Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125203753
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125203753.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci navrhovateľky, manželky, osoby
oprávnenej na výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou:
JUDr. Martina Kočíková Šišková, advokátka so sídlom Kapitulská 26, Trnava, a manžela/osoby, ktorá
je podľa návrhu povinná platiť výživné: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava, 13Pc/18/2025 - 18 zo dňa 10. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom
znení: Manžel B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, je povinný platiť manželke A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX výživné vo výške 100,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk manželky počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia, výrokom II. nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, výrokom III. poučil navrhovateľku o možnosti podať
proti manželovi návrh vo veci samej, t.j. návrh na určenie vyživovacej povinnosti na manželku v zmysle

§ 71 Zákona o rodine.

2. V odôvodnení uznesenia, právne zdôvodneného podľa čl. 1, § 2 ods. 1, § 366 z. č.161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,Civilný mimosporový poriadok“), Čl. 6 ods. 2, § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“) konštatoval, že dospel k záveru, podľa ktorého manželka osvedčila splnenie
podmienok pre nariadenie bezodkladnej úpravy vyživovacej povinnosti. Z vecného hľadiska uviedol,
že zo skutkového stavu osvedčeného manželkou spolu s pripojenými listinami vyplýva, že účastníci
konania sú manželia, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti C. a D.. Manželka je na predĺženej
rodičovskej dovolenke, manžel je zamestnaný v spoločnosti E. F. D., C.,. Z lustrácie Sociálnej poisťovne

vyplýva, že jeho priemerný mesačný vymeriavací základ je za obdobie od 05/2024 do 04/2025 vo
výške 2.717,60 Eur. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 19. marca 2025, kedy manžel opustil
spoločnú domácnosť. Mesačný príjem manželky predstavuje 460,00 Eur mesačne, ktorý pozostáva,
v zmysle návrhu manželky, z rodičovského príspevku vo výške 340,00 Eur a rodinných prídavkov
vo výške 120,00 Eur, z ktorého uhrádza všetky nevyhnutné náklady spojené so starostlivosťou o
deti, ale aj svoje výdavky (strava, oblečenie pre deti, hygienické potreby, potreby pre syna C., obuv

pre maloleté deti). Manželka sa vzhľadom na zdravotný stav maloletého C. nemôže zamestnať a
dosahovať príjem, resp. iným spôsobom zabezpečovať prostriedky na živobytie a úhradu pravidelnýchmesačných výdavkov. Manželka nemá vedomosť o financiách manžela, keď uviedla, že počas spolužitia
jej peniaze dával, nepozná ani jeho príjem. Má za to, že zarobí aj viac ako 2000,00 Eur v čistom.
Manžel manželke neprispieva na jej výživu, aj napriek tomu, že takúto povinnosť v zmysle § 71 Zákona

o rodine má. Z návrhu vyplýva, že manžel platí na byt, v ktorom býva manželka s maloletými deťmi
hypotéku a ostatné náklady na bývanie. Od opustenia spoločnej domácnosti tak manželka okrem
poberania rodičovského príspevku a prídavkov na deti de facto nemá žiadne prostriedky na úhradu
aspoň minimálnych nevyhnutných nákladov, t.j. životná úroveň manželky oproti životnej úrovni manžela
je podstatne nižšia, a to aj napriek tomu, že životná úroveň manželov by mala byť v zásade rovnaká.

Vzhľadom na takto osvedčené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade manželka
osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Manželka špecifikovala svoje výdavky nasledovne:
strava pre seba a obe deti, oblečenie pre deti, hygienické potreby, potreby pre syna C., ktorý je
stále plienkovaný, čo predstavuje cca 120,00 Eur mesačne, ortopedickú obuv pre deti cca. 100 Eur,
pričom však konkrétnu výšku výdavkov neuviedla. Na tomto mieste je však potrebné poukázať aj na
to, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádza z filozofie rovného postavenia v právach a

povinnostiach oboch manželov (t.j.. práve oboch manželov na rovnakú životnú úroveň), nie z požiadavky
odôvodnených výdavkov toho ktorého manžela. Preto súd pri určení vyživovacej povinnosti nemusí
prihliadať na špecifikáciu výdavkov oprávneného manžela ako na primárnu podmienku. Súd prvej
inštancie uložil manželovi prispievať na výživu manželky sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do
15. teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia v súlade

s návrhom manželky. S poukazom na skutočnosť, že výška zákonného životného minima na jednu
plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2024 predstavuje sumu 273,99 Eur, považoval súd prvej inštancie sumu
výživného v nevyhnutnej miere vo výške 100,00 Eur mesačne pre manželku vzhľadom na jej potreby
a najmä navrhovanú výšku výživného uvedenú v petite návrhu za primeranú. Takáto suma výživného
zabezpečí navrhovateľke dôstojnejší život, keď z objektívnych príčin nemôže toho času dosahovať

príjem a zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Na Okresnom súde Trnava je vedené
konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým na základe návrhu manžela
doručeného súdu dňa 10.06.2025 pod sp. zn. 112P/111/2025. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
sa viaže na trvanie manželstva, preto vyživovacia povinnosť manžela voči manželke zanikne s ohľadom
na podaný návrh na rozvod manželstva právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva. Vzhľadom na

vyššie uvedené a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol spôsobom
uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov
konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného

mimosporového poriadku (výrok II.). Súd prvej inštancie zároveň poučil navrhovateľku o možnosti podať
proti manželovi návrh vo veci samej, t.j. návrh na určenie vyživovacej povinnosti na manželku v zmysle
§ 71 Zákona o rodine, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (výrok III.).

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel - osoba, ktorá

je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj ako „povinný platiť výživné“). Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nariadenie zmenil tak, že návrh manželky (ďalej aj ako
„oprávnená na výživné“) na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Vecne dôvodil, že súd prvej
inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Samotná matka v konaní výslovne potvrdila, že

otec dieťaťa je aktuálne práceneschopný, čo má priamy vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť
si vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť o práceneschopnosti manžela nie je teda sporná, napriek
tomu mu uložil povinnosť platiť výživné v rozsahu, ktorý nezohľadňuje jeho aktuálnu zníženú schopnosť
zabezpečovať si príjem, čím fakticky dochádza k neprimeranému zaťaženiu a k narušeniu rovnováhy
medzi právami a povinnosťami oboch manželov. Napriek tomu, že je práceneschopný, prispieva na

výživné podľa svojich schopností a možností, o čom súdu predložil potvrdenia o úhrade. O to viac
sa teda nariadenie neodkladného obohatenia míňa svojmu účelu, keďže neexistuje reálna hrozba,
že by výživa oprávnenej osoby nebola zabezpečená v nevyhnutnej miere. Povinný si aj v znížených
príjmových podmienkach plní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, čím napĺňa účel samotného
inštitútu výživného aj bez zásahu súdu. V danom prípade teda absentuje základná podmienka pre

nariadenie neodkladného opatrenia – nebezpečenstvo z omeškania alebo hroziaca ujma – keďže
plnenie výživy prebieha a nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný dňa 19.05.2025, avšak v rozhodnom období zaslal na účet navrhovateľky
nasledovné platby: 1. mesiac apríl 2025 sumu 100,- eur, 2. mesiac máj 2025 sumu 200 eur, 3. mesiacjún 2025 sumu 200 eur, pričom podľa tvrdenia navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť v marci
2025, teda je preukázané, že od opustenia spoločnej domácnosti si svoje povinnosti plní a plnil každý
mesiac. Bude vecou dokazovania v konaní vo veci samej aké sú jeho možnosti a schopnosti. Pokiaľ

by aj odvolací súd súhlasil s nariadením neodkladného opatrenia v tomto konaní, šlo by o prekvapivé
rozhodnutie, nakoľko zo súdnej praxe je známe, že pokiaľ si povinný plní v nevyhnutnej miere a to aj
napriek tomu, že je nesporné, že podstúpil operáciu ruky, je toho času PN a jeho príjmy sú značne
obmedzené. Navrhovateľka neosvedčila žiadne svoje náklady, pričom uhrádza aj náklady spojené s
vedením domácnosti, v ktorej žije navrhovateľka (a teda jej zabezpečuje aj bývanie) ako splátka úveru v

sume 432,79 eur, plyn, a iné, o čom predložil potvrdenia o uhradení. Nariadenie neodkladného opatrenia
preto pôsobí nadbytočne – nejde o situáciu, kedy bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd prvej
inštancie nariadil neodkladné opatrenie v zmysle povinnosti prispievať manželke na výživné z dôvodu,
že jej jediným príjmom sú štátne sociálne dávky v celkovej výške 460,- eur mesačne a poukazuje aj na
fakt, že jedno z maloletých detí má diagnostikovaný autizmus, v dôsledku čoho navrhovateľka nemôže
pracovaťaniumiestniťdieťadomaterskejškoly.VtejtosúvislostipoukazujenaštúdiuDôsledkydetského

autizmu pre zamestnanosť a zárobky rodičov, podľa ktorej „v priemere majú (matky detí s poruchou
autistického spektra) o 6 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú zamestnané“. Z uvedeného vyplýva, že
aj keď starostlivosť o dieťa s poruchou autistického spektra môže do určitej miery znižovať možnosti
matky zamestnať sa, nejde o absolútnu prekážku výkonu zárobkovej činnosti. Rozdiel v zamestnanosti
na úrovni 6 % nemožno považovať za dôkaz úplnej ekonomickej závislosti matky od druhého manžela,

najmä ak existujú reálne možnosti sociálnej, rodinnej alebo inštitucionálnej podpory, pričom nemusí ísť
nutne o materskú školu, ale o špecializované pracovisko, kde ponúkajú špecializovanú starostlivosť o
deti s autizmom, aby rodičia mohli plnohodnotne žiť ako pracovný, tak aj osobný život (G. G. H., I. J. A.
K.). Navrhovateľka má teda len o 6% nižšiu pravdepodobnosť, že sa zamestná (v porovnaní s matkami
detí, ktoré autizmus nemajú diagnostikovaný), čo je na trhu práce vcelku ľahko prekonateľný rozdiel. V

danom prípade za situácie, kedy je manžel práceneschopný po operácii a napriek tomu od opustenia
spoločnejdomácnostiuhrádzalnaúčetmanželkykaždýmesiacvyššieuvedenésumynebolomanželkou
ani len osvedčené ohrozenie jej práv, tobôž nezvratné poškodenie oprávnených záujmov manželky.

4. K odvolaniu povinného platiť výživné sa vyjadrila oprávnená na výživné s návrhom, aby odvolací

súd odvolanie odmietol ako nedôvodné a potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Tvrdenie
povinného platiť výživné, že dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť sumou 200 eur, považuje za
zavádzajúce a v rozpore s dobrými mravmi. Faktom podľa nej ostáva, že je odkázaná len na príjem
z predĺženého rodičovského príspevku vo výške 460 eur mesačne, ktorý jej bol priznaný z dôvodu,
že syn C. je autista, plienkovaný a neschopný zaradenia sa do predškolského systému. Povinný platiť

výživné s príjmom viac ako 2500 eur netto, podľa nej vyjadruje neúctivý postoj, keď si myslí, že ona
dokáže z tejto sumy uživiť seba a dve deti. Uviedla, že povinný platiť výživné ju s deťmi opustil, nemá
záujem sa o ne postarať a ona je už od marca 2025 bez jeho finančnej pomoci. Poukázala na to, že
konanie o rozvod, ktoré inicioval povinný platiť výživné, sa zastavilo, pretože nezaplatil súdny poplatok.
Sumu 200 eur, ktorú povinný platiť výživné platí, podľa nej rozdeľuje tak, že 100 eur je výživné na ňu,

ktoré má nariadené súdom, a na každé dieťa tak prispieva len sumou 50 eur, čo považuje pri jeho
príjme za smiešne. Povinný platiť výživné už podľa nej nie je práceneschopný, len jej oznámil, že zmenil
prácu a nebude zarábať tak ako doteraz, aby sa vyhol plateniu vyššieho výživného. Z tohto dôvodu
požiadala súd, aby si od jeho zamestnávateľa vyžiadal správu o okolnostiach zmeny jeho pracovnej
pozície. Argument povinného platiť výživné, že by sa mohla zamestnať, odmietla s tým, že aj on sám,

keď trávi čas s deťmi, si berie len dcéru D. s odôvodnením, že sa o syna C. nevie postarať, zatiaľ čo od
nej očakáva, aby sa o syna starala a zároveň pracovala. Prácu si hľadá, no s minimálnym vzdelaním
a skúsenosťami je to náročné, o čom manžel vedel, keď si ju bral. Nemá žiadne peniaze a prežíva len
vďaka pomoci svojej matky.

5. Povinný platiť výživné v odvolacej replike k vyjadreniu oprávnenej na výživné uviedol, že sama
potvrdila, že bol práceneschopný, čo priamo ovplyvňovalo jeho možnosti zabezpečovať príjem a
plniť si vyživovaciu povinnosť, táto skutočnosť bola nesporná, napriek tomu otec aj v tomto období
pravidelne prispieval na chod domácnosti. Za týchto okolností je zrejmé, že otec si svoju vyživovaciu
povinnosť riadne plnil a ani v čase obmedzených príjmov nezanedbal svoju vyživovaciu povinnosť.

Neexistuje žiaden predpoklad, že by počas trvania pracovného pomeru nepokračoval v platení
výživného, preto neexistuje dôvod na zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Takýto postup je
nadbytočný a neodôvodnený, keďže účel inštitútu výživného je napĺňaný aj bez núteného zásahu.
Základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia – hrozba ujmy alebo omeškania –nie je splnená, uloženie povinnosti platiť výživné prostredníctvom neodkladného opatrenia pôsobí
nadbytočne a neprimerane zaťažuje povinného, ktorý si svoje záväzky dobrovoľne plní aj napriek
obmedzeným príjmom a zdravotnému stavu. Navrhovateľka stále neosvedčila svoje náklady, preto

absentuje akýkoľvek dôvod na okamžitý zásah zo strany súdu. V súvislosti s argumentom oprávnenej
na výživné o tom, že je komplikované si pre ňu nájsť prácu „popri autistickom dieťati“ a vzhľadom
na to, že má málo pracovných skúseností a minimálne vzdelanie, uviedol, že už vo svojom odvolaní
poukázal na odbornú štúdiu, podľa ktorej majú matky detí s autizmom v priemere len o 6 % nižšiu
pravdepodobnosť, že budú zamestnané. Táto skutočnosť nepredstavuje absolútnu prekážku výkonu

práce a nemožno ju vykladať ako dôvod úplnej ekonomickej závislosti matky od otca, najmä ak existujú
inštitucionálne formy podpory a špecializované zariadenia starajúce sa o deti s autizmom. Z uvedeného
vyplýva, že samotná diagnóza dieťaťa nie je dôvodom, aby matka vôbec nepracovala a spoliehala sa
na príjmy otca, preto nemožno jej nezamestnanosť automaticky prenášať ako plnú záťaž na povinného
manžela. Neodkladné opatrenie má mať výnimočný a dočasný charakter a je prípustné iba vtedy, ak
hrozí bezprostredné a závažné ohrozenie práv, ktoré neznesú odklad. V tomto prípade však takáto

situácia rozhodne nenastala – otec prispieval na výživu aj počas toho, ako bol práceneschopný, o to
viac je pravdepodobné, že prispievať neprestane, keď opäť nastúpi do práce. Oprávnená na výživné
nijako neosvedčila, že by jej práva boli ohrozené, tobôž že by hrozila nezvratná ujma. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie, pretože sú splnené všetky zákonom stanovené
podmienky pre takýto postup súdu, navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, a žiadnemu z účastníkov konania
neprizná nárok na náhradu trov konania.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 29.10.2025 vykonanej odvolacím súdom vyplynulo, že povinný
platiť výživné, mal v období od októbra 2025 do septembra 2025 u zamestnávateľa E. F. D., C., príjem

zo zamestnania, pričom priemerný vymeriavací základ za dané obdobie činil 2 570,- eur mesačne.
V mesiaci máj 2025 vymeriavací základ činil 924,- eur, v mesiaci jún 2025 0,- eur a v mesiaci júl 2025
4 046,- eur.

7. Odvolací súd zo svojej činnosti zistil, že na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 112P/111/2025

prebiehalo (začatého na základe návrhu manžela) konanie o rozvod manželstva totožných účastníkov
konania a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom, ktoré bolo pre
nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Následne povinný platiť výživné v procesnom postavení
navrhovateľa, manžela, opätovne podal návrh na rozvod manželstva a úpravy pomerov manželov na čas
po rozvode k ich maloletým deťom, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. z. 104P/81/2025.

Na deň 24.11.2025 bol nariadený termín pojednávania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – povinným platiť výživné (§ 359 a § 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s § 156 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku), odvolateľ – povinný platiť výživné použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového

poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že
odvolacie námietky uvádzané povinným platiť výživné v odvolaní a v odvolacej replike nie sú spôsobilé

vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému

platiť výživné povinnosť prispievať na výživu oprávnenej na výživné sumou 100,- eur mesačne.
Základ odvolacej argumentácie povinného platiť výživné spočíval v námietke nesprávneho zistenia
skutočného stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie nezohľadnil jeho
zníženú schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodu práceneschopnosti a skutočnosť, že výživnédobrovoľne platí, čím absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň spochybnil tvrdenie
oprávnenej na výživné o jej neschopnosti zamestnať sa.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahu a dôvodov uvedených účastníkmi konania) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť
s napadnutým uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť
takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie

správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol
i nesúhlas povinného platiť výživné s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s jeho tzv. odvolacími námietkami, ako aj skutočnosťami, uvedenými v ďalších vyjadreniach, pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

20. Formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového
poriadku je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere, teda výživné určené
neodkladným opatrením nevychádza z pomerov účastníkov zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (príslušných ustanovení Zákona o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo

skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pokiaľ ide o vzájomnú vyživovaciu
povinnosť medzi manželmi, majúcu právny základ v ustanovení § 71 Zákona o rodine, táto vzniká
uzavretím manželstva, zaniká rozvodom, resp. smrťou jedného z manželov a bez ohľadu na to, či
manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje, aby títo mali rovnakú životnú úroveň.21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že nie je
daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu oprávnenej na výživné, ktorým je

povinnému platiť výživné uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v marci 2025 povinný platiť výživné opustil spoločnú domácnosť.
V mesiaci apríl 2025 uhradil sumu 100 eur, v máji 2025 200,- eur, a v mesiaci jún 200 eur. Povinný platiť
výživné absolvoval operáciu ruky a následne bol dočasne pracovne neschopný. Matka je na predĺženej

rodičovskejdovolenkesosynomC.(4roky),ktorémuboladiagnostikovanáporuchaautistickéhospektra,
nerozpráva,jeplienkovaný,niejemožnéhozaradiťdopredškolskéhozariadenia.Oprávnenánavýživné
poberá rodičovský príspevok vo výške 340,- eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti vo výške
celkom 120,- eur mesačne, iný príjem nemá. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie o rozvod
manželstva oprávnenej na výživné a povinného platiť výživné a o úprave pomerov - manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 104P/81/2025,

ktoré nie je právoplatne skončené.

23. V preskúmavanej právnej veci sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že
obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi tvoriacich súčasť
spisu bola osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy výživného v nevyhnutnej miere podľa §

366 Civilného mimosporového poriadku (výrazná disparita životnej úrovne po odchode povinného
platiť výživné zo spoločnej domácnosti, objektívna neschopnosť oprávnenej na výživné, ktorá je na
predĺženej rodičovskej dovolenke, zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o maloletého C., ktorý pre
diagnostikovanú poruchu autistického spektra nemôže byť umiestnený v predškolskom zariadení, keďže
je aj plienkovaný. Vzhľadom na schopnosti a možnosti povinného platiť výživné (priemerný vymeriavací

základ vo výške 2 570,- eur mesačne) odôvodňujú uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej
miere vo výške 100,- eur mesačne, ktoré je primerané, dočasné a viazané návrhom oprávnenej
na výživné, ktorá dôvodne poukázala na výrazne lepšie príjmové pomery povinného platiť výživné
v porovnaní so situáciou, v ktorej sa aktuálne sama nachádza bez subjektívneho zavinenia, pričom je
dostatočne osvedčený zásadný nepomer vo výške aktuálnej životnej úrovne oboch manželov, ktorý je

dôsledkom objektívneho vyššie opísaného nepriaznivého stavu navrhovateľky oprávnenej na výživné,
ktorý predstavuje rodičovský príspevok vo výške 340,- eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti
vo výške celkom 120,- eur mesačne, iný príjem nemá. Zohľadňujúc osvedčené okolnosti danej veci sa
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že suma 100 eur mesačne za daného stavu
predstavuje výživné zodpovedajúce charakteru výživného v nevyhnutnej miere, ktoré do rozhodnutia

vo veci rozvodu manželstva zabezpečí uspokojovanie základných a nevyhnutných životných potrieb
oprávnenej na výživné, na ktoré nepostačuje jej aktuálny príjem.

24. K odvolacej námietke povinného platiť výživné, že po podaní návrhu uhradil oprávnenej na výživné
čiastkové platby na výživu v rozsahu 100 eur v apríli 2025, 200 eur v máji 2025 a 200 eur za jún

2025, tieto úhrady nemožno považovať za plnenie v súlade s pravidelnou a riadne určenou vyživovacou
povinnosťou. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z osvedčeného skutočného stavu vyplýva,
že povinný platiť výživné začal poskytovať akékoľvek finančné plnenia v prospech oprávnenej na
výživné až po podaní návrhu na súd prvej inštancie. Takéto konanie preto nemožno hodnotiť ako
prejav dobrovoľného a dlhodobo existujúceho plnenia vyživovacej povinnosti, ale skôr ako reakciu na

prebiehajúce súdne konanie a vedomie právneho záväzku, ktorého splnenia sa oprávnená domáha
súdnou cestou. Skutočnosť, že prvá platba bola uskutočnená až po začatí konania, svedčí o tom,
že pred týmto obdobím povinný na jej výživu neprispieval (ktorý túto skutočnosť ani netvrdil), hoci
bol vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti povinný tak urobiť. Takéto konanie je v rozpore so
zákonnou povinnosťou manžela zabezpečovať podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine rovnakú životnú

úroveň oboch manželov a podieľať sa na úhrade potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Odvolací súd preto uzatvára, že jednotlivé čiastkové platby uskutočnené až po
podaní návrhu nemožno považovať za dôkaz riadneho a včasného plnenia vyživovacej povinnosti voči
manželke, ale len za dodatočnú snahu čiastočne zmierniť už vzniknutý stav materiálnej nerovnováhy
medzimanželmi.Odvolacísúdvzaldoúvahyajtvrdeniepovinnéhoplatiťvýživné,žeokremtýchtoplatieb

prispieva na spoločnú domácnosť, v ktorej oprávnená na výživné s deťmi býva, úhradou mesačnej
splátky hypotekárneho úveru vo výške 432,79 eur a platbami za plyn a iné energie. Tieto platby však
nemožno hodnotiť ako priamu realizáciu zákonnej vyživovacej povinnosti, ale ako plnenie povinností
vyplývajúcich z právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Takéto plnenia nemajú povahu príspevku na osobnúvýživu manželky a detí, ale predstavujú krytie prevádzkových nákladov bývania, ktoré nie sú totožné
s výživným v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. Navyše, z obsahu spisu vyplýva, že v čase
podania návrhu tieto platby povinný platiť výživné neuhrádzal pravidelne, pričom absentuje dôkaz o

kontinuite plnenia uvedených záväzkov. Odvolací súd konštatuje, že uvedené platby neoslabujú záver
o naliehavosti dočasnej úpravy výživného v nevyhnutnej miere, keďže nepreukazujú pravidelné a
systematické zabezpečenie výživy oprávnenej na výživné - manželky zo strany povinného na výživné
- manžela.

25. Odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku povinného platiť výživné, podľa
ktorej nebol zohľadnený jeho aktuálny zhoršený zdravotný stav, a tým znížená jeho schopnosť
zabezpečovaťsipríjem,.Zospisovéhomateriálujezrejmé,žepovinnýplatiťvýživnébolpráceneschopný
len v krátkodobom období nepresahujúcom dva mesiace, pričom ako nemocensky poistený poberal
nemocenskédávky,ktorémuzabezpečovaliaspoňčiastočnýpríjem.Sámpovinnýplatiťvýživnéúhradou
sumy 100,- eur v mesiaci máj a jún 2025 zároveň potvrdil, že aj počas tohto obdobia mal objektívnu

schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť aj napriek prechodnej práceneschopnosti. Odvolací súd
zdôrazňuje, že dočasná práceneschopnosť povinného rodiča nepredstavuje sama osebe relevantnú
zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak nejde o dlhodobý alebo trvalý
stav, ktorý by zásadne ovplyvňoval schopnosť povinného zabezpečovať si príjem. Krátkodobé výpadky v
zárobkovejčinnosti,ktorésúkompenzovanénemocenským,taknemôžubyťdôvodomnazníženiealebo

vylúčenie vyživovacej povinnosti. Ani zníženie príjmu povinného platiť výživné v dôsledku krátkodobej
práceneschopnosti nemá povahu trvalej a zásadnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah do
určeného rozsahu výživného v nevyhnutnej miere. Uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej
na výživné zodpovedá reálnym možnostiam povinného platiť výživné, jeho zdravotnému stavu aj zásade
rovnakého životného štandardu medzi manželmi.

26. Keďže boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
potvrdil, keď odvolacie argumenty povinného platiť výživné vyhodnotil ako neopodstatnené.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).