Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123395954
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123395954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:36 853 186 proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Mgr. Ondrejom
Barnom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 4.652,95 Eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 9Csp/5/2024 – 94
zo dňa 16.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „prvoinštančný súd“) výrokom I.
napadnutého rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 785,92 Eura a úrok z
omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 785,92 Eura od 21.09.2024 do zaplatenia a to v mesačných
splátkach po 40 Eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do
úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia, výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,86 %.
Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, ods. 8, § 2 písm. g), i), l); § 9
ods. 1, ods. 2 písm. e) a h); § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného ďalej uviedol, že dňa 14.6.2021 žalobca poskytol žalovanej

spotrebiteľský úver vo výške 5 000 Eur. Keďže žalovaná neplnila svoje povinnosti riadne a včas, žalobca
po výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru ku dňu 16.11.2022.
Po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodov uvedených v § 11 ods.1 ZoSÚ, lebo v zmluve nie sú zákonným
spôsobom a správne uvedené náležitosti predpísané v § 9 ods.2 písm. e) a h) ZoSÚ.
Poukazujúc na judikát č. R 49/2022 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR 4/2022 mal prvoinštančný súd za to, že zo sumy úveru 5 000 EUR žalobca automaticky
inkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR, v dôsledku čoho bola žalovanej k využitiu
poskytnutá len suma 4 950 EUR, a teda údaj o celkovej výške úveru 5 000 EUR nie je uvedený správne.
Poplatok za poskytnutie úveru už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníkaveriteľovi, preto podľa názoru súdu nemožno ho poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru.
Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, avšak v žiadnom prípade nie do výšky úveru.

Nesprávnosť videl prvoinštančný súd aj v údaji o celkovej výške, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keď
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR mal byť započítaný duplicitne.
V dôsledku nesprávne uvedenej celkovej výšky úveru je potom nesprávny aj údaj o RPMN.
Súd prvej inštancie takisto dospel k záveru o neplatnom zosplatnení úveru, lebo upozornenie pred
zosplatnením (zo dňa 20.10.2022) neobsahovalo identifikáciu tej splátky, pre ktorú má dôjsť k

zosplatneniu (k tomu pozri aktuálne rozhodnutia NS SR sp.zn.5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023).
Žalobcamápretonároklennanezaplatenésplátkysplatnékudňurozhodnutiasúdu.Kudňurozhodnutia
súdu bolo splatných 39 splátok, čo predstavuje sumu 2 010,84 Eura (39 x 51,56 Eura). Súd vychádzal
totiž z jednej splátky vo výške 51,56 Eura očistenej od úrokov a poplatkov (4 950 Eur : 96 splátok).
Žalovaná do dňa vyhlásenia zaplatila celkovo 1.224,92 Eura, preto jej splatný dlh ku dňu vyhlásenia
rozsudku činí 785,92 Eura (2.010,84 - 1,224,92). Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku

ju ako nedôvodnú zamietol.
Čodopožadovanýchpoplatkovvovýške36Eur,ktorépodľažalobcupredstavujúreálnenákladyspojené
s vymáhaním úveru za zasielané upomienky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zosplatnenie úveru
ani jemu predchádzajúce upozornenie neboli v súlade so zákonom. Vynaloženie reálnych výdavkov v
danej výške navyše nebolo preukázané.

Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného poistného, nakoľko úver žalobcu je bezúročný a bez
poplatkov. Navyše na priznanie poistného musela by byť preukázaná možnosť spotrebiteľa odmietnuť
ponúkané doplnkové služby a odmietnuť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver aby bolo
vylúčené, že vopred naformulované doplnkové služby sú jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o
úvere.

Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť
a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej
platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 40 Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, keď čistý úspech žalovanej činí 79,86 %.

2. Proti výrokom II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods .1 písm. f) a h) CSP. Žalobca má za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnej interpretácií
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022 (R
49/2022),resp.nesprávnejaplikáciíuvedenéhorozhodnutianaprejednávanýprípad,keďževuvedenom
Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil odlišnú skutkovú a právnu situáciu – a síce takú, kedy bola

na účet dlžníka poskytnutá už suma znížená o spracovateľský poplatok, keďže došlo k okamžitému
započítaniu poplatku za poskytnutie úveru v zmysle obchodných podmienok, čo spôsobilo situáciu, že
dlžník reálne čerpal nižšiu sumu ako bolo uvedené v úverovej zmluve. Žalobca odmieta aj názor súdu,
že poplatok bol započítaný duplicitne. Má za to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
povinnosť veriteľa uviesť konkrétnu dlžnú splátku, pre ktorú sa rozhodol úver predčasne zosplatniť.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe aj vo zvyšku vyhovel. Uplatnil
si aj nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej
inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej
sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu
skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že

dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdomaichnáslednomzhodnotení.Významdokazovaniamožnovzhliadaťnajmävzískavanídôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom
vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorýje objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného

bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené

procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu
spisu mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

6. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací

súd nezistil naplnenie ani tejto odvolacej námietky.

7. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnom konaní
mal odvolací súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa 14.6.2021 zmluva

o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo
výške 5 000 Eur. Súčasťou zmluvy bol aj poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní vo výške 50 Eur,
ktorý bol automaticky uhradený inkasom z účtu žalovanej v deň čerpania úveru.

8. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval rozhodnutie NS SR sp. zn.

9Cdo/287/2021 zo dňa 30.6.2022, keďže v prejednávanej veci ide o skutkovo odlišný prípad, keď
žalobca reálne poskytol žalovanej úver v plnej sume 5 000 EUR, a až následne zinkasoval poplatok
za poskytnutie úveru. Podľa názoru žalobcu v spomínanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli okolnosti
poskytnutiaúveruaúhradypoplatkuodlišné,pretožebankavyplatilaklientoviúveružzníženýopoplatok.

9. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
e) ZoSÚ predstavuje obligatórnu náležitosť, ktorá musí byť v spotrebiteľskej zmluve uvedená
správne, aby na základe v zmluve uvedených informácií o výške úveru, spotrebiteľ mal jasnú predstavu
o celkovej hodnote svojho záväzku. Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahuje zákonnú definíciu
celkovej výšky úveru vymedzenú v ust. § 2 písm. l) ZoSÚ. Vychádzajúc z tejto definície, celková výška

úveru predstavuje maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy. V zákonných ustanoveniach ZoSÚ je taktiež obsiahnutá legálna definícia
celkových nákladov spotrebiteľa, pričom pod týmito je v zmysle ustanovení spomínaného zákona
potrebné rozumieť všetky náklady spojené s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Veriteľ
sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v

zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak
zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, hoci v skutočnosti sa jedná o náklad spotrebiteľa,
a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru
podľa obchodných podmienok.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pričom
poukazuje najmä na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov sledovaného Smernicou 2008/48, ktorý
spočíva v úplnej harmonizácii v niekoľkých kľúčových otázkach týkajúcich sa oblasti spotrebiteľských
úverov, ktorá je potrebná na to, aby sa zabezpečila všetkým spotrebiteľom v Únii vysoká a rovnocenná
úroveň ochrany (bod 32. rozhodnutia). Zároveň dôležité je spomenúť ako to vyplýva z čl.

10 ods.2 Smernice v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľného
a stručného vyjadrenia náležitostí uvedených v spomínanom ustanovení je nevyhnutná na to, aby
sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.11. V predmetnom prípade nepochybne došlo k situácii, že žalobca si poplatkom vo výške 50 Eur
skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška úveru „označuje
sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy ktoré si poskytovateľ úveru účtuje

za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené
(pozri rozsudok Súdneho dvora C-377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Uvedené malo vplyv aj
na všetky relevantné údaje v zmluve, vrátane hodnoty RPMN, a teda je potrebné konštatovať,
že ani ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemohli byť uvedené správne, nakoľko si žalobca ako
dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje zo sumy 5 000 Eur, a nie zo sumy po odpočítaní

poplatku za poskytnutie úveru, t.j. zo sumy 4 950 Eur, čo vyplýva aj zo súdom prvej inštancie
vykonaného dokazovania.

12. K námietkam žalobcu, ktorými namietal, že na posudzovaný prípad nie je možné aplikovať
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRpodsp.zn.9Cdo/287/2021ataktiežajrozsudokSúdnehodvoraEÚvo
veci C-377/2014, pretože v posudzovaných prípadoch sa jednalo o odlišné skutkové okolnosti, odvolací

súd dodáva, že tieto je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Najvyšší súd SR sa v posudzovanom
prípade zaoberal otázkou vymedzenou žalobcom, či v zmluve o spotrebiteľskom úvere je správne
uvedená celková výška úveru aj v prípade, ak po vyplatení tejto zmluvne dohodnutej výšky
úveru spotrebiteľovi na určený účet zinkasuje banka, na základe dohody so spotrebiteľom z tohto
účtu poplatok za poskytnutie úveru. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že náležitosti

vymedzené v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ musia byť uvedené v spotrebiteľských úveroch nielen formálne
ale uvedené údaje musia byť úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že v rámci uvedených rozhodnutí sa súdy zamerali najmä na vysvetlenie významu a
podstaty správneho obsiahnutia náležitostí v rámci spotrebiteľských zmlúv, tak ako to vyžaduje ust. § 9
ods. 2 ZoSÚ, pričom v tejto súvislosti poukázali najmä na sankcie spojené s nesplnením povinností,

ktoré zákon spája s neuvedením podstatných náležitostí zmluvy.
Naviac možnosť žalovanej disponovať s finančnými prostriedkami v plnej výške úveru 5 000 Eur je len
iluzórna, nakoľko pokiaľ došlo k automatickému inkasu poplatku hneď po čerpaní úveru, žalovaná mala
len minimum možnosti v prípade potreby využiť plnú výšku úveru uvedenú v zmluve o úvere, t.j. 5 000
Eur.

13. Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných
dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké
bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť
spoľahlivúkomparáciunatrhudostupnýchaponúkanýchúverovbeztoho,abyneskôrzistil,ževychádzal

zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných
podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti
ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.

14. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu v rámci odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, preto nepovažoval za dôvodné aj v predmetnom
rozsudku opätovne takto prijaté závery súdom prvej inštancie opakovať. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti tak možno konštatovať, že pre neuvedenie správnych údajov v zmluve o úvere je úver
bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá jej bola reálne
poskytnutá, t.j. sumu 4 950 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania

15. Vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu neuvedenia
konkrétnej rozhodujúcej splátky odvolací súd uvádza, že pre záver, že v prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh, svedčia
rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 (bod 13. a bod 14.2 in fine odôvodnenia),
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 (body 12.2 a 12.3. odôvodnenia), sp. zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.7.2024 (body 21. až 23. odôvodnenia), sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 (bod 12
odôvodnenia). Identifikácia tejto splátky je potrebná nielen z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia

premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru - rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. februára 2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 34/2022, kdenajvyšší súd prijal zjednocujúci záver, že: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
Aby mohol byť naplnený zmysel a účel tejto ochrannej normy, musí byť spotrebiteľovi poskytnutá reálna
ajednoznačnámožnosťodvrátiťnepriaznivénásledkyzosplatnenia.Topredpokladá,žespotrebiteľmusí
byť z obsahu upozornenia (výzvy) schopný bez akýchkoľvek pochybností identifikovať, splnenie ktorej

konkrétnej povinnosti (zaplatenie ktorej konkrétnej omeškanej splátky) od neho veriteľ požaduje na to,
aby k zosplatneniu nepristúpil. Len takto informovaný spotrebiteľ môže účinne uplatniť svoje právo a
zabrániť strate výhody splátok.
Rovnako dôležitý je aj aspekt súdnej kontroly. Súd, ktorý posudzuje platnosť úkonu zosplatnenia,
musí byť schopný ex post spoľahlivo a objektívne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky
zákonné podmienky. Musí byť schopný bez pochybností určiť, so splatením ktorej konkrétnej splátky bol

spotrebiteľvomeškaní,kedypresnetotoomeškaniezačalo,ačivčaseuplatneniaprávanazosplatnenie
uplynula zákonom požadovaná trojmesačná lehota.
Z informácie o celkovej dlžnej sume nie je z nej možné zistiť, z akých jednotlivých položiek sa táto
suma skladá. Môže ísť o súčet viacerých splátok, prípadne o súčet jednej či viacerých splátok a rôznych
poplatkov, sankčných úrokov a pod. Pri takejto formulácii výzvy nie je možné spoľahlivo určiť, či je

splnená podmienka omeškania s jednou splátkou po dobu najmenej troch mesiacov. Spotrebiteľ je tak
uvedený do stavu neistoty, nakoľko nevie, zaplatením akej konkrétnej sumy (splátky) môže odvrátiť
zosplatnenie, a súd nemá možnosť preskúmať zákonnosť postupu veriteľa (pozri uznesenie NS SR sp.
zn. 8Cdo/3/2025 zo dňa 8.9.2025).

16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k
správnym záverom týkajúcich sa absencie obligatórnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ
a z toho vyplývajúcu sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ) ako
aj neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia, v dôsledku čoho je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len
sumu neuhradených splátok splatných ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a „očistenú“ od všetkých

úrokov a poplatkov. Uvedené nemá vplyv na povinnosť žalovanej naďalej uhrádzať žalobcovi splatné
splátky v zmysle úverovej zmluvy vo výške 51,56 Eura mesačne, t.j. bez úrokov a poplatkov, a to až
do úplného splatenia dlhu.
17. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo
strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

18. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).