Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209608
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1216209608.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu

Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, B., právne zast. Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o. so sídlom Landererova 7866/12,
Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
IČO:00585441,sosídlomŠtefanovičova4,Bratislava,právnezast.AdvokátskakanceláriaLegalCases
s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 49.498,80
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č.k.
67Csp/13/2017–442 zo dňa 16.06.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 67Csp/13/2017–504 zo dňa

03.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku I. p
o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia vo výroku II. m
e n í tak, žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom,

po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou
sa proti žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
jej sumu 49.498,80 eur s príslušenstvom titulom vyplatenia poistného plnenia a náhradu trov konania
(výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom,
po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie, v znení opravného uznesenia, súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. §
53 ods. 1, § 488, § 788 ods. 1, § 791 ods. 1 a 2, § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 224 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že s poukazom na právny

názor odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 27.05.2021, č.k. 7Co/308/2018-308 rozsudok súdu
prvej inštancie (v poradí prvý) č.k. 67Csp/13/2017–256 zo dňa 31.05.2018 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, vec opätovne prejednal, od strán konania si zadovážil písomné
vyjadrenie k veci a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobe žalobkynenemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie po vykonanom aj doplnenom dokazovaní ustálil, že v konaní
nebolo sporné, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu dňa 23.09.2013 - návrh poistnej zmluvy pre
havarijné poistenie motorových vozidiel pod č. XXX-XXXXXXX, poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej

len „Poistná zmluva“), týkajúcu sa poistenia motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne zn. D. E.,
EČ: B. (ďalej len „poistné motorové vozidlo“) a že v dňoch pravdepodobne 12.09.2014/13.09.2014
(pozn. odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uvádza „23.04.2014“) došlo k poistnej udalosti
- odcudzeniu poisteného motorového vozidla (ďalej len „Poistná udalosť“). Sporným v konaní bolo,
či bola žalobkyňa pri uzatváraní Poistnej zmluvy zo strany žalovaného oboznámená so Zmluvnými

dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO (ďalej len „ZD“), ktoré tvoria súčasť Poistnej zmluvy,
či bola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla a či
jej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného zabezpečenia. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je daný nárok žalobkyne na plnenie z Poistnej zmluvy,
pretože poistené motorové vozidlo v čase Poistnej udalosti nebolo vybavené GPS elektronickým
vyhľadávacím systémom, čo je dôvod výluky z poistenia. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej

inštancie za preukázané, že žalobkyňa ako poistník a poistený a žalovaný ako poisťovňa uzavreli v
písomnej forme Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie, ktoré havarijné poistenie sa vzťahovalo, okrem
iného, aj na krádež a lúpež MV, s výnimkou výluk uvedených v príslušných Všeobecných poistných
podmienkach (ďalej len „VPP“) alebo ZD. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru,
žežalobkyňoutvrdenéskutočnosti,ženebolapripodpisePoistnejzmluvyoboznámenásoZD,ženebola

riadne poučená o požadovanom zabezpečení poisteného motorového vozidla funkčným systémom GPS
namontovanom vo vozidle a že jej zo strany žalovaného bola priznaná výnimka spočívajúca v inom
systéme zabezpečenia poisteného motorového vozidla (Zederlock), žiadnym spôsobom nepreukázala
a poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym logickým spôsobom nepreukázala, prečo by žalovaný
pri uzatváraní v podstate bežnej poistnej zmluvy postupoval práve v tomto prípade takýmto značne

neštandardným spôsobom, prečo by netrval na štandardnom zabezpečení motorového vozidla v zmysle
ZD, prečo by žalobkyni poskytoval z tohto zabezpečenia výnimku v tak veľkom rozsahu (namiesto
satelitného systému bežným mechanickým zabezpečením, ktorého účinnosť pri zabezpečení vozidla
je rádovo nižšia ako pri elektronickom). Skonštatoval, že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania
prispôsobovali obrane žalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia,

poukázal na závažné rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka F. (syna žalobkyne), týkajúce sa
ako otázky vlastníctva poisteného motorového vozidla a stavu technického zabezpečenia poisteného
motorového vozidla v čase podpisu Poistnej zmluvy. Naopak, vyjadrenia žalovaného v celom súdnom
konaní vyhodnotil súd prvej inštancie ako konzistentné, logické a zásadne spochybňujúce vyjadrenia
žalobkyne. Uzavrel, že za absencie iných objektívnych dôkazov vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenia

žalobkyne ako účelové, v snahe domôcť sa od žalovaného poistného plnenia napriek tomu, že v
zmysle platnej Poistnej zmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia
(z dôvodu, že poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným
zabezpečením - elektronickým systémom GPS). Žalobkyňa tak v konaní podľa súdu prvej inštancie
neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O

trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný bol v konaní
plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobkyni.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa odôvodňujúc
ho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je
nepreskúmateľné. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred
odvolacím súdom v rozsahu 100 %. Žalobkyňa mala s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP za to,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a konanie je tak zaťažené

procesnou vadou, keď podľa konštantnej judikatúry musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne
a logicky argumentovať, uviesť na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu, musí svoje
úvahy a myšlienkové postupy vysvetliť, odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť racionálne, súd musí
starostlivo vysvetliť aj právne úvahy, musí sa vysporiadať s námietkami uplatnenými stranami sporu,
a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti, inak založí nepreskúmateľnosť rozhodnutia,

teda inú vadu konania a poruší zásady právneho štátu a práva účastníka konania na spravodlivý
proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobkyne uvedeným kritériám
nezodpovedá. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia poistného plnenia podľa Poistnej zmluvy,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie poisteného motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne,pretože odcudzením tohto poisteného motorového vozidla nastala Poistná udalosť, predpokladaná
poistnými podmienkami, ktorá zakladala nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie poistného
plnenia. Žalovaný sa bránil existenciou výluky z povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktorou bola

absencia predpísaného zabezpečenia poisteného motorového vozidla podľa ZD, pričom žalobkyňa v
priebehu konania tvrdila, že so ZD nebola oboznámená, tieto sa nestali súčasťou Poistnej zmluvy a
nie je nimi viazaná, pretože uzatvárala Poistnú zmluvu prostredníctvom finančného agenta žalovaného.
Uviedla, že nebolo sporné uzavretie Poistnej zmluvu aj pre prípad krádeže poisteného motorového
vozidla ani vznik Poistnej udalosti (odcudzenie poisteného motorového vozidla). V súlade s čl. VII bod 9

Poistnej zmluvy vyhlásila žalobkyňa, že bola oboznámená s obsahom poistnej zmluvy, so všeobecnými
poistnými podmienkami a osobitnými poistnými podmienkami, ktoré jej boli pred uzatvorením zmluvy
odovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Poistná zmluva žiadnym spôsobom
neodkazuje na ZD a ani nedeklaruje ich odovzdanie poistníkovi a inkorporáciu obsahu ZD do Poistnej
zmluvy, preto žalobkyňa z Poistnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o existencii ZD, ktorých by sa mala
od žalovaného pri uzatváraní Poistnej zmluvy domáhať. Absencia odkazu na ZD v Poistnej zmluve,

ktoré ZD neboli ani k Poistnej zmluve pripojené, podľa žalobkyne znamená, že sa nestali súčasťou
dohody medzi žalobkyňou a žalovaným a žalobkyňa sa nimi nemusela ani nemohla spravovať, keďže
ich nepoznala. Ak žalovaný tvrdil, že žalobkyňu so ZD oboznámil, príp. že tieto jej odovzdal, viazlo
dôkaznébremenopreukázaniatvrdenýchskutočnostínažalovanom,pričompreukazovanieskutočnosti,
že žalobkyňa nebola oboznámená so ZD žalovaného a že jej neboli odovzdané, je nesplniteľné, pretože

nemožnopreukázaťnegatívnuskutočnosť.SvedokD.G.nepotvrdilodovzdanieZDžalobkynipripodpise
Poistnej zmluvy, nepotvrdil oboznámenie žalobkyne s povinnosťou zabezpečiť poistené motorové
vozidlo konkrétnym typom zabezpečenia a vzhľadom na plynutie času si svedok nepamätal priebeh
uzatvárania Poistnej zmluvy, len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo. Žalovaný tak podľa
žalobkyne nepreukázal, že by bola oboznámená s obsahom ZD ani že žalobkyni boli ZD odovzdané,

preto ZD, obsahu ktorých sa žalovaný dovoláva a dovodzuje z ich ustanovení existenciu výluky z
poistenia, neboli nikdy inkorporované do Poistnej zmluvy (neobsahuje odkaz na ZD). Poukázala na
to, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach neupravuje inkorporáciu obchodných podmienok,
že akceptovaný spôsob inkorporácie obchodných podmienok je upravený v ust. § 273 Obchodného
zákonníka. Poistná zmluva odkaz na ZD neobsahuje, teda absentuje jedna z kumulatívnych podmienok

ich platného dojednania, preto by žalobkyňu ZD nezaväzovali ani v prípade, ak by jej ich obsah
bol známy alebo boli pripojené k Poistnej zmluve, ktoré skutočnosti však žalobkyňa vylúčila. ZD
chcel žalovaný určiť časť obsahu Poistnej zmluvy, z čoho dovodila, že ide o obchodné podmienky,
vo vzťahu ku ktorým neboli splnené zákonné požiadavky na ich inkorporáciu do Poistnej zmluvy. S
poukazom na nesporný spotrebiteľský charakter Poistnej zmluvy sú poistné podmienky koncipované

ako tzv. adhézne zmluvy, v ktorom prípade neexistujú individuálne dohodnuté poistné podmienky a
spotrebiteľ nemôže obsah poistných podmienok ovplyvniť a na takýto vzťah je potrebné aplikovať ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na to, že všeobecne platí, že obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej
zmluvy prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak, nemajú slúžiť k

tomu, aby v ich obsahu dodávateľ „skryl“ neprehľadné, zložite formulované dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné a ktoré uniknú jeho pozornosti; takýmto dojednaniam nie je možné priznať
ochranu. Žalobkyňa mala za to, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia
relevantné v spotrebiteľských vzťahoch, podľa žalobkyne je v rozpore s obsahovými limitmi obchodných
podmienok v spotrebiteľských vzťahoch, aby výluky z poistenia poisťovňa uvádzala a dojednávala v

obchodných podmienkach nazývaných ako ZD (bez odkazu na ne), kde mimo textu Poistnej zmluvy
zakotvené výluky z poistenia vytvárajú prekážku, aby sa s ich obsahom žalobkyňa oboznámila, preto
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a sú tak podľa žalobkyne neplatné. Povinné spôsoby zabezpečenia poisteného motorového
vozidla mali byť uvedené priamo v Poistnej zmluve s tým, že v prípade porušenia tejto povinnosti nie

je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie, čo by zodpovedalo významu tohto inštitútu. Žalobkyňa
poukázala na to, že poisťovňa upravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VPP, OP aj ZD, teda
že ich úprava je atomizovaná a VPP neobsahujú zmienku o tom, že je potrebné hľadať ďalšie dôvody
výluk z poistenia v ďalších dokumentoch poisťovne, predpísané spôsoby zabezpečenia upravené v
čl. VII ZD sú neprehľadné (v prípade niektorých značiek sa uplatňuje rozdielna hranica východiskovej

hodnoty a rozsahu zabezpečenia). Žalobkyňa mala za to, že úprava povinnosti zabezpečiť poistené
motorové vozidlo je neprehľadná, zavádzajúca, nachádza v dokumente mimo Poistnej zmluvy (čo je v
spotrebiteľských vzťahoch neprípustné) a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne
a poistníka a je neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ ZD pre motorové vozidlá s východiskovou hodnotoudo 100.000 eur stanovujú v čl. VII ods. 1 písm. c) rozsah zabezpečenia mechanickým zabezpečením v
kombinácii s imobilizérom v kľúči a autoalarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, v
prípade vybraných nemeckých značiek offroad je vyžadované zabezpečenie pri totožnej východiskovej

hodnote satelitným elektronickým vyhľadávacím GPS (čl. VIII ods. 2 písm. a) ZD), ktorý rozdielny
rozsah zabezpečenia pri zhodnej východiskovej cene vozidla nie je odôvodnený, ust. čl. VIII ods.
2 písm. a) ZD pre poisteného predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku. Žalobkyňa
namietala aj neurčitosť ZD, ktoré sú v používanom inštitúte východiskovej hodnoty nezrozumiteľné a že
žalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím poisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia

aj bez požadovaného zabezpečenia) odchýlil od poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky
z poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie poistného plnenia. Súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne, nezaoberal sa jej tvrdením, že ZD žalobkyňu
nezaväzujú(zdôvodovnepripojeniaZDkPoistnejzmluve,zdôvoduneoboznámeniasichobsahom),ani
tvrdením, že dotknuté ustanovenia ZD sú ako neprimerané zmluvné podmienky neplatné; prvoinštančný
súd len konštatoval, že ZD sú dostatočne jasné pokiaľ ide o dohodu o výluke, a preto žalobe nevyhovel.

Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalobkyne nedal žiadnu odpoveď na rozsiahlu argumentáciu
žalobkyne na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci.

4.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilžalovanýpodanímzodňa13.08.2021anapadnutérozhodnutiesúdu
prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť odvolacím súdom. Argumentoval, že

tvrdenia žalobkyne, že nebola oboznámená so ZD, nezodpovedajú skutočnosti a sú v zásadnom rozpore
s pôvodnými tvrdeniami žalobkyne v spore, keď nespochybňovala (nepopierala), že bola oboznámená
so ZD a práve naopak tvrdila, že sú súčasťou Poistnej zmluvy (v žalobe sama uviedla, že súčasťou
Poistnej zmluvy sú aj ZD a na viacerých miestach ich citovala), netvrdila, že ZD jej neboli finančným
agentom odovzdané, namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k)

v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD, na ZD žalobkyňa sama poukazovala aj v jej podaní zo dňa
02.05.2017,kderovnakotvrdila,žeZDbolisúčasťouPoistnejzmluvy,pretotvrdenie,žeZDbolisúčasťou
Poistnej zmluvy medzi stranami nebolo nesporné. Uvedené začala žalobkyňa tvrdiť až na pojednávaní
dňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017, pričom k zmene tvrdení žalobkyne došlo po podaní
vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017, v ktorom žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd uviedol, že ustanovenie
čl. V písm. k) ZD nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy a súd
prvej inštancie v rozsudku neprihliadol na zmeny v tvrdeniach žalobkyne. Žalovaný poukázal na to,
že pod samotným názvom návrhu Poistnej zmluvy je uvedené, že pre toto poistenie platia príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej

zmluvy. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala
k Poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu
zmluvyklientsúhlasíajspoistnýmipodmienkami.Žalovanýrozporovaltvrdeniežalobkyne,žečl.Vpísm.
k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to s tým, že uvedené konštatoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a ide o tendenčné tvrdenia žalobkyne, ktoré

argumentačne nesprávne vychádza z ust. § 273 Obchodného zákonníka, keď tzv. výluky z poistenia
môžu byť uvedené aj v ZD (ide o poistné podmienky podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie
o všeobecné obchodné podmienky) a pre stanovenie, čo je v konkrétnom poistení poistnou udalosťou
je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,
pričom poistné podmienky vymedzujú poistnú udalosť pozitívne aj negatívne (tzv. výluky z poistenia).

Doplnil, že súčasťou Poistnej zmluvy boli nepochybne aj ZD a pokiaľ poistné podmienky neodporujú
zákonu, sú záväzné pre strany a súd k nim pri posudzovaní práv a povinností zmluvných strán musí
prihliadať (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) zo dňa 21.07.2010, sp. zn.
25 Cdo 5334/2008). Žalovaný odkázal na rozsudok NS SR zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019
a jeho záver v súvislosti s aplikovanou výlukou z poistenia, v ktorom konštatoval opak toho, čo tvrdí

žalobkyňa v odvolaní – konštatoval, že tzv. výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej
zmluve, ale môžu byť uvedené aj v poistných podmienkach. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami
žalovaného, že ZD sú neprehľadné a zavádzajúce, považoval ich za účelové a s poukazom na znenie
čl. V písm. k) ZD uviedol, že poistenie sa nevzťahuje na riziko krádež, lúpež motorového vozidla, ak
sa v priebehu vyšetrovania škodovej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a

prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb,
ak ho vyžaduje predpísaný spôsob zabezpečenia, a na znenie čl. VII ods. 2 písm. a) ZD, podľa
ktorého rozsah povinného zabezpečenia pre značky nemeckých offroadových motorových vozidiel
(o.i. aj D. E.) vo východiskovej hodnote (novej hodnote) spolu s doplnkovou výbavou nad 50.000eur /1.506.300 SKK predstavuje namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém GPS,
GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom v kľúči a
alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom. Ak motorové vozidlo nemá imobilizér v kľúči,

je možné tento nahradiť mechanickým zabezpečením pevne spojeným s podvozkom alebo karosériou
typu Construct, Mul-T-Lock, Defend-Lock a pod. V prípade poisteného motorového vozidla (D. E.) tak
bolo výslovne uvedené, že musí mať namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací systém
GPS, GP Jack (rádiolokačné zariadenie typu Lo-Jack nie je dostačujúce) v kombinácií s imobilizérom
v kľúči a alarmom s plávajúcim alebo nikdy sa neopakujúcim kódom, pričom takáto výluka z poistenia

v čl. V písm. k) ZD je formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (pozri rozsudok NS SR z
22.01. 2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019). Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa
30.11.2016, č. k. 3Co/416/2014-167, keď uviedol, že v spojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy
o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom
tejto služby neobstojí argumentácia, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany
odporcu nebola vznesená, pretože z čl. V písm. k) ZD, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy

takáto požiadavka vyplýva. Žalovaný dodal, že dôvodnosť stanovenia a vyžadovania najdôslednejšieho
spôsobu zabezpečenia motorového vozidla D. E. proti jeho odcudzeniu potvrdzuje aj prípad samotnej
žalobkyne. Poistené motorové vozidlo nemalo namontovaný funkčný satelitný elektronický vyhľadávací
systém GPS (spolu s imobilizérom a autoalarmom), žalobkyňa tak preukázateľne nesplnila podmienku
predpísaného spôsobu zabezpečenia poisteného motorového vozidla; mechanické uzamknutie volantu

ZEDERLOCK-om na vozidle D. E. nebolo dostatočné v zmysle poistných podmienok. Akcentoval, že
tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s inými dôkazmi, čo konštatoval aj súd prvej
inštancie a pripomenul, že na pojednávaní dňa 26.10.2017 žalobkyňa uviedla, že jej bolo povedané, že
(poistené motorové vozidlo) musí byť zabezpečené tromi spôsobmi - imobilizérom, alarmom, zederlock-
om, malo imobilizér a alarm a zederlock si išiel syn v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky

týkajúce sa Poistnej zmluvy, na pojednávaní dňa 01.02.2018 svedok H. F. v súvislosti s poučením zo
strany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla uviedol, že sa pri podpise
Poistnej zmluvy pýtali, či spĺňajú všetky veci resp. čo potrebujú, a bolo im povedané, že zábezpeky:
imobilizér v kľúči, alarm a mechanické zabezpečenie, ktoré si mal dorobiť, následne svedok H. F.
predložildosúdnehospisutechnickúknižkuauto-bezpečnostnéhosystémuZEDER(www.zederlock.sk),

v ktorej je uvedený dátum montáže 27.12.2012, pričom Poistná zmluva bola uzatvorená 23.09.2013,
pretonemožnopovažovaťzavierohodnúvýpoveďsvedkaF.(ažalobkyne)otom,žefinančnýagentD.G.
poučilžalobkyňuasvedkaF.oinom(alarm,imobilizérvkľúčiaZEDERLOCK)nežpredpísanomspôsobe
zabezpečenia vozidla (alarm, imobilizér v kľúči a GPS), pričom svedok F. údajne dal dodatočne dorobiť
ZEDERLOCK na poistené motorové vozidlo, avšak montáž ZEDERLOCK-u (mechanické uzamknutie

volantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda pred uzatvorením Poistnej zmluvy; uvedený rozpor
svedok H. F. vysvetlil omylom a zlým dátumom v technickej knižke, ktorá bola vystavená dodatočne.
Tvrdenia žalobkyne a svedka H. F. považoval žalovaný za nepravdivé, keď montáž ZEDERLOCK-u
(mechanické uzamknutie volantu) bola vykonaná už dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením
Poistnej zmluvy, čo potvrdzoval aj pokladničný doklad, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia

škodovej udalosti datovaný „27/12/2012“. Poistené motorové vozidlo nadobudol pôvodne svedok H.
F. (syn žalobkyne) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2012, z čoho vyplýva, že v čase montáže
ZEDERLOCK-u dňa 27.12.2012 už poisteným motorovým vozidlom disponoval svedok H. F. a dňa
23.09.2013 došlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla na žalobkyňu. Žalovaný považoval
výpoveď svedka D. G. (finančného agenta) za vierohodnú, nakoľko svedok vypovedal pred súdom prvej

inštancieaodpovedalnaotázkysporovýchstránbezprostredneapresvedčivosohľadomnaskutočnosť,
že uzatvorenie Poistnej zmluvy sa uskutočnilo v roku 2013 a na skutočnosť, že vykonáva finančné
sprostredkovanie pre rôzne subjekty, si prirodzene nemohol v čase výsluchu (01.02.2018) pamätať,
aký predpísaný spôsob zabezpečenia stanovovali poistné podmienky v danom prípade, avšak potvrdil,
že sám informoval žalobkyňu o podstatných podmienkach Poistnej zmluvy, nakoľko to robí bežne,

že klientom poskytuje informáciu o potrebných zabezpečeniach v aute určite sám, pretože je to vec
dôležitá k uzavretiu zmluvy a že tak informoval aj žalobkyňu, pričom má vedomosť o charakteristických
náležitostiach poistných produktov, ktoré sprostredkúva. Svedok D. G. potvrdil aj to, že klient dostáva
k poistnej zmluve aj poistné podmienky, nakoľko je to súčasť zmluvy, pričom v rámci podpisu návrhu
zmluvy klient súhlasí aj s poistnými podmienkami. Nakoľko sa vo VPP, resp. OPP nenachádzajú

ustanovenia o predpísanom spôsobe zabezpečenia motorových vozidiel, keď svedok D. G. poučoval
žalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia poisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel
vychádzať len zo ZD. Žalovaný uzavrel, že na základe výpovede oboch svedkoch (H. F. a D. G.) niet
pochybností o tom, že žalobkyni nebolo znemožnené pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámiťsa s Poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj ZD, v ktorých je výslovne uvedený predpísaný spôsob
zabezpečenia pre poistené motorové vozidlo (D. E.), ako aj výluky z poistenia a svedok D. G. (finančný
agent) nemal žiadny dôvod uviesť žalobkyni a jej synovi H. F. iný (žalobkyňou a jej synom H. F.

uvádzaný spôsob zabezpečenia - imobilizér v kľúči, alarm a ZEDERLOCK) než predpísaný spôsob
zabezpečenia vozidla D. E., stanovený v ZD (alarm, imobilizér v kľúči a G PS). Žalovaný uviedol, že
za porušenie základného práva na spravodlivý proces v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 21/96), že skutočnosť, že sa žalobkyňa s

právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 188/06); súd
prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom konštatoval, že v zmysle platnej Poistnej
zmluvy sa na prípad Poistnej udalosti vzťahovala jednoznačne výluka z poistenia práve z dôvodu, že
poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené pre prípad krádeže požadovaným zabezpečením, a to
elektronickým systémom GPS, a že tvrdenia žalobkyne sa v priebehu konania prispôsobovali obrane

žalovaného a v podstate zásadným spôsobom popierali jej pôvodné tvrdenia. Žalovaný zhrnul, že (i)
žalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej zmluvy, (ii) poistené motorové vozidlo
žalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia, (iii) žalobkyňa neuzavrela zmluvu o aktivácii a
prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb, i
keď ho vyžadoval predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla, (iv) žalovaný neudelil žalobkyni výnimku

zo zabezpečenia vozidla, (v) tvrdenia žalobkyne a svedka F. (syn žalobkyne) o nesprávnom poučení zo
strany finančného agenta o predpísaných spôsoboch zabezpečenia a vykonaní montáže ZEDERLOCK-
u po podpise Poistnej zmluvy sú nepravdivé, nakoľko v poistenom motorovom vozidle bol nainštalovaný
ZEDERLOCK už 9 mesiacov pred podpisom Poistnej zmluvy, (vi) výpoveď svedka F. (syna žalobkyne)
je nevierohodná, (vii) výpoveď svedka G. (finančného agenta) je vierohodná, (viii) bola naplnená výluka

z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD, (ix) výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD
v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok
NS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019), a (x) havarijné poistenie je dobrovoľné zmluvné poistenie.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 01.10.2021, odkázala na svoju

argumentáciu v podanom odvolaní a doterajších písomných podaniach a namietala, že argumentácia
žalovaného je zavádzajúca, nepresná a nepravdivá. Podľa vyjadrenia žalovaného sa ZD stali súčasťou
Poistnej zmluvy a žalobkyňa v počiatočnej fáze sporu vôbec nespochybňovala, že bola oboznámená
so ZD, k čomu žalobkyňa uviedla, že v súlade s čl. VII bod 9 Poistnej zmluvy vyhlásila, že bola
oboznámená s obsahom Poistnej zmluvy, s VPP a OP, ktoré jej boli pred uzatvorením Poistnej zmluvy

odovzdané, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, avšak v čase podpisu Poistnej zmluvy
nebola žalobkyňa oboznámená s obsahom a existenciou ZD, s ktorými sa oboznámila až po vzniku
Poistnej udalosti (krádeži poisteného motorového vozidla), keď sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o
vyplatenie plnenia z Poistnej zmluvy, preto ich v žalobe uviedla ako dokumenty, ktorými disponuje, avšak
o ich obsahu nemá resp. nemala vedomosť. K tvrdeniu žalovaného, že na pojednávaní dňa 01.02.2018

svedok D. G. (finančný agent) potvrdil, že žalobkyňa dostala k Poistnej zmluve aj poistné podmienky
ako jej súčasť, poukázala žalobkyňa na to, že vo svojej svedeckej výpovedi svedok D. G. odovzdanie
ZD žalobkyni pri podpise Poistnej zmluvy nepotvrdil a ani nepotvrdil jej oboznámenie s povinnosťou
zabezpečiť poistené motorové vozidlo konkrétnym typom zabezpečenia, že vzhľadom na plynutie času
si svedok nepamätal priebeh uzatvárania Poistnej a len dovodzoval zo svojich zvyklostí, že sa tak stalo;

žalovaný tak nepreukázal, že by žalobkyňa bola oboznámená s obsahom ZD a ani nepreukázal, že
by žalobkyni boli ZD odovzdané. K záveru žalovaného, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo bolo konštatované NS SR a že tvrdenia žalobkyne sú
tendenčné, argumentačne nesprávne ak vychádzajú z ust. § 279 Obchodného zákonníka, žalobkyňa
namietala, že ZD upravujúce výluky z poistenia narážajú na obsahové obmedzenia relevantné v

spotrebiteľských vzťahoch a že poukazovanie na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019
s konštatovaním, že výluky z poistenia nemusia byť uvedené priamo v poistnej zmluve, ale môžu
byť uvedené v poistných podmienkach, opomína že z predmetného rozhodnutia vyplýva aj povinnosť
poisťovne spočívajúca v tom, že výluky z poistenia musí byť v poistnej zmluve jasne a zrozumiteľne
vysvetlené, ktorá podmienka podľa žalobkyne v prípade žalovaného splnená nebola, nakoľko poisťovňa

upravuje výluky z poistenia jednak v dokumentoch VVP, OP a aj ZD (úprava výluk je atomizovaná),
predpísané spôsoby zabezpečenia upravené v čl. VII ZD sú neprehľadné, zavádzajúce a sa nachádzajú
v dokumente mimo Poistnej zmluvy, čo je v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné a spôsobujúce
nerovnováhu v právach a povinnostiach poisťovne a poistníka a neprijateľnosť takejto podmienky.Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa žalobkyne možno
toto ustanovenie použiť jedine v prípade, ak boli poistné podmienky, ktorými sú podľa žalovaného aj
ZD, pripojené k Poistnej zmluve alebo boli oznámené žalobkyni pred uzatvorením Poistnej zmluvy,

a keďže so ZD žalobkyňa nebola pred uzatvorením Poistnej zmluvy oboznámená a neboli súčasťou
Poistnej zmluvy, nie je možné považovať ZD za poistné podmienky. Žalobkyňa poukázala na svedeckú
výpoveď svedka H. F. na pojednávania dňa 01.02.2018, ktorý uviedol, že si myslí, že v knižke je omylom
uvedený zlý dátum a že bola vystavená dodatočne, ktoré tvrdenia žalovaný považoval za nepravdivé,
nakoľko montáž ZEDERLOCK-u (mechanického uzamknutie volantu) bola vykonaná už 27.12.2012,

t.j. 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy podľa dokladu o montáži ZEDERLOCK-u. Žalobkyňa
poukázala na fakt, že pojednávanie sa konalo v roku 2018 a Poistná udalosť vznikla v roku 2014, že je
normálne, že si svedok H. F. nemusel pamätať, ako to bolo v súvislosti s namontovaním ZEDERLOCk-
u po tak dlhej dobe, čo nevylučuje možnosť zlého zapísania dátumu. Žalobkyni vystávala otázka, z
akého dôvodu by uzatvárala Poistnú zmluvu so žalovaným na poistené motorové vozidlo a bola so ZD
oboznámená, avšak by ich nesplnila. Záverom žalobkyňa zopakovala, že ZD nie sú pre ňu záväzné,

neboli platne dojednané a sú v rozsahu upravujúcom rozsah zabezpečenia motorových vozidiel v
prípade vybraných nemeckých značiek offroad neplatné, že žalovaný sa svojim konaním (obhliadnutím
poisteného motorového vozidla a jeho prijatím do poistenia bez požadovaného zabezpečenia) odchýlila
od poistných podmienok pokiaľ ide o dojednanie výluky z poistenia, a preto nie je dôvod na odmietnutie
poistného plnenia a zopakovala svoj odvolací návrh.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 18.10.2021 a zopakoval, že žalobkyňa
svoje tvrdenia v priebehu sporu mení a prispôsobuje podľa procesnej obrany žalovaného a že
nové tvrdenia žalobkyne sú v zásadnom rozpore s jej pôvodnými tvrdeniami, keď nespochybňovala
(nepopierala), že bola v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy oboznámená so ZD a tvrdila že sú súčasťou

Poistnej zmluvy sú aj ZD, jej argumentácia smerovala k tomu, že dojednanie výluky z poistenia v čl.
V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a) ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podstatná
zmena tvrdení žalobkyne nastala po tom, čo žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167. Rovnako zopakoval, že ZD boli nepochybne súčasťou Poistnej
zmluvy, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že tzv.

výluky z poistenia a predpísané spôsoby zabezpečenia vozidla nemusia byť uvedené priamo v poistnej
zmluve s poukazom na rozsudok NS SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, že ZD sú prehľadné (D.
E. je výslovne uvedené v ZD pri povinnosti zabezpečiť vozidlo predpísaným spôsobom), že výluka z
poistenia v čl. V. písm. k) ZD bola formulovaná dostatočne určito, zrozumiteľne a jasne (rozsudok NS
SR z 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019), že tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) sú v rozpore s

inými dôkazmi, že nie je pravdivé tvrdenie, že im bolo povedané, že poistené motorové vozidlo musí byť
zabezpečené tromi spôsobmi (imobilizérom, alarmom, zederlock-om), keď jeho montáž bola vykonaná
už dňa 27.12.2012, teda 9 mesiacov pred uzatvorením Poistnej zmluvy, čo potvrdzuje aj pokladničný
doklad predložený svedkom H. F. v procese šetrenia Poistnej udalosti, že svedecká výpoveď D. G.
(finančného agenta) je vierohodná, že keď poučoval žalobkyňu o predpísanom spôsobe zabezpečenia

poisteného motorového vozidla, nevyhnutne musel vychádzať len zo ZD a nemal dôvod uviesť žalobkyni
a jej synovi H. F. iný (nimi uvádzaný spôsob zabezpečenia než predpísaný spôsob zabezpečenia vozidla
Porsche Cayenne, stanovený v ZD.

7. Žalobkyňa sa viac k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od

žalovaného zaplatenia sumy vo výške 49.498,80 eur s prísl. ako nároku na poistné plnenie z Poistnej
zmluvy titulom Poistnej udalosti. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne neuspokojil a odmietol poistné
plnenie s poukazom na to, že sú dané výluky z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII
ZD, ktoré ZD boli súčasťou Poistnej zmluvy. Žalobkyňa namietala jednak to, že ZD sa nestali súčasťouPoistnej zmluvy (neboli platne inkorporované), že nebola pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená so
ZD, že uplatnená výluka z poistenia podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, že nebola riadne poučená o požadovanom zabezpečení vozidla funkčným

systémom GPS namontovanom v poistenom motorovom vozidle a že jej zo strany žalovaného bola
priznaná výnimka spočívajúca v inom systéme zabezpečenia vozidla (Zederlock). Žalovaný tvrdenia
žalobkyne rozporoval, mal za to, že žalobkyňa bola oboznámená so ZD, ktoré sú súčasťou Poistnej
zmluvy, že poistené motorové vozidlo žalobkyne nemalo predpísaný spôsob zabezpečenia podľa ZD,
pričom žalovaný neudelil žalobkyni výnimku zo zabezpečenia vozidla a že uplatnená výluka z poistenia

podľačl.Vpísm.k)ZDvspojenísčl.VIIZDniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvspotrebiteľských
zmluvách (rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo/192/2019).

11. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

14. Podľa ust. § 791 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je
potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí
poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku

predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním
druhopisu umorila.

15.Podľaust.§793ods.1Občianskehozákonníka,ktospoistiteľomuzavierapoistnúzmluvu,jepovinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.

To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

16. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné
vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

17. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa nímrozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1

Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“

možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s

právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k

porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia
(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo
190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo
152/2018).

20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo
218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení
strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,
uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo

so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.

22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové

zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

23. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením ječinnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa
zaväzuje poistiteľ poskytnúť poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v

zmluve bližšie označená, a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zákonníka), i osobitná právna
úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč. zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv
a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve a
v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto
konkretizovaťašpecifikovať,ktorévecisapoisťujú,zktorýchpoistnýchudalostívznikneprávonaplnenie
a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia,

dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.

25. Z jednotlivých ustanovení Poistnej zmluvy a jej súčastí je z hľadiska posúdenia veci v danom
prípade významným predovšetkým ustanovenie čl. V písm. k) ZD (Výluky z poistenia). Pre posúdenie
uplatneného nároku bolo podstatným zistiť, či výluka z poistenia uvedená v tomto článku (teda,

že poistenie predmetného motorového vozidla sa nevzťahuje na krádež vozidla, ak sa v priebehu
vyšetrovania poistnej udalosti preukáže, že poistený neuzavrel zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní
satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb) je v súlade s
prislúchajúcimi právnymi normami, a teda platná.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
aplikovalust.§788anasl.Občianskehozákonníkaupravujúcimipoistnúzmluvuavyvodilsprávnyzáver,
že žalovaný nebol povinný poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, pretože žalobkyňa nepreukázala, že
v čase Poistnej udalosti mala uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného vyhľadávacieho
systému s poskytovateľom týchto služieb. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej

inštancie vyplýva, že žalobkyni ako vlastníkovi poisteného motorového vozidla v dôsledku Poistnej
udalosti vznikla škoda, ktorú si titulom poistného plnenia (z havarijného poistenia) žalobkyňa uplatnila
u žalovaného (oznámenie o vzniku škody zo dňa 23.09.2014) a poistná udalosť bola likvidovaná u
žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. V konaní nebolo sporné, že v čase Poistnej udalosti poistené
motorové vozidlo nebolo vybavené GPS elektronickým vyhľadávacím systémom.

27.Možnosťdojednaťpodrobnostiovzniku,trvaníazánikupoistenia,poistnúudalosť,výlukuzpoistenia,
a iné vo všeobecných poistných podmienkach umožňuje ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa zmluva odvoláva, súčasťou poistnej zmluvy, ak sú k zmluve pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že so ZD
nebola v čase uzavretia Poistnej zmluvy oboznámená, tieto tak nie sú súčasťou Poistnej zmluvy a nie
je nimi teda viazaná. Odvolacie námietky žalobkyne považoval odvolací súd za nedôvodné a poukazuje
na vyhotovenie Poistnej zmluvy, kde je výslovne v záhlaví uvedené (pod označením/názvom „Návrh
poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel – produkt č. 571“), že pre toto poistenie

platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP, OPP a ZD, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
tejto poistnej zmluvy (t.j. Poistnej zmluvy). Uvedené rovnako vyhodnotil aj NS SR v rozsudku zo dňa
22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, keď obdobne dovodil: „V poistnej zmluve pre havarijné poistenie
motorových vozidiel - produkt 570 č. 0169281 (č. l. 10 spisu) sa hneď za označením zmluvy uvádza údaj
o tom, že „Pre toto poistenie platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné

podmienky, Osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto
poistnej zmluvy““.

28. Skutočnosť, že žalobkyňa bolo oboznámená a obdržala pri uzatváraní Poistnej zmluvy aj ZD potvrdil
svedok D. G. (finančný agent). Naviac, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že tvrdenia

žalobkyneotom,žesoZDnebolavčaseuzavretiaPoistnejzmluvyoboznámená,súvzásadnomrozpore
s jej pôvodnými tvrdeniami v spore, keď sama v žalobe uvádzala, že ZD sú súčasťou Poistnej zmluvy,
odvolávala sa na ich znenie (aj v neskoršom vyjadrení zo dňa 02.05.2017), netvrdila, že ZD jej neboli
finančným agentom odovzdané a že ich obdržala až po vzniku Poistnej udalosti (v žalobe namietalaneprijateľnosť zmluvnej podmienky výluky z poistenia v čl. V bod k) v spojení s čl. VII bod 2 písm. a)
ZD). Z obsahu vyjadrení žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie je možné dovodiť, že k zmene
obrany žalobkyne došlo po predložení vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.06.2017 (v ktorom odkázal na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014-167, v ktorom odvolací súd
vyhodnotil ust. čl. V písm. k) ZD ako nie neprijateľnú podmienku) - vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní
dňa 26.10.2017 a vo vyjadrení zo dňa 02.11.2017. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu potrebné
dovodiť, že ZD ako poistné podmienky žalovaného (popri VPP a OPP), na ktoré sa Poistná zmluva v
záhlaví odvoláva a ktoré boli žalobkyni oznámené (bola s nimi pri podpise Poistnej zmluvy oboznámená/

boli jej odovzdané zo strany D. G.), sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, teda žalobkyňa bola v
zmluvnom vzťahu so žalovaným, založeným Poistnou zmluvou, viazaná ZD.

29.Odvolacísúdsazaoberalnáslednenámietkoužalobkyne,žežalovanýmuplatnenávýlukazpoistenia
podľa čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s ktorou námietkou
sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na rozsudok NS SR zo

dňa 22.01.2020, sp. zn. 8Cdo/192/2019, v ktorom NS SR s poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1
až 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dovodil, že: „V danej veci po zohľadnení povahy a účelu
poistenia a tiež zámeru sledovaného určením prípadov výluk z poistenia možno konštatovať, že čl. V.
písm. k) Zmluvných dojednaní v žiadnom prípade nespôsobil nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že z poistenia vylúčil prípady, kedy poistený neuviedol

namontované zabezpečovacie zariadenie vo svojom vozidle do jeho riadnej prevádzky, čím v podstate
de facto vylúčil účel, na ktorý bolo inštalované (t. j. vyvolal stav nezabezpečenia vozidla proti krádeži
zmluvne požadovaným spôsobom zabezpečenia). Je úplne prirodzené, že pre takéto prípady poisťovňa
stanovilavýlukyzpoistenia(stanoviťvýlukyzpoisteniajeprávompoisťovneavpoistnýchzmluváchideo
bežnú záležitosť). Podstatné je, aby bola takáto výluka v zmluve (poistných podmienkach) zrozumiteľne

a jasne vymedzená (t. j. aby z jej vymedzenia bolo i priemernému spotrebiteľovi zrejmé, na aké
konkrétne prípady dopadá) a súčasne nebola formulovaná spôsobom, že by vylučovala alebo značne
obmedzovala poisteného v jeho práve na poskytnutie prípadného poistného plnenia (t. j. sa vzťahovala
na väčšinu prípadov, pre ktoré bolo poistenie dohodnuté, čím by poprela samotný účel poistenia).
Inými slovami, za neprijateľnú by bolo možné označiť nielen takú výluku z poistenia, ktorá by bola

v poistnej zmluve (poistných podmienkach) formulovaná nezrozumiteľne (napr. umožňujúca viacerý
výklad), ale i takú, ktorá by z poskytnutia poistného plnenia vylučovala väčšinu z prípadov krádeže
motorového vozidla (t. j. dalo by sa ju uplatňovať v takmer každom prípade krádeže ako poistnej
udalosti s cieľom vyhnúť sa plateniu poistného plnenia). V danej veci bola výluka z poistenia v čl. V.
písm. k) Zmluvných dojednaní formulovaná nielen dostatočne určito (t. j. vzťahovala sa na prípady,

kedy poistený nemal platne uzavretú zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní namontovaného satelitného
elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb), ale sa vzťahovala iba na
prípad,kedypoistenývyžadovanýzabezpečovacísystémneuviedoldoriadnejprevádzky.Inýmislovami,
ak by poistený mal takúto zmluvu riadne uzavretú (t. j. vyhľadávací systém by bol aktívny), poisťovňa by
nemohla vyplatenie poistného plnenia odoprieť. K dovolateľom nastolenej dovolacej otázke tak možno

uviesť, že v konkrétnej veci neboli podmienky pre uzatvorenie poistnej zmluvy špecifikované v odlišnom
znení, ako boli špecifikované výluky z poistenia, resp. tieto si navzájom neodporovali (práve naopak na
seba nadväzovali a doplňovali sa). Žalobca nemôže potom tvrdiť, že požiadavka poisťovne na aktiváciu
a prevádzkovanie zabezpečovacieho zariadenia (GPS satelitného elektronického vyhľadávacieho
systému) prostredníctvom uzavretia zmluvy s poskytovateľom takýchto služieb by odporovala, resp. bola

v rozpore s čl. VII. Zmluvných dojednaní o predpísaných spôsoboch zabezpečenia vozidla proti krádeži.
Odporovali by si iba za predpokladu, ak by sa odmietnutie vyplatenia poistného plnenia (resp. výluka z
poistenia) vzťahovalo i na prípady, kedy by takáto zmluva uzavretá bola. Dovolací súd dáva opätovne
dovolateľovi do pozornosti, že z čl. III. bod B Zmluvných dojednaní („rozsah poistenia“) zreteľne vyplýva,
že „poistenie sa vzťahuje na krádež motorového vozidla ... s výnimkou výluk vyslovene uvedených v

príslušných VPP, OPP alebo v týchto zmluvných dojednaniach“. Žalobca tak bol na existenciu výluk z
poistenia (pri danom type poistenia) upozornený už v úvodných ustanoveniach Zmluvných dojednaní.
Žalobca (ako osoba s právnickým vzdelaním) preto nemôže tvrdiť, že si prečítal iba čl. VII. Zmluvných
dojednaní, avšak už nečítal i ďalšie články tých istých dojednaní, vymedzených za sebou na tej istej
listine [pritom nešlo o akési „skryté“ malým (iným) písmom zakomponované požiadavky v Zmluvných

dojednaniach]“ a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2016, č.k. 3Co/416/2014 - 167,
podľa ktorého: „Odvolací súd z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval žalobcom
namietané ustanovenie čl. V písm. k) Zmluvných dojednaní a dospel k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, že toto nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy.Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na východiskovú hodnotu motorového vozidla mala
poisťovňa právo požadovať od žalobcu nielen najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla
proti krádeži vymedzený v článku VII bod 1 písm. c) Zmluvných dojednaní (čo splnené zo strany žalobcu

bolo) ale tiež to, aby zariadenie, ktoré tento najdôslednejší spôsob zabezpečenia motorového vozidla
proti krádeži malo zabezpečiť, bolo funkčné a v prevádzkyschopnom stave počas celej doby trvania
poistného vzťahu. Toto splnené zo strany žalobcu nebolo, nakoľko neuzatvoril zmluvu o aktivácii a
prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby. V
spojitosti s požiadavkou na uzatvorenie zmluvy o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického

vyhľadávacieho systému s poskytovateľom tejto služby odvolací súd uvádza, že neobstojí argumentácia
žalobcu, že pri uzatváraní poistnej zmluvy takáto požiadavka zo strany odporcu nebola vznesená,
pretože z článku V písm. k) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ktoré tvoria
nedeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, takáto požiadavka vyplýva“. Aplikujúc citované rozhodnutia na
prejednávanú vec je potrebné dospieť k totožnému záveru, že čl. V písm. k) ZD v spojení s čl. VII ZD
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

30. Žalobkyňa v konaní tvrdila aj to, že nebola riadne poučená o rozsahu požadovaného zabezpečenia
poisteného motorového vozidla a že jej bola zo strany žalovaného poskytnutá výnimka z požadovaného
zabezpečenia (že postačovalo zabezpečenie imobilizérom v kľúči, alarmom, a ZEDERLOCK-om
namiesto predpísaného spôsobu zabezpečenia vozidla D. E. alarmom, imobilizérom v kľúči a GPS).

Súd prvej inštancie uvedené správne vyhodnotil a dovodil, žalobkyňa ňou uvádzané skutočnosti
nepreukázala a správne žalovaný poukazoval na hodnovernú výpoveď svedka D. G. a listinné dôkazy
(technickúknižkuauto-bezpečnostnéhosystémuZEDERsdátumommontáže27.12.2012apokladničný
blok zo dňa 27.12.2012, oba preukazujúce, že montáž ZEDERLOCK-u bola vykoná 9 mesiacov pred
uzatvorením Poistnej zmluvy, čo vylúčilo aj tvrdenia svedka o chybe v dátume montáže v technickej

knižke), s ktorými sú tvrdenia žalobkyne a jej syna H. F. (svedka) v rozpore. Súdom prvej inštancie
vykonané dokazovanie vylučuje argumentáciu žalobkyne, že bola pri uzavretí Poistnej zmluvy poučená,
že poistené motorové vozidlo musí byť zabezpečené o.i. ZEDERLOCK-om (v tom čase malo imobilizér a
alarm), že ZEDERLOCK išiel syn (svedok H. F.) v ten deň vybaviť, aby spĺňali všetky podmienky týkajúce
sa zabezpečenia podľa Poistnej zmluvy, o ktorom rozsahu predpísaného spôsobu zabezpečenia mali

byť poučený zo strany finančného agenta pri podpise Poistnej zmluvy; uvedený rozpor svedok H. F.
o.i. vysvetľoval omylom a zlým dátumom v technickej knižke, čo bolo v konaní vyvrátené pokladničným
dokladom zo dňa 27.12.2012, ktorý svedok H. F. predložil v procese šetrenia Poistnej udalosti. Poistené
motorové vozidlo tak už v čase uzavretia Poistnej zmluvy malo nainštalovaný ZEDERLOCK (v r. 2013
došlo k prevodu držby poisteného motorového vozidla, ktorým predtým disponoval svedok H. F.). Ani

žalobkyňou uvádzaná skutočnosti (i) s poukazom na to, že pri uzatváraní Poistnej zmluvy na písomnú
otázku žalovaného „sú nainštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia funkčné?“, žalobkyňa
uviedla „áno“ (čl. VII bod 2 Poistnej zmluvy) a (ii) že pristavené vozidlo pri obhliadne nedisponovalo
GPS, nepredstavuje odchýlenie sa od poistných podmienok podľa Poistnej zmluvy (ZD), ktorá vzájomná
dohoda vyžaduje písomnú formu (§ 791 ods. 1 a § 788 Občianskeho zákonníka) a pri fyzickej obhliadke

poisteného motorového vozidla nie je možné preveriť existenciu a funkčnosť systému GPS, ktorého
hardware je vo vozidle skrytý. Uvedená argumentácia žalobkyne nemohla ovplyvniť rozhodnutie v
danej veci, pretože aj tu platí, že pri uzatváraní zmluvy musí jej účastník postupovať zodpovedne,
sám sa oboznámiť so všetkými dojednaniami, ktoré druhá strana navrhuje zahrnúť do zmluvy a
zmluvu uzavrieť po ich zvážení a nespoliehať sa na to, že pri uzatváraní zmluvy, po predložení jej

písomnéhovyhotovenia(návrhuzmluvy),budedruhouzmluvnoustranouosobitneupozornenýnavšetky
jej ustanovenia, resp. že pri samotnom rokovaní o zmluve pochopí všetky navrhované dojednania v
súvislosti s inými skutočnosťami. Podstatným pre rozhodnutie bola skutočnosť, že bola uzavretá Poistná
zmluva a že žalobkyňa nemala vo vzťahu k poistenému motorovému vozidlu uzavretú zmluvu o aktivácii
a prevádzkovaní satelitného elektronického vyhľadávacieho systému s poskytovateľom týchto služieb

(čl. V písm. k) ZD), predstavujúcu výluku z poistenia, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná.
31. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno
vytknúť,žebyvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaaleboženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené.32. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I.,
ktorými bola žaloba žalobkyne zamietnutá, a v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil, pričom k zmene výroku II. o trovách konania pristúpil

výhradne formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP
(rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku
na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia
výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len

takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie
súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné,
teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto

mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalobkyne v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).