Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201462
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125201462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/12/2025

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného
Advokátska kancelária Lukáš Bútora, s.r.o., so sídlom Jána Milca 8, 010 01 Žilina, IČO 55 088 244, proti

žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast. proc. opatrovníčkou:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX E., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

2 49C/12/2025

I. Žalovaná jepovinná vyprataťbytč.XXvovchodeXna prízemí,nachádzajúcisavbytovomdome
súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X a zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie E., obec E., okres E. a odovzdať ho žalobcovi do
15 dní od zabezpečenia prístrešia žalobcom pre žalovanú.

II. Súd stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

2 49C/12/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11. 02. 2025 domáhal uloženia povinnosti

žalovanej vypratať byt č. XX vo vchode č. X na prízemí, nachádzajúci sa v kat. území E., v dome so súp.
č. XXXX, ktorý je postavený na par. KN C č. XXXX/X a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a odovzdať
ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a nahradiť trovy konania.

2. V žalobe uviedol, že uzatvoril s otcom žalovanej G. B. zmluvu o nájme bytu č. H. zo dňa 16.11.2022,
ktorej predmetom bol prenájom 1 – izbového bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. X na prízemí v
Obytnomdomenaul.C.D.C.E.,súp.č.XXXXzapísanomnaLVXXXXprek.úE.,vovlastníctvežalobcu,

na dobu určitú do 31.11.2025. Predkladal nájomnú zmluvu, LV č. XXXX k.ú. E., výpis z kataster portálu.
Po smrti nájomcu dňa 29.12.2023 sa s poukazom na ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka mala
stať nájomcom predmetného bytu jeho dcéra – žalovaná. Predkladal úmrtný list. Žalovaná si nemala
plniť riadne svoje povinnosti nájomcu a žalobca jej podal podľa ust. §711 ods. 1 písm. c) výpoveď zodňa 17.09.2024 (hrubé poškodzovanie prenajatého bytu, spoločných priestorov, sústavné narušovanie
pokojného bývania ostatných nájomcov, pričom malo dochádzať tiež k ohrozovaniu bezpečnosti a
porušovaniu dobrých mravov v bytovom dome), ktorá jej mala byť doručená dňa 19.09.2024. Predložil

výpoveď z nájmu s doručenkou. Výpovedná doba mala uplynúť dňa 31.12.2024. Žalovaná byt žalobcovi
po skončení nájmu napriek písomnej výzve žalobcu dobrovoľne nemala odovzdať, ale ho má užívať
bez právneho dôvodu. Ako dôkaz predkladal výzvu na vypratanie bytu zo dňa 02.01.2025. Za účelom
ochrany svojho vlastníckeho práva sa žalobca má domáhať vypratania predmetného bytu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení (na č. l. 50 spisu) uviedla, že je ťažko zdravotne postihnutá a nemala
mať vhodnú medikáciu, na ktorú má čakať pomerne dosť dlho z dôvodu interného vyšetrenia srdca
a určenia vhodných tabletiek. Uviedla termín, kedy má byť objednaná u doktora, ktorý jej má určiť vhodnú
liečbu jej schizofrenických záchvatov.

4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná mala len potvrdiť vecný základ

ukončenia nájmu výpoveďou. Z výpovede nájmu má byť zrejmé, že závažné opakované porušovanie
povinností nájomcu sa nemá týkať len žalovanej, ale aj ďalších osôb, ktoré sa majú nelegálne zdržiavať
v bytovom dome a dotknutom byte, ktoré majú znemožňovať normálne fungovanie ostatných majiteľov
bytov. Tí majú adresovať neudržateľnosť stavu opakovanými petíciami.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 29. 07. 2025, pojednávanie však bolo
odročené z dôvodu potreby ustanoviť žalovanej procesného opatrovníka. Potreba, aby bola žalovaná
zastúpená vyplynula z jej prejavov, ktoré sú uvedené aj v zápisnici o pojednávaní (na č. l. 71 spisu), ako
aj z dôvodu závažnosti jej psychického ochorenia.

6. Dňa 21. 10. 2025 sa vo veci za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a jej procesnej
opatrovníčky uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vo veci rozhodol.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo
vchodeč.XbytovéhodomusúpisnéčísloXXXXpostavenýnapozemkuparcelnéčísloXXXX/Xzapísaný

na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre katastrálne územie
E. (výpis z listu vlastníctva na č. l. 8 a nasl. spisu, pričom jeho obsah týkajúci sa predmetného bytu je
totožný aj ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci).

8. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril s G. B. ako nájomníkom dňa 16. 11. 2022 zmluvu o nájme bytu č.

H., na základe ktorej žalobca prenechal nájomcovi do užívania byt č. XX na prízemí v bytovom dome
na ul. C. D., súpisné číslo XXXX, vchod č. X, a to na dobu určitú do 30. 11. 2025 (nájomná zmluva na
č. l. 6 – 8 spisu).

9. Keďže nájomca G. B. zomrel dňa XX. XX. XXXX (podľa úmrtného listu na č. l. 27 spisu), stala sa

nájomníčkou jeho dcéra – žalovaná, s ktorou poručiteľ žil v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti (podľa
nepopretých tvrdení žalobcu v spojení s ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

10. Na základe výpovede z nájmu zo dňa 17.09.2024 z dôvodu, že žalovaná hrubo poškodzovala byt,
resp. sústavne narušovala pokojné bývanie ostatných nájomcov a z dôvodu ohrozovania bezpečnosti

a porušovania dobrých mravov v dome skončil nájomný vzťah medzi stranami sporu uplynutím
výpovednej doby dňa 31.12.2024.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

11. Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.
12. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.13. Podľa ustanovenia § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami

(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

14. Podľa ustanovenia 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať

nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome,.

15. Podľa ustanovenia § 712 ods. 4 OZ, prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej

nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených,5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia
a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

16. Podľa ustanovenia § 712a ods. 2 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711

ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

17. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s

§ 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe
skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné
pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

18. Súd uvádza, že predmetný byt č. XX je vo vlastníctve žalobcu, pričom nájomná zmluva, ktorú žalobca

uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej bola ukončená zo strany žalobcu výpoveďou zo dňa 17.
09. 2024, ktorá bola doručená žalovanej dňa 19. 09. 2024, a trojmesačná výpovedná lehota ktorej
uplynula dňa 31. 12. 2024. Týmto dňom teda skončil nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou.
Bolo medzi stranami sporu nesporné, že výpovedný dôvod, t.j. hrubé poškodzovanie prenajatého bytu
a spoločných priestorov, sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov bol naplnený.

Sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov zo strany žalovanej, resp. osôb, ktoré
sa s ňou v predmetnom byte zdržiavali, bolo preukázané zápisnicou o prešetrení petície zo dňa 08. 08.
2024 (na č. l. 55 – 56 spisu), petíciami ostatných nájomcov predmetného bytového domu za zrušenie
nájomnej zmluvy v mestskom byte č. XX na ulici C. D. XXXX/X, E. zo dňa 03. 04. 2024, zo dňa
03. 07. 2024 predloženými zo strany právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21.

10. 2025. V uvedených petíciách sa uvádza, že v predmetnom byte č. XX dochádza k sústavnému
narušovaniu nočného kľudu zo strany viacerých osôb, ktoré sa v ňom zdržiavajú napriek tomu, že v byte
je evidovaná len jedna osoba, polícia tam má byť každý druhý deň, dochádza v ňom k denným hádkam.
Podľa obsahu petícií a úradných záznamov má byť byt v dezolátnom stave, žalovaná narúša pokojné
spolužitie výstupmi a záchvatmi, ktoré sa dejú najmä v noci. Kvôli nepokojom v byte má byť pravidelne

volaná polícia. Žalovaná dôvody výpovede nájomnej zmluvy nepopierala, ospravedlňovala ich svojím
zdravotným stavom. Súd preto vychádzal z tejto skutočnosti, a to že bol vypovedaný nájom bytu č. XX
z dôvodu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. c) OZ ako zo skutočnosti nespornej a preukázanej,
a dôvody výpovede boli dané.

19. Keďže nebolo sporným, že žalovaná užívala byt aj po uplynutí výpovednej doby (ktorá uplynula k 31.
12. 2024), bola dôvodná žaloba žalobcu, ktorý sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k bytu
proti žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu užívala byt v jeho vlastníctve. Žalobca má právo na ochranu
svojho vlastníckeho práva proti žalovanej, ktorá do neho zasahovala tým, že neoprávnene užívala byt
v jeho vlastníctve. Súd preto výrokom I. tohto rozsudku rozhodol o tom, že žalovaná je povinná vypratať

byt č. XX a odovzdať ho žalobcovi.

20. Ustanovenie § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje pre prípad, ak sa nájomný pomer
skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, nájomcoviprávo na prístrešie. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať najmä v sociálnej situácii
nájomcu, jeho zdravotnom stave, prípadne aj inej spravidla prechodnej rodinnej situácii. Nie je vylúčené
zvažovať aj konanie, ktoré naplnilo výpovedný dôvod, pokiaľ toto nespočívalo priamo v konaní

nájomcu, ale napríklad v konaní iných osôb, ktoré objektívne nájomca nemohol účinne ovplyvniť.
V spore bolo nespornou skutočnosťou, že žalovaná má ťažké zdravotné postihnutie spočívajúce
v závažnom psychickom ochorení. Z rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 11. 08. 2025,
ktoré predložila súdu procesná opatrovníčka žalovanej vyplýva, že žalovaná je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby, pričom posudzujúci zdravotnícky pracovník zaradil žalovanú do šiesteho stupňa

odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách na deň viac ako 12 hodín. Podľa vyjadrenia
procesnej opatrovníčky žalovanej, žiadosť o pridelenie špecializovaného zariadenia, do ktorého by
vzhľadom na svoje postihnutie mohla byť umiestnená žalovaná je v procese vybavovania a kým sa
žalovaná dostane do poradia na umiestnenie môže podľa vyjadrenia vyššieho územného celku trvať aj
2 – 3 roky (uvedené v zápisnici o pojednávaní dňa 21. 10. 2025 na str. 3 zápisnice).

21. Výpovedný dôvod sústavného narúšania pokojného bývania bol naplnený aj v dôsledku správania
ľudí, ktorí sa spolu so žalovanou zdržiavali v predmetnom byte. Podľa doložených zápisníc zo strany
žalobcu sa v byte opakovane zdržiavali I. B., sestra žalovanej, ktorá mala byť pod vplyvom alkoholu
a omamných látok, B. J. – sestra žalovanej, ktorá sa v byte mala zdržiavať s mužom aj s dvoma
maloletými deťmi. Podľa predložených úradných záznamov spísaných v súvislosti s prešetrovaním

petície za zrušenie nájomnej zmluvy v mestskom nájomnom byte č. 60 na ulici C. D. XXXX/X, E. zo
strany poverených zamestnancov odboru sociálneho a bytového a bytového referátu bola žalovaná
v čase návštev týchto zamestnancov v strese, nevedela súvisle komunikovať a odpovedať na otázky,
pýtala jedlo, lebo má hladovať a nemá financie na nákup potravín. Zo záznamov tiež vyplynulo, že aj pri
komunikácii s osobami, ktoré sa v byte zdržiavali bola nervózna.

22. Zatakéhotostavu,kedyknaplneniuvýpovednéhodôvoduprišloajvdôsledkuzavineniatretíchosôb,
ktorých konanie žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku svojich závažných zdravotných
potiaží nevedela ovplyvniť, a s poukazom rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 11. 08.
2025, podľa ktorého je žalovaná odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pre jej závažné zdravotné

postihnutiesúdanédôvodyhodnéosobitnézreteľanapodmienenievyprataniažalovanejzpredmetného
bytu poskytnutím prístrešia zo strany žalobcu pre žalovanú. Procesná opatrovníčka žalovanej (ktorá je
jej sestrou) sa pokúša pre žalovanú zaobstarať starostlivosť zohľadňujúcu jej zdravotný stav (sociálne
ubytovanie), pretože jej sama nevie poskytnúť prechodné ubytovanie. Uviedla totiž, že sa po smrti otca
stará aj o dve maloleté deti, ktoré opustila jej sestra (podľa jej vyjadrenia v zápisnici o pojednávaní

zo dňa 21. 10. 2025 na str. 3). Uvedenému však bude musieť predchádzať priznanie invalidného
dôchodku, rovnako rozhodnutie o obmedzenie spôsobilosti žalovanej na právne úkony, aby predmetné
záležitosti mohla procesná opatrovníčka za žalovanú vybaviť. Sú preto dané dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v tom, aby na preklenutie tohto prechodného obdobia do umiestnenia žalovanej do
sociálneho zariadenia mala poskytnuté ubytovanie aspoň vo forme prístrešia (prechodné ubytovanie,

najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie
bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby). Nemožno žalovanú, osobu zraniteľnú
z dôvodu výrazného zdravotného znevýhodnenia ponechať pri ukončení nájomného vzťahu bez
momentálnej vízie ďalšieho bývania. Také vypratanie (bez poskytnutia prechodného ubytovania) by
jednoznačne malo pre žalovanú ešte nepriaznivejšie následky na jej zdravotný stav.

23. Súd na pojednávaní konanom dňa 21. 10. 2025 nevykonal procesnou opatrovníčkou žalovanej
navrhovaný výsluch B. J. (ďalšej sestry žalovanej). Uvedený výsluch mal podľa návrhu procesnej
opatrovníčky smerovať k preukázaniu skutočnosti, že B. J. neplánovala bývať v byte v nájme žalovanej
„načierno“. Preukazovanie takejto skutočnosti by však nemalo žiaden dopad na to, či je daný výpovedný

dôvod na výpoveď nájomnej zmluvy, a teda ani rozhodnutie vo veci samej. Vykonanie takého návrhu by
teda bolo bez akejkoľvek relevancie k predmetu sporu, preto súd taký návrh na vykonanie dokazovania
zamietol.

24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený

ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, keďže súd vyhovel jeho žalobe a vyslovil povinnosť

žalovanej vypratať byt č. 60 vo vlastníctve žalobcu. Súd po predchádzajúcom oboznámení strán
s možnou aplikáciou ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o trovách konania
ustálil, že v tejto veci existujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré rozhodol tak, že stranám náhradu
trov konania nepriznal. K uvedenému súd uvádza, že žalovaná ako neúspešná strana v spore sa
ocitla v závažnej sociálnej a majetkovej situácii, keďže v dôsledku výsledku tohto sporu nebude riadne
vyriešená jej bytová otázka. Žalovaná je pritom osobou ťažko zdravotne postihnutou, odkázanou na

pomoc inej fyzickej osoby, s príjmom 170 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi – podľa vyjadrenia
jej procesnej opatrovníčky na pojednávaní dňa 21. 10. 2025 na str. 5 zápisnice). Okolnosti hodné
osobitného zreteľa teda spočívajú v sociálnej a majetkovej situácii žalovanej. Súd je toho názoru, že
nepriznanie trov konania ani jednej strane sporu aspoň sčasti odstráni neprimeranú tvrdosť dopadu
tohto sporu na situáciu žalovanej a zároveň nie je neprimerane tvrdým následkom pre žalobcu, ktorý

je právnickou osobou – Mestom a u ktorého sa z toho titulu predpokladajú také finančné zdroje, ktoré
nebudú ohrozené prípadným nepriznaním náhrady trov v tomto spore.

Poučenie:

2 49C/12/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.