Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/16/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119202422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6119202422.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne: A. B. A., advokátka so sídlom C.
XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1) A. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
F. XXX, XXX XX G. E., 2) A. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX G. E., obaja žalovaní
zastúpení:AdvokátskakanceláriaJUDr.KarolOrolín,s.r.o.sosídlomNám.sv.Egídia42,05801Poprad,
IČO: 47 237 805, o zaplatenie 11.077,75 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp.zn. 17Csp/81/2019-1370 zo dňa 29.09.2020, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje sa rozsudok vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Žalovaný v 1./ rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.609,03 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z
omeškania od 03.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná v 2./ rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 74,58 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 03.09.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Priznáva žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 70 %, o výške
ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie okrem iného odôvodnil tým, že žalobkyňa svojim žalobným
návrhom doručeným upomínaciemu súdu žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť
spoločne a nerozdielne sumu 11.077,75 eura s 5 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 02.09.2016 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že žalovaným vo viacerých právnych
veciach v období od 18.12.2015 do 04.07.2016 poskytla právne služby, pričom dňa 15.08.2016
vypracovala a následne žalovaným predložila vyúčtovanie svojej odmeny za predmetné služby, ako aj
vyúčtovanie náhrady, v celkovej výške 9.231,46 eura bez DPH, 11.077,75 eura vrátane DPH. Na základe
vyúčtovania zároveň dňa 15.08.2016 vystavila faktúru č. XXXXXXXX splatnú 02.09.2016. Žalovaní do
podania žaloby záväzok ani čiastočne žalobkyni neuhradili.
Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd prvej
inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žalobe
možno vyhovieť iba sčasti.
V konaní žalobkyňa uplatnila voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie
odmeny za právne služby vo výške 11.077,75 eura s prísl. Žalobkyňa predložila súdu špecifikáciu
jednotlivých úkonov právnych služieb a výšky uplatnenej odmeny.
Podľa vyjadrenia žalobkyne so žalovanými v 1. a 2. rade mali ústne uzatvorené zmluvy o poskytovaní
právnychslužieb.Žalobkyňakobsahuzmluvypoukazovalanapísomnéplnomocenstvánazastupovanieudelené žalovaným v 1. rade z 18.12.2015, 08.01.2016, 27.04.2016, 26.04.2016, 27.04.2016, udelené
žalovanej v 2. rade trikrát z 27.04.2016. Žalovaní v 1. a 2. rade v konaní v podanom odpore proti
platobnému rozkazu popierali písomné, ústne dohody so žalobkyňou o poskytovaní právnych služieb
žalovaným v 1. a 2. rade.
Po posúdení predložených plnomocenstiev na zastupovanie udelených žalovanými v 1. a 2. rade
ako fyzických osôb žalobkyni súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade a žalobkyňou a žalovanou 2. rade bola písomným právnym úkonom - dohodami o udelení a
prijatí plnomocenstva žalobkyňa splnomocnená na vykonávanie úkonov pre žalovaných v 1. a 2.
rade ako fyzických osôb v rozsahu udelených plnomocenstiev. V tomto smere súd prvej inštancie
sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaných v 1. a 2. rade, že so žalobkyňou neuzavreli žiadnu
dohodu o poskytovaní právnych služieb. Udelenie plnomocenstva je jednostranný právny úkon. Prijatím
plnomocenstva splnomocnenec akceptuje splnomocnenie na realizáciu uvedených úkonov.
Žalobkyňa v konaní predložila špecifikáciu úkonov, za ktoré si od žalovaných v 1. a 2. rade uplatňuje
nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb, ktorá bola pripojená na č.l. 1166-1189 spisu, podľa
vyjadrenia žalobkyne ide o riadnu a úplnú špecifikáciu úkonov.
Podanímz12.06.2020žalobkyňašpecifikovalaďalšieúkony,ktorémalavykonaťprežalovanýchv1.a2.
rade. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal jednotlivými špecifikovanými úkonmi a dospel k záveru,
že podľa obsahu úkonov iba niektoré úkony boli poskytované žalovaným v 1. a 2. rade ako fyzickým
osobám, pri ostatných úkonoch nesvedčí žalovaným v 1. a 2. rade vecná pasívna legitimácia, pretože
boli vykonané nie pre žalovaných v 1. a 2. rade ako fyzické osoby, ale pre podnikateľské subjekty, v
ktorých bol konateľom, spoločníkom žalovaný v 1. rade.
Súd prvej inštancie mal za to, že podľa špecifikácie úkonov žalobkyne na základe udelených
plnomocenstiev - pre žalovaného v 1. rade vykonala úkony:
1.) dňa 18.12.2015 prevzatie zastúpenia žalovaného v 1. rade v trestnej veci vedenej na OR PZ Prešov
ČVS: ORP-110/3-VYS-PO-2016
2.)dňa08.01.2016prevzatieaprípravazastúpeniavoveciOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.8C2/2016
3.) dňa 10.01.2016 podanie žaloby vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8C 2/2016
4.) dňa 11.02.2016 účasť na výsluchu A. H. H. v trestnej veci vedenej na OR PZ Poprad ČVS-ORP 72/3
5.) dňa 18.04.2016 podanie sťažnosti v trestnej veci vedenej na OR PZ Prešov ČVS: ORP-110/3-VYS-
PO-2016
6.) dňa 04.05.2016 nahliadnutie do spisu v trestnej veci vednej na OR PZ Prešov ČVS: ORP-110/3-
VYS-PO-2016
7.) dňa 02.06.2016 doplnenie odôvodnenia sťažnosti v trestnej veci vedenej na OR PZ Prešov ČVS:
ORP-110/3-VYS-PO-2016
8.) dňa 07.03.2016 účasť pri výsluchu A. H. H. v trestnej veci vedenej na OR PZ Poprad ČVS 239/
PP-2016
9.) dňa 06.04.2016 účasť na výsluchu žalovanej v 2. rade v trestnej veci vedenej na OR PZ Poprad ČVS:
ORP-239/PP.Jezrejmézpredloženýchplnomocenstiev,žežalovanáv2.radežalobkyniudelilapísomné
plnomocenstvá až 27.04.2016. Pokiaľ dňa 06.04.2016 preukázateľne žalobkyňa úkon vykonala (vyplýva
to z trestného spisu) bol vykonaný na základe ústnej dohody o plnomocenstve so žalovanou v 2. rade.
Medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda o odmene advokáta v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Zo strany žalobkyne bol žalovaným v 1. a 2. rade mailom predložený
návrh dohody o odmene, návrh nebol žalovanými v 1. a 2. rade preukázateľne akceptovaný. Preto
žalobkyni patrí za vykonané úkony odmena tarifná podľa § 9a nasl. uvedenej vyhlášky.
Za úkony vykonané pre žalovaného v 1./ rade patrí žalobkyni odmena:
1.) dňa 18.12.2015 úvodné stretnutie s klientom (v prítomnosti A. H. H.) prevzatie zastúpenia a prvá
porada vo veci ČVS: ORP-110/3-VYS-PO-2016 - patrí tarifná odmena podľa § 12 ods. 3 písm. c)
vyhlášky, keď ide o zastupovanie v trestnom konaní a obhajobu, ak ide o trestný čin, ktorý zákon § 227
ods. 1 písm. b) ods. 4 písm. a) Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
prevyšuje 10 rokov (stanovená sadzba 5-12 rokov) vo výške 1/6 výpočtového základu za rok 2015 839,-
eur, t.j. 136,83 eura a režijný paušál 8,39 eura.
2.) dňa 08.01.2016 prevzatie zastúpenia a prvá porada vo veci žaloby o zaplatenie 28.000,- eur s prísl.
(vrátane preverovania postupu vkladov a výberov spoločníkov Europharm Slovakia s.r.o.) patrí tarifná
odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, žalobkyňa uplatnila odmenu 482,93 eura plus režijný paušál 8,58
eura, ktorá bola vyčíslená nesprávne. Vo výške rozdielu uplatnenej a priznanej odmeny súd žalobu
zamietol.2.) Žalobkyni za úkon patrí tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 436,54 eura a režijný paušál 8,58
eura v zmysle návrhu žalobkyne.
3.) dňa 10.01.2016 príprava žaloby o zaplatenie 28.000,- eur voči Europharm Slovakia s.r.o., patrí tarifná
odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 436,54 eura a režijný paušál 8,58 eura v zmysle návrhu žalobkyne.
4.) dňa11.02.2016 výsluch A. H. H. na OR PZ Poprad in re: manko Europharm Slovakia s.r.o. patrí tarifná
odmena podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky, keď ide o zastupovanie v trestnom konaní a obhajobu,
ak ide o trestný čin, za ktorý zákon § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ustanovuje trestný čin
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov (stanovená sadzba 3-10 rokov) vo výške
1/8 výpočtového základu za rok 2016 858,- eur, t.j. 107,25 eura a režijný paušál 8,58 eura. Žalobkyňa
uplatnila odmenu 246,47 eura a režijný paušál 8,58 eura, ktorá bola vyčíslená nesprávne. Vo výške
rozdielu uplatnenej a priznanej odmeny súd žalobu zamietol.
5.) dňa 18.04.2016 príprava sťažnosti proti uzneseniu OR PZ Prešov in re: podvodný úpadok Eurpharm
Slovakia s.r.o. - patrí tarifná odmena podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky, keď ide o zastupovanie v
trestnom konaní a obhajobu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon § 227 ods. 1 písm. b) ods. 4 písm.
a) Trestného zákona ustanovuje trestný čin odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov
(stanovená sadzba 5-12 rokov) vo výške 1/6 výpočtového základu na rok 2016 858,- eur, t.j. 143,- eur
a režijný paušál 8,58 eura. Žalobkyňa uplatnila odmenu 492,93 eura a režijný paušál 8,58 eura, ktorá
bola vyčíslená nesprávne. Vo výške rozdielu uplatnenej a priznanej odmeny súd žalobu zamietol.
6.) dňa 04.05.2016 a 06.05.2016 nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu vrátane spracovania
vyšetrovacieho spisu (ČVS: ORP-110/3-VYS-PO-2016) - patrí tarifná odmena podľa § 12 ods. 3 písm.
c) vyhlášky, keď ide o zastupovanie v trestnom konaní a obhajobu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
§ 227 ods. 1 písm. b) ods. 4 písm. a) Trestného zákona ustanovuje trestný čin odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje 10 rokov (stanovená sadzba 5-12 rokov) vo výške 1/6 výpočtového základu na
rok 2016 858,- eur, t.j. 143,- eur a režijný paušál 8,58 eura.
7.) dňa 02.06.2016 príprava doplnenia odôvodnenia sťažnosti in re: podvodný úpadok, Europharm
Slovakia s.r.o. - patrí tarifná odmena podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky, keď ide o zastupovanie v
trestnom konaní a obhajobu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon § 227 ods. 1 písm. b) ods. 4 písm.
a) Trestného zákona ustanovuje trestný čin odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov
(stanovená sadzba 5-12 rokov) vo výške 1/6 výpočtového základu na rok 2016 858,- eur, t.j. 143,- eur
a režijný paušál 8,58 eura.
Spolu zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 1.609,03 eura.
Za úkon vykonaný pre žalovanú v 2. rade:
1.) dňa 06.04.2016 výsluch klienta a A. F. D. na OR PZ Poprad - prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady, konanie pred iným orgánom vo veci: ČVS: ORP-239/PP-PP-2016 - tarifná odmena by patrila
podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky, keď ide o zastupovanie v trestnom konaní a obhajobu, ak ide o
trestný čin, za ktorý zákon § 373 ods. 1 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje 5 rokov (stanovená sadzba 0-2 roky) vo výške 1/12 výpočtového základu
za rok 2016 858,- eur, t.j. 71,50 eura, ale žalobkyňa uplatnila odmenu za tento úkon 66,- eur a režijný
paušál 8,58 eura, súd priznal odmenu v zmysle návrhu.
Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za špecifikované úkony:
- 05.01.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (potreba rokovania s bankou - záložným veriteľom a
podrobná analýza účtovníctva spoločnosti Europharm Slovakia s.r.o. v časti prevádzky kaviarne D.)
- 07.01.2016 analýza a komentáre k doplneniu trestného oznámenia klienta in re: A. A. I. (vrátane
prípravy plnomocenstva na zastupovanie v trestnom konaní)
- 07.01.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (príprava doplnenia trestného oznámenia voči p. A. A. I.)
- 12.01.2016 príprava na stretnutie so zástupkyňou banky - záložného veriteľa (právna analýza
podkladov klienta - úverovej zmluvy a komunikácie medzi firmou a bankou)
- 13.01.2016 a 14.01.2016 úprava e-mailu adresovaného p. A. A. I.
- 15.01.2016 ďalšia porada s klientom (p. A. A. D.) (príprava návrhov riešení adresovaných banke,
výhodnosť jednotlivých variantov)
- 21.01.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (ohliadky ambulancie, návrhy riešení koncipované klientom,
náčrt prípravy VZ Europharm Slovakia s.r.o.)
- 26.01.2016 právna analýza podkladov klienta vo vzťahu k porušeniu zákazu konkurencie zo strany p.
A. A. I. (spoločenská zmluva firmy, výpisy z bankového účtu, e-komunikácia, účtovné podklady)
-27.01.2016poradasklientom(p.A.A.D.)(aktuálneinformácieozačatívýkonuzáložnéhoprávabanky)
-28.01.2016poradasklientom(p.A.A.D.)(komunikáciasoznalcomazástupcomdražobnejspoločnosti
- dražba majetku firmy)- 01.02.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (výsledky vyhľadávania záujemcov o priestory ambulancie
+ možnosti dražby majetku firmy + plánované stretnutie s p. A. A. I. + doručenie oznámení banky -
záložného veriteľa)
- 02.02.2016 dokončenie e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi in re: Europharm Slovakia
s.r.o. (žiadosť o stanovisko banky k návrhom vyporiadania spoločníkov firmy Europharm Slovakia s.r.o.)
- 02.02.2016 2 porady s klientom (p. A. A. D.) (obsah konceptu e-mailu adresovaného banke & aktuálne
info zo stretnutia s p. H. + príprava na stretnutie s p. A. A. I.)
- 04.02.2016 porada s klientom po stretnutí s p. A. A. I. v D. (scenáre ďalšieho možného vývoja
podnikania klienta)
-04.02.2015poradasklientom(p.A.A.D.)(obsahodpovedeprávnikabankynanávrhriešenípodnikania
a splatenia úveru predložených klientom)
- 05.02.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (obsah reakcie p. A. H.. H. na odpoveď banky - záložného
veriteľa voči návrhom klienta a možné právne a obchodné dôsledky negatívneho stanoviska banky na
podnikanie klienta)
- 10.02.2016 krátke stretnutie klienta s p. A. A. I. (otázka ďalšieho trvania pracovného pomeru medzi
Europharm Slovakia s.r.o. a p. A. A. I., zmluva o vedení účtovníctva + prenájom kaviarne)
- 10.02.2016 porada s klientom po oboch stretnutiach (priebeh a výsledky stretnutí + ďalší postup klienta
vo vzťahu k firme a spoločníkovi)
- 17.02.2016 porada s klientom (p. A. A. D.) (stanovisko banky - záložného veriteľa k návrhom A. A. D.
týkajúcim sa predaja majetku firmy)
- 12.02.2016 a 21.02.2016 právna analýza záložných zmlúv medzi Europharm Slovakia s.r.o. a bankou
- záložným veriteľom
- 22.02.2016 spoločná porada s klientom, p. A. A. I. a p. A. H.. H. (účtovná inventarizácia Europharm
Slovakia s.r.o., ukončenie pracovného pomeru s p. A. A. I. a súv.)
- 23.02.2016 analýza účtovných odkladov Europharm Slovakia s.r.o. vrátane krátkej tel. konzultácie s A.
H.. H. a info e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi (kontrola majetku a záväzkov firmy)
- 23.02.2016 porada s klientom (A. A. D.) (možnosti ďalšej prevádzky kaviarne + možnosti prípadného
„predaja“ prevádzky kaviarne)
- 24.02.2016 krátke tel. rokovanie s A. F. J. (právna forma postúpenia 2 pohľadávok TriKa Poprad
s.r.o. voči EuroPharm Slovakia s.r.o. + podmienky ďalšieho pokračovania a ukončenia nájmu prevádzky
kaviarne)
- 24.02.2016 porada s A. H.. H. (rozsah účtovania „zásob“ firmy EuroPharm Slovakia s.r.o. + obsah
podkladov určených pre banku - záložného veriteľa + možnosti podania dodatočných daňových priznaní
z manka + rozsah sankcií z dodatočných daňových priznaní z manka + účtovanie sporného vkladu A. A.
I. + info o potrebe „predpisu“ výdavkových dokladov (účel výdavku tržieb kaviarne v sume 30.000,- eur)
- 24.02.2016 porada s klientom (A. A. D.) (detto, osobitne však účtovanie krátkodobého majetku (tzv.
zásoby firmy EuroPharm Slovakia s.r.o.))
- 24.02.2016 porada s klientom (A. A. D.) (príprava návrhu dohody o postúpení pohľadávok medzi TriKa
Poprad s.r.o. a klientom)
- 25.02.2016 stretnutie s klientom a zástupcami TriKa Poprad s.r.o. (podpísanie dohody o postúpení
pohľadávky a ďalší postup prevádzky kaviarne)
- 07.03.2016 kontrola zaúčtovania vkladov a výberov pôžičiek spoločníkov EuroPharm Slovakia s.r.o.
(na účely určenia rozsahu a potreby budúcej kapitalizácie pohľadávok spoločníkov voči firme - spoločná
kontrola s A. H.. H. pred stretnutím spoločníkov za prítomnosti klienta)
- 07.03.2016 stretnutie oboch spoločníkov EuroPharm Slovakia s.r.o. za účasti A. H.. H. (inventarizácia
vkladov/pôžičiek spoločníkov do firmy + postup a protinávrh predaja hnuteľného majetku určeného na
prevádzku kaviarne + varianty kapitalizácie pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti)
- 17.03.2016 stretnutie klienta s p. K. (podmienky prevodu práv k prevádzke kaviarne - návrhy klienta)
- 24.03.2016 porada s klientom (A. A. D.) (infohovor o predbežnej znaleckej cene, telefonáte so
zástupkyňou ŠÚKL, začatí nájmu priestorov kaviarne)
- 31.03.2016 porada s klientom (A. A. D.) (aktuálne info o podmienkach a postupe prevzatia prevádzky
kaviarne rodiny D., komunikácia s dražobnou spoločnosťou - urgencia znaleckého ocenenia prevádzky
kaviarne)
- 04.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (sporný postup znalca, „prezariadenie kaviarne“ a konečná
ponuka klienta záložnému veriteľovi)
- 05.04.2016 porada s A. H.. H. (ďalšie podnikanie EuroPharm Slovakia s.r.o. a postup pri likvidácii
skladu a konkurze spoločnosti)- 05.04.2016 tel. rokovanie s právnikom banky - záložného veriteľa (O. Kolárik) (podrobnejšie podmienky
priameho predaja predmetu dražby klientovi, sporný postup znalca)
- 05.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) ( info o telefonáte s C. L., zádržné právo a ďalšie trvanie nájmu
+ možný nástupca nájomcu)
- 08.04.2016 opätovné preposielanie e-mailov adresovaných banke - záložnému veriteľovi (na žiadosť
banky; C. L. a spol.)
- 13.04.2016 tel. rokovanie s právnikom banky - záložného veriteľa (C. L.) (ponuka klienta na priamy
predaj + ďalší postup prevodu časti majetku kaviarne)
- 13.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (info o tel. dohode klienta s A. C. L., ďalší postup klienta vo
vzťahu k predaju časti majetku kaviarne)
- 14.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (info o tel. rozhovore klienta s A. C. L. a M. N. K. + problém
s fotopromo dražobníka)
- 14.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (info o ďalšom dohovore s A. C. L. a návrh ďalšieho postupu
predaja časti majetku kaviarne)
- 14.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (príprava konečného e-návrh priameho prevodu časti majetku
kaviarne voči banke a A. A. I.)
- 15.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (preposlanie návrhu klienta A. A. I. + zabezpečenie skladu
pre predmet dražby)
- 15.04.2016 tel. rokovanie s právnikom banky - úverového veriteľa (C. L.) (súhlas záložného veriteľa s
priamym predajom časti majetku prevádzky kaviarne)
- 15.04.2016 porada s klientom (A. A. D.) (súhlas záložného veriteľa s priamym predajom časti majetku
prevádzky kaviarne)
- 02.05.2016 príprava námietok voči znaleckému posudku na ocenenie zariadenia kaviarne
- 01.06.2016 porada s p. I. (záujemca o nehnuteľnosť (lekár, urológ)) (právne možnosti predaja
ambulancie po nevydarenej dražbe - vrátane predaja spolu s parkovacím miestom)
- 01.06.2016 porada s A. H.. H. (prevzatie pošty) (predaj ambulancie (info) + dražba zariadenia kaviarne,
návšteva A. A. I. u ekonómky)
- 02.06.2016 analýza vyšetrovacieho spisu in re: podvodný úpadok, EuroPharm Slovakia s.r.o.
- 02.06.2016 H. porada s klientom (A. A. D.) ( námietky voči ďalšiemu znaleckému posudku na časť
zariadenia kaviarne + predpokladaný priebeh dražby časti zariadenia kaviarne a porada o postupe
klienta v prípade úspešnej dražby; doplňujúce info týkajúce sa obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ
Prešov a porušovania zákazu konkurencie spoločníka)
- 03.06.2016 pokračovanie prípravy doplnenia odôvodnenia sťažnosti in re: podvodný úpadok,
EuroPharm Slovakia s.r.o. (v nadväznosti na H. poradu s klientom)
- 05.06.2016 dokončenie prípravy doplnenia odôvodnenia sťažnosti in re: podvodný úpadok, EuroPharm
Slovakia s.r.o. (vrátane záverečnej kontroly)
- 09.06.2016 H. porada s klientom (A. A. D.) (priebeh a výsledky ohliadky kaviarne + zabezpečenie
podkladov na účely daňovej kontroly + ďalší priebeh predaja ambulancie a parkovacieho miesta + ďalší
priebeh trestných konaní voči spoločníkovi)
- 24.06.2016 e-potvrdenie stretnutia DÚ BA + tel. podanie vysvetlenia (M. G. G., DÚ BA) (nárok
EuroPharm Slovakia s.r.o. na vrátenie nadmerného daňového odpočtu + vysvetlenie vo vzťahu k otázke
oprávnenosti plnomocenstva konateľa udeleného advokátke),
keď na tieto úkony žalobkyňa uplatnila odmenu vo výške 0,- eur.
- 29.12.2015 porada s klientom (spoločné stretnutie s manželmi Potočnými) prevzatie zastúpenia a 1.
porada vo veci predaja časti firmy - prevádzky kaviarne PREZO a pokračovanie podnikania A. A. D.
(prevádzka kaviarne D.)
- 08.01.2016 porada s klientom pred stretnutím s A. A. I. a jeho právnym zástupcom prevzatie zastúpenia
a 1. porada vo veci vyporiadania spoločníkov v EuroPharm Slovakia s.r.o. a ďalšieho podnikania
EuroPharm Slovakia s.r.o.
- 08.01.2016 stretnutie s právnym zástupcom A. A. I. (O. M., advokát) (návrhy oboch strán na
vyporiadanie spoločníkov a ďalšie podnikanie firmy EuroPharm Slovakia s.r.o.)
- 13.01.2016 stretnutie s M. N. K. (zástupkyňa banky - záložného veriteľa EuroPharm Slovakia
s.r.o.) (aktuálny finančný právny a účtovný stav EuroPharm Slovakia s.r.o., návrhy riešení splatenia
úveru( pozn. cesta D. - L. a späť.
- 01.02.2016 príprava e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi (žiadosť o stanovisko banky
k návrhom vyporiadania spoločníkov firmy EuroPharm Slovakia s.r.o.)- 04.02.2016 stretnutie klienta s A. A. I. v D. a vypracovanie zmlúv o pôžičkách a zápisníc VZ
(vyporiadanie vkladov a výberov spoločníkov, návrhy kapitalizácie pohľadávok, návrhy ďalšieho
podnikania firmy a vzájomného vyporiadania spoločníkov; pozn. cesta D. - D. a späť)
- 10.02.2016 stretnutie s M. N. K. (zástupkyňa banky - záložného veriteľa EuroPharm Slovakia s.r.o.) A.
A. I. (návrhy uspokojenia záväzkov EuroPharm Slovakia s.r.o. voči banke) pozn. cesta D. - L. a späť
- 11.02.2016 stretnutie medzi klientom a štatutárnym zástupcom prenajímateľa priestorov kaviarne (A.
L.) za účasti právnej poradkyne prenajímateľa priestorov kaviarne (A. F. J.) prevzatie zastúpenia vo veci
postúpenia pohľadávok prenajímateľa v prospech klienta výsluch A. H.. H. na OR PZ PP in re: manko
EuroPharm Slovakia s.r.o.
- 11.02.2016 a 12.02.2016 zabezpečenie dôkazu - kópie účtovných dokladov spoločnosti EuroPharm
Slovakia s.r.o. (obstarávanie a distribúcia liekov v r. 2015 - pre potreby trestného konania)
- 21.02.2016 e-mail adresovaný banke - záložnému veriteľovi EuroPharm Slovakia s.r.o. (info-reakcia
na podmienky a požiadavky banky lehota určená na realizáciu priameho predaja majetku)
- 22.02.2016 spoločná porada s klientom (A. A. D.) a A. H.. H. (zostavovanie zoznamu hnuteľného
majetku, rozsah záložného práva, evidencia ostatného majetku firmy)
- 23.02.2016 stretnutie medzi klientom a štatutárnymi zástupcami prenajímateľa priestorov kaviarne (A.
L., M. O. L.) - podmienky vyporiadania dlžného nájomného z prevádzky kaviarne, podmienky ďalšieho
predĺženia nájmu prevádzky kaviarne + právna forma vyporiadania nájmu prevádzky kaviarne
- 23.02.2016 podrobná porada s klientom (A. A. D.) (ďalší osud prevádzky kaviarne, vyporiadanie
vkladov klienta v EuroPharm Slovakia s.r.o. a možnosti právneho a majetkového vyňatia prevádzky
kaviarne firmy EuroPharm Slovakia s.r.o.)
- 24.02.2016 príprava komplexného info e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi (vrátane
dodatočných návrhov riešenia + predloženie účtovných podkladov)
- 24.02.2016 a 25.02.2016 príprava návrhu dohody o postúpení pohľadávok medzi TriKa Poprad s.r.o.
a klientom (vrátane doplnenia podľa dodatočných pokynov klienta)
- 25.02.2016 porada s klientom (A. A. D.) (doplnenie návrhu dohody o postúpení pohľadávok medzi
TriKa Poprad s.r.o. a klientom + problém vyporiadania „leasingu“ auta + reakcia A. A. I. („protinávrh“))
- 08.03.2016 porada s klientom (A. A. D.) ( protinávrh A. A. I. + námietky konzultanta (znalca) voči
znaleckému oceneniu nehnuteľného majetku EuroPharm Slovakia s.r.o.) prevzatie zastúpenia a 1
porada vo veci predaja nehnuteľného majetku EuroPharm Slovakia s.r.o.
- 08.03.2016 príprava písomných námietok voči znaleckému posudku (námietky voči oceneniu
priestorov ambulancie)
- 15.03.2016 príprava e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi (zaslanie účtovnej závierky
za r. 2015 + aktuálne info o právnom, majetkovom a finančnom stave firmy)
- 17.03.2016 porada s klientom (A. A. D.) (postup a možnosti prevodu prevádzky kaviarne na rodinu
D., ďalšie návrhy A. A. I. na vyporiadanie podielov spoločníkov vo firme, príprava na návštevu znalca
- ocenenie časti prevádzky kaviarne)
- 23.03.2016 2 x porada s klientom (pred a po stretnutí MZ SR) (príprava na stretnutie MZ SR,
predpokladaný postup ŠÚKL + trestné oznámenie pre falšovanie podpisu) pozn. cesta D. - P. a späť,
prevzatie zastúpenia a 1. porada vo veci konania pred MZ SR o zrušení povolení EuroPharm Slovakia
s.r.o. na distribúciu liekov
- 23.03.2016 stretnutie spoločníkov so zástupcami MZ SR (zrušenie povolení firmy na distribúciu liekov,
konanie o rozklade)
- 29.03.2016 príprava e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi (ponuka kúpy krátkodobého
hnuteľného majetku vrátane spracovanie pokladov klienta + zoznam majetku)
- 29.03.2016 porada s klientom (A. A. D.) (obsah e-mailu adresovaného banke - záložnému veriteľovi)
- 14.04.2016 príprava konečného e-návrhu priameho prevodu časti majetku kaviarne v prospech klienta
voči banke - záložnému veriteľovi a A. A. I.
- 02.05.2016 príprava námietok voči znaleckému posudku na ocenenie zariadenia kaviarne (vrátane tel.
konzultácie s klientom)
- 11.05.2016 príprava textu plnomocenstva na správu hnuteľného a nehnuteľného majetku spoločnosti
EuroPharm Slovakia s.r.o. (A. A. D.)
- 12.05.2016 H. porada s klientom (A. A. D.) (plánované oceňovanie predmetu dražby - časti zariadenia
kaviarne)
- 12.05.2016 oceňovanie predmetu dražby - časti zariadenia kaviarne (za prítomnosti znalca a
dražobníka + rodiny manželov D. a J.)
- 17.05.2016 H. porada s klientom (A. A. D.) (priebeh opakovanej znaleckej ohliadky zariadenia
kaviarne - predmetu dražby, obsah vyšetrovacieho spisu OR PZ PO, možný postup predaja majetkufirmy, komunikácia s vyšetrovateľkou OR PZ PP, zápočet zo strany prenajímateľa priestorov kaviarne,
plánovaná obhliadka nebytových priestorov firmy)
- 16.05.2016 a 24.05.2016 vyhľadanie a spracovanie daňových a účtových dokladov vo vzťahu k predaju
a nákupu lieku F. a zabezpečenie dokladov prevádzky kaviarne (fotokópie pracovných zmlúv, dokladov
zdravotnej spôsobilosti, vyzdvihnutie účtovnej závierky kaviarne na účely kontroly SOI a OÚ PO, žo)
- 24.05.2016 zabezpečovanie ohliadky priestorov ambulancie (opakované telefonáty s dražobníkom, p.
O. J., D. F. D. a p. I.)
- 21.06.2016 príprava plnomocenstva in re: EuroPharm Slovakia s.r.o. daňová kontrola DÚ BA voči
nároku EuroPharm Slovakia s.r.o. na nadmerný odpočet, DPH) prevzatie zastúpenia vrátane 1. porady
vo veci nároku EuroPharm Slovakia s.r.o. na nadmerný odpočet DPH
- 21.06.2016 porada s A. H.. H. (obsah a forma písomného vyjadrenia adresovaného DÚ BA) prevzatie
zastúpenia vrátane 1. porady vo veci nároku EuroPharm Slovakia s.r.o. na nadmerný odpočet DPH
- 22.06.2016 zabezpečenie druhej miestnej ohliadky zariadenia kaviarne
- 28.06.2016 prerokovanie záverov z daňovej kontroly na DÚ BA (nárok EuroPharm Slovakia s.r.o. na
vrátenie nadmerného daňového odpočtu, DPH) pozn. cesta D. - P. a späť, keď tieto podľa obsahu sa
týkajú podnikateľskej činnosti žalovaného v 1./ rade a najmä spoločnosti EuroPharm Slovakia s.r.o.
Vo vzťahu k odmene za poskytované právne služby spoločnosti EuroPharm Slovakia s.r.o. žalovaní v
1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní. Navyše vykonanie týchto úkonov v niektorých úkonoch bolo
sporné, išlo najmä o úkony označené ako „stretnutie“, „porada s klientom“.
Vo vzťahu k uplatnenej odmene za právnu službu za úkony:
- dňa 12.01.2016 „porada s klientom A. D. pred stretnutím so zástupkyňou banky - záložného
veriteľa prevzatie zastúpenia a 1. porada vo veci nároku banky v dôsledku nepovoleného čerpania
kontokorentného úveru vrátane výkonu záložného práva veriteľa - banky“ žalobkyňa vykonanie takého
úkonu nepreukázala súdu nevyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa ako žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno.
- dňa 27.01.2016 „prevzatie zastúpenia a 1. porada s klientom vo veci zákazu konkurencie p. A. A. I.
(doplňujúce pokyny a informácie týkajúce sa listu adresovaného p. A. A. I. - nároky firmy z porušenia
zákazu konkurencie vrátane postupu odoslania listu), keď predmetný úkon sa týka podnikateľskej
činnosti zrejme spoločností EuroPharm Slovakia s.r.o. a vykonanie úkonu - udelenie plnomocenstva pri
prevzatí zastúpenia nie je preukázané.
- dňa 11.02.2016 „porada s klientom A. A. D. (informácie o priebehu a výsledkoch výsluchu p. A. H.. H.
in re: EuroPharm Slovakia s.r.o.). Žalobkyňa vykonanie úkonu nepreukázala, súdu nevyplýva z obsahu
spisu, žalobkyňa ako žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
- dňa 14.03.2015 a 15.03.2015 „príprava písomného vyhlásenia (finančnej analýzy) na výzvu OR PZ
Prešov (vrátane tel. konzultácie s p. A. H.. H. in re: trestné oznámenie klienta“ žalobkyňa vykonanie
úkonu nepreukázala, súdu nevyplýva z obsahu pripojených trestných spisov.
- dňa 15.03.2016 „porada s klientom A. A. D. príprava e-mailu adresovaného banke - záložnému
veriteľovi + potreba úhrady preddavku na znalecké ocenenie krátkodobého majetku firmy + info o
písomnom vyjadrení pre OR PZ Prešov) žalobkyňa vykonanie úkonu nepreukázala, súdu nevyplýva z
obsahu pripojených trestných spisov.
V súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte ako
CSP), pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch
postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie
základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj
právostranysporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotením
dôkazov (sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp.zn. I
ÚS 50/04).
Súd prvej inštancie na základe uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na plnenie nie spoločne a nerozdielne, ale každého samostatne,
žalovaného v 1. rade za úkony právnych služieb vykonané pre žalovaného v 1. rade, žalovanú v 2. rade
za úkony právnych služieb vykonané pre žalovanú v 2. rade.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a priznal náhradu trov konania
v rozsahu 70 % v prospech žalovaných.
3. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci žalobkyňa doručila do spisu podanie
označené ako námietka zaujatosti (zo dňa 06.10.2020), v ktorom namietala zaujatosť sudkyne p. O.
A. A., nakoľko pre jej pomer k žalovaným a ich právnemu zástupcovi má odôvodnené pochybnosti o jej
nezaujatosti zakladajúce jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok
zmenilavyhoveljejžalobevcelomrozsahu,zároveňsiuplatnilanáhradutrovceléhokonania.Vodvolaní
vytýkala súdu prvej inštancie, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace
procesné práva v takej miere, že podľa jej názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Namietala, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 181 ods. 2 CSP v znení
neskorších predpisov, keďže ani napriek procesnej povinnosti konať hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu v predmetnej veci nariadil niekoľko pojednávaní bez toho,
aby zisťoval a určil ktoré skutkové tvrdenia sú medzi odvolateľkou a žalovanými sporné a ktoré sú
nesporné; súd ju karhal za uplatňovanie procesných námietok, prostredníctvom ktorých upozorňovala
na opakované porušenie procesnej povinnosti žalovaných označiť osobu, ktorej v rozhodujúcom období
poskytovala právne služby v presne špecifikovanom rozsahu a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi
(pozn. právny zástupca namiesto skutkových tvrdení prednášal navzájom nezlučiteľné hypotézy o
tom, komu okrem žalovaných mohla podľa jeho (zrejme osobného) názoru právne služby poskytovať,
pričom nevedel špecifikovať rozsah poskytnutých právnych služieb; pozri čl. 8 CSP, prehliadal
opakované porušenie povinnosti žalovaných vyplývajúcej z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP (žalovaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odmietli odpovedať na otázku, či v rozhodujúcom období
poskytovala právne služby a ak áno, ktorej osobe tieto právne služby poskytovala, žalovaní sa
obdobne odmietli vyjadriť k jednotlivým úkonom právnych služieb, žalovaní vedome uviedli v odpore
voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica na návrh, výlučne nepravdivé
tvrdenia zjavne zneužijúc svoje procesné práva) a procesné nedostatky naprával tým, že ju neprimerane
zaťažoval pokynmi predkladať súdu opakovane listinné dôkazy a neúčelné priraďovať jednotlivé dôkazy
k jednotlivým úkonom právnych služieb napriek tomu, že ňou navrhované dôkazy výsluchom svedkov a
žalovaných ako aj záznamov telekomunikačnej prevádzky odmietol vykonať a napriek tomu, že žalovaní
žiadne z mojich skutkových tvrdení prednesených v konaní pred Súdom účinne nepopreli.
Súd prvej inštancie vyššie uvedený procesný nedostatok nenapravil ani na procesnú námietku
prednesenú na pojednávaní dňa 29.09.2020, pričom na túto námietku reagoval tým, že v samom závere
pojednávania spomenul niektoré skutkové okolnosti, ktoré považuje za preukázané.
Predbežné právne posúdenie prípadu neuviedol súd v priebehu pojednávaní vôbec - splnenie tejto
procesnejpovinnostisúdnahradiltým,ževzáverepojednávaniadňa29.09.2020uviedol,žemojužalobu
považuje za čiastočne dôvodnú.
Týmto postupom jej súd zabránil identifikovať včas, ktoré skutkové tvrdenia súd považuje za sporné,
akými úvahami sa súd spravuje pri posudzovaní dôvodnosti nároku a vzniesť pred ukončením
dokazovania potrebné procesné a príp. aj hmotnoprávne námietky, uplatniť potrebné prostriedky
procesného útoku, resp. procesnej obrany spolu s ďalšími dôkazmi a predniesť zodpovedajúcu právnu
argumentáciu ešte počas konania pred súdom prvej inštancie. Svoje skutkové zistenia a právne úvahy
týkajúce sa jednotlivých úkonov právnych služieb súd sformuloval až v odôvodnení rozsudku a týmto
postupom jej odňal možnosť vyjadriť sa k nim a namietať ich nesprávnosť pred ukončením dokazovania.
Súd prvej inštancie odmietol napriek opakovaným procesným námietkam rešpektovať ustanovenie §
151 CSP a vyžadoval od nej dôkazy preukazujúce nesporné skutkové tvrdenia, čím poskytol žalovaným
právnu ochranu, ktorá im podľa zákona neprislúcha.
Súd prvej inštancie jej neúčelne pokynom uložil vyčísliť tarifnú odmenu za vykonanie všetkých úkonov
právnych služieb, hoci za dôvodnú považoval iba menšiu časť jej nároku a odmietol uznať spoločný
a nerozdielny záväzok žalovaných voči nej (vyčíslenie tarify v prípade spoločných úkonov v rámci
zastupovania 2 a viacerých osôb podlieha odlišnému právnemu režimu ako vyčíslenie tarify v prípade
samostatného zastupovania rôznych klientov) - týmto postupom ju vedome zbytočne a neprimerane
zaťažoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tendenčne znížil sumu jej nároku s odôvodnením,
že si sama uplatnila takto zníženú sumu; návrhom na vydanie platobného rozkazu voči žalovaným si
uplatnila nárok na zaplatenie celkovej sumy odmeny za právne služby vychádzajúc z dohody o hodinovej
odmene uzatvorenej medzi ňou a žalovanými, ktorú žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie v
celom rozsahu popreli a odmietli akúkoľvek súdom schválenú dohodu o odmene.Súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy výsluchov svedkýň, žalovaného v 1. rade
a záznamov telekomunikačnej prevádzky potrebné na zistenie sporných skutočností, z obsahu
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa odmietol oboznámiť s obsahom niektorých listinných
dôkazov:
V priebehu konania postupne navrhla, aby súd vykonal o. i. dôkaz výsluchom p. A. H.. H., p. A. H.. P. a
žalovaného v 1. rade - súd všetky tieto návrhy zamietol s odôvodnením, že vykonanie týchto dôkazov
nie je potrebné na účely právneho posúdenia veci, resp. že vykonanie dôkazu výsluchu žalovaného v
1. rade nie je hospodárne. Na pojednávaní dňa 29.09.2020 súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu
k tej časti môjho žalobného nároku, ktorú rozsudkom zamietol výlučne tým, že ide o úkony právnych
služieb, ktoré cit. „sa týkajú obchodnej spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o.“. Žiadne ďalšie dôvody
súd neuviedol.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že súd prvej inštancie považuje niektoré úkony právnych
služieb, ktoré vykonala, za nepreukázané, pričom ide o úkony, ktorých vykonanie bolo možné verifikovať
výsluchmi svedkýň a žalovaného v 1. rade, keďže svedkyne a žalovaný v 1. rade boli prítomní pri
dotknutých úkonoch, resp. sa vo vzťahu k dotknutým úkonom vedia vyjadriť (svedkyňa p. A. H.. P. ju
informovala, že disponuje vlastnými záznamami týkajúcimi sa úkonov právnych služieb, ktoré vykonala
na základe pokynu žalovaných, keďže tieto záznamy archivovala, predpokladajúc, že ju bude chcieť
súd vypočuť vo veci jej nároku na náhradu úkonov právnych služieb voči žalovaným, resp. pre prípad
ohovárania osoby, či pre prípad zneužitia práva voči nej s cieľom poškodiť jej osobu). Obdobne záznamy
telekomunikačnej prevádzky v rozhodujúcom období sú dôkazným prostriedkom umožňujúcim vykonať
dôkaz komunikácie medzi mnou a klientom (v spojení s listinnými dôkazmi a navrhovanými výsluchmi
svedkýň, resp. niektorého so žalovaných aj pokiaľ ide o obsah komunikácie).
Navrhované výsluchy svedkýň a žalovaného v 1. rade však predstavujú predovšetkým dôkaz (dôkazný
prostriedok) umožňujúci verifikáciu skutkových tvrdení, podľa ktorých ju o poskytovanie právnych
služieb požiadali žalovaní spoločne v snahe zabezpečiť ochranu ich spoločných záujmov a spoločného
majetku, spoločne sa s ňou radili a spoločne jej udeľovali aj niektoré pokyny, spoločne sa informovali
o rozhodujúcich skutočnostiach, spoločne zabezpečovali prevádzku kaviarne, z ktorej pochádzal ich
spoločný príjem (zárobok), prejavili spoločný záujem o kúpu majetku spoločnosti EuroPharm Slovakia,
s.r.o. a pod.
Súd prvej inštancie bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov odmietol obsah písomného vyjadrenia p. A. H..
P. zo dňa 21.09.2020 a 2 jej emailov zo dňa 15.03.2016 a v rozpore s obsahom týchto a ďalších listinných
dôkazov prijal skutkový záver o absencii zodpovedajúcich dôkazov, a to až po ukončení dokazovania
na prvej inštancii.
Vo vzťahu k otázke, ktorej osobe, resp. osobám poskytovala právne služby namietala, že táto otázka
nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú okolnosť - predpokladom posúdenia právnej zodpovednosti
klienta voči advokátovi je zodpovedanie skutkovej (nie právnej!) otázky, či konkrétna osoba a z akých
dôvodov požiadala advokáta o právne služby a či mu adresovala konkrétne pokyny, príp. udelila
splnomocnenie, či s advokátom uzavrela ústnu alebo písomnú zmluvu o poskytovaní právnych služieb
a či advokát pomáhal presadzovať, resp. chrániť práva a záujmy tejto konkrétnej osoby. Bez zistenia tu
uvedených skutkových okolností nemôže ktorýkoľvek súd pristúpiť k právnemu posúdeniu dôvodnosti
nároku advokáta voči klientovi.
Súd prvej inštancie pristúpil k právnemu posudzovaniu dôvodnosti jej nároku voči žalovaným bez
toho, aby prostredníctvom navrhovaných dôkazov verifikoval jej skutkové tvrdenia o okolnostiach
a podmienkach poskytovania právnych služieb a prijal skutkové závery, ktoré odporujú obsahu
zodpovedajúcich listinných dôkazov predložených súdu prvej inštancie bez toho, aby uviedol, o ktoré
konkrétne dôkazy svoje skutkové zistenia opiera.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné o. i. z dôvodu absencie vysvetlenia úvah, ktorými sa sudkyňa
spravovala pri hodnotení dôkazov, rozsudok predstavuje nepreskúmateľné súdne rozhodnutie.
Súd prvej inštancie jej odmietol priznať prevažnú časť nároku na odmenu a právne služby poskytované
žalovanýmsodôvodnením,žeúkonyprávnychslužieb,zavykonaniektorýchsivočižalovanýmuplatňuje
spornú časť nároku na náhradu odmeny a hotových výdavkov „podľa obsahu sa týkajú podnikateľskej
činnosti žalovaného v 1. rade a najmä spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o.“.
Súd však rozsudkom priznal odmenu za viaceré úkony právnych služieb, ktoré sa takisto „týkajú
spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o.“, resp. „podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade“, pričom
zostávajúca časť úkonov právnych služieb, vo vzťahu ku ktorým súd jej nárok na náhradu odmeny a
hotových výdavkov advokátky zamietol, zahŕňa úkony právnych služieb z právnych vzťahov, ktorých
obchodná spoločnosť EuroPharm Slovakia, s.r.o. nebola účastníčkou a ktoré sa podnikateľskejčinnosti žalovaného v 1. rade „netýkajú“ (napr. úkon vypracovania dohody o postúpení pohľadávok z
nezaplateného nájomného v prospech žalovaného v 1. rade, účasť na rokovaniach o podmienkach tejto
dohody a podmienkach nájmu prevádzky kaviarne po 01.04.2016 vo vzťahu k spoločnosti ALAIN, s.r.o.
ako nového nájomcu kaviarne (pozn. prevádzku kaviarne po 01.04.2016 zabezpečovala žalovaná v 2.
rade ako vedúca zamestnankyňa ALAIN, s.r.o)).
Kritérium, ktoré súd deklaroval ako dôvod zamietnutia časti žaloby, teda nemôže byť skutkovým
dôvodom, na základe ktorého súd dospel k svojmu rozhodnutiu v predmetnej veci.
Súd napriek svojmu skutkovému zisteniu, že sporná časť úkonov právnych služieb sa mala „týkať
podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade“ ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že cit. „vo vzťahu k
odmene za poskytované právne služby spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. žalovaní v 1. a 2. rade nie
sú pasívne legitimovaní. Navyše vykonanie týchto úkonov v niektorých úkonoch bolo sporné, išlo najmä
o úkony označené ako „stretnutie“, „porada s klientom“. Odvolateľka však na žiadosť a ani na základe
akejkoľvekvzájomnejdohodyspoločnostiEuroPharmSlovakia,s.r.o.právneslužbynikdyneposkytovala
(a už vôbec nie úkony „porady s klientom“, či „stretnutia“) a netuší, ktoré úkony právnych služieb,
ktoré v rozhodujúcom období vykonala, sú podľa názoru súdu úkonmi právnych služieb poskytovaných
spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o.; rovnako netuší ani to, na základe ktorých konkrétnych listinných
dôkazov (pozn. iné dôkazy súd vo vzťahu k predmetnému skutkovému záveru nevykonal) súd dospel
ku skutkovému zisteniu, že spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. poskytovala právne služby.
Opätovne namieta, že v zastúpení EuroPharm Slovakia, s.r.o. výlučne na žiadosť a na základe
pokynu žalovaného v 1. rade z dôvodu potreby dôsledne presadzovať záujmy oboch žalovaných
(výkon povinností žalovaného v 1. rade ako konateľa a zároveň výkon jeho práv ako spoločníka
dotknutej obchodnej spoločnosti, záujem oboch žalovaných pokračovať v prevádzke kaviarne v D.,
chrániť majetok používaný na účely tejto prevádzky ako aj záujem previesť práva k tomuto majetku
na inú osobu) bez plnomocenstva, či dohody o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi ňou a
spoločnosťou EuroPharm Slovakia, s.r.o. vypracovala iba námietky voči znaleckému oceneniu časti
majetku tejto spoločnosti, keďže žalovaní neboli zo zákona oprávnení takéto námietky uplatniť sami
(pozn.preddavoknaznaleckéoceneniemajetkuspoločnostiEuroPharmSlovakia,s.r.o.uhradilžalovaný
v 1. rade z vlastných zdrojov). Námietky voči znaleckému oceneniu majetku spoločnosti uplatnila s
vedomím dodatočného schválenia týchto úkonov druhým konateľom EuroPharm Slovakia, s.r.o., ktorý
s vykonaním týchto úkonov súhlasil s tým, že náklady spojené s týmito úkonmi právnych služieb bude
znášať žalovaný v 1. rade (z dôvodu hrozby konkurzu voči majetku EuroPharm Slovakia, s.r.o.).
Námietky voči znaleckému oceneniu predstavovali úkony, vo vzťahu ktorým žiadny konflikt záujmov
medzižalovanýmiaobchodnouspoločnosťouEuroPharmSlovakia,s.r.o.neidentifikovala,uvedenévšak
neplatilo pre ostatné právne vzťahy medzi žalovanými a spoločnosťou EuroPharm Slovakia, s.r.o. - na
tieto skutočnosti súd počas konania o jej nároku voči žalovaným opakovane upozornila.
Vo vzťahu k predmetným skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie napokon poukázala na obsah jej
emailov adresovaných zástupcom banky:
Zástupcovia banky p. A. C. L. a p. M. N. K. v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní ČVS:
ORP-239/PP-PP-2016 dňa 28.04.2016 a dňa 26.04.2016 zhodne potvrdili, že v rámci komunikácie s
úverovým veriteľom spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. zastupovala žalovaného v 1. rade ako jej
konateľa, svedkyňa p. A. H.. P. súdu písomne dňa 21.09.2020 potvrdila, že právne služby poskytovala
obom žalovaným. Súd napriek tomu vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným úkonom právnych služieb
deklaroval, že právne služby mala poskytovať obchodnej spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. - z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, o ktoré dôkazy súd svoje skutkové zistenia opiera.
Rozsudok je nepreskúmateľný v dôsledku zmätočnosti odôvodnenia rozsudku obsahujúceho navzájom
si protirečiace právne závery a v dôsledku nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia:
Súd prvej inštancie odmietol priznať prevažnú časť nároku na odmenu za právne služby poskytované
žalovanýmsodôvodnením,žeúkonyprávnychslužieb,zavykonaniektorýchsivočižalovanýmuplatňuje
spornú časť nároku na náhradu odmeny a hotových výdavkov „podľa obsahu sa týkajú podnikateľskej
činnosti žalovaného v 1. rade a najmä spoločnosti EuroPharm Slovakia s.r.o.“.
Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že cit. „vo vzťahu k odmene za poskytované
právne služby spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne
legitimovaní.“.
Súd prvej inštancie jej odmietol priznať voči žalovaným právnu ochranu napriek tomu, že žalovaní
postupne predložili súdu v predmetnej veci počas konania navzájom si protirečiace a zmätočné skutkové
tvrdenia: žalovaní najskôr tvrdili, že žiadny právny vzťah klienta a advokátky medzi mnou a nimi
neexistoval, následne tvrdili, že jej nárok voči nim je čiastočne dôvodný, súbežne sa dožadovali, aby
súd skúmal jej nárok na náhradu odmeny za právne služby voči obchodnej spoločnosti ALAIN, s.r.o.,čo neskôr odmietli zdôvodniť, aby napokon na otázku, ktorej osobe poskytovala právne služby odmietli
odpovedať a jej konkrétne skutkové tvrdenia o okolnostiach poskytovania právnych služieb vo vzťahu k
žalovaným a vo vzťahu k spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. do dnešného dňa účinne nepopreli.
Súd si osvojil subjektívny názor právneho zástupcu žalovaných, ktorý na jednom z pojednávaní uviedol,
že úkony právnych služieb, vo vzťahu ku ktorým si voči žalovaným uplatňujem nárok na náhradu odmeny
a hotových výdavkov, sa podľa cit. „[jeho] názoru týkajú spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o.“.
Z odôvodnenia rozsudku pritom nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považuje nárok za dôvodný voči
žalovanémuv1.radeaspoločnostiEuroPharmSlovakia,s.r.o.spoločneanerozdielne,alebovočikaždej
z týchto osôb samostatne.
Keďže skutočnosť, že úkony právnych služieb „sa týkajú“ určitej osoby, nepredstavuje právny úkon,
či právny dôvod vzniku, zániku alebo zmeny právneho vzťahu medzi klientom a advokátom a že túto
skutočnosť nemožno považovať ani za skutkovú okolnosť rozhodujúcu pre posúdenie obsahu tohto
právneho vzťahu, z postupu sudkyne ako osoby znalej práva možno usúdiť iba to, že mi odmietla priznať
právnu ochranu v prevažujúcej časti jej nároku voči žalovaným a na formálne zdôvodnenie svojho
rozhodnutia zvolila zástupné dôvody.
Súd prvej inštancie na daný prípad odmietol aplikovať ustanovenia § 151 CSP a jej skutkové tvrdenia
o tom, že právne služby neposkytovala spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o., ale obom žalovaným,
považoval napriek absencii účinného popretia týchto tvrdení protistranou za sporné a odo nej požadoval
opakovane dôkazy, väčšinu ktorých následne odmietol vykonať.
Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku je ďalej zrejmé, že súd prvej inštancie na daný prípad neaplikoval
príslušné ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (Súd aplikoval iba niektoré
ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), a to aj napriek tomu, že podľa §
1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov výkon advokácie zahŕňa zastupovanie
klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobu v trestnom
konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych
rozborov, správu majetku klientov ako aj ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa
vykonáva sústavne a za odmenu. Súd v rozpore s tu citovanou právnou normou považuje za sporné
úkony právnych služieb, ktoré označila ako „stretnutie“, či „porada s klientom“ bez toho, aby takýto záver
riadne odôvodnil.
Právne závery súdu prvej inštancie namieta zároveň z dôvodu, že právne vzťahy medzi žalovanými a
spoločnosťou EuroPharm Slovakia, s.r.o. v rozhodujúcom období zakladali konflikt záujmov brániaci,
aby som ako advokátka poskytovala právne služby súbežne žalovaným na jednej strane a obchodnej
spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o. na strane druhej (prebiehajúci spor o žalobe žalovaného v 1.
rade voči spoločnosti EuroPharm Slovakia, s.r.o., záujem žalovaných o kúpu časti hnuteľného majetku
spoločnosti, konanie o nároku EuroPharm Slovakia, s.r.o. na nadmerný odpočet DPH pred daňovým
úradom a ďalšie) - na túto skutočnosť súd na pojednávaniach opakovane upozornila s tým, že v
zastúpeníEuroPharmSlovakia,s.r.o.zdôvodupotrebydôslednepresadzovaťzáujmyobochžalovaných
(výkonpovinnostížalovanéhov1.radeakokonateľaazároveňvýkonjehoprávakospoločníkadotknutej
obchodnejspoločnosti,záujemobochžalovanýchpokračovaťvprevádzkekaviarnevD.,chrániťmajetok
používaný na účely tejto prevádzky ako aj záujem previesť práva k tomuto majetku na inú osobu)
bez plnomocenstva a s dodatočným schválením vypracovala iba už skôr spomínané námietky voči
znaleckému oceneniu časti majetku tejto spoločnosti, vo vzťahu ku ktorým žiadny konflikt záujmov medzi
žalovanými a obchodnou spoločnosťou EuroPharm Slovakia, s.r.o. nezistila.
Súd prvej inštancie napriek týmto skutočnostiam rozsudkom potvrdil ako dôvodné také konanie, ktoré na
strane advokáta predstavuje porušenie § 21 písm. a) a d) a súvisiacich ustanovení zákona č. 586/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov a aproboval také konanie, ktoré na strane žalovaných predstavuje
porušenie ich zákonných a zmluvných záväzkov voči mojej osobe, porušenie viacerých ustanovení
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a daňových povinností (povinnosť zaplatiť DPH
v zákonom stanovenej výške).
Súd prvej inštancie na daný prípad odmietol aplikovať ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady advokáta o daň z
pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť ako platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa osobitného
predpisu. Prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu sa ako platiteľka dane z pridanej
hodnoty domáhala nároku na odmenu a zodpovedajúce náhrady zvýšené o daň z pridanej hodnoty, súd
však bez uvedenia dôvodov žalovaných na zaplatenie dane z pridanej hodnoty v zákonom predpísanej
výške nezaviazal.
Súd prvej inštancie prijal právny záver, podľa ktorého je úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom potrebné preukázať zodpovedajúcim plnomocenstvom na zastupovanie - takýtoprávny záver však odporuje čl. 15 ods. 2 CSP, podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu. Poskytovať právne služby možno aj bez udelenia splnomocnenia, keďže splnomocniteľ udeľuje
splnomocnencovi splnomocnenie iba na účely osobného zastupovania osoby splnomocniteľa v konaní
pred súdom, orgánom verejnej moci a na účely zastupovania splnomocniteľa pri právnom úkone vo
vzťahuktretímosobám.Akideoprávneslužbypozostávajúcezprávnehoporadenstva,právnejanalýzy,
vypracovaniaprávnychúkonov,čiúkonovvykonávanýchspoločnesklientom,náležíadvokátoviodmena
za prevzatie a prípravu vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov aj bez udelenia splnomocnenia na zastupovanie, ktoré je v takýchto
prípadoch bezpredmetné.
Súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia § 12 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov vo vzťahu k tým úkonom právnych služieb, ktoré predstavovali zastupovanie
žalovaných v trestnom konaní - tarifná odmena podľa § 12 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov prislúcha advokátovi iba pri obhajobe v trestnom konaní, ona však úkony
obhajoby v rámci zastupovania žalovaných v trestnom konaní nevykonávala (zastupovanie svedka, či
poškodeného v trestnom konaní nemožno považovať za súčasť obhajoby ale za iné úkony právnych
služieb).
Žalobkyňa netuší, na základe ktorých podaní, či dôkazov súd dospel k záveru, že vo vzťahu k úkonu
vykonanému dňa 8.1.2016 ako prevzatie zastúpenia a prvá porada vo veci žaloby o zaplatenie 28.000,-
eur s prísl. (vrátane preverovania postupu vkladov a výberov spoločníkov EuroPharm Slovakia, s.r.o.) si
mala uplatniť voči žalovaným tarifnú odmenu vo výške 482,93 eura + režijný paušál 8,58 eura.
Pokiaľ ide o právne závery súdu, že žalovaným neposkytovala právne služby spoločne, ale každému z
nich samostatne s poukazom na jednotlivé plnomocenstvá, ktoré jej žalovaní postupne udelili, namieta,
že poskytovanie právnych služieb každému zo žalovaných samostatne predstavuje s prihliadnutím na
skutkové okolnosti tohto prípadu konanie advokáta v rozpore s § 21 ods. a) a d) zákona č. 586/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov. Advokát nesmie poskytovať vo veci trvania a podmienok pracovného
pomeru právne služby zamestnankyni na jednej strane a zároveň aj zástupcovi zamestnávateľa
na strane druhej, vo veci poskytovania pôžičiek spoločníka obchodnej spoločnosti osobe, ktorej
majetok bol použitý na pôžičku a zároveň osobe, ktorá pôžičku obchodnej spoločnosti poskytla a
následne transformovala na nenávratnú dotáciu, vo veci trestného konania osobe, ktorá čelí vlastnej
trestnoprávnej zodpovednosti na jednej strane a zároveň svedkovi v tej istej veci na strane druhej.
Z uvedených právnych záverov súdu vyplýva, že sa ako advokátka nesmela stretávať so žalovanými
spoločne, ale s každým z nich iba samostatne, pričom ani jedného zo žalovaných zároveň nesmela
informovať o skutočnostiach podliehajúcich mlčanlivosti advokáta, ktoré sa vzťahovali k osobe toho
druhého.
Žalovaní ju o právne služby požiadali spoločne, spoločne si s nimi dohodla podmienky poskytovania
právnych služieb, spoločne sa s ňou radili o zabezpečení prevádzky kaviarne, o postupe trestných
konaní, o vedení účtovníctva prevádzkovateľa kaviarne, predaji majetku, o možnostiach uplatnenia
nárokoch úverového veriteľa zo zmenkového ručenia a i., pomáhala im chrániť a presadzovať ich
spoločné záujmy: tzn. záujem pokračovať v prevádzke kaviarne a zachovať si tento zdroj spoločného
príjmu a záujem ukončiť všetky spoločné podnikateľské aktivity s p. A. A. I..
Súd prvej inštancie nesmie prispôsobovať skutkové okolnosti prípadu svojim právnym záverom a
nemá právomoc právo tvoriť, ale iba interpretovať a aplikovať. Skutočnosť, že jej žalovaní udelili
každý z nich viaceré plnomocenstvá na zastupovanie, nezakladá sama osebe s prihliadnutím na §
40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a identický obsah a dátum udelenia
plnomocenstievdôvodnosťprávnehozáveru,žeprávneslužbyposkytovalakaždémuznichsamostatne.
Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyčísleniu tarifnej odmeny spojenej s úkonmi výsluchov žalovaných dňa
06.04.2016 priznal sumu tarifnej odmeny, ktorú znížila podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v
prípade samostatného právneho zastúpenia 2 osôb však nemožno aplikovať režim zníženia odmeny a
súd bol preto povinný priznať tarifnú odmenu aj za úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom.
Pre úplnosť doplnila, že súd v konaní o predmetnej právnej veci vo vzťahu k posudzovaniu právnych
služieb spočívajúcich v príprave písomnej výzvy zo dňa 27.01.2016 na vydanie prospechu z porušenia
zákazu konkurencie neaplikoval ustanovenie § § 122 ods. 3 v spojení s § 65 ods. 2 a § 136 ods. 2
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.13. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.
Navrhla rozhodnúť v zmysle jej odvolacích dôvodov.
14. O podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k.
20CoCsp/8/2021-1436 zo dňa 25.08.2022, a to tak:
,,I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III. a IV.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.“
15. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku v prvom rade vyslovil svoj názor, že námietka zaujatosti
vznesená žalobkyňou sa týka len procesného postupu sudkyne a jej rozhodovacej činnosti. Takýto
postup a rozhodnutie, ktoré nie je podľa predstáv žalobkyne, nepostačuje ako relevantný dôvod
na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nakoľko námietka
zaujatosti vznesená žalobkyňou sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne
a jej rozhodovacej činnosti, odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadol v zmysle § 53 ods. 3 CSP.
Pripomenul, že podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii je advokát povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak
je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Podľa ods. 5 tohto paragrafu nepatrí advokátovi
odmena za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Konštatoval, že žalobkyňa teda neuniesla tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana
sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.
Nezvládnutie procesnej povinnosti nevyhnutnej pre úspech vlastnej žaloby so zreteľom na zásadu
kontradiktórnosti nevyhodnotil odvolací súd ako prekvapivý postup súdu prvej inštancie ani ako
prekvapivý verdikt. Pokiaľ žalobkyňa opomenula čo i len predložiť potvrdenie o registrácii subjektu
platiacich DPH, nemôže legitímne očakávať aktivitu zo strany súdu a výsledok svojho nezáujmu
prenášať na súd prvej inštancie. Nezvládnutiu unesenia dôkazného konania nasvedčuje samotné
uplatnenie nároku za jednotlivé úkony právnej služby, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností
nevzbudzujúcich pochybnosti nemožno vyvodiť, že jednotlivé úkony boli vykonané v prospech fyzických
osôb a nie obchodných spoločností, v ktorých žalovaní pôsobili.
Podľa názoru odvolacieho súdu existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie klienta, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s poskytnutou právnou
službou a činnosťou advokátky - žalobkyne má označená pasívna legitimácia žalovaných aj vo vzťahu
ku prípadnej kolízii záujmov osôb, či sú podnikatelia, spotrebitelia alebo osoby konajúce za právnické
osoby.
Odvolací súd považoval za plne opodstatnené vyžadovať naplnenie dôkazného bremena na
preukázanie toho, že právna služba bola bez akýchkoľvek pochybností nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti poskytnutá fyzickým osobám (pravdepodobne nepodnikateľom). Žalobkyňa v tomto smere
dôkazné bremeno nenaplnila, čo bez ďalšieho znamená neúspech žaloby.
Odvolací súd zdôraznil, že súd je vzhľadom navyše aj na indikovaný spotrebiteľský charakter veci v
otázke unesenia dôkazného bremena dodávateľa odkázaný na jeho iniciatívu ak dodávateľ - žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani v odvolacom konaní, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že
poskytovala právnu pomoc fyzickým osobám, tak žiadnym spôsobom neobjasnila čo i len naplnenie
zákonnej požiadavky (informačnej povinnosti pred začatím spotrebiteľskej služby) podľa § 12 ods. 4
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, tak aj z tohto dôvodu odmena žalobkyni nepatrí. Za stavu ak
odvolaniežalovanínepodalitakvychádzajúczprincípureformatioinpeiusvýrokyrozsudkuočiastočnom
vyhovení žalobe zostali nezmenené.
Podľa názoru odvolacieho súdu nevykonaním navrhovaných dôkazov zo strany žalobkyne nemalo
bez ďalšieho potenciál zmeniť objasnenie veci, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Žalobkyňa
neidentifikovala, ktorých právnych úkonov sa vykonanie týchto dôkazov týka (výsluch A. H., A. P. a
žalovaného v 1. rade v spojení s telekomunikačnými záznamami).
Navyše p. A. P. mala mať (uvedené v odvolaní) vlastné záznamy o úkonoch advokátky - žalobkyne,
ktoré však nie sú obsahom spisu ani po podaní odvolania.Bezďalšiehovýsluchtýchtosvedkovapotvrdenímoposkytnutíprávnejslužby(č.l.1215ač.l.1321-1322
spisu) nemohol ani len teoreticky prispieť k preukázaniu, že právna služba bola bez pochybností
poskytovaná fyzickým osobám - podnikateľom alebo spotrebiteľom.
Nepochybne telefonické záznamy nie sú kruciálnym dôkazom o tom, či žalobkyňa poskytovala právne
služby právnickým alebo fyzickým osobám (podnikateľom, spotrebiteľom).
Odvolací súd navyše edukatívne uviedol, že „in genere“ napr. pre akceptovateľnosť dôkazu o
uskutočnení porady s klientom, je nevyhnutné disponovať záznamom o tomto úkone, ktorý je
verifikovaný samotným klientom (pokiaľ sa jedná o úkon tzv. na diaľku, verifikáciu a písomnú podobu
záznamu je nevyhnutné zabezpečiť dodatočne) a navyše takéto dôkazy je potrebné predložiť spolu so
žalobou, čo sa žalobkyni nepodarilo.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; jeho rozhodnutie nemožno
považovať za nepresvedčivé, resp. ústavne nekomformné.
16. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd SR ako dovolací súd tak, že uznesením sp.zn. 9Cdo/126/2023 zo dňa 25.06.2025:
,,Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. augusta 2022 sp. zn. 20CoCsp/8/2021 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/81/2019-1466 z 2. decembra 2022 a č. k.
17Csp/81/2019-1510 z 30. mája 2023 z r u š u j e.“
17. V odôvodnení svojho rozhodnutia dovolací súd konštatoval, že dovolateľka v dovolaní neuviedla
a ani netvrdila také skutkové okolnosti, ktoré by mohol dovolací súd podrobiť prieskumu z hľadiska
objektívnych pochybností o zaujatosti sudkyne súdu prvej inštancie (§ 49 ods.1 CSP). Prípadné
pochybnosti strany sporu o nezaujatosti sudcu nie sú určujúce; rozhodujúce je, či reálne existujú
okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Dovolateľka
v danom prípade uvádzala také okolnosti, ktoré ustanovenie § 49 ods. 3 CSP jednoznačne vylučuje z
dôvodov zakladajúcich zaujatosť sudcu, keď nezaujatosť sudkyne vyvodzovala z jej rozhodovania a jej
postupu v konaní.
Dovolací súd taktiež konštatoval, že odvolací súd bol v prejednávanej veci obsadený správne, v súlade
s rozvrhom práce krajského súdu platným v danom čase. Potvrdenie o pridelení veci senátu je v
spise založené v štandardnom obsahovom formáte generovanom automaticky zo systému súdneho
manažmentu. Tento formát potvrdenia je rovnaký na každom súde Slovenskej republiky a dovolateľke
ako advokátke by mali byť obsahové náležitosti tohto potvrdenia známe z jej činnosti. Zloženie senátu si
dovolateľka mala možnosť overiť podľa rozvrhu práce Krajského súdu Prešov, ktorý je verejne dostupný
na internetových stranách Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďalej dovolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyni
bola priznaná odmena za poskytnuté právne služby bez ich zvýšenia o DPH. Žalobkyňa si nárok na DPH
uplatnila v žalobe, čo súd prvej inštancie v bode 1 svojho rozhodnutia aj výslovne konštatoval. Obsah
spisu nepreukazuje, že by žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie neuvádza žiadne skutkové a ani právne argumenty zamietnutia žaloby v časti uplatnenej
DPH. V priebehu konania žalobkyňa podaním z 29. februára 2020 (č.l. 1.166-1.169 spisu) na výzvu
súdu prvej inštancie špecifikovala jednotlivé úkony právnych služieb, pričom v rámci tejto špecifikácie
vyčíslila odmenu za úkony podľa tarify v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 24.431,88 eura,
cestovné náhrady v sume 173,35 eura, náhradu straty času 407,55 eura a výdavok (kopírovanie) 75,56
eura. Uvedené podanie súd prvej inštancie nevyhodnotil ako zmenu žaloby v zmysle jej rozšírenia nad
rámec dovtedy uplatňovanej sumy 11.077,75 eura s príslušenstvom a aj z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že ho považoval len za špecifikáciu jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré si žalobkyňa v
spore uplatňovala. Podľa názoru dovolacieho súdu pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že podaním
žalobkyne z 29. februára 2020 došlo k späťvzatiu žaloby v časti týkajúcej sa nároku na DPH, bol povinný
túto situáciu procesne riešiť (§ 145 ods. 2 CSP) tak, aby bolo zrejmé, že nárok žalobkyne na DPH už
nie je predmetom súdneho konania. Keďže tak neurobil, nárok na DPH zostal predmetom konania a
súd prvej inštancie bol povinný, ak žalobu v tejto časti zamietol, zdôvodniť, prečo uplatnenie nároku na
DPH považoval za nedôvodné.
Dovolací súd poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietala,
že súd prvej inštancie jej odmietol priznať DPH v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., resp. že súd bez uvedenia dôvodov nezaviazal žalovaných na zaplatenie DPH v zákonom
predpísanej výške. Odvolací súd na túto odvolaciu argumentáciu reagoval tým, že námietku vyhodnotilako nedôvodnú s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania, keďže žalobkyňa opomenula v
konaní na súde prvej inštancie predložiť potvrdenie o svojej registrácii ako subjektu platiaceho DPH.
Argumentácia nepredložením osvedčenia o registrácii platcu DPH žalobkyňou však nebola v rozhodnutí
súdu prvej inštancie uvedená, súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevyjadril k nároku
na DPH. Zo súdneho spisu vyplýva, že ani v rámci označenia sporných a nesporných skutočností (§ 181
ods. 2 CSP), ktoré uviedol na pojednávaní dňa 29.09.2020, súd prvej inštancie neuviedol ako spornú
otázku registráciu žalobkyne ako platiteľky DPH.
Dovolateľka poukázala na to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v súlade s § 3 ods. 5 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení účinnom do 31.10.2022 (v súčasnosti odsek 4) vyhlásila,
že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovaným uviedla v kontrolnom výkaze podľa zákona o DPH.
Toto vyhlásenie v spojení s uvedením identifikačného čísla pre DPH v návrhu na vydanie platobného
rozkazu je potrebné považovať za rovnocenné tvrdeniu, že je platiteľkou DPH. Ak súd prvej inštancie
(napriek tomu, že toto tvrdenie žalovaní nerozporovali) mal pochybnosti o tejto skutočnosti, mohol si
buď sám overiť platnosť registrácii pre DPH v evidencii Finančnej správy Slovenskej republiky, alebo
požiadať žalobkyňu o doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Pokiaľ tak neurobil, a napriek
tomužalobuvčastitýkajúcejsanárokunaDPHzamietol,išloonesprávnyprocesnýpostup.Navyšetým,
že zamietnutie žaloby v tejto časti ani nezdôvodnil, znemožnil žalobkyni namietanie tohto nesprávneho
postupu v odvolaní.
Keďže žalobkyňa v odvolaní namietala nepriznanie nároku na DPH (aj keď nepoznala jeho dôvod),
odvolací súd sa snažil tento nedostatok reparovať poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania a
chýbajúce osvedčenie o registrácii žalobkyne ako platcu DPH. Táto argumentácia odvolacieho súdu
však nemôže obstáť práve z dôvodov uvedených vyššie, keďže žalobkyňa vyhlásila, že uplatňovaný
nárok uviedla v kontrolnom výkaze DPH (z čoho vyplýva, že je, resp. v tom čase bola platiteľkou DPH)
a toto jej tvrdenie nikto nerozporoval a ani súd prvej inštancie ho neoznačil za sporné. Ak mal odvolací
súd o tejto skutkovej okolnosti pochybnosti, mal ju ešte pred vyhlásením rozhodnutia označiť ako spornú
(keďže tak neurobil súd prvej inštancie), a tak umožniť žalobkyni, aby na vzniknutú procesnú situáciu
zareagovala. Ak tak neurobil, bolo jeho rozhodnutie v tejto časti založené na nových dôvodoch, na
ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil, pričom žalobkyňa nemala v danej procesnej
situácii možnosť namietať nesprávnosť takéhoto skutkového záveru odvolacieho súdu, čím odvolací súd
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, čo je okolnosťou,
pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne, dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 450 CSP).
18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), po vrátení veci dovolacím súdom opätovne preskúmal rozhodnutie
v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§
455 CSP), v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Žalobkyňa svojim odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie výrokmi I. a II. čiastočne vyhovel žalobe a žalobkyňa tak bola v tomto rozsahu v spore
úspešná. Odvolanie žalobkyne smerujúce proti týmto výrokom preto bolo subjektívne neprípustné (§ 359
CSP). Odvolací súd posudzoval odvolanie žalobkyne podľa jeho obsahu (keď jej argumentácia logicky
smerovala proti zamietajúcej, nie proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie) a považoval za
zbytočne formalistické, aby osobitným výrokom odmietal odvolanie žalobkyne vo vzťahu k vyhovujúcej
časti rozsudku súdu prvej inštancie, keďže takýto výrok by nemal žiaden praktický význam. Preto sozreteľom na vyššie uvedené bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok III. napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok IV. o trovách
konania. Výroky I. a II. neboli preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako také nadobudli
právoplatnosť.
21. V zmysle ustanovenia § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,súdprvejinštancieaodvolacísúdsúviazaníprávnymnázoromdovolacieho
súdu. Pri kasačnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na
právnych dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný.
Povinnosť súdov nižšej inštancie bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie
vyplýva z nutnosti definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu
medzi súdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na
skončenie veci v primeranej dobe a na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie
záväzného právneho názoru (v prípade kasačného rozhodnutia) za závažné pochybenie súdu nižšej
inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.
22. V prejednávanom spore sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 11.077,75 eura s príslušenstvom titulom nezaplatenia odmeny za
poskytnutie právnych služieb žalovaným v období od 18.12.2015 do 04.07.2016 vo viacerých právnych
veciach. Žalobkyňa dňa 15.08.2016 vypracovala vyúčtovanie svojej odmeny za poskytnuté právne
služby v celkovej výške 9.231,46 eura bez DPH, 11.077,75 eura vrátane DPH a na základe neho
vystavila žalovaným faktúru č. XXXXXXXX k tomuto istému dňu (č.l. 7 spisu).
23. Súd prvej inštancie po preukázaní existencie dohody o poskytovaní právnych služieb považoval
za dôvodný nárok žalobkyne v časti sumy zodpovedajúcu tarifnej odmene advokáta podľa § 9 a nasl.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony špecifikované v bode 35. odôvodnenia rozsudku vo výške 1.609,03
eura voči žalovanému v 1. rade a 74,58 eura voči žalovanej v 2. rade. Vo vzťahu k odmene za
poskytnuté právne služby za úkony špecifikované v bode 39 rozhodnutia súd prvej inštancie žalobe
nevyhovelpreneuneseniedôkaznéhobremenažalobkyňou.Vovzťahukúkonomšpecifikovanýmvbode
37 rozhodnutia dospel k záveru, že nebola daná pasívna legitimácia žalovaných, nakoľko tieto úkony
žalobkyňa nevykonala pre žalovaných ako fyzické osoby, ale pre podnikateľské subjekty, v ktorých bol
žalovaný 1/ konateľom a spoločníkom, najmä EuroPharm Slovakia s.r.o.
24. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazu je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje ak dôkaznú povinnosť v sporovom konaní t.j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
25. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký
dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový
poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo
možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej
skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd oboznámi účastníkov s tým, ktoré dôkazy bude vykonávať
a ktoré nie, po prednesoch účastníkov a po oznámení výsledkov z prípravy pojednávania (§ 171 ods. 1,
§ 181 ods. 2). Keďže účastník môže navrhovať dôkazy aj v priebehu konania, súd rozhoduje o tom, činavrhnutý dôkaz vykoná aj priebežne počas konania. (GEŠKOVÁ, Katarína. § 185 [Rozhodnutie súdu
o vykonaní dôkazov]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 757, marg. č. 8.)
26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).
27. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).
28. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009).
29. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III.
ÚS 473/2017).
30. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Cdo205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo
na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný napodanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne
legitimovaný.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 191/2018 z 13. novembra
2018).
31. Podľa 18 ods. 2, 4, 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(2) advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb .
(4) Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom
právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena
nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
(5) Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
32. Nateraz sa javí, že žalobkyňa neuniesla tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana
sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.
33. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre
rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie
je povinný po významných skutočnostiach pátra.
34. Nezvládnutiu unesenia dôkazného konania nasvedčuje samotné uplatnenie nároku za jednotlivé
úkony právnej služby, z ktorého nateraz nemožno vyvodiť, že jednotlivé úkony boli vykonané v prospech
fyzických osôb a nie obchodných spoločností, v ktorých žalovaní pôsobili.
35. Odvolací súd opakuje, že existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie klienta, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s poskytnutou právnou
službou a činnosťou advokátky - žalobkyne má označená pasívna legitimácia žalovaných aj vo vzťahu
ku prípadnej kolízii záujmov osôb, či sú podnikatelia, spotrebitelia alebo osoby konajúce za právnické
osoby.
36. Je plne opodstatnené vyžadovať naplnenie dôkazného bremena na preukázanie toho, že
právna služba bola bez akýchkoľvek pochybností nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti poskytnutá
fyzickým osobám (pravdepodobne nepodnikateľom). Odvolateľka v tomto smere doposiaľ dôkazné
bremeno nenaplnila, čo bez ďalšieho znamená neúspech v spore.
37. Odvolací súd je vzhľadom na indikovaný spotrebiteľský charakter veci v otázke unesenia dôkazného
bremenadodávateľaodkázanýnajehoiniciatívu,akdodávateľ-žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,že
pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že poskytovala právnu pomoc fyzickým osobám, tak žiadnym spôsobom doposiaľ
neobjasnila čo i len naplnenie zákonnej požiadavky (informačnej povinnosti pred začatím spotrebiteľskej
služby) podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, tak sa javí, že jej aj z tohto dôvodu
odmena žalobkyni nepatrí.
38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa právnym posúdením veci
z hľadiska aplikácie ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii nezaoberal. Neskúmal,
či žalobkyňa pri poskytovaní právnych služieb postupovala v zmysle citovanej právnej úpravy. Až po
zodpovedaní otázky ohľadom dodržania postupu žalobcu v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.
je namieste sa ďalej zaoberať jednotlivými úkonmi z hľadiska ich správnosti výpočtu, realizácie a pod.
39. Cieľom uvedeného ustanovenia je poskytovanie informácií advokáta jeho klientovi pred začatím
úkonu právnej služby, aby klient vedel o počte úkonov a o ich výške a mal možnosť v prípade, ak už
nie je v jeho možnostiach odmenu za poskytnuté právne služby platiť, od zmluvy odstúpiť. Klient akospotrebiteľ musí mať vedomosť o počte úkonov a o ich výške, aby vedel akú odmenu bude musieť za
poskytnuté právne služby advokátovi uhradiť.
40. Ďalej odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že
žalobkyni bola priznaná odmena za poskytnuté právne služby bez ich zvýšenia o DPH. Žalobkyňa si
nárok na DPH uplatnila v žalobe (č.l. 2 spisu). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie neuvádza
žiadne skutkové a ani právne argumenty zamietnutia žaloby v časti uplatnenej DPH. Z obsahu spisového
materiálu ani nevyplýva, že by žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť. Pokiaľ tak žalobkyňa neurobila,
nárok na DPH zostal predmetom konania a súd prvej inštancie bol povinný, ak žalobu v tejto časti
zamietol, zdôvodniť, prečo uplatnenie nároku na DPH považoval za nedôvodné.
41. Žalobkyňa poukázala na to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v súlade s § 3 ods. 5 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení účinnom do 31.10.2022 (v súčasnosti odsek 4) vyhlásila,
že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovaným uviedla v kontrolnom výkaze podľa zákona o DPH.
Toto vyhlásenie v spojení s uvedením identifikačného čísla pre DPH v návrhu na vydanie platobného
rozkazu je potrebné považovať za rovnocenné tvrdeniu, že je platiteľkou DPH. Ak súd prvej inštancie
(napriek tomu, že toto tvrdenie žalovaní nerozporovali) mal pochybnosti o tejto skutočnosti, mohol si
buď sám overiť platnosť registrácii pre DPH v evidencii Finančnej správy Slovenskej republiky, alebo
požiadať žalobkyňu o doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Pokiaľ tak neurobil, a napriek
tomu žalobu v časti týkajúcej sa nároku na DPH zamietol, išlo o nesprávny procesný postup (bod 24.
uznesenie NS SR sp.zn. 9Cdo/126/2023).
42. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane
sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
43. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
226/03).
44. So zreteľom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci
zrušiť rozsudok vo výroku III. a súvisiacom výroku IV. o trovách konania a postupom podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
45. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
opätovne po vyhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich zo spisu posúdi, či je nárok žalobkyne
v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku uplatňovaný v tomto konaní dôvodný. Súd prvej inštancie
posúdi :
- či žalobkyňa pri poskytovaní právnych služieb postupovala v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktoré doposiaľ nebolo predmetom posudzovania súdom prvej inštancie
a v tomto smere poskytne žalobkyni priestor na objasnenie naplnenia zákonnej požiadavky o splnení
informačnej povinnosti pred začatím spotrebiteľskej služby voči klientovi. V tejto súvislosti súd prvejinštancie posúdi úkony právnych služieb z hľadiska ich bezodkladnosti. V závislosti od výsledkov
dokazovania v tomto smere súd prvej inštancie vyvodí pripadne konzekvencie podľa ustanovená § 18
ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, čo do straty odmeny za úkony právnej služby.
- či bola žalobkyňa v čase vystavenia faktúry za predmetné úkony právnej služby platiteľkou DPH, teda
či má nárok na odmeny a náhrady zvýšené o DPH. Posúdi tiež nárok žalobkyne na cestovné náhrady,
náhradu za stratu času a ďalšie výdavky.
Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP vrátane dôvodov nevykonania
dôkazov navrhovaných stranami. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.