Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200570
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5816200570.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1a/ S. D., narodeného XX. A. XXXX, Č. XXX, 2/ P.
D., narodeného XX. X. XXXX, S., X. XXX/XX, 3/ P.. W.. F. D., narodeného XX. X. XXXX, W. XXX, 5/ P. M.,
narodenej XX. T. XXXX, T. O., E. XXXX/XX-XX, právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom,
so sídlom Zubrohlava 215, proti žalovaným 1/ U. Š., narodenému XX. Y. XXXX, W. XXX, 2/ M. Š.,
narodenej XX. U.A. XXXX, W. XXX, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Miroslavom Sládekom,

advokátom, Námestovo, Červeného kríža 66/20, 3/ B. D., narodenej XX. E. XXXX, W.Í. XXX, 4/ U. D.O.,
narodenému XX. T. XXXX, W. XXX, 5/ A. P., narodenej XX. Y. XXXX, W. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva (pôvodne aj o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti), vedenej na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn 10C/17/2016, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 24. októbra 2023 sp. zn. 9Co/93/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom 1a/ 2/, 3/, 5/ priznáva spoločne a nerozdielne proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 10C/17/2016-
334 z 24. januára 2023 prvým výrokom určil, že pozemky zobrazené v Geometrickom pláne

č. 46193537-25/2016, vyhotovenom G.. U. O.O., zo dňa 24.02.2016, autorizačne overenom dňa
17.03.2016 Okresným úradnom Námestovo, katastrálnym odborom, pod č. 178/2016 ako CKN parc.
č. XXX/X S. trávny porast o výmere 22 m2 a CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 33 m2, patria
v podiele 1/2 k celku do dedičstva po poručiteľovi O. D., H.. D., A.. XX.XX.XXXX, N. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom W. XXX. Druhým výrokom určil, že pozemky zobrazené v Geometrickom pláne č.
46193537-25/2016, vyhotovenom G.. U. O. zo dňa 24.02.2016, autorizačne overenom dňa 17.03.2016

Okresným úradnom Námestovo, katastrálnym odborom, pod č. XXX/XXXX ako CKN parc. č. XXX/X
trvalý trávny porast o výmere 22 m2 a CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 33 m2, patria v podiele 1/2
k celku do dedičstva po poručiteľke M. D., H.. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
W. XXX. Tretím výrokom rozhodol, že Geometrický plán č. 46193537-25/2016, vyhotovený G.. U. O.
zo dňa 24.02.2016, autorizačne overený dňa 17.03.2016 Okresným úradnom Námestovo, katastrálnym
odborom, pod č. XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a štvrtým výrokom uložil žalovaným

1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1a/ 2/, 3/, 5/ náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.1. Po právnej stránke aplikoval čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 39, § 123, §
134 ods. 1, 3, § 872 ods. 1, 4, 6 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodná
žalobkyňa M. D., A.. XX.XX.XXXX, N. XX.XX.XXXX, sa žalobou podanou na súde dňa 04.02.2016

domáhala, aby súd určil, že pozemok EKN parc. č. XXXXX/X, orná pôda o výmere 55 m2, zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. W. (ďalej len „Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X“) patrí do dedičstva po nebohomO. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX. Zároveň sa domáhala
náhrady trov konania. Súd pripustil uznesením zo dňa 26.03.2019 zmenu žalobného návrhu a to tak, že
žalobkyňa sa domáhala toho, aby súd určil že Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X F. v 1/2 do dedičstva

po poručiteľovi O. D., A.. XX.XX.XXXX, N. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX, a aby súd určil, že
pôvodná žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X v podiele 1/2. Súd
o ďalšom návrhu na zmenu žaloby doručenom súdu dňa 18.10.2022 nerozhodoval, nakoľko žalobcovia
podaním súdu doručením dňa 08.11.2022 navrhli ďalšiu zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil
uznesením zo dňa 24.01.2023. Na základe takto zmeneného žalobného návrhu sa žalobcovia v konaní

domáhali toho, aby súd určil, že pozemok zobrazený v GP č. 46193537-25/2016, vyhotoviteľ G.. U. O. zo
dňa 24.02.2016, autorizačne overený dňa 17.03.2016 G.. C. T. pod č.XXX/XXXX (ďalej len „Geometrický
plán č. 46193537-25/2016“) ako CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 22 m2 (ďalej len
„Pozemok CKN parc. č. XXX/X“), CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 33 m2 (ďalej len „Pozemok
CKN parc. č. XXX/X“), patrí v 1/2 úč. do dedičstva po poručiteľovi O. D., H.. D., A.. XX.XX.XXXX,
H..Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom W. XXX, zomrelom XX.XX.XXXX, aby súd určil, že pozemok

zobrazený v Geometrickom pláne č. 46193537-25/2016 ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X a Pozemok
CKN parc. č. XXX/X, patrí v 1/2 úč. do dedičstva po pôvodnej žalobkyni. Súd prvej inštancie zistil
nasledovný skutkový stav. Z dohody o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 a
rozhodnutia Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976 vyplýva, že žalobkyni
1/ a jej manželovi O. D., nar. 11.04.1941, bol z vlastníctva štátu pridelený do osobného užívania pod

výstavbu rodinného domu a na zriadenie záhrady pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 656 m2, ktorý
bol vymedzený geometrickým plánom č. 762-006-75 zo dňa 20.12.1975. Na základe konania o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov bol v roku 2008 pre k.ú. W. zapísaný register
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), na základe ktorého vznikol Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X,
ktorého vlastníčkou sa stala I. W., H.. W., ako právna nástupkyňa pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky

U. W., H.. Č.. I. W.Á. v roku 2015 Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X predala žalovaným 1/ a 2/. Pozemok
CKN parc. č. XXX/X a čiastočne aj Pozemok CKN parc. č. XXX/X (približne 1/2 z celého Pozemku CKN
parc. č. XXX/X) sú súčasťou oploteného dvora pri rodinnom dome s.č. XXX, k.ú. W., ktorý patril žalobkyni
1/ a jej manželovi O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, v súčasnosti je vlastníctvo rodinného domu
evidované na zomrelého žalobcu 4/. Hranicu medzi Pozemkom CKN parc. č. XXX/X a pozemkom CKN

parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 686 m2 (vlastníci: U. Č. Y. U. Č.) tvorí plot zo železných stĺpikov
a pletiva. Plot je značne skorodovaný a v zlom technickom stave, nebolo však obhliadkou možné
zistiť, či plot bol postavený v 70-tych alebo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Severovýchodná časť
Pozemku CKN parc. č. XXX/X (približne 1/2 z celého Pozemku CKN parc. č. XXX/X) je oplotená v
jednom celku pozemkami EKN parc. č. XXXXX/X (130 m2), XXXXX/1 (106 m2), XXXXX/X (247 m2),

XXXXX/X (142m2), 16052/2 (394 m2), XXXXX/X (363 m2), XXXXX/X (188 m2), ktoré všetky sú vo
výlučnom vlastníctve žalobcu 3/ a časťou pozemku CKN parc. č. XXX/X, ktorého evidenčným vlastníkom
je zomrelý žalobca 4/. Zo znaleckého posudku č. 2/2018 vypracovaného G.. Y. Š. dňa 28.03.2018 mal
preukázané, že parcela CKN č. XXX/X je vytvorená z pkn parcely č. XXXX, vedenej v pkn vložke č.
XX, O..Ú.. W. a z parcely č. XXXXX/X bývalého pozemkového katastra. Parcela EKN č. XXXXX/X je

vytvorená z pkn parcely č. XXXX, ktorá je zapísaná v pkn vložke č. XX. Pozemok EKN parc. č. XXXXX/
X je v katastri nehnuteľností evidovaný nesprávne a to z toho dôvodu, že parcela EKN č. XXXXX/
X nemala byť v katastri nehnuteľností evidovaná, lebo v skutočnosti to bola časť parcely č. XXXXX/
X. Súd prvej inštancie sa nestotožnil so znaleckým posudkom v tej časti, podľa ktorej je v súčasnosti
zapísaný pozemok CKN parc. č. XXX/X totožný s Pozemkom EKN parc. č. XXXXX/X a zároveň, že je

totožný s časťou parcely č. XXXXX/X roľa o výmere 656 m2. Z aktuálnej katastrálnej mapy ako aj z
Geometrického plánu č. XXXXXXXX-25/2016 vyplýva, že novovytvorený Pozemok CKN parc. č. XXX/X
je identický so v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovanou parcelou CKN parc. č. XXX/X o výmere
33 m2, k. ú. W., ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva. Pozemok CKN parc. č. XXX/
X o výmere 33m2 zároveň celou svojou výmerou tvorí časť Pozemku EKN parc. č. 16052/1 a zvyšná

časť Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X predstavujúca výmeru 22 m2 je v celej svojej výmere súčasťou
parcely CKN č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 258 m2, ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný
na liste vlastníctva. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že súčet súčasných CKN parciel vytvorených z
pôvodnej parcely č. XXXXX/X (656 m2), t.j. parciel CKN č. XXX, XXX/X Y. XXX/X je 678 m2, pretože
tento súčet je 656 m2 a plne zodpovedá pôvodnej parcele XXXXX/X. Možno potom rozdiel 22 m2

zodpovedajúci Pozemku EKN parc. č. XXX/X považovať za dovolenú odchýlku vo výmere pôvodnej
parcely č. XXXXX/X. Uvedený znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti znaleckého posudku, súd sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ o chýbajúcej znaleckej doložke, nakoľko tá je súčasťou
znaleckého posudku. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok právnych predchodcov žalobcov na celú doužívania pridelenú výmeru 656 m2 na pojednávaní dňa 27.10.2022 nespochybňovali ani žalovaní 1/ a 2/,
keď tvrdili, že žalobcovia by sa mohli úspešne domáhať v tomto konaní výmery 33 m2 zodpovedajúcej
Pozemku CKN parc. č. XXX/X, ale nie celého Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X. Súd prvej inštancie

konštatoval, že Pozemok CKN parc. č. XXX/X, nemal byť odčlenený od pôvodnej parcely č. XXXXX/X.
Súčet súčasných pozemkov CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX/X a Pozemku CKN parc. č. XXX/X je
656 m2, t. j. presná výmera pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/X Y. tvaru takéhoto funkčného celku
zodpovedá aj grafické znázornenie pozemku parc.č. XXXXX/X zakresleného v geometrickom pláne č.
762-006-75 zo dňa 20.12.1975. Došlo preto k chybe v evidencii katastra nehnuteľností, na základe

ktorej bola časť zemského povrchu predstavujúca Pozemok CKN parc. č. XXX/X naďalej evidovaná v
katastri a stala sa súčasťou Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
právni predchodcovia preukázali dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976,
rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, ako aj geometrickým
plánom č. 762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k súčasným pozemkom: pozemok CKN parc. č.
XXX, CKN parc. č. XXX/X a Pozemku CKN parc. č. XXX/X. Zároveň nebolo ani sporné, že k zameraniu

Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X a jeho vyznačeniu v teréne geodetickými kolíkmi došlo až v roku 2015.
Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke právo k Pozemku EKN parc.
č. XXXXX/X. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere, že majú oplotené a užívajú to, čo
im patrí. Je nepochybné, že v prospech právnych predchodcov žalobcov svedčí aj uplynutie vydržacej
doby a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi Pozemkom CKN parc. č. XXX/X a pozemkom CKN parc. č.

XXX/X postavený v roku 1975 alebo až v roku 1993. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcom svedčí aj
nadobudnutie vlastníctva Pozemku CKN parc. č. XXX/X vydržaním. Chyba spočívajúca v začlenení časti
zemského povrchu zodpovedajúcej pozemku CKN parc. č. XXX/X do Pozemku EKN parc.č. XXXXX/
X a takomto jej evidovaní v katastri nehnuteľností by teoreticky mohla byť základom pre vydržanie
vlastníckeho práva I. W., avšak z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by I. W.,

resp. jej právna predchodkyňa U. W. niekedy vykonávali držbu nad Pozemkom EKN parc. č. XXXXX/X,
prípadne jeho časťami ktoré zodpovedajú Pozemkom CKN parc. č. XXX/X a Pozemkom CKN parc.č.
XXX/X. Z okolností prípadu sa javí ako vysoko pravdepodobné, že túto držbu už od polovice 70-tych
rokov vykonávali práve právni predchodcovia žalobcov. I. W., resp. jej právna predchodkyňa U. W., tak
nesplnili predpoklady vydržania Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X. Vlastníkmi časti zemského povrchu

zodpovedajúcej Pozemku CKN parc. č. XXX/X boli v roku 2015 právni predchodcovia žalobcov, a nebola
ňou I. W.. I. W. tak nemohla byť ani výlučnou vlastníčkou Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X ako celku.
Z uvedeného potom vyplýva, že keď v roku 2015 I. W. predávala Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X
žalovaným 1/ a 2/ nebola jeho skutočnou vlastníčkou a Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli Pozemok EKN parc.
č. XXXXX/X od nevlastníka. Žaloba bola podaná v roku 2016, teda hneď v nasledujúci rok, a tak ani

v prípade dobromyseľnosti nadobúdateľov nie je možné uvažovať o tom, že by Pozemok EKN parc. č.
XXXXX/Xnadobudližalovaní1/a2/vydržaním.Nemožnouvažovaťaniodobromyseľnostižalovaných1/
a 2/ nakoľko v samotnej kúpnej zmluve zo dňa 03.06.2015 vyhlásili, že poznajú kupovanú nehnuteľnosť,
t.j. museli si byť aj vedomí, že Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X je súčasťou dvora žalobkyne 1/, resp.
žalobcov. Nemožno preto ani uvažovať o prípadných výnimočných okolnostiach, ktoré by mohli prelomiť

zásadu nemo plus iuris. Hoci nadobúdanie vlastníctva je právom každej osoby, nebolo v danom prípade
bez povšimnutia súdu to, že žalovaní 1/ a 2/ nevedeli súdu zmysluplne vysvetliť prečo kupovali v roku
2015 Pozemok parc. č. XXXXX/X, ktorý bol v oplotenom dvore žalobcov. Pozemok EKN parc. č. XXXXX/
X, má výrazne pretiahnutý („slížovítý“) tvar, keď jeho dĺžka je 43,81 m a šírka kolíše od 2,37 m do 0,46
m. Nemožno ho nijako zmysluplne využiť, a to ani ako prístup k iným nehnuteľnostiam vzhľadom k jeho

nedostatočnej šírke a aj vzhľadom k tomu, že všetky pozemky, ku ktorým by mohol prístup smerovať
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 3/. Súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného 1/, že mal v pláne kúpiť
aj pozemok CKN parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 686 m2 a takto vytvoriť stavebný pozemok, ako
nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ o tom nepredložili žiadny dôkaz a ani tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že
oslovili vlastníkov pozemku CKN parc. č. XXX/X s úmyslom ho odkúpiť nepreukazuje úmysel vlastníkov

pozemku CKN parc. č. XXX/X (U. Č. Y. U. Č.) ho predať. Súčasná situácia 8 rokov po žalovanými 1/
a 2/ tvrdenej zamýšľanej kúpe, kedy pozemok CKN parc. č. XXX/X naďalej vlastnia pôvodní vlastníci,
korešponduje s tvrdeniami žalobcov, že Ján Červeň a Jana Červeňová nikomu nikdy nechceli pozemok
CKNparc.č.XXX/Xpredať.Jezároveňnelogické,abypritakomtoúmysležalovaní1/a2/najprvkupovali
pozemok o veľkosti 55 m2 (Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X) a až následne prikúpili pozemok CKN

parc. č. XXX/X o výmere 686 m2, ktorý už sám o sebe je dostatočne veľkým pozemkom pre výstavbu
rodinného domu. Konanie žalovaných 1/ a 2/ má podľa súdu znaky konania, ktorého cieľom je zasahovať
do práv a oprávnených záujmov žalobcov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom takýto zásah
nie je vyvážený na strane žalovaných 1/ a 2/ žiadnym ich právne relevantným záujmom. Vo vzťahu kPozemku CKN parc. č. XXX/X súd dospel k názoru, že tento vydržali právni predchodcovia žalobcov,
resp. po smrti O. D.Á., nar. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, a jeho právni nástupcovia (žalobcovia).
K samotnému Pozemku CKN parc. Č.. XXX/X žalobcovia právny titul nemajú, avšak je nevyhnutné

zdôrazniť, že Pozemok CKN parc. č. XXX/X je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v katastrálnom
operáte určitú časť zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý predstavuje
pozemok CKN parc. č. XXX/X, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný zomrelý
žalobca 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., A.. XX.XX.XXXX, N..
XX.XX.XXXX. Právnym titulom pre vydržanie je v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného

pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne
zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelená pozemok zodpovedajúci parcele
č. XXXXX/X o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych
predchodcov žalobcov. Pozemok CKN parc. č. XXX/X má výmeru 22 m2 a značne pretiahnutý tvar
(20,86 m x max. 1,22 m) lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. XXX/X. Ako už bolo uvedené
vyššie, a ako je aj zrejmé z katastrálnej mapy, z umiestnenia Pozemku CKN parc. č. XXX/X medzi

pozemkami žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ako aj z tej skutočnosti, že žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve až v roku 2015, kedy došlo ku
geodetickému vytýčeniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, má súd za to, že žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia boli počas celej doby do roku 2015 dobromyseľný držitelia časti zemského povrchu v
súčasnosti definovanej ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X. Súd mal za to, že v danom prípade išlo o

ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia žalobcov priplotili týchto 22 m2. Rozsah
takto uskutočneného priplotenia pozemku je potrebné vnímať vo vzťahu k rozlohe do užívania pridelenej
parcely CKN parc. č. XXXXX/X, t.j. 656 m2. V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku
pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/X (656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%.
Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ podľa ktorých ide o nadobudnutie celého

predmetu sporu na základe priplotenia, kde absentuje titul nadobudnutia Pozemku CKN parc. č. XXX/
X. Súd bol toho názoru, že v takomto prípade ani nebolo možné zo strany žalobcov postupovať inak,
nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. XXX/X nebolo sporné a bola sporná len určitá časť funkčného
celku, t.j. tá časť, ktorá bola k pozemku CKN parc. č. XXX/X priplotená, t.j. Pozemok CKN parc. č.
XXX/X, a na definovanie tejto spornej časti zemského povrchu a tým aj vymedzenie predmetu tohto

sporu bolo nevyhnutné vypracovať geometrický plán a v ňom definovať spornú časť zemského povrchu.
Prihliadnuc na všetky okolnosti daného prípadu, súd potom konštatoval, že časť Pozemku EKN parc. č.
XXXXX/X, ktorej zodpovedá Pozemok CKN 373/4, vydržala žalobkyňa 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N..
XX.XX.XXXX, už 01.01.1992 (§ 134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka), a ak k postaveniu
plotu došlo až v roku 1993, ako tvrdil žalovaný 1/, tak k vydržaniu došlo v roku 2003. Na základe

uvedeného súd konštatoval, že vlastníkmi zemského povrchu v súčasnosti definovaného ako Pozemok
CKN parc. č. XXX/X boli žalobkyňa 1/ a O. D.Ť., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, resp. po roku
1998 žalobkyňa 1/ a právni nástupcovia O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t.j. žalobcovia 1/,
2/, 3/, 4/ a 5/. Z uvedených dôvodov nebola I.D. W. vlastníčkou ani tejto časti Pozemku EKN parc. Č..
XXXXX/X a žalovaní 1/ a 2/ nemohli od nej v roku 2015 nadobudnúť vlastníctvo. Kúpna zmluva zo

dňa 03.06.2015 medzi I. W. a žalovanými 1/ a 2/ je tak absolútne neplatná v celom jej rozsahu (§ 39
Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa žalovaní 1/ a 2/ bránili tým, že žalobkyňa 1/ si svoje nehnuteľnosti
osvedčovala titulom vydržania pri ROEP-e a neosvedčila si aj Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X, tak
súd toto konanie žalobkyne 1/ vyhodnotil ako jej neznalosť o tom, že súčasťou oploteného dvora pri jej
rodinnom dome je aj Pozemok EKN parc. č. XXXXX/X. Zo všetkých okolností prípadu súd vyhodnotil

tvrdenia žalobcov, že sa o tom, že nie sú evidenčnými vlastníkmi celého oploteného dvora dozvedeli až v
roku 2015 ako dôveryhodné. Na základe takto zisteného stavu, súd konštatoval, že Pozemok CKN parc.
č. XXX/X a Pozemok CKN parc. č. XXX/X patria do dedičstva po žalobkyni 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX,
N.. XX.XX.XXXX. Právne vec odvodnil článkom 20 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 39, § 123, § 134
ods. 1, 3, § 872 ods. 1, 4, 6 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej „odvolací súd“) rozsudkom z 24. októbra 2023 sp. zn.
9Co/93/2023 rozsudok prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom 1a/,2/, 3/ a 5/ náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní sporu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vo veci samej vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Následne odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní vo

veci samej súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav
ho aj správne aplikoval, pričom rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej
republiky. Stotožnil sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si
odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných uviedol
nasledovné:

2.2. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, nakoľko jedine určením, že pozemok CKN parc. č. XXX/X a
pozemok CKN parc. č. XXX/X, ktorých evidenčne zapísanými vlastníkmi sú v súčasnosti podľa zápisu
v katastri nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ (hoc ako vlastníci parcely EKN parc. č. XXXXX/X o výmere 55
m2), patria do dedičstva po uvedených právnych predchodcoch, umožní vykonanie dedičského konania

vo vzťahu k pozemku CKN parc. č. XXX/X a pozemku CKN parc. č. XXX/X a následné nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku CKN parc. č. XXX/X pozemku CKN parc. č. XXX/X Q. prospech žalobcov
alebo niektorých z nich. Mal za to, že záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia mali na požadovanom
určení uvedenom v žalobnom návrhu naliehavý právny záujem, je vecne správny. Ako nedôvodné
označil námietky žalovaných, ktoré spochybňujú naliehavý právny záujem žalobcov tým, že právni

nástupcovia pôvodných žalobcov nemali záujem pokračovať v žalobe, a preto sa v konaní po príslušných
rozhodnutiach stali žalovanými. Na uvedené posúdenie nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca 1a/ sa
pôvodne vyjadril, že nemá záujem na žalobe, nakoľko po smrti pôvodnej žalobkyne 1/, zmenil názor
a už nezotrval na predchádzajúcom vyjadrení o nezáujme v pokračovaní v konaní. Akcentoval, že
je dôležité si uvedomiť, že každý účastník konania v obdobnej situácii má právo zmeniť názor na

to, či chce byť aktívne legitimovaným žalobcom, alebo pasívne legitimovaným žalovaným. V takýchto
prípadoch musia žalobcovia operatívne reagovať tak, aby zabezpečili okruh účastníkov, či už na strane
žalobcov, alebo žalovaných. Tento procesný postup im nemôže byť kladený na ujmu v súdnom konaní,
nakoľko takéto posudzovanie by bolo neprimerane prísne a formálne ak v konaní musia byť všetci možní
dedičia poručiteľov, pri ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia, že vec (hnuteľná, nehnuteľná) patrí do

dedičstva.

2.3. Odvolacie námietky smerujúce k procesnému postupu súdu, ktorý podľa ich názoru
nemal pripustiť zmenu žaloby, označil za nedôvodné. Dôvodil, že predmetom konania od počiatku bolo
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN parc. č. XXXXX/X o výmere 55 m2 (že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva), pričom žalobcovia od počiatku uvádzali rovnaké skutkové okolnosti. Skutočnosť, že
v priebehu konania žalobcovia zmenili žalobu tak, že sa domáhali určenia, že polovica nehnuteľnosti
patrí do dedičstva po poručiteľovi a druhá patrí žalobkyni 1/ a súd prvej inštancie im vyhovel, nemožno
posúdiť ako nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým žalovaným boli upreté ich procesné práva.
Rovnako tak posledná zmena žaloby z dôvodu úmrtia pôvodnej žalobkyne 1/ a zmene účastníkov

sporu tak na strane žalobcov ako aj žalovaných nemožno posúdiť ako nesprávny procesný postup
súdu prvej inštancie. Súd pripustením zmeny žaloby tak, že žalobcovia sa v konaní domáhajú toho,
aby súd určil, že pozemok zobrazený v GP č. 46193537-25/2016, ktorý vyhotovil G.. U. O. zo dňa
24.02.2016, autorizačne overil dňa 17.03.2016 G.. C. T. pod č.178/2016 (ďalej len „Geometrický plán č.
46193537-25/2016“) ako CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 22 m2 (ďalej len „Pozemok

CKN parc. č. XXX/X“), CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere 33 m2 (ďalej len „Pozemok CKN parc. č.
XXX/X“), patrí v 1/2 do dedičstva po poručiteľovi O. D., H.. D., A.. XX.XX.XXXX zomrelom 12.10.1998 a
v 1/2 do dedičstva po pôvodnej žalobkyni, postupoval správne, nakoľko umožnil žalobcom realizovať ich
procesnéprávavsúladesozákonom.Zmenaoznačeniaparcielnapodkladegeometrickéhoplánu,aksa
jedná stále o ten istý priestorovo vymedzený povrch zeme, ako je to v tomto prípade, nie je dôvodom na

nevyhovenie zmeny žaloby. Vo svojej podstate ide len o technické zmeny, ktoré sú prípustné. Odvolací
súd konštatoval, že za týmto účelom uvedené procesné ustanovenia v CSP sú, aby na podklade nich
po príslušných procesných krokoch zo strany žalobcov mohlo byť pokračované v konaní, a vec sa
nezamietala z procesných dôvodov. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom súdneho konania je zákonné a
spravodlivé vyriešenie veci (usporiadanie/určenie vzťahov). Za nedôvodnú označil aj námietku, ktorou

žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nevychádzal plne zo znaleckého posudku č. 2/2018 zo dňa
28.03.2018 a jeho záverov o dovolenej odchýlke vo výmere pôvodnej parcely. Odvolací súd konštatoval,
že posudok v časti právnych záverov nie je pre súd záväzný, pričom súd vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré boli vykonané už v žalobe a od ktorých sa žalobcovia podstatne neodchýlili, len ichdoplnili v priebehu konania. Podstatné skutkové tvrdenie, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal,
bolo to, že právni predchodcovia žalobcov pozemky užívali na základe práva osobného užívania na
podklade rozhodnutia vtedajšieho orgánu štátnej moci, ktoré sa neskôr zmenilo na vlastnícke právo,

pričom užívanie na podklade tohto rozhodnutia bolo titulom vydržania, resp. ospravedlniteľným omylom
pri priplotení pozemku, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie. Skutočnosť, či pôvodná parcela vznikla
z KN parc. XXXXX a XXXXX alebo aj parcely č. XXXXX nemala na posúdenie dôvodnosti žaloby
vplyv, nakoľko rozhodujúcim bolo rozhodnutie o odovzdaní parcely do osobného užívania právnych
predchodcov žalobcov a ospravedlniteľný omyl v priplotení 22 m2 pozemku.

2.4. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vydržanie pri parcele
CKNč. XXX/X, nakoľko táto nebola v celom rozsahu oplotená (viď ods. 16 odôvodnenia súdu prvej
inštancie a bod 3. odvolania žalovaných) bola odvolacím súdom posúdená rovnako ako nedôvodná.
Odvolací súd konštatoval, že žalovaní vytrhli skutkové zistenia súdu prvej inštancie z odôvodnenia bez
vzťahu k následným zisteniam a záverom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie pri Pozemku CKN

parc.č.XXX/Xdospelknázoru,žetentovydržaliprávnipredchodcoviažalobcov.Ksamotnémupozemku
CKN parc. č. XXX/X žalobcovia podľa súdu prvej inštancie právny titul nemali, avšak pozemok CKN parc.
č. XXX/X je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v katastrálnom operáte určitú časť zemského povrchu,
pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý predstavuje pozemok CKN parc. č. XXX/X, ku
ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný zomrelý 4/ a ktorého vlastníkmi boli v minulosti

žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t. j. bez ohľadu na rozsah oplotenia
užívali celý pozemok. Tu je dôležité si uvedomiť, že v tomto užívaní neboli rušení a spornosť vznikla až
v roku 2015. Ako právny titul pre vydržanie bola v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného
pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne
zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele

č. 16051/2 o výmere 656 m2 v spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych
predchodcov žalobcov. Pozemok CKN parc. č. XXX/X má výmeru 22 m2 má značne pretiahnutý tvar
(20,86 m x max. 1,22 m) lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. XXX/X. S uvedenými závermi
sa odvolací súd stotožnil. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že právni predchodcovia mohli
nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve až v roku 2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu

Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, a preto bol správny aj záver, že právni predchodcovia žalobcov boli
počas celej doby do roku 2015 dobromyseľní držitelia časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej
ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X. V úvahu je potrebné vziať aj to, že v minulosti bežní občania
nespochybňovali rozhodnutia štátnych orgánov a prijímali veci tak ako im boli poskytnuté, vrátane
osobného užívania pozemkov. Preto bol správny aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade

išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia žalobcov priplotili (užívali) týchto
22 m2. Rozsah takto uskutočneného priplotenia (užívania) pozemku je potrebné vnímať vo vzťahu
rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. XXXXX/X, t.j. 656 m2. V percentuálnom vyjadrení
na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. 16051/2 (656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje
priplotenáčasť3%.Aksúdprvejinštancieuzavrel,žesanemožnostotožniťsargumentácioužalovaných

podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu na základe priplotenia, kde absentuje titul
nadobudnutia pozemku CKN parc. č. XXX/X, a že nebolo možné zo strany žalobcov postupovať inak,
nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. XXX/X nebolo sporné a bola sporná len určitá časť funkčného
celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN parc. č. XXX/X priplotená, tak postupoval správne. Súd
prvej inštancie mal za to, že právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN

č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X, hoc nebola celá oplotená, pričom uvedené nespôsobuje vadu
v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko v konaní bolo preukázané, že boli nerušení v
užívaní až do svojej smrti, resp. do roku 2015. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že časť
Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, ktorej zodpovedá pozemok CKN 373/4, vydržala pôvodná žalobkyňa
1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, v súlade s § 134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho

zákonníka.

2.5. Ďalej ako nedôvodnú označil aj námietku žalovaných smerujúcu proti záveru súdu
prvej inštancie, že EKN parc. č. XXXXX/X nemala byť odčlenená od parcely CKN č.XXX/X, ktorú
nadobudli právni predchodcovia žalobcov do osobného užívania v roku 1975 a následne do vlastníctva.

Záver súdu prvej inštancie, že súčet súčasných pozemkov CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX/X a
Pozemku CKN parc. č. XXX/X je 656 m2, t. j. presná výmera pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/
X a tvaru takéhoto funkčného celku zodpovedá aj grafické znázornenie pozemku parc.č. XXXXX/X
zakresleného v geometrickom pláne č. 762-006-75 zo dňa 20.12.1975, je vecne správny. Rovnako takzáver,žedošlokchybevevidenciikatastranehnuteľností,nazákladektorejbolačasťzemskéhopovrchu
predstavujúca pozemok CKN parc. č. XXX/X naďalej evidovaná v katastri a stala sa súčasťou pozemku
EKN parc. č. XXXXX/X, bol správny. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom skutkovom závere z riadne

zisteného stavu, ktorý jednoznačne vyplýva z predložených dôkazov - rozhodnutia o užívaní, ako aj v
spise sa nachádzajúcich geometrických plánov. Odvolací súd uviedol, že geometrický plán z roku 1975
nebol zapísaný do katastrálnych máp, čím došlo k prvej a zásadnej chybe, od ktorej sa následne reťazili
chyby v podobe technicko-hospodárskeho merania a ROEPU.

2.6. V súvislosti s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že
vlastníčkaI.W.(jejprávnypredchodcovia)nevykonávalidržbupozemkuEKNč.XXXXX/Xjenedôvodná.
Žalovaní poukázali na výpoveď žalovaného 1/, ktorá mala preukazovať postavenie nového plota až v
roku 1993 po rozpadnutí pôvodného plota, čo malo preukazovať skutočnosť, že plot nestál od roku 1976.
Odvolací súd mal za to, že podstatnou je tá okolnosť, že plot z roku 1993 bol postavený na pôvodnom
mieste (opak v konaní preukázaný nebol), pričom sám žalovaný vo výpovedi z októbra 2022 uviedol,

že bol v tom (v roku 1993), že pozemok patrí právnym predchodcom žalobcov, a teda táto námietka
žalovaných nemôže obstáť, nakoľko vo vtedajšej situácii bol presvedčený, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu, patrili právnym predchodcom žalobcov, pričom týchto v držbe nikto nerušil.
2.7. Žalovaní taktiež namietali porušenie svojich ústavných práv na vlastníctvo majetku a
na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv. Odvolací súd má

za to, že nedošlo k porušeniu práv žalovaných. Odvolací súd uviedol, že žaloba o určenie vlastníckeho
práva (že nehnuteľnosť patrí do dedičstva) je bežne sa vyskytujúcou žalobou v súdnom systéme
Slovenskej republiky. Jej podanie, alebo vyhoveniu takejto žalobe nemožno považovať za neadekvátny
zásah do práva vlastniť majetok. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle materiálnej publicity katastra
táto platí, než sa preukáže opak, tak ako v tomto prípade. Rozhodnutie súdu o určení, že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva deklaruje už existujúcu situáciu, ktorá bola v konaní preukázaná, a na ktorej určení
majú žalobcovia naliehavý právny záujem. Skutočnosť, že žalovaní nie sú v konaní úspešní, nemožno
vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, resp. za zásah do ústavných práv. Ak žalovaní
aj nesúhlasia s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento hodnotí úmysel
žalovaných pri nadobudnutí nehnuteľnosti, tak tento záver je nepodstatný pre posúdenie správnosti

záverov napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto stojí na iných skutočnostiach. Odvolací súd bol toho
názoru, že na konanie v rozpore s dobrými mravmi je potrebné vždy prihliadnuť, ak v konaní takáto
skutočnosť vyjde najavo, pričom však táto sama o sebe nemusí byť dôvodom na úspech protistrany.
Riešenie uvedenej otázky, za zisteného stavu, nemá význam pre toto konanie, nakoľko aj keby bol tento
záver nesprávny, nemá dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

2.8. Nedôvodná bola podľa názoru odvolacieho súdu aj námietka žalovaných, že záver súdu
prvej inštancie o ospravedlniteľnom omyle je v rozpore s predchádzajúcimi skutkovými zisteniami, v
ktorých vyhodnotil časť znaleckého posudku č. 2/2018 ako nesprávny, v ktorej sa hovorilo o dovolenej
odchýlke pri meraní. Odvolací súd uviedol, že závery súdu prvej inštancie aj v tejto časti boli správne,

nakoľko súd prvej inštancie uzavrel, že 22m2 v danom prípade prekračuje dovolenú odchýlku merania.
Na druhej strane posúdil 22m2 ako ospravedlniteľný omyl na strane právnych predchodcov žalobcov.
Tu ide o dve zásadne rozdielne skutočnosti, a to konanie odbornej spôsobilej osoby (geodeta pri meraní
v roku 1975) a konanie bežných ľudí, bez príslušného vzdelania. Na obe kategórie týchto osôb sú
kladené zásadne iné požiadavky a nároky, a preto ak súd prvej inštancie uzavrel, že geodet sa nemohol

vo výmere v roku 1975 zmýliť o 22m2, ale právni predchodcovia žalobcov ako laické osoby áno, tak
uvedenú situáciu posúdil správne. Pre bežných ľudí (najmä v minulom období do roku 1989) je možný
ospravedlniteľný omyl tak, ako tento uzavrel súd prvej inštancie a naopak pri geodetoch, ako odborne
spôsobilých osobách takýto omyl nie je prípustný. Ak žalovaní následne nesúhlasili s dobromyseľnosťou
právnych predchodcov žalobcov tak, tento nesúhlas nie je dôvodný. Vo vzťahu k námietke absencii

právnehotitulu,odvolacísúduviedol,žetentosúdprvejinštanciesprávneuzavrelvpodobeRozhodnutia
o osobnom užívaní pozemkov zo dňa 17.03.1976 č.l. 99 súdneho spisu. Preto ak súd prvej inštancie
uzavrel, že právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľní v držbe po zákonom stanovenú dobu a
na základe takejto držby vlastnícke právo aj vydržali, tak dospel k správnym skutkovým záverom a tieto
aj správne právne posúdil.

2.9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z predložených listín bolo
preukázané, že právni predchodcovia preukázali dohodou o osobnom užívaní stavebného pozemku
zo dňa 03.05.1976, rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976ako aj geometrickým plánom č. 762-006-75 svoj právny titul nadobudnutia k súčasným pozemkom:
pozemok CKN parc. č. XXX, CKN parc. č. XXX/X a Pozemku CKN parc. č. XXX/X. Zároveň nebolo
ani sporné, že k zameraniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X a jeho vyznačeniu v teréne geodetickými

kolíkmi došlo až v roku 2015. Do tejto doby si predošlá vlastníčka I. W. neuplatňovala svoje vlastnícke
právo k pozemku EKN parc. č. XXXXX/X. Právni predchodcovia žalobcov boli preto v dobrej viere,
že majú oplotené a užívajú to čo im skutočne patrí. Je preto nepochybné, že v prospech právnych
predchodcov žalobcov svedčí aj uplynutie vydržacej doby a to bez ohľadu na to, či bol plot medzi
pozemkom CKN parc. č. XXX/X a pozemkom CKN parc. č. XXX/X F. v roku 1975 alebo ako nový plot až v

roku1993napôvodnommieste.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeprávnympredchodcomžalobcovsvedčí
nadobudnutie vlastníctva Pozemku CKN parc. č. XXX/X vydržaním. Vo vzťahu k vydržaniu parcely CKN
č. 373/4 odvolací súd poukázal na ods. 11. tohto odôvodnenia. Odvolací súd s ohľadom na vyššie
uvedené mal za to, že právni predchodcovia žalobcov boli objektívne presvedčení o tom, že držanú
vec poctivým spôsobom nadobudli. K poslednej námietke žalovaných, že súd prvej inštancie rozhodol v
rozpore s predbežným právnym posúdením, keď povedal, že vydržanie bude posudzovať v nadväznosti

na preukázanie titulu k držbe, uviedol, že aj táto je nedôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancieposúdilakotituldržbyRozhodnutiezodňa17.03.1976vspojenísozmenenouprávnouúpravou
podľa § 134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka, ktorá zmenila právo osobného užívania
pozemkov na vlastnícke právo, a teda postupoval v súlade so svojím právnym posúdením. Vzhľadom
na uvedené bolo odvolanie žalovaného posúdené ako neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §262 ods. 1 CSP.

3. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ a 2/ (ďalej len
„dovolatelia“), prípustnosť ktorého odôvodnili s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V súvislosti
s namietaným procesným nedostatkom uviedli, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ

je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len
z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z
objektívneho hľadiska t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že

užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie
najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/287/2006). Následne konštatovali, že v otázke predpokladu vydržania
vlastníctva nehnuteľnosti Ústavný súd SR prijal zásadné rozhodnutie podľa ktorého, pri ústavne

konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, či pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo

preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
II. ÚS 484/2015 zo 14 novembra 2018). Uviedli, že právnym záverom o nadobudnutí vlastníctva
parc. č. XXX/X S. trávny porast vo výmere 22m2 právnymi predchodcami žalobcov vydržaním na
základe priplotenia tohto pozemku právnymi predchodcami sa odvolací súd odchýlil od ustálenej súdnej
praxe dovolacieho súdu a ústavného súdu SR citovanej vyššie. Ďalej uviedli, že spôsob nadobudnutia

vlastníctva priplotením pozemku absolútne diskvalifikuje nadobudnutie vlastníctva vydržaním priplotenej
časti pozemku. Jednoznačne to možno odvodiť z gramatického významu pojmu priplotenie pozemku.
Priplotenie je proces priraďovania ďalších pozemkov k existujúcemu pozemku, čím sa zvyšuje jeho
rozloha. Týmto spôsobom môže vlastník rozšíriť svoje pozemkové vlastníctvo len pokiaľ je objektívne
presvedčený o tom, že priplocovaná časť pozemku mu objektívne patrí, teda, že túto časť nadobudol v

súlade s dobrými mravmi. Teda, že uvedenú časť pozemku od vlastníka nadobudol poctivým spôsobom
(kúpil, dostal darom). Právni predchodcovia si priplotili CKN parc.č.XXX/X trvalý trávny porast o
výmere 22 m2 k pozemku, ktorý užívali od roku 1976, ktorý im bol pridelený do osobného užívania
na výstavbu rodinného domu, bez toho, aby sa presvedčili (geometrickým zameraním), že pozemok
možno považovať za súčasť stavebného pozemku. Rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzujúce

úvahu súdu prvej inštancie o nadobudnutí priploteného pozemku CKN parc. č. XXX/X trvalý trávny
porast o výmere 22m2 k. ú. Babín, na základe vydržania právnymi predchodcami žalobcov, na
základe ospravedlniteľného skutkového omylu je v rozpore s judikatúrou dovolacieho súdu a ústavne
konformnýmvýkladomdobromyseľnostidržbyjudikovanýmvovyššiecitovanomnálezeÚstavnéhosúduSR. Dovolatelia žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.

4. K dovolaniu sa vyjadrili žalobcovia a žiadali dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť. Súčasne žiadali
náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd
dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)

strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP)skúmal,čisúdanéprocesné
predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je prípustné a je potrebné
ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak
to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431

ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku takejto viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie
nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V danej veci žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že je daný dovolací dôvod podľa § 421 ods.1 písm. a) CSP.

11. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci
nemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú

kritériám uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP.

12. Dovolací súd sa preto vzhľadom na uvedené najskôr zaoberal tým, či sú splnené predpoklady
prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. l CSP.

13. V zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.14. Okrem tohto nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú

odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v
zmysleustanovenia§421ods.1CSPmusíbyťprocesnoustranouuvedenávdovolaníjasným,určitýma
zrozumiteľným spôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či
ideoprávnuotázku,odktorejzáviselorozhodnutieodvolaciehosúduačisúsplnenéosobitnépodmienky
uvedené v jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.

15. V prípade právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), ide o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie
dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím
odklonil od tejto „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Dovolací súd k tomuto už v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, sp. zn. 3Cdo/235/2016,

sp. zn. 4Cdo/95/2017, sp. zn. 6Cdo/123/2017, sp. zn. 7Cdo/140/2017, sp. zn. 9Cdo/315/2020, sp. zn.
9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktoré sa opiera o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ
by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
b) vysvetliť (a uviesť konkrétne stanoviská, judikáty alebo rozhodnutia najvyššieho súdu), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo
rozhodnutieodvolaciehosúdu,ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ
právnu otázku nastolí.

16. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho
súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, alebo neoznačí rozhodnutia, v ktorých
bola konkrétna právna otázka dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, dovolací súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku, a ktorý judikát, stanovisko
alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť

ani k posudzovaniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej
inštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia
dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; týmto by uskutočnil prieskum priečiaci sa nielen
(všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania v CSP, ale aj (konkrétne)
cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová

S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382
a rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 3Cdo/6/2017 a sp. zn. 3Cdo/28/2017).

17. V posudzovanej veci dovolatelia zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) uviedli
z pohľadu požiadaviek vyplývajúcich z obsahu nimi uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421

ods. 1 písm. a) CSP iba púhy nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému podľa ich názoru
došlo pri právnom posudzovaní veci odvolacím súdom, avšak nekonkretizovali právnu otázku, na
riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie; inak povedané žiadnym spôsobom nenastolili,
nevymedzili, neformulovali, nepomenovali právnu otázku, pričom uvedené vymedzenie nebolo možné
ani vyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez toho, aby bola

znevýhodnená procesná protistrana.

18. Dovolatelia síce poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (konkrétne sp. zn.
4Cdo/287/2006, sp. zn. II. ÚS 484/2015) v právnej otázke definície (výkladu) dobromyseľnosti (resp.
poctivosti) nadobudnutia veci (vo všeobecnosti), avšak už neformulovali samotnú právnu otázku, pri

riešení ktorej sa mal odvolací súd v danej veci od tejto praxe odkloniť (práve naopak, odvolací súd túto pri
svojom rozhodovaní v celom rozsahu zohľadnil). Dovolatelia potom vo svojom dovolaní iba polemizovali
s názorom súdov o dobromyselnosti žalobcov, resp. o tom, či v ich prípade išlo o ospravedlniteľný
skutkový omyl v prípade púheho „priplotenia“ parc. č. 373/4 vo výmere 22m2, ktorú právni prechodcovia
žalobcov takto (spolu s parc. č. 373/1) užívali už od roku 1976. Odvolací súd pritom v tomto smere jasne

konštatoval, že „....žalobcovia k samotnému pozemku CKN parc. č. XXX/X síce samostatný právny titul
nemali, avšak tento pozemok je v skutočnosti len parcela zobrazujúca v katastrálnom operáte určitú časť
zemského povrchu, pričom v realite je to súčasť funkčného celku, ktorý predstavuje pozemok CKN parc.
č. XXX/X, ku ktorému je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný zomrelý žalobca 4/ a ktoréhovlastníkmi boli v minulosti žalobkyňa 1/ a jej manžel O. D., nar. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, t. j.
bez ohľadu na rozsah oplotenia užívali celý pozemok, pričom v tomto užívaní neboli rušení a spornosť
vznikla až v roku 2015. Ako právny titul pre vydržanie (uchopenie držby) odvolací súd ustálil, že ním

bola v tomto prípade dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s
rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom do
osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXXX/X o výmere 656 m2 v spojení
s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov. Pozemok CKN
parc. č. XXX/X má totiž výmeru 22 m2, má značne pretiahnutý tvar (20,86 m x max. 1,22 m) lícujúci

dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. 373/1. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že právni
predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť pochybnosť o ich vlastníctve k parc.č. XXX/X až v roku
2015, kedy došlo ku geodetickému vytýčeniu Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, a preto bol správny
aj záver, že právni predchodcovia žalobcov boli počas celej doby do roku 2015 dobromyseľní držitelia
časti zemského povrchu v súčasnosti definovanej ako Pozemok CKN parc. č. XXX/X. Odvolací súd
zohľadnil aj to, že v minulosti bežní občania nespochybňovali rozhodnutia štátnych orgánov a prijímali

veci tak ako im boli poskytnuté, vrátane osobného užívania pozemkov. Preto bol správny aj záver súdu
prvej inštancie, že v danom prípade išlo o ospravedlniteľný skutkový omyl, keď si právni predchodcovia
žalobcov priplotili (užívali) týchto 22 m2. Rozsah takto uskutočneného priplotenia (užívania) pozemku
bolo potrebné vnímať vo vzťahu rozlohe do užívania pridelenej parcely CKN parc. č. XXXXX/X, t.j.
656 m2. V percentuálnom vyjadrení na celom funkčnom celku pôvodného pozemku parc. č. XXXXX/

X (656 m2 + 22 m2 = 678 m2) predstavuje priplotená časť 3%. Ak súd prvej inštancie uzavrel, že sa
nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných podľa, ktorých ide nadobudnutie celého predmetu sporu
na základe priplotenia, kde absentuje titul nadobudnutia pozemku CKN parc. č. XXX/X, a že nebolo
možné zo strany žalobcov postupovať inak, nakoľko vlastníctvo pozemku CKN parc. č. 373/1 nebolo
sporné a bola sporná len určitá časť funkčného celku, t.j. tá časť ktorá bola k pozemku CKN parc. č. XXX/

X priplotená, tak postupoval správne. Súd prvej inštancie mal za to, že právni predchodcovia žalobcov
nerušene užívali od roku 1976 parcelu CKN č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X, hoc nebola celá
oplotená, pričom uvedené nespôsobuje vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko
v konaní bolo preukázané, že boli nerušení v užívaní až do svojej smrti, resp. do roku 2015. Správne
potom súd prvej inštancie uzavrel, že časť Pozemku EKN parc. č. XXXXX/X, ktorej zodpovedá pozemok

CKN 373/4, vydržala pôvodná žalobkyňa 1/ a O. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX, v súlade s §
134 a § 872 ods. 1, 4 a 6 Občianskeho zákonníka“.

18.1. Dovolatelia potom vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom odvolacieho súdu žiadnu konkrétnu
dovolaciu otázku neformulovali. Odvolací súd pritom nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v prípade

žalobcov bolo titulom uchopenia držby pozemku parc. č. 373/4 jeho púhe „priplotenie“ k pozemku
parc. č. 373/1, ale na tom, že „právnym titulom uchopenia jeho držby bola v tomto prípade (hoci v
skutkovom omyle) dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku zo dňa 03.05.1976 v spojení s
rozhodnutím Okresného národného výboru v Dolnom Kubíne zo dňa 17.03.1976, kedy bol žalobcom
do osobného užívania pridelený pozemok zodpovedajúci parcele č. XXXXX/2 o výmere 656 m2 v

spojení s ospravedlniteľným skutkovým omylom na strane právnych predchodcov žalobcov, keďže tento
pozemnok (parc. č. XXX/X) právni predchodcovia žalobcov (vzhľadom na jeho značne pretiahnutý tvar
20,86 m x max. 1,22 m, lícujúci dlhšiu hranicu pozemku CKN parc. č. XXX/X, a predstavujhúci spolu s
pozemkom (parc. č. XXX/X) vlastnícky im patriuacim, jeden funkčný celok), aj reálne nerušene užívali,
s tým, že spornosť jeho vlastníctva vznikla až v roku 2015 (až geodetickým vytýčením Pozemku EKN

parc. č. XXXXX/X). Odvolací súd preto uzavrel, že „ právni predchodcovia žalobcov nerušene užívali od
roku 1976 parcelu CKN č. XXX/X vrátane parcely KNC č. XXX/X (ako jej funkčnú súčasť), a hoc nebola
celá oplotená, uvedené nespôsobovalo vadu v dobromyseľnosti a ospravedlniteľnom omyle, nakoľko v
konaní bolo preukázané, že žalobcovia boli nerušení v ich užívaní až do roku 2015“.

19. Dovolateľov pritom zaťažovala povinnosť predložiť najvyššiemu súdu relevantnú právnu
argumentáciu, ktorej opodstatnenosť, respektíve neopodstatnenosť, v nadväznosti na kľúčové právne
závery odvolacieho súdu, má posudzovať v rozhodnutí o dovolaní (porov uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/74/2020). Dovolací súd zdôrazňuje, že sama polemika dovolateľov
s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len

kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú
kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ, aby mohol byť v dovolacom konaní
úspešný, (v ponímaní posúdenia ním namietaného právneho posúdenia odvolacím súdom), musí
relevantným spôsobom (t. j. spôsobom predpokladaným v § 432 ods. 2 CSP) spochybniť v dovolanínosnú právnu argumentáciu, na ktorej odvolací súd založil svoje rozhodnutie, k čomu v posudzovanej
veci nedošlo.
20. Meritórny dovolací prieskum preto nebolo možné uskutočniť, keďže obsah dovolania a vymedzenie

prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nemalo zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ by
dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu
by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum,
priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, zvolenej v
civilnom sporovom poriadku, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.

Postup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí
na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).

21. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že len samotné spochybňovanie správnosti skutkových
zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri

právnomposudzovanínárokovvyplývajúcichzožalobnéhonávrhu,významovonezodpovedajúkritériám
uvedeným v § 421 ods. 1 a § 432 ods. 2 CSP (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016,
3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017). Vyššie uvedená dovolacia argumentácia
žalovaných 1/ a 2/ tak nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a) CSP.

22. Dovolací súd v tomto ohľade tiež uvádza, že dovolanie treba považovať za mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými
stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk. Dovolanie
takisto nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení
skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery
a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho
dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej

inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení, urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania.

23. V nadväznosti na uvedené nemôže byť v tomto smere postačujúce (keďže dovolací súd je viazaný
obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu), aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo
uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie (príp. len s odkazom všeobecnú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu vo výklade pojmu „dobromyseľnosť“, „poctivosť“), ale je potrebné, aby dovolateľ
vysvetlilprečozjehopohľaduzaujalodvolacísúdnesprávnyprávnynázornariešeniekonkrétnejprávnej

otázky, čo tiež v posudzovanom dovolaní absentovalo.

24. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a) CSP nebol žalovanými 1/ a 2/ vymedzený spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 431
až § 435 CSP. Absencia daných náležitostí je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia

§ 447 písm. f) CSP.

25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa zásady úspechu strany v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1
CSP), žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.