej poisťovni uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi
uvedenými sumami (706,06,-eur - 378,03.,-eur), vrátane požadovaných úrokov z omeškania. Žalovanýsa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako
postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 19.12.2024 ( § 11 ods. 7
zákona o PZP), pričom žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 04.12.2024 podľa „Oznámenia

o poskytnutí poistného plnenia“, súd mu preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine úrok
z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,15% ročne
zo sumy 328,03 eur od 20.12.2024 do zaplatenia (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obč. zák. v spojení s §
3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z. z.), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od

skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovanou poisťovňou (§ 11 ods. 7 zákona o PZP, nález ÚS
SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 - 33, sp.zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020).
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev
spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania
v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí
aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky a pod.), aby bolo možné vôbec uvažovať o
existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť.

Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý platí výdavky, ktoré
mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu
týchto ňou platených výdavkov (za podmienok podľa CSP, t. j. preukázania, odôvodnenosti a účelnosti).
V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalobcovi, ktorého čistý
pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal plný nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane

s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniťa dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.