Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120288598
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:6120288598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, B. C. XXX, B., právne zastúpená: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom Hlavná 71,
Oravská Polhora, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, právne zastúpená.: JUDr. Michal
Murina, advokát so sídlom Nová Doba 497, Nižná, v konaní o zaplatenie 5.375 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobkyni zaplatiť sumu 5.182,84 EUR, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 5.182,84 EUR od 02.06.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyni s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.04.2020,
postúpenou na tunajší súd dňa 30.06.2020, domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
sumu 5.375 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.375 EUR od 25.04.2020 do
zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobkyňa svoj uplatňovaný nárok odôvodnila tým, že žalovaná uzavrela spolu s jej bývalým
manželom B. A., nar. XX.XX.XXXX, dňa 19.12.2005 Zmluvu o poskytnutí podpory s veriteľom: Štátny
fond rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB“), na základe ktorej bol žalovanej a B. A., nar. XXXX, poskytnutý
úver za účelom výstavby bytu vo výške 1.000.000 SKK. Následne žalobkyňa na základe požiadavky
žalovanej a jej bývalého manžela B. A., nar. XXXX, niekoľko rokov, minimálne od roku 2012, za nich tento
úversplácala.Žalovanánemalanijakúsnahupredmetnýúversplácaťaspoliehalasastálenažalobkyňu,

že za ňu bude predmetné splátky uhrádzať. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej vrátenie
úhrad splátok úveru, ktoré aj za žalovanú žalobkyňa vykonala v období od júna 2018 do marca 2020,
t.j. spolu vo výške 5.375 EUR. Žalobkyňa uskutočňovala splátky úveru z účtu, ktorého je vlastníčkou.
Žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere, musela preto vedieť, že je potrebné tento úver splácať. Žalovaná
nikdy žalobkyňu nevyzvala, aby za ňu neplatila splátky. Žalobkyňa uvedený nárok právne definovala
ako bezdôvodné obohatenie.

3. Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.4. Žalovaná svoj postoj odôvodnila tým, že od 08.06.2002 do 26.06.2019 bola manželkou B. A.,
nar. XXXX, syna žalobkyne. Úver, ktorého splátky podľa tvrdenia žalobkyne žalobkyňa od roku
2012 uhrádzala, bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené bezpodielové

spoluvlastníctvo žalovanej a B. A., nar. XXXX, zaniklo 14.05.2019. Žalovaná nikdy nežiadala žalobkyňu
o úhradu splátok úver. Splátky úveru uhrádzala žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke, ktorú so
žalobkyňou uzavrel B. A., nar. XXXX. Žalovaná nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa a jej manžel
uzavreli s B. A., nar. XXXX, zmluvu o pôžičke, na takúto zmluvu ani nedala súhlas. Z uvedeného dôvodu
ide o pohľadávku žalobkyne len voči B. A., nar. XXXX. K splácaniu úveru žalobkyňou žalovaná nikdy

nedala súhlas a konalo sa proti jej vôli. Žalovaná, hoci bola manželkou B. A., nar. XXXX, nebývala s ním
v jednej domácnosti od roku 2015 pre jeho násilné správanie. Podľa žalovanej je možné, že peňažné
prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa s jej manželom B. A., nar. XXXX, boli darom a nie pôžičkou.
Poukazovalatiežnato,ževkúpnejzmluve,nazákladektorejbolpredávanýúveromfinancovanýrodinný
dom sama žalobkyňa zastupujúca B. A., nar. XXXX, uviedla, že žalovaná a B. A., nar. XXXX, nemajú
žiadne iné záväzky okrem záväzku voči ŠFRB. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť aj z procesného

hľadiska, nakoľko na strane žalobcu ani žalovaného nevystupoval kompletný okruh subjektov.

5. Okresný súd Banská Bystrica vo veci podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení
niektorých zákonov, vydal v konaní sp. zn. 20Up/320/2020 dňa 26.05.2020 platobný rozkaz. Voči
uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odôvodnený odpor, platobný rozkaz sa preto zrušil

a vec bola postúpená Okresnému súdu Námestovo.

6. Vo veci rozhodol prvostupňoví súd rozsudkom č.k. 12C/34/2020-139 zo dňa 26.07.2022, ktorým
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Na základe odvolania žalobkyne bol uvedený rozsudok prvostupňového súdu

uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/147/2022-161 zo dňa 27.04.2023 v celom rozsahu zrušený
a vec bola prvostupňového súdu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistíntvoriacichsúdnyspisavýsluchom
žalobkyne.

8. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“):
Sudcovská koncentrácia konania
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to

v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 195 ods. 1 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

9. Strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,

ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Koncentrácia konania
má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu
za to, že strana porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie

konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškania procesného úkonu
ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkonneprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii
konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže
súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom

v konaní. Ustanovenie § 153 CSP ustanovuje právnu povinnosť a sankciu za jej porušenie. Strana
sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP,
príp. aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať
skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že

predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (subjektívne
hľadisko) (Civilný sporový poriadok, komentár, Števček M. a spol., 2016, str. 578). Replika a duplika
(§ 167 ods. 4 CSP) je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 153
CSP. Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať
nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie (Civilný sporový poriadok,

komentár, Horváth E. a spol., 2015, str. 371).

10. Súd uplatnil koncentráciu konania vo vzťahu návrhu na výsluch bývalého manžela žalovanej a syna
žalobkyne B. A., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že žalovaná navrhla výsluch tohto svedka až v samom
závere konania pred záverečnými rečami. To, že ústrednou postavou celého predmetu sporu bol okrem

strán sporu aj B. A. nar. XXXX bolo nepochybné od samotného začiatku konania. Žalovaná poukazovala
na vyjadrenia B. A., nar. XXXX, už od odporu zo dňa 10.06.2020, kedy poukazovala na jeho vyjadrenia
v inom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo (sp. zn. 1P/23/2018). Aj z uznesenia Krajského
súdu v Žiline č.k. 9Co/147/2022-161 zo dňa 27.04.2023 vyplýva, že nárok a jeho právna kvalifikácia
ostávajú spornými a bude ich potrebné ďalej skúmať. Prvostupňový súd preto výslovne vyzýval strany

na navrhovanie dôkazov ešte pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 31.08.2023. Napriek tomu ani
jedna zo strán výsluch bývalého manžela žalovanej a syna žalobkyne nenavrhla. Pokiaľ tak spravila
žalovaná až v čase pred záverečnými rečami, považoval súd za procesne správne aplikovať sudcovskú
koncentráciu konania a takýto navrhovaný dôkazný prostriedok nevykonať. Vo vzťahu k navrhovanému
výsluchu B. A., nar. XX.XX.XXXX, t.j. syna žalovanej a B. A., nar. XXXX, súd návrhu nevyhovel z dôvodu,

že tento výsluch bol tiež navrhnutý až pred záverečnými rečami na pojednávaní dňa 31.08.2023 a tak
naň tiež aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a tiež z dôvodu, že B. A. nar. XXXX sa mal vyjadriť
k pôžičkám, príp. iným pôžičkám medzi jeho rodičmi. Uvedené však mal B. A., nar. XXXX, vnímať v čase
keď mal 16 až 18 rokov, žalovaná však dôveryhodne nevysvetlila, akým spôsobom by mal byť v tom čase
maloletý B. A. nar. XXXX zainteresovaný do finančných záležitosti svojich rodičov a súd mal za to, že

odhliadnuc už od vyššie uvedenej koncentrácie konania, by vykonanie ani takéhoto dôkazu neprinieslo
žiadne nové skutočnosti, resp. nebolo by schopné dôveryhodne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia strán.

11. Súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná spolu s jej vtedajším manželom B. A., nar. XXXX, ako
dlžníci uzatvorili so ŠFRB ako veriteľom v roku 2005 Zmluvu o poskytnutí podpory, na základe ktorej

bol žalovanej a B. A., nar. XXXX, poskytnutý úver vo výške 1.000.000 SKK. B. A., nar. XXXX, je synom
žalobkyne. Manželstvo žalovanej a B. A., nar. XXXX, trvalo od 08.06.2002 do 26.06.2019. Žalovaná
a spoločné deti žalovanej a B. A., nar. XXXX nebývajú v spoločnej domácnosti s B. A., nar. XXXX,
minimálne od marca 2017. Domácnosť opustili s dôvodu domáceho násilia, ktorého sa na žalovanej
a mal. deťoch dopúšťal B. A., nar. XXXX, za čo bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby. Nebolo sporné, že úver po väčšinu času jeho existencie splácala žalobkyňa a jej manžel. Len
niekoľko málo splátok počas tohto obdobia zaplatili priamo úveroví dlžníci (žalovaná a B. A., nar. XXXX).
Nebolo sporné, že v rozhodnom období žalobkyňa spolu s jej manželom uhrádzali priamo zo svojho účtu
IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom: 0507199005 na splátkový účet
vedený pre ŠFRB IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX splátky uvedeného úveru. V žalobkyňou

nárokovanom období od marca 2018 do júna 2020 to bolo spolu v sume 5.182,84 EUR. Majiteľa
bankového účtu žalobkyne a tým aj vlastníctvo peňažných prostriedkov na ňom, ako aj úhradu splátok
úveružalobkyňazažalovanéobdobiepreukázala,pričomzlistinnýchdôkazovvyplýva,žeišloopeňažné
prostriedky, ktoré boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela. Rodinný dom, na
výstavu ktorého boli prostriedky z úveru použité, bol medzičasom predaný a úver ŠFRB vyplatený.

12. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.13. Pre účely zistenia existencie aktívnej vecnej legitimácie, bolo potrebné sa vyporiadať s otázkou,
či na strane žalobcu môže byť len jeden z manželov (žalobkyňa) alebo musia na tejto strane žalobcu
vystupovať obaja manželia. Súd má za to, že každý z bezpodielových spoluvlastníkov je oprávnený sa

domáhať samostatne a vo svojom mene vydania plnenia, ktoré patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 3Cz/61/88, R 10/1990, tiež rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10Co/96/2021). Každému z bezpodielových spoluvlastníkov prislúcha právo na celú vec,
ktoré je obmedzené len rovnakým právom druhého spoluvlastníka. Žalobkyňa tak v tomto konaní koná
aj v prospech svojho manžela, a to tým, že bráni ich spoločné majetkové práva. Z uvedených dôvodov

mal súd za to, že z procesného hľadiska na strane žalobcu vystupuje osoba, ktorej svedčí aktívna vecná
legitimácia a nie je nevyhnutné, aby bol žalobcom aj jej manžel.

14. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,

je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne.

15.Vovzťahukpasívnejvecnejlegitimáciubolorozhodujúce,žežalobkyňasadomáhalanáhradytakého
plnenia, v dôsledku ktorého sa mali obohatiť obaja dlžníci z úverovej zmluvy so ŠFRB, t.j. žalovaná

aj B. A. nar. XXXX, nakoľko títo obaja boli spoločne a nerozdielne zaviazaný z úverovej zmluvy so
ŠFRB. Pokiaľ niekto splácal za žalovanú a B. A. nar. XXXX ich úverový záväzok, vznikla takejto osobe aj
možnosť požadovať od nich, a to či už spoločne alebo od každého z nich samostatne, to čo bolo za nich
plnené. Bývalému manželovi, ktorý by plnil za oboch, by tak voči druhému bývalému manželovi vznikol
podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu takéhoto plnenia podľa ich podielov. Bolo

preto na žalobkyni, či si svoj nárok uplatní voči obom bývalým manželom (žalovanej a B. A. nar. XXXX)
alebo len jednému z nich. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k celému nároku môže vystupovať na
strane žalovaného žalovaná, tak ako ju označila žalobkyňa v žalobe.

16. Právne úkony žalobkyne a jej manžela na jednej strane a žalovanej a B. A. nar. XXXX, na strane

druhej v období od roku 2012 do marca 2020, neboli nijakým spôsobom zachytené v písomnej podobe,
nebolo preto možné priamo z písomností zistiť vôľu strán v čase keď právny úkon vykonávali. Súd
tak v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) musel na základe výsledkov vykonaného
dokazovania sám právne kvalifikovať konanie strán a podradiť ho príslušným ustanoveniam právneho
poriadku.

17. Žalovaná sa bránila tým, že splácanie úveru žalobkyňou a jej manželom mohlo byť darom.
Poukazovala na to, že v konaní sp. zn. 1P/23/2018 B. A., nar. XXXX, uviedol, že žalobkyňa spolu
s jej manželom (t.j. jeho rodičia) mu pomáhali s úhradou výživného a splácaním úveru. Súd je však
toho názoru, že takto formulované vyjadrenie B. A., nar. XXXX, vykonané v inom konaní nemožno

vykladať tak, že išlo o darovanie. Finančná pomoc môže byť návratná ako aj nenávratná. Pri nenávratnej
finančnej pomoci možno za splnenia ostatných zákonných náležitostí hovoriť o dare. Cieľom návratnej
finančnej pomoci je preklenutie určitého obdobia finančného nedostatku na strane prijímateľa takejto
pomoci s vôľou strán takúto pomoc neskôr vrátiť. Z právneho hľadiska ide vtedy o pôžičku. Z uvedeného
vyjadrenia B. A., nar. XXXX, nemožno jednoznačne dospieť aký charakter (návratná alebo nenávratná)

mala pomoc poskytovaná žalobkyňou a jej manželom. Zároveň gramatický výklad uvedeného vyjadrenia
nevylučuje ani tú možnosť, že pomoc bola popri B. A., nar. XXXX, zároveň poskytovaná aj žalovanej.

18. Ďalším argumentom žalovanej prečo išlo o dar bola tá skutočnosť, že hoc žalobkyňa s manželom
splácali splátky úveru za žalovanú a B. A., nar. XXXX, od roku 2012 až v roku 2020 sa dovolali vrátenia

ich časti. S uvedenou argumentáciou sa však súd nestotožňuje, nakoľko je výlučne na veriteľovi kedy si
svoje práva uplatní. Navyše každé jedno plnenie v prospech ŠFRB je potrebné chápať ako samostatný
právny úkon. Dôsledkom neskorého uplatnenia práv veriteľa je ich oslabenie v dôsledku premlčania. Už
z odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobkyňa si bola tejto skutočnosti vedomá a uplatnila si svoj nárok
len za obdobie, pri ktorom nebola pochybnosť o tom, že premlčacia doba vo vzťahu k nároku a jeho

právnej kvalifikácii tak ako si ju zadefinovala žalobkyňa ešte neuplynula.

19. Nebolo možné sa stotožniť asi s obranou žalovanej spočívajúcej v tom, že nikdy nedala súhlas na
to, aby žalobkyňa s jej manželom splácali úver za žalovanú a že keď takto žalobkyňa s jej manželomkonali, konali proti vôli žalovanej. Zmluvu o úvere uzatvárala popri B. A., nar. XXXX, osobne aj žalovaná.
Musela si byť preto vedomá svojej základnej povinnosti úver splácať. V konaní ani nebolo sporné, že od
roku 2012 do roku 2020 žalovaná a B. A., nar. XXXX, úver nesplácali a splácali ho za nich žalobkyňa

s manželom. Je zrejmé, že žalovaná bola dlhodobo uzrozumená s tým, že úver sa spláca takýmto
spôsobom. Je nedôveryhodné tvrdenie žalovanej o tom, že s takouto formou úhrad nesúhlasila, nakoľko
bolo negované jej dlhoročnou akceptáciu takejto formy splácania úveru spočívajúcej v tom, že za ňu
platil jej záväzok niekto iný. Napriek vyjadreniam žalovanej je zrejmé, že žalovaná s takouto formou
úhrad minimálne konkludentne súhlasila.

20. Žalovaná sa ďalej bránila tým, že v kúpnej zmluve, ktorou bol predávaný rodinný dom za ktorého
výstavbou bol poskytnutý predmetný úver a ktorá zmluva riešila aj vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v čl. VII bodoch 3. a 4. žalovaná a B. A., nar. XXXX, vyhlasujú že neexistujú,
resp. si nie sú vedomí iných záväzkov voči tretím osobám okrem záväzku voči ŠFRB. Uvedenú kúpnu
zmluva podpisovala za B. A., nar. XXXX, na základe plnomocenstva žalobkyňa. Podľa § 22 ods. 1

druhá veta Občianskeho zákonníka, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Bez ohľadu na to kto uvedenú kúpnu zmluvu podpísal, tak uvedené vyhlásenia boli vykonané v mene
žalovanej a B. A., nar. XXXX. Nemožno ich preto považovať za vyhlásenie samotnej žalobkyne.

21. Žalovaná sa bránila ďalej tým, že splátky úveru uhrádzala žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke

s B. A., nar. XXXX, a pasívne legitimovaným v tomto spore by mal byť len on. Vo výzve na vysporiadanie
majetku po rozvode a na platenie pomernej časti nákladov spojených s nehnuteľnosťou zo dňa
09.04.2020samotnýB.A.,nar.XXXX,prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,uviedol,ženasplátky
úveru si požičal od jeho rodičov. Z uvedenej výzvy vyplýva, že výpomoc so splácaním splátok úveru
vnímal, ako výpomoc, ktorú jeho rodičia poskytovali výlučne jemu. Z uvedenej výzvy tiež vyplýva,

že úhrady splátok považoval B. A., nar. XXXX, za úhrady vykonané z jeho majetku, keď žalovanú
upozorňuje,žeaknebudeprispievaťnaúhradusplátok,budesiodnejsúdnoucestounárokovaťnáhradu
vykonaných splátok. B. A., nar. XXXX, uvedené tvrdenia o finančnej pomoci však žalobkyňa v konaní
popierala a listinami preukázala, že spolu s manželom uhrádzali splátky úveru priamo na účet ŠFRB
a v celom rozsahu, teda uhrádzali spoločný záväzok žalovanej a B. A., nar. XXXX. Žalovanou uvádzaná

obrana bola žalobkyňou rozporovaná ihneď, žalovaná však žiadne ďalšie tvrdenia a dôkazy v tomto
smere nepredložila, výsluch samotného B. A., nar. XXXX, navrhla až vo fáze konania kedy ho už súd
nepripustil.

22. V roku 2015 došlo k požiaru v rodinnom dome financovanom úverom a následne poisťovňa vyplatila

poistné plnenie. Toto poistné plnenie bolo celé použité na opravu rodinného domu vo vlastníctve
žalovanej a B. A., nar. XXXX, bolo tak v celosti spotrebované na zhodnotenie ich majetku a nezakladalo
nárok žalovanej a B. A., nar. XXXX, voči tretím osobám, t.j ani žalobkyni.

23. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

24. Bolo preukázané, že dlžníkmi zo Zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi ŠFRB ako
poskytovateľom úveru na jednej strane a žalovanou a B. A., nar. XXXX, ako žiadateľmi o úver zo
dňa 19.12.2005 boli žalovaná a B. A., nar. XXXX, a títo boli povinní platiť splátky úveru v zmysle
uvedenejzmluvy.Vobdobíod01.06.2018do31.03.2020tietoplatbyvskutočnostivykonávalažalobkyňa
z finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej manžela. Na podklade

vykonaného dokazovania nebolo možné takéto splácanie úveru žalobkyňou možné právne kvalifikovať
ako pôžičku a ani ako dar. Súd dospel k názoru, že v dôsledku takéhoto plnenia (splácania úveru) došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia v prospech žalovanej a B. A., nar. XXXX, na úkor žalobkyne a jej
manžela, pretože žalobkyňa s jej manžel plnili záväzok žalovanej a B. A., nar. XXXX.

25. Z predložených listín bolo zisteného, že suma, ktorú žalobkyňa zaplatila za účelom splátky úveru od
01.06.2019 do 31.03.2020 bola 5.182,84 EUR a v takejto sume súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol.26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

27. Vo vzťahu k úrokom z omeškania z uplatneného nároku mal súd preukázané, že žalobkyňa
preukázateľne žalovanú vyzvala na vrátenie žalovanej sumy až doručením žaloby dňa 01.06.2020.
ŽalobkyňasícepredložilaajVýzvunauhradeniepohľadávkyzodňa14.04.2020(č.l.12),alenepredložila
doklad o tom, či bola táto výzva doručená žalovanej. Žalobkyňou predložený podací lístok a potvrdenie

o doručení (č.l. 13 a 14) sa zjavne vzťahujú k inej listine, ktorá bola daná do poštovej prepravy skôr a to
dňa 09.04.2020, nemohlo ísť preto o uvedenú Výzvu na uhradenie pohľadávky. Žalovaná sa preto do
omeškania dostala až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. dňa 02.06.2020. K prvému dňu
omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 0,00% ročne.
Žalobkyňou uplatnená výška úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne je v súlade s § 3 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., súd preto žalobkyni priznal úrok z omeškania z priznanej
sumy vo výške 5,00% ročne od 02.06.2020.

28. Súd žalobu zamietol v tej časti, kde sa žalobkyňa domáhala úroku z omeškania od 25.04.2020 do
01.06.2020, nakoľko v tom čase nebola žalovaná v omeškaní s vrátením priznaného bezdôvodného

obohatenia.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Z procesného hľadiska bola žalobkyňa v konaní úspešná v rozsahu 96% (pomer súčtu priznanej
istiny a vyčísleného priznaného úroku z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku k súčtu žalovanej istiny
a vyčísleného žalovaného úroku z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku). Žalovaná bola procesného
hľadiska v konaní úspešná v rozsahu 4% (pomer súčtu nepriznanej istiny a vyčísleného nepriznaného
úroku z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku k súčtu žalovanej istiny a vyčísleného žalovaného úroku

z omeškania do dňa vyhlásenia rozsudku). Čistý procesný úspech žalobkyne v konaní je tak v rozsahu
92%. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP potom tak, že ju priznal žalobkyni
v rozsahu 92%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).