Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212293
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3123212293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX D. a žalobcu 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX, XXX XX D., t.č. na adrese C. D. XX/XX, XXX XX D. proti žalovanému H. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Trenčianska Teplá o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38Odi/20/2023-101 zo dňa 24.
marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38Odi/20/2023-101 zo dňa 24. marca 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancievovýrokuI.napadnutéhorozsudkuzrušiloddlženiežalovaného,ktorýboloddlžený
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38Odk/447/2022-16 zo dňa 13.12.2022 pre nepoctivý zámer.
Vo výroku II. napadnutého rozsudku priznal žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) sa na
základe totožných skutkových okolností domáhali zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer.
Poukázali na vyhlásenie konkurzu na žalovaného (na základe uznesenia súdu zo dňa 19.12.2022), o
ktorom neboli upovedomení žalovaným ani správcom. Žalobca 1/ si prihlásil v konkurze na majetok
žalovaného pohľadávku vo výške 4.700,- Eur a žalobca 2/ vo výške 22.900,- Eur, ktoré neboli v konkurze
popreté. Dňa 11.08.2023 bolo v Obchodnom vestníku (ďalej aj „OV“) oznámené zrušenie konkurzu
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu. Žalobca 1/ tvrdil, že má voči

žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože zálohovo vyplatil žalovanému sumu
12.700,- Eur za práce vrátane materiálu, ktorý vykonal práce len v rozsahu 8.000,- Eur a suma 4.700,-
Eur žalobcovi 1/ vrátená napriek urgenciám nebola, pričom žalobca 1/ dňa 12.06.2023 odstúpil od
objednávky. Pohľadávka žalobcu 2/ vyplýva taktiež z bezdôvodného obohatenia, keď celkovo bola
žalobcom 2/ v prospech žalovaného vyplatená zálohovo suma 22.900,- Eur, žalovaný však nevykonal
žiadne práce a ani nedodal materiál, pričom tvrdil, že vráti 14.900,- Eur, avšak peniaze nemá. Žalobca
2/ tiež odstúpil od objednávky dňa 12.06.2023. V žalobe žalobcovia uviedli, že z dôvodu ich zámeru

rekonštruovať druhé poschodie rodinného domu, ktoré užívajú spolu s rodinami, sa na ich dopyt na
stavebné práce prihlásil žalovaný, ktorý dňa 12.05.2002 vystavil písomnú objednávku na stavebné
práce, v ktorej sa ako zhotoviteľ zaviazal vykonať konkrétne práce v hodnote 9.700,- Eur, ktorú sumu
mu v priebehu mája 2022 žalobca 1/ zaplatil. Na základe dodatku k objednávke zaplatil žalobca 1/žalovanému v júni 2022 ďalších 3.000,- Eur a žalobca 2/ v období júl a august 22.900,- Eur ako zálohu.
Dňa 15.12.2023, t.j. po podaní návrhu na konkurz, bola uzavretá zmluva s obcou Trenčianska Teplá,
v ktorej vystupoval žalovaný na strane zhotoviteľa ako zodpovedná a oprávnená osoba pri realizácii

diela, pričom k zmluve bol dňa 15.03.2023 uzavretý Dodatok č. 1, v ktorom sa cena diela navýšila o
ďalších 9.912,66 Eur. Z titulu zodpovedného zástupcu za zhotoviteľa žalovaný žiaden príjem v konkurze
neuviedol napriek tomu, že prvá faktúra podľa tejto zmluvy bola vystavená už dňa 20.12.2022 a do
mája 2023 bola cena diela, vrátane navýšenia, zhotoviteľovi obcou zaplatená. Podľa žalobcov žalovaný
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, že vykonal práce v rozsahu menšom, na aký sa zaviazal a

v akej hodnote mu žalobcovia vopred zaplatili, zamlčal informáciu ohľadne pohľadávky voči žalobcom,
čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“). Podľa žalobcov žalobca nebol v čase
podania návrhu platobne neschopný, keďže mu bola v období jún - august 2022 zaplatená celkovo suma
35.600,- Eur. Žalovaný sám uznal sumu 14.000,- Eur, ktorú mal vrátiť žalobcom, pričom v čase, kedy sa
zaviazal na vykonanie prác, nemal oprávnenie na podnikanie a na zaplatenie zálohy následne uviedol

bankový účet tretej osoby. Stavebné práce vykonával žalovaný osobne aj pre iné subjekty cez zmluvy
rodinných príslušníkov v pozícii zodpovedného zástupcu, pričom z údajov zo zmluvy s uvedenou obcou,
ktorá bola uzavretá prostredníctvom rodinného príslušníka žalovaného J. I. vyplýva, že všetko riadil
žalovaný (e-mail, telefón). V rámci trestného konania žalovaný uviedol, že realizoval aj iné stavby, avšak
nie sám ako zhotoviteľ za účelom ochrany peňazí pred konkurzom. Pretože má dlhoročné skúsenosti

s podnikaním, žiadali, aby ho súd posudzoval prísnejšie, keďže od roku 2007 do roku 2016 mal živnosť,
následne pôsobil ako štatutárny orgán v spoločnosti KOLASTAV s.r.o. od 25.11.2016 až do výmazu
tejto spoločnosti z obchodného registra dňa 15.12.2021. Podľa žalobcov zo správania sa žalovaného
pred oddlžením vyplýva, že preberal záväzky na seba špekulatívne, vystupoval ako subjekt podnikajúci
v stavebníctve bez oprávnenia na podnikanie, nepreberal písomnosti od žalobcu, uvádzal nepravdivé

tvrdenia vo vyhlásení dlžníka na účely vyhlásenia konkurzu, po podaní návrhu nenavštívil žalobcu, hoci
to sľuboval, nedodržal termíny, správal sa nezodpovedne, neplnil riadne a včas svoje záväzky, ku ktorým
sa nanovo zaviazal.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát na

pojednávaní dňa 21.02.2025 a po prednesení žaloby žalobcami, ktorí odkázali na písomnú žalobu,
uviedol, že to, čo tvrdia žalobcovia, je pravda, avšak nerobil bankrot kvôli tomu, aby ich okradol, ale
kvôli sebe, keďže mal kedysi živnosť, v rámci ktorej sa zadlžil. Práce u žalobcov boli vykonané, ale nie
v rozsahu, v akom mali byť. Pred vyšetrovateľmi priznal, že dlží peniaze, ktoré použil na druhú stavbu.
So žalobcami sa chcel dohodnúť na splátkovom kalendári, ktorí však nereagovali. Práce dokončiť chcel,

avšak žalobca 1/ ho už nechcel. Žalovaný tvrdil, že mal aj inú zákazku, z ktorej mal peniaze, za ktoré
kúpil materiál, aby sa mohlo u žalobcov robiť.

4. Podľa vyjadrení žalobcov na pojednávaní dňa 21.02.20225 trestné stíhanie voči žalovanému bolo
zastavené. Doplnili, že žalovaný uvádzal nepravdivé tvrdenia vo vyhlásení dlžníka na účely podania

návrhu na konkurz, nakoľko uvádzal, že peniaze nemá, hoci žalobcovia mu zaplatili veľa peňazí,
ktoré žalovaný údajne použil na iné stavby. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na
pojednávaní dňa 21.02.2025 bol žalovaný ochotný vrátiť žalobcom v splátkach sumu 14.000,- Eur, s čím
žalobcovia nesúhlasili.

5. Okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu neboli sporné žiadne skutkové tvrdenia
žalobcov uvedené v žalobe, keďže žalovaným popreté neboli, naopak, tento sa na pojednávaní po
prednese žaloby žalobcami vyjadril, že to, čo žalobcovia tvrdia, je pravda, nesúhlasil len s tvrdením, že
by bankrot robil kvôli tomu, aby ich okradol a tvrdil, že bankrot robil kvôli zadlženiu zo živnosti.

6. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že uznesením sp. zn. 38Odk/447/2022 zo dňa
13.12.2022 Okresný súd Trenčín vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a rozhodol o oddlžení
žalovaného, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 242/2022 zo dňa 19.12.2022.

7. Z prihlášok pohľadávok okresný súd zistil, že žalobca 1/ si do konkurzu prihlásil pohľadávku vo výške

4.700,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia a žalobca 2/ pohľadávku vo výške 22.900,- Eur titulom
bezdôvodného obohatenia. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol datovaný dňom 02.12.2022. Žalovaný
v ňom okrem iného vyhlásil, že posledné 3 roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty a aj to, že všetky
údaje v zozname veriteľov sú pravdivé a úplné. Uvedené skutočnosti sporné neboli.8. Objednávkou zo dňa 12.05.2022 na sumu 9.700,- Eur žalobkyňa 1/ objednala stavebné práce a
potrebný materiál na rekonštrukciu. Z predloženého výpisu z účtu okresný súd zistil, že žalobca 1/ v máji

2022 zaplatil žalovanému sumu 9.700,- Eur a dňa 07.06.2022 ďalšiu sumu 3.000,- Eur. Z predložených
potvrdení o platbách vyplýva, že žalobca 2/ v júli a auguste 2022 zaplatil žalovanému spolu sumu
22.900,- Eur. Ani tieto skutočnosti sporné neboli.

9. Okresný súd považoval za nesporné, že podľa sms komunikácie žalovaný v auguste 2022 žiadal

žalobcu 1/ o zaslanie ďalších peňazí – dňa 05.08.2022 sumu 2.500,- Eur, 12.08.2022 sumu 2.000,- Eur,
20.10.2022sumu1.400,-Eur.Nespornýmboloajto,žee-mailomzodňa13.12.2022žalovanýinformoval
žalobcu 1/ o neschopnosti do Vianoc dorobiť práce na ktoré sa zaviazal, pričom ho neupovedomil o tom,
že podal návrh na oddlženie konkurzom. Podľa okresného súdu nesporným bolo aj to, že žalovaný e-
mailom dňa 06.03.2023 uviedol žalobcovi 1/, že vykonal práce za 8.000,- Eur a e-mailom dňa 28.3.2023
žalovaný oznámil žalobcovi 1/, že nemá peniaze na dokončenie prác. Sporné podľa okresného súdu

nebolo ani to, že dňa 13.04.2023 žalovaný e-mailom oznámil žalobcovi 1/, že mu dôjdu peniaze a príde
veci dorobiť a dňa 02.05.2023 e-mailom žalovaný ubezpečil žalobcu 1/, že príde práce dorobiť.

10. Za nesporné okresný sú považoval aj to, že na základe odstúpenia od dohody a výzvy na vrátenie
obaja žalobcovia požadovali od žalovaného vrátenie peňazí za nevykonané práce a materiál. Žalovaný

e-mailom dňa 25.06.2023 zaslal žalobcovi 1/ vyúčtovanie sumy za vykonané práce a materiál a podľa
samotného žalovaného má vrátiť žalobcom sumu 14.700,- Eur alebo im príde dorobiť práce.

11. Z výpisu zo živnostenského registra mal okresný súd preukázané, že žalovaný mal oprávnenie na
podnikanie od 05.04.2007 do 29.07.2016. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti KOLASTAV s.r.o.

zistil, že žalovaný bol konateľom tejto spoločnosti od 25.11.2016 do jej výmazu dňa 16.12.2021.

12. Zo Zmluvy o dielo č. 138/2022 spolu s Dodatkom č. 1 uzavretej medzi objednávateľom Obec
Trenčianska Teplá a zhotoviteľom J. I. okresný súd zistil, že za zhotoviteľa bol určený žalovaný ako
zodpovedná osoba. Z výpisu z exekúcie okresný súd zistil, že voči žalovanému bola vedené exekúcia,

v ktorej žalovaný nepreberal zásielky.

13. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd v napadnutom rozhodnutí k záveru, že žaloba
je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ sú veriteľmi
žalovaného dotknutí oddlžením, keďže majú voči nemu pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia

za nevykonané práce a nákup materiálu, ktoré vopred zaplatili. Žaloba bola podaná včas, t.j. 6 rokov
od vyhlásenia konkurzu, keďže konkurz bol vyhlásený dňa 20.12.2022 a žaloba bola podaná dňa
21.12.2023.

14. Podľa okresného súdu medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na dopyt žalobcov po stavebných

prácach zverejnený na internete sám reagoval, po ohliadke priestorov domu vytvoril cenovú ponuku na
stavebné práce a stavebný materiál na rekonštrukciu podľa požiadaviek žalobcov, s ktorou žalobcovia
súhlasili a vopred na požiadanie žalovaného mu za obdobie máj - august 2022 vyplatil žalobca 1/ sumu
12.700,-Eur a žalobca 2/ sumu 22.900,- Eur. Sporné nebolo ani to, že žalovaný za vopred vyplatené
zálohy nevykonal dohodnuté práce ani nenakúpil potrebný materiál na rekonštrukciu podľa objednávky

a peniaze použil na inú zákazku. Na základe vykonaného dokazovania (SMS správy a e-mail) mal
okresný súd preukázané, že žalovaný ani v čase podania návrhu na konkurz na súd, ani v čase, keď
už konkurz vyhlásený bol, neoznámil žalobcom, že na seba vyhlásil osobný bankrot, neoznámil im,
aby si prihlásili pohľadávky do konkurzu a preto nebolo sporné tvrdenie žalobcov, že o vyhlásenom
konkurze ich neupovedomil ani žalovaný ani správca, z čoho je zrejmé, že žalovaný žalobcov v prílohe

návrhu neuviedol ako svojich veriteľov napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že mu zaplatili sumu
za stavebné práce a materiál, ktoré žalovaný do vyhlásenia konkurzu nezrealizoval a svoje povinnosti
si nesplnil a teda žalobcovia majú voči nemu pohľadávku titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia.
Žalobcovia tvrdili, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm.
c) ZKR, pretože v prílohe návrhu zamlčal dôležité informácie, keď neuviedol ich pohľadávku, pričom na

pojednávaní žalobca 1/ poukázal na to, že žalovaný uvádzal nepravdivé tvrdenia vo vyhlásení dlžníka
na účely podania návrhu na konkurz, keď vyhlásil, že nedisponoval žiadnym majetkom napriek tomu, že
mu obidvaja žalobcovia zaplatili nemalé finančné prostriedky.15. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR a žaloba je dôvodná. Z návrhu na vyhlásenie
konkurzu mal preukázané, že žalovaný vyhlásil, že nevlastní žiaden majetok, ani posledné 3 roky

nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Z vykonaného dokazovania, a to z výpisov z účtu žalobcu 1/ a
potvrdení o platbách žalobcom 2/ mal okresný súd preukázané, že za obdobie máj - august 2022, t.j.
len pár mesiacov pred podaním návrhu na oddlženie, žalovaný vlastnil finančné prostriedky minimálne
vo výške 35.600,- Eur zaplatených žalobcami 1/ a 2/, ktoré je dôvodné považovať za majetok väčšej
hodnoty. Pretože pár mesiacov pred podaním návrhu na konkurz žalovaný disponoval finančnými

prostriedkami vo výške minimálne 35.600,- Eur, ktorú skutočnosť neuviedol, resp. vyhlásil, že posledné
3 roky nemal majetok väčšej hodnoty, naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. c) ZKR, keď neuvedenie tejto skutočnosti je nevyhnutné považovať za dôležitú informáciu
vo vzťahu k veriteľom, aby si mohli vytvoriť obraz o nedávnych majetkových pomeroch dlžníka, či sa
dlhodobo nachádza v nepriaznivej majetkovej situácii alebo nie a zvážiť tak ďalšie kroky voči dlžníkovi.

16. Podľa okresného súdu žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru aj tým, že žalobcov
1/ a 2/ ako veriteľov a ich pohľadávky neuviedol v prílohách návrhu na konkurz, čo žalovaný ani
nepoprel, netvrdil a nepreukázal opak, pričom ich neuvedenie v prílohách návrhu vyplýva aj z toho, že
správca žalobcov písomne neupovedomil o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného. Okresný súd
odkázal na ustanovenie § 167 ods. 4 ZKR (správne malo byť uvedené „§ 167l ods. 4 ZKR“), v zmysle

ktorého je správca povinný každého veriteľa dlžníka, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname
veriteľov, upovedomiť o vyhlásení konkurzu na majetok ich dlžníka z dôvodu, aby si prihlásili svoje
pohľadávky. Podľa okresného súdu neuvedenie veriteľov - fyzických osôb do príloh k návrhu na konkurz,
je neuvedením dôležitej informácie, keďže veritelia - fyzické osoby majú často možnosť dozvedieť sa o
oddlžení dlžníka len na základe oznámenia tejto skutočnosti správcom, ktorému túto povinnosť zákon

ukladá. Ak teda žalovaný mal vedomosť, že žalobcovia mu zaplatili nemalú finančnú sumu, pričom
žalovaný vedel, že svoje povinnosti si nesplnil, musel si byť vedomý, že voči žalobcom mal záväzok a bol
povinný ich do prílohy k návrhu na konkurz uviesť. Pretože túto dôležitú informáciu v návrhu neuviedol,
pričom žalobcov o konkurze neupovedomil, hoci s nimi komunikoval formou SMS a e-mailom, aj týmto
konaním sa dopustil skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.

17. Okresný súd z vykonaného dokazovania a správania žalovaného mal za to, že žalovaný po pripísaní
finančnej sumy nemal poctivý záujem a snahu svoj záväzok splniť ani peniaze za nevykonané práce a
materiál vrátiť. K záväzku voči žalobcom pristupoval ľahkomyseľne a nedbalo bez primeraného úsilia
záväzok splniť, resp. peniaze vrátiť, keď žalovaný netvrdil a ani nepreukázal žiadne vážne objektívne

dôvody,ktorébymuznemožňovali,čiužsplniťzáväzokspočívajúcivovykonaníprácalebovrátiťpeniaze
za nevykonané práce. Podľa okresného súdu preto neboli tvrdené ani preukázané žiadne skutočnosti,
že žalovaný sa poctivo snažil vysporiadať so svojimi veriteľmi, minimálne so žalobcami. Takéto konanie
sa okresnému súdu javilo ako ľahkomyseľný, márnotratný a všeobecne nezodpovedný prístup k svojim
záväzkom. V takomto konaní nie je možné vidieť žiaden poctivý zámer žalovaného, teda vynaložiť

maximálne úsilie na vyrovnanie existujúcich záväzkov voči žalobcom so snahou predísť ich poškodeniu
bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. U žalovaného nezistil žiadnu úprimnú snahu
uspokojiť svojich veriteľov. Žalovaný nemal záujem dobrovoľne uspokojiť záväzok voči žalobcom a
zmierniť ich poškodenie, ktoré im spôsobil, keď peniaze nimi zaplatené žalovaný použil na iné účely ako
splnenie záväzku voči žalobcom.

18. Okresný súd preto dospel k záveru, že z celkového správania žalovaného pred podaním návrhu na
oddlženie, ako aj po jeho podaní sa jednoznačne javí, že žalovaný oddlženie využil vo vlastný prospech
bez ohľadu na záujmy veriteľov a bez zodpovednosti za záväzky voči nim. Skutkové podstaty v § 166g
ods. 2 ZKR sú demonštratívne a za nepoctivý zámer je možné považovať aj také správanie žalovaného,

ktoré bolo preukázané v konaní, t.j. ľahkomyseľný, márnotratný a všeobecne nezodpovedný prístup k
svojim záväzkom.

19. Vo vzťahu k žalobcami tvrdenému nepoctivému zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, t.j. že
žalovaný nebol v čase podania návrhu na konkurz platobne neschopný, dospel okresný súd k záveru,

že táto skutková podstata preukázaná nebola.

20. Žalovaného okresný súd posudzoval podľa § 166g ods. 3 ZKR prísnejšie, keď bolo preukázané, že
má skúsenosti s podnikaním, nakoľko od roku 2007 do roku 2016 podnikal na základe živnostenskéhooprávnenia a následne pôsobil ako štatutár v spoločnosti KOLASTAV s.r.o. do jej výmazu z obchodného
registra dňa 15.12.2021. O trovách konania rozhodol tak, že úspešným žalobcom priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

21. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalovaného okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa
§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR na základe úvah bez zohľadnenia reálnych skutočností. Poukázal na
to, že kritériá nepoctivého zámeru sú sústredené na ekonomické správanie dlžníka pred podaním

návrhu na oddlžovacie konanie a po jeho podaní. Konanie dlžníka pri podaní návrhu a po podaní
návrhu sa týka predovšetkým informácií ohľadne podmienok pre rozhodnutie o oddlžení. Poukázal aj
na situáciu, pokiaľ dlžník v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uvedie nepravdivú
informáciu alebo neuvedie dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo mohol vedieť, že ide o dôležitú
informáciu. Nepoctivý zámer sa prejavuje hlavne v zatajení určitých informácií vo vzťahu ku správcovi
alebo uvádzaní nesprávnych informácií úmyselne alebo z nedbanlivosti. Na nepoctivý zámer poukazuje

aj také správanie dlžníka, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku
nie nepatrnej hodnoty, aj keď o ňom vedel alebo mohol vedieť. Nepoctivý zámer je daný aj vtedy, ak v
zozname veriteľov ani na dopyt správcu dlžník neuvedie veriteľa - fyzickú osobu, v dôsledku ktorého si
tento neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo musel vedieť, pričom na drobného veriteľa
sa neprihliada. Tiež neposkytnutie súčinnosti dlžníka vo vzťahu k správcovi sa považuje za nepoctivý

zámer. Podľa žalovaného pri vyhodnocovaní všetkých skutočností okresný súd postupoval v rozpore s
týmito predpokladmi a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zlému vyhodnoteniu dôkazov.

22. Žalovaný namietal, že okresný súd neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu 2/. Predložená objednávka
na stavebné práce bola uzatvorená so žalobcom 1/ a nie so žalobcom 2/. Právny vzťah preto vznikol

medzi žalovaným a žalobcom 1/. Žalobca 2/ síce poslal finančné prostriedky, avšak za žalobcu 1/ a teda
nemohlo dôjsť k akémukoľvek obohateniu žalovaného na úkor žalobcu 2/, ktorý neposielal žalovanému
finančné prostriedky bezdôvodne, avšak ani na základe záväzkového právneho vzťahu. Posielal ich
za žalobcu 1/. Žalobca 2/ preto nemal žiadnu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a súd sa s touto
skutočnosťou nevysporiadal. Okresný súd neriešil, z akého dôvodu zasielal žalobca 2/ žalovanému

finančné prostriedky a zistené skutočnosti ani nevyhodnotil. Napriek uvedenému konštatoval, že žalobca
2/ mal mať pohľadávku voči žalovanému, pričom tohto žalovaný neuviedol ako veriteľa do dokumentov v
návrhunaoddlženieaanimutútosumuneuhradil.Súdsamalnajprvvysporiadaťsaktívnoulegitimáciou
žalobcu 2/ a či vôbec má voči žalovanému nejakú pohľadávku, na základe akej právnej skutočnosti,
kedy vznikla, kedy bola splatná atď. Okresný súd konštatoval, že bolo nesporné, že žalobca 1/ a 2/ sú

veriteľmi žalovaného dotknutí oddlžením, vzhľadom na existenciu pohľadávky titulom bezdôvodného
obohatenia, avšak neskúmal, či vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu.

23. Medzi žalobcom 1/ a žalovaným došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu na stavebné práce,
ktoré mali byť vykonané v určitej lehote, boli navyšované žalobcom 1/ a úmerne tomu sa predlžovala

doba ich vykonania. Automatické odstúpenie od dohody na vykonanie prác nezakladá nárok žalobcu
1/ na vrátenie zostatku sumy. Táto musí byť vyčíslená a ak je sporná, mal si svoj nárok uplatňovať v
rámci súdneho konania.

24. Okresný súd opomenul aj dôležité časové súvislosti pri vyhodnocovaní nepoctivého zámeru, a to

kedy bol podaný návrh na oddlženie na Centre právnej pomoci (ďalej aj „CPP“), kedy bol vyhlásený
konkurz, kedy bola uzavretá objednávka so žalobcom 1/, kedy mala byť dokončená zákazka, kedy
žalobca 1/ odstúpil od zmluvy a kedy mal žalobcovi 1/ vzniknúť nárok a v akej výške.

25. Podľa žalovaného sa jedná o podstatné časové súvislosti, ktorými sa súd vôbec nezaoberal.

Objednávka so žalobcom 1/ bola uzavretá dňa 12.05.2022, práce podľa pôvodnej objednávky mali
byť dokončené do decembra 2022, konkurz bol vyhlásený dňa 19.12.2022 a návrh na oddlženie na
CPP žalovaný podával v septembri 2022. Je preto nesprávne tvrdenie súdu, že žalovaný neuviedol
žalobcov ako veriteľov do formulárov na návrh na jeho oddlženie, ktorý podával v septembri 2022, kedy
trval jeho záväzok voči žalobcovi 1/ podľa objednávky, keďže práce mal dokončiť do decembra 2022.

Podľa žalovaného v tom čase neexistovala žiadna pohľadávka žalobcu 1/ voči jeho osobe, keďže práce
sa vykonávali. Z dôvodu požiadavky naviac prác sa predĺžila lehota dokončenia prác. Odstúpenie od
dohody žalobca 1/ realizoval až 12.06.2023 a do tejto doby záväzok žalovaného trval. Až po odstúpení
nasleduje započítanie a vyčíslenie vykonaných/nevykonaných prác, prípadne možný vznik pohľadávkyžalobcu 1/ voči žalovanému. Žalobca 2/ žiadne odstúpenie od dohody nezaslal, keďže neexistoval medzi
nimi žiaden právny vzťah a finančné prostriedky zasielal za žalobcu 1/. Preto si nemá voči žalovanému
ani čo uplatňovať. Okresný súd preto pochybil, keď na tieto skutočnosti nebral zreteľ, pretože žalovaný

sa nemohol dopustiť nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, keďže v čase podania
návrhu na oddlženie neexistovala žiadna pohľadávka voči žalobcom 1/ a 2/ a preto neboli uvedení ani
ako osoby veriteľov.

26. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné aj v časti týkajúcej sa získania finančných

prostriedkov. Žalovaný nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd
poukázal na to, že žalovaný vlastnil finančné prostriedky, a to minimálne vo výške 35.600,- Eur zaplatené
žalobcami 1/ a 2/, ktoré je potrebné považovať za majetok väčšej hodnoty, ktorý žalovaný neuviedol
v návrhu a v prílohách pri podávaní návrhu na konkurz a jednalo sa o peniaze vyplatené v období krátko
pred konkurzom máj - august 2022 a ktoré, žalovaný použil na iné účely, čím poškodil žalobcov.

27. Žalovaný namietal, že na jednej strane okresný súd tvrdí, že mal disponovať majetkom väčšej
hodnoty a na druhej strane tvrdí, že tieto finančné prostriedky použil na inú stavbu, teda nedisponoval
nimi, keďže ich použil na inú stavbu. Nesúhlasil, že ich mal uviesť v návrhu na oddlženie, keďže sa
nejednalo o jeho zisk ani majetok, ale o financie na nákup materiálu v rozrobenej zákazke. Napriek tomu
súd uiedol, že mal mať majetok väčšej hodnoty v období máj – august, pričom sa jedná o nelogické

vyjadrenie, keďže sa nejedná o majetok žalovaného, ale o zálohy na vykonanie prác. Samotný súd
konštatuje, že použil tieto finančné prostriedky na inú stavbu. Nezistil však na akú a v akej výške.
Nezisťoval, aká časť bola použitá na objednávku žalobcu a aká na inú stavbu. To, že mu žalobcovia
poslali zálohu na práce, nevypovedá o jeho majetkových pomeroch, keďže ide len zálohu na práce a
preto nemal čo do formulárov uviesť. Takúto argumentáciu považuje za zmätočnú a nepochopiteľnú.

28. Žalovaný namietal aj záver súdu o povinnosti žalovaného upozorniť žalobcov na prebiehajúci
konkurz a v tej súvislosti aj posúdenie takéhoto konania napĺňajúceho nepoctivý zámer. Žalovaný nemá
povinnosť informovať osoby, s ktorými má záväzkový vzťah o vyhlásení konkurzu, na to slúži obchodný
vestník. Argumentácia okresného súdu je irelevantná a v rozpore so zákonom. Záver okresného súdu,

že zo správania žalovaného pred podaním návrhu, ako aj po jeho podaní sa jednoznačne javí, že
oddlženie žalovaný využil len vo vlastný prospech, je v rozpore so skutkovým stavom. Žalobcovia sa stali
veriteľmi až odstúpením od dohody v júni 2023. Až vtedy im vzniklo právo domáhať sa svojich práv zo
záväzkového vzťahu uzatvoreného dňa 12.05.2022, aj to len žalobcovi 1/. Dovtedy bol žalovaný súčinný,
právny vzťah prebiehal a trval. V čase podania návrhu, ako aj vyhlásenia konkurzu žalobcovia veriteľmi

neboli. Okresný súd neodôvodnil ako mal žalovaný využiť oddlženie vo svoj prospech, keď sám uviedol,
že peniaze od žalobcov boli použité na inú zákazku pre iného objednávateľa.

29. Nesprávna je argumentácia okresného súdu aj vo vzťahu ku zmluve uzavretej s obcou Trenčianska
Teplá. Žalovaný túto nepodpísal vo vlastnom mene, nie je v nej uvedený ako účastník. Zo skutočnosti,

že konal ako zástupca na základe plnomocenstva, mu žiadne práva a povinnosti nevznikajú. Finančné
prostriedky zo zmluvy neboli poukazované žalovanému.

30. Podľa žalovaného z listinných dokladov vyplýva, že nedošlo k takému konaniu, ktoré by bolo možné
považovať za nepoctivý zámer a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu

zamietol alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie.

31. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 12.05.2025 v ktorom
navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal im náhradu trov
odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázali na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcov v priebehu

konania pred okresným súdom nesporoval, voči listinným dokladom nenamietal ani ich nespochybnil.
Nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a žalobcami uplatnené pohľadávky v konkurznom konaní neboli
popreté.

32. Podstatnými sú tvrdenia žalovaného, že plánoval bankrot za účelom zbavenia sa dlhov vzniknutých

z jeho živnosti trvajúcej v období rokov 2007 – 2016, pričom následne pôsobil ako štatutár v spoločnosti
KOLASTAV s.r.o. od 25.11.2016 do výmazu spoločnosti 15.12.2021. Teda v čase, keď osobne prebral
záväzok na stavebné práce od žalobcov, vedel, plánoval a mal v úmysle riešiť svoje dlhy v konkurze.
Bol si vedomý, že nemá platnú živnosť a napriek tomu sa prihlásil na vykonanie stavebných prác,čím žalobcov uviedol do omylu, že je riadny podnikateľ a pod tlakom rodinných a osobných pomerov
žalobcovia 1/ a 2/ zaplatili konkrétne sumy podľa pokynov žalovaného. Nepoctivosť konania žalovaného
videli aj v tom, že v prípade iných zákaziek (napr. pre obec Trenčianska Teplá) nevystupoval žalovaný

ako zhotoviteľ sám, ale konal a zrejme aj naďalej koná pri vykonávaní stavebnej činnosti pod menom
rodinného príslušníka J. I. v úmysle vyhnúť sa oficiálnemu príjmu, ktorý by musel priznať, resp. za
účelom zachovania statusu osoby v materiálnej núdzi a z toho plynúcich benefitov, napr. zastupovanie
pri oddlžení CPP. Teda žalovaný osobne vykonáva stavebné práce aj po ukončení podnikania od roku
2021 „na čierno“ s odmenou „na ruku“. Takéto konanie, t.j. neexistencia podnikateľského oprávnenia a

predstieranie statusu podnikateľa, je prejavom úmyslu poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný vo vzťahu k
žalobcom nevystavil objednávku na rodinného príslušníka ako v iných prípadoch, ale priamo na seba,
vyžiadal a nechal si vyplatiť sumu 35.600,- Eur a takto, hoc aj z nedbanlivosti, sa zadlžoval.

33. Žalovaný evidentne nemal poctivý zámer pri preberaní záväzkov so žalobcami, keď sa spoliehal, že
tieto bude riešiť v oddlžovacom konaní. Sám žalovaný sa vyjadril, že tieto finančné prostriedky použil

na iné zákazky stavebných prác a teda peniaze špekulatívne presúva z osobného účtu na účel vykrytia
zákazky realizovanej pod menom iného rodinného príslušníka.

34. Takéto konanie je samo osebe nepoctivé, špekulatívne, v rozpore so zákonom. Skutkové podstaty
nepoctivého zámeru sú v Zákone o konkurze uvedené demonštratívne a klamlivé správanie žalovaného

je možné identifikovať nielen voči žalobcom, ale aj voči Centru právnej pomoci, voči správcovi atď.,
a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už v auguste 2022 na svoj účet zinkasoval od žalobcu 2/
sumu 22.900,- Eur a o pár dní neskôr septembri 2022 podal návrh na oddlženie cez CPP podľa zákona
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pričom podpísal aj čestné vyhlásenie, že
všetky údaje v žiadosti sú pravdivé a je si vedomý právnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých

údajov. Voči CPP, teda aj voči štátu vystupoval ako osoba v materiálnej núdzi.

35. Vyjadrenia žalovaného v odvolaní žalobcovia považovali za účelové, najmä vo vzťahu k neexistencii
aktívnej legitimácie žalobcu 2/, keď v konaní bolo preukázané, že žalobcami v konkurze prihlásené
pohľadávky popreté neboli. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 151 CSP, podľa ktorého je skutkové

tvrdenie nepopreté druhou stranou nesporné a k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie
nevykonáva, súd si takéto tvrdenie osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri meritórnom
rozhodnutí. Jediné skutkové tvrdenie popreté žalovaným v priebehu konania bolo tvrdenie, že podaním
návrhu nemal snahu poškodiť žalobcov, keď bankrot robil kvôli zadlženiu zo živnosti a nie, aby žalobcov
okradol. Z konania žalovaného krátko pred podaním návrhu na CPP (9/2022) však možno usudzovať,

že po tom, ako sa dostal k peniazom od žalobcu 2/ vo výške 22.900,- Eur v 8/2022, hneď riešil osobný
bankrot a ďalšie finančné prostriedky vyžadované v októbri 2022 žiadal uhradiť už na účet rodinného
príslušníka.

36. Žalobcovia s poukázaním na § 153 ods. 1 CSP zdôraznili, že v odvolaní žalovaný prezentuje

nové skutkové tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vzhľadom na koncentráciu
konania mal žalovaný uplatniť skutkové tvrdenia na súde prvej inštancie do skončenia dokazovania.
Na prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas, by odvolací súd nemal prihliadať. Zdôraznili, že
oddlženie žalovaného má byť zrušené, pretože žalovaný od septembra 2022, t.j. od podania návrhu na
oddlženie cez CPP ani od 19.12.2022, kedy bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, neoznámil

žalobcom skutočnosť, že inicioval osobný bankrot, neupozornil žalobcov a ani neuviedol na dopyt
správcu dôležitú informáciu, a to splatnosť pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, a to ani v
rozsahu žalovaným nespornej výšky 14.700,- Eur. Ak by mal úprimnú snahu riešiť svoj dlh, hoc aj v
rozsahu uznanom žalovaným vo výške 14.700,- Eur, mal vykonať aspoň čiastočnú úhradu dlhu alebo
predložiť splátkový kalendár, čo neurobil.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdnom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

38. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/
sa domáhali zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Svoj nárok odôvodnili tým, že akoveritelia žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu vyhláseného
na majetok žalovaného, ktorý bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,
pričom ich pohľadávky prihlásené do konkurzu neboli popreté. Poukazovali na naplnenie skutkovej

podstaty nepoctivého zámeru zo strany žalovaného z dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. c) a f) ZKR, t.j.
z dôvodu, že žalovaný neuviedol dôležitú informáciu v návrhu alebo v prílohe k návrhu na konkurz, keď
žalobcov 1/ a 2/, ako veriteľov a ich pohľadávky neuviedol do návrhu ani do príloh a zároveň uviedol
nepravdivú informáciu, nakoľko v návrhu na oddlženie a v ňom uvedenom vyhlásení uviedol, že nemá
peniaze, pričom žalobcovia mu vyplatili tesne pred konkurzom nie malú sumu. Ďalej tvrdili že, vzhľadom

na vyplatenie sumy 35.600,- Eur krátko pred konkurzom nebol žalovaný platobne neschopný, čím bola
splnená ďalšia skutková podstata nepoctivého zámeru. Žalovaný v konaní pred okresným súdom
nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov, okrem tvrdenia, že bankrot robil kvôli tomu, aby poškodil. Žalovaný
zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie sám navrhol uhradiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 14.000,- Eur
v splátkach.

39. Okresný súd žalobe vyhovel s dôvodov preukázania naplnenia skutkovej podstaty nepoctivého
zámeru žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, ktorý v návrhu a v prílohách neuviedol dôležitú
informáciu, a to žalobcov 1/ a 2/ ako veriteľov – fyzické osoby a ich pohľadávky a zároveň napriek
vyplateniu sumy vo výške 35.600,- Eur od žalobcov 1/ a 2/ krátko pred podaním návrhu na konkurz,
túto skutočnosť v návrhu neuviedol, resp. vyhlásil, že posledné 3 roky nemal majetok väčšej hodnoty,

pričomfinančnéprostriedky35.600,-Eurvyplatenéžalobcami1/a2/jejednoznačnedôvodnépovažovať
za majetok väčšej hodnoty. Okresný súd poukázal aj na správanie žalovaného pred konkurzom a
počas konkurzu, ktorý sa predstavil ako podnikateľ, hoci nemal živnostenské oprávnenie a ktorý napriek
vedomosti o tom, že podal návrh na konkurz, túto skutočnosť žalobcom neoznámil, vyplatené finančné
prostriedky použil na iné účely a z takéhoto konanie vyplýva, že nemal poctivý záujem a snahu splniť si

svoj záväzok a ani peniaze za nevykonané práce vrátiť žalobcom.

40. Okresný súd pri svojich záveroch o naplnení skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. c) ZKR vychádzal z nesporných a žalovaným nepopretých tvrdení žalobcov 1/ a 2/
o existencii ich pohľadávok voči žalovanému, o ich prihlásení a nepopretí v konkurze, z nesporného

skutkového stavu o objednaní, priebehu a vykonávania prác ako aj z nespornej skutočnosti o vyplatení
finančných prostriedkov vo výške 35.600,- Eur žalobcami 1/ a 2/ v prospech žalovaného.

41. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), ktorý bol
dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným

voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

42. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

43. Podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v návrhu alebo v
prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú

informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.

44. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

45. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkovýchtvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

46. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

47. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

48. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

50. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový
stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel.
Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu vychádzajúc

z nesporných a žalovaným nepopretých skutkových tvrdení žalobcov a odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo
veci samej. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o preukázaní nepoctivého zámeru
žalovanéhoprioddlženínazákladevykonanéhodokazovaniaanespornýchskutkovýchtvrdenížalobcov
1/ a 2/.

51. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil existenciu aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/,
ako aj pasívnej legitimácie žalovaného a včasnosť podania žaloby o zrušenie oddlženia žalovaného pre
nepoctivý zámer (bod 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Predpokladom úspešnosti takejto
žaloby je, že veriteľ podľa § 166f ods. 1 ZRK preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer,

teda mal nepoctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý v spore o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer musí preukázať, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, pričom kritériá na
určenie poctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na
oddlžovacie konanie, ako aj správania pri podaní takéhoto návrhu a po jeho podaní. V spore o zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer nesie dôkazné bremeno veriteľ, čo vyplýva z ustanovenia § 166f ods. 1

ZKR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/74/2021 zo dňa 20.10.2022).

52. Nepoctivý zámer dlžníka je vymedzený v § 166g ods. 2 ZKR demonštratívnym výpočtom osobitných
skutkových podstát nepoctivého zámeru a teda domáhať sa zrušenia oddlženia je možné aj z iného
dôvodu, ktorý však musí žalobca tvrdiť a preukázať. V § 166g ods. 1 ZKR je vymedzený poctivý zámer

dlžníka a v odseku 2 nepoctivý zámer dlžníka. Z ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR vyplýva, že súd skúma
poctivý zámer dlžníka len v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a neskúma ho
v konkurznom konaní, resp. v konaní o určenie splátkového kalendára. Z § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že
povinnosťou dlžníka je preukázať poctivý zámer (t.j. má dôkazné bremeno) na základe jeho správania sa
po podaní návrhu na oddlženie, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú

situáciu, osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní. Kontrola poctivého zámeru prichádza do
úvahy len na základe veriteľskej žaloby a týka sa obdobia po podaní návrhu na oddlženie (uvedené
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo/74/2021). Z uvedeného potom vyplýva, že dôkazné bremeno v konaní
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je rozdelené medzi žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako
dlžníka tak, že žalobca preukazuje nepoctivý zámer dlžníka na základe demonštratívnych skutkových

podstát podľa § 166g ods. 2 ZKR a naopak, žalovaný ako dlžník preukazuje svoj poctivý zámer za
podmienok podľa § 166g ods. 1 ZKR, t.j. tých, ktoré nastali po podaní návrhu na oddlženie.53. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa týmito zásadami uvedenými v § 166g ods. 1
a 2 ZKR riadil, keď posudzoval najskôr preukázanie tvrdení žalobcov o nepoctivom zámere žalovaného
a na druhej strane sa zaoberal aj konaním žalovaného, jednak pred podaním návrhu na konkurz, ako

aj počas tohto konania a po vyhlásení konkurzu (bod 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Na
základe vykonaného dokazovania a nesporných a žalovaným nepopretých skutkových tvrdení žalobcov
okresný súd správne dospel k záveru o existencii aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/, o preukázaní
nepoctivého zámeru žalovaného a naopak o nepreukázaní poctivého zámeru žalovaného v zmysle
zásad podľa § 166g ods. 1 ZKR.

54. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd udáva nasledovné.

55. Na prvom mieste vytýkal žalovaný napadnutému rozhodnutiu nesprávny postup, keď okresný súd
neskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu 2/, s ktorým žalovaný nemal žiaden zmluvný vzťah, finančné
prostriedky vyplatené z jeho účtu platil za žalobcu 1/, s ktorým mal žalovaný uzavretý zmluvný

vzťah a okresný súd sa nezaoberal otázkou, či vôbec vznikla akákoľvek pohľadávka žalobcu 2/ voči
žalovanému, t.j. neskúmal jej vznik, splatnosť a ďalšie podmienky. Na tieto výhrady odvolací súd
neprihliadol.

56. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na viacerých miestach zdôrazňoval, že

žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcov 1/ a 2/, okrem ich tvrdenia o úmysle
žalovaného poškodiť žalobcov. Okresný súd preto správne vyhodnotil, že tvrdenia žalobcov o existencii
ich pohľadávok voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia na základe nimi tvrdených
skutkových okolností neboli žalovaným popreté a sporné. Žalobcovia podporili svoje skutkové tvrdenia
o existencii ich pohľadávok predložením dokladov o úhrade sumy 35.600,-Eur v prospech žalovaného,

predložením kópie prihlášok do konkurzného konania, ako aj nepopretým tvrdením o tom, že ich
pohľadávky prihlásené v konkurze popreté neboli. Žiadne z tvrdení o existencii pohľadávky žalobcu 1/ a
žalobcu 2/ voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaný nepoprel. Naopak, výslovne na
pojednávaní dňa 21.02.2025, potom ako žalobcovia odkázali na obsah žaloby, ktorá bola žalovanému
doručená, žalovaný výslovne uviedol, že ich tvrdenia sú pravdivé. Výslovne na tomto pojednávaní

prejavil ochotu vrátiť žalobcom 1/ a 2/ v splátkach sumu 14.000,- Eur. Okresný súd teda vychádzal z
nesporného tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o existencii ich pohľadávok voči žalovanému, pričom žalovaný
tvrdenia o existencii pohľadávky žalobcu 1/ a ani žalobcu 2/ nepoprel.

57. Civilný sporový poriadok je založený na zásade kontradiktórnosti sporového konania a zásady

rovnosti strán sporu. Tieto princípy sa prejavujú v tom, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia ako
prostriedku procesného útoku a procesnej obrany v zákonom určenej lehote v rámci zákonnej a
sudcovskej koncentrácie konania. Prostriedkom procesnej obrany je aj popretie skutkových tvrdení
podľa § 149 CSP. Na účinné a relevantné skutkové popretie je nevyhnutné uvedenie vlastných tvrdení
o skutkových okolnostiach. Ak určité skutkové tvrdenie nie je vôbec popreté alebo je popreté neúčinne,

t.j. neobsahuje vlastné skutkové tvrdenie protistrany, nie je možné hovoriť o účinnom popretí skutkových
tvrdení a tieto je potrebné považovať za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP (Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.
H. Beck, 2016, str. 574). Konajúci súd potom z nesporných/zhodných tvrdení vychádza a tieto tvoria
zistený skutkový stav pre rozhodnutie podľa § 186 CSP, pričom o nesporných skutkových tvrdeniach

dokazovanie nevykonáva.

58. Žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie až do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania, t.j. v rámci zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, neuplatnil žiadnu
námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Okresný súd preto nemal dôvod

vykonávať akékoľvek dokazovanie, keď nielenže žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu 1/ a ani
žalobcu 2/ o existencii ich pohľadávky, ale výslovne na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcov sú
pravdivé a prejavil záujem uhradiť im sumu 14.000,- Eur. Okresný súd vychádzajúc z nesporných a
žalovaným nepopretých skutkových tvrdení preto správne dospel k záveru o tom, že v konaní nebolo
sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ boli veriteľmi žalovaného dotknutí oddlžením, na základe existencie

ich pohľadávok z titulu bezdôvodného obohatenia a teda majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166f ods. 1 ZKR. Na výhrady žalovaného o nesprávnom
posúdení aktívnej legitimácie žalobcu 2/ preto odvolací súd neprihliadol.59. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel aktívnu legitimáciu
žalobcov 1/ a 2/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a teda okresný súd správne vychádzal
z nespornej skutočnosti o aktívnej legitimácii žalobcu 1/ a 2/, o ktorej nemal dôvod pochybovať,

keď samotný žalovaný prehlásil, že skutkové tvrdenia žalobcov (okrem úmyslu poškodiť žalobcov
vyhlásením konkurzu) sú pravdivé a sám navrhol, že im vráti sumu 14.000,- Eur v splátkach. Tvrdenia
žalovaného v odvolaní, že okresný súd sa nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu 2/, ani splatnosťou
a vznikom jeho pohľadávky, je irelevantné, keďže tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie
neboli sporné.

60. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd nezohľadňoval pri vyhodnocovaní nepoctivého zámeru
skutkové okolnosti a to, či vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď zmluvný vzťah, predmetom
ktorého bolo vykonanie stavebných prác (ktorých rozsah bol rozširovaný), vznikol medzi žalovaným a
žalobcom 1/ a odstúpenie od zmluvy automaticky nezakladá nárok žalobcu 1/ na vrátenie zostatku sumy.
Podľa žalovaného okresný súd nezohľadňoval časové súvislosti od podania návrhu na oddlženie, cez

vyhlásenie konkurzu, uzavretie objednávky, dokončenie prác, odstúpenie od zmluvy a vzniku nároku
voči žalovanému. Na tieto výhrady odvolací súd neprihliadol.

61. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie až
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 21.02.2025 neuviedol žiadne

skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali alebo popierali nárok žalobcov 1/ a 2/ na bezdôvodné
obohatenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je vecou súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu pri
dodržaní zásady kontradiktórnosti konania a zásady rovnosti strán sporu, aby súd svojou procesnou
aktivitou nahrádzal pasivitu strany sporu. Je to strana sporu, ktorá je zodpovedná za výsledok
konania a ako žalobcu zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, ak

mieni byť v konaní úspešný, aj žalovaného zaťažuje pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany
povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia (čl. 8 CSP). Pokiaľ žalovaný v priebehu
celého konania pred okresným súdom v rámci zákonnej koncentrácie nepoprel žiadne skutkové tvrdenia
žalobcov, týkajúce sa existencie a vzniku žalobcami tvrdených pohľadávok z titulu bezdôvodného
obohatenia, okresný súd nemal dôvod nad rámec procesnej obrany žalovaného zaoberať sa nespornými

skutkovýmitvrdeniamioexistenciipohľadávokžalobcov,keďvkonaníneboladanádôvodnápochybnosť
o pravdivosti týchto tvrdení. V rámci zásady kontradiktórnosti sporového konania súd vychádza
zo zisteného skutkového stavu veci, t.j. aj z nesporných tvrdení a neaplikuje v sporovom konaní
vyšetrovaciu zásadu na rozdiel od mimosporového konania podľa úpravy Civilného mimosporového
poriadku. Procesná zodpovednosť za výsledok konania v rámci procesnej obrany zaťažuje žalovaného.

62. Pokiaľ preto okresný súd vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia zo záveru o existencii
pohľadávok žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia a na základe tohto
nesporného tvrdenia dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ sú veriteľmi žalovaného dotknutí konkurzom,
t.j. oprávnenými osobami na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, postupoval

správne, pretože žalovaný v rámci zákonnej koncentrácie konania uplatnil prostriedky procesnej obrany,
t.j. nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov a neuplatnil ani žiadne hmotnoprávne námietky.

63. Okresný súd preto nepochybil, keď na skutkové okolnosti a časové súvislosti uvádzané žalovaným
v odvolaní neprihliadol, pretože žiadne takéto skutkové námietky žalovaný v priebehu konania neuplatnil

a tvrdenia žalobcov nepoprel.

64. Odvolací súd zdôrazňuje, že až v odvolacom konaní začal žalovaný prvýkrát namietať aktívnu
legitimáciu žalobcu 2/, priebeh skutkových okolností pri posudzovaní nepoctivého zámeru a existenciu
pohľadávok žalobcov, t.j. skutočnosti ktoré boli podstatné pre okresný súd pri rozhodnutí o nepoctivom

zámere.

65. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa v danom prípade jedná o novoty v rámci odvolacieho konania
podľa § 366 CSP, t.j. jedná sa o prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktorými sú vlastné skutkové
tvrdeniažalovanéhoapopretietvrdenížalobcov,ktoréžalovanýuplatnil prvýkrátažvodvolaní.Žalovaný

vodvolaníneuviedol,čomubránilovtom,abyuvedenéprostriedkyprocesnejobrany(skutkovétvrdenia,
popretie skutkových tvrdení žalobcov, namietanie aktívnej legitimácie) uplatnil v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania v rámci zákonnej koncentrácie
konania (§ 154 CSP).66. Pri prostriedkoch procesnej obrany uplatnených žalovaným prvýkrát až v odvolaní, odvolací súd
posudzoval splnenie predpokladov na prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa zásad uvedených

v § 366 CSP a dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady, ktoré by odvolaciemu súdu
umožnili na ne prihliadať. Prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnené v odvolaní sa netýkajú
procesných podmienok konania podľa § 366 písm. a) CSP (námietka nedostatku aktívnej legitimácie je
otázka hmotnoprávneho posúdenia) a ani vylúčenia sudcu (§ 366 písm. b) CSP). Žalovaný procesnou
obranou nepreukazoval existenciu vady v konaní (§ 366 písm. c) CSP) majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, keďže nevytýkal okresnému súdu jeho postup, keď vychádzal z nesporných,
t.j. nepopretých skutkových tvrdení. Žalovaný v odvolaní ani len netvrdil, že prostriedky procesnej
obrany uplatnené v odvolaní nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d)
CSP). Odvolací súd preto neprihliadol na žiadne prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným
prvýkrát až v odvolaní, t.j. neprihliadol na námietky nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu 2/,
neprihliadol na tvrdenia, ktorými popieral existenciu pohľadávky žalobcov 1/ a 2/, neprihliadol na tvrdenia

o časových súvislostiach skutkových okolností pri posudzovaní nepoctivého zámeru, pretože sa jedná
o neprípustné novoty uplatnené žalovaným v rámci prostriedkov procesnej obrany prvýkrát až v odvolaní
bez preukázania splnenia predpokladov prípustnosti ich uplatnenia podľa § 366 CSP.

67. Nad rámec uvedeného odvolací súd pripomína, že podľa nepopretého tvrdenia žalobcu 2/

jeho pohľadávka vznikla z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že finančné
prostriedky vo výške 22.900,- Eur boli uhradené z účtu žalobcu 2/ žalovanému (resp. na účet ním
označený), čo sporné nebolo, pričom samotný žalovaný tvrdil, že zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom
2/ neexistoval. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca 2/ uhrádzal túto sumu za žalobcu 1/,
opätovne sa jedná o nové skutkové tvrdenie neuplatnené žalovaným v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie, t.j. jedná sa o neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd prihliadnuť nemohol.

68. Pokiaľ teda žalovaný namietal, že nemal dôvod uviesť do návrhu a príloh k návrhu na vyhlásenie
konkurzu žalobcov 1/ a 2/ ako veriteľov - fyzické osoby, keďže tvrdil, že v čase podania návrhu (na
CPP) v septembri 2022 žiadne pohľadávky neexistovali, jedná sa o nové skutkové tvrdenie neuvedené

v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k existencii pohľadávok, ako aj vo vzťahu k porušeniu
povinnostižalovanéhouviesťžalobcov1/a2/akoveriteľov-fyzickéosobydonávrhuadoprílohknávrhu
na vyhlásenie konkurzu. Ani na tieto skutkové tvrdenia preto odvolací súd prihliadnuť nemohol, pretože
sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní a naopak, pred súdom prvej inštancie žalovaný
nepoprel vznik ani existenciu pohľadávok žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému v čase podania návrhu na

oddlženie a žiadnym spôsobom nepoprel ani tvrdenie žalobcov o porušení povinnosti žalovaného uviesť
žalobcov 1/ a 2/ ako veriteľov a ich pohľadávky do návrhu a príloh na vyhlásenie konkurzu. Okresný
súd preto vyhodnotil zistený skutkový stav a dôkaznú situáciu správne, keď vychádzal z nepopretého
tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o existencii ich pohľadávok a o tom, že žalovaný nesplnil povinnosť ich
uvedenia ako veriteľov do návrhu a príloh. Okresný súd nemal dôvod preskúmavať tvrdenia žalobcov

o vzniku a existencii ich pohľadávok, pokiaľ žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel, t.j.
neuplatnilžiadneprostriedkyprocesnejobranyvočitomutotvrdeniužalobcovanaopakvýslovneuviedol,
že tvrdenia žalobcov sú pravdivé.

69. Okresný súd preto na základe nesporného skutkového stavu, z ktorého vychádzal, dospel k

správnemu záveru o neuvedení dôležitej informácie do návrhu a príloh, keď v nich žalovaný neuviedol
žalobcu 1/ a žalobcu 2/ ako svojich veriteľov, čo okresný súd správne posúdil ako preukázanie skutkovej
podstaty nepoctivého zámeru z dôvodu neuvedenia dôležitej informácie podľa § 166g ods. 2 písm. c)
ZKR. Okresnému súdu nie je možné vyčítať tento záver ako nesprávny, pretože vychádzal z nesporného
tvrdenia o existencii pohľadávok žalobcov 1/ a 2/, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal

žalobcov 1/ a 2/ ako svojich veriteľov a nenamietal ani existenciu ich pohľadávok.

70. Okresný súd mal preukázané naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.
2 písm. c) ZKR aj z dôvodu, že žalovaný neuviedol dôležitú informáciu do návrhu na konkurz a jeho
príloh, a to existenciu sumy 35.600,- Eur, ktorú dostal vyplatenú krátko pred vyhlásením konkurzu od

žalobcov 1/ a 2/ a ktorú sumu okresný súd posúdil za majetok väčšej hodnoty. Žalovaný s týmto záverom
nesúhlasil a poukazoval na zmätočnosť odôvodnenia, keďže sa jednalo o zálohu, ktorú žalovaný použil
na inú stavbu, teda s týmito peniazmi nedisponoval, nejednalo sa o jeho zisk ani o jeho majetok, ale o
financie na nákup materiálu. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil71. Okresný súd poukázal na nesporne zistený skutkový stav, kedy v období jún až august 2022 vyplatili
žalobcovia 1/ a 2/ žalovanému 35.600,- Eur, pričom návrh na konkurz bol datovaný dňa 02.12.2022,

t.j. len niekoľko mesiacov po vyplatením tejto sumy. Z ust. § 167 ods. 2 písm. c) ZKR vyplýva, že
povinnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie konkurzu je zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku
väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch. Uvedené ustanovenie definuje ako
povinnú náležitosť návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedenie nielen aktuálneho majetku, ale aj majetku
väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch pred podaním návrhu na konkurz. Vo

vzťahu k bývalému majetku ako obligatórnej náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu sú teda zákonom
vymedzené dve kritériá, a to, že sa musí jednať o majetok väčšej hodnoty a časové hľadisko, t.j. majetok
vlastnený dlžníkom v posledných troch rokoch. Majetok väčšej hodnoty je definovaný v § 48a Vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „vyhláška“) tak, že sa jedná o majetok, ktorého hodnota je väčšia ako 2.000,-
Eur.

72. Ust. § 167 ods. 2 písm. c) ZKR ukladá dlžníkovi povinnosť, aby každý majetok v hodnote vyššej
ako 2.000,- Eur, ktorý bol dlžníkom vlastnený v predchádzajúcich 3 rokoch, bol uvedený v návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Aj zatajenie majetku väčšej hodnoty vlastneného dlžníkom tri roky pred podaním
návrhu môže byť dôvodom na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (Milan Ďurica: Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii, Komentár, 4. vydanie, C. H. Beck, 2021, str. 1177). Čo sa týka časového vymedzenia,
ustanovenie § 167 ods. 2 písm. c) ZKR nezohľadňuje žiadne hľadisko trvania vlastníckeho práva k
majetku väčšieho ako 2.000,- Eur. Znamená to, že pokiaľ v priebehu troch rokov pred podaním návrhu
dlžník v akomkoľvek časovom rámci vlastnil majetok v hodnote vyššej ako 2.000,- Eur, je povinnosťou
dlžníka ho v návrhu na konkurz uviesť.

73. Podľa odvolacieho súdu v prípadne bývalého majetku vlastneného v minulosti dlžníkom v hodnote
vyššej ako 2.000,- Eur sa jedná o dôležitú informáciu. Uvedená informácia je dôležitá pri šetrení pomerov
dlžníka zo strany správcu podľa § 166i ods. 2 ZKR, ktorá môže mať vplyv pri posudzovaní poctivého
zámeru dlžníka alebo odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka, keďže pri vyhlásení konkurzu sa týmito

okolnosťami súd nezaoberá (Milan Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, 4. vydanie,
C. H. Beck, 2021, str. 1165). Podľa odvolacieho súdu neuvedenie bývalého majetku dlžníka v hodnote
vyššej ako 2.000,- Eur v návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením, predstavuje neuvedenie dôležitej
informácie, ktoré spĺňa skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR s
použitím § 167 ods. 2 písm. c) ZKR.

74. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v návrhu na konkurz žiaden bývalý majetok ním vlastnený v
období troch rokov pred podaním návrhu neuviedol. Naopak, výslovne uviedol, že za posledné tri roky
nevlastnil majetok väčšej hodnoty (č.l. 14).

75. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne uviedol, že žalovaný v návrhu neuviedol
od žalobcov prijatú platbu 35.600,- Eur, hoci ju obdržal období jún až august 2022, t.j. len pár mesiacov
pred podaním návrhu na súd na vyhlásenie konkurzu. Ako uviedol samotný žalovaný návrh na konkurz
podal na CPP v septembri 2022, pričom žiadnu zmienku o tom, že obdržal finančné prostriedky
35.600,- Eur neuviedol. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobcami vyplatená suma 35.600,-

Eur v prospech žalovaného predstavuje majetok väčšej hodnoty a jeho neuvedením v návrhu na
konkurz žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa § podľa § 166g ods. 2 písm. c)
ZKR. Odvolací súd sa nestotožnil s obranou žalovaného v odvolaní, že sa nejednalo o jeho finančné
prostriedky, ale o zálohu, ktorú ako sám tvrdil, použil na iné účely.

76. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj toto tvrdenie o charaktere platby prijatej od žalobcov vo forme zálohy,
ktorá nie je majetkom žalovaného, uviedol žalovaný prvýkrát až v odvolaní. Žalovaný bol prítomný na
pojednávaní dňa 21.02.2025, na ktorom žalobcovia poukazovali aj na tento dôvod nepoctivého zámeru,
pričom žalovaný tieto tvrdenia nepoprel, nenavrhol odročenie pojednávania za účelom vyjadrenia sa k
týmto tvrdeniam a uviedol, že tvrdenia žalobcov sú pravdivé. Keďže prvýkrát uplatnil tento prostriedok

procesnej obrany až v odvolaní, opätovne sa jedná o neprípustnú novotu, na ktorú odvolací súd nemohol
prihliadnuť vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok podľa § 366 CSP.77. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je
skúmanie poctivého zámeru žalovaného a posúdenie neuvedenia prijatej sumy 35.600,-Eur do zoznamu
bývalého majetku väčšej hodnoty, je irelevantné zaoberať sa otázkou, či a v akej výške bola suma

35.600,- Eur použitá na zákazku žalobcov alebo pre tretiu osobu. Ak bolo nesporné, že uvedenú
sumu 35.600,- Eur žalovaný krátko (niekoľko mesiacov) pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
od žalobcov prijal a neuviedol ju v návrhu na oddlženie ani ako bývalý majetok väčšej hodnoty, je
irelevantné, na aké účely žalovaný túto sumu použil. Žalovaný touto sumou disponoval, nakladal s ňou
podľa vlastného uváženia ako s vlastnou, keď podľa jeho samotného tvrdenia ju použil na inú zákazku.

78. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky 35.600,- Eur nevlastnil, pretože to bola
záloha od žalobcov, na druhej strane tvrdil, že bola použitá na iné účely ako pre splnenie záväzku vo
vzťahu k žalobcom. Minimálne v rozsahu, ktorý sám žalovaný uviedol aj pred súdom prvej inštancie
(suma vyše 20.000,- Eur), bola podľa tvrdenia samotného žalovaného časť tejto sumy platbou za práce,
ktoré v prospech žalobcov 1/ a 2/ vykonal. Podľa samotného tvrdenia žalovaného teda za práce, ktoré

pre žalobcov vykonal, dostal vyplatenú ním udávanú sumu (vyše 20.000,- Eur). Žalovaný však žiadnu
sumu, teda ani vyplatenú za práce, ktoré pre žalobcov podľa vlastného vyjadrenia vykonal, neuviedol
do návrhu na oddlženie ako majetok väčšej hodnoty (min. v rozsahu podľa samotného žalovaného vo
výške 20.000,-Eur). Teda ani ním, ako tvrdil, dôvodne prijatý príjem ako odmenu za práce a za nákup
materiálu v hodnote minimálne 20.000,- Eur neuviedol v návrhu na konkurz.

79. Ako bolo uvedené, je irelevantné, či tieto finančné prostriedky žalovaný použil na nákup materiálu
pre inú zákazku alebo na osobnú spotrebu. Podstatné je to, že takýto (podľa samotného žalovaného
oprávnený) príjem za vykonané práce obdržal, a to krátko pred podaním návrhu na konkurz a tento
príjem, ako majetok väčšej hodnoty v návrhu na konkurz neuviedol. Okresný súd preto správne dospel

k záveru o preukázaní skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZKR
aj z dôvodu neuvedenia majetku väčšej hodnoty vlastneného žalovaným tri roky pred podaním návrhu.
Ani na túto výhradu preto odvolací súd neprihliadol.

80. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru o preukázaní nepoctivého zámeru žalovaného

z dôvodu podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.

81. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil ani so zhodnotením jeho správania okresným súdom, ktorý z
celkového správania žalovaného pred podaním návrhu, ale aj po jeho podaní dospel k záveru, že
oddlženie využil vo svoj prospech na úkor žalobcov a v jeho konaní nevidel žiaden poctivý zámer. Ako

už bolo uvedené z ust. § 166g ods. 1 ZKR vyplýva povinnosť dlžníka, pokiaľ chce byť v konaní úspešný,
preukázať poctivý zámer, t.j. že z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.

82. Okresný súd uviedol, že v konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by preukazovali poctivý zámer

dlžníka, t.j. žalovaného. Okresný súd správne dospel k záveru, že nebolo preukázané vynaloženie
žiadnej úprimnej snahy zo strany žalovaného riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností
po podaní návrhu. Nad rámec správnosti týchto záverov odvolací súd pripomína, že aj po tom, ako
podľa tvrdenia samotného žalovaného, tento podal už v septembri 2022 prostredníctvom CPP návrh
na vyhlásenie konkurzu, ešte 20.10.2022 (v spise na č.l. 55) požadoval od žalobcu 1/ doplatenie ďalšej

sumy 1.400,- Eur, teda napriek svojej vedomosti o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a napriek
tomu, že mal vedomosť o tom, že nemá oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti.

83. V kontexte s celkovým posudzovaním správania žalovaného je potrebné zdôrazniť samotné
vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 21.02.2025 na ktorom uviedol, že mal v minulosti živnosť,

z ktorej sa zadlžil a kvôli tomu podal návrh na bankrot, pričom v záverečnej reči výslovne uviedol,
že bankrot plánoval dlhšie, keďže mal veľa exekúcií. Za takéhoto stavu, keď žalovaný v dôsledku
živnostenského podnikania v rozmedzí rokov 2007 - 2016 mal vedomosť o existencii dlhov, ktoré boli
vymáhané v exekúciách, pričom sám potvrdil, že bankrot plánoval dlhšie, čo znamená, že po skončení
podnikania, ktoré mu vygenerovalo dlhy, plánoval bankrot, pričom krátko pred podaním návrhu na

konkurz, a to v období keď už dlhodobo plánoval bankrot, vstúpil do nového zmluvného vzťahu so
žalobcami, v rámci ktorého prijal od nich sumu 35.600,- Eur za vykonávanie prác, na výkon ktorých
nemal živnostenské oprávnenie (pričom potvrdil, že vykonával ďalšie práce, keďže peniaze od žalobcov
použil na inú zákazku), potom v tomto kontexte a po zohľadnení celkového správania žalovaného predpodaním návrhu, po podaní návrhu, ako aj po vyhlásení konkurzu, okresný súd správne konštatoval, že
neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé posúdiť konanie žalobcu ako konanie s poctivým
zámerom. Ani na tieto výhrady preto odvolací súd neprihliadol.

84. Pokiaľ preto okresný súd žalobe vyhovel a oddlženie žalovaného zrušil pre nepoctivý zámer podľa
§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR, rozhodol správne.

85. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozhodnutiu, vrátane výroku II. o náhrade trov konania.

Pretože okresný súd žalobe vyhovel, podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP správne
priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

86. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.

87. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1
s použitím § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní v celom
rozsahu, priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý
v odvolacom konaní úspešný nebol.

88. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).