Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Rastislav Pella

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204379
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123204379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobkyne: A. B., narodená:
XX.XX.XXXX, korešpondenčná adresa: C. XX, XXX XX D. E. F., zastúpená advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., sídlo: Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
50 413 091, proti žalovanej: G. H. I., správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa,
a.s. v konkurze, sídlo úpadcu: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie správcu:
Masarykova 21, 040 01 Košice, zastúpená advokátskou kanceláriou: DEMKO & PARTNERS s.r.o.,
sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, v konaní o určenie popretej

pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 31Cbi/10/2023-71, zo
dňa 20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 31Cbi/10/2023-71, zo dňa 20. septembra 2023.

II. Žalovanej voči žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanej priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 16.03.2023, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd určil,
že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom Rapid life životná
poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017,
uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 10.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu Rapid
life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn.
31K/28/2017 v celkovej výške 3.100,- eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom

XXXX, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je jej
veriteľom. Svoju žalobu odôvodnila spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1 a 2.2.

2.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prostredníctvom subjektu Spotrebiteľské centrum ako občianskemu
združeniu evidovanému pod IČO: 42249708, so sídlom A. Warhola 33, 068 01 Medzilaborce,
registrované Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-39438 (ďalej len „Zástupca“) podala
prihlášku svojej pohľadávky voči úpadcovi vo výške 3.100,- eur, ktorá vznikla na tom základe, že

uzatvorila s úpadcom dňa 23.06.1998 Poistnú zmluvu UDP-K č 0027300132 (ďalej len „Zmluva“), v
zmysle ktorej sa dohodli, že poistná doba bude 20 rokov od 19.06.1998 do 19.06.2018 s tým, že
žalobkyňa ako poistník bude po dobu 15 rokov uhrádzať mesačné poistné vo výške 222,- Sk s počiatkom
od 19.06.1998 a po uplynutí ďalších 5 rokov od ukončenia platenia poistného bude žalobkyni vyplatenépre prípad smrti poistné plnenie vo výške 50.000,- Sk, a pre prípad dožitia poistné plnenie vo výške
86.902,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej len
„VPP“). Dňa 19.06.2003 uzatvorila žalobkyňa s úpadcom dodatok k Zmluve, v zmysle ktorého došlo

k zmene finančných parametrov Zmluvy tak, že žalobkyňa bude ďalej uhrádzať mesačné poistné vo
výške 246,- Sk, bez toho, aby došlo k zmene poistnej doby a na základe uvedeného jej bude vyplatené
poistné plnenie po uplynutí dohodnutej doby (20 rokov od uzatvorenia Zmluvy) pre prípad smrti suma
53.500,- Sk a pre prípad dožitia suma 92.192,- Sk (v prepočte podľa kurzu 1eur/30,126 SK= 3.060,- eur).
Žalobkyňa v zmysle Zmluvy uhradila všetky platby poistného, avšak konca poistnej doby (19.06.2018)

sa už nedočkala, nakoľko na majetok úpadcu bol začiatkom r. 2018 vyhlásený konkurz. Žalobkyňa má
za to, že riadne uhrádzanie poistného plnenia z jej strany je v tomto konaní nespornou skutočnosťou.

2.2. Dňa 13.02.2023 obdržala žalobkyňa od správcu oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky pod č.
POP31K/28/2017S1177/ODO (ďalej len „Oznámenie“), v ktorom správca oznámil žalobkyni, že popiera
ňou prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do jej uplatneného právneho dôvodu a výšky, a to z

dôvodu,žeúdajnýzástupcažalobkyne,tokonkrétneSpotrebiteľskécentrum,IČO:42249708,sosídlom
Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce (ďalej len „Zástupca“), ktorý v jej mene prihlášku pohľadávky
do konkurzu podal, nepredložil ani na výzvu oprávnenie za žalobkyňu v tejto veci jednať, a tak správca
vyhodnotil prihlášku pohľadávky ako podanú Zástupcom v jeho mene. Vzhľadom na uvedené teda
správca vyhodnotil, že samotný Zástupca nemá žiaden hmotnoprávny nárok na prihlásenú pohľadávku.

Žalobkyňa považuje postup správcu za nesprávny, nemajúci oporu v právnych predpisoch, resp. priamo
rozporný s právnymi predpismi a svoju pohľadávku za dôvodnú, existujúcu v plnej výške a riadne v
konkurze prihlásenú. Predlžovanie lehoty na popretie prihlásených pohľadávok na obdobie niekoľko
rokov je v priamom rozpore so základnými a ústavou garantovanými právami veriteľov, ktorí svoje
pohľadávky riadne do konkurzu prihlásili, nakoľko dochádza k znižovaniu ich právnej istoty, k narúšaniu

ich práva na súdnu ochranu ako aj ochranu ich majetku. Ani veľký počet prihlásených pohľadávok
nemôže riadne odôvodniť predĺženie lehoty na ich popretie na viac ako 5 rokov a takéto predlžovanie
lehoty na popretie pohľadávok je nutné považovať za v rozpore so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) a Ústavou SR.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, čo odôvodnila nasledovne: Splnomocnením splnomocnenec
preukazuje oprávnenie konať za inú osobu v rozsahu v ňom uvedenom. Iba originál splnomocnenia
disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného.
Je nutné rozlišovať medzi udelením splnomocnenia a preukazovaním jeho udelenia, ktoré udelenie
splnomocnenia bolo správkyni - žalovanej potrebné preukázať. Na podporu uvedeného tvrdenia

žalovaná poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2015 pod sp. zn.: 4Sži/35/2014.
Z uvedeného rozhodnutia analogicky vyplýva, že pokiaľ zástupca (Spotrebiteľské centrum) nepreukázal
samostatne splnomocnenie konať za žalobkyňu - veriteľku, bolo na mieste uzavrieť, že prihlášku
podal vo vlastnom mene. Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty postupovala v snahe odstrániť
nedostatok preukázania zastúpenia tak, že zástupcu vyzvala na predloženie splnomocnenia. Tento

postup je typický aj pre súdy, ktoré spravidla vyzývajú na preukázania splnomocnenia toho, kto vystupuje
ako zástupca (splnomocnenec). Nebolo povinnosťou žalovanej, aby okrem výzvy na predloženie
splnomocnenia zástupcovi túto výzvu zasielať aj žalobkyni ako veriteľke. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty postupovala vecne správne, ak pohľadávku žalobkyne
poprela čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti i výšky, pričom na všetkých dôvodoch popretia

pohľadávky uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky zotrvala aj naďalej.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil skutkovými a právnymi závermi
uvedenými v nasledovných odsekoch 4.1 až 4.10.

4.1. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn. 31K/28/2017 začal konkurzné konanie
voči dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904,
že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa 23.01.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená JUDr. Dana Husťáková,

so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738. Sporné medzi stranami nebolo,
že H. J. K. bola odvolaná z funkcie správcu a že uznesením zo dňa 21.05.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená G. H. I. (žalovaná). Nebolo sporné
medzi stranami ani to, že pohľadávka žalobkyne vo výške 3.100,- eur bola prihlásená do konkurzu, žesprávkyňa poprela pohľadávku z dôvodov uvedených v oznámení o popretí pohľadávky, že oznámenie o
popretí pohľadávky bolo doručené žalobkyni dňa 13.02.2022 a že žaloba o určenie popretej pohľadávky
bola podaná v zákonom stanovenej lehote 16.03.2023.

4.2. Za sporné medzi stranami sporu označil predlžovanie lehoty na popieranie pohľadávok, t.j. či
správca poprel pohľadávky z relevantných dôvodov a či je táto pohľadávka v konkurznom konaní
vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/28/2017 nesporná čo do právneho dôvodu vzniku,
vymáhateľnosti, výšky a poradia.

4.3. Zo splnomocnenia zo dňa 28.09.2017 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ním splnomocnila
Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce na zastupovanie v
súdnom, exekučnom, konkurznom konaní voči spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904. Predmetné splnomocnenie nebolo podpísané Spotrebiteľským
centrom. Z komunikácie medzi žalobkyňou a Spotrebiteľským centrom - neziskovou organizáciou

vyplýva, že žalobkyňa uhradila peňažný príspevok vo výške 25,- eur a že jej bolo zaslané nové
splnomocnenie.

4.4. Z potvrdenia o uzavretí Poistnej zmluvy č. 0027300132 (potvrdenia o uzavretí poistnej zmluvy) z
23.06.1998 súd zistil, že bola uzavretá poistná zmluva medzi žalobkyňou a poisťovňou Rapid life životná

poisťovňa, a.s. (predtým Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904 v rozsahu poistenia ako je to uvedené v predmetnej zmluve.

4.5. Z oznámenia o popretí pohľadávky žalobkyne zo dňa 09.12.2022 (doručeného žalobkyni dňa
13.02.2023)bolozistené,žesprávkyňa(žalovaná)poprelapohľadávkužalobkynezapísanúdozoznamu

pohľadávok pod číslom 5361 v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
Správkyňa tiež uviedla, že ani popretý veriteľ ani zástupca veriteľa (uvedený v prihláške) nedoložili do
konkurzného spisu a ani k rukám správkyne plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého
veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny
úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Prihlášku popretého veriteľa teda signovala osoba bez preukázaného
oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda
uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na
jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného
hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze,

keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len
veriteľovi a nie jeho zástupcovi. Správkyňa poprela pohľadávku čo do jej uplatnenej výšky v celom
rozsahu 3.100,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávku uplatnenú údajným zástupcom veriteľa
uvedeným v prihláške neuplatnila oprávnená osoba, ktorá by, hoc len potenciálne mohla byť nositeľom
hmotnoprávneho nároku uvedeného v prihláške voči úpadcovi a tak správkyňa musela pristúpiť ku

popretiu pohľadávky, čo do jej vymáhateľnosti, a to v celej prihláškou uplatnenej výške údajným
zástupcom popretého veriteľa. Údajný zástupca veriteľa uvedený v prihláške totiž nemá právo v zmysle
zákona samostatne pre svoju osobu vymáhať nárok tvrdený v prihláške do konkurzu voči úpadcovi. Ak
by aj tvrdené nároky uvedené v prihláške boli skutočne existujúce, tak jedine sám veriteľ by mal právo
ich v konkurznom konaní uplatňovať voči úpadcovi (vymáhať), resp. cez svojho zástupcu, ktorý však

musí byť vybavený platným a existujúcim splnomocnením, čo sa v danom prípade nestalo.

4.6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa nasledovných zákonných
ustanovení: § 28 ZKR (prihlasovanie pohľadávok), § 29 ZKR (náležitosti prihlášky), § 30 ZKR
(nedostatky prihlášky), § 32 ZKR (popretie a zistenie pohľadávky), § 196 ZKR (použitie civilného

sporového poriadku), § 198 ZKR (rozhodovanie súdu), § 199 ZKR (doručovanie a zverejňovanie
súdnych rozhodnutí a iných písomností), § 13 Vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z.z. o kancelárskom
poriadku pre správcov (preukazovanie zastúpenia), § 31 Občianskeho zákonníka (zastúpenie na
základe plnomocenstva), §§ 234 až 238 CSP (rozhodovanie uznesením), § 1 a § 8 zákona č. 62/2020
Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19.

4.7. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd prvej inštancie uzavrel, že lehota
na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a včas a správca poprel prihlásenú pohľadávkužalobkyne v zákonom stanovenej lehote. V odseku 33. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie
poukázal na obranu žalovanej, keď poukázala na to, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, ani
plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku

za popretého veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo
preukázané oprávnenie zástupcu veriteľa v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto prihlášku
popretého veriteľa signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. K čomu ešte
dodala, že predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany
zástupcu veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu.

Zástupca veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by
naňho prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje
aktívna vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

4.8. K samotnému popretiu pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že z Oznámenia o popretí
prihlásenej pohľadávky zo dňa 09.12.2022 vyplýva, že k prihláške pohľadávky žalobkyne nebolo

pripojené plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok
dopĺňať prihlášku. Tiež dodal, že navyše plnomocenstvo predložené žalobkyňou v prílohe žaloby
nebolo podpísané zo strany splnomocnenca. Na základe uvedeného vyhodnotil, že zástupca uvedený
v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol konať za žalobkyňu. Preto predmetnú prihlášku nie
je možné považovať za prihlášku pohľadávok žalobkyne do konkurzu, z čoho vyplýva, že žalobkyňa

nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie
neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka perfektnosti splnomocnenia zástupcu (Spotrebiteľské centrum)
na podanie prihlášky do konkurzu.

4.9. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími argumentmi

žalobkyne, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobkyne postačovala aj len skutočnosť, že
prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobkyňou, resp. že nebolo preukázané, že zástupca uvedený
v prihláške, ktorý ju aj podpísal, konal v mene žalobkyne. K argumentácii žalobkyne rozhodnutím
Ústavného súdu II. ÚS 165/2019, kde sa uvádza, „že nepredloženie písomnej plnej moci (originálu)
pre zástupcu podpisujúceho prihlášku pohľadávky za veriteľa v zákonnej lehote na prihlasovanie

pohľadávok nemôže byť dôvodom, pre ktorý okresný súd neprihliadne na inak perfektnú prihlášku
pohľadávky“, súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie Ústavného súdu SR sa nedá použiť na
toto konanie vzhľadom na to, že žalovaná vyzvala zástupcu (Spotrebiteľské centrum) na predloženie
splnomocnenia a ten to nedoložil. Žalovaná mala záujem o doplnenie príloh prihlášky ale sám zástupca
(Spotrebiteľské centrum) nereagoval na žalovanú a bol neaktívny.

4.10. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil skutočnosťou, že žalovaná bola v plnom rozsahu
úspešná, preto jej podľa § 255 CSP voči neúspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Svojim odvolaním navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobe vyhovie a žalovanú
zaviaže na nahradenie trov konania a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Svoje odvolanie
odôvodnila spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.3.

5.1. Žalobkyňa tvrdí, že súdu prvej inštancie jednoznačne zdokladovala predloženie plnomocenstva,
ktoré bolo vytvorené Spotrebiteľským centrom a ňou podpísané s úradne overeným podpisom, ktoré
bolo splnomocnencovi v zmysle jeho pokynov zaslané na ďalšie vybavenie. Neobstojí námietka
súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobkyňou predložené splnomocnenie neobsahuje zo strany
splnomocnenca(Spotrebiteľskécentrum)prijatietohtosplnomocnenia,nakoľkototosanímjednoznačne

riadilo, keď podalo za žalobkyňu prihlášku do konkurzu. K tomuto žalobkyňa uviedla, že jednostranný
právny úkon, ktorým sa deklaruje splnomocnenie pre svoju platnosť nepotrebuje podpis o jeho prijatí
splnomocnencom, pokiaľ sa ním splnomocnenec riadi. Takéto doplnenie prihlášky by malo byť
považované za dostatočné pre určenie pravosti prihlásenej pohľadávky.

5.2. Konkurzné konania na majetok úpadcu od jeho vyhlásenia trvá 5 rokov a to bez toho, aby v tomto
období došlo k posúdeniu pravosti uplatnených pohľadávok. Plynutie takej dlhej doby od prihlásenia
pohľadávky malo za následok, že Spotrebiteľské centrum podávajúce v mene žalobkyne prihlášku
pohľadávky prestalo vykonávať svoju činnosť a žalobkyňa preto logicky nevie, či bolo k prihláškepriložené splnomocnenie, respektíve, či došlo k inej administratívnej chybe. Postup žalovanej, keď
vyzvala Spotrebiteľské centrum, aby doplnilo chýbajúce splnomocnenie, nebol správny, pretože
správkyňa mala vyzvať priamo žalobkyňu a nemala jednať s osobou, pri ktorej nemala zmocnenie za

preukázané.

5.3. Skutočnosť, že je tu možnosť podať novú prihlášku nie je podstatná, pretože nie je jasné ako by mal
postupovať veriteľ, ktorý by v čase rozhodovania súdu o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky takúto
možnosť už nemal. Zároveň by išlo o znevýhodnenie veriteľa v jeho celkovom postavení v konkurze, ak

by k podaniu prihlášky došlo po zákonnej lehote na jej podanie. Konanie správkyne a aj rozsudok súdu
prvej inštancie je bránením práva žalobkyne v uplatnení jej základného práva vlastniť majetok a tiež
uprením jej práva na prístup k súdu ako imanentnej súčasti základného práva a je povinnosťou súdu
použiť taký výklad právnych noriem, ktorý by uvedené právo žalobkyne neporušoval, ale garantoval.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na samotné konanie úpadcu, ktorý v rámci pyramídovej hry
presvedčil množstvo poistencov (a to pod akousi garanciou štátu) na uzatvorenie poistnej zmluvy a tiež

poukázala na ďalšie konanie úpadcu, ktoré vyústilo do nevyplácania nárokov z poistných zmlúv a do
konkurzu, čo narušilo akúkoľvek dôveru žalobkyne v právny štát a právne istoty. Žalobkyňa opätovne
poukázala aj na judikát Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2019 zo dňa 21. novembra 2019, so závermi
ktorého sa podľa nej súd prvého stupňa náležite nevyporiadal.

6.Žalovanásodvolanímžalobkynenesúhlasila,navrhla,abyodvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil a aby jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Jej stanovisko je bližšie
odôvodnené v nasledovných odsekoch 6.1 až 6.3.

6.1. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, na základe vykonaného dokazovania bol

správne a dostatočne zistený skutkový stav a právny stav veci. Tvrdenie žalobkyne, že jednoznačne
zdokladovala predloženie plnomocenstva nezodpovedá skutočnosti. K tomuto žalovaná uviedla, že
primárne nešlo o to, či žalobkyňa splnomocnila zástupcu na podanie prihlášky, ale to, či bolo toto
splnomocnenie preukázané žalovanej ako správkyni konkurznej podstaty. Podľa žalovanej je teda nutné
rozlišovať medzi udelením splnomocnenia a preukazovaním jeho udelenia, pričom až do momentu

uskutočneniapopretiapohľadávkynedošlokpreukázaniusplnomocnenia.Ktomutožalovanápoukázala
nato, že sama žalobkyňa uvádza, že nevie, či Spotrebiteľské centrum riadne predložilo vystavené
splnomocnenie k prihláške.

6.2. K predloženiu príslušného splnomocnenia na podanie prihlášky v prílohe žaloby, žalovaná

poukázala na znenie § 30 ods. 2 ZKR, podľa ktorého podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá
sa uplatňuje prihláškou, nie je možné doplniť. V súvislosti so zastupovaním opätovne poukázala na
ňou už skôr citovanú judikatúru (Uznesenia NS SR: sp. zn. 4Sži/35/2014 zo dňa 25.5.2015 a sp. zn.
1Cdo/100/2019 a 3Cdo/249/2018, Rozhodnutia ÚS SR: sp. zn. II. ÚS 231/2018-11 zo dňa 10.5.2018
a sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13.11.2018).

6.3. Tiež dodala, že dĺžka trvania konkurzného konania je irelevantná pre rozhodnutie vo veci samej.
K tvrdeniu žalobkyne, že nepredloženie plnomocenstva mala žalovaná riešiť priamo so žalobkyňou,
uviedla, že jej tvrdenie o takejto povinnosti žalovanej nemá oporu v žiadnom právnom predpise, pričom
žalobkyňavtomtosmereneodkázalanažiadnekonkrétnezákonnéustanovenie.KvyhodnoteniuNálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2019 zo dňa 21. novembra 2019 žalovaná uviedla, že sa
stotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,stým,žeobsahomcitovanéhojudikátuniejeriešenieotázky,
či je alebo nie je súladné s Ústavou SR poprieť pohľadávku veriteľa za situácie, že v prílohe absentuje
splnomocnenie.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľka ako odvolacie
dôvody uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvejinštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto
odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

11. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Nie je v konaní sporným, že : 1, ako veriteľ je v prihláške uvedená žalobkyňa, 2, ako zástupca
veriteľa Spotrebiteľské centrum Medzilaborce, IČO: 42 249 708, 3, v bode 50 prihlášky (podpis veriteľa)

je nečitateľný podpis s dodatkom „v zastúpení“, 4, k prihláške neboli pripojené listiny preukazujúce
prihlásenú pohľadávku, a 5, k prihláške nebolo pripojené plnomocenstvo. Nie je teda sporným to, že
prihlášku popretého veriteľa signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto za veriteľa konať.

13. Zákon č. 40/1964 Z.z. (Občiansky zákonník ďalej len OZ) ustanovuje, že „splnomocniteľ za účelom

zastúpeniapriprávnomúkoneudelíplnomocenstvosplnomocniteľovi“(§31ods.1).„Akjepotrebné,aby
sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne“ (§ 31 ods. 4 prvá veta
OZ). Princíp publicity je vyjadrený v § 32 ods. 1 OZ, podľa ktorého „ak z právneho úkonu nevyplýva, že
niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene“. Splnomocnenec teda v rámci konania
za splnomocniteľa musí dať tretím osobám zreteľne najavo, že jeho konanie je konaním inej osoby;

ak tak neurobí (z jeho konania uvedené nevyplýva), uplatní sa nevyvrátiteľná domnienka, že koná vo
vlastnom mene, sám za seba.

13.1. Za situácie, keď je na prihláške ako veriteľ uvedená žalobkyňa, nie je možné dôjsť k záveru, že
by nastúpila nevyvrátiteľná domnienka o konaní splnomocnenca vo vlastnom mene; pretože z prihlášky

(z jej obsahu - slovného vyjadrenia) nad všetku pochybnosť vyplýva, že splnomocnenec konal za
niekoho iného (za veriteľa). Preto nie je možné akceptovať záver, že splnomocnenec (spotrebiteľské
centrum) podal prihlášku v svojom mene (teda ako veriteľ), ktorý následne nepreukázal, že je veriteľom
pohľadávky uplatnenej prihláškou, preto nie je správny. S ohľadom na obsah odvolania je tiež namieste
dodať, že v našom právnom poriadku je dlhodobo akceptované prijatie splnomocnenia následným

konaním splnomocnenca pri zastupovaní splnomocniteľa, a to aj bez písomného potvrdenia o prijatí
zastúpenia.14. Napriek nesprávnemu záveru, uvedenému v odseku 13.1 je však rozhodnutie súdu prvej inštancie
vecne správne, preto bolo odvolacím súdom potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP), a to z dôvodov uvedených
v nasledovných odsekoch 14.1 až 14.5.

14.1.Podľa§29ZKR:(1)Prihláškamusíbyťpodanánapredpísanomtlačiveamusíobsahovaťzákladné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko
a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od
obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné
meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný
údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo
aleboinýidentifikačnýúdajasídloúpadcu,akideoprávnickúosobu,c)právnydôvodvznikupohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

14.2. Podpis veriteľa je dôkazom toho, že prihláška je jeho procesným úkonom. Je obligatórnou
náležitosťou prihlášky, keď v prípade jeho absencie sa na prihlášku v konkurze neprihliada (s následným
postupom uvedeným v § 30 ZKR). V prejednávanom spore sa na prihláške podpis nachádza, nie je preto
možné prijať záver, že chýba jedna z jej obligatórnych náležitostí. Správca podstaty preto postupoval (v

tomtosmere)správne,aknaprihláškuprihliadal,pretožetátoobsahovalazákonomstanovenéobsahové
a formálne náležitosti (tu odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že postup správcu v konkurznom konaní
nie je predmetom tohto odvolacieho prieskumu).

14.3. Podľa § 29 ods. 6 prvá veta ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené

skutočnosti. Ďalej podľa § 30 ods. 2 ZKR podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v
konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

14.4. Nepripojenie listín (konkrétne plnomocenstva), teda nie je dôvodom neprihliadania na prihlášku,
pretože takýmto dôvodom je len absencia obligatórnych náležitosti prihlášky vymedzených v § 29 ods.

1 ZKR.

14.5. Ako vyplýva z obsahu popieracieho prejavu, jedným z dôvodov popretia pohľadávky žalovanou
bolo nepripojenie plnomocenstva, ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať
a uplatniť prihlášku za veriteľa do konkurzu. Na tento právny úkon (uplatnenie pohľadávky veriteľa

prihláškou) bolo potrebné k prihláške pripojiť plnomocenstvo (ako listinu preukazujúcu v prihláške
uvedené skutočností - § 29 ods. 6 ZKR); pričom podanie, ktorým sa uplatňuje pohľadávka prihláškou
nie je možné doplniť (§ 30 ods. 2 ZKR). Iba v prípade, ak je plnomocenstvo prílohou prihlášky,
je možné prihláške prisúdiť účinky riadneho prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. V
konkurznom konaní, ale aj v konaniach vyvolaných a súvisiacich s konkurzom, je procesný postup súdu

a sporových strán viac a prísne formalizovaný a to najmä vzhľadom na veľký počet účastníkov konania.
Nerešpektovanie povinností stanovených ZKR vedie k predlžovaniu konkurzného konania; ktoré samo
o sebe vzhľadom k jeho charakteru môže trvať aj dlhé časové obdobie. Popretie pohľadávky správcom
tak bolo dôvodné.

15. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pre rozhodnutie vo veci samej je právne irelevantné, že k
popretiu pohľadávky správcom došlo zrejme v dôsledku zlyhania neziskovej organizácie na ochranu
spotrebiteľov, ktorá nedoložila plnomocenstvo oprávňujúce ju v mene žalobkyne uplatniť jej pohľadávku
v konkurznom konaní. Obdobne je právne irelevantná aj dĺžka konkurzného konania ako aj okolnosti
vzniku prihlásenej pohľadávky. Podstatným (právne relevantným) je iba to, či bola/nebola pohľadávka

žalobkyne prihlásená do konkurzného konania v súlade s predpismi konkurzného práva.

16. Nie je opodstatnená ani námietka žalobkyne, žeby sa súd prvej inštancie nezaoberal jej
argumentáciou ohľadom obsahu judikátu - Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2019 zo dňa
21. novembra 2019, pretože súd prvej inštancie sa s týmto procesným útokom žalobkyne dostatočne

a náležite vysporiadal v odseku 44 odôvodnenia svojho rozsudku.

16.1. K citovanému judikátu odvolací súd navyše poznamenáva, že tento judikát nie je možné v tomto
prípade aplikovať, pretože Ústavným súdom SR vytknutý prílišný formalizmus v danej veci má zásadneodlišný skutkový základ od tejto odvolacím súdom prejednávanej veci. Ústavný súd SR konajúcim
všeobecným súdom vytkol prílišný formalizmus pri vyhodnotení situácie, keď prihláška pohľadávky
sťažovateľky doručená elektronickou formou bez autorizácie, ako aj jej následné doplnenie v listinnej

podobe obsahovala všetky obligatórne náležitosti prihlášky vrátane podpisu, pričom medzi prílohami
prihlášky sťažovateľky doručenej súdu elektronickou formou bez autorizácie sa nachádzala aj plná moc
pre zástupcu, ktorý za sťažovateľku prihlášku podpísal. V tomto prípade však nesporne ku prihláške
pohľadávky v konkurze nebolo plnomocenstvo (obligatórna súčasť prihlášky) pripojené vôbec.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešná žalovaná.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.