Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Nemčeková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndob/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925202442
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6925202442.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a
členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v spore žalobcov 1/ M.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. a 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., zastúpených advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému Združenie na
ochranu práv investorov - občanov, so sídlom Laurinská 134/3, Bratislava, IČO: 45 741 867, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cr/15/2025, o
nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota, takto

r o z h o d o l :

Príslušným súdom na konanie v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
77Cr/15/2025 je Okresný súd Rimavská Sobota.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota dňa 18.07.2025 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie

Mestskému súdu Bratislava III v zmysle § 40 v spojení s § 20 písm. d) a § 28 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Okresný súd Rimavská Sobota konštatoval,
že: „v predmetnom konaní ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, pričom jej poskytovanie sa riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.“
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a namietol, že nie je súdom príslušným
na prejednanie a rozhodnutie sporu. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že z obsahu žaloby je

zrejmé, že žalobcovia určili miestnu príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota na základe § 19
písm. d) CSP a považujú sa za spotrebiteľov. Súdom príslušným na konanie a rozhodovanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania je podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom
súde žalovaného aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom,
teda v tomto prípade Okresný súd Rimavská Sobota. Mestský súd Bratislava III podporne poukázal na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndc/9/2022, 9Ndc/12/2022, 7Ndc/6/2023 a

8Ndc/18/2023.

3. Z vyššie uvedených dôvodov Mestský súd Bratislava III predložil súdny spis Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu spoločne nadriadenému obom súdom podľa § 43 ods. 2 CSP na
rozhodnutie o príslušnosti.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený
Okresnému súdu Rimavská Sobota a Mestskému súdu Bratislava III na rozhodnutie o príslušnosti (§
43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť, dospel k záveru, že nesúhlas Mestského
súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota, je dôvodný.

5. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do
skončenia konania.6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

7. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

8. Podľa § 20 písm. d) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch
týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto
rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v
ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo adresu trvalého pobytu, adresu
sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej

republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla
alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.

9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP, na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem

spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.

10. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť
a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd

skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
11. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný,
bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného
upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

12. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí,
bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o
príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto
rozhodnutím sú súdy viazané.

13. Najvyšší súd vo všeobecnosti uvádza, že predmet konania nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na
základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd
je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami žalobcov v spore (uznesenie najvyššieho súdu z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019,

m. m. rozsudok z 22. apríla 2020 sp. zn. 5Obo/10/2020). Pre určenie príslušnosti súdu je teda vždy
významný obsah žaloby, a teda aj to, akej súdnej ochrany sa žalobca dovoláva.

14. V danom prípade je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobcovia sa proti žalovanému domáhajú zrušenia
rozhodcovského rozsudku zo 17.04.2025 sp. zn. 8673/24 z dôvodu, že podľa ich tvrdení je medzi

stranami sporu spotrebiteľský vzťah, pričom podľa § 1 ods. 4 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobcovia predložili rámcovú zmluvu o spolupráci a
zmluvu o pôžičke, pričom uviedli, že rámcová zmluva tvorí právny základ pre následné uzatvorenie

zmluvy pôžičke. Podľa najvyššieho súdu je významné, či rámcová zmluva o spolupráci je zmluvou
spotrebiteľskou, pričom právny predchodca žalovaného pristupoval k žalobcom ako ku spotrebiteľom,
keďže žalobcom poskytol predzmluvné poučenie o právach spotrebiteľa podľa § 3 zákona č. 102/2014
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (č. l. 42). Prepojenosť

rámcovej zmluvy a zmluvy o pôžičke vyplýva zo znenia článku II. bod 1.1. rámcovej zmluvy. Na základe
uvedeného, podľa stavu spisu tak ako bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o príslušnosti,
aktuálne nie je možné vylúčiť spotrebiteľský charakter predmetného záväzku/sporu.15. Podľa najvyššieho súdu, pokiaľ v danom prípade Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd príslušný
nakonaniepodľaadresytrvaléhopobytužalobcov,postúpilvecMestskémusúduBratislavaIIIpodľa§43
ods. 1 CSP v spojení s § 40 CSP, ako súdu kauzálne príslušnému v rozhodcovskom konaní, postupoval

nesprávne. S poukazom na § 28 ods. 1 CSP je na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského
konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania príslušný okresný/mestský súd pre obvody
určených krajských súdov. Predmetom prejednávaného sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalobcovia sa ako spotrebitelia domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom podali žalobu
na Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý je v zmysle § 19 písm. d/ CSP príslušný na konanie

popri všeobecnom súde žalovaného, v obvode ktorého majú žalobcovia (čoby spotrebitelia), adresu
svojho trvalého pobytu, a to v Q.. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že spotrebiteľský charakter
sporu zostáva zatiaľ sporným. Žalobcovia zotrvávajú na svojich tvrdeniach o tom, že sa považujú
v predmetnom vzťahu za spotrebiteľov, pričom Okresný súd Rimavská Sobota, na ktorý žalobcovia
podali svoju žalobu, za podstatnú považoval len zmluvu o pôžičke medzi fyzickými osobami, podradiac
ju pod úpravu Občianskeho zákonníka. Ak sa však žalobcovia stavajú do pozície spotrebiteľa a

ak je toto tvrdenie sporné, je úlohou protistrany dokázať opak a následne povinnosťou súdu si po
vykonanom dokazovaní zodpovedať predbežnú otázku, či považuje vec za konanie so spotrebiteľom,
a to bez ohľadu na tvrdenie rozhodcu v napadnutom rozhodcovskom rozsudku. „Také odôvodnenie
rozhodnutia rozhodcu je pre účely rozhodnutia súdu o zrušení (nezrušení) rozhodcovského rozsudku
právne irelevantné. Vyhodnotenie vzťahu medzi stranami je vecou rozhodnutia samotného súdu na

základe dôkazných tvrdení a preukázaní prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Ndc/10/2019 z 30.07.2019, m. m. 2Ndob/17/2024 z 20.
júna 2024). Ak potom platí, že status žalobcov ako nespotrebiteľov je povinný preukázať žalovaný, a
to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu (spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), je
opodstatnené konštatovanie, že dôvody, pre ktoré Okresný súd Rimavská Sobota vec postúpil inému

súdu, doposiaľ dané nie sú.

16. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas
Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Rimavská Sobota je dôvodný, a
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.