Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201924
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1421201924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: C.. R. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. G. X, R., zastúpený Advokátska kancelária Urbaničová s.r.o., so sídlom Sliezska
9, Bratislava, IČO: 35 708 867, proti žalovanému : G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. zastúpený
JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911
o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R., zastúpená
JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová, advokátka, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53 468 911,
na odvolanie žalovaného a Eleny Miškovičovej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp.zn.

23C/41/2021-171 zo dňa 15.júna 2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalobca má voči Y. G. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že : I. Žalovaná je povinná vypratať
časť pozemku o výmere 54 m2 špecifikovanú v Polohopisnom zameraní oplotenia s vyčíslením plochy
na parc. č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom M.. C. Š.,
číslo plánu 31/2021, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere

621m2,zapísanejnalistevlastníctvač.XXXXvedenomOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor
pre katastrálne územie M., obec R. - M. a okres Bratislava IV (ďalej len „ pozemok “),
ktorý neoprávnene užíva a odovzdať ho žalobcovi, do 30 od právoplatnosti rozsudku. II. Súd vzájomnú
žalobu žalovanej zamieta. III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými stranami sporu a zistil

skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci, keď z Osvedčenia o dedičstve č. 2D/498/2010 -
57, Dnot 47/2010 zo dňa 14.11.2011, právoplatného dňa 14.11.2011 a z listu vlastníctva č. XXXX
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec R. -M. a
okres Bratislava IV zistil, že dedením po otcovi L. H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, žalobca nadobudol
vlastníctvo k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 621 m2 a k pozemku
parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, vlastnícke právo
žalobcu je zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C"

parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, ktorý priamo susedí s pozemkom žalobcu
zapísaného na liste vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre
katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.1995,
Uznesenia Obvodného súdu Bratislava 3, č. k. D 1743/93 - 84, Dnot 345/93 zo dňa 25.01.1995 aNotárskejzápisniceč.N93/83,NZ89/83zodňa13.09.1983zistil,žerodičiažalobcuL.H.aH.H.kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa 15.03.1993 s C. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Č.. D. Č.. XX, R.,
nadobudli parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 708 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere

100 m2, obidve parcely spolu v celkovej výmere 808 m2 boli zapísané na LV č. XXXX. Pani C. F. parcely
zdedilapomanželoviW.F.,zomrelomdňaXX.XX.XXXX.Predmetnéparcelyvzniklirozdelenímpôvodnej
parcely, ktorú manželia F. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva od predávajúcej žalovanej
kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.1983, spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 93/83, NZ 89/83 na
Štátnom notárstve Bratislava 4 štátnou notárkou JUDr. Alžbetou Juríkovou, pôvodná parcela

bola v kúpnej zmluve špecifikovaná ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2. Podľa Znaleckého
posudku vypracovanom v mesiaci júl 1982 Ing. Mikulášom Graudom, znalcom z odboru geodézie a
kartografie na objednávku žalovanej boli hranice pôvodnej parcely č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2 v
teréne vyznačené oceľovými trubkami, súčasťou posudku je okrem iného aj vytyčovací náčrt, kontrolný
výpočet výmer a protokol podpísaný žalovanou ako vlastníkom. V protokole je uvedené, že vlastník
- t.j. objednávateľ bol s priebehom hraníc v prírode oboznámený a s vytýčením súhlasí, čo potvrdzuje

svojim podpisom. Z listinného dôkazu označeného ako Polohopisné zameranie oplotenia s vyčíslením
plochy na p.č. 1424/1, vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom B.. C.
Š., číslo plánu 31/2021, súd prvej inštancie ďalej zistil, že meraním realizovaným dňa 08.04.2021 bolo
zistené, že oplotenie medzi pozemkom žalobcu - parc. č. XXXX/X a pozemkom žalovanej - parc. č.
XXXX presahuje na pozemok žalobcu v najužšom mieste o 3,18 m a v najširšom mieste 3,41 m, celkovo

je oplotenie posunuté na pozemok žalobcu v rozsahu 54m2 a z Výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo
dňa 14.04.2021 zistil, že žalobca vyzval žalovanú k vydaniu časti pozemku na základe dohody s tým,
že je pripravený znášať náklady spojené s vyprataním časti svojho pozemku celkom , alebo v prevažnej
miere. Svedok G. G., syn žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že kde problém
vznikol nevedia, vznikol pred 40 rokmi, chyba mohla vzniknúť na strane manželov F., rovnako na strane

robotníkov, ktorí plot stavali. Žalovaná pozemok predala a viac sa o vec nezaujímala, výstavba plota
bola úplne v réžii manželov F..

1.2. Po právnej stánke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 129 ods.
1 , § 130 ods. 1 , § 132 ods.1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie po

posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní vykonaných
dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobcovi je potrebné v konaní priznať v úspech v
celom rozsahu a vzhľadom na úspešnosť žalobcu, ktorý sa žalobou voči žalovanej domáhal vypratania
nehnuteľnosti, nárok žalovanej na určenie vlastníctva k totožnej nehnuteľnosti uplatnený vzájomnou
žalobou dôvodný nie je. V predmetnom konaní skutočnosti súvisiace s genézou vlastníckych vzťahov,

ktorépredchádzalinadobudnutiu vlastníctvažalobcukpozemkuparc.č.XXXX/X,spornéneboli,rovnako
sporným nebolo, že plot medzi parcelou žalobcu parc.č. XXXX/X a parcelou parc.č. XXXX vo vlastníctve
žalovanej je posunutý do pozemku žalobcu, s uvedeným sa žalovaná stotožnila a túto skutočnosť vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdil v konaní vypočutý svedok syn žalovanej. Taktiež sporným nebol ani
rozsah, v akom je oplotenie na pozemok žalobcu posunuté, čo vyplynulo z Polohopisného zamerania

oplotenia vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom. Z grafickej časti je
zrejmé, že oplotenie je na pozemok žalobcu posunuté o 3,18 m v najužšom mieste a o
3,41 m v najširšom mieste, čo žalovaná nerozporovala.

1.3. Vo vzťahu k hranici medzi pozemkom žalobcu a žalovanej, vytýčenej znaleckým posudkom

znalca B.. I. v mesiaci júl 1982, je súd prvej inštancie rovnako ako žalobca názoru, že podpisom
protokolu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, žalovaná potvrdila, že po vytýčení hraníc pozemkov
bola znalcom oboznámená s priebehom hraníc, s vyznačením hranice pozemkov v teréne oceľovými
trubkami a že s priebehom hraníc súhlasí. Z uvedeného je tak nepochybné, že v čase predaja pozemku
manželom F. žalovaná vedela a musela vedieť kde prechádza hranica medzi predávaným pozemkom

a pozemkom, ktorý si ponecháva, sama uviedla, že kupujúci boli s výsledkom znaleckého posudku
a vytýčenou hranicou pozemkov oboznámení, sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej, nimi
akceptovanej hranici a počas celého trvania ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele takýto stav
akceptovali a žiadnym spôsobom ho nenamietali. Z toho je zrejmé, že manželov F. s priebehom hraníc
medzi pozemkami oboznámila v postavení predávajúcej žalovaná. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že k

nesprávnemu vytýčeniu hranice pozemkov došlo zo strany znalca, na preukázanie uvedenej skutočnosti
nepredložila žiadny dôkaz, výpoveď svedka, ktorý uviedol, že chybu ohľadne umiestnenia plotu mohol
urobiť geodet je len konštatovaním svedka, ktoré tvrdenie žalovanej nepreukázalo. Súd sa opätovne
stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo znaleckého posudku Ing. Mikuláša Granda vyplýva, že privytyčovaní pozemkov robil znalec aj kontrolný výpočet, ktorý je prílohou posudku a nakoľko kontrolný
výpočet vyšiel, je vylúčené, aby znalec vytýčil hranice pozemkov na nesprávnom mieste. Rovnako z
vytyčovacieho náčrtu hraníc parciel, ktorý bol taktiež súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé, že znalec

hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne zakreslené v katastrálnej mape. Vychádzajúc z uvedeného mal súd
prvej inštancie v konaní preukázané zásadné skutočnosti, t.j., že hranice pozemkov znalec vytýčil na
správnom mieste, že podpisom protokolu, ktorý je prílohou znaleckého posudku žalovaná potvrdila,
že bola s priebehom hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním a preukázaná bola aj skutočnosť,
že žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku 1983 predala manželom F., čo vylučuje oprávnenú držbu

predmetnej predanej časti pozemku.

1.4. Súd prvej inštancie poukázal na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/260/2008,
zo dňa 10. decembra 2008 a nato, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa ale
musí vychádzať z objektívnych skutočností. „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby
treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj

navonokazktoréhomožnovyvodiť,žesadôvodnepovažujezavlastníkaveci.Medzizákladnéokolnosti,
ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí
nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva.“ S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR, žalovaná dobromyseľná pri užívaní spornej časti

pozemku nemohla byť, nakoľko mala a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej
nepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na
užívanie predaného pozemku a teda aj časti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku
žalovanou tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemohla byť oprávnenou.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe žalobcu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť pozemok

vypratať v primeranej lehote 30 dní a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom
na§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatnýmuznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p.),podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne žiadala napadnutý

rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a vyhovieť je vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva. Mala
zato, že rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Rozsudok vychádza zo skutkového
zistenia, v zmysle ktorého bývalí vlastníci predmetného pozemku (manželia F.) boli žalovanou
oboznámení s hranicou pozemkov tak, že žalovaná ich neoboznámila s presnou hranicou pozemkov
vytýčenou geodetom, ale s posunutou hranicou, od ktorej následne pozemok užívali. Takýto skutkový

stav však nezodpovedá skutočnosti a nebol ani v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaná
svojim podpisom potvrdila, že s vytýčením hranice pozemkov, vrátane umiestnenia vytyčovacích kolíkov
súhlasí, ale po zameraní žiadnym spôsobom s vytyčovacími kolíkmi nemanipulovala a vytyčovanie
kolíky sa na mieste určenom pri zameraní nachádzali aj v čase odovzdania pozemku manželom F..
Žalovaná nemá vedomosť, kto, kedy a za akých okolností vytyčovacie kolíky odstránil a v zmysle kúpnej

zmluvy odovzdala pozemok manželom F. a viac sa predaným pozemkom nezaoberala, neodstraňovala
vytyčovacie kolíky, nepodieľala sa na výstavbe oplotenia, ani ju nemonitorovala. Žalovaná akceptovala
stav po postavení oplotenia bez toho, aby mala podozrenie, že by mohlo dôjsť k posunu alebo
akémukoľvek inému omylu. Nie je možné od nej spravodlivo očakávať, že po predaji pozemku ajeho odovzdaní kupujúcim bude ešte opakovane chodiť pozemok premeriavať alebo že bude presne
kontrolovať, či sa oplotenie stavia na správnom mieste, zvlášť v situácii, kedy posun nebol a nie je
pri bežnom pozorovaní evidentný. Takéto skutkové zistenia považujeme za dôsledok nesprávneho

vyhodnotenia dôležitosti a pravdivosti dôkazov a tvrdení žalobcu. Žalobca ju obvinil z manipulovania
s kolíkmi, avšak túto svoju domnienku ničím nepodložil ani nepreukázal. V dôsledku postavenia plotu
F. na nesprávnom mieste de facto došlo k uvedeniu žalovanej do omylu, že jej patrí celý pozemok
až po oplotenie čo umocnil aj sám žalobca, ktorý na rovnakom mieste pred dvadsiatimi rokmi postavil
murovaný plot. Žalovaná tak logicky celé desaťročia užívala predmetnú časť pozemku až po múr

v presvedčení, že celý pozemok až po múr jej patrí, pričom rovnako o tom bol presvedčený aj
žalobca a jeho právni predchodcovia. Je teda jednoznačné, že za vzniknutý omyl nemôže niesť
zodpovednosť žalovaná. Súd sa pritom žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo omyl u
žalovanej nepovažuje za ospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za
ospravedlniteľný považuje.
2.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedla, že k tomu došlo v dôsledku nesprávnej aplikácie

právnej normy, a to konkrétne právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže
zákonnépodmienkyprevydržanie,resp.prenadobudnutievlastníckehoprávažalovanejkpredmetnému
pozemku boli splnené a ich splnenie bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou p. G. G..

2.2. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu uviedla, že procese rozhodovania došlo k viacerým

pochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Bolo porušené právo žalovanej, predovšetkým právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany
súdu. Taktiež došlo aj k porušeniu zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný súd sa

nezaoberal splnením podmienok vydržania predmetného pozemku z jej strany (s výnimkou stručnej
časti k dobromyseľnosti). Vo vzťahu k dobromyseľnosti však súd plne prevzal interpretáciu žalobcu, v
zmysle ktorej musela žalovaná úmyselne oboznámiť manželov F. s nesprávnou, posunutou hranicou
pozemkov. Súd sa pritom vôbec nevysporiadal s jej argumentami, že vytyčovacími kolíkmi žiadnym
spôsobom nemanipulovala, nemala dôvod dohliadať na stavbu oplotenia, ani po odovzdaní pozemku

kupujúcim pozemok opakovane premeriavať. Posun nebol v reálnom priestore voľným okom evidentný
a ani počas desaťročí nebol evidentný ani iným osobám. Súd sa vôbec nezaoberal inými možnosťami,
ako mohlo k posunu dôjsť, ani neanalyzoval správanie žalovanej vyplývajúce z písomných podaní v
konaní a zo svedeckej výpovede p. G. G.. Absentuje aj posúdenie, či žalovaná ako držiteľ predmetného
pozemku zachovala alebo nezachovala náležitú opatrnosť, resp. akú opatrnosť by bolo v tomto prípade

vzhľadom na konkrétne okolnosti možné od žalovanej spravodlivo očakávať. Nedošlo ani k posúdeniu,
aká miera opatrnosti by mohla byť spravodlivo očakávaná od ostatných osôb, ktoré si posun hranice
užívania pozemkov mohli všimnúť (F., H.) a ktorých nedôslednosť mohla vzniknutý stav spôsobiť alebo
ho minimálne udržiavala. Odôvodnenie k uvedeným otázkam v rozsudku úplne absentuje. Poukázala
na závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/10/2020, ustálenú rozhodovaciu prax

Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, IV. ÚS 358/09 II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 , I. ÚS 114/08 ) a mala za to, že rozhodnutie, ktorým po takmer štyridsiatich
rokoch nerušenej držby a po splnení podmienok vydržania nie je držiteľovi uznané vlastnícke právo,
je bezpochyby možné považovať za prekvapivé rozhodnutie. A to zvlášť v prípade, kedy v priebehu
konania neboli predložené žiadne dôkazy, ani prednesené tvrdenia o konaní alebo správaní žalovanej,

ktoré by nasvedčovali, že žalovaná neužívala predmetný pozemok v dobrej viere, že je jeho vlastníkom.
Sme presvedčení, že intenzita vyššie popísaných pochybení je natoľko významná, že konanie je voči
nej nespravodlivé.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať

náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej v odvolaní a to vzhľadom na
dôkazy vykonané v konaní a vzhľadom na prednesy samotnej žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej
k žalobe (bod III. vyjadrenia žalovanej zo dňa 06.12.2021) je teda zrejmé, že ak žalovaná oboznámila
manželov F. o mieste hranice pozemkov a títo sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej hranici,
tak ich žalovaná neoboznámila s presnou hranicou pozemkov vytýčenou geodetom, ale s posunutou

hranicou. Pre posúdenie veci nie je najpodstatnejšie akú hranicu (na akom mieste) žalovaná ukázala
manželom F., keď pre posúdenie veci je najpodstatnejšie, či žalovaná vedela kde sa nachádza skutočná
hranica pozemkov a žalobca mal zato, že žalovaná túto vedomosť mala a že toto tvrdenie v konaní
dostatočne preukázal. V konaní bolo preukázané, že hranica medzi pozemkom žalobcu a pozemkomžalovanej bola vytýčená v mesiaci júl roku 1982 znaleckým posudkom znalca B.. I.. Žalovaná svojim
podpisom v protokole, ktorý je súčasťou znaleckého posudku potvrdila, že ju znalec po vytýčení hraníc
pozemkov oboznámil z priebehom hraníc a že hranice pozemkov boli v teréne vyznačené oceľovými

trubkami a že žalovaná s priebehom hraníc súhlasí. Rovnako z vytyčovacieho náčrtu vlastníckych hraníc
parciel, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku je zrejmé, že znalec hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne
zakreslené v katastrálnej mape. Žalovaná v konaní nepredložila ani nenavrhla jediný dôkaz o tom,
že znalec, ako sa to snaží žalovaná navodiť vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2021, vytýčil hranice
pozemkov nesprávne. Je teda zrejmé a v konaní bolo preukázané, že znalec hranicu pozemkov vytýčil

správne a že žalovaná mala o vytýčenej hranici vedomosť. Ak mala žalovaná o skutočnej a správnej
hranici pozemku vedomosť a pozemok so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F.,
žalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná ohľadne skutočnosti, že hranica pozemku je o 3,5 metra
mimo a že jej patrí o 54 m2 väčší pozemok ako jej bol vymeraný a ako jej ostal po predaji. Plot pritom
nebol postavený mimo o centimetre alebo decimetre ale o tri a pol metra - tejto skutočnosti si žalovaná,
ktorábolaznalcomoboznámenáspresnýmpriebehomskutočnejhranice,muselabyťvedomá.Jepritom

úplne nepodstatné ako dlho žalovaná užívala "zväčšený" pozemok. Ak na začiatku takéhoto užívania
nebola skutočnosť, ktorá zakladá jej dobromyseľnosť, tak žalovaná sa dobromyseľnou stať už nemohla.
Plynutie času dobromyseľnosť nezakladá. V konaní teda bolo jednoznačne preukázané to, že znalec
vytýčil hranicu pozemkov na správnom mieste a žalovaná bola s priebehom hraníc oboznámená na
mieste samom. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že žalovaná následne novovytvorený pozemok

predala manželom F., žalovaná už nikdy nemôže byť dobromyseľná vtom, že jej patrí časť predaného
pozemku hoci ho má oplotený.

3.1. K namietanému nesprávnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaná nešpecifikovala v čom
konkrétne má nesprávne právne posúdenie veci spočívať, ako mal súd nesprávne aplikovať právnu

normu. K výpovedi svedka - syna žalovanej žalobca uviedol, že svedok vypovedal ako syn žalovanej a
dedič sporného pozemku v konaní tendenčne a účelovo v prospech žalovanej.

3.2. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že v procese rozhodovania došlo k viacerým
pochybeniam a nedostatkom takého charakteru, že je možné konštatovať, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd vec riadne prejednal, rozhodol a svoje rozhodnutie
riadne a vyčerpávajúco zdôvodnil. K tvrdeniu, že súd sa nezaoberal splnením podmienok vydržania
predmetného pozemku zo strany žalovanej (s výnimkou stručnej časti k dobromyseľnosti) uviedol,
že postup súdu bol správny a hospodárny. Keď súd zistil, že nie je splnená základná podmienka

vydržania - dobromyseľnosť žalovanej, súd ďalšie podmienky vydržanie neskúmal. K tvrdeniu žalovanej,
že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd prevzal tvrdenie žalobcu, že žalovaná
poskytla kupujúcim nesprávnu informáciu o hranici pozemkov, ale nezaoberal sa tvrdením žalovanej,
že k posunu hranice užívania mohlo dôjsť viacerými inými spôsobmi, resp. za iných okolností, žalobca
uviedol, že bolo v konaní nesporne preukázané, že: a) znalec vytýčil hranice pozemkov na správnom

mieste; b) žalovaná svojím podpisom v prílohe znaleckého posudku potvrdila, že bola s priebehom
hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním; c) žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku
1983 preukázateľne predala manželom F. a preto nemôže byť podľa § 134 Občianskeho zákonníka
oprávneným držiteľom predanej Časti Dotknutého pozemku o výmere 54 m2. Žalovaná v konaní
neoznačila jedinú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej by mohla byť považovaná za dobromyseľnú

pri držbe Časti Dotknutého pozemku. Pre posúdenie veci je bez právneho významu čo si o priebehu
hraníc mysleli manželia F., rodičia žalobcu, žalobca, susedia alebo syn žalovanej. Pre posúdenie veci je
právne podstatné len to, či je na strane žalovanej prítomný súdnou praxou akceptovateľný dôvod, ktorý
by zo žalovanej robil oprávnenú držiteľku Časti Dotknutého pozemku. Žalovaná taký dôvod v konaní
zatiaľ nepreukázala ani neoznačila.

4. Žalovaná v replike zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a žiadala rozhodnúť v zmysle jej
odvolacieho petitu. Žalobca vo svojej argumentácii vychádza z tvrdenia, že žalovaná kupujúcim,
manželom F., ukázala nesprávnu posunutú hranicu pozemku. Toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní
žiadnym spôsobom preukázané a ide iba o domnienku žalobcu, navyše v rozpore so skutočnosťami,

ktoré v konaní nie sú sporné. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kto, kedy a akým
spôsobom spôsobil posunutie hranice pozemkov, resp. posunutie zapríčinil. Jednoznačne nebolo
preukázané, ani to, že by žalovaná kupujúcim ukázala inú hranicu pozemkov, ako tú, ktorá bola v
čase prevodu v teréne vyznačená oceľovými kolíkmi. Uviedla, že nie ona ohradila a oddelila svojpozemok od predaného pozemku, ona iba rešpektovala skutkový stav, ktorý nastal po tom, ako pozemky
oplotením oddelili vlastníci susedného pozemku. Žalobca neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo, ak má
byť posunutie zrejmé a viditeľné voľným okom, nebolo zrejmé aj predchádzajúcim vlastníkom - F.,

rodičom žalobcu, ani samotnému žalobcovi. Nie je zrejmé, prečo by sa omyl u žalovanej mal považovať
za neospravedlniteľný avšak omyl u žalobcu a jeho právnych predchodcov za ospravedlniteľný, zvlášť v
situácii, kedy v súdnom konaní nebolo preukázané, že by pri nadobudnutí pozemku konali s primeranou
starostlivosťou. Záverom vo svoje replika žalovaná zotrvala na svojej argumentácii o nedostatkoch
odôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu absencie vysporiadania sa s jej argumentmi.

5. Žalobca doručil dupliku, ktorá bola obsahovo úplne totožná s jeho vyjadrením k odvolaniu.

6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 5.5.2025 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strany
sporu - žalovanej na G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, R. z dôvodu, že zistil, že pozemok parcela č.
XXXX v katastrálnom území M. zmenil vlastníka a to tak, že namiesto žalovanej G. Y. je vlastníkom

predmetného pozemku G. G. - syn Y. G.Š.. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca založil do spis
výpis z LV č. XX pre katastrálne územie M..

6.1. Odvolací súd uznesením zo dňa 5.5.2025 sp. zn. 9Co/72/2024-281, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.5.2025 pripustil vstup G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, Bratislava do konania na miesto

doterajšej žalovanej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, R. v časti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti.

6.2. V časti vzájomnej žaloby na ktorú sa v zmysle 147 ods. 3 C.s.p,. vzťahujú primerane ustanovenia o
žalobe nebol urobený žiadny procesný úkon zo strany pôvodne žalovanej Y. G. na zmenu strany sporu
v zmysle § 80 C.s.p.. Odvolací súd preto naďalej konal v časti vzájomnej žaloby z pôvodne žalovanou

Y. G..

7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní na ktorom v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. doplnil dokazovanie
v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to listu vlastníctva č. XX a č.

XXXX a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a ani odvolania Y. G. v časti zamietnutia vzájomnej
žaloby nie je dôvodné.

8. V predmetnom konaní sa žalobca voči pôvodne žalovanej Y. G. domáhal vlastníckou žalobou
v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vypratania pozemku a pôvodná žalovaného sa vzájomnou

žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku titulom vydržania v zmysle §
134 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

9.1. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

9.2. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

9.3. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

9.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v

prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodneniesúdnehorozhodnutiavzmysle§220C.s.p.,pretože

súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd
prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie odôvodnil
prečo považoval nárok žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka v celom rozsahu za dôvodný, keď pôvodne žalovaná užíva sporný pozemok bez právneho
titulu, lebo jej nárok na určenie vlastníctva k pozemku titulom vydržania uplatnený vzájomnou žalobou

je nedôvodný. Čo sa týka vzájomnej žaloby podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 18. až 23.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že u pôvodne žalovanej neboli splnené
podmienky v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním, keď žalovaná nemohla byť dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku, nakoľko mala
a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej nepatrí, túto previedla kúpnou zmluvou

na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na užívanie predaného pozemku a teda aj
časti dotknutého pozemku stratila, držba spornej časti pozemku žalovanou nemohla byť oprávnenou.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil
(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje preto dôvodné námietky
žalovaného resp. Y. G. (pozri odsek 22.) o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. K ďalším
podstatným dôvodom odvolania žalovaného a Y. G. považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.

11. Za nedôvodné považuje odvolací súd dôvody odvolania (pozri odsek 2.1.), že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 192 a § 193 C.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený

odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému
rozsudku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov označenými
žalobcom a pôvodne žalovanou alebo z ich prednesov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 C.s.p.
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnej úpravy vydržania v zmysle Občianskeho

zákonníka, keďže zákonné podmienky pre vydržanie, resp. pre nadobudnutie vlastníckeho práva
žalovanej k predmetnému pozemku boli splnené (pozri odsek 2.1. - 2.2.), je potrebné uviesť, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva strany sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu nazistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú sporové strany
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod upravený
v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. zo skutočností
dostatočne preukázaných vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových
strán.

12.1. Súd prvej inštancie hodnotiac prejednávanú vec pri posúdení dôvodnosti vzájomnej žaloby,
správne aplikoval ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, keď skúmal podmienky vydržania, ako
spôsobu pôvodného / neodvodeného / nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti
ktorými sú : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet
vydržania a v rámci oprávnenej držby osobitne dobromyseľnosť žalovanej. Ako už uviedol súd prvej
inštancie , dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a

ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti

súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),
vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie
je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie
zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

12.2. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaná sa subjektívne mohla cítiť dobromyseľnou držiteľkou,
ale vzhľadom na všetky objektívne okolnosti, keďže mala vedomosť o skutočnej a správnej hranici
pozemku, ktorý so správnou hranicou a výmerou následne predala manželom F. nemohla byť
dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku keďže právny titul na užívanie predaného pozemku

a teda aj časti dotknutého pozemku stratila. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
o nedobromyseľnosti žalovanej odvolací súd považuje za potrebné poukázať nato, že ak vlastník
prevedie vec na inú osobu a napriek tomu ju naďalej užíva (ako v prípade žalovanej), je vylúčené, aby
bol jej oprávneným držiteľom, pretože neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli svedčiť v prospech
jeho dobrej viery. Ak teda po zmene vlastníctva doterajší vlastník užíva „svoju“ vec, nemôže byť

jej držiteľom, ale iba detentorom. Došlo totiž ku konkludentnej tradícii držby, ktorá sa označuje ako
constitutum possessorium, pri ktorej doterajší držiteľ vec drží pre nového vlastníka. Inými slovami
uvedené, prevodca, ktorý vie, že na základe zmluvy už stratil vlastnícke právo k veci v prospech druhej
strany, už vôbec nemôže byť oprávneným držiteľom; chýba tu totiž titul (iusta causa), o ktorý by mohol
oprieť držbu a sám si nemôže dôvod držby zmeniť či stanoviť (nemo sibi ipse causae possessionis

mutare potest). Užívanie veci nemožno potom zamieňať s jej držbou. Ak by sa žalobca napriek tomu
po právne vykonanej zmene svojmocne chopil držby (teda začal užívať pozemok v úmysle mať ho pre
seba), potom by pri nedostatku titulu vedúceho k opätovnej zmene vlastníctva nemohlo ísť o oprávnenú
držbu (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3342/2010).

12.3. S poukazom na uvedené odvolací súd vadu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnutého
rozhodnutia nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci a námietky
odvolateľov súd v plnom rozsahu nedôvodné.

13. Ďalšími námietkami žalovaného a Y. G. uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal
keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštanciez hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.
ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli

zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný a Y. G. sa nestotožňujú s právnymi
závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani
oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len

preto, že nezodpovedajú predstavám odvolateľou o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej
inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka
ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná a že nedôvodná
je len vzájomná žaloba.

13.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami uvedenými v replike (pozri
odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových
námietoknatietoodvolacísúdnemáprečoprihliadaťatospoukazomnaustanovenie§373ods.4C.s.p.
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na

vyjadrenie k odvolaniu.

14. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po zistení, že pôvodná žalovaná Y. G. nie je vlastníčkou
pozemku, súd prvej inštancie priznal ochranu vlastníckeho práva žalobcovi proti menovanej resp.
žalovanému (pozri odsek 6.1.), ktorý predmetný pozemok užíva bez právneho dôvodu jeho záverom

nie je čo vytknúť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1,2
C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých správne súd prvej
inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného a Y. G. nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči
žalovanému a Y.Y. G. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).