Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125202433
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125202433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci o návrhu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F. E. G.,
t.č. bytom H. X, E. F. E. G., proti odporkyni I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F. E.
G., právne zastúpenej: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce,
na určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 76Pc/7/2025-71 zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 76Pc/7/2025-71 zo dňa 25.04.2025 p

o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,že:„I.Odporkyňa
jepovinnáprispievaťnavýživunavrhovateľkysumou150,-EURmesačne,atovždydo15.dňavkaždom
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 03.03.2025.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.03.2025 do 31.03.2025 v celkovej sume 100,32
EUR je odporkyňa povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine
avykonanédokazovanierozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastijehorozhodnutia.Akovyplynulo
z vykonaného dokazovania, odporkyňa spolu s otcom navrhovateľky žili v spoločnej domácnosti do
18.10.2024. Od tejto doby k obnoveniu ich spolužitia nedošlo. Z ich manželstva pochádzajú 4 deti, jedno
je už samostatné, navrhovateľka študuje na vysokej škole, mal. B. študuje na strednej škole a mal. J. na

základnejškole.Odporkyňasastaráomal.J.aotecnavrhovateľkyomal.B..Zvykonanéhodokazovania
vyplýva, že počas štúdia je navrhovateľka ubytovaná na internáte, domov k otcovi dochádza na víkendy.
V konaní bolo tiež preukázané, že od rozchodu rodičov sa odporkyňa na výžive navrhovateľky nepodieľa
žiadnym spôsobom s výnimkou zaplatenia sumy 40,- EUR.
3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záverom, že z predložených dokladov je zrejmé,
že navrhovateľka v súčasnosti študuje v prvom ročníku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Štúdium na tento školský rok 2024/2025 jej zaplatili rodičia ešte počas spolužitia. K jej výdavkom patrí

poplatok za ubytovanie na internáte vo výške 125,- EUR mesačne, strava v školskej jedálni cca 240,-
EUR (7,- až 10,- EUR denne). Má náklady na cestovanie vo výške cca 30,- EUR (MHD v Bratislave,
vlak, prípadne autobus, časť cestovania je bezplatná). Ďalším pravidelným výdavkom je poplatok za
atletiku vo výške 13,- EUR mesačne. Inak má navrhovateľka bežné výdavky na stravovanie, ošatenie,hygienu,zdravotnústarostlivosťčizáujmy.Uviedlanákladynapomôckydoškoly,knihy,vovýškecca10,-
EUR mesačne, čo je reálne. Platí si mobil vo výške 23,- EUR mesačne, ktorý v jej veku už predstavuje
nevyhnutnosť. Zdravotný stav má navrhovateľka dobrý.

4. Odporkyňa od odchodu zo spoločnej domácnosti nepracuje. Do 30.01.2024 bola nezamestnaná,
neevidovaná na úrade práce. Následne je od 31.01.2024 evidovaná na úrade práce. Nepoberá žiadne
dávky okrem rodinných prídavkov na mal. J. vo výške 60,- EUR mesačne, a to od októbra 2024.
Pri výsluchu odporkyňa uviedla, že sa stará o 7-ročné dieťa (J., nar. dňa 22.12.2017), na ktoré
poberá výživné vo výške 100,- EUR mesačne (uznesenie okresného súdu zo dňa 12.12.2024 sp. zn.

76P/172/2024). Je povinná platiť výživné na mal. B., nar. dňa 08.05.2007, vo výške 60,- EUR (uznesenie
okresného súdu zo dňa 19.03.2025 č.k. 76P/32/2025-15). Z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že nemá
žiadny príjem a pomáha jej finančne rodina. Navrhovateľka tvrdí, že si neprivyrába kozmetickými
službami, robí iba niektoré, a to svojim kamarátkam alebo rodine za údajne minimálne sumy (mesačne
asi 200,-EUR) tak, aby uživila J.. Odporkyňa potvrdila, že má k dispozícii zariadenia, ktoré by mohla
využívať pri vykonávaní kozmetických služieb, má urobené aj potrebné skúšky k tejto činnosti, avšak

podľa jej vyjadrenia kozmetické služby neposkytovala po odchode oficiálne, pretože si neverila. Chce
si urobiť masérsky kurz cez úrad práce, nakoľko v oblasti kozmetiky je veľká konkurencia. Prácu si
doteraz nenašla kvôli dcére J.. S ňou chodí tri až štyrikrát do mesiaca k psychológovi. Má vyštudovanú
strednú odbornú školu, v odbore však nepracovala, spravila si kozmetický kurz, následne pracovala pred
narodením detí ako čašníčka. Za bývanie platí 115,- EUR, elektrinu zatiaľ neplatí, to platí zrejme manžel.

5. Z dokazovania je zrejmé, že odporkyňa sa od odchodu zo spoločnej domácnosti na výžive
navrhovateľkynepodieľa.Tájestálenezaopatrená,keďžeštudujenavysokejškole,jepretopovinnosťou
jej rodičov podieľať sa na jej výžive primerane jej potrebám a ich možnostiam. Otec sa na výžive
navrhovateľky podieľa, z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že jeho príjem je cca 8.600,- až 9.300,- EUR
mesačne, pracuje v Dubaji, spláca však podľa vyjadrenia navrhovateľky množstvo úverov. Ide však o

úvery oboch rodičov navrhovateľky. Otec navrhovateľke doposiaľ pokrýval prakticky všetky výdavky.
Navrhovateľka uviedla, že jej mesačne prispieva sumou cca 530,- EUR, z ktorej si navrhovateľka
uhrádza svoje potreby. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti odporkyne, treba uviesť, že v priebehu konania
nebolzostranyodporkyneprodukovanýžiadnydôkaz,ktorýbynasvedčovaltomu,ženemôževykonávať
prácu. Odporkyňa sa po odchode zo spoločnej domácnosti nikde nezamestnala, nezaevidovala sa na

úrade práce po dobu 2,5 mesiaca. Od 31.01.2025 je na úrade práce evidovaná. Napriek tomu, že má
k dispozícii zariadenia pre poskytovanie kozmetických služieb a napriek tomu, že má urobené kurzy
k vykonávaniu tejto činnosti, s jej realizáciou nezačala, hoci z tejto činnosti objektívne mohla získať
príjem, o čom svedčí tá skutočnosť, že kozmetické služby poskytovala svojim priateľkám. Okresný
súd poukázal na to, že podľa predložených dokladov zo strany navrhovateľky ponúka odporkyňa

poskytovanie kozmetických služieb na svojich sieťach. Ide pritom o špecifické kozmetické služby robené
práve za pomoci zariadení, ktoré už má k dispozícii. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala
aktívny záujem o prácu. Pasívne čaká na masérsky kurz v rámci úradu práce, hoci jej objektívne
nič vo vykonávaní akejkoľvek inej práce nebráni. V súčasnosti nemusí vykonávať celodennú osobnú
starostlivosť o maloletú J., ktorá chodí do školy a má možnosť využiť aj družinu po jej skončení,

odporkyňa nemá ani zdravotné problémy, ktoré by jej vo výkone práce bránili. Nemá vzdelanie v
špecifickom odbore, môže teda vykonávať akúkoľvek prácu napríklad i v robotníckych profesiách.
V minulosti pracovala ako čašníčka. Z prehľadu ponúkaných zamestnaní v okrese Nové Mesto nad
Váhom s prihliadnutím na starostlivosť o dieťa a možnú dochádzku je zrejmé, že ponúk práce, ktoré
by navrhovateľka mohla vykonávať je množstvo. Ide napríklad o prácu: obalový technik v Kočovciach

(1.600,-EUR mesačne), pracovník do elektrovýroby na 1 zmenu v Starej Turej (6,21 – 7,- EUR na
hodinu), pracovník výroby v Čachticiach (1.500,- EUR), výrobno-technický pracovník v Novom Meste
nad Váhom (1.400,- EUR), operátor výroby v Novom Meste nad Váhom (1.135,-EUR), skladníčka
(1.079,- - 1.125,- EUR), pracovník v obchode (1.180,- EUR), obchodník v elektropredajni (1.000,- -
1.600,- EUR). Ponúkané sú aj práce, ktoré je možné vykonávať z domu (napríklad v realitách). Je teda

zrejmé, že odporkyňa nevyvíja dostatočnú aktivitu na to, aby získala príjem, z ktorého môže v plnej
miere uspokojovať svoje potreby i potreby svojich detí. Okresný súd preto vychádzal z príjmu v rozpätí
od 1.000,- EUR až do 1.600,- EUR hrubého (cca 900,- EUR až 1.300,- EUR), ktorý by reálne dosahovať
odporkyňa mohla. Z takéhoto príjmu bolo potom určené výživné. Vzhľadom na starostlivosť o ďalšie
dieťa a celkovo tri vyživovacie povinnosti odporkyne by výživné na navrhovateľku malo predstavovať

cca 17 % z príjmu (na B. 15 % a na J. 11 %), čo vyplýva aj z Metodiky určovania výživného, ktorá
síce nie je záväzná, ale dáva určitý návod, v akej výške by sa výživné malo pohybovať. Okresný súd
výživné preto s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti určil vo výške 150,- EUR. Je tým zohľadnená
aj možnosť otca navrhovateľky podieľať sa na výžive navrhovateľky, keďže reálne zárobkové možnostiotca navrhovateľky sú vyššie ako u odporkyne. „Určením výživného vznikol dlh na výživnom za dobu od
podania návrhu do doby rozhodnutia súdu, a to v celkovej sume 100,32 EUR (za 29 dní marca 2025 mala
odporkyňa zaplatiť 140,32 EUR, uhradila však iba sumu 40,-EUR). Odporkyni nič nebráni zaplatiť tento

dlh v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Matka je v
súčasnej dobe v rozvodom konaní s otcom navrhovateľky - Ing. F. B., od ktorého odišla zo spoločnej
domácnosti 18.10.2024 s najmladšou dcérou, nakoľko dochádzalo v spoločnej domácnosti k týraniu
matky a maloletej dcéry. Matka počas manželstva nepracovala, nakoľko jej to manžel nechcel dovoliť.

Príkladne sa však starala o domácnosť a o štyri spoločné deti. Spolužitie nebolo ideálne, manžel si
neustále presadzoval svoje, kontroloval matku, vydeľoval jej financie, všetko musel mať pod kontrolou.
Nehovoriac o tom, že ju fyzicky aj psychicky týral, pričom z daného trestného činu bol aj obvinený a
obžalovaný. V čase, kedy začala mať najmladšia dcéra - J. B. (nar. XX.XX.XXXX) psychické problémy
a abnormálny strach z otca (začala sa sebapoškodzovať), matka po dlhoročnom manželstve našla
odvahu a od manžela sa odsťahovala aj s najmladšou dcérou. Najstaršia dcéra G. je už samostatná a s

manželom zostali dve staršie deti - dcéra A. a syn B. (obaja už plnoletí) - obaja s vidinou zabezpečenia
financií, nakoľko vedia, že ich matka financie nemá, vždy jej ich vydeľoval otec a matka sa starala
o domácnosť. Matka je od 31.01.2024 vedená na úrade práce, kde absolvuje rôzne kurzy - masérsky a
kozmetický, pričom si chce po skončení založiť živnosť a tiež požiadať o dotáciu na začatie podnikania.
Čo sa týkalo tvrdenia dcéry, že matka si zarobí na kozmetike, tak toto nebolo žiadnym spôsobom

preukázané,pretopodľaodvolateľkyokresnýsúdvychádzalznesprávneposúdenéhoskutkovéhostavu,
tvrdeniam navrhovateľky bezhranične uveril, pričom zo strany navrhovateľky neboli predložené žiadne
dôkazy,ktorébyjejtvrdeniapotvrdzovali.Čosatýkavykonávaniakozmetickýchprác,matkasikozmetiku
skúšalanasvojichznámychakamarátkach,ktorésiplatilivýlučnezamateriál,takženauvedenejčinnosti
žiadnym spôsobom neprofitovala a ani neprofituje.

7. V odvolaní matka uviedla, že nepoberá žiadne dávky, na maloletú J. poberá len rodinné prídavky
vo výške 60,- EUR a od otca výživné určené neodkladným opatrením vo výške 100,- EUR (výživné
sa bude ďalej určovať v rozvodom konaní). Matka nemá nárok na dávky v nezamestnanosti, nakoľko
nepracovala, čo požadoval jej manžel, ak si aj prácu našla, zosmiešňoval ju a ponižoval. Nechcel, aby
pracovala, aby sa náhodou nemohla osamostatniť, ale si ju chcel závislosťou na peniazoch udržať pri

sebe. Okrem toho je matka povinná platiť výživné na syna B. vo výške 60,- EUR. Matka nemá možnosť
zamestnať sa v odbore - v mieste bydliska matky, príp. v okolí je práca v 2 a 3-zmenných prevádzkach
(ponuky práce uvedené v odôvodnení rozsudku), čo si matka pri starostlivosti o 7-ročné dieťa nemôže
dovoliť. S maloletou navštevuje psychologickú ambulanciu. Matka býva s maloletou dcérou J. v 3-
izbovom byte, ktorý je v BSM, manžel zostal s dvomi deťmi bývať v rodinnom dome, ktorý je tiež v BSM.

Matku do domu nepustí, ak si chcela ísť vziať svoje osobné veci, zavolal na ňu políciu. Matka si platí
za svoje bývanie v byte, elektriku donedávna ešte platil manžel, ale vzhľadom k tomu, že dal byt od
elektriky odpojiť (bola vedená na jeho meno), matka si musela dať znovu elektriku zapojiť a platí už aj
túto sama. Príjem otca navrhovateľky je cca 9.000,- EUR a je teda v jeho schopnostiach a možnostiach
plne sa o dcéru postarať, pokiaľ matka nezačne zarábať. Rovnako tak má dcéra tiež príjem z atletiky - z

pretekov a súťaží. Nie je pravdou, že matka si aktívne nehľadá zamestnanie, aktívne hľadanie práce je
totiž podmienkou pre to, aby mohla byť naďalej vedená na úrade práce. Z dôvodu starostlivosti o 7-ročnú
dcéru je však limitovaná. Nesúhlasila s tým, že okresný súd vychádzal z potenciálneho príjmu matky,
ktorý by mohla dosahovať, ponuky práce, ktoré okresný súd našiel, sú práce v 2 – 3-zmennej prevádzke,
pričom matka sa sama osobne stará o maloletú 7-ročnú dcéru, ktorá je žiačkou 1. ročníka ZŠ. V prípade,

že by sa matka zamestnala - mohlo by to byť výlučne v 1-zmennej prevádzke (napr. predavačka) s
príjmom okolo 700,- EUR, prípadne len na čiastočný pracovný úväzok. Žiadala, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a sám určil výšku výživného na plnoleté dieťa, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie
za účelom doplnenia dokazovania a nového rozhodnutia vo veci.
8.Kdoručenémuodvolaniusavyjadrilanavrhovateľka,ktoráuviedla,žehovcelomrozsahuodmietaako

nedôvodné. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Navrhovateľka je študentkou všeobecného lekárstva
na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde študuje v anglickom programe. Školné za tento
program je 10.000,- EUR ročne. Štúdium je mimoriadne náročné časovo aj psychicky, a preto nie je
reálne možné, aby si počas neho privyrábala. Uviedla, že je reprezentantkou Slovenska v atletike, ale
z tejto činnosti jej neprináleží žiadny pravidelný príjem, keďže nie je zamestnaná v žiadnom športovom

centre (ako sú napr. VŠC Dukla alebo ŠCP). Občasné výhry z pretekov (3 - 4-krát v roku 2024) použila
výlučne na pokrytie nákladov spojených so štúdiom, nešlo o príjem schopný zabezpečiť jej obživu.
Odporkyňa opakovane uvádza, že je bez príjmu, no tieto tvrdenia sú účelové a nepravdivé. Vykonáva
kozmetické a masérske služby, za ktoré prijíma hotovostné platby, bez akejkoľvek evidencie. Nie jevedená ako podnikateľka, a teda si zámerne neplní daňové a odvodové povinnosti. Absolvovala viacero
platených kurzov, ktoré si financovala sama, nie cez úrad práce, čo preukazuje, že má k dispozícii
dostatočné prostriedky. Otec jej dokonca zakúpil prístroje na podnikanie, no namiesto legálneho postupu

sa rozhodla tieto služby poskytovať „načierno“, aby sa vyhla priznaniu príjmov. Matka chcela otca znovu
očierniť jej klamstvami a na polícii uviedla, že ju otec fyzicky napadol a týmto chcela dosiahnuť zákaz
stretávania sa otca s J.. Zabudla, že doma majú kamery, ktoré nahrávajú zvuk aj obraz a našťastie
mal otec dôkaz o jej klamstve- č. k. 71C/88/2024-12. Tvrdenia matky o údajnom týraní zo strany
otca sú nepravdivé a vyvrátené správou CDR, podľa ktorej sa maloletá J. pri rozhovoroch o otcovi

usmievala a nejavila známky traumy. Problémy so sebapoškodzovaním súvisia so zdravotným stavom
J. - pravdepodobne s mizofóniou, čo je citlivosť na niektoré zvuky. Túto reakciu mala na viacerých
ľudí, vrátane matky, kamarátok a ďalších, nie výlučne na otca. Matka však tieto prejavy neuznáva ako
zdravotný problém, nerieši ich odborne a namiesto toho ich manipulatívne zneužíva v súdnom konaní
- s cieľom očierniť otca. Matka opustila spoločnú domácnosť a o ňu sa nijako nezaujímala, rovnako
neprispieva na jej náklady (štúdium, ubytovanie, strava, učebné pomôcky). Od jej odchodu sa správa

konfliktným spôsobom: vulgárne gestá pred domom, pokus o násilné vniknutie do domu s úmyslom
zobrať ich osobné veci, výhražné telefonáty. Príjem otca je cca 9.000,- EUR, no hradí všetky spoločné
úvery,naktorýchsamatkanepodieľa.Žiadala,abyodvolanieodporkynebolozamietnutéakonedôvodné
a rozsudok zo dňa 25.4.2025, sp. zn. 76Pc/7/2025, bol odvolacím súdom potvrdený ako zákonný a
vecne správny.

9. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že navrhovateľka začala v roku
2021 chodiť na štátnu školu, a to Právnickú fakultu v Bratislave, kde neboli prijímačky a teda bola
prijatá na štúdium bez prijímačiek. Z tejto školy odišla, nakoľko ju nezvládala. Následne sa hlásila
na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde ju nevzali a otec jej teda prisľúbil, že jej zaplatí Lekársku
fakultu na SZÚ, ktorá stojí 10.000,- EUR. Matka s týmto jej rozhodnutím nesúhlasila, nakoľko vedela,

že ona na takéto drahé štúdium financie nemá. Navrhovateľka drží stranu svojmu otcovi, ktorý ju
financuje a matku úplne odstavila, nakoľko táto nemá finančné prostriedky, a teda dcéru už vôbec
jej matka nezaujíma. „Čo sa týka príjmov navrhovateľky z atletiky, tieto príjmy od SAZ v roku 2024
predstavovali nasledovné sumy: 581,- eur - 04/2024, 856,- eur - 05/2024, 767,- eur - 08/2024, 601,-
eur - 08/2024, 693,- eur - 09/2024“. O tomto bola odporkyňa informovaná, nakoľko mala prístup na

účet dcéry, následne, po odchode matky zo spoločnej domácnosti prístup dcéra matke zablokovala.
Okrem týchto finančných prostriedkov, ktoré dostávala navrhovateľka zo Slovenského atletického zväzu,
mala ešte bonusy za umiestnenia na pretekoch. Len z týchto finančných prostriedkov by mal príjem
navrhovateľky byť podľa odporkyne priemerne 291,50 EUR/mesačne. „Matka je od 31.1.2024 vedená
na úrade práce, kde absolvuje rôzne kurzy - masérsky a kozmetický, pričom si po skončení založí

živnosť a tiež požiada o dotáciu na začatie podnikania. Predtým musí vypracovať podnikateľský zámer,
ktorý bude predmetom posúdenia zo strany Úradu práce. Čo sa týka tvrdenia dcéry, že matka si zarobí
na kozmetike, toto nebolo žiadnym spôsobom preukázané, navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz
o tom, že odporkyňa vykonávala tieto služby ako podnikateľskú činnosť a mala z nej príjem. Čo sa
týka vykonávania kozmetických prác, matka si kozmetiku skúšala a učila sa na svojich známych a

kamarátkach, nemala sa kde inde tieto práce naučiť. Je pravdou, že manžel jej zakúpil lehátko, ale toto
bolo zakúpené ako používané cez bazoš. Rovnako tak nie je pravdou, že si matka kurzy platila sama,
tieto absolvovala ešte vtedy, keď žila v spoločnej domácnosti s manželom a za kurzy jej platil on, niektoré
platil úrad práce alebo jej poskytla financie dcéra G., ak manžel odmietol kurz uhradiť. Matka v súčasnej
dobe nepoberá žiadne dávky, na maloletú J. poberá len rodinné prídavky vo výške 60,- eur a od otca

výživné určené NO vo výške 100,- eur (výživné sa bude ďalej určovať v rozvodom konaní - príjem otca
je okolo 10.000,- eur). Matka nemá nárok na dávky v nezamestnanosti, nakoľko nepracovala, ale toto
hlavne požadoval jej manžel, ak si aj prácu našla, zosmiešňoval ju a ponižoval. Nechcel, aby pracovala,
aby sa náhodou nemohla osamostatniť, ale si ju chcel závislosťou na peniazoch udržať pri sebe. Okrem
toho je matka povinná platiť výživné na syna B. vo výške 60,- eur. Matka nemá možnosť zamestnať sa v

mieste bydliska, príp. v okolí, ponuky práce sú v 2 a 3-zmenných prevádzkach (ponuky práce uvedené
v odôvodnení rozsudku), čo si matka pri starostlivosti o 7-ročné dieťa nemôže dovoliť. S maloletou
navštevuje psychologickú ambulanciu.“ Otec bol obvinený a aj obžalovaný z týrania blízkej a zverenej
osoby, konanie nebolo ukončené, odporkyňa bola na manžela (otca navrhovateľky) odkázaná, ale až po
tom, ako začala najmenšia dcéra J. vykazovať známky sebapoškodzovania a strachu z otca, rozhodla

sa odísť, uvedomujúc si, že osamostatnenie bude náročné, ale ďalej už v strachu pred manželom žiť
nechcela a nechcela vystaviť stresu ani ich dcéru J.. Navrhovateľka sa stavia do polohy už „lekárky", keď
si bez akýchkoľvek znalostí dovolí diagnostikovať mal. J. a určiť jej diagnózu „mizofónia". Túto diagnózu
nestanovili mal. J. ani skúsené psychologičky, ktoré mal. J. navštevuje. Okrem toho je zo štúdií zrejmé,že mizofónia nevedie k sebapoškodzovaniu. Mal. J. v čase pred nástupom do ZŠ odporučili odklad,
s ktorým však jej otec nesúhlasil, maloletá teda nastúpila do 1. ročníka ZŠ, ktorý však zvládla len s
ťažkosťami, matka jej platí doučovanie, v škole sa vyjadrili, že nebola ešte dostatočne zrelá na nástup

do školy. Matka býva s maloletou dcérou J. v 3-izbovom byte, ktorý je v BSM, manžel zostal s dvomi
deťmi bývať v rodinnom dome, ktorý je tiež v BSM. Matka si platí za svoje bývanie v byte, rovnako
tak platí aj náklady spojené s bývaním a starostlivosťou o mal. J., ktorá nebola spochybnená, ako sa
snaží navrhovateľka súd presvedčiť. V čase jej odchodu zo spoločnej domácnosti si musela zariadiť byt,
tento bol prázdny. Odporkyňa si tajne počas manželstva niečo nasporila, nakoľko nechcela byť úplne

závislá od svojho manžela. Rovnako jej finančne vypomáhajú kamarátky a rodina. Najstaršia dcéra G.
jej občasne tiež pošle financie, ak matka žiadne nemá. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky o splátkach
úverov, tieto vzal manžel odporkyne na jej meno (s prinútením), nikdy nevedela, na čo ich jej manžel
použil, ale každopádne vie, že je zaregistrovaný vo viacerých kasínach a je gambler, odporkyňa nikdy z
úverov nevidela ani cent a nevie, ako jej manžel s nimi naložil. K príjmom otca navrhovateľky uviedla, že
otec je zamestnaný v Nemecku, kde poberá rodinné prídavky na deti. Za rok 2023 dostal z Nemecka RP

vo výške 913,- EUR/mesačne, t.j. 10.956,- EUR/ročne. Za rok 2024 dostal (10 mesiacov) 9.130,- EUR/
ročne. Jeho príjem, ktorý priznal v rozvodovom konaní je cca 9.500,- EUR - ide však o základný plat, ku
ktorému otec poberá ešte diéty a cestovné náhrady. Jeho príjem je tak okolo 12.000,- EUR/mesačne. Z
väčšej časti tak náklady na navrhovateľku vykryjú rodinné prídavky na ňu, ktoré jej otcovi platí Nemecko.
Príjem otca navrhovateľky spolu s rodinnými prídavkami dokážu vykryť náklady na súkromné štúdium

navrhovateľky - ak to nie je v ich silách, dcéra nech ide na štátnu školu, ktorá nestojí 10.000,- EUR/
ročne. Najstaršia dcéra G., nar. v roku XXXX - je už samostatná, otec ju v jej 17-tich rokoch vyhodil
z domu a ona sa musela odsťahovať. V súčasnej dobe už pracuje a matke pomáha, pokiaľ nezačne
pracovať/podnikať a dokáže sa sama postarať o seba aj mal. sestru J.. Syn B., nar. v roku XXXX - je tiež
už plnoletý. Študuje na súkromnom gymnáziu FUTURUM v Trenčíne, matke je neodkladným opatrením

uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 60,- EUR/mesačne. Matka je v kontakte so školou,
kde zistila, že syn nemal zaplatené výlety, v škole sa veľmi zhoršil, otec sa o neho nestará, výrazne sa
zhoršil jeho prospech aj správanie. Syn odmietol komunikovať s psychologičkou, ktorá mu bola v škole
ponúknutá a odporúčaná. S matkou sa odmieta kontaktovať, zablokoval si ju, a teda nie je pravdou, že
matka bráni v styku mal. J. s jej súrodencami, ale takto sa rozhodli práve starší súrodenci - navrhovateľka

a B.. Ak by mali záujem o sestru, matku by kontaktovali a mali by záujem sa s mal. sestrou stretnúť.
Otázne je, či toto ich konanie je zo zištných dôvodov (vedia, že otec má peniaze a matka nie), alebo sa
otca boja. Najstaršia dcéra G. sa s mal. J. stretáva. Mal. J. je neodkladným opatrením zverená matke,
otec má určené len minimálne výživné vo výške 100,- EUR (z príjmu takmer 10.000,- EUR), matka s
ňou navštevuje psychológa, nakoľko mal. J. sa začala ešte v spoločnej domácnosti sebapoškodzovať,

otca sa bojí a to bol aj hlavný dôvod odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti.
10. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne uviedla, že v roku 2021 nemohla
navštevovať Právnickú fakultu v Bratislave, nakoľko základnou podmienkou štúdia na vysokej škole
je mať maturitnú skúšku, ktorú absolvovala v roku 2023. Navštevovala, teda Právnickú fakultu v roku
2023 jeden mesiac a pol, kedy zistila, že naozaj chce študovať Všeobecné lekárstvo, pretože ju právo

nenapĺňalo, nie žeby učivo nezvládala, očividne je to znovu ďalší pokus o potupenie jej osoby. Toto
štúdium bolo externé a spoplatnené 1.500,- EUR ročne. Následne sa teda hlásila na SZÚ a chcela
študovať v anglickej výučbe, nakoľko veľmi dobre ovláda anglický jazyk a vždy z jazykov chodila na
strednej škole na súťaže a taktiež to otvorí veľa možností do sveta. Toto štúdium je spoplatnené, pretože
savyučujevanglickomjazykuaabsolvovalaprijímacieskúšky.NaSlovenskuneexistujesúkromnáškola

Všeobecného lekárstva. Matka si teda nie je vedomá toho, kde, kedy študovala a kde sa hlásila na
školu, čo preukazuje jej nezáujem ako rodiča. Matka si je vedomá, že mala zmluvu o zväzovej príprave
mládeže, ale znovu chce zavádzať, že mala nejaký príjem z atletiky. Táto zmluva je teda na refundáciu
nákladov spojených s prípravou na jej šport. Tieto peniaze nemôže použiť na iné účely, ako je jej šport.
Z tohoto dôvodu do jej mesačných nákladov neuvádzala náklady spojené so športom. Z týchto peňazí si

kupuje tenisky, tretry, bežecké oblečenie, doplnky výživy... Financie, ktoré matka vypísala, neboli príjmy,
ale refundácie za športové pomôcky (v prílohe zmluvu za rok 2024). Taktiež jej nikdy nedala prístup do
svojho bankového účtu a nič nezablokovala. Z toho jej vyplýva, že sa do jej účtu dostala neoprávnene
a narušila jej súkromie. „Žmolenie bradaviek a chytania si rozkroku nie je sebapoškodzovanie, hlavne nie
vtedy, keď to robí vtedy, keď počuje zvuky, ako je mľaskanie. Sebapoškodzovanie je vedomý jav. Matka

nepriložila žiadnu správu od psychologičky a psychologička nemôže pracovať s niečím, s čím si nie je
vedomá. Matka, teda očividne nepriznala psychologičke, že J. si žmolí bradavky a chytá sa za rozkrok
vtedy, keď počuje mľaskanie alebo srkanie od HOCIAKEJ osoby vrátane matky. Matka znovu zavádza.
V škole sa vyjadrili, že J. nechodí na čas do školy, neplní si školské povinnosti-chodí nepripravená doškoly. Nemá spravené domáce úlohy. J. nechali v škole na konci roka aj na pol roka prepadnúť. Z toho
vyplýva, že matka sa jej nedostatočne venuje. Úvery otec minul na dom a otec ma presne doklady o tom
kam všade išli peniaze. Matku to nikdy nezaujímalo, pretože si žila komfortný život, kde nikdy k ničomu

neprispievala.“ Matka je taktiež zaregristrovaná v kasínach. Otec chodil 3x do roka do kasína, čo sa
nepovažuje za gamblera. Matka dokonca chodila s ním. Otec nie je zamestnaný v Nemecku. Prídavky na
detizNemeckabolimesačnezasielanénaúčetmatkyvčase,keďmalotecpracovnúzmluvuvNemecku.
Neskôr otec kvôli pandémii koronavírusu prišiel o prácu v Nemecku, no keďže bol stále evidovaný s
nemeckou adresou, domnieval sa, že má naďalej nárok na poberanie detských prídavkov. Po približne 6

- 7 mesiacoch mu prišiel list z úradu práce a sociálnych vecí, v ktorom ho žiadali o vrátenie väčšej sumy,
keďže už na tieto dávky nemal nárok, pretože nepracoval v Nemecku. Otec túto sumu následne uhradil.
(V prílohe sa nachádza potvrdenie o úhrade, žiadosť o vrátenie peňazí a prevod z otcovho účtu na účet
matky, aby mohli byť peniaze vrátené z rovnakého účtu, na ktorý pôvodne chodili prídavky.) Neskôr si
matka sama podala žiadosť o prídavky na deti na Slovensku a tieto dávky prijímala na tajné bankové
účty bez toho, aby o tom informovala otca. Z týchto peňazí nikdy neminula ani cent na nich ako deti a

celú vec pred otcom zatajila. „Otec chodí maximálne 3x za rok na služobné cesty na 4 dní a diéty sú
50€ na deň. Momentálne je plat kvôli kurzu ešte nižší ako 9500€ teraz je približne 8300€. Otec sestru G.
nevyhodil z domu v 17. Po jej Maturitnej skúške, keď mala 19. jej ešte podával prihlášky na jej žiadosť
do Nemecka na vysoké školy a platil všetky poplatky spojené s nimi. Na školy ju priali, podmienkou
bolo mať Cl z nemeckého jazyka a musela ísť na skúšku v Bratislave, aby dostala certifikát nemeckého

jazyka úroveň Cl. To bolo v 12.11.2020 a uhradil jej tento certifikát v hodnote 175€. (V prílohe doklad).
G. sa nakoniec však rozhodla ísť pracovať do Bratislavy, kam sa musela aj presťahovať. Odsťahovala
sa v Apríli 2021.“ Matka sa s nimi, ako s deťmi od malička rozprávala vulgárne. Matka vnikla do domu
rozbitím okna, keď si chcela ísť pre osobné veci, v roku 2024 si bola s policajtmi pre všetky zvyšné veci
a do domu vnikla vlámaním sa, preskočením plota a rozbitím okna, čo je porušenie domovej slobody. Na

kamerových záznamoch bolo vidno, že brala iba otcove osobné veci a doklady. Taktiež im neoznámila
vopred, že by do domu chcela ísť. Zistila, že otec je odcestovaný, brat a navrhovateľka v škole, a tak
využila možnosť. B. prospech v škole sa dokonca zlepšil, do školy a na výlety nechcel chodiť, pretože
ho spolužiaci šikanovali, kvôli matkiným nevhodným videám na sociálnych sieťach. Je pravdou, že im
matka bráni v styku s mal. J., keď dokonca aj boli na byte a zvonili s bratom a chceli J. zagratulovať

k narodeninám, tak na nich pozerala cez kukátko a nepustila ich dovnútra a ignorovala ich. Matka si ju
zablokovala vždy, keď odišla z domácnosti, celý život jej psychicky robila zle. Čiže nie je pravdou, že
je na otcovej strane kvôli zištným dôvodom. Otec sa o ňu od malička staral, učil sa s ňou a viedol ju
na správne chodníčky, čo sa o matke nedá povedať. Matka ju od malička bila a nadávala jej vulgárne,
nenechala ju učiť sa, pretože jej to vadilo a vždy jej kázala, že má ísť do práce a neísť študovať. Vždy

sa ju snažila manipulovať, aký je otec zlý. Teraz to robí taktiež mal. J., ktorej to psychicky robí zle.
„Matka má kozmetický kurz spravený už vyše 25 rokov, na pojednávaní spomínala, že si robí masérsky
kurz, po ktorom keď skončí si založí živnosť. Kurz už mala mať skončený a teraz uvádza, že si ide
ďalšie kurzy robiť. Nechce si oficiálne otvoriť salón, aby nemusela priznať koľko zarobí. Cenník online s
vysokými cenami a rôznymi službami je dostatočný dôkaz o tom, že kozmetické služby poskytuje širokej

verejnosti. Matka mi neuhradila výživné za mesiac apríl v plnej výške (uhradila iba 40 €) a výživné za
mesiac máj vôbec neuhradila. Za mesiac jún mi zaplatila 150 € a za mesiac júl len 20 €. Do poznámky
pre príjemcu v bankovom prevode uviedla: „Čiastočná platba podľa možností! (Kritická situácia)." Týmto
sama potvrdzuje, že nedodržiava rozhodnutie súdu o výživnom a neplní si svoje zákonné povinnosti.
Zároveň si kúpila auto, ktoré však účelovo napísala na meno inej osoby.“

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou
– povinnou z výživy (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie,
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie povinnej z výživy (ďalej aj len „matky“, príp. „odporkyne“) nie je dôvodné, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať jej za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v
odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §

383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakujealebodoplní.Vtomtoprípadeodvolacísúdalekonštatuje,žesúdprvejinštancievykonalvšetky
relevantnédôkazynavrhnutéúčastníkmi,tietodôkazyvyhodnotilazhodnoteniadôkazovustálilskutkový
stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej
inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím

dôvodom matky, v ostatnom opätovne poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolateľka podľa obsahu odvolania namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
16. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).
17. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade

nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd
rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

18. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku

hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k tomuto záveru, odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho-
ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá
tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd
v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na

okolnosti každého prípadu, preto len, ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo
by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti
nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavkyatvorídostatočnýpodkladpreuskutočnenieprieskumuvodvolacomkonaní,pričomodvolací
súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej

inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
20. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by
znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami,

ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo
veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
21. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne

zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu (§ 35 a § 36 CMP)
vyvodil správne skutkové a právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil (ne)dôvodnosť návrhu na
určenie vyživovacej povinnosti odvolateľky, v dôsledku čoho správne návrhu navrhovateľky vyhovel §
77 ods. 1 Zákona o rodine. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo, podrobne odôvodnil,
v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby

sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne, tak ako uviedol odvolací
súd už vyššie, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej
inštancie.
22. Predovšetkým vo vzťahu k obsiahlym, vzťahujúcim sa k vyššie uvedeným, odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že prakticky celá ich ťažisková časť bola produkovaná odvolateľkou už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a bola tak predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý

sa s nimi dostatočným a podrobným spôsobom vysporiadal.
23. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov CMP, v spojitosti s § 35 a § 36 CMP, súd je povinný
zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely
zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli
(tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom

materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre
meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu
účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže
vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania,
teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z

uznesenia Ústavného súdu SR z 24. apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS 78/03, všeobecný súd je povinný a
oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie,
ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od
vôle účastníkov konania. I keď má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci, toto nie je možné dosiahnuť
bez súčinnosti účastníkov konania, a preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných

procesných povinností (povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť).
Zistený skutkový stav v intenciách § 35 CMP už naďalej nie je potrebné overovať vykonaním ďalších
dôkazov. Toto by bolo aj v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by súd ďalej zisťoval
to, čo bolo preukázané predloženými dôkazmi. Pokiaľ účastník v takomto type konania namieta, žeskutočný stav bol iný, je povinný aspoň relevantne skutkový stav predloženými dôkazmi spochybniť,
pričom toto nemôže ponechať na povinnosť súdu podľa § 35 CMP.
24. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza:

25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1
Zákona o rodine).
26. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.

Vyživovacia povinnosť má, ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.
27. Vo vzťahu k odvolateľkou tvrdeným príjmom navrhovateľky odvolací súd uvádza, že tieto príjmy

síce uvádzala odvolateľka vo svojom vyjadrení na č.l. 99 spisu, avšak tieto nesignalizujú, že by tvorili
iné, než príležitostné príjmy navrhovateľky, a teda nepredstavujú okolnosti a skutočnosti spôsobilé
mať za následok vplyv na výšku primeraného výživného pre navrhovateľku ako osobu oprávnenú na
výživné od matky dieťaťa a ani na status navrhovateľky ustálený okresným súdom, teda osoby síce
plnoletej, ale neschopnej sa samostatne živiť a ani neprivodili schopnosť navrhovateľky sa samostatne

živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k svojim deťom v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine
trvá do času, kým nie sú schopné sa samé živiť, keď matka netvrdila, a teda ani nepreukázala, že
navrhovateľka je schopná zo svojich príležitostných príjmov sa samostatne plne živiť, teda plnohodnotne
zabezpečovať krytie všetkých svojich životných nákladov na výživu, ktoré zahŕňajú okrem nákladov na
stravu aj náklady na všetky súčasti spoločenského, kultúrneho, sociálneho, školského, mimoškolského

a ekonomického života. Výška vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samé
živiť, je v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi rodičov, a nie majetkovými pomermi dieťaťa, čo odvolací súd uvádza pre prípad, že by chcela
posudzovať príležitostné príjmy navrhovateľky odvolateľka. Výška príležitostných príjmov navrhovateľky
teda nemôže byť na jej ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti odvolateľky vo vzťahu k nej, a

tým odvolací súd dáva odvolateľke špecifickú odpoveď na jej odvolaciu argumentáciu, že príležitostné
príjmy a s tým súvisiace majetkové pomery navrhovateľky nie sú okolnosťou spôsobilou ovplyvniť výšku
vyživovacej povinnosti odvolateľky k nej, pokiaľ nie je schopná sa z nich v plnej miere samostatne živiť.
Odvolací súd dospel k záveru, že by neobstál právny záver, že študentka denného štúdia pripravujúca
sa sústavne na budúce povolanie je vzhľadom na svoje príležitostné príjmy schopná samostatne sa živiť

a nepriznať jej výživné v zákonnej výške determinovanej možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi rodičov a nútiť ju tak sústavne pracovať popri dennom štúdiu za účelom zabezpečenia si
primeraného výživného.
28. V prejednávanej veci sa oprávnená domáhala určenia vyživovacej povinnosti od povinnej matky od
podania návrhu, keďže matka dobrovoľne na jej výživu neprispieva. Odvolací súd uvádza, že určenie

výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od
prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o
výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované
za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo
226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujútotiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do

úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).
29. Matka v odvolaní namietala, že okresný súd vychádzal z potencionality príjmov, pričom nezobral
do úvahy, že sa stará o maloleté dieťa J.. V rovine týchto odvolacích námietok odvolací súd považuje
za podstatné uviesť, že okresný súd správne vychádzal pre posúdenie schopností a možností
rodiča z postulátu, že v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné

zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti,
dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných
skúseností, a pod. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného
rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného
rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliadať k jeho zjavne
nevyužitým schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať, a nie

príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
(práve takáto situácia v súdenej veci nastala). V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný
plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si
organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu

povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa
30.04.2019). Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného.
Nový zákon tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov
odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov
týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery,

ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok
mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť
povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Následkom princípu potencionality
(ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného

vychádza z potenciálneho príjmu. Ak okresný súd v prvoinštančnom konaní uviedol, že za takto
stanoveného možného potencionálneho príjmu je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné
na navrhovateľku v sume 150,- EUR, tak odvolací súd mal za to, že tento záver okresného súdu
bol vecne správny. Ak okresný súd podľa tvrdení matky nezohľadnil to, že sa stará o maloletú J., že
ponuky zamestnaní, ktoré našiel okresný súd, sa viažu na viaczmenné prevádzky, tak podľa zistení

odvolacieho súdu, takýto záver nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom sa odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôrazom na ods. 9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že okresný súd vykonal lustráciu voľných pracovných miest vhodných pre matku navrhovateľky
(ods. 9. napadnutého rozsudku), z ktorých rozhodne nie je možné prijať záver, že ani jedno z voľných
miest by matke neumožňovalo starostlivosť o maloletú J..

30. Pripomína odvolací súd, že výživné rodiča má pokrývať všetky výdavky dieťaťa, pokiaľ ide o
jeho školský, mimoškolský, kultúrny, športový a i iný sociálno-spoločenský, ako aj ekonomický život
a priznaná výška výživného nie je vzhľadom na takto vymedzený pojem nevyhnutných nákladov
dospelého študujúceho dieťaťa sústavne sa pripravujúceho na svoje budúce povolanie neprimeraná a
zodpovedá tiež aj preukázaným možnostiam a schopnostiam matky. Mesačné náklady na oblečenie

dospelého študujúceho človeka so záujmom uplatniť sa vo všetkých sférach tomu prináležiaceho
spoločenského života sa pritom odvolaciemu súdu javia ako vyčíslené primerane.
31. Odvolací súd pripomína, že deti nie sú zodpovedné za to, že sa narodili svojim rodičom a že sú
na nich odkázané výživou. Je preto v zmysle Zákona o rodine a v zmysle etických pravidiel súčasnej
spoločnosti povinnosťou rodiča poskytovať dieťaťu výživné v súlade so zákonom, a teda primeraným

a zákonným výživným prispievať k jeho životnému právu pripraviť sa plnohodnotne na svoje budúce
povolanie a taktiež sa plnohodnotne rozvíjať a pripraviť sa na všetky súčasti života dospelej osobnosti,
a to vynakladaním takého úsilia od rodiča, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať. Odvolateľka
podľa odvolacieho súdu v konaní nepreukázala, že by výživné v priznanej výške bolo vo vzťahu k nej
nespravodlivé, keď ochrana ohrozeného a porušeného práva navrhovateľky na primerané výživné musí

byť spravodlivá a účinná. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že tak rozhodnutie okresného súdu, ak
i rozhodnutie krajského súdu, takúto spravodlivú ochranu ohrozených a porušených práv zabezpečuje
obom účastníkom konania.32. V odvolaní odporkyňa uviedla, že tvrdenia dcéry, že matka si zarobí na kozmetike, neboli žiadnym
spôsobom preukázané, preto podľa odvolateľky okresný súd vychádzal z nesprávne posúdeného
skutkového stavu, tvrdeniam navrhovateľky bezhranične uveril, pričom zo strany navrhovateľky neboli

predložené žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia potvrdzovali. Čo sa týka vykonávania kozmetických prác,
matka uviedla, že si kozmetiku skúšala na svojich známych a kamarátkach, ktoré si platili výlučné za
materiál, takže na uvedenej činnosti žiadnym spôsobom neprofitovala ani neprofituje. V súvislosti s touto
argumentáciou matky odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, osobitne
dôkazy na č.l. 36 až 46 spisu, ktorými riadne vykonal dokazovanie okresný súd, nie je možné prijať záver

uvádzaný matkou v odvolaní, že ceny uvádzané sú výlučne za materiál a že si odporkyňa len kozmetiku
skúšala na svojich známych a kamarátkach.
33. Pokiaľ išlo o výšku a zloženie jednotlivých súdom prvej inštancie uznaných mesačných pravidelných
a nepravidelných výdavkov na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, tak tieto osobitne v odvolaní
namietané neboli, avšak podľa odvolacieho súdu je namieste uviesť, že tieto prakticky v celej ťažiskovej
časti už boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a jeho závery, s ktorými sa odvolací súd

plne identifikuje, sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec nich odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že ťažisková časť uznaných nákladov má pôvod v bežných životných
nákladoch ako je strava, bývanie, hygiena...
34. Povinnosťou súdu je vždy rozhodnúť spravodlivo, berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa rozhodnutie
týka. V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007, sa uvádza: „ Soud musí

nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo
musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky
a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou
normou“, čím sa odvolací súd (tiež súd prvej inštancie) dôsledne spravoval.
35. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení

poukazoval primerane a podporne z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto
postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne

konformný výklad ustanovenia“.
36. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

38. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa odvolacieho súdu
nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany
záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,
že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásadyaj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľka

ani nespochybnila a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neuvádzala.
41. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
42. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.