Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120344042
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6120344042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: JANEC TIBOR, s. r. o., so sídlom
Rudina 67, 023 31 Rudina, IČO: 36 428 272, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. F., zastúpenému
obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie sumy 794,88 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/60/2020-384 zo

dňa 24. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/60/2020-384 zo dňa 24. januára 2023 mení tak, že žalobu
zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi za čas od 13.05.2020 do 30.06.2020 sumu 794,88 eur s 5 % úrokom z omeškania

ročne od 11.7.2020 do zaplatenia titulom užívania hnuteľných vecí - lešenia bez právneho dôvodu:
značky Layher: 24 kusov rám veľký, 24 kusov zábradlie 3 metre, 32 kusov podlažka kovová 3 metre,
4 kusy rám horný malý na zábradlie, 5 kusov vetrák 3,5 metra, značky Plettac SL 70: 13 kusov rám
veľký, 20 kusov podlažka drevená 2,5 metra, 22 kusov zábradlie 2,5 metra, 3 kusy rám horný malý na
zábradlie, 5 kusov kotva + skrutka, stavbárskeho lešenia: 40 kusov lešenárska spojka upínacia, 6 kusov
lešenárska rúra 2 metre, 8 kusov lešenárska rúra 1 meter, 4 kusy doska (žltá preložka) 2,5 metra, 1
kus kladka priemer 25, 1 kus lano hrubé, 32 kusov nánožka, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok I.). Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom súdu prvej
inštancie, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka (výrok II.).
2. Na odôvodnenie napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že záväzným predmetom sporu,
ktorým sa cítil byť viazaný podľa ust. § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bolo, že v poradí prvým rozsudkom č. k. 4C/60/2020-165 zo dňa
08.06.2021 žalobu zamietol. Vychádzal zo záveru, že predmetom sporu je nájom lešenia. Žalobca

nepredložil písomnú nájomnú zmluvu za prenájom lešenia
za čas od 13.05.2020 do 30.06.2020. Ani jeden z navrhnutých svedkov nebol pri uzatváraní nájomnej
zmluvy, bezdôvodné obohatenie tak netvorilo predmet sporu, preto nebol dôvod zisťovať faktický stav
mimo zmluvný vzťah nájomnej zmluvy. Zistený skutkový stav subsumoval pod ust. § 721 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a subsidiárne
pod ust. § 663 a nasl. OZ o nájme veci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nájomnej
zmluvy.Odvolacísúdvuzneseníč.k.8Co/116/2021-215zodňa29.04.2022,ktorýmzrušilrozsudoksúdu

prvej inštancie zo dňa 08.06.2021 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
sa nestotožnil so skutkovým a právnym vyhodnotením súdu prvej inštancie. Naopak uviedol záväzný
právny názor, že žalobca v žalobe skutkovo netvrdil, že žalovaný užíval lešenie na základe písomnej
alebo ústnej zmluvy o nájme a neposkytol mu dohodnuté protiplnenie (nájomné). Skutkovo to opísal ako
užívanie veci - lešenia, o ktorom tvrdil, že je jeho vlastníkom, a to v čase od 13.05.2020 do 30.06.2020.

Zrejme v uvedenom období mal
za to, že lešenie sa u žalovaného nachádza, a tento ho užíva na dokončenie prác iným subjektom.
Žalobca tak vymedzil skutkový základ jeho požiadavky. Keďže žalobca právo tvrdiť nemusí, bolo
právne posúdenie skutku vecou súdu. O posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia bolo podľa
odvolacieho súdu zrejme potrebné uvažovať z hľadiska užívania cudzej veci bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie tak postupoval podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Opakovane

oboznámil dôkazy, sporné, nesporné body, a to s poukazom na inak vyhodnotený predmet konania
než, ako bol vyhodnotený pri vydaní v poradí prvého rozsudku. Predmetom sporu tak bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 794,88 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 794,88
eur od 11.07.2020 do zaplatenia, pričom ide o lešenie, ktoré žalobca priviezol, namontoval na stavbu
rodinného domu č. XXXX na C. E. G. D. v príčinnej súvislosti s realizáciou zatepľovacích prác a po

ukončení zo strany žalobcu žalovaný lešenie nevrátil a predmetom vydania bezdôvodného obohatenia
teda bolo bezdôvodné obohatenie
za čas od 13.05.2020 do 30.06.2020. Išlo pritom o vzťah žalobcu, ktorý je podnikateľom
a občanom žalovaným, vzťah občianskoprávny.
3. Súd prvej inštancie ďalej vymedzil skutkové tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že uzavrel

so žalovaným zmluvu o dielo na zateplenie jeho rodinného domu č. XXXX na C. E. G. D.. Ústna
zmluva o dielo vznikla na základe cenovej ponuky. Súčasťou zatepľovacích prác bolo aj využitie
lešenia, ktoré na stavbu dodal žalobca, pretože išlo o jeho vlastné lešenie. Toto bolo v cenovej ponuke
zahrnuté pod bodom 3, pričom bola účtovaná iba montáž, demontáž, odvoz, dovoz, nakládka, vykládka,
bez spoplatnenia za samotný prenájom. Žalovaný po ukončení prác, ktoré boli ukončené predčasne,

odmietol vydať žalobcovi lešenie, ktorý o jeho demontáž požiadal aj prostredníctvom SMS komunikácie
a žiadal, aby mu bolo sprístupnené aj za asistencie polície. Žalobca mal za to, že žalovaný použil lešenie
na dokončenie zatepľovacích prác za pomoci iného subjektu, keďže prejavil nespokojnosť
s jeho prácami. Používal teda lešenie žalobcu v čase od 13.05.2020 do 30.06.2020 v čase, kedy už
žalobca nemohol vykonávať na stavbe zatepľovacie práce, a preto žalovaný používal vec žalobcu bez

právneho dôvodu a z toho dôvodu sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu sumou 794,88 eur za čas
od 13.05.2020 do 30.06.2020. Vychádzajúc z faktúry išlo o 230 m2 rodinného domu, okolo ktorého bolo
obostavané lešenie x 0,06 x 48 dní = 794,88 eur s DPH. Žalobca žiadal výsluch svedkov H. H., A. A.,
G. I., A. A., A. C., J. H., ktorí mali preukázať dovoz lešenia na spornú stavbu, skutočnosť, že svedkovia
lešenie nakladali, pretože na stavbe pracovali.

4. Žalovaný svoju obranu založil na popretí vlastníckeho práva žalobcu k lešeniu. Lešenie
na stavbe v posudzovanom prípade patrilo známemu žalovaného K. L.. Celá plocha okolo rodinného
domu ani nemá 200 m2, preto nie je logické, aby lešenie okolo tejto stavby malo 230 m2. Žalobca lešenie
neposkytol, preto sa nedohodli na žiadnej cene
za poskytnuté lešenie. Nebola dohodnutá ani doba poskytnutia lešenia. Ohľadne lešenia nebolo

dohodnuté nič. Svedkovia, ktorých navrhol vypočuť žalobca, na stavbe nikdy neboli. Vždy tam bol len
žalobca, resp. konateľ žalobcu, jeden z jeho pracovníkov (starší pán). Ten sa neustále sťažoval, že ho
žalobca nevyplatil. Ďalší svedkovia označení žalovaným C. M., J. N., C. J., O. G., C. K. mali potvrdiť,
že lešenie mal žalovaný požičané od K. L. a nie od žalobcu a že bolo postavené dávno pred začatím
prác zo strany žalobcu.

5. Na podklade vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázaný nasledovný skutkový stav.
Z cenovej ponuky na zateplenie rodinného domu žalovaného ustálil, že pri zatepľovacích prácach v
cenovej ponuke žalobca uvádzal, že účtuje montáž, demontáž, odvoz, nakládku a vykládku lešenia. V
prípade, že realizuje zatepľovacie práce, ako tomu bolo v tomto prípade, nájom 3,50 eur za m2 neúčtuje.
Pri aplikácii logického výkladu mal potom súd prvej inštancie za to, že z cenovej ponuky vyplýva, že

nájom 3,50 eur za lešenie účtuje žalobca v takom prípade, ak nepoužíva lešenie v príčinnej súvislosti s
realizáciou vlastných zatepľovacích prác. Žalobca fakturoval žalovanému nájom lešenia od 13.05.2020
do 30.06.2020: 230 m2 x 0,06 x 48 dní = 662,40 eur + 132,48 eur (DPH) = 794,88 eur, čo bol predmet
sporu, teda vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci (žalobcovej). Z predloženejfaktúry súd prvej inštancie zistil, že výšku bezdôvodného obohatenia stotožnil žalobca s výškou
nájomného za prenájom lešenia. Zo spisu Okresného súdu Čadca spis. zn. 7C/45/2020 súd prvej
inštancie zistil, že totožný žalobca sa proti totožnému žalovanému domáhal žalobou zaplatenia sumy

5.802,- eur istiny s príslušenstvom, pričom súčasťou žalovaného nároku bola aj odplata za montáž
lešenia za 230 m2 vo výške 607,20 eur. Z toho mal potom súd prvej inštancie v nadväznosti na cenovú
ponuku preukázané, že za dobu realizácie zatepľovacích prác v súlade s cenovou ponukou účtoval
žalobca žalovanému montáž lešenia (demontáž mu nebola umožnená). Z pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Čadca spis. zn. 2T/39/2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetom

trestného konania bol trestný čin krádeže lešenia, ktoré podľa tvrdenia žalobcu použil na stavbe
rodinného domu žalovaného a uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody za ukradnuté lešenie
vo výške 3.829,15 eur. V označenej trestnej veci nebolo rozhodnuté.
6. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že počas celého konania žalobca nešpecifikoval lešenie a jeho
jednotlivé prvky, aby lešenie mohlo byť identifikované a dôkazy vykonávané k určitému predmetu
konania. V nadväznosti na oboznámený trestný spis zn. 2T/39/2022, kde v skutkovej podstate trestného

rozkazu spis. zn. 2T/39/2022 žalobca totožné lešenie špecifikoval, na pojednávaní dňa 24.01.2023
potom uviedol, že lešenie v posudzovanej veci špecifikuje totožne, ako je špecifikované v skutkovej
podstate trestného činu krádeže v trestnom rozkaze spis. zn. 2T/39/2022, súd prvej inštancie v tomto
smere pripustil zmenu žaloby (petitu). Vychádzal tak z toho, že sporné lešenie v posudzovanej veci
bolo tvorené prvkami, ako ich uviedol vo výroku napadnutého rozsudku a ako ich špecifikoval žalobca

voznačenejtrestnejveci.Napriektomu,ženapojednávanídňa24.01.2023žalobcašpecifikovalpredmet
sporu na jednotlivé prvky lešenia tak, aby bolo možné zidentifikovať lešenie a vykonávať dôkazy,
žalovaný počas celého konania nešpecifikoval podľa jednotlivých prvkov predmet sporu - lešenie, ktoré
podľa jeho tvrdenia malo patriť K. L.. Neurobil tak ani na pojednávaní dňa 24.01.2023. Žalovaný netvrdil,
že aj lešenie K. L. je špecifikované v súlade so špecifikáciou lešenia v označenej trestnej veci. Za týchto

okolností vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného o existencii vlastného lešenia, ktoré mal
zapožičané od K. L. za neurčité, nekonkrétne, nepreskúmateľné, ku ktorému nie je možné vykonávať
žiadne dôkazy. Neurčitý predmet sporu nie je možné identifikovať, stotožniť po stránke vlastníckej,
po stránke oprávneného držiteľa. Zároveň na pojednávaní dňa 24.01.2023 na otázku súdu prvej
inštancie žalobca identifikoval svoje lešenie, ktoré špecifikoval v trestnom konaní aj v posudzovanej

veci s lešením, ktoré sa nachádza v ním predloženej fotodokumentácii rodinného domu žalovaného.
V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že na stavbe žalovaného sa nachádzalo lešenie,
sporným bolo, či lešenie vlastnícky alebo na inom právnom základe patrilo žalobcovi alebo žalovanému.
Z toho dôvodu nebolo potrebné vykonávať svedecké a iné dôkazy na preukázanie existencie lešenia
na stavbe. Fotodokumentácia lešenia bola dostatočným dôkazom na to, že lešenie na stavbe v čase

realizácie zatepľovacích prác
zo strany žalobcu, ako aj v časovom období od 13.05.2020 do 30.06.2020, existovalo.
Pri aplikácii logického výkladu nebolo možné podľa súdu prvej inštancie zatepľovacie práce realizovať
bez lešenia. Za nesporné považoval aj to, že aj po predčasnom ukončení prác
zo strany žalobcu žalovaný dokončil zateplenie svojho rodinného domu, teda používal v spornom

časovom období lešenie. Z fotodokumentácie však nebolo možné zistiť výmeru, plochu obostavaného
lešenia na rodinnom dome. Túto výmeru však bolo možné zistiť odmeraním rodinného domu, keďže
v konaní bolo preukázané, že bol obostavaný celý rodinný dom. Čo do existencie lešenia na stavbe v
spornom časovom období, súd prvej inštancie vychádzal aj z nesporných tvrdení strán. Pokiaľ žalovaný
namietal výmeru 230 m2 obvodu rodinného domu, sám znemožnil prístup žalobcovi za asistencie

polície za účelom premerania, príp. stotožnenia lešenia, príp. znaleckého dokazovania. Nevzniesol
procesný návrh na zameranie obvodu jeho vlastného domu z hľadiska rozsahu lešenia nevyhnutného na
zateplenie rodinného domu. Túto skutočnosť nebolo možné vyložiť na ťarchu žalobcu. Žalovaný podľa
údu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, že na jeho stavbe v spornom časovom období bolo
presne špecifikované jeho lešenie a lešenie zapožičané od K. L.. Z vykonaných dôkazov a nesporných

tvrdení súd prvej inštancie ustálil, že žalobca pracoval na stavbe - rodinnom dome žalovaného pri
zatepľovacích prácach od 28.04.2020 do 13.05.2020. V čase začatia prác na stavbe prvý deň začatia
prác bolo lešenie
(o ktorom žalobca tvrdil, že tam bolo ním špecifikované lešenie, ktoré patrí žalobcovi
a o ktorom žalovaný tvrdil, že tam bolo ním nešpecifikované lešenie, ktoré patrí žalovanému a K. L., od

ktorého ho mal požičané).
7. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 11.05.2020 z iniciatívy žalovaného sa na stavbu jeho rodinného
domu dostavila kontrola obchodnej spoločnosti I., P.. P. C. Q., ktorá zistila závady na stavbe. Zápis
z obhliadky konštatoval vady fasády pri zateplení, zlý pracovný postup. Žalobca SMS správou zodňa 19.05.2020, adresovanou žalovanému, žalovaného vyzýval na odovzdanie lešenia. Žalovaný na
túto SMS správu nereagoval. Ten istý deň 19.05.2020, keď žalovaný nereagoval na SMS správu
žalobcu, aby odovzdal žalobcovi jeho lešenie, prišli žalobca so svojimi pracovníkmi k rodinnému domu

žalovaného o 07.00 hod., nikto im neotváral, nikto nedvíhal telefón, preto zavolali políciu. Žalovaný
neumožnil žalobcovi vstup na pozemok, ani za prítomnosti polície, preto odišli preč. Túto skutočnosť súd
prvej inštancie vyhodnotil ako bezdôvodnú svojpomoc zo strany žalovaného, ako zmarenie dôkazného
bremena a identifikácie lešenia žalobcu na rodinnom dome žalovaného. Z týchto dôkazov teda mal súd
prvej inštancie ustálené, že žalobca pracoval na stavbe

od 28.04.2020 do 13.05.2020 a od 13.05.2020 do 30.06.2020 už nie.
8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ust. čl. 11 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého kto sa v styku so
súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti považuje sa za schopného konať s náležitou
znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že žalobca ako
podnikateľ bol povinný viesť v majetku podnikateľa účtovnú evidenciu o nadobudnutí vlastníckeho práva
k lešeniu, ktoré tvorí predmet sporu

a s ktorým podnikal. Bolo jeho povinnosťou viesť stavebný denník, mať dodací list, mať uzavretú zmluvu
o dielo. Listinnými dôkazmi uvedeného charakteru žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľnej
veci,predmetusporu-lešeniu,ktorépresnevyšpecifikovalpodľajednotlivýchprvkov.Listinnýmidôkazmi
nepreukázal ani to, že jeho lešenie bolo ním a jeho pracovníkom namontované na rodinnom dome
žalovaného (nepredložil dodací list, zmluvu o dielo, stavebný denník). Žalovaný - občan (spotrebiteľ)

rovnako listinnými dôkazmi nepreukázal svoje vlastnícke právo k nešpecifikovanému lešeniu a listinnými
dôkazmi taktiež nepreukázal, že práve jeho lešenie a lešenie K. L. bolo na stavbe žalovaného. Pokiaľ
žalovaný odvodzoval svoje právo na nekonkrétne, neurčité a nepreskúmateľné lešenie od K. L., od
ktorého mal údajne zapožičané lešenie, súd prvej inštancie konštatoval, že K. L. je taktiež podnikateľ
ako žalobca a taktiež mal rovnaké povinnosti ako žalobca viesť majetok vo svojej evidencii, vystaviť

dodací list, nájomnú zmluvu, stavebný denník. Také dôkazy o existencii lešenia K. L. nepredložil.
Žalovaný potom nepreukázal vlastnícke právo žalovaného a K. L. a existenciu lešenia žalovaného
a K. L. na svojej stavbe listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie poukázal na listinu - kúpnu zmluvu zo
dňa 20.05.2012 uzavretú medzi žalobcom a predávajúcim M. P. – M. P. R. lešenie za sumu 4.000,-
eur, pričom išlo o lešenie zn. Plettac SL 70 zo zoznamu komponentov, ktoré sú zhodné čiastočne so

špecifikáciou lešenia tvoriaceho predmet sporu v posudzovanej veci i v označenom trestnom konaní.
Rozpor vo svojich tvrdeniach, keď žalobca najskôr uviedol, že nemá listinný dôkaz a následne tento
listinný dôkaz predložil, zdôvodnil žalobca tým, že nemal o tomto dôkaze vedomosť. Tento listinný
dôkaz však podľa súdu prvej inštancie nezodpovedal riadnemu postupu podnikateľa, ktorý mal majetok
zaevidovať v majetku podnikateľa, účtovne, majetkovo evidovať v ďalších rokoch, vystavovať dodacie

listy pri prevzatí, odovzdaní, uzatvárať zmluvy o dielo, nájomné zmluvy a pod. O ostatnej časti lešenia
tvrdil, že ho nakupoval postupne. Rovnaké tvrdenia produkoval i podnikateľ K. L. vo svojej svedeckej
výpovedi a nepredložil žiaden listinný dôkaz o nákupe svojho lešenia, rovnako žalovaný, aby mohlo
byť zidentifikované s predmetom sporu. Uvedené dôkazy súd prvej inštancie nepovažoval za právne
relevantné listinné dôkazy na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, žalovaného, K. L. k predmetu

sporu -lešeniu.
9. Pre rozhodnutie v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ bolo
podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné zadovážiť dôkazy, že žalovaný užíval cudziu vec, teda vec
žalobcovu, že je užíval bez právneho dôvodu a že medzi majetkovým prospechom žalovaného a
ujmou žalobcu bola príčinná súvislosť. Za preukázanú považoval súd prvej inštancie podmienku

neexistencie právneho dôvodu, nájomnej zmluvy, dodacieho listu medzi žalobcom a žalovaným na
sporné lešenie. V práci žalobca pri zatepľovaní nepokračoval, teda ani pokračovanie v práci nebolo
právnym dôvodom, aby u žalovaného naďalej bolo lešenie žalobcu a aby naďalej lešenie žalobcu
žalovaný používal k dokončeniu zateplenia, ktoré fakticky a nepochybne dokončil za pomoci iných
osôb, ktoré súdu neidentifikoval, aby mohli byť vypočuté ako svedkovia. Dôkazné bremeno preukázať

tvrdenie, že žalovaný užíval lešenie K. L. a svoje vlastné na základe právneho dôvodu zaťažovalo
žalovaného. Toto tvrdenie žalovaný účtovnými dokladmi nepreukázal, ani inými právne relevantnými
dôkazmi (nepredložil nájomnú zmluvu, dodací list od K. L. na jeho lešenie, kúpnu zmluvu, účtovné
doklady na svoje lešenie). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie právneho dôvodu užívania lešenia. Nereagoval ani na SMS správu žalobcu, nevpustil

žalovaného na pozemok a neumožnil mu identifikáciu lešenia za prítomnosti polície a odvoz lešenia.
Ani žalobca ani žalovaný nepreukázali, že užívali vlastnú vec – lešenie na základe účtovných dokladov,
majetkovej evidencie a pod. Pre konštatovanie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci nie je nevyhnutná
existencia listinných dôkazov. Žalobca však mal dôkazné bremeno preukázať vlastníctvo inými akolistinnými dôkazmi a rovnako žalovaný, čo do svojho vlastníckeho práva či do vlastníckeho práva L.,
od ktorého odvodzoval svoje právo. Rovnako bolo ich povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť medzi
tvrdeným majetkovým prospechom žalovaného a ujmou žalobcu. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo

svedeckých výpovedí, avšak len tých častí, ktoré smerovali k predmetu sporu, k vydaniu bezdôvodného
obohatenia a preukázaniu, či niektorý zo svedkov vnímal nadobudnutie vlastníckeho práva alebo iného
práva vlastnými zmyslami a či vnímal, kto priviezol lešenie tvoriace predmet sporu na stavbu a čie
lešenie bolo na stavbe v spornom časovom období. Rozhodujúcim pre posúdenie predmetu sporu bolo
podľa súdu prvej inštancie to, kto priviezol na stavbu lešenie tvoriace predmet sporu, kto ho postavil,

vrátanejehošpecifikácie,vrátanefotodokumentácievsúdnomspise,oktorejžalobcatvrdil,žezachytáva
jeho lešenie (ktorého identifikáciu za prítomnosti polície žalovaný znemožnil a ktorého odvoz žalovaný
znemožnil). Súd vychádzal z výpovede žalobcu a žalovaného v tomto konaní, ako aj v konaniach
vedených pod spis. zn. 2T/39/2022 a spis. zn. 7C/45/2020. Vzhľadom na to, že totožní svedkovia
z označených konaní sa nedostavili na predvolanie súdu prvej inštancie z naliehavých pracovných
dôvodov, súd prvej inštancie pristúpil k postupu podľa ust. § 196 ods. 2, 3 a § 197 CSP. Z písomných

svedeckých výpovedí (§ 196 ods. 3 CSP) vyplynulo, že v spornom časovom období žalovaný užíval
lešenie a dokončoval zateplenie rodinného domu, pričom ide o lešenie, ktoré bolo
na predloženej fotodokumentácii. K otázke vlastníctva sporného lešenia boli dve skupiny svedeckých
výpovedí. Žalobca tvrdil, že na stavbu prišli 28.04.2020, zmontovali spolu s pracovníkom H. H. lešenie
a začali zatepľovať. Také tvrdenie žalobcu potvrdil svedok H. a svedok S. P., sused, ktorý potvrdil aj

ďalšie tvrdenie žalobcu,
žemuneboloumožnenélešenieodviezťanebolomuumožnenéanizaprítomnostihliadkypolícievstúpiť
na pozemok žalovaného. Tento svedok konštatoval, že lešenie okolo domu stálo ešte ďalší mesiac a pol
a iná firma z tohto lešenia dokončovala fasádu zateplenia.
Pri vyhodnotení týchto svedeckých výpovedí súd dospel k záveru, že svedok H. T. svedok P. sú

cudzie osoby, nemajú k žalobcovi priateľský, nepriateľský, resp. iný vzťah. Považoval tieto výpovede za
vierohodné,pretožepodľavnútornejštruktúryneodporovalivpodstatnýchokolnostiachtvrdeniužalobcu,
bola v nich logická súvislosť, boli v súlade s ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané, nebol preukázaný
vlastný hmotný záujem týchto svedkov na výsledku sporu, úspechu žalobcu. Pokiaľ ide o skupinu
svedkov vypovedajúcich v prospech žalovaného, pri rovnakom posudzovaní svedeckých výpovedí súd

prvej inštancie dospel k opačnému záveru. Žalovaný tvrdil, že lešenie pri začatí zatepľovacích prác už
bolo postavené, išlo o lešenie v jeho vlastníctve a vlastníctve K. L., ktoré po celý čas nešpecifikoval,
takže ho nebolo možné zidentifikovať ani s fotodokumentáciou v súdnom spise a k neurčitému lešeniu,
veci, nebolo možné vykonávať ani dôkazy a verifikovať ich ani so svedeckými výpoveďami. Navyše v
prospech žalovaného vypovedali svedkovia v príbuzenskom vzťahu, ktorých záujmom bolo vypovedať

v prospech žalovaného: J. N. a C. M.. J. N. uviedla, že na vlastné oči videla
na rodinnom dome žalovaného v čase od 13.05.2020 do 30.06.2020 lešenie a osobne pomáhala
montovať lešenie. Vlastníkom lešenia je K. L.. C. M. uviedol,
že videl na vlastné oči na rodinnom dome žalovaného v čase od 13.05.2020 do 30.06.2020 lešenie
a osobne ho pomáhal montovať. Vlastníkom lešenia je K. L.. Ak by ich svedecká výpoveď bola pravdivá,

potom by to bolo v rozpore s logickými súvislosťami,
s ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané. Svedkovia ani v trestnom konaní, ani v ostatných konaniach
nevysvetlili, prečo, ak si bol istý žalovaný, že je vlastníkom lešenia a oprávneným držiteľom Q. L.,
znemožnil identifikáciu existujúceho lešenia na stavbe žalobcovi
za prítomnosti polície, a rovnako aj títo svedkovia, ktorí sa na tom podieľali. Taktiež vzťah svedkov a

žalovaného je vzťahom príbuzenským a blízkym. Sledovali aj vlastný záujem - pomôcť príbuznému. Z
výpovede K. L. vyplynulo, že žalovaný mal od K. L. na jar 2020 požičané lešenie. Nebol prítomný odvozu
lešenia a nevedel dosvedčiť ako svedok, že práve lešenie, ktoré žalovaný odviezol od neho, použil na
vlastnej stavbe. Nebol pri tom osobne prítomný. Mal požičané tak do 200 m. Osobne na rodinnom dome
žalovaného v čase od 13.05.2020 do 30.06.2020 svoje vlastné lešenie nevidel. Osobne nebol montovať

lešenie na stavbe, ani ho nepomáhal nakladať, ani odvážať. Potvrdil, že žalovaný mal od neho lešenie
požičané, nevie, kam ho odviezol, kam ho postavil. Tvrdil mu, že ho potrebuje na svoj dom. Lešenie
vlastní viac ako 10 rokov a postupne ho stále dokupuje a dopĺňa. Touto svedeckou výpoveďou však
nemal súd prvej inštancie preukázané, že lešenie tvoriace predmet sporu podľa špecifikácie tvoriacej
predmet sporu patrilo svedkovi L. a že žalovaný mal právny dôvod užívať lešenie tvoriace predmet

sporu a že ho užíval po H. L., N. M. Q. Q. P. L.. G. P. Dorociaka súd prvej inštancie vyhodnotil ako
vierohodnú. Podľa vnútornej štruktúry výpovede tohto svedka neodporovala v podstatných okolnostiach
si navzájom vo svojich tvrdeniach a neodporovala ani logickým súvislostiam v porovnaní s ostatnými
dôkazmi, priamymi, nepriamymi, a to napriek tomu, že vzťah svedka a žalovaného bol priateľský.Nebolo preukázané, že by svedok L. sledoval nejaký vlastný záujem, motív. Bolo preukázané, že vlastný
záujem sleduje žalovaný so svojimi príbuznými. Ostatné svedecké výpovede nesmerovali k preukázaniu
rozhodujúcej otázky pre toto konanie, kto namontoval lešenie na rodinný dom žalovaného, ktoré tam

zjavne a preukázateľne existovalo a kto teda bol vlastníkom alebo oprávneným držiteľom tohto lešenia,
preto z nich súd prvej inštancie nevychádzal.
10. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 121 ods. 3, § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1
až 3, § 131 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 a 2, § 133 ods. 1, § 134 ods. 1, § 451 ods. 1,
§ 456, § 457, § 458 ods. 1 až 3 OZ ďalej k skutkovému a právnemu vyhodnoteniu sporu uviedol, že

zistený skutkový stav subsumoval pod uvedené právne normy. Listinné dôkazy a účtovné doklady o
vlastníctve k hnuteľnej veci - lešeniu nepreukázal ani žalobca, ani žalovaný k tvrdenej svojej časti lešenia
a nepreukázal ani tvrdené vlastníctvo K. L., od ktorého odvodzoval svoje právo, ani právny dôvod –
nájomnú, resp. inú zmluvu v listinnej podobe. Súd prvej inštancie z toho dôvodu vychádzal z ust. § 133
ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastníctvo k hnuteľnej veci sa nadobúda odovzdaním a vlastníkom môže byť
aj ten, ktorý má dobromyseľne, teda fakticky po práve veci vo svojej dispozícii. Z ust.

§ 126 a nasl. OZ vyplýva, že dobromyseľný držiteľ má právo na ochranu proti nedobromyseľnému
držiteľovi a proti jeho zásahom do jeho vlastníckeho práva a táto ochrana je rovnocenná ochrane
vlastníckeho práva. Musí preukázať dobromyseľnú držbu a neoprávnené zásahy a príčinnú súvislosť,
tiež že je ten, kto je oprávnený mať vec u seba a že druhý subjekt má vec neoprávnene u seba, je u
neho vo faktickej moci, bez právneho dôvodu. To, že žalobca má právo disponovať podľa ust. § 123 OZ

predmetom svojho vlastníctva alebo oprávnenej držby ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že presvedčenie držiteľa bolo dôvodné a tieto okolnosti musia
byť objektívne, nie subjektívne. Teda musí fakticky ovládať vec (preto súd prvej inštancie zisťoval, kto
namontoval lešenie na rodinný dom žalovaného, kto s predmetom vlastníctva, držby disponoval), musí
byť dobromyseľný, že mu vec patrí a to musí byť objektívne. Súd potom dospel k záveru, že žalobca

sa správal ako dobromyseľný držiteľ, keďže vyzval žalovaného SMS správou, aby mu vydal predmet
vlastníctva a po tom, čo žalovaný nereagoval, za prítomnosti polície žiadal vydanie predmetu vlastníctva,
identifikáciu predmetu vlastníctva, čo žalovaný znemožnil. Ďalej dospel k záveru, že žalovaný sa
nesprával dobromyseľne, ako dobromyseľný držiteľ, resp. vlastník. Keďže ide o vyvrátiteľnú domnienku
podľa ust. § 192 CSP, žalovaný znemožnil žalobcovi vyvrátiť domnienku,

že za situácie, keď mal v držbe lešenie žalovaný, oprávneným držiteľom nie je žalobca, resp. vlastníkom.
Maril dôkazné bremeno a právo vyvrátiť túto zákonnú domnienku. Zákonná domnienka dobromyseľného
držiteľa, subjektu, ktorý má vo faktickej moci lešenie, sa má
za istých okolností za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Žalovaný však zmaril nezákonným
postupom vyvrátanie zákonnej domnienky, preukázanie oprávnenej držby a identifikáciu lešenia.

Neumožnil zákonnú ochranu práva žalobcu za prítomnosti polície, použil v rozpore so zákonom
svojpomoc. Ak by bola pravda, že žalovaný je oprávnený držiteľ, mal sa brániť právnymi prostriedkami,
a nie svojpomocným, nezákonným spôsobom tak, že neodpovedal na SMS správu na vydanie lešenia,
nepustil políciu, aby zidentifikovala lešenie, preverila pravdivosť tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom, resp.
oprávneným držiteľom lešenia, čím znemožnil uplatnenie práva žalobcovi. Taktiež nešpecifikoval tak,

ako žalobca, z ktorých položiek pozostáva tvrdené jeho lešenie, resp. lešenie K. L.. Súd prvej inštancie
mal potom za to, že dobromyseľný držiteľ je žalobca a hnuteľnú vec vydržal po 3 rokoch do vlastníctva
podľa ust. § 134 OZ. Bezdôvodne sa obohatí nielen ten, kto zadržiava cudziu vec vlastníka, ale aj
oprávneného držiteľa, pretože aj oprávnený držiteľ podľa ust.
§ 126 a nasl. OZ má právo na rovnakú ochranu. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca nepodal žalobu

o vydanie hnuteľných vecí podľa ust. § 126 OZ, súd prvej inštancie vyhovel jeho žalobe a za čas od
13.5.2020 do 30.6.2020, ktorý zadržiaval bez právneho dôvodu žalovaný cudziu vec, ho zaviazal vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške nájomného [230 m2 x 0,06 x 48 dní, spolu 662,40 eur + 132,48 (DPH)
= 794,88 eur]. Žalovaný sa o túto sumu bezdôvodne obohatil. Keby uzavrel nájomnú zmluvu s iným
subjektom, musel by platiť za prenajaté lešenie nájomné v uvedenej výške. Z toho dôvodu, že neexistuje

platný právny titul na užívanie cudzej, žalobcovej veci, bezdôvodne sa obohatil o túto sumu, pretože
z cenovej ponuky je zrejmé, že za takú cenu žalobca za bežných okolností prenajíma lešenie, pokiaľ
nerealizujezatepľovaciepráce,tedatakátosumajeujmounajehostraneatakátosumajebezdôvodným
obohatením na strane žalovaného. Žalovaný neprodukoval žiadne tvrdenia dôkazy, ktorými by vyvrátil či
užvýškutejtoujmybezdôvodnéhoobohatenia,znemožnilpolíciiažalobcovišpecifikovaťobvodarozsah

obostavanosti rodinného domu lešením. Súd prvej inštancie tiež považoval za v rozpore s dobrými
mravmi za situácie, kedy uplatnenie práva znemožnil žalovaný, priznať právo žalovanému. Pokiaľ ide o
príslušenstvo pohľadávky, bezdôvodné obohatenie bol povinný vydať žalovaný vo finančnom vyjadrení
v celej výške, teda vo výške 794,88 eur (§ 458 ods. 1 OZ). Keďže ide o peňažný nárok, v nadväznostina ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky bol aj úrok z omeškania, v tomto prípade 5 %
zákonný úrok z omeškania z tejto sumy od 11.07.2020 do zaplatenia.
11. S poukazom na plný úspech žalobcu v konaní, súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa ust. § 255

ods. 1 CSP aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne
a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako i odvolacieho konania.
13. Žalovaný odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) a ods. 2 CSP.

Rozsudok považoval vzhľadom na ďalej uvedené námietky za arbitrárny. Žalovaný odvolacie dôvody
špecifikoval tým, že súd prvej inštancie na jednej strane uviedol, že žalobca počas celého konania
nešpecifikoval lešenie a jeho jednotlivé prvky, avšak
na strane druhej bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia rozhodol o zmene žaloby. Ako uvádzal
počas celého konania, žiadne lešenie žalobcu nikdy neužíval a žalobcovi nikdy nevznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže na jeho stavbe bolo použité lešenie K. L., čo potvrdili viacerí

svedkovia vo svojich písomných výpovediach predložených súdu prvej inštancie. Ak teda doposiaľ
žalobca riadne neidentifikoval lešenie
a k takémuto riadne identifikovanému lešeniu ani nebolo vykonané dokazovanie, nemohol súd prvej
inštancie žalobe žalobcu bez unesenia jeho dôkazného bremena vyhovieť. Žalovaný považoval za
nepravdivé tvrdenie súdu, že by žalobca na pojednávaní dňa 24.01.2023 lešenie špecifikoval, pretože

žalobca na pojednávaní ohľadom špecifikácie lešenia odkázal na trestný spis vedený na Okresnom
súde Čadca pod spis. zn. 2T/39/2022. Ku konkrétnej špecifikácii však nikdy nedošlo, pričom súd nie
je oprávnený namiesto žalobcu zostavovať skutkové tvrdenia zo žalobcom označených dôkazov. Túto
skutočnosť dokonca i sám súd prvej inštancie konštatoval v rámci predbežného právneho názoru
vysloveného na pojednávaní dňa 24.01.2023. Z nepochopiteľných dôvodov však súd prvej inštancie

týmto spôsobom postupoval, pričom pripustil zmenu žaloby. Žalobca dokonca ani nestotožnil lešenie
zachytené na fotodokumentácii obsiahnutej v súdnom spise s lešením definovaným v konaní vedenom
na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 2T/39/2022, a teda v žiadnom prípade nepreukázal, že pri
zateplení jeho rodinného domu bolo použité lešenie vlastnícky patriace žalobcovi. Žalobca je navyše
obchodnou spoločnosťou, je povinný viesť účtovníctvo a súpis majetku prípadne skladové karty. Žiaden

taký dôkaz o vlastníctve lešenia žalobca nepreložil, a teda nebola preukázaná jeho aktívna vecná
legitimácia. Danú skutočnosť namietal v priebehu celého súdneho konania, súd prvej inštancie však na
predmetnú námietku
bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia neprihliadal. Pripustenú zmenu žaloby žalobca nikdy ani
nenavrhoval, pričom zmena žaloby ani nebola žalobcom urobená písomne v súlade s ustanoveniami

CSP. Navyše voči predmetnému uzneseniu nebolo prípustné odvolanie, a teda je zrejmé, že súd
prvej inštancie v posudzovanom prípade nepostupoval správne, objektívne a zákonne, pričom týmto
nezákonným spôsobom nie len že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces zásadným
spôsobom, ale došlo i k neoprávnenému zvýhodneniu žalobcu v spore.
14. Zároveň žalovaný namietal, že žalobca nielenže nepreukázal vlastníctvo lešenia, ale nepreukázal

ani výšku údajného bezdôvodného obohatenia, t. j. nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce
výšku bezdôvodného obohatenia práve v sume 794,88 eur. Rovnako nebolo preukázané ani množstvo
lešenia použitého pri zateplení, a teda neboli splnené podmienky pre vyhovenie žalobe. Žalovaný bol
toho názoru, že to bol práve žalobca, kto mal preukazovať tieto skutočnosti, aby súd jeho žalobe
mohol vyhovieť. Žalobca však nikdy počas konania nevzniesol dôkazný návrh na premeranie rozlohy

rodinného domu (od čoho sa odvíja množstvo potrebného lešenia) ani dôkazný návrh na preukázanie
výšky požadovaného plnenia, a to i napriek tomu, že v súdnom spise sa k danému nenachádza žiaden
listinný dôkaz. Ak mu súd prvej inštancie vytkol, že znemožnil prístup na nehnuteľnosť žalobcovi za
asistencie polície za účelom premerania, príp. stotožnenia lešenia, príp. znaleckého dokazovania, tento
záver súdu prvej inštancie považoval žalovaný za predčasný, keďže nikdy nebol vyzvaný políciou ani

žalobcomnapremeranielešenia.Včaseúdajnéhopríchodupolicajnejhliadkyeštepredzačatímkonania
nebol na mieste samom prítomný a o príchode polície sa dozvedel až ex post. To že žalobca prišiel k
jeho rodinnému domu dňa 19.05.2020
i s políciou, súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezdôvodnú svojpomoc. Keďže však o danom
príchode polície nemal v rozhodnom čase vedomosť a v nehnuteľnosti sa nenachádzal, nejednalo

sa o bezdôvodnú svojpomoc. Rovnako sa nejednalo o „zmarenie dôkazného bremena a identifikácie
lešenia žalobcu na rodinnom dome žalovaného“, pretože žalobca žiadny relevantný dôkazný návrh na
stotožnenie lešenia a jeho riadnu identifikáciu nikdy v priebehu konania nevzniesol. Nikto ho nevyzval
k poskytnutiu súčinnosti vo vzťahu k premeraniu lešenia, pričom tento dôkazný návrh na premeranielešenia ani nebol žalobcom nikdy vznesený. Rovnako žalobca nevzniesol dôkazný návrh na stotožnenie
lešenia ani
na znalecké dokazovanie, a preto nebol dôvod poskytovať akúkoľvek súčinnosť k niečomu, k čomu

ani nebol nikdy vyzvaný. Z jeho strany nebol daný dôvod ani na navrhovanie znaleckého zamerania
domu, pretože základ a výšku uplatneného nároku musel primárne dokazovať žalobca. Ak však žalobca
k zameraniu rodinného domu nepredložil žiaden dôkaz, bol to práve žalobca, kto neuniesol dôkazné
bremeno a jeho žaloba mala byť z tohto dôvodu zamietnutá. Nebolo preto žiadneho dôvodu na to, aby
navrhoval dôkazy k nepreukázaným tvrdeniam žalobcu.

15. K záveru súdu prvej inštancie, že vyhodnotil tvrdenia žalovaného o existencii vlastného lešenia, ktoré
mal mať žalovaný zapožičané od K. L. za neurčité, nekonkrétne, nepreskúmateľné, ku ktorým nebolo
možné vykonať žiadne dôkazy, žalovaný uviedol,
že riadne tvrdil a preukázal, že lešenie vlastnícky patrilo K. L. a časť lešenia bola jeho. Práve žalobca,
vo vzťahu ku ktorého osobe súd prvej inštancie poukázala na zásadu podľa ust. čl. 11 ods. 3 CSP,
nepredložil nadobúdacie doklady od lešenia, ktoré bolo špecifikované vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, pričom listiny o nadobudnutí lešenia neobsahovali prvky lešenia, ktoré
malo byť žalobcovi ukradnuté, čo je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod
spis. zn. 2T/39/2022. To konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď
uviedol, že na č. l. 104 spisu je kúpna zmluva zo dňa 20.05.2012 medzi M. U., s. r. o., teda žalobcom
a predávajúcim M. P., P. - M. P. na lešenie za sumu 4.000,- eur, pričom išlo o lešenie Plettac SL 70 so

zoznamom komponentov, ktoré sú zhodné čiastočne
so špecifikáciou predmetu sporu. K lešeniu O. a stavbárskemu lešeniu neboli žalobcom predložené
dokonca žiadne relevantné nadobúdacie doklady. Rovnako žalobca nepredložil žiadny stavebný denník,
dodací list ani zmluvu o dielo, pretože žiadne takéto dokumenty vzťahujúce sa k zatepleniu jeho
rodinného domu žalobca nikdy neviedol. Súd prvej inštancie konštatoval, že listinnými dôkazmi

uvedeného charakteru žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľnej veci, predmetu sporu – lešeniu,
ktoré presne vyšpecifikoval podľa jednotlivých prvkov. Listinnými dôkazmi nepreukázal ani to, že jeho
lešenie bolo ním a jeho pracovníkom namontované na rodinnom dome žalovaného. Je pravdou,
že žiadne listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo žalobcu predložené do súdneho konania neboli.
Rovnako neboli súdu predložené ani žiadne dôkazy o namontovaní lešenia patriaceho žalobcovi na

jeho rodinný dom. Žalobca evidentne nikdy nepostupoval ako zodpovedný podnikateľ pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti, čo konštatoval i súd prvej inštancie, keď uviedol, že listinný dôkaz (kúpna
zmluva uzatvorená s predávajúcim M. P. P. - M. P.) R. riadnemu postupu podnikateľa, ktorý mal majetok
zaevidovať v majetku podnikateľa, účtovne, majetkovo evidovať v ďalších rokoch, vystavovať dodacie
listy pri prevzatí, odovzdaní, uzatvárať zmluvy o dielo, nájomné zmluvy a pod.

16. Žalovaný tiež namietal záver súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno
preukázanie právneho dôvodu užívania lešenia. V tejto súvislosti mal žalovaný za to,
že písomnými výpoveďami svedkov J. N., A. B. P., C. M., R. J., G. G. a K. L. bolo preukázané, že lešenie
patrilo jemu a K. L., lešenie od K. L. doviezol A. B. P. s C. M. a títo ho aj postavili.
17. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že žalobcom bola obchodná spoločnosť M. U., s. r.

o., pričom pri zateplení rodinného domu nikdy nevstupoval
do záväzkového vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou, a teda nebol dôvod na to, aby akýkoľvek
majetok obchodnej spoločnosti M. U., s. r. o. bol použitý pri zateplení jeho rodinného domu. S touto
námietkou absencie aktívnej vecnej legitimácie sa súd prvej inštancie v celom rozsudku nevysporiadal,
pričom sa jednalo o zásadnú skutočnosť, keďže samotná absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

je bez ďalšieho dôvodom
na zamietnutie žaloby.
18. Žalovaný poukázal ďalej na to, že pre posúdenie predmetu sporu bolo podľa súdu prvej inštancie
rozhodujúce, kto priviezol na stavbu lešenie tvoriace predmet sporu, kto ho postavil, vrátane jeho
špecifikácie, vrátane fotodokumentácie v súdnom spise. Pri vyhodnotení svedeckých výpovedí svedkov

H. H. a S. P. súd prvej inštancie dospel k záveru, že svedok H. T. svedok P. sú cudzie soby a nemajú
k žalobcovi priateľský, nepriateľský resp. iný vzťah. S daným záverom sa žalovaný nestotožnil, keďže
svedok H. H. je v rodinnom vzťahu k U. M., navyše je na neho i ekonomicky odkázaný, keďže pre
žalobcu vykonáva stavebné a zatepľovacie práce. Svedok S. P. je osobou, ktorá má nepriateľské
susedské vzťahy so žalovaným, pričom vychádzajúc z týchto nepriaznivých vzťahov so žalovaným

možno predpokladať neobjektívnosť a zaujatosť jeho svedeckej výpovede v neprospech žalovaného.
Menovaný S. P. navyše nemôže mať vedomosť o tom, komu lešenie vlastnícky patrilo, pričom u mňa
na stavbe nikdy nebol. Menovaného svedka som v konaní navrhoval vypočuť, avšak jeho výsluch súd
prvej inštancie bez odôvodnenia nerealizoval.19. Žalovaný sa rovnako nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa správal
ako dobromyseľný držiteľ, keďže žalobca nepreukázal dobromyseľnú držbu, a teda je vylúčené, aby
mu bol priznaný nárok uplatnený žalobou na zaplatenie ničím nepreukázaného plnenia. Naopak,

dobromyseľným oprávneným držiteľom bol žalovaný, keďže preukázal,
že lešenie mal vypožičané od K. L. a časť lešenia bola v jeho vlastníctve. Nedopustil sa žiadneho
nezákonného konania, pričom nezmaril žalobcovi vyvrátenie zákonnej domnienky, preukázanie
oprávnenej držby a identifikáciu lešenia. Žiadnu svojpomoc neoprávnene nepoužil.
20.Napokonžalovanýnamietal,žesúdprvejinštancienevysvetlil,akýmspôsobomdospelkukoeficientu

0,06 a na základe čoho k nepreukázanej sume 662,40 eur pripočítal ešte DPH v sume 132,48 eur.
Koeficient 0,06 nevyplýva zo žiadneho dôkazu a rovnako žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že
by bol ku dňu rozhodovania platcom DPH a že by nárok uplatnený žalobou na vydanie bezdôvodného
obohatenia podliehal DPH. Súd prvej inštancie uviedol, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o
sumu 794,88 eur a že keby uzavrel nájomnú zmluvu s iným subjektom, musel by platiť za prenajaté
lešenie nájomné v uvedenej výške. Daný záver sa však nezakladá na pravde. Zo žiadneho dôkazu

nevyplýva, že by obvyklá výška nájomného v danom období predstavovala práve sumu 794,88
eur, pričom táto suma bola spornou počas celého konania. Nie len že žalobca nepreukázal výšku
požadovaného plnenia, ale sporný a nepreukázaný bol aj typ lešenia či počet komponentov prevzatých
do výrokovej časti súdneho rozhodnutia. Taktiež nebol preukázaný časový rozsah (48 dní), za ktorý sa
žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Nezakladá sa

na pravde ani záver súdu prvej inštancie, že by z cenovej ponuky žalobcu vyplývalo, že za takú
sumu žalobca za bežných okolností prenajíma lešenie. Predložená cenová ponuka nebola vypracovaná
žalobcom a nikdy z nebola zo strany žalovaného akceptovaná, pričom táto listina nie je relevantným
dokladom o obvyklej trhovej cene za prenájom lešenia. Sumy uvedené v cenovej ponuke vyhotovenej
U. M., fyzickou osobou (subjektom odlišným od žalobcu) nemožno súdom akceptovať ako doklad o

obvyklej trhovej cene nájmu. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že neprodukoval žiadne tvrdenia a
dôkazy,ktorýmibyvyvrátilvýškubezdôvodnéhoobohatenia,žalovanýzdôraznil,žetobolprávežalobca,
kto mal povinnosť preukázať výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v tomto konaní domáhal.
Žalobca síce výšku uplatneného nároku uviedol, ale túto nepreukázal, a teda nebolo jeho povinnosťou
predkladať dôkazy k tvrdeniam žalobcu namiesto žalobcu.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok
považoval za zákonný. Svoje tvrdenia v spore považoval
za konzistentné, naopak žalovaný v priebehu konania ohýbal skutočnosti a neuvádzal pravdu. Žalovaný
ničím nepodložil svoje tvrdenia o tom, že sporné lešenie bolo jeho. Práve naopak, sporné lešenie užíval

vždy žalobca, a toto v minulosti kúpil na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 20112, ktorú aj predložil.
Práve toto lešenie mu bolo žalovaným odcudzené. Žalobca bol tak toho názoru, že svoje tvrdenia
v konaní preukázal. Odkazoval na obsah výpoveď svedka H. H., ku ktorého osobe uviedol, že nie je
pravdou, že by bol v pomere k nemu blízkou osobou. Tento svedok sa jednoznačne vyjadril, že sporné
lešenie naložili dňa 28.04.2020 u žalobcu u neho v humne, kde bývalo uložené a vždy ho odtiaľ brávali

a následne ho priviezli dodávkou žalobcu na dvakrát na stavbu do D..
Za rozhodujúci v ďalšom považoval žalobca listinný dôkaz - čestné vyhlásenie S. P., pričom rozsiahlo
z tohto následne citoval. K jeho osobe žalobca uviedol, že ho nepozná, je pre neho neznámou osobou.
Žalobca mal za to, že konanie žalovaného bolo od samého počiatku smerujúce k tomu, aby ho podviedol
a nezaplatil jednak za zateplenie domu a odcudzil mu lešenie. To že bol vlastníkom lešenia vyplýva

aj z cenovej ponuky, kde bolo uvedené: „ z toho lešenie 3,50 eur/m2 (montáž, demontáž, odvoz,
dovoz, nakládka, vykládka ..)“. Napokon žalobca uviedol, že jeho vlastníctvo vyplýva aj z výpovedí jeho
spolupracovníkov a živnostníkov, ktorí s ním pracujú a poznajú ho. To že mu žalovaný lešenie nevydal
napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že na miesto samé bola privolaná hliadka polície, ako aj z SMS
správy, v ktorej žiadal žalovaného o vydanie lešenia, lebo v opačnom prípade bude volať hliadku polície.

22. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že nie on, ale naopak je to žalobca, kto sa neoprávnene
domáha zaplatenia odplaty za užívanie lešenia, ktoré mu vlastnícky nepatrí a nikdy ani nepatrilo.
V tejto súvislosti zásadne žalovaný zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu ohľadom preukázania
vlastníctva k spornému lešeniu z jeho strany. Zdôraznil, že súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
listinnými dôkazmi nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľnej veci, predmetu sporu - lešeniu ktoré presne

vyšpecifikovalpodľajednotlivýchprvkov.Listinnýmidôkazminepreukázalanito,žejeholešenieboloním
a jeho pracovníkom namontované na rodinnom dome žalovaného. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu,
že celé jeho konanie od počiatku smerovalo k tomu, aby som ho podviedol a nezaplatil muza zateplenie rodinného domu a aby som mu odcudzil jeho lešenie. Žalobcu nikdy nepodviedol, pričom
voči žalobcovi za vykonanú prácu nemá žiaden dlh. Žalobca sa snaží očierniť jeho osobu, avšak
všetko nepravdivými vyjadreniami, pričom sám žalobca nepreukázal opodstatnenosť týchto svojich

tvrdení. Žalobca nepredložil relevantné listinné dôkazy preukazujúce jeho vlastnícke právo k lešeniu,
a preto je vylúčené, aby súd jeho neopodstatnenej žalobe vyhovel. Je pravdou, že žalobca podal
trestné oznámenie, vo veci však nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté, pričom poukazujúc na zásadu
prezumpcie neviny sú i uvedené tvrdenia žalobcu o prebiehajúcom trestnom konaní pre posúdenie
tohto civilného sporu absolútne irelevantné. Žalobca síce tvrdí, že lešenie, ktorého sa tento spor týka,

dokáže kedykoľvek stotožniť, avšak doposiaľ nebol z jeho strany vznesený dôkazný návrh smerujúci
k stotožneniu lešenia. V súdnom spise sa dokonca nachádza fotodokumentácia lešenia, z ktorej
nepochybne vyplýva, že lešenie použité pri zateplení rodinného domu nemá žiadne označenia, ktoré
by preukazovali vlastnícke právo žalobcu. Preto sa žalovaný domnieval, že žalobca nie je schopný
stotožnenia akéhokoľvek lešenia, keďže žiadne značky žalobcu sa na lešení, ktoré bolo použité pri
zateplení jeho domu nenachádzajú. Žiadne značky žalobcu na danom lešení ani byť nemôžu, keďže

lešenie nie je a nikdy nebolo jeho. Žalovaný sa tiež vyjadril k cenovej ponuke predloženej žalobcom tak,
že z tejto rozhodne nevyplýva, že by U. M. mal vlastné lešenie. Navyše predmetná cenová ponuka z jeho
strany nikdy akceptovaná nebola, a teda je vylúčené, aby súd na túto cenovú ponuku prihliadal. Žalovaný
napokon zopakoval svoju argumentáciu ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže
so žalobcom (právnickou osobou) nevstupoval do žiadneho právneho vzťahu. Absenciu aktívnej vecnej

legitimácie potvrdil dokonca i sám žalobca v rámci konfrontácie uskutočnenej na Obvodnom oddelení
PZ Čadca dňa 19.01.2022 vo veci vedenej na Okresným riaditeľstvom PZ Čadca pod ČVS: ORP-621/
OO-CA-2020, na ktorú som poukazoval v podaní zo dňa 06.06.2022.
23. Žalobca v odvolacej duplike uviedol k argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie konštatoval,
že nepreukázal svoje vlastnícke právo k spornému lešeniu, že vlastnícke právo nepreukázal ani

žalovaný. Žalobca v ďalšom zopakoval závery súdu o jeho oprávnenej držbe k spornému lešeniu
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. V kontexte s osobou svedka H. H. sa opätovne vyjadril,
že nie je jemu blízkou osobou a nemá s ním uzavretý žiadny pracovnoprávny vzťah, z ktorého by
vyplýval závislý pomer. Žalobca sa vyjadril aj k osobe S. P., ktorého považoval za nezávislú a vierohodnú
osobu. Pokiaľ ide o svedkov navrhovaných žalovaným žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie o ich nevierohodnosti. V ďalšom žalobca poukázal na to, že sa v konaní vedenom pod spis.
zn. 7C/45/2020 domáha doplatenia ceny diela a v súvisiacom trestnom konaní náhrady škody, teda
týmto vyvracal tvrdenie žalovaného, že voči žalobcovi nemá dlh. Čo sa týka nesprávnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby, žalobca bol toho názoru, že toto malo v podstate len
formálny charakter. Napokon žalobca poukazoval na to, že žalovaný nenamietal jednotlivú špecifikáciu

lešenia, nerozporoval spôsob fakturácie, pokiaľ rozporoval koeficient 0,06, mal do konania predložiť
dôkaz o svojich skutkových tvrdeniach, teda že fakturácia nebola vykonaná správne.
24. Ďalšie podania strán produkované v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené.
25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) – súd prvej inštancie rozhodol

v jeho neprospech, keďže žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti nemu nárok na náhradu trov konania,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom
[§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Ako vyplýva zo žaloby a vyjadrení žalobcu v spore, žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
794,88 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný užíval v období od 13.05.2020
do 30.06.2020 jeho lešenie v špecifikácii, ako bola súdom prvej inštancie uvedená
vo výroku napadnutého rozsudku, ako aj vo výroku uznesenia č. k. 4C/60/2020-383 zo dňa 24.01.2023

o pripustení zmeny žaloby čo do doplnenia žaloby o túto špecifikáciu, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku.Odvolacísúdpovažovalzasprávne,pokiaľsúdprvejinštanciekvalifikovalžalobcomuplatnený
nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho majetkovému prospechu,
ktorý mal získať žalovaný na úkor žalobcu užívaním žalobcom špecifikovanej (hromadnej) hnuteľnej veci
bez právneho dôvodu (§ 451 OZ).

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, že súd prvej inštancie
uznesením č. k. 4C/60/2020-383 zo dňa 24.01.2023 pripustil zmenu žaloby, ktorú žalovaný vo svojej
podstatenevykonal,keďžetakétopodanieneurobilvpísomnejpodobeasúdprvejinštancienamietaným
uznesením reflektoval len na odkaz žalobcu na obsahu spisu z trestného konania vedeného naOkresnom súde Čadca pod spis. zn. 2T/39/2022, z ktorých dôvodov malo namietané uznesenie súdu
prvej inštancie vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, túto odvolací súd považoval za
neopodstatnenú. Odvolací súd poukazuje

na skutočnosť (vyplývajúcu z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní dňa 24.01.2023,
že potom, ako bol oboznámený trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Čadca v konaní vedenom
pod spis, zn. 2T/39/2022 z hľadiska presnej špecifikácie jednotlivých komponentov lešenia, ktoré malo
byť predmetom skutku kladeného žalovanému ako obžalovanému v predmetnom trestnom konaní (viď
str. 4 zápisnice), splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že lešenie, za ktorého užívanie žalovaným

bez právneho dôvodu, sa v posudzovanej veci žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia,
sa zhoduje s lešením špecifikovaným v označenom trestnom rozkaze Okresného súdu Čadca (viď str.
7 zápisnice). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca týmto spôsobom len bližšie vymedzil predmet
bezdôvodného užívania, pričom uvedený prejav žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu ani nebol
zmenou žaloby v zmysle ust. § 139 v spojení s ust. § 140 ods. 1 a 2 CSP. Je zrejmé, že žalobca si
nezačal týmto uplatňovať iné právo a ani nerozšíril ním uplatnené právo (§ 140 ods. 1 CSP). Rovnako

však podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ani nedopĺňal rozhodujúce skutočnosti uvedené v žalobe,
len bližšie špecifikoval ním vymedzený predmet bezdôvodného obohatenia. Potom uvedený prejav bolo
potrebné kvalifikovať len ako ďalšie skutkové tvrdenia podľa ust. § 150 ods. 2 CSP. Opačný postup súdu
prvej inštancie, teda
že by súd prvej inštancie na predmetný spôsob stotožnenia predmetu bezdôvodného obohatenia

žalobcom na pojednávaní dňa 24.01.2023 nereflektoval a žalobcu nútil výslovne špecifikovať jednotlivé
komponenty lešenia (opakujúc tak presne to, čo predtým
na pojednávaní výslovne odznelo zo strany súdu prvej inštancie v rámci oboznamovania listín), navyše
písomným podaním, by bolo možné považovať za prílišne formalistický, spôsobilý porušiť naopak právo
žalobcu na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval uvedenú odvolaciu

námietku žalovaného podľa ust. § 365 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. b) a d) CSP za dôvodnú.
28. V ďalšom považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené
s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti
nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli

preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú stranu zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti

na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporu samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Dôkazné
bremeno tej ktorej strany nemožno prenášať v spore na protistranu, teda, že by napr. žalovaný mal

povinnosť preukázať niečo iné, čo tvrdí žalobca; s výnimkou tvrdení o neexistujúcej skutočnosti, pretože
na nikom nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal existenciu niečoho, čo neexistuje. V takomto
prípade zaťažuje dôkazné bremeno žalovaného, aby preukázal existenciu skutočnosti, o ktorej žalobca
tvrdí, že neexistuje. Žalobcu uplatňujúceho si v konkrétnom spore nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 OZ zaťažuje dôkazné bremeno preukázať jednotlivé podmienky vzniku

tohto nároku proti žalovanému, ktorými sú: a) majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj získaný
z nepoctivých zdrojov, b) že tento majetkový prospech získal žalovaný (§ 451 ods. 1 OZ) a c) na úkor
žalobcu (§ 456 OZ).
29. V posudzovanej veci tak žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávneným užívaním (zadržiavaním) lešenia

(presne špecifikovaného jeho jednotlivými komponentami, uvedenými vo výroku napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie) v období od 13.05.2020 do 30.06.2020 získal
na úkor žalobcu ako vlastníka tohto lešenia majetkový prospech, ktorého vydania v podobe peňažnej
náhrady vo výške 794,88 eur sa žalobou domáhal. V spore tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať vlastníctvo k predmetu bezdôvodného obohatenia, teda k presne špecifikovaným jednotlivým

komponentov lešenia a zároveň aj to, že presne takto vymedzený predmet vlastníctva žalobcu užíval
období od 13.05.2020 do 30.06.2020 žalovaný. V prípade preukázania týchto skutkových tvrdení ležalo
dôkazné bremeno na žalovanom, preukázať existenciu právneho dôvodu užívania (zadržiavania)
predmetného lešenia. Napokon ak by žalovaný toto nepreukázal, resp. ani netvrdil, mal žalobca ďalejpovinnosť preukázať výšku uplatňovanej peňažnej náhrady, t. j. obvyklú cenu za užívanie obdobnej veci
v dotknutom čase a mieste.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dospel ku skutkovému záveru,

že žalobca nepreukázal listinné (účtovné) dôkazy o vlastníctve predmetného lešenia (viď odsek č. 5
odôvodnenia, str. 9 napadnutého rozsudku). Žalobcovi však poskytol ochranu a priznal žalované právo
ako oprávnenému držiteľovi (§ 130 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 OZ), keďže tento sa správal
ako dobromyseľný držiteľ (lebo vyzval žalovaného SMS správou, aby mu vydal predmetné lešenie
a následne toto požadoval aj za súčinnosti polície) a zároveň že žalovaný sa ako dobromyseľný držiteľ

predmetné lešenia nesprával. Žalovaný mal podľa súdu prvej inštancie žalobcovi brániť a vyvrátiť
oprávnenosť držby predmetného lešenia žalovaným (keďže tento mal predmetné lešenie v spore
dotknutom období vo fyzickej dispozícii), a to marením dôkazného bremena, identifikácie lešenia, čím
znemožnil uplatnenie práva žalobcovi. Na podklade uvedeného dospel súd prvej inštancie k právnemu
záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému lešeniu žalobcom vydržaním podľa ust.
§ 134 OZ.

31.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

32. S poukazom na doposiaľ uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel
záveru o oprávnenej držbe žalobcu k lešeniu stojacemu pri rodinnom dome žalovaného v období od
13.05.2020 do 30.06.2020 a z tejto oprávnenej držby vyvodil nadobudnutie vlastníctva k tomuto lešeniu
žalobcom vydržaním podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, a ťažiskovo
na tomto právnom závere priznal žalobcovi uplatnený nárok, spočíva napadnutý rozsudok

na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Súd prvej inštancie uvedený právny
záver nezaložil na konkrétnych skutkových zisteniach ohľadom počiatku plynutia trojročnej vydržacej
doby podľa ust. § 134 ods. 1 OZ a ani titulu (hoc putatívneho), na podklade ktorého mohol byť žalobca
dobromyseľný v tom, že mu lešenie stojace
pri rodinnom dome žalovaného v období od 13.05.2020 do 30.06.2020 vlastnícky patrí. Ako sám uviedol

súd prvej inštancie, žalobca nepreukázal listinné (účtovné) dôkazy o vlastníctve predmetného lešenia.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol ani iné skutkové zistenia, na podklade ktorých
by bolo možné konštatovať, že žalobca mohol byť dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti,
že mu lešenie stojace pri rodinnom dome žalovaného v období od 13.05.2020 do 30.06.2020 ako
vlastníkovi patrí. Takýto záver nebolo možné vyvodiť ani z kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá

dňa 20.05.2012 medzi žalobcom ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou M. P., P. - M. P., keďže
v spore nebolo preukázané (a nevyplýva to ani z výpovede svedka H. H. či čestného vyhlásenia S. P.,
ku ktorého osobe považuje odvolací za potrebné poznamenať, že jeho čestné vyhlásenie 17.05.2021
nemožno považovať za písomnú svedeckú výpoveď podľa 196 ods. 3 CSP, ale len za dôkaz listinou),
že lešenie pozostávajúce zo žalobcom presne individualizovaných komponentov uvedených vo výroku

napadnutého rozsudku (či už všetkých alebo v akomkoľvek rozsahu) bolo práve tým lešením, ktoré sa
nachádzalo v období od 13.05.2020 do 30.06.2020 postavené pri rodinnom dome žalovaného (teda či už
v jeho oprávnenej alebo neoprávnenej držbe žalovaného). V tejto súvislosti považoval odvolací súd za
dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca nestotožnil lešenie zachytené na fotodokumentácii
obsiahnutejvspise (teda lešenienachádzajúcesapostavenéprirodinnomdomežalovaného)slešením

špecifikovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spis. zn. 2T/39/2022 a nepreukázal
ani rozsah plochy lešením obostavaného rodinného domu žalovaného. Pritom rozsah tejto plochy bol
v zmysle výpočtu žalobcu podľa ním predloženej faktúry č. 1020200004 vystavenej dňa 02.07.2020
určujúcim pre stanovenie výšky ním uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nadväzne na to považoval odvolací súd za dôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca

v spore nijako nepreukázal ním uplatňovanú výšku žalovaného nároku, teda obvyklosť takejto ceny
užívania lešenia špecifikovaného žalobcom v danom čase a mieste. Dôkaznú núdzu žalobcu v spore
však nebolo možné nahradiť prenesením dôkazného bremena na žalovaného, aby vyvrátil žalobcove
tvrdenia, ako to v podstate spravil súd prvej inštancie, a to len z dôvodu,
že žalovaný pred začatím sporu nereagoval na SMS správu žalobcu a neposkytol súčinnosť žalobcovi

za asistencie polície vstúpiť na jeho pozemok a vykonať identifikáciu lešenia stojaceho pri rodinnom
dome žalovaného. Argument, že rovnako ani žalovaný nepreukázal ním tvrdené vlastníctvo, resp.
vlastníctvo K. L., nemá k vyššie uvedeným predpokladom vzniku žalovaného nároku žiadnu relevanciu.
33. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovanému za obdobieod 13.05.2020 do 30.06.2020 vznikol majetkový prospech užívaním práve žalobcom špecifikovaného
lešenia (uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie). Žalobca tak nepreukázal
naplnenie jednej z podmienok ním uplatneného nároku, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie, už bez ďalšieho zaoberania sa odvolacími námietkami žalovaného, podľa ust. § 388
CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
34. Zároveň odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie a podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný, keďže žaloba bola voči nemu

zamietnutá, a rovnako bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, keďže odvolací súd o jeho opravnom
prostriedku rozhodol tak,
že zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Žalovanému tak odvolací súd
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].