Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122441668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122441668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania
C. XXXX/X, XXX XX D., IČO: 32 941 102, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so
sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F&G Partners s.r.o., so sídlom Družstevná
3554/5, 058 01 Poprad, IČO: 47 192 283, zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so
sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 5.227,50 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2024, č. k. 40Cb/98/2023
– 91, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17. apríla 2024, č. k.: 40Cb/98/2023 - 91.

II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.227,50 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 07.12.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vovýške9%ročnezosumy2.227,50eurod24.12.2019dozaplatenia,nákladmispojenýmisuplatnením
pohľadávky 40,- eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100
%.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dňa 28.10.2019 objednávkou č. 15/2019 objednal u žalobcu
ako zhotoviteľa vykonanie stavebných a armovacích prác na stavbe Brezy, Stará Lesná, pričom táto
objednávka zakotvovala cenu diela vo výške 280,- eur/tona a priebežnú fakturáciu podľa odsúhlasených
podpísaných prác konečným odberateľom. Žalobca vykonal pre žalovaného armovacie práce v období
od 05.11.2019 do 20.11.2019 za cenu 4.591,90 eur a práce naviac za cenu 360,- eur. Cenu za vykonané
práce v celkovej výške 4.951,90 eur si uplatnil faktúrou číslo 7/2019. Žalobca zároveň na základe

objednávky č. 15/2019 vykonal pre žalovaného práce v hodinovej sadzbe 9,- eur od 20.11.2019 do
07.12.2019 v celkovej sume 2.227,50 eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu
uhradil žalobcovi dňa 28.11.2019 len 3.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že práce zo strany
žalobcu boli vykonané nekvalitne, neprevzala ich oprávnená osoba a neexistovala medzi sporovými
stranami dohoda o platobných podmienkach vo vzťahu k prácam naviac.

4. K dohode o cene prác naviac súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že si sporové
strany ústne dojednali odmenu 9,- eur za každú hodinu práce naviac. Takto uplatnenú odmenu konateľ
žalovaného potvrdil prevzatím a podpísaním jednotlivých faktúr uplatnených v tomto konaní. Konateľžalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024 uviedol, že ak sa na stavbe vyskytli nejaké práce naviac,
ktoré sa nedali fakturovať v zmysle objednávky (teda na základe tonáže), zmluvné strany sa dohodli na
hodinovejsadzbe,ktorámuselabyťodsúhlasenápánomB..Žalovanýtakpriamonapojednávanípotvrdil

dohodu medzi ním a žalobcom o hodinovej sadzbe za práce naviac, avšak neuviedol svoje vlastné
skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške takto dojednanej ceny. V zmysle ustanovenia § 151 CSP považoval
preto súd prvej inštancie takéto žalovaného popretie skutkových tvrdení žalobcu ako neúčinné. Súd
prvej inštancie preto ustálil ako preukázanú cenu za práce naviac vo výške 9,- eur/hodina.

5. Vo vzťahu k rozsahu vykonaných prác súd prvej inštancie uviedol, že z listov č. 3226, 3227, 3229
montážneho denníka vyplýva, že vykonané práce v rozmedzí od 05.11.2019 do 20.11.2019 prevzal za
generálneho dodávateľa (spoločnosť STAVUNION, s.r.o.) Ing. Martin Haščák. Svojím podpisom potvrdil
celkovú hmotnosť použitého materiálu 6.399,7 ton a práce naviac v rozsahu 40,- hod., ktoré boli zo
strany žalobcu uplatnené faktúrou č. 7/2019. Súčasne z listu č. 3230 montážneho denníka vyplýva
uskutočnenie prác v rozmedzí od 20.11.2019 do 07.12.2019 v rozsahu 247,5 hod., ktoré si žalobca

uplatnil faktúrou č. 8/2019. V zmysle platobných podmienok uvedených v objednávke sa fakturácia
uskutočňovalapriebežnepodľaodsúhlasenýchapodpísanýchpráckonečnýmodberateľom,ktorýmbola
spoločnosť STAVUNION, s.r.o. a za ktorú podľa zhodných tvrdení strán sporu, práce odsúhlasoval E. F.
B.. Rovnaká skutočnosť vyplynula aj z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024. Námietka
žalovaného, v zmysle ktorej E. F. B. nebol oprávnený na podpisovanie stavebných denníkov žalobcu, je

preto v priamom rozpore jednak s objednávkou č. 15/2019 ako aj výpoveďou konateľa žalovaného. Súd
prvej inštancie tak uzavrel, že vykonané práce boli prevzaté a odsúhlasené. Žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že by práce neboli vykonané v zmysle dohody. Žalovaný nezaslal žalobcovi oznámenie
vád diela ani si neuplatnil nároky z prípadných vád. Súd prvej inštancie preto považoval práce, ktoré
vykonal žalobca a ktoré žalovaný aj prevzal, za vykonané riadne.

6. Čo sa týka nesprávne označených faktúr, súd prvej inštancie toto považoval len za pisárske chyby,
ktoré nemajú vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku. Je totiž celkom zrejmé, aký nárok a na
základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil.

7. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o neplnení povinností žalobcu voči jeho pracovníkom, súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovaného poprel, predložil čestné prehlásenie F.
F., pričom prípadné nevyplácanie dohodnutých odmien pracovníkom žalobcu nie je predmetom tohto
konania. Zároveň súd prvej inštancie považoval za nepreukázané, že by žalovaný poskytol odmenu
priamo pracovníkom žalobcu. V konaní predložil iba objednávku č. 20/2019 medzi ním ako odberateľom

a G. H., resp. spoločnosťou LEJLA MARKOSTAV, s.r.o., na základe ktorej mali byť vykonané práce. Táto
objednávka smerovala k tretiemu subjektu, ktorý nie je stranou konania a predmet tejto objednávky a
zmluvná odmena za vykonanie prác na základe tejto objednávky nie sú predmetom tohto konania.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 369 ods.

1, 2, § 369c ods. 1, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzťah medzi stranami je
obchodnoprávny, nakoľko obe sporové strany pri jeho uzatváraní vystupovali ako podnikatelia pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorenú zmluvu súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o dielo
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže žalobca ako zhotoviteľ vykonal armovacie práce a

práce naviac pre žalovaného.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak žalovaný tvrdil, že tretiemu subjektu
poskytol 5.514,- eur a tieto si započítava voči žalobcovi do výšky žalobcom uplatneného nároku, takéto
započítanie nemožno považovať za relevantný právny úkon. Primárnym predpokladom pre započítanie

je existencia vzájomných pohľadávok medzi dlžníkom a veriteľom. Pohľadávka 5.514,- eur, ktorú si
chcel žalovaný započítať na pohľadávku žalobcu, nie je pohľadávkou voči žalobcovi, ale voči spoločnosti
LEJLA MARKOSTAV, s.r.o., a to na základe objednávky číslo 20/2019. Nie je možné plnenie poskytnuté
inému subjektu na základe inej objednávky, započítať voči nároku, ktorý má žalobca voči žalovanému.
Započítací úkon žalovaného tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný.

10. V súvislosti s uplatnenými faktúrami súd prvej inštancie uviedol, že boli žalovaným riadne prijaté
(konateľomFritschom),ktorýichpodpísalatietožiadnymspôsobomnerozporovalčodosumyčirozsahu
vykonaných prác. Z faktúr vystavených na základe objednávky č. 15/2019 uplatnených v tomto konaní,bola žalovaným nesporne uhradená suma 1.951,90 eur. Touto čiastočnou úhradou tak žalovaný podľa
súdu prvej inštancie uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti, ktorá je predmetom tohto konania (§ 323
ods. 2, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).

11. K zamietnutiu návrhov na vykonanie dokazovania, výsluchom svedkov, súd prvej inštancie uviedol,
žežalovanémubolasúdomprvejinštancieuloženápovinnosť,abynanajbližšiepojednávaniezabezpečil
účasťE.B..Totovšakžalovanýnesplnil,pričomzástupkyňažalovanéhonevedelauviesťdôvod,prektorý
sa svedok nedostavil na nariadené pojednávanie. Zástupkyňa žalovaného nepožiadala, aby svedka

predvolával súd prvej inštancie. Žalovaný nezabezpečil účasť tohto svedka ani na pojednávanie dňa
17.04.2024 (z dôvodu jeho pracovných povinností). Súd prvej inštancie tak napokon výsluch svedka
E. B. (a to aj jeho písomným vyjadrením) zamietol, keďže žalovaný mal možnosť zabezpečiť účasť
navrhovaného svedka na viacerých pojednávaniach a nemožno spravodlivo žiadať, aby súd prvej
inštancie odročoval aj ďalšie pojednávanie za účelom vykonania takéhoto dôkazu. Čo sa týka svedka
F., súd prvej inštancie uviedol, že keďže tohto svedka navrhoval vypočuť aj žalobca a svedkovi F.

sa predvolanie na pojednávanie dňa 06.12.2023 nepodarilo doručiť, mal zabezpečiť účasť svedka na
pojednávaní dňa 17.04.2024 žalobca. Žalobca však nedokázal zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní
dňa 17.04.2024, preto uviedol, že na vykonaní takéhoto dôkazu netrvá. Na to navrhol výsluch svedka
F. (na pojednávaní dňa 17.04.2024, ktoré bolo už tretím pojednávaním vo veci) žalovaný. Súd prvej
inštancie tak uviedol, že žalovaný sa nedbalo spoliehal len na procesnú aktivitu žalobcu, pričom

vedel o upozornení súdu prvej inštancie, že ak žalobca nezabezpečí účasť navrhovaného svedka na
najbližšom pojednávaní, takýto dôkaz sa nevykoná. S ohľadom na hospodárnosť konania už preto súd
prvej inštancie v danom štádiu konania žalovaným navrhovaný výsluch svedka F. zamietol.

12. Žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj

uplatnené zákonné úroky z omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, nakoľko žaloba bola podaná
dôvodne.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

(odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), a to všetko z dôvodu nevykonania
navrhnutého výsluchu svedkov F. F. a E. F. B. a náležitého nezohľadnenia skutočností vyplynuvších
z výpovede svedka G. H.. Skutočnosť, že žalobca opakovane nesplnil súdom uloženú povinnosť
zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, nemôže súd prvej inštancie vykladať v neprospech
žalovaného a tvrdiť, že práve žalovaný bol pasívny čo do podania skoršieho návrhu na výsluch tohto

svedka. Výsluch svedka F. sa žalovanému javí ako kľúčový pre náležité zistenie skutkového stavu. Ďalej
žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval výpoveď svedka H., ktorý pracoval ako robotník
na stavbe I. s F. F.. Výsluch tohto svedka podporuje procesnú obranu žalovaného, keď preukazuje, že
pracovníci žalobcu zo dňa na deň odmietli pracovať na týchto stavbách, a preto ich následne vyplácal
žalovaný. Vplyvom nevysporiadania sa s touto svedeckou výpoveďou je odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie nepreskúmateľné. Napokon žalovaný uviedol, že svojou čiastočnou úhradou neuznal
záväzok ako celok, čo vyplýva z jeho konania v priebehu rokov, ktoré predchádzali začatiu súdneho
konania (viď. stanovisko k upomienke žalobcu zo dňa 27.07.2021). Aplikácia § 323 ods. 2 a § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka tak nebola správna.

15. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny
anavrhujejehopotvrdenie.Uviedol,žežalovanýrozporujenevykonanievýsluchusvedkaF.,pričomvšak
tento v čestnom prehlásení vyvrátil obranu žalovaného. Svedok F. potvrdil, že pracoval pre žalobcu, že
bol riadne vyplatený a že od p. J. (konateľa žalovaného) nedostali žiadne platby. Tvrdenie žalovaného
o kľúčovosti výsluchu tohto svedka tak nie je správne. Nie je možné sa stotožniť ani s námietkou

nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

16. Odvolacia replika ani odvolacia duplika podané neboli.17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore, a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne
závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

20. Dôkazná povinnosť strany konania znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení

označiťdôkazy.Aksúdnavrhnutédôkazyvykoná,atýmsapreukážuskutkovéokolnostitvrdenéstranou,
hovoríme, že táto uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje
istý stimul (motiváciu) pre stranu konania, pretože v prípade, že zostane pasívna, môže jej to priniesť
negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore, stratu procesného úkonu, ak ho nevykonali včas
a pod. (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 747,

marg. č. 4.). Postup žalovaného, ktorý svedka F. navrhol vypočuť až na pojednávaní dňa 17.04.2024
po tom, čo bol návrh na výsluch tohto svedka zo strany žalobcu späťvzatý, nie je správny. Pre správne
unesenie dôkaznej povinnosti ktoroukoľvek sporovou stranou je totiž nevyhnutné, aby ku každému
skutkovému tvrdeniu, ktoré chce preukázať, označila a navrhla dôkaz. To žalovaný neučinil a navrhol
dôkaz výsluchom svedka až na treťom pojednávaní (a aj to bez jednoznačného uvedenia, ktoré svoje

skutkové tvrdenie chce svedeckou výpoveďou tohto svedka preukázať – pozn. odvolacieho súdu).
Skutočnosť, že výsluch tohto svedka navrhovala v konaní druhá sporová strana (žalobca) vonkoncom
neznamená, že žalovaný nemusel tento dôkaz označiť (a riadne a včasne navrhnúť jeho vykonanie) pri
uvedení svojho skutkového tvrdenia. Spoliehanie sa žalovaného na to, že žalobcom navrhovaný výsluch
svedka zabezpečí aj preukázanie jeho (skoršie uvádzaných) skutkových tvrdení, nie je síce prejavom

jeho pasivity v konaní, ale je prejavom riskantnej procesnej taktiky. Táto je dovolená, ale vo svojej
podstate rozporná s prejednacím princípom a princípom koncentrácie konania, zakotvenými v Civilnom
sporovom poriadku. Absencia riadneho a včasného návrhu na vykonanie tohto dôkazu spôsobila, že
súd prvej inštancie správne a v zmysle zásad rýchlosti, hospodárnosti a koncentrácie konania tento
žalovaným neskoro a nenáležite navrhnutý dôkaz už v danom štádiu konania nevykonal.

21. Čo sa týka navrhovaného výsluchu svedka E. F. B., aj v tomto prípade bol postup súdu prvej
inštancie správny. Žalovaný v súlade s § 197 ods. 1 CSP mal zabezpečiť účasť tohto svedka na
pojednávaní, a to už dňa 07.02.2014. To sa mu však nepodarilo, pojednávanie bolo (aj z tohto dôvodu)
odročené. Žalovaný mal zabezpečiť tohto svedka aj na ďalšie pojednávanie nariadené na 17.04.2024.

Ani na toto pojednávanie sa však žalovanému účasť svedka E. B. zabezpečiť nepodarilo, pričom o tejto
skutočnosti v predstihu súd prvej inštancie neinformoval. Hoci sa teda uskutočnilo ďalšie pojednávanie
vo veci, svedok stále vypočutý nebol, pričom zodpovednosť za to možno pričítať len žalovanému. Ďalšie
odročenie pojednávania nebolo žiadúce a uplatnenie sudcovskej koncentrácie súdom prvej inštancie
tak aj v tomto prípade bolo plne namieste.

22. Z § 220 ods. 2 CSP, ktorý uvádza, aké jednotlivé náležitosti musí obsahovať odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie, nevyplýva povinnosť súdu prvej inštancie opisovať, čo bolo zistené vykonaním
každého jednotlivého dôkazného prostriedku. Odôvodnenie musí obsahovať skutkové závery súdu prvej
inštancie (s náležitým vysvetlením, z akých konkrétnych dôkazov vyplynuli). Preto, ak odôvodnenie

rozsudku neuvádza, že súd prvej inštancie prihliadol aj na svedeckú výpoveď svedka G. H. a aké
jednotlivé skutočnosti z nej vyplynuli, neznamená to, že ju súd prvej inštancie nevzal v úvahu.
Neuvádzanie skutočností zistených výsluchom svedka H. teda nespôsobuje nepreskúmateľnosťrozsudku v prípade, ak táto nemala vplyv na skutkové závery. Tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP tak nie je naplnený.

23. Nadväzujúcou otázkou potom je, či skutočnosti zistené z výpovede svedka H. skutočne nemali vplyv
na správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že svedok
H. pracoval na stavbách Himaláje a Brezy približne v novembri 2019 s p. F., ktorý ho na túto prácu
oslovil. Mal živnosť a na túto vystavoval faktúry, ktoré dal p. J. (konateľovi žalovaného) a ten ich uhrádzal.
So žalobcom sa svedok H. nepozná. Odvolací súd má za to, že z tejto svedeckej výpovede žiadne

významné skutočnosti pre toto konanie nevyplynuli. Ani žalovaný v podanom odvolaní nevysvetlil, ako
mala táto výpoveď svedka H. ovplyvniť skutkové závery súdu prvej inštancie, či ako podporovala jeho
procesnú obranu. Skutkové závery súdu prvej inštancie sú tak vecne správne. Nie je tak naplnený ani
tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

24. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať,

že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Splnenie predpokladu
„možno usudzovať“ môže vyplynúť z rôznych okolností, napríklad z korešpondencie medzi dlžníkom
a veriteľom, účtovných dokladov, či konkrétneho správania dlžníka, že zvyšok dlhu neuznáva, prípadne
sám dlžník pri čiastočnom plnení uvedie, že zvyšok dlhu neuznáva... Pri čiastočnom plnení je preto
namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti

dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci to dlžník
nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku (OVEČKOVÁ O.
a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. a II. zväzok. Wolters Kluwer s. r. o. Bratislava. 2017).
V danom prípade síce žalovaný uvádza, že svojim správaním dával najavo, že zvyšnú časť dlhu
neuznáva, avšak žiadne takéto konkrétne správanie zo spisu nevyplýva. Čiastočná úhrada faktúry č.

7/2019 mala nastať dňa 28.11.2019 a až do reakcie žalovaného zo dňa 27.07.2021 na upomienku
žalobcu, nie je preukázané žiadne správanie žalovaného, ktorým by dal najavo, že zvyšok dlhu
neuznáva. Naopak obe faktúry, ako to správne súd prvej inštancie uzavrel, boli žalovaným riadne
prijaté (konateľom Fritschom), ktorý ich podpísal a tieto žiadnym spôsobom nerozporoval čo do sumy
či rozsahu vykonaných prác. Ani právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak netrpí namietanou

vadou. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP tak rovnako nie je naplnený.

25. Odvolanie žalovaného tak nebolo dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie (aj čo sa týka priznaného
príslušenstva a výroku o trovách konania) je vecne správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).