Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoEk/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5715206426.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. X, právne zastúpený: JUDr. Milota Ferenčíková, PhD.,
advokátka, so sídlom P. Mudroňa 505/5, 036 01 Martin, o vymoženie sumy 500,- EUR s príslušenstvom,

na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 18Er/2088/2015-43 zo
dňa 19.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06.05.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo
dňa10.03.2015spísanéhodozápisnicepredsúdnymexekútoromaexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07768/14 zo dňa
10.11.2014. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015.

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie okrem exekučného titulu priložil aj Zmluvu o úvere č.
608900922 zo dňa 25.05.2012 (ďalej len „zmluva“),Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPÚ“) a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.05.2012. Exekučný súd dňa 03.11.2015 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorý bol dňa 31.10.2023 odvolaný a jeho
nástupcomsastalsúdnyexekútorJUDr.LadislavJakubec,sosídlomExekútorskéhoúraduZámocká30,
811 01 Bratislava. Dňa 31.12.2015 doručil súdny exekútor súdu podanie povinného zo dňa 14.12.2015

označené ako námietky proti exekúcii, ktoré oprávnený odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z článku II. rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným spolu so zmluvou a zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo zmluvy
o úvere je spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy,
keď voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená veriteľom priamo v predtlačenom formulári. Žiadal,
aby exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, rozhodcovský rozsudok vydaný na

jej základe nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda
nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Poukázal na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Z návrhu rozhodcovskej
zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ

už vo VPPÚ predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy s dlžníkom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, žepriamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,

je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore
so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu úroku,

zmluvnejpokutyakoajďalšiesúdôvodynavyšepodporujúcesprávnosťzáveruozákonnýchprekážkach
brániacich vykonaniu exekúcie, preto žiadal, aby exekučný súd námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
Exekučný súd posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský, preto bolo
potrebné ho posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že rozhodcovská
zmluva je uzatvorená na samostatnej listine a formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom, vo väčšine prípadov sa žalobcom stáva veriteľ, ktorý si už sám vopred vybral konkrétny

rozhodcovský súd, čím si prispôsobil rozhodcovskú zmluvu vo svoj prospech. Predtlačené ustanovenie,
že povinný bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská
zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, nemožno považovať za dostatočné
preukázanie kvalifikovaného vysvetlenia vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Už len samotná
skutočnosť, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, evokuje jeho úmysel vyhnúť sa

konaniu pred všeobecným súdom. Výber všeobecného súdu zo strany dodávateľa tak možno považovať
za iluzórny (vzhľadom na to, že jeho výber smeruje vždy k tomu istému rozhodcovskému súdu). Pritom
ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca), druhá strana (žalovaný) sa už nemôže
domáhať svojich práv na všeobecnom súde. Zároveň povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do zmluvy
svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej zmluve,

ktorábolavopredpripravenáoprávnenýmpreveľkýpočetspotrebiteľov,nemožnopoprieťjejformulárový
charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej
pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu bolo povinnému ako

spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný
opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Dôkazné bremeno o tom, že
rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, zaťažovalo oprávneného. Tento

však žiadnym spôsobom nepreukázal individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy. Ak rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojedná, potom takáto zmluva, hoci uzavretá na samostatnej listine, mala
bezprostredný súvis so zmluvou o úvere a mohla ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy
slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnejstranyvprávnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy,podľa§53ods.5Občianskeho
zákonníka sa považuje za absolútne neplatnú. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. V danom prípade ide o rozhodnutie, ktoré je nevykonateľné, majúceho účinky paaktu, a teda
exekúcia je neprípustná.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II. bod 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V prípade, že

obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili
súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve.
Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou
uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť iného rozhodcu. Povinný mal možnosť vzniesť
námietku predpojatosti aj v žalobnej odpovedi. Oprávnený odmieta tvrdenie, že rozhodcovská zmluva

nebola individuálne dojednaná, navyše bola uzavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od
zmluvy o úvere. Povinný svojím podpisom vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí
a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na judikatúru českých súdov, aj NS SR, z ktorej vyplýva,že dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v spotrebiteľskej veci vylúčené, nie je to zakázané ani
z pohľadu komunitárneho práva. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z aktuálne účinnej
smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere ako aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách

použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal

na dôvody uvedené v podaných námietkach, trval na tom, že predložený rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľný exekučný titul, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať
a rozhodnúť, z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy.

5. Vychádzajúc z ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, podľa
ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, odvolací súd, rovnako ako súd
prvej inštancie, aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, nakoľko exekučné
konanie v danom prípade začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaním do
zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 10.03.2015.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech

ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 50 ods. 4 EP v znení do 31.03.2017) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP), ten v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec aj správne

právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným

rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami
uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.

11. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie ohľadom hodnotenia daného vzťahu

prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými
sa odvolací súd stotožnil. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj
v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany
zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebododávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené

postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS zaväzuje členské štáty
stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa“.
12. Ohľadom námietky oprávneného, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj
z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, je potrebné zdôrazniť, že táto námietka
nekorešponduje odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, keď (ne)prípustnosť rozhodcovskej zmluvy/

doložky v spotrebiteľských sporoch všeobecne nebola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie
napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, takéto tvrdenie z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Exekučný súd skúmal platnosť konkrétnej rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinným.

13. Exekučný súd sa podrobne zaoberal samostatnou listinou – rozhodcovskou zmluvou a jej

charakterom, pričom vyhodnotil, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvu, a preto ju podrobil
kontrole prijateľnosti v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola
dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne
s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Formulárová
rozhodcovská zmluva síce vytvára dojem splnenia všetkých zákonom stanovených náležitostí pre

jej platnosť, avšak s prihliadnutím na jej predtlačenú formu možno mať dôvodné pochybnosti o
jej individuálnom dojednaní, keď jediným „zásahom“ povinného(spotrebiteľa) do jej obsahu je jej
podpísanie, resp. jediným zásahom do obsahu predmetnej zmluvy predstavuje uvedenie osobných
údajov povinného (meno, adresa, rodné číslo) v 1. časti predtlačenej formulárovej zmluvy.

14. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch,
keď by vystupoval na strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek

námietkam oprávneného toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo
všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi
obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou.
Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe,jednostranneurčil,komu,resp.ktorémurozhodcovskémusúdu,budevecpredložená.Poučenie

povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu
na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve.

15. Z uvedených dôvodov, keď nebolo oprávneným preukázané, že by išlo o individuálne dojednaný
právny úkon s tým, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná súčasne so zmluvou o úvere, pritom z
obsahu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by povinný ako spotrebiteľ bol osobitne oboznámený s
možnosťou neuzavrieť túto zmluvu, nebolo oprávneným preukázané, že podmienkou uzavretia zmluvy o
úvere nebolo aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy a z ďalších dôvodov uvedených v tomto uznesení, resp.

v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd posúdil
námietky oprávneného v odvolaní ako nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods.

1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa
Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).