Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/253/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012283
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012283.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A.
B., t. č. vo VTOS v ÚZVJS Leopoldov, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 20.10.2025 sp. zn. 2PP/53/2025 - 64, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.12.2025 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 20.10.2025, sp. zn.
2PP/53/2025 - 64 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 66 ods. 1 písm.

a), ods. 2 Trestného zákona zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., bytom D.
E. XXXX/XXX, C. - F., t. j. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
z 28. augusta 2025 na podmienečné prepustenie z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 22T/72/2024 - 149 z 1. októbra 2024 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvŽilineč.k.3To/108/2024-171z5.decembra2024podľa§348ods.1Trestnéhozákona
vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia“.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 64 až 66 spisu.

Protinapadnutémuuzneseniuzahlásilihneď,povyhlásenídanéhouznesenia,sťažnosťodsúdený(viďč.
l. 55 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), ktorú následne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa (č. l. 56 až 60 spisu), v ktorom uviedol (ako z neho

vyrozumel sťažnostný súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku], čo odôvodnil tým, že (zostručnené/zosumarizované)
- odsúdený splnil tzv. formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
(ďalej len ,,VTOS“), nakoľko vykonal zákonom vyžadovanú časť jemu uloženého trestu [§ 66 ods. 1
písm. a) Trestného zákona]. Naplnil i zvyšné dve tzv. materiálne podmienky vyžadované zákonom na
podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS (§ 66 ods. 1 Trestného zákona; t. j. polepšil sa a je

u neho dôvodné sa domnievať, že už povedie riadny život).
- hodnotenie odsúdeného z VTOS je pozitívne (čo do disciplinárnej/pracovnej disciplíny, absolvovaných
resocializačných aktivít, rodinného zázemia, atď.), kedy ústav na výkon trestu odňatia slobody odporučil
podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS za súčasného uloženia mu probačného dohľadu (t. j.
u odsúdeného konštatovaná stredná miera rizika opakovania trestnej činnosti je takto zvládnuteľná),
pričom v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS ten bude mať aj reálnu adresu na

doručovanie (i keď len tzv. virtuálnu, bez zdržiavania sa na nej, čo nie je zákonom zakázané, najmä ak
si bude poštové zásielky skutočne preberať).- súd prvého stupňa sa nevysporiadal s rozhodujúcimi otázkami veci (najmä tými plynúcimi z pozitívneho
hodnotenia odsúdeného z VTOS), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Ak
ústav na výkon trestu odňatia slobody odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS (za

súčasného uloženia mu probačného dohľadu), ďalšie trvanie VTOS je neprimerané, ochranu spoločnosti
možno dosiahnuť probačným dohľadom nad odsúdeným.
- súd prvého stupňa pochybil, ak príliš veľkú váhu prikladal predošlým odsúdeniam odsúdeného (danú
skutočnosť mu neprípustne opätovne pripočítal na ťarchu, nakoľko dané už bolo brané do úvahy pri
uložení trestu, ktorý aktuálne vykonáva).

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako súd sťažnostný zrušil
napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a ak vec nevráti súdu prvého stupňa na nové konanie/
rozhodnutie, aby sám rozhodol v danej veci tak, že odsúdeného podmienečne prepustení z VTOS
za súčasného určenia skúšobnej doby/uloženia probačného dohľadu a odsúdeným v jeho sťažnosti
konkretizovaných obmedzení/povinností.

Prokurátor sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 55
spisu).
Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd
môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody;
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody;
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ako

i konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého
stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade nie sú dané podmienky
na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2
Trestného zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Pokiaľ ide o správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere v podstate žiadne
sťažnostné námietky odsúdený nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný
súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru
sťažnostného súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému uzneseniu bola ,,procesne čistá“, aj čo do

plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať
svoje procesné práva.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom

stanovenejdobyvýkonutrestu,ajednakposplnenídvochmateriálnychpodmienok,ktorýmisú(i)plnenie
povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie
sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t.
j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňak správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Danému záveru nie je teda čo vytknúť, sťažnostný súd týmto

plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (viď predposledný odsek
na strane 4 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv.
druhejmateriálnejpodmienky(t.j.prognózavedeniariadnehoživotaodsúdenýmnaslobode)zakotvenej

v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
u odsúdeného nebola splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods.
1 Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia

slobody (k tomu viď posledný odsek na strane 4 a prvý odsek na strane 5 napadnutého uznesenia)
a v (ii) prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu viď druhý odsek
na strane 5 a tiež prvé dva odseky na strane 6 napadnutého uznesenia).

Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok

u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS,
prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje (viď najmä
vyššie spomenuté body napadnutého uznesenia), bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom
uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní

s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto
opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia
prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu
tvoriajedencelok(viďrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I. ÚS336/2016;ústavný

súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní
vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden
celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 447/2016).

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania

vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania plynúcich skutočností), že doterajší priebeh aktuálneho VTOS u odsúdeného
vykazuje znaky resp. ničím nevybočuje z priebehu VTOS režimovo prispôsobených odsúdených,
kedy vzhľadom na recidivujúcu trestnú činnosť odsúdeného v minulosti neplynú z hodnotiacej správy
z VTOS ohľadne odsúdeného ani podľa názoru sťažnostného súdu žiadne také informácie, ktoré by

odôvodňovali záver ten, že by aktuálny dosiaľ svojím plánovaným trvaním nenaplnený VTOS už docielil
prevýchovu odsúdeného a predčasné naplnenie účelu trestu u jeho osoby (najmä, ak trestnej činnosti,
prektorújeaktuálnevoVTOS,saodsúdenýdopustilniečomálopo3mesiacochpoukončenípredošlého
VTOS, v ktorom bol pre rovnakú úmyselnú trestnú činnosť). Odsúdený dosiaľ nie len, že nedosiahol
na žiadnu disciplinárnu odmenu (kedy v hodnotení jeho osoby z VTOS nie je ani zmienka o záujme

odsúdeného o vzdelanie počas VTOS a tým o zlepšenie si vlastných vyhliadok na čas po VTOS,
pokiaľ ide o svoje vlastné uplatnenie v spoločnosti), no napriek ostatným skôr pozitívnym informáciám
o aktuálnom priebehu VTOS u jeho osoby (t. j. najmä obhajobou zdôrazňované bezproblémové
správanie sa odsúdeného vo VTOS, jeho pracovná morálka, plnenie cieľov programu zaobchádzania či
udržiavaný kontakt s rodinou) je stále u neho stredné riziko recidívy a resocializačná prognóza menej

priaznivá. Sťažnostný súd dáva za pravdu obhajobe, že predošlé odsúdenia (samé o sebe) nemôžu byť
dôvodom na zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS, no pohľadom na
odôvodnenie napadnutého uznesenia sťažnostný súd konštatuje, že ani neboli. Súd konajúci o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS nemôže ignorovať/zatvárať oči pred informáciou, že
k (i) náprave odsúdeného pred aktuálnym VTOS neviedlo 21 odsúdení (a opakovane ukladané tresty

odňatia slobody, vrátane tých nepodmienečných, za úmyselnú trestnú činnosť), že o (ii) 22. záznam
v registri trestov, kde uložený trest aktuálne aj vykonáva, sa odsúdený pričinil skutkom/trestnými činmi
spáchanými len cca 3 mesiace po predošlom VTOS, najmä ak aktuálny VTOS nevykazuje žiadne
známky niečoho iného, než bežného prispôsobenia sa odsúdeného podmienkam VTOS (kde sa ocitoluž opakovane a teda jeho prispôsobenie sa by z tohto pohľadu ani nemalo vykazovať vady). Bez
významu rozhodne nie je, že podľa hodnotiacej správy z VTOS ohľadne osoby odsúdeného je zistená
resocializačná prognóza u odsúdeného menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti stredné.

Uvedené skutočnosti, napriek jednoznačne zisteným aj pozitívam o osobe odsúdeného (ako plynie
z hodnotiacej správy ZVJS) neumožňujú aj s pohľadom na trestnú minulosť odsúdeného (ako bola
zistená súdom prvého stupňa), súdu učiniť záver, že odsúdený v aktuálnom čase ,,už dozrel“
v otázke splnenia podmienok zakotvených v § 66 Trestného zákona do možnosti aplikácie inštitútu

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby. U odsúdeného, ako správne
uviedol v napadnutom uznesení súd prvého stupňa, nejde totiž o prvý výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody, a je preto potrebné (vzhľadom na jeho zlyhanie po predošlom výkone trestu
aopätovnomskĺznutídotrestnoprávnerelevantnejprotiprávnejčinnosti)otodôslednejšiezostranysúdu
hodnotiťnaplnenietzv.materiálnychpodmienokzakotvenýchv§66ods.1Trestnéhozákona(odsúdený,
aj vzhľadom na pred súdom prvého stupňa oboznámený odpis registra trestov, má rozhodne nie

zanedbateľný sklon k trestnoprávne relevantnému protiprávnemu správaniu sa, a to i napriek v minulosti
ukladaným/vykonaným trestom).

V zhode so závermi súdu prvého stupňa sťažnostný súd tak aktuálne nevidí naplnenie ani jednej
z materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona u odsúdeného. Ak doterajší

výkon aktuálneho trestu odňatia slobody u odsúdeného ešte nedocielil (predčasné) naplnenie účelu
trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody v aktuálnom čase by tak na plecia spoločnosti z pohľadu sťažnostného súdu kládlo neprimerané
(a teda nedôvodne uložené) riziko znášania možnej recidívy trestnoprávne relevantného protiprávneho
správania sa odsúdeného (kedy probačný dohľad nie je nepretržitou kontrolou nad správaním sa

odsúdeného).

Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený ne/bude viesť na slobode riadny život. Takúto
istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach/návrhoch o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani
nemôžu nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že by pre záver o vedení

riadneho života odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
bolo možné mať pre súd dostatočný/rozumný/dôvodný predpoklad. Zmysel inštitútu podmienečného
prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo
výkone trestu ukázal polepšenie. Vykonanou časťou trestu odňatia slobody podľa názoru sťažnostného
súdu nebol účel trestu dosiaľ dosiahnutý a podľa názoru sťažnostného súdu s ohľadom na vyššie

uvedené ako i v napadnutom uznesení skutočne vyčerpávajúco uvádzané okolnosti prejednávanej veci
a osoby odsúdeného by v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobodyanihroziacenariadenievýkonuzvyškutrestuodňatiaslobodyrizikomožnejrecidívyneznižovalo
do súdom akceptovateľnej miery (k tomu viď napr. bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025).

S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený neuviedol také skutočnosti, a
sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký
postup súdu docieliť zrušenie/zmenu napadnutého uznesenia a podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody.

Záverom však sťažnostný súd dodáva, že posúdenie naplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok
zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona sa výsostne vzťahuje na situáciu odsúdeného v tom ktorom
aktuálnom čase a priestore. Ak súd prvého stupňa, ani sťažnostný súd toho času nevidia u odsúdeného
naplnenie oboch tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona (t. j.

polepšenie sa a prognóza vedenia riadneho života v prípade pobytu na slobode), dané neznamená, že
by v neskoršom čase odsúdený nemohol obe tieto podmienky naplniť v kvalite dostačujúcej pre súd
na kladné rozhodnutie o jeho inej/ďalšej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody (dané je však podmienené zistením správania sa/prejavovania sa odsúdeného počas ďalšieho
výkonu trestu odňatia slobody, ktoré také kladné rozhodnutie súdu zdôvodní, čo je v rukách v podstate

len samotného odsúdeného), ak vzhľadom na plánované zvyšné trvanie VTOS je taká ďalšia žiadosť
podľa § 415 ods. 1 (druhá veta) Trestného poriadku vôbec možná.Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná,
(b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná.

Pretože sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.