Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Prvostupňové nenapadnuté… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12C/21/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122203529

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1122203529.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 1 - B1-12C/21/2022

file_0.jpg

file_1.wmf

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: A. B., narodený:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: HALADA advokátska kancelária
s.r.o., sídlo: Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie
10 031,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 8 - B1-12C/21/2022

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 031,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 10 031,65 Eur od 17.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 7 - B1-12C/21/2022

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2022 sa žalobca domáhal zaplatenia 10 031,65 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 031,65 eur od 17.04.2022 do zaplatenia.

2. Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území
E., obec B. - F. G. E., okres B. H., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedeného Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 1824
m2, ostatné plochy a parcela registra C, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 14 m2, zastavané plochy
a nádvoria (ďalej len „pozemky“). Pozemky sú bez súhlasu žalobcu a jeho právnych predchodcovdlhodobo užívané ako verejné priestranstvo, na ktorom sa nachádza verejná zeleň v správe žalovaného.
Pozemok parcela číslo XXXX/XXX je osadený stromami a trávnym porastom, pričom sa na ňom
nachádzajú aj prístupové chodníky ku vchodom do susediaceho bytového domu a lavičky pre verejnosť.

Pozemok parcela číslo XXXXX/X sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bytového domu a chodníka
a je osadený trávnym porastom. Oba predmetné pozemky sa nachádzajú na území stabilizovanej
obytnej zástavby. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že pozemky svojím charakterom, tvarom a
umiestnením dlhodobo plnili a aj v súčasnosti plnia funkciu verejnej zelene a majú povahu verejného
priestranstva v správe žalovaného. Žalovaný plní svoje zákonné povinnosti (tvorba a ochrana životného

prostredia obyvateľov mesta, správa a údržba plôch verejnej zelene a iných verejných priestranstiev)
súvisiace s uspokojovaním potrieb obyvateľov mesta. Žalovaný za užívanie predmetných pozemkov
žalobcu, prostredníctvom ktorých žalovaný plní svoje verejnoprávne funkcie, žalobcovi neplatí žiadnu
odplatu. Pozemky žalobcu sú dlhodobo verejne užívané ako verejné priestranstvo (verejná zeleň)
slúžiace vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, najmä obyvateľom predmetnej obytnej zástavby
v meste, a to bez akejkoľvek zmluvy alebo iného súhlasu žalobcu alebo jeho právnych predchodcov,

ktorým by boli predmetné pozemky dané žalovanému do verejného užívania bezodplatne. Predmetným
užívaním pozemkov na strane žalovaného vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktorého
výška predstavuje podľa znaleckého posudku sumu 6 018,99 eur ročne. Žalobca vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2020 do 31.12.2021 v sume 10 031,65 eur,
a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 dní na dobrovoľné plnenie plynúcej od doručenia výzvy

dňa 13.04.2022.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný vo vzťahu k pozemku parcela číslo XXXX/XXX uviedol, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.

na predmetnom pozemku vzniklo žalovanému zákonné vecné bremeno dňom 01.07.2009. Na pozemku
sa nachádza zeleň, ktorá je súčasťou zástavby obytného územia a prístupové chodníky. Územným
rozhodnutím o umiestnení stavby č. 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva rady
ÚNV v Bratislave č. 1546/9 zo dňa 06.07.1959 boli určené pozemky, na ktorých sa umiestnilo sídlisko.
Medzi týmito pozemkami je aj pozemok parcela číslo 1736, z ktorého vznikol pozemok parcela číslo

XXXX/XXX. Výstavbu sídliska realizoval Generálny investor mesta Bratislavy, teda právny predchodca
žalovaného. Súčasťou územno-projektovej dokumentácie sídliska boli nielen bytové domy, miestne
komunikácie, parkoviská a stavby občianskeho vybavenia, ktorých vlastníctvo prešlo na žalovaného
podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, prípadne podľa zákona
č. 135/1961 Zb., ale boli nimi aj plochy verejnej zelene, tvoriace s uvedenými stavbami jeden funkčný

celok. V dôsledku uvedeného vzniklo žalovanému zákonné vecné bremeno, pričom náhrada za jeho
zriadenie je v celom rozsahu premlčaná. Vo vzťahu k pozemku parcela číslo XXXXX/X uviedol, že
nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Račianskeho
potoka. Pozemok sa nachádza 2,0 m od brehovej čiary Račianskeho potoka, ktorý je evidovaný ako
drobný vodný tok, preto v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách pri výkone správy

vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné
pozemky (ochranné pásmo toku). Pobrežnými pozemkami pri drobných vodných tokoch sú pozemky
do 5,0 m od brehovej čiary toku. Územie pobrežného pozemku, resp. ochranného pásma toku, musí
byť prístupné pre mechanizáciu správcu toku a povodia za účelom vykonávania činnosti vyplývajúcich
zvodnéhozákona.PrípadnýmužívateľompozemkujesprávcatokuRačianskypotok,tedaSLOVENSKÝ

VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., Odštepný závod Bratislava. Obmedzenie užívania pozemku
parcela číslo XXXXX/X vyplýva priamo zo zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a nemôže byť považované
za verejné priestranstvo.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nepreukázal, a ani netvrdil, že by na pozemku parcela číslo

XXXX/XXX existovala akákoľvek stavba vo vlastníctve žalovaného nadobudnutá od štátu, resp. že by
tento pozemok tvoril priľahlú plochu k takejto stavbe. Z dôvodu neexistencie takejto stavby je potom
nepochybné, že na pozemku parcela číslo XXXX/XXX nemohlo vzniknúť vecné bremeno v prospech
žalovaného. Žalovaný tiež nepreukázal, a ani netvrdil, že verejná zeleň na pozemku parcela číslo XXXX/
XXX je stavbou v zmysle stavebného zákona vo vlastníctve žalovaného nadobudnutá od štátu. Verejná

zeleň na pozemku nie je stavbou, ale ide o zeleň tvoriacu súčasť tohto pozemku. Pozemok nikdy
nebol vo vlastníctve štátu, ale vždy v rukách žalobcu a jeho právnych predchodcov, ktorí ho nadobudli
kúpou v roku 1930. Keďže štát pozemok nikdy nevlastnil, nemohla verejná zeleň prejsť z vlastníctva
štátu do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. Na uvedený pozemok sa teda nevzťahujezákon č. 66/2009 Z.z. a teda na pozemku nemohlo vzniknúť vecné bremeno. Vo vzťahu k parcele
XXXXX/X uviedol, že predmetný pozemok je dlhodobo užívaný ako verejné priestranstvo bez súhlasu
žalobcu, či jeho právnych predchodcov, pričom žalovaný za užívanie tohto pozemku nikdy neplatil.

Existenciaochrannéhopásmablízkehomiestnehopotokamázanásledoklento,žeprispôsobeužívania
predmetného pozemku platia určité verejnoprávne obmedzenia spojené s existenciou tohto ochranného
pásma.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže ak by aj

súd dal za pravdu žalobcovi, že na predmetné pozemky sa zákonné vecné bremeno nevzťahuje,
žalobca nie je oprávnený v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.09.2011,
sp.zn. 2Cdo/94/2011 žiadať len sekundárny nárok, ktorý je v tomto prípade náhrada za bezdôvodné
obohatenie. Rozpor s dobrými mravmi žalobcu je aj v tom, že žalovaný dlhoročne vykonáva starostlivosť
o zeleň na pozemku žalobcu parcela číslo XXXX/XXX, pričom od žalobcu nikdy nežiadal úhradu
vzniknutých nákladov. Konanie žalobcu je nie len proti dobrým mravom ale aj špekulatívne, keďže sám

sa o pozemky nestará, v skutočnosti nemá sám záujem sa o pozemky riadne starať, keďže tieto slúžia
ako prístup k bytovým domom a nachádzajú sa na nich chodníky. Ak by súd prisvedčil v žalobcovu
argumentáciu, žalovaný by sa ad absurdum dostal do pozície „rukojemníka", keďže žalobca by mohol
do nekonečna žalovať o zaplatenie sumy vo výške bezdôvodného obohatenia za každý ďalší rok len za
to, že sa žalovaný bezplatne stará o zeleň.

7. Súd právne posúdil vec podľa § 107, § 451, § 456, § 458, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka;
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka; § 1, § 2d zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“); § 2b, § 4 ods. 3 písm. f), g), h) zákona č. 360/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 360/1990 Zb.“); § 1a, § 6a zákona č. 377/1990
Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
377/1990 Zb.“); § 1, § 2, § 3, § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“); § 49 ods. 2 zákona č.

364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon č. 364/2004 Z.z.“); a článku 2 ods. 2, 3,
článku 15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.6-11, list vlastníctva

č.l.16-17, výzva č.l.18-19, znalecký posudok č.l.20-61, mapy č.l.62-64, územnoplánovacia informácia
č.l.65-67, list vlastníctva č.l.68-69, vyjadrenie žalovaného č.l.110-111, územné rozhodnutie č.l.112,
žiadosť č.l.113, mapa č.l.114, replika č.l.127-135, duplika č.l.146, pričom ustálil nasledovný skutkový
stav veci.

9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol ku dňu 27.04.2022 výlučným vlastníkom
parcely registra C číslo XXXX/XXX o výmere 1 824 m2 evidovanej ako ostatné plochy s označeným
spôsobom využívania pozemku: pozemok, na ktorom sú svahy, skaly, rokliny, výmole, vysoké medze
s krovím alebo kamením a iné plochy neposkytujúce trvalý úžitok a parcely číslo XXXXX/X o výmere
14 m2 evidovanej ako zastavané plochy a nádvoria s označeným spôsobom využívania pozemku:

pozemok, na ktorom je umiestnená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Vlastnícke právo k obom
nehnuteľnostiam nadobudol na základe darovacej zmluvy pod číslom V-5629/16 zo dňa 30.03.2016.
Podľa pozemkovoknižnej vložky číslo XXXX vlastníctvo k predmetným pozemkom nadobudol v roku
1930 I. B. na základe kúpnopredajnej zmluvy. Sporné pozemky predstavujú verejne prístupné

(neoplotené) pozemky s trávnatým porastom v obytnej zástavbe. Na pozemku parcela číslo XXXXX/X
sa nachádza zábradlie, zeleň, stromy a asfaltový chodník. Podľa Územného rozhodnutia o umiestnení
stavby číslo 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného hospodárstva rady ÚNV v Bratislave číslo
1546/9-1959 zo dňa 06.07.1959, sa experimentálne sídlisko a stavba číslo 103/B umiestňuje okrem
iných aj na parcelu číslo 1736, z ktorej podľa priloženej snímky vznikol pozemok parcela číslo XXXX/

XXX. Pozemok parcela číslo XXXXX/X o výmere 14 m2 sa nachádza 2 metre od brehovej čiary
Račianskeho potoka evidovaného ako drobný vodný tok, a preto v zmysle § 49 ods. 2 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže
správca vodného toku užívať pobrežné pozemky (ochranné pásmo toku). Pobrežnými pozemkami pridrobných vodných tokoch sú pozemky do 5 metrov od brehovej čiary, územie ochranného pásma musí
byť prístupné pre mechanizáciu správcu toku a povodia za účelom vykonávania činností vyplývajúcich
z vodného zákona.

10. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 05.04.2022, sp.zn. 23C/39/2017 v právnej veci
totožných sporových strán v totožnom spore, avšak za skoršie obdobie (od 01.04.2016 do 31.12.2016)
časovo predchádzajúce obdobiu žalovaného v tomto konaní, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
bezdôvodného obohatenia vo výške 4 518,36 eur s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave následne

rozsudkom zo dňa 29.06.2023, č.k. 3Co/82/2022-442 v celom rozsahu potvrdil správnosť záverov súdu
prvej inštancie, a to tak vo vzťahu k právnemu posúdeniu, ako aj výške priznaného nároku. Vzhľadom
na skoršie právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdenom nadriadeným
odvolacím súdom súd za neexistencie nových skutkových tvrdení žalovaného vylučujúcich tvrdenia
žalobcu o užívaní pozemkov žalovaným ako verejného priestranstva a starostlivosti o verejnú zeleň
na pozemkoch žalobcu postupoval v zmysle článku 2 CSP a zo skorších právoplatných rozsudkov

vychádzal, keďže žalovaný neuviedol žiadne nové tvrdenia, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
predošlé právne posúdenie súdmi v právoplatne skončenej veci vylučovali.

11. Vo veci prejednávanej tunajším súdom si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za verejné užívanie jeho pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území

E., parcela číslo XXXX/XXX o výmere 1 824 m2 a parcela číslo XXXXX/X o výmere 14 m2, na ktorých
sa nachádza verejná zeleň, a to za obdobie od 01.05.2020 do 31.12.2021. Medzi stranami nebol sporný
vlastnícky vzťah žalobcu k týmto pozemkom, ktorý preukazuje aj výpis z listu vlastníctva číslo XXXX
pre dané katastrálne územie, a rovnako ani skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádza
verejná zeleň v správe žalovaného. Žalobca podľa výpisu z listu vlastníctva nadobudol sporné pozemky

darovacou zmluvou zo dňa 30. 03. 2016 pod č. V-5629/16. Žalovaný v priebehu súdneho konania
nespochybňoval, že na predmetných pozemkoch eviduje verejnú zeleň. Spornou otázkou bol právny
titul uplatňovanej náhrady za užívanie týchto pozemkov, keď žalobca bol toho názoru, že žalovaný
nedisponuje žiadnym právnym titulom pre užívanie jeho pozemkov, v dôsledku čoho právny vzťah
medzi stranami sporu klasifikoval ako bezdôvodné obohatenie, zatiaľ čo žalovaný bol toho názoru,

že predmetné pozemky užíva titulom zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.,
za ktoré žalobcovi patrí jednorazová náhrada, voči uplatneniu ktorej vzniesol námietku premlčania.
Súčasne žalovaný namietal aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k pozemku parcela číslo
XXXXX/X dôvodiac nespornou skutočnosťou, že predmetný pozemok sa nachádza v ochrannom pásme
drobného vodného toku Račianskeho potoka.

12. Vlastnícky vzťah žalobcu k sporným pozemkom zakladá jeho hmotnoprávny nárok (aktívnu vecnú
legitimáciu) na náhradu za ich užívanie treťou osobou v období od 01.05.2020 do 31.12.2021. Pasívna
vecná legitimácia žalovaného je daná skutočnosťou, že na predmetných pozemkoch (oboch parcelách)
sa nachádza verejná zeleň. Obe parcely predstavujú verejne prístupný pozemok v dokončenej bytovej

zástavbe s prvkami občianskej vybavenosti (prístupové chodníky a lavičky na pozemku parcela číslo
XXXX/XXX a zábradlie a chodník na pozemku parcela číslo XXXXX/X), nepochybne slúžiaci potrebám
neobmedzeného okruhu obyvateľov žalovaného, predovšetkým obyvateľov okolitej bytovej zástavby.
Predmetné pozemky majú nesporne charakter verejného priestranstva a sú predmetom verejného
užívania. Na pozemku parcela číslo XXXX/XXX sa okrem verejnej zelene nachádzajú aj lavičky

a prístupové chodníky k okolitým bytovým domom, čo potvrdzuje napĺňanie verejných potrieb, za ktoré
zodpovedá žalovaný. Sporné pozemky žalovaný užíva výlučne ako subjekt, ktorý si tým plní verejnú
funkciu, z ktorej mu okrem iného vyplýva aj povinnosť verejnú zeleň vytvárať, zabezpečovať a starať sa
o jej údržbu tak, ako to má na mysli § 4 ods. 3 f), g), h) zákona č. 369/1990 Z. z.

13. Ako irelevantnú vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii vyhodnotil súd námietku žalovaného,
že pozemok parcela číslo XXXXX/X sa nachádza v ochrannom pásme vodného toku, nakoľko táto
skutočnosť síce zakladá v zmysle zákona o vodách určité oprávnenia správcu vodného toku pri realizácii
jeho správy a údržby obmedzujúce vlastníka pozemku, avšak nemení primárny charakter tohto pozemku
daný jeho verejnou prístupnosťou a osadením verejnou zeleňou, t. j. nevylučuje užívanie tohto pozemku

verejnosťou. Naopak zábradlie, chodník a lavičky nachádzajúce sa na tomto pozemku svedčia o tom,
že bez ohľadu na to, že sa nachádza v blízkosti vodného toku, slúži potrebám širšej verejnosti, ktorá
je primárnym užívateľom tohto pozemku. Charakter, tvar a umiestnenie oboch pozemkov vo vlastníctve
žalobcu objektívne vylučuje možnosť obmedzenia prístupu verejnosti na ne (napr. oplotením) a výlučnéprisvojovanie si úžitkových vlastností pozemkov žalobcom a súčasne by sťažilo právnu reguláciu
spoločenských právnych vzťahov, na ktorých má žalovaný verejný záujem. Súd je preto toho názoru,
že ochranné pásmo drobného vodného toku má vplyv na následné určenie všeobecnej hodnoty tohto

pozemku či hodnoty jeho nájmu, avšak vzhľadom na funkciu tohto pozemku, ktorou je uspokojovanie
verejných potrieb, za ktoré zodpovedá žalovaný, je tento pasívne vecne legitimovaný v konaní o nároku
na náhradu za jeho užívanie. Rovnako ako irelevantnú pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie
vyhodnotil súd skutočnosť, že na spornom pozemku parcela č. XXXX/XXX sa nachádzajú prístupové
chodníky k bytovému domu v jeho bezprostrednej blízkosti a v malej časti pozemku aj spevnená plocha

s kontajnermi, ktorá nie je oplotená a slúži nielen obyvateľom susediaceho bytového domu. Ak je
pozemokužívanýprepotrebyneobmedzenéhookruhuužívateľovakoverejnépriestranstvo,jeužívaným
žalovaným(jehoobyvateľmi),pričomtýmnepochybnedochádzakobmedzeniuvlastníckehoprávainého
subjektu, ktorý má nárok na finančnú náhradu za takéto obmedzenie.

14. Súčasná právna teória a prax chápe pojem verejné užívanie verejného priestranstva (legálne

nedefinovaný) ako užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzenému
okruhu užívateľov, užívanie ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a nevylučuje z obdobného
užívania toho istého statku iných, aj potencionálnych užívateľov. Aj keď vlastník má teoretické právo
brániť sa všeobecnému užívaniu jeho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektami
a spĺňajúcich znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo

k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec
ako verejnoprávna korporácia verejný záujem založený na plnení povinností vyplývajúcich jej zo zákona
o obecnom zriadení. Súd je toho názoru, že uvedené právne názory vyslovené Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/52/2009 sú aj vzhľadom na značný časový odstup stále
platnéapoužiteľnéajvprejednávanejveci.Súčasnevtejtosúvislostipoukazujeajnadefiníciuverejného

priestranstva v zákone č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorej sa jedná o priestor prístupný verejnosti bez
obmedzenia,aktorýbezohľadunavlastníckevzťahyslúživšeobecnémuužívaniu.Žalovanývyužívaním
úžitkových vlastností pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza verejná zeleň,
plní zákonom stanovené funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb obyvateľov žalovaného (§ 4 ods.
3 zák. č. 369/1990 Zb.). Skutočnosť, že sa jedná o verejné priestranstvo pritom okrem už uvedeného

vyplynula aj zo samotného správania žalovaného, ktorý sám potvrdil, že vykonáva údržbu predmetnej
verejnej zelene. Na druhej strane žalobca v dôsledku uvedenej skutočnosti nemôže realizovať vlastnícke
právo tak, ako to predpokladá § 123 Občianskeho zákonníka k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve
jeho predkov (rodiny Brychtovej) minimálne od roku 1930, t. j. v konaní nebolo preukázané, že by
sporné pozemky boli v čase budovania sídliska vo vlastníctve štátu. Zásade všeobecnej spravodlivosti

pritom nezodpovedá požiadavka, aby náklady spoločnosti za užívanie cudzích pozemkov, na ktorých
sa nachádza verejná zeleň, zaťažovali len jednotlivca, ktorého vlastnícka sféra je v dôsledku toho
v prospech všetkých obmedzená.

15. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil existenciou zákonného vecného bremena podľa zákona č.

66/2009 Z.z., táto otázka už bola právoplatne posúdená a preto súd v celom rozsahu poukazuje na
body 20., 21. a 22. odôvodnenia rozsudku Krajského súd v Bratislave, č.k. 3Co/82/2022–442, zo dňa
29.06.2023, ktorý uviedol, že „ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzuje, na ktoré
pozemky sa citovaný zákon vzťahuje. Pre jeho aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky, a to 1/ ide
o stavbu vo vlastníctve obce, ktorá sa nachádza na pozemku iného a 2/ túto stavbu nadobudla obec

delimitáciou zo štátu. Predmetný zákon sa tak bude vzťahovať vždy na pozemok pod stavbou, t.j.
zastavaný stavbou nadobudnutou obcou delimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby v zmysle §
43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ide. Citovaný zákon sa pritom
aplikuje i na pozemok, ktorý síce nie je priamo zastavaný stavbou (vo vlastníctve obce), avšak tvorí
k nej priľahlú plochu, t.j. ide o taký pozemok, ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí so stavbou

neoddeliteľný celok. V ďalšom ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzuje, že jeho
ustanoveniamožnoaplikovaťnausporiadanievlastníckychvzťahovpozemkov,naktorýchjeumiestnený
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, avšak len za predpokladu, že tento cintorín, športový areál
alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/1991
Zb. Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre vecnú pôsobnosť zákona č. 66/2009 Z.z. k

sporným pozemkom žalobcu, resp. najmä k parcele č. XXXX/XXX, ku ktorej jeho argumentácia o vzniku
vecného bremena smerovala. Žalovaný síce tvrdil, že verejná zeleň, nachádzajúca sa na predmetom
pozemku, bola súčasťou zástavby obytného územia, konkrétne experimentálneho sídliska, a teda tvorila
so stavbami tohto sídliska funkčný celok, všetko s odvolávaním sa na rozhodnutie odboru výstavby avodného hospodárstva UNV v Bratislave zo dňa 06.07.1959, avšak z predmetného rozhodnutia, ani
z iného listinného dôkazu, nevyplýva, že by ním žalovaný preukázal splnenie podmienky, že stavby
tohto sídliska, vrátane verejnej zelene, prešli na neho, resp. do jeho vlastníctva, zo štátu v zmysle

niektorého z ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., v dôsledku čoho by mu potom s účinnosťou zákona
č. 66/2009 Z.z. vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej zeleni, vecné bremeno. Túto podmienku
žalovaný nepreukázal tak vo vzťahu k argumentácii o vzniku vecného bremena k pozemku pod stavbou,
k priľahlému pozemku, ako ani k verejnej zeleni. Naviac, pokiaľ ide o verejnú zeleň, treba dodať, že
táto nie je v zmysle staršej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 4Cz 68/75,

a sp. zn. 3Cz 55/74) obvykle považovaná za samostatnú vec v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka,
keď je považovaná za súčasť pozemku; ten je vo vlastníctve žalobcu. I keď prechod vlastníckeho práva
zo štátu na žalovaného ako na obec nastal v zmysle ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., a teda zo
zákona, jeho konkrétne podmienky boli jasne zadefinované v ustanovení § 2 a nasl. citovaného zákona,
pričom ich splnenie, t.j. delimitáciu zo strany štátu deklaroval písomný dokument – delimitačný protokol.
Pokiaľ žalobca skutkovými tvrdeniami spochybnil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu vo vzniku

vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom, explicitne uvádzajúc, že žalovaný ničím
nepreukázal existenciu stavby v jeho vlastníctve, ktorá prešla na neho zo štátu, vo vzťahu ku ktorej
by jeho pozemok bol priľahlou plochou, rovnako ako nepreukázal, že verejná zeleň na pozemkoch
žalobcu,prešladovlastníctvažalovanéhopodľaustanovenízákonač.138/1991Zb.,bolonažalovanom,
ako nositeľovi dôkazného bremena ním uvádzaných tvrdení, preukázať okolnosti týkajúce sa prechodu

majetkuštátunanehoakonaobecvtomtokonkrétnomprípade;vtomtosmeresivšakžalovanýdôkaznú
povinnosť nesplnil, a preto musí niesť procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena.“
16. V konaní nebola preukázaná existencia žiadneho zákonného, či zmluvného titulu pre faktické
užívanie sporných pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným, ktorý týmto užívaním zabezpečuje
plnenie jeho zákonných povinností, v dôsledku čoho mal súd za naplnenú skutkovú podstatu

bezdôvodného obohatenia definovanú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a spočívajúcu
v objektívnej fakticite vzniku majetkovej výhody či prospechu bez relevantného právneho dôvodu na úkor
iného, merateľnú a vyjadriteľnú peňažným ekvivalentom. Rozhodujúcim pri posudzovaní bezdôvodného
obohatenia titulom užívania pozemku obcou ako verejné priestranstvo je vždy faktický stav, z ktorého
vyplýva obmedzenie vlastníka pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva, resp. získanie výhody na

strane žalovaného v podobe úspory nákladov potrebných pre zabezpečenie užívania majetku žalobcu.

17. V danom prípade výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní cudzieho pozemku
zodpovedá v zmysle ustálenej súdnej praxe cene obvykle vynakladanej na užívanie obdobných
pozemkov v porovnateľných časových a miestnych podmienkach, t. j. výške nájmu v obvyklom čase a na

obvyklom mieste. Vo vzťahu k námietke premlčania, aj keď z argumentácie žalovaného je zrejmé, že táto
bola vznesená pre prípad právnej kvalifikácie užívacieho práva žalovaného ako práva vyplývajúceho
zo zákonného vecného bremena, jednorazová náhrada za ktoré by bola premlčaná, súd uvádza,
že uplatneniu práva vyplývajúceho zo zodpovednostného vzťahu za bezdôvodné obohatenie nebráni
uplynutie premlčacej lehoty, ktorá je v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a plynie

odo dňa, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil (nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2020
do 31.12.2021 bol na súde uplatnený v priebehu premlčacej lehoty dňa 28.04.2022).

18. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok číslo 2/2020 znalkyne H. A. J., z ktorého

vyplynula hodnota bezdôvodného obohatenia vo výške 6 018,99 eur ročne, čo mesačne činí 501,5825
eur. Vzhľadom k obdobiu, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
(od 01.05.2020 do 31.12.2021, t.j. 20 mesiacov), predstavuje celková suma bezdôvodného obohatenia
sumu vo výške 10 031,65 eur.

19. Neuhradením peňažného dlhu v lehote splatnosti sa žalovaný súčasne dostal do omeškania
s jeho plnením, a preto súd viazaný žalobným návrhom žalobcovi priznal ako príslušenstvo žalovanej
pohľadávky aj požadovaný úrok z omeškania uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5 % ročne zo súdom priznanej
sumy od 17.04.2022 do zaplatenia. Počiatok omeškania je v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka

stanovený uplynutím žalobcom v predžalobnej výzve stanovenej lehoty 3 dní od doručenia výzvy
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému dňa 13.04.2022, pričom žalovaný uvedený deň
ako deň doručenia nerozporoval. Lehota na dobrovoľné plnenie žalovanému uplynula dňa 16.04.2022
a nasledujúcim dňom sa peňažná pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia stala splatnou.20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných
práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

21. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS

209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.

22. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je

obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry nevyjadruje.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

- 7 - B1-12C/21/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).