Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-3T/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010602
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Halvoňová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1320010602.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného H. T.

pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 03. 2025 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. T., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, Q. G. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného , že

1.) Po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožneným páchateľom, dňa 28.12.2017 v
čase od 02.50 hod. do 02.53 hod. v meste Bratislava na Y. ulici č. XX, sa prvotne neúspešne pokúsili
vylomiť vchodové dvere do bytového domu uvedenej adresy, kedy následne v čase o 02.54 hod.
prešli otvoreným garážovým vjazdom k dverám elektronickej centrály nachádzajúcej sa vedľa vstupu
do garáží označeného bytového domu, ktoré dvere vylomili a následne vstúpili do priestorov garáže,
kde nezisteným dvojčeľusťovým nástrojom vylomili cylindrickú vložku na dverách pivnice č. X a vnikli

do priestorov danej pivnice, z ktorej odcudzili: 2 ks pánske zimné bundy, 12 ks dámske zimné bundy,
1 ks kufrík s rôznorodým pracovným náradím, ktoré všetky veci v čase o 03.28 hod. odniesli na dosiaľ
nezistené miesto, čím spôsobili poškodenej U. H., nar. XXXX, škodu krádežou v súhrnnej výške 3.000,-
Eur a škodu poškodením zámku dverí vo výške 99,- Eur,

2.) Obv. H. T. spolu s doposiaľ presne nezisteným páchateľom v čase od 01.21 hod. do 02.53 hod. dňa
10.01.2018 v Bratislave v bytovom dome na F. ulici č. X neznámym predmetom a neznámym spôsobom
poškodilivchodovédvere,dveredopivniceč.XXXadveredopivniceč.XXX,vktorejsanachádzalošesť

kobiek,týmžeichvylomilianáslednezpivniceč.XXXodcudzilibicykelzn.Specialized,modelCroostrail
DISC, v. č. O. XXXXXXXXXJ, čiernej farby, rok výroby 2015 v hodnote 270.- Eur a z pivnice č. XXX lks
fľaša becherovka 0,7L, lks fľaša Hruškovica 0.7L, lks fľaša Borovička O.SL, 6ks plechoviek piva Budvar
spolu v hodnote 44,77,-Eur, 1 ks priamu brúsku neznámej značky s ohybným hriadeľom a nástrojmi
v kufríku v hodnote 50,- Eur, 1 ks elektrická gitara Hoyer Les Paul 5060 Gustom s čiernym kufrom v
hodnote 750,- Eur, 1 ks elektrická gitara Bambus Guitar (Maya) v hodnote 650,- Eur, čím poškodenému
spoločenstvu vlastníkov bytového domu na F. ulici č. X v Bratislave v zastúpení správcovskou spol.

Doma, s. r. o„ sídlom Trnavská ulica č. 5, Bratislava spôsobili škodu poškodením vo výške 1.280,- Eur
a poškodenému Y.. S. T. škodu krádežou vo výške 1.494,77,- Eur a pošk. M. U. škodu krádežou vo
výške 270,- Eur.

t e d a
v bode 1.) rozsudku
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a spôsobil

malú škodu,v bode 2.) rozsudku
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a pôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal

v bode 1.) 2.) rozsudku
- pokračovací prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) § 20 Trestného

zákona a v bode 2.) rozsudku v súbehu s prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného nahradiť poškodenému M. U., nar.
XX.XX.XXXX škodu vo výške 270,- Eur a poškodenej U. H., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 3.099,-
Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na obžalovaného H. T. obžalobu pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a iné spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vyššie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. T., poškodených M.Š.

U., S. T., K.. Q. O., svedkov Y. T., znalcov Doc. RNDr. C. F., Y.. I. T., oboznámením listinných dôkazov,
odpisu z registra trestov, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav
zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.

ObžalovanýH.T.nahlavnompojednávaníurobilvyhlásenie,žesacítibyťnevinnýmaspáchanieskutkov

v bode 1. - 2. rozsudku v plnom rozsahu poprel. Na svoju obhajobu nič neuviedol.

K bodu 1.) rozsudku

Poškodená-K..Q.O.-správcovskáspol.DOMA uviedla,žeokrádežisadozvedelaodichzamestnanca

F. F., ktorý ju o krádeži informoval. Boli vypáčené pivničné priestory, poškodené vchodové dvere.
Spôsobená škodu bola uhradená cestou poisťovne.

Poškodený Y. T. uviedol, že o krádeži sa dozvedel od policajta ráno, keď išiel ráno odviesť deti do školy.
Krádežou mu nevznikla žiadna škoda.

Poškodený M. U. uviedol, že z jeho pivnice mu bol odcudzený bicykel zn. Specialized, Crosstrail DISC,
zakúpený dňa 15.07.2015 za sumu 479,- Eur.

Znalec H.. C.. C. F. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku

vychádzal zo 4 kamerových záznamov, ktoré boli veľmi dobrej kvality a boli vhodné na identifikáciu osôb
z bytového domu na Y. ulici č. XX, Bratislava zo dňa 28.12.2017 a ako porovnávací materiál mal fotky
poskytnuté vyšetrovateľom ktoré sa nachádzajú na str. 11,12 znaleckého posudku.
Na strane 7 znaleckého posudku sa zaoberal morfologickou, antropologickou analýzou tváre a postavy
muža 1, tmavej bunde s nápisom Yakuza, s kamerového systému v čase medzi 02.50,13 až 03,28,43

hodine, a následným porovnaním s morfologickými znakmi a proporciami tváre a postavy obžalovanéhoH. T.. Bola nájdená zhodla v parametroch medzi mužom jedna a osobou H. T.. Na základe uvedeného
môže konštatovať, že na kamerovom zázname je s vysokou pravdepodobnosťou zachytený práve H.
T. ako muž 1.

Čo sa týka morfológie tváre, bolo možné porovnávať oblasť nosa, čiastočne oblasť úst.
Čo sa týka metrických parametroch, pri tvári bola rovnaká oblasť čiže výškové proporcie nosa a prednej
časti tváre, čo sa týka porovnania postavy, tam bola väčšina proporcie hornej a dolnej končatiny a trupu
ku končatinám. Pri všetkých parametroch našiel zhodu.
Pokiaľ ide o termín s vysokou pravdepodobnosťou znalec uviedol, že pri vysokej pravdepodobnosti sa

môžeme baviť o tom , že je tam 80-90% zhoda.

Z listinných dôkazov súd poukazuje najme na zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou,
odborné vyjadrenia na základe ktorého bola určená hodnota odcudzeného bicykla zn. Specialized na
sumu 270,- Eur, elektrická gitara zn. Hoyer Les Paul na sumu 1000,- Eur, brúska na sumu 50,- Eur a
odcudzených alkoholických nápojov na sumu 44,77 Eur.

K bodu 2.) rozsudku
Poškodená U. H. vypovedala, že dňa 28.12.2017 zistila, že jej neznámy páchateľ vylomil dvere na
pivničnej kobke, v ktorej mala z dôvodov zazimovania uložené viaceré veci a šatstvo, odcudzením vecí
jej vznikla škoda vo výške cca 3000,- Eur a poškodením dverí vo výške 99,- Eur.

Výška škody spôsobená odcudzením vecí bola určená na základe odborného vyjadrenia na sumu 3000,-
Eur.

Z listinných dôkazov ako významné súd vyhodnotil predovšetkým zápisnicu o ohliadke miesta činu s

fotodokumentáciou, doklady poškodeného k odcudzenému bicyklu a fotografie, faktúry.

Znalec Doc. RNDr. C. F. k záverom znaleckého posudku z odboru kriminalistika, kriminalistická
antropológia okrem iného uviedol, že predložené kamerové záznamy boli veľmi dobrej kvality a boli
vhodné na individuálnu identifikáciu osôb na nich zachytených. Porovnávací materiál (fotografie H. T.)

bol štandardná 3-dielna fotografia tváre a fotografia postavy. Morfologickou a antropometrickou analýzou
tváre a postavy muža zachyteného na analyzovanom videozázname z kamerového systému bytového
domu na F. ul. č. X v Bratislave zo dňa 10.01.2018 v čase medzi 01.21.02 až 02.53-34 hod a následným
porovnávaním s morfologickými znakmi a proporciami tváre a postavy H. T., nar. XX.XX.XXXX bola
nájdená zhoda vo všetkých sledovateľných parametroch.

Porovnával morfologické znaky najmä strednej tretiny tváre, ktorá nebola maskovaná a sú uvedené v
tabuľke 1 znaleckého posudku. S vysokou pravdepodobnosťou - t.j. na 80-90% sa dá hovoriť, že sa
jedná o obžalovaného.

Následne obžalovaný predložil znalecký posudok u odboru krimilnalistická antropológia vypracovaného

znalkyňou T..

Znalkyňa Y.. I. T. uviedla, že sa pridržiava sa záverov znaleckého posudku č. X/XX, v ktorom
boli vyhodnotené predložené súbory - kamerové záznamy, označené v časti 2, ako spôsobilé na
skúmanie antropologickou metódou, pričom bolo zistené, že detail hlavy a tváre zaznamenanej

osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúce. Ďalej porovnaním porovnávacieho materiálu boli
vyhodnotené znaky uvedené v časti záver Znaleckého posudku pričom bolo zistené že vyhodnotené
znaky vyhodnocujú typovú zhodu. Z uvedeného vyplýva, že osobu H. T. nie je možné vylúčiť. Ďalej
bolo uvedené v záveroch znaleckého posudku že váha vyhodnotených znakov môže posúvať výsledky
porovnania k pravdepodobnostnému záveru.

Znalec H.. C.. F. k tomu uviedol, že on v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.03.2019
vyhodnocoval okrem morfologických znakov tváre aj pomerné miery tváre a postavy. Na základe
uvedeného skonštatoval, že na kamerovom zázname je s vysokou pravdepodobnosťou zachytený H.
T., ako muž oblečený v tmavej bunde s nápisom Jakuzza.

Znalkyňa Y.. T. uviedla, že ona neporovnávala pomerné miery tváre a postavy pretože takého
porovnávanie nepoužíva, pretože si myslí, že z kamerových záznamov kt. nie sú dostatočne kvalitné, nie
je možné na tvári a hlave nájsť body na porovnávanie. S pomernou metódou sa nestretla, ona tieto bodynepoužíva, pretože pri oblečení tieto body sa ťažko nájdu resp., keď sa aj nájdu a vyhodnotia sa indexy
alebo pomery tých mier, tak je tam určitý rozptyl plus mínus niekoľko jednotiek, a tým pádom nevie že
aké široké spektrum môže do toho spadnúť. Miery sa nedajú odčítať jednoznačne zo záznamov, ak ich

aj odčíta potom závery musia byť aj zohľadnené vzhľadom na zníženú kvalitu záznamu.

Znalec H.. C.. F. uviedol, že fotografie z kamerového záznamu boli kvalitné, fotografie boli dosť ostré a
niektoré body alebo antropometrické body sú dobre identifikovateľné.
Čo sa týka rozptylu alebo chyby pri určení pomerných mier on osobne pracuje s chybou plus mínus 3

jednotky ako je to uvedené na strane 2 znaleckého posudku. Tomu potom zodpovedá záver znaleckého
posudku v ktorom sa vyjadril, že tie dve osoby sú s vysokou pravdepodobnosťou totožné.

Znalkyňa Y.. T. sa ďalej vyjadrila k znaleckému posudku č. XX/XX, v ktorom uviedla, že detail hlavy
a tváre relevantnej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci. V porovnaní osoby na
porovnávacom materiály boli vyhodnotené znaky pričom bolo zistené, že všetky tieto znaky vykazujú

typovú zhodu, to znamená, že osobu H. T. nie je možné vylúčiť, napr. vysoké čelo, tlačené kútiky úst,
všetky znaky vykazujú typovú zhodu, chýbajúce znaky bránia tomu aby označila, že osoba je s vysokou
pravdepodobnosťou alebo pravdepodobne obžalovaný. Bránia tomu počet znakov, a v tej váhe znakov
spomenula znak hodnoty jednoznačnej a to tetovanie na chrbtovej strane ľavej ruky, tento znak sa ale
jednoznačne vyhodnotiť nedal na fotografiách porovnávacieho materiálu, na ruke je šmuha, avšak nie

je možné ju vyhodnotiť. Pri vysokej pravdepodobnosti je potrebných aj 20 znakov ale môže byť aj menej
znakov, ale je tam znak ktorý je tam jedinečný, napr. tetovanie alebo znamienka na tvári. Znaky všetkých
ktoré sa dali vyhodnotiť vykazovali zhodu.
Počet znakov je nízky na to aby znalkyňa mohla urobiť záver, že je to pravdepodobne porovnávaná
osoba. Tých znakov ktoré vykazovali zhodu bolo 10.

Znalec F. k tomu uviedol, že je veľmi ťažké určiť koľko znakov je potrebné mať, môžu byť znaky ktoré
sú typovo zhodné, potom sa dá robiť kombinácia znakov, ktoré môže byť jednoznačné alebo nie je
jednoznačné, pričom zo záverov ním vypracovaného znaleckého posudku bolo zistených 20 znakov,
ktoré vykazovali zhodu.

Vzhľadom k rozporným záverom obidvoch znaleckých posudkov súd chcel do konania pribrať znaleckú
organizáciu,čovšakvzhľadomksťažnostiobhajobyprotiuzneseniuopribratíznaleckéhoústavuKrajský
súdzrušilstým,žeúlohousúduprvéhostupňabudepožiadaťH..Dr.C.F.ovysvetleniepoužitejmetodiky
a dôvodov voľby daných metód odborného skúmania. V prípade reakcie obhajoby sa vysporiadať so

znaleckým posudkom predloženým obhajobou obdobným spôsobom.

Znalec C. F. k vyššie naznačeným otázkam uviedol, že v znaleckých posudkoch ktoré vypracoval je
použitá aj morfologická metóda, čiže somatoskopická, pri tejto metóde sa hodnotia znaky tváre, ktoré
sú vopred definované. Je to jedna z najstarších metód ktorú používa aj kriminalistický ústav KZ je

metóda podľa Fettera z r. 1663, ktorý vypracoval morfologický atlas, v ktorom sú jednotlivé znaky
nafotené. Z novších publikácií je to morfologický atlas slúžiaci pre potreby nemeckej polície, a výskumy
morfologických znakov ktoré vykonávali na katedre antropológie v r. 2010-2015, kde bolo hodnotených
niekoľko 100viek jedincov a boli hodnotené morfologické znaky.
Somatoskopická metóda sa štandardne využíva pri porovnávaní 2 fotografií príp. pri opise jedinca alebo

pri iných podobných úkonoch.
Druhou metódou ktorú použil bola antropometrická metóda, ktorá vychádza z rozmerov tváre a tela
osoby pri tejto metóde sú presne stanovené body ktorých vyobrazenie ponúka v každom znaleckom
posudkuvobrazovejprílohe.DefiníciebodovpochádzajúodMartinazr.1912,1953,príp.odKnussmana
z r. 1989, tieto metódy sú štandardizované a v učebniciach kriminalistiky, forenznej antropológie sú

používané štandardne.
Pokiaľ ide o metódy ktoré používa KEU PZ Bratislava v biologických disciplínach, pokiaľ sú viditeľné
individuálne znaky, tetovanie, znamienka, jazvy a pod. je identifikácia takmer 100%, pokiaľ je zhoda v
morfologických znakoch tváre a je možné hodnotiť dostatočné množstvo variabilných morfologických
znakov a metrická metóda vykazuje zhodu vtedy hovoríme o veľmi vysokej pravdepodobnosti.

Pokiaľ je znakov uvedených vyššie menej, záver je s vysokou pravdepodobnosťou.
Hodnoty menej a viac sú subjektívne a opierajú sa hlavne o výskyt relatívne málo často vyskytujúcich
sa variant znakov.
Pokiaľ sa nájdu nezhody v morfologických znakoch, príp. metrických znakoch tak osoba sa vylučuje.Na otázku obhajkyne, že ak vyhodnocoval z fotografií ktoré sú prílohou znaleckého posudku, že index
ktorý porovnáva dĺžku trupu s dĺžkou dolnej končatiny je 97,448, či je možné aby k takémuto údaju došli
aj z reálneho merania t.j. že pokiaľ by reálne meral obžalovaného či nevznikne odchýlka s meraním ktoré

robil znalec na základe fotografií, pretože podľa názoru obhajoby dospeli k záveru, že pôjde o rozdiel
21 cm, čiže 22 jednotiek. Podľa názoru obhajoby na fotografii má obžalovaný neprimerane krátke dolné
končatiny. Znalec uviedol, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého posudku tak ako to uviedol.

Každý antropometrický bod má svoju jasnú definíciu, rozdiely ktoré môžu byť spôsobené oblečením sú

malé, ba až zanedbateľné. Z toho dôvodu uvádza v znaleckom posudku na str. 2 interval odchýlky
+- 3 jednotky s ktorým pracoval aj v znaleckom posudku Tu znalec uviedol, že uvedený interval je
nutný z dôvodu sťaženia situácie umiestnením kamier snímajúcich páchateľa mierne zvrchu. Pri meraní
parametrov tváre a postavy boli použité štandardné antropometrické body.

Obhajkyňa ďalej uviedla, že znalec v tabuľke č. 1 znaleckého posudku vyhodnocuje aj morfologickú

charakteristiku Darwinovho hrvoľčeka a uviedol, že mužovi na zázname chýba, znalec F. k tomu uviedol,
že v tabuľke č. 1 je prehodená legenda čiže znaky ktoré sú plne charakterizované patria osobe menom
T. a tiež znaky ktoré sa nedali hodnotiť napr. ušnica, brada, ústa tie patria mužovi na zázname, čiže
na kamerových záznamoch sa nedala ušnica hodnotiť vôbec, muž mal kapucňu, a to znalec ani
nehodnotil, je to jeho chyba, je prehodené záhlavie tabuľky. V tabuľke č. 1 má byť správne uvedené

poradie morfologická charakteristika H. T., muž na zázname.. To isté sa vzťahuje aj na druhú stranu kde
pokračuje tabuľka č. 1.
Znalec F. po obhliadke ucha obžalovaného uviedol, že, je pravdou, že obžalovaný má Darwinov hrvoľček
ale veľmi malý, hodnotil to pri opise fotografií ako chýbajúci, hoci znalcovi sa to aj tak nezdá že ho má,
ale keď jeho matka tvrdí, že ho má tak ho má.

Závery jeho posudku sú, že na zázname je s vysokou pravdepodobnosťou zachytený obžalovaný T..

Znalkyňa I. T. uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. XX/XX z bytu na Bajkalskej a taktiež znalecký
posudok č. X/XX z domu na Y.. Použila metódu somatoskopickú a deskriptívne aspektívnu morfologickú
metódu, ktorá umožňuje vyhodnotiť znaky na hlave a tvári a popísať znaky na tele. Čiže uvedená metóda

vychádza z hodnotia veľkého množstva znakov všeobecných skupinových ako napr. tvár hlavy, výška a
šírka čela, výška slizničnej časti hornej a dolnej pery a pod. a znaky jedinečné, individuálne ako napr.
jazvy, znamienka, tetovania, krívania a pod. Tieto hodnotené znaky sa hodnotia v nejakých stupňoch,
závery identifikácie uvedenou metódou čo použila závisí od počtu týchto znakov a váhy týchto znakov.
Je to v skratke morfologická analýza a nie metrická, čiže nemerali sa tam žiadne vzdialenosti a uvedená

metódajedoporučenoumetódoukriminalistickejantropológie.BolavyškolenávČecháchnatútometódu
a táto sa používa vo všetkých metódach ako odporúčaná metóda pri identifikácii osôb v súčasnosti.
Metrická analýza nie je odporúčanou metódou. V záveroch svojho znaleckého posudku nenapísala akú
odbornú literatúru použila pretože táto povinnosť bola zavedená až v minulom roku. Použila literatúru
napr. Feter a kolektív antropológie, Suchý Tifenbachova metódy hodnocení a identifikace a vychádzala

zo svojich skúseností. Všetky ostatné práce vychádzajú od Fettera z r. 1663. Vedecká a pracovná
skupina pre identifikáciu tváre ktorá vytvára určité štandardy, odporúča používať morfologickú analýzu.
Ďalej sa používajú normy napr. Európska norma 6267-6-4 2015/ dohľadové videosystémy pre použitie v
bezpečnostných aplikáciách časť 4 pokyny aplikácii. Hovoria o tom, koľko má zaberať hlava a tvár keď
chce zachytiť tvár a následne identifikovať, taktiež rôzne práce svetových antropológov, doktorandov..

pri identifikácii osôb.
Predložený sporný a porovnávací materiál bol skúmaný metódami a prostriedkami ktoré sú uznávané v
odvetvíkriminalistickáantropológia.Vdoterajšejpraxisastretlaspoužívanímvyššiespomenutejmetódy
pri identifikácii osôb na kamerových záznamoch, obrázkoch a fotografiách. Pri metrickej analýze však je
potrebné vyhľadať spoľahlivo antropologické body na tvári, tele osoby zmerať a vypočítať pomery resp.

indexy, táto metrická metóda si vyžaduje dostatočnú kvalitu zobrazenia samotného záznamu rovnako
aj osoby zobrazenej bez ďalších vonkajších vplyvov ktoré vplývajú napr. ak je osoba oblečená - vtedy
sa veľmi ťažko sa môžu nájsť na tele potrebné body.
Neuniklo pozornosti súdu, že osoba ktorá sa mala dopustiť skutkov v bode 1.) a 2.) rozsudku mala v
obidvoch prípadoch oblečené rovnaké oblečenie.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný H. T. sa dopustil
žalovanej trestnej činnosti a je za ňu i trestne zodpovedný.Obžalovaný od začiatku trestného stíhania spáchanie skutkov tak ako mu ich kládla obžaloba za vinu v
plnom rozsahu poprel. V danom prípade nemal súd k dispozícii priamych svedkov, ktorí by vypovedali v
prospech alebo v neprospech obžalovaného a preto sa mohol oprieť len o závery znaleckých posudkov

znalcov z odvetvia antropológia.
Znalec H.. F. v záveroch ním vypracovaných znaleckých posudkov uviedol, že na základe analýzy
morfologických znakov tváre muža 1 (v tmavej bunde s nápisom Yakuza a kapucňou s bielym pásom)
zachyteného na kamerových záznamoch a fotografií tváre osoby H. T.Í. môže konštatovať zhodu v
sledovaných znakoch. Na kamerových záznamoch je zachytený s vysokou pravdepodobnosťou práve

H. T.. Zhoda bola v 20 sledovaných morfologických znakov tváre a pri druhom skutku v 33 sledovaných
morfologických znakov.
V obidvoch prípadoch možno konštatovať, že na kamerových záznamoch je s vysokou
pravdepodobnosťou zachytený práve H. T..
Na porovnanie osôb bola použitá antropometrická metóda porovnávajúca proporcie tváre a postavy.
Na metrickú analýzu boli použité zábery na ktorých možno presne stanoviť antropometrické body,

pričom pri posudzovaní boli do úvahy brané len pomerné miery, nie absolútne. Taktiež bola použitá
metóda morfologická - čiže somatoskopická - pri tejto metóde sa hodnotia znaky tváre, ktoré sú vopred
definované. Je to jedna z najstarších metód, ktorú používa i KEU a je to metóda podľa Fettera z roku
1663, ktorý vypracoval morfologický atlas, v ktorom sú jednotlivé znaky nafotené. Somatoskopická
metóda sa štandartne používa pri porovnávaní 2 fotografií, prípadne pri opise jednotlivca.

Znalec podrobne uviedol rozdiely medzi oboma metódami používanými v antropológii, pričom pri
vypracovaní znaleckých posudkov použil obidve metódy aj morfologickú - čiže somatoskopickú a
aj antropometrickú, pričom v obidvoch prípadoch s vysokou pravdepodobnosťou ako osobu na
kamerových záznamoch určil obžalovaného H. T..
Znalkyňa Y.. I. T. v záveroch znaleckého posudku uviedla, že osobu označenú ako H. T. nie je

možné vylúčiť. Ďalej uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku použila metódu somatoskopickú a
deskriptívne morfologickú metódu, ktorá umožňuje vyhodnotiť znaky na hlave a tvári a popísať znaky na
tele. Uvedená metóda z hodnotenia vychádza z veľkého množstva všeobecných skupinových znakov
ako napr. tvar hlavy, výška a šírka čela, výška hornej a dolnej pery a podobne a znaky jedinečné,
individuálne ako napr. jazvy, znamienka, tetovania, krívania. Na túto metódu bola vyškolená v Českej

republike a táto metóda je doporučená metodikou kriminalistickej antropológie.
Pokiaľ ide o metódu Metrickú, pri tejto analýze je potrebné vyhľadať antorpologické body na tvári, tele
osoby, túto zmerať a vypočítať pomery, resp. indexy a táto metóda si vyžaduje veľmi dostatočnú kvalitu
zobrazenia.
Podľa názoru súdu H.. F. či už v záveroch znaleckého posudku alebo na hlavnom pojednávaní

dostatočne a presvedčivo vysvetlil, ako postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku, na rozdiel od
znalkyne T. vo svojom znaleckom posudku použil aj metódu metrickú, pričom vychádzal z kamerových
záznamov, ktoré boli požadovanej kvality na použitie i tejto metódy.
Obžalovaný H. T. tým, že ako trestnoprávne zodpovedný subjekt spoločným konaním v bode 1.) 2.)
rozsudku si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a spôsobil malú škodu

v bode 2.) rozsudku poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu naplnil všetky
zákonné znaky v bode 1.) 2.) rozsudku pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20 § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a v bode 2.) aj prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona po objektívnej
a subjektívnej stránke.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento bol doteraz 6 krát súdne trestaný naposledy v roku
2020 rozsudkom Súdu Mosonmagyarrovari Járásbiroság pre trestný čin krádeže.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom
prihliadol hlavne na doterajší život páchateľa, ktorý napriek tomu, že bol už v minulosti súdne trestaný
sa opätovne dopustil trestného činu a predchádzajúce odsúdenia na jeho osobu nemali pozitívny vplyv.

Avšak súd vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa skutkov dopustil v roku 2017 a 2018 bol toho názoru, že
v danom prípade bude postačujúce obžalovanému uloženie trestu nespojeného s obmedzením osobnej
slobody a ktorý súd vymeral v trvaní 18 mesiacov za súčasného uloženia skúšobnej doby v trvaní 24
mesiacov. Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaného a keď zistí, že tento
viedol riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti, vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade nariadi

výkon uloženého trestu odňatia slobody.
V rámci adhézneho konania si poškodení, poškodený M. U.Í. a poškodená U. H. uplatnili nárok na
náhradu škody. Vykonaným dokazovaním mal súd v plnom rozsahu za preukázané, že vznik škody jev priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a preto tohto zaviazal k náhrade škody v plnej
výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
Bratislava cestou Mestského súdu Bratislava I.

Mestský súd Bratislava I
V Bratislave, dňa 18. 03. 2025