Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margaréta Milecová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/221/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123236842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123236842.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci starostlivosti
o maloleté dieťa:
A. B., 27.01. 2013
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX/
XX, G. H. I., právne zastúpená AK JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova 13, 010 01
ŽilinaaotecJ.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomKollwitzstr.X/X,XXXXXG.,H.B.D.,právnezastúpenýJUDr.
Michaela Kypusová, advokátka so sídlom Gercenova 29, 851 05 Bratislava, o návrhu otca o zníženie
výživného a úpravu styku, o návrhu matky o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh otca o zníženie výživného zamieta.
II. Konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného zastavuje.
III. Styk otca s maloletou A. na základe dohody rodičov upravuje nasledovne:
Otec je oprávnený sa s maloletou A. stretávať každý tretí víkend v mesiaci od štvrtka od 16,00 hod. do
nedele do 18,00 hod. s tým, že za prvý víkend v mesiaci sa považuje aj víkend v prípade, ak prvý deň
v mesiaci pripadne na sobotu alebo nedeľu.
Počas prázdnin, kedy sa neuplatní režim stretávania počas bežného roka je otec oprávnený sa
s maloletou A. stretávať:
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty bezprostredne predchádzajúce začiatku jarných
prázdnin od 09,00 hod do soboty týždňa jarných prázdnin do 18,00 hod.,
- počas letných prázdnin od 01. 08. od 09,00 hod do 31. 08. do 18,00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od štvrtka od 18,00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18,00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 09,00 hod. do 29. 12. do 18,00
hod. a každý párny rok od 27. 12. od 09,00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18,00
hod..
Otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste
bydliska matky.Matka sa zaväzuje maloletú na stretnutie riadne pripraviť a otcovi odovzdať.
IV. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/279/2018 z 25.09.2019 v časti úpravy styku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 24. 10. 2023 bol na Okresnom súde Žilina prijatý návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia
výživného a úpravy styku. Otec dieťaťa je toho názoru, že rodičovská dohoda vzťahujúca sa na
stretávanie s jeho maloletou dcérou upravená v rozsudku je toho času nehospodárna, neoptimálna a
obmedzujúca pozitívny rodinný vzťah medzi ním ako otcom s jeho maloletou dcérou. Maloletá dcéra
A. trávi so svojím otcom dohodnutý čas aktívnym spôsobom, počas ktorého sa jej otec venuje v plnom
rozsahu aj so svojou partnerkou K., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa má obrovskú
zásluhu na tom, že jeho maloletá dcéra A. ovláda viaceré športy, akými sú napríklad plávanie, lyžovanie,
korčuľovanie, bicyklovanie, bedminton a iné, ktoré ju naučil osobne počas ich spoločných stretnutí. V
tomto smere je presvedčený, že všetky tieto spoločné aktivity majú kladnú odozvu na prehlbovanie ich
vzťahu otec – dcéra, načo je otec dieťaťa patrične hrdý a nesmierne si váži tento čas strávený s jeho
maloletou dcérou. Stretávanie s maloletou dcérou však spôsobuje otcovi dieťaťa najmä počas letných
prázdnin (júl a august) vznik objektívne neopodstatnených finančných výdavkov, nakoľko prevzatie
maloletej dcéry na území Slovenskej republiky v tomto konkrétnom období (2 rôzne obdobia počas
letných prázdnin) je spojené s dopravou osobným motorovým vozidlom z Nemeckej spolkovej republiky
na Slovenskú republiku a naspäť, čím sa bez akýchkoľvek pochybností zvyšujú úmerne výdavky otca
dieťaťa o platby za pohonné hmoty, avšak tento nenahraditeľný atribút (prevzatie dieťaťa na území
Slovenskej republiky) je možné upraviť v prospech tak otca dieťaťa a maloletej dcéry, ako aj matky
dieťaťa. Z tohto dôvodu otec navrhol, aby počas letných prázdnin bolo stretávanie otca dieťaťa s jeho
maloletou dcérou upravené nasledovne: Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou počas
letných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej kalendárnemu mesiacu august od 9:00 hod.
do nedele týždňa letných prázdnin do 19:00 hod.. Podobný spôsob prevzatia a odovzdania maloletej
dcéry navrhol otec dieťaťa aj počas jarných prázdnin:Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej začiatku jarných
prázdnin od 9:00 hod. do nedele týždňa jarných prázdnin do 19:00 hod..
Vyššie navrhovaná úprava styku otca dieťaťa s jeho maloletou dcérou je odôvodnená najmä tým, že sa
môžu vzájomne zbližovať počas jedného konkrétneho dlhšieho obdobia (v porovnaní s obdobím počas
letných prázdnin v rozsudku (2 týždne) naproti navrhovanej úprave (4 týždne) a počas jarných prázdnin
v rozsudku (5 dní) naproti navrhovanej úprave (9 dní)), čo považuje otec za odôvodnený záujem otca
dieťaťa, ktorý sa svedomito a dôsledne venuje svojej maloletej dcére počas stanoveného časového
obdobia, avšak považuje ho za neprimerane krátky.
Vo vzťahu k úprave stretávania sa otca s maloletou dcérou počas vianočných sviatkov a veľkonočných
prázdnin navrhol taktiež predĺženie obdobia, a to najmä z dôvodu, že v tomto prípade existuje dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorým je skutočnosť, že tieto sviatky sú symbolom rodinného pokoja,
obdarovania blízkych ľudí a uctievania tradícii, a predovšetkým je nutné zdôrazniť, že otec dieťaťa
má blízky a pozitívny vzťah so svojou maloletou dcérou, ktorý je však neustále potrebné prehlbovať a
utužovať najmä, ale nielen počas takýchto príležitostí, a preto navrhol nasledovný styk: Otec dieťaťa
je oprávnený stretávať sa s maloletou počas vianočných sviatkov od 27.12. od 9:00 hod. do 07.01.
nasledujúceho roka do 19:00 hod.. Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok
počas veľkonočných prázdnin od štvrtka od 18:00 hod. do utorka do 18:00 hod..
Otec dieťaťa taktiež považuje správanie matky dieťaťa za neodôvodnené v prípade konania rodinnej
oslavy, svadby, krstín a iných spoločenských udalostí, čoho výsledkom je skutočnosť, že matka dieťaťa
nemá akúkoľvek snahu a záujem dovoliť styk maloletej dcéry A. s jej otcom počas tejto mimoriadnej
udalosti(včasovomhorizontetrvania:víkend).Vtejtosúvislostinavrholnasledovnúúpravu:Otecdieťaťa
je oprávnený stretávať sa s maloletou A. počas dvoch mimoriadnych víkendov (od piatka od 18:00
hod. do nedele do 18:00 hod.) v období kedy je maloletá dcéra A. zverená do starostlivosti matky, a
to za splnenia podmienky, že matka dieťaťa bude informovaná o tomto víkende minimálne 30 dní pred
uskutočnením tejto spoločenskej udalosti.
Súdom určené výživné v celkovej výške 250,00 EUR mesačne, ktoré otec maloletej A. uhrádza riadne
a včas k rukám matky dieťaťa bolo podľa doterajších zistení využívané na iný účel ako predpokladáplatná legislatíva, a to najmä na zabezpečenie prevádzky obchodu, ktorý mala vo svojom vlastníctve
matka dieťaťa do 30.06.2023. Tieto skutočnosti sú potvrdené najmä tým, že otec dieťaťa zisťuje počas
stanoveného obdobia určeného na stretávanie sa s maloletou napríklad nedostatok bežného ošatenia
v nevyhovujúcej kvalite (roztrhané oblečenie), nevhodnú obuv (športovú, turistickú alebo spoločenskú),
absencia hygienických potrieb a iných osobných vecí, a to napriek tomu, že matke dieťaťa patrí okrem
súdom určeného výživného vo výške 250,00 EUR mesačne, taktiež aj rodinný prídavok vyplácaný
na maloletú v Nemecku v aktuálnej výške 250,00 EUR mesačne.Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé, že matka dieťaťa disponuje mesačne sumou v celkovej výške 500,00 EUR, ktorá má slúžiť na
zabezpečenie životných potrieb maloletej dcéry A., avšak je pravdepodobne využívané v podstatnom
rozsahu na rozličné výdavky, ktorých výsledkom však bohužiaľ nie je zabezpečenie životnej úrovni
maloletej v rozsahu adekvátnom a zodpovedajúcom tejto sume, ale naopak bola týmto výživným v
pomernom rozsahu zabezpečená do 30.06.2023 prevádzka obchodu matky dieťaťa, čo samozrejme nie
je možné naďalej akceptovať bez návrhu na zníženie súdom určeného výživného na maloletú. Zároveň
otec poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2022, sp. zn. 46Pc/9/2020, v zmysle
ktorého je povinný uhrádzať jeho synovi A. výživné vo výške 100,00 EUR mesačne, čo má za následok,
že výdavky otca dieťaťa sú od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia opätovne zvýšené, avšak jeho
mesačný príjem dosahuje sumu vo výške 1.363,41 EUR. Samotné mesačné výdavky otca dieťaťa však
prekračujú jeho príjem, a teda nie je naďalej schopný prispievať na výživné pre maloletú A. v súdom
určenej výške 250,00 EUR/mesačne, čo preukazuje nižšie uvedenou tabuľkou jeho príjmov a výdavkov.
Celkové príjmy sú 1361,13 eur a výdavky sú platba za úrazové a životné poistenie pre otca a pre 2
deti 83,40 eur, pôžička 79,98 eur platba za elektrinu v SR 15 eur, platba za telefón otca, telefón syna a
za tablet dcéry 75,99 eur, nájomné 500 eur, stravovanie 200 eur, poplatok za vedenie bankového účtu
13,90 eur, pohonné hmoty pri ceste na územie SR a späť 420 eur, výdavky celkom 1388,27 eur. Ďalej
výdavky otca, ktoré za neho uhrádza jeho priateľka: výživné na dcéru Adriány 250 eur, výživné na syna
A.100eur,starostlivosťomaloletúAdrianu(oblečenie,hygiena,obuv,aktivity) 2.000eurročne,STK,EK,
servis motorového vozidla, diaľničná známka 2.200 eur ročne, darčeky na oslavy a iné príležitosti 500
eur ročne, športové aktivity a športové vybavenie 1.000 eur ročne, pohonné hmoty vrátane AdBlue 5.000
eur ročne, letná a zimná dovolenka 3.000 eur ročne.
Na základe tohto prehľadu príjmov a výdavkov otca dieťaťa je zrejmé, že sa nachádza v situácii, kedy
nie vlastnou vinou nedokáže uspokojovať všetky záväzky nutné za zabezpečenie základných životných
potrieb pre seba a svoje deti, a zároveň je nutné konštatovať, že jeho výdavky nad rámec jeho príjmu
mu pomáha uhrádzať jeho priateľka K., ktorá však taktiež nemôže byť naďalej zaťažovaná týmito
skutočnosťami. Otec dieťaťa preto navrhol súdu zníženie výživného na maloletú A. z pôvodnej sumy vo
výške 250,00 EUR mesačne na aktuálnu sumu vo výške 100,00 EUR mesačne, nakoľko je presvedčený,
že takto určené výživné postačuje na úhradu nevyhnutných potrieb pre jeho maloletú dcéru A., a zároveň
nebude mať matka dieťaťa možnosť väčšinu z tohto výživného využívať na iný účel, ako je toto výživné
určené.
V súlade s vyššie uvedeným navrhol, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa
25.08.2019, sp. zn. 30P/279/2018 v časti styku otca dieťaťa s maloletou, a zároveň navrhol, aby súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 25.08.2019, sp. zn. 30P/279/2018 v časti určenia
výživného pre maloletú A., a vydal nasledovný rozsudok:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 100,00 EUR mesačne (od januára
do júla a od septembra do decembra daného kalendárneho roka) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletej s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 100,00 EUR mesačne (počas
augusta daného kalendárneho roka) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A.:
- každý tretí víkend v mesiaci od štvrtka od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že za prvý víkend
v mesiaci sa považuje aj víkend v prípade ak prvý deň v mesiaci pripadne na sobotu alebo nedeľu,
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej začiatku jarných
prázdnin od 9:00 hod. do nedele týždňa jarných prázdnin do 19:00 hod..,
- počas letných prázdnin od soboty bezprostredne predchádzajúcej kalendárnemu mesiacu august od
9:00 hod. do nedele týždňa letných prázdnin do 19:00 hod..
- každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtka od 18:00 hod. do utorka do 18:00 hod., a
- počas vianočných sviatkov od 27.12. od 9:00 hod. do 07.01. nasledujúceho roka do 19:00 hod..
Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletou A. počas dvoch mimoriadnych víkendov (od piatka
od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod.) v období kedy je maloletá dcéra A. zverená do starostlivostimatky, a to za splnenia podmienky, že matka dieťaťa bude informovaná o tomto víkende minimálne 30
dní pred uskutočnením tejto spoločenskej udalosti.
Otec maloletú prevezme od matky v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia odovzdá matke
v mieste bydliska maloletej.
Matka sa zaväzuje maloletú na stretnutie riadne pripraviť.
MatkamaloletejAdrianyjepovinnáinformovaťotcapravidelnevždykposlednémudňukaždéhomesiaca
v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a
priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Matka sa k podanému návrhu otca vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 02.02.2024 a zároveň navrhla
zvýšiť výživné. Vo svojom podaní uviedla, že predmetný návrh otca maloletého dieťaťa považuje v
celom rozsahu za nedôvodný a neopodstatnený a s jediným zámerom očierniť matku maloletej dcéry.
Z návrhu otca je zrejmé, že otec v žiadnom prípade nedbá na najlepší záujem maloletého dieťaťa a
jediným jeho záujmom je on sám a jeho nedostatočné finančné prostriedky na bežné výdavky. Pokiaľ sa
otec kedykoľvek počas obdobia od prvotného rozhodnutia dožadoval širšieho styku s maloletou dcérou,
matka s uvedeným nikdy nemala žiaden problém, zakaždým, keď otec mal záujem o styk s maloletou
A. aj mimo určených termínov stanovených súdnym rozhodnutím, matka sa k uvedenej veci postavila
tým spôsobom, že dotazovala dcéru s otázkou, či má záujem stretnúť sa so svojím otcom, aj keď je
to mimo určených termínov rozhodnutia, avšak odpoveď dcéry bola vždy nie. Preto matka nikdy svoju
dcéru nenútila a nebude nútiť proti jej vôli tráviť viac času so svojím otcom. Dcéra sa matke niekoľko krát
zdôverila, že jej najviac vyhovuje tráviť čas výlučne s otcom, bez jeho priateľky, nakoľko podľa vyjadrenia
maloletej, sa v prítomnosti priateľky otca necíti komfortne a vítane. Tento fakt, nemení nič na skutočnosti,
že maloletá má svojho otca rada, avšak je pre ňu postačujúce stretávanie sa s otcom v takom rozsahu,
ako doposiaľ.
Otec vo svojom návrhu uvádza nepravdivé a klamlivé skutočností, súvisiace s poskytovaním informácií
zo strany matky ohľadom maloletej dcéry. Matka pravidelne zasiela otcovi vysvedčenia maloletej dcéry
a rovnako aj fotografie o jej úspechoch. Pokiaľ otec tvrdí, že nemá prístupové údaje na internetový portál
školského zariadenia, tak matka má vedomosť, že na uvedený portál je možný len 1 prístup, avšak
odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ by otec mal naozaj taký vážny záujem o dané informácie, tak maloletá
má prístup do tzv. Edupage aplikácie, čo znamená, že otec sa môže kedykoľvek prostredníctvom
telefónu maloletej prihlásiť do školského systému, respektíve aplikácie na to určenej a vidieť prospech
a známky maloletej dcéry, prípadne požiadať matku o zaslanie prihlasovacích údajov. Avšak otec
má zjavný problém s priamym kontaktovaním matky, nakoľko všetky záležitosti rieši prostredníctvom
maloletej dcéry, prípadne plnoletého syna alebo kontaktuje matku nevhodným arogantným spôsobom.
Tvrdenia otca, že maloletá dcéra chodí nevkusne oblečená v roztrhaných veciach, v nevhodnej obuvi a
v neposlednom rade poukazuje na absenciu hygienických potrieb a iných potrieb, je neopodstatnené,
klamlivé a opätovne smerujúce len k poníženiu matky. Nikdy zo strany školského zariadenia, pedagógov,
detskej lekárky, rodinných príslušníkov a priateľov nebola matka upozornená na nevhodnú a zanedbanú
starostlivosť.
Ďalej otec uvádza, že údajne matka disponuje mesačne sumou v celkovej výške 500 eur, ktorá má slúžiť
na zabezpečenie životných potrieb maloletej dcéry. Poberanie prídavkov a daňového bonusu ako dávok
zo strany štátu nemôže suplovať vyživovaciu povinnosť otca.
Otec vo svojom návrhu riadne neuvádza, kde a na akej pozícii pracuje, pričom účelovo uvádza, že
pracuje v Nemecku a jeho jediný príjem predstavuje suma 1.361,13 eur, pričom výdavky na bežný
život uvádza viac ako v dvojnásobnej výške 2.900 eur z čoho väčšiu polovicu hradí údajne jeho
priateľka, keďže mu to jeho, podľa matky fiktívne uvádzaný príjem, nedovoľuje. Matka má za to, že otec
špekulatívnym spôsobom, chce ukrátiť svoju maloletú dcéru aj o základné potreby, ktoré matka nakupuje
zvýživného,kuktorémusaotecdobrovoľnezaviazalvrodičovskejdohodeschválenejrozsudkomzodňa
25.09.2018 vo výške 250 eur. Otec od januára 2024 prestal rešpektovať súdne rozhodnutie a povinnosť
uhrádzať matke maloletej výživné vo výške 250 eur a v januári a februári 2024 zaslal matke výživné vo
výške len 100 eur, ktorú výšku si sám upravil. Na základe vyššie uvedeného matka navrhla, aby súd
návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný a účelový a špekulatívny zamietol.
Zároveň súčasťou vyjadrenia matky k podanému návrhu otca bol aj návrh na zvýšenie výživného
na maloletú A.. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/279/2018 zo dňa 25.09.2019, v ktorom rozhodnutí okrem iného
uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu a otec sa zaviazal, že bude prispievať na výživu maloletej A. sumouvo výške 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Od schválenia rodičovskej dohody došlo k podstatnej zmene na
strane maloletej, nakoľko táto v čase prvotného rozhodnutia bola vo veku 6 rokov a navštevovala prvý
stupeň základnej školy. V súčasnosti má maloletá 11 rokov a navštevuje už druhý stupeň základnej školy.
Je teda nesporné, že od schválenia rodičovskej dohody došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletej, a matke vzrástli výdavky na nevyhnutné a základné potreby pre maloletú dcéru. Podstatná
zmena na strane maloletej spočíva najmä v prechode na druhý stupeň základnej školy, ďalej maloletá
navštevuje základnú umeleckú školu v rámci krúžku, čím sa matke značne zvýšili výdavky a náklady na
maloletúdcéru.Oteckudňupodaniapredmetnéhonávrhumatkou,pravidelneuhrádzalvýživnévovýške
250 eur, s výnimkou januára a februára 2024 kedy matke zaslal výživné vo výške len 100 eur. Súdom
určené výživné vo výške 250 eur je vzhľadom na zvýšené náklady na maloletú dcéru nedostatočné a to
aj s poukazom na vek a záujmy maloletej dcéry, bežné potreby, ako hygienické, strava, obuv, ošatenie,
školsképotreby,čipotrebyvrámcikrúžkumaloletejarovnakotrebaprihliadaťajnavysokúmieruinflácie,
ktorá sa odráža najmä pri potravinách, respektíve bežných potrebách.
Matka pracuje v Kysuckom Novom Meste u zamestnávateľa B. G. B.. B. na pracovnej pozícii vstupná
kontrola ložísk. Čistý príjem matky predstavuje sumu cca 1.000 eur mesačne. ďalej poberá prídavky na
dieťa z Nemecka vo výške 190 eur, prídavky na dieťa zo Slovenska vo výške 60 eur, daňový bonus vo
výške 160 eur mesačne. Mesačné náklady matky sú: strava 275 eur, hygiena 30 eur, obuv a ošatenie
20 eur, lieky na vysoký krvný tlak 25 eur, voda 20 eur, plyn 75,30 eur, elektrina 35,30 eur, poistenie
nehnuteľnosti 10 eur, internet 21 eur, TV 11,60 eur, mobil 35 eur, PHM 50 eur, PZP 11 eur, údržba
motorového vozidla 5 eur, úver 51,47 eur, spotrebný úver 89,54 eur, výdavky na syna (25 rokov, študuje
na VŠ) 280 eur. Mesačné výdavky na maloletú A. sú: strava 240 eur, hygiena 25 eur, ošatenie a obuv
19 eur, ZUŠ krúžok 6,70 eur, ZRŠ krúžok 1,25 eur, pomôcky na krúžok 8 eur, ZRŠ v škole 1,25 eur,
pomôcky do školy 15 eur, triedny fond 5 eur, vreckové 8 eur, výlety s rodinou 8,34 eur, vitamíny 14 eur,
kredit 12 eur, každoročne vynaložené náklady na začiatku školského roka 150 eur na rok t.j. 12,50 eur
mesačne, školské výlety 2 krát do roka (polročné a koncoročné) 50 eur ročne t.j. 4,17 eur mesačne.
Vzhľadom na vyššie uvedené výdavky, ktoré matka vynakladá na maloletú a ktoré sa značne zvýšili od
poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca maloletej, matka má za to, že sa zmenili zásadným
spôsobom pomery na strane maloletej a preto je nevyhnutné upraviť vyživovaciu povinnosť a zaviazať
otca k úhrade vyššieho výživného, ako doposiaľ. S poukazom na uvedené skutočnosti matka navrhla,
aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry A. B. sumou 350 eur mesačne a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od podania návrhu.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.
4. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/279/2018-153 z 25. 09. 2019 súd manželstvo rodičov
maloletej A. rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, pričom maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške 250 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej , zároveň sa otec zaviazal zasielať k rukám matky
rodinný prídavok, ktorý je vyplácaný na maloletú A. v Nemecku. Rodičia sa dohli na úprave styku otca
s maloletou A. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou A. stretávať
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.
Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.
6. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného - zníženie výživného na základe
návrhu otca a zvýšenie výživného na základe návrhu matky a preto v zmysle ustanovenia § 157 CMP
súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-
právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase predchádzajúceho rozhodnutia.7. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
8. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob
a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len
na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv)
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
9. Súd pri posudzovaní návrhov na zmenu výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy súd
o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2019. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane
všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť,
ako aj na strane maloletej A.. Matka pracovala ako SZČO, prevádzkovala obchod s textilom. Jej čistý
príjem zo živnosti bol okolo 500 eur. Otec pracoval ako SZČO v stavebníctve v Nemecku, kde
podľa vlastného vyjadrenia aj podával daňové priznanie. Jeho čistý príjem bol 1.300 eur. Maloletá A.
navštevovala 1. ročník na základnej škole Matka s maloletou bývala v rodinnom dome v jej vlastníctve.
Otec pracoval a žil v Nemecku. Býval u priateľky spolu s jej maloletou dcérou v rodinnom dome.
10. Súčasné pomery matky: Matka je od 17.07.2023 zamestnaná u zamestnávateľa B. G., B.. B.. Jej
priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.100 eur. Uplatňuje si u zamestnávateľa daňový bonus.
Matka zároveň poberá rodinné prídavky aktuálne vo výške 60 eur mesačne a 195 eur z Nemecka.
Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou A. a plnoletým synom. Bývajú v rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve matky.
Matka ako svoje výdavky uviedla: výdavky na bývanie a domácnosť - voda 20 eur, plyn 75,30 eur,
elektrina 35,30 eur, poistenie nehnuteľnosti 10 eur, internet 21 eur, TV 11,60 eur, mobil 35 eur, PHM
50 eur, PZP 11 eur, údržba motorového vozidla 5 eur, úver 51,47 eur, spotrebný úver 89,54 eur, ďalej
výdavky na syna (25 rokov, študuje na VŠ) 280 eur, svoje osobné výdavky uviedla: strava 275 eur,
hygiena 30 eur, obuv a ošatenie 20 eur, lieky na vysoký krvný tlak 25 eur. Matka zabezpečuje maloletej A.
bývanie aj osobnú starostlivosť, čo je forma vyživovacej povinnosti a na ktorú skutočnosť je súd povinný
prihliadať.
11. Súčasné pomery otca: Otec do 31. 12. 2023 bol zamestnaný u zamestnávateľa K. D. A.. Jeho
celkový príjem za rok 2023 bol 21.600 eur brutto, priemerný čistý mesačný príjem za rok 2023 bol
vo výške 1.361,13 eur. V období 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 bol evidovaný na úrade práce, za
ktoré obdobie mu bola vyplatená podpora v celkovej výške 9.185 eur, t.j. 1.312,14 eur mesačne (nie
ako uviedol právny zástupca 907,20 eur). Od 15.07.2024 sa opätovne zamestnal u zamestnávateľa
Paula Rettig Apartments, kde za obdobie od 15.07.2024 do 31. 12. 2024 dosiahol príjem 6.299,17 eur
netto, priemerný čistý mesačný príjem 1.049,86 eur. V období od 01/2025 do 04/2025 jeho priemerný
čistý mesačný príjem bol 1.195,71 eur. K príjmom otec doložil potvrdenie úradu práce, výpis z účtu
a potvrdenie o zdanení mzdy za rok 2023.
Otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou v rodinnom dome, ktorý ona vlastní. Na náklady
v domácnosti prispieva podľa vlastného vyjadrenia a podľa predloženého rozpisu výdavkov v sume
400-500 eur mesačne.
Ako svoje výdavky uviedol: platba za úrazové a životné poistenie pre otca a pre 2 deti 83,40 eur, pôžička
79,98 eur platba za elektrinu v SR 15 eur, platba za telefón otca, telefón syna a za tablet dcéry 75,99eur, nájomné 500 eur, stravovanie 200 eur, poplatok za vedenie bankového účtu 13,90 eur, pohonné
hmoty pri ceste na územie SR a späť 420 eur, mesačné výdavky celkom 1388,27 eur. Ďalšie výdavky,
ktoré označil ako svoje, no hradí jeho partnerka: výživné na dcéru Adriány 250 eur, výživné na syna
A. 100 eur, starostlivosť o maloletú A. (oblečenie, hygiena, obuv, aktivity) 2.000 eur ročne, STK,EK,
servis motorového vozidla, diaľničná známka 2.200 eur ročne, darčeky na oslavy a iné príležitosti 500
eur ročne, športové aktivity a športové vybavenie 1.000 eur ročne, pohonné hmoty vrátane AdBlue 5.000
eur ročne, letná a zimná dovolenka 3.000 eur ročne.
12. Pomery maloletej Adriany: Maloletá Adriana aktuálne navštevuje 6. ročník základnej školy.
Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletej a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy
výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na
čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s fyzickým
vekom maloletej, maloletá navštevuje školské zariadenie. Maloletá má naďalej bežné výdavky spojené
s bývaním, stravovaním, obliekaním. Okrem toho na strane maloletej existujú výdavky v podobe
výdavkov,ktorésúvisiasnávštevouškoly(včaseposlednéhorozhodnutiasúdumaloletáprávenastúpila
do 1. ročníka ZŠ, t.j. rozsah a výška výdavkov bola len orientačná, keďže to bol prvý mesiac školského
roka) - poplatok za stravu v školskej jedálni, poplatky (ZRPŠ, triedny fond a úhrada akcií plánovaných
školou, výlety, exkurzie) či na I. stupni poplatok za ŠKD, zakúpenie školských pomôcok a školou
požadovaných školských potrieb, vrátane pracovných zošitov, či príprava desiaty a pitného režimu, ktoré
boli pred tým v réžii domácnosti, resp. predškolského zariadenia v rámci jedného poplatku za stravu.
Ďalej pribudli aj záujmové činnosti (základná umelecká škola – výtvarná výchova), ktorým sa v čase
posledného rozhodovania nevenovala, a v neposlednom rade výdavky na voľný čas, nakoľko vzhľadom
na vyšší vek, sa menia aj jej záujmy.
Za odôvodnené potreby maloletej A. súd považoval: strava 200 eur, hygiena 20 eur, ošatenie a obuv 20
eur, ZUŠ krúžok 6,70 eur, v prvom polroku školského roka 2024/2025 ZRŠ krúžok 1,25 eur, pomôcky na
krúžok 8 eur, aktuálne výtvarné potreby doma cca 18 eur, ZRŠ v škole 1,25 eur, pomôcky do školy (na
začiatkuškolskéhoroka)12,50eur,dokupovanieškolskýchpomôcok15eur, akcieorganizovanéškolou,
výlety a pod. 4,17 eur, triedny fond 5 eur, vreckové 8 eur, výlety s rodinou a voľný čas 15 eur, vitamíny 14
eur, kredit 12 eur. Matka výdavky bez nákladov na bývanie vyčíslila na sumu 380,21 eur, súd čiastočne
výdavky upravil. Pri matkou vyčíslených mesačných výdavkoch maloletej a čiastočne upravených zo
strany súdu, v čom sú zarátané základné výdavky ako strava, oblečenie, hygiena, výdavky na školu,
voľnočasové aktivity ako aj výdavky na bývanie, aktuálne určené výživné vo výške 250 eur pokrýva 2/3
aktuálnych výdavkov. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič by
malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého
konkrétneho prípadu. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je
vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Súd ustálil odôvodnené potreby maloletej na základe vyjadrenia matky k výdavkom ako aj listinných
dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne
preukázať), a ktoré porovnal s bežnými výdavkami maloletých detí v tom istom veku, známych súdu
z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil
náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom.
13. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie
je dôvodný. Určené výživné zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletej, výška a charakter
bežných výdavkov v danom prípade zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku.
Maloletá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného
stavu, pričom medzi odôvodnené potreby patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova
zmysle (ošatenie, obuv, náklady na bývanie, strava, hygiena), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním,
prehlbovaním vzdelania, ktoré prispievajú k rozvoju záujmov, súvisia s prípravou na budúce povolanie
a tiež výdavky na kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
v súčasnosti život kultúrneho človeka.
Samozrejme v súvislosti s výdavkami na strane maloletej treba prihliadať na to, že časť výdavkov
je možné hradiť z rodinných prídavkov, ktoré však nemôžu nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodiča.
S poukazom na vyššie uvedené okolnosti na strane maloletej, ktoré súd považoval za kvalifikovanú
zmenu pomerov (vyšší vek, návšteva školského zariadenia), zamietol návrh otca na zníženie výživného.
V danom prípade zníženie výživného nie je v záujme maloletej.
Zároveň súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú A. nie je dôvodný ani
pre dôvody ktoré uviedol otec ako zmenu jeho pomerov – nízky príjem a zvýšené výdavky, keďže ajpri predchádzajúcom rozhodovaní súdu mal príjem cca 1.300 eur tak ako v súčasnosti. Pracoval a žil
v Nemecku so súčasnou partnerkou v jej domácnosti, v rodinnom dome. Tu rovnako zmena pomerov
nenastala. Vyjadrenia otca ohľadom zníženého príjmu vyznievajú špekulatívne, nakoľko otec do 31. 12.
2023 pracoval u svojej partnerky, kde dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 1.361,13 eur. Následne
bol od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 evidovaný na úrade práce v Nemecku, kedy poberal podporu
v nezamestnanosti v celkovej výške 9.185 eur. Od 15. 07. 2024 sa zamestnal na čiastočný úväzok ( 85
hodín mesačne) opätovne u svojej partnerky ako správca budov. Za obdobie od 15. 07. 2024 do 31. 12.
2024 dosiahol príjem vo výške 5.545,91 eur netto, čo je cca 1.008,35 eur mesačne. V období od 01.
01. 2025 do 30. 04. 2025 jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 1.195,71 eur.
Počas celého obdobia (od podania návrhu aj v predchádzajúcom období sa s dcérou stretával ako sa
dohodli v 3. víkend v mesiaci od štvrtka do nedele). Prechodná zmena v pomeroch otca v dôsledku
evidencie na úrade práce nie je okolnosťou pre trvalé zníženie výživného, či zníženie výživného
do budúcna, naviac ak výška podpory bola po prepočte 1.312,14 eur , t.j. rovnako ako jeho príjem
v predchádzajúcom období. Pritom sám otec v podanom návrhu žiadal upraviť výživné na sumu 100 eur
od právoplatnosti rozhodnutia, no svojvoľne výživné od 01/2024 platil a aktuálne aj platí len vo výške
100 eur.
Okrem toho obaja rodičia mali v čase predchádzajúceho rozsudku vyživovaciu povinnosť aj k svojmu
plnoletému synovi, ktorý v tom čase študoval. Takže určenie vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 20.04.2022, sp. zn. 46Pc/9/2020 nie je novou skutočnosťou, keďže
otec uviedol, že aj v predchádzajúcom období si plnil vyživovaciu povinnosť k synovi bez súdneho
rozhodnutia. Aktuálne po dohode so synom mu výživné neplatí, ale poskytuje mu inú formu plnenia.
Pri poslednom rozhodnutí súdu sa rodičia dohodli na úprave styku s tým, že otec počítal, že za dcérou
bude cestovať každý mesiac a vzhľadom na miesto preberania a odovzdávania bude znášať výdavky
na cestu. T.j. otec vedomý si týchto skutočností uzavrel s matkou rodičovskú dohodu, kde sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej A. vo výške 250 eur mesačne.
Tvrdenia otca v tomto konaní vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam prácu vykonávať
a dosahovať príjem dostatočný na krytie jeho potrieb a riadne plnenie si vyživovacej povinnosti,
vyznievajú účelovo, v snahe vyvolať pocit, že otec je ten, na koho ekonomickú situáciu má byť
prihliadané a má byť dôvodom pre úpravu vyživovacej povinnosti, pričom ale bolo preukázané, že
otec je schopný prácu vykonávať a dosahovať príjem. Otec nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti,
pre ktoré nemôže pracovať alebo jeho schopnosť pracovať by bola obmedzená, či dokonca vylúčená.
Naviac treba uviesť, že otec pracuje u svojej partnerky, u ktorej má dohodnutý čiastočný úväzok, podľa
vyjadrenia otca preto, aby mohol plnohodnotne v zmysle dohody medzi rodičmi dcéru navštevovať
každý mesiac, kde u iného zamestnávateľa by mu to umožnené nebolo, no na druhej strane tvrdí, že
jeho výdavky vrátane výživného, oblečenia, hygieny, obuvi, aktivít, pohonných hmôt, či dovolenkových
pobytov v súvislosti s maloletou A. hradí jeho partnerka. Pričom malo by ísť o sumu cca 1.265 eur
mesačne ( výživné z toho predstavuje sumu 250 eur).
V medzi období sa otec stal vlastníkom, resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - LV č. XXX
v kat. území L. M. otec je spoluvlastníkom ornej pôdy v podiele 1/5, zároveň vlastní podiel 1/16 bytu po
svojom otcovi v kat. území L. M. v 1/16 a podľa LV XXXX pre katastrálne územie Povinná otec spolu
s jeho partnerkou sú podieloví spoluvlastníci pozemku každý v podiele 1 . Na predmetnom pozemku sa
nachádza rozostavaný rodinný dom, ktorý podľa vyjadrenia otca financuje výlučne jeho partnerka.
Napriek tomu, že žijú s partnerkou vo vzťahu a v spoločnej domácnosti dlhodobo, pričom partnerka
má hradiť aj značnú časť jeho nákladov, ako bolo vyššie uvedené, k výške jej príjmu sa vyjadriť
nevedel, resp. nechcel. Pritom mesačné náklady na spoločnú domácnosť, kde sa on sám podieľa
sumou 400-500 eur mesačne predstavujú 1.146,17 eur, pričom podľa zaslaného prehľadu od otca tieto
náklady zahŕňajú aj také položky ako poistenie domu, daň z domu, právne poistenie, fond opráv, pričom
otec nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda mu tieto poplatky ani z takéhoto postavenia
nevyplývajú. A teda podiel otca na mesačných nákladoch v spoločnej domácnosti by mal byť nižší a mal
by predstavovať podiel 1/3, keďže v domácnosti žijú dve dospelé osoby a maloleté dieťa.
Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť
ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou
živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za
predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku,
zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce.
V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený
nad záujem povinného rodiča. Doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu je rozhodnutím otca,za ktoré nesie zodpovednosť výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť vyhodnotené na úkor dieťaťa,
voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.
Súd má za to, že otec vzhľadom na svoj vek, pracovné skúsenosti, kvalifikáciu a doterajšie uplatnenie
je schopný aj naďalej dosahovať príjem, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej A.
v súdom určenom rozsahu.
Skutočnosť, že výživné matky využíva na svoje potreby ako potreby spojené s podnikaním neboli
preukázané. Otec sám uviedol, že dôkaz o tom nemá, povedal mu to tak syn. Naviac matka
podnikateľskú činnosť ukončila k 30. 06. 2023.
14. Matka na pojednávaní zobrala návrh na zvýšenie výživného späť a žiadala konanie zastaviť. Otec
a kolízny opatrovník na pojednávaní vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu a zastavením konania.
Na základe oprávnenia navrhovateľa – matky disponovať s návrhom na začatie konania, súd podľa
ustanovenia § 29 ods. 1 CMP v rozhodol o zastavení konania o návrhu matky o zvýšenie výživného
na maloletú A..
15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené
potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho,
aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem
bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie),
aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov,
prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné
potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom
prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej
alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie
dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať
je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto
veku. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy
a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením §
62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Súd pristúpil k zmene výkonu rodičovských práv pri úprave styku otca s maloletou A.. Obaja
rodičia na pojednávaní predniesli predstavy ohľadom úpravy styku. Súd pri rozhodovaní o úprave styku
akceptoval súhlasné vyjadrenia matky a otca k vymieneným dňom a hodinám (začiatok a koniec
styku) pri úprave styku tak počas bežného roka, ako aj pri jednotlivých prázdninách.
17. S poukazom na vyššie uvedené, keďže došlo k zmene vo výkone rodičovských práv a povinností,
ktorá bola upravená pôvodne v rozsudku okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/279/2018 z 25.09.2019, súd
zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/279/2018 z 25.09.2019, a to v časti úpravy styku
otca s maloletou A..
18. Na záver súd dodáva, že v rámci nariadeného pojednávania otec ani jeho právny zástupca nenastolil
otázku úpravy povinnosti matky informovať otca ohľadom maloletej A.. Súd v tejto súvislosti poukazuje
nato,žeotecjeajpodľavyjadreniamaloletej smaloletouvpravidelnomkontakte,stretávaniaprebiehajú
každý mesiac, kedy otec má možnosť mať priame informácie o zdravotnom stave maloletej alebo
informácie o jej vzdelávaní a výsledkoch.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo
iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.